V súčasnosti jeho pravidelná rubrika ´Zdravo žiť je ľahké´
(
https://slovensko.stvr.sk/rubriky/aktua ... t-je-lahke) v Slovenskej televízii a rozhlase, ktorá funguje od začiatku júla, vyvoláva vážne znepokojenie časti vedeckej komunity.
https://www.aktuality.sk/clanok/Lmvs5oF ... ho-v-stvr/
Redakcia Aktuality.sk má k dispozícii detailné odborné analýzy všetkých epizód v prvom týždni, ktoré vypracovali profesorka Lucia Bírošová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU a profesor Ľubomír Valík z Ústavu potravinárstva a výživy.
Z ich záverov spoločne vyplýva, že Igor Bukovský, síce stavia svoje prejavy na reálnych pojmoch, no jeho finálne závery a odporúčania do bežného života sú často hyperbolizované a vedecky nepodložené.
Nebezpečné rady o ochrane pred slnkom
Odborníci upozorňujú, že jedným z najbizarnejších a zároveň najnebezpečnejších tvrdení je Bukovského odporúčanie
chrániť sa pred slnečným žiarením konzumáciou húb.
V éteri Rádia Slovensko radil, že látka ergotioneín obsiahnutá v hlive či šampiňónoch po konzumácii chráni kožu pred UV žiarením na niekoľko hodín, čím sa má znížiť riziko rakoviny kože.
Profesor Valík pre Aktuality.sk potvrdzuje, že tento unikátny antioxidant si telo skutočne nevie vyrobiť samo a prednostne ho akumuluje v tkanivách vystavených oxidačnému stresu, akými sú koža či očné šošovky. V realite totiž trvá týždne až mesiace systematického príjmu antioxidantov, kým sa prejavia vôbec nejaké merateľné zmeny v koži.
Výsledný ochranný faktor stravy navyše dosahuje maximálne hodnoty SPF 1,5 až 3, čo je pre pobyt na priamom letnom slnku absolútne nedostatočné, uviedol Valík.
„
Propagácia tohto tvrdenia vytvára falošný pocit bezpečia a priamo ohrozuje zdravie poslucháčov zanedbaním skutočnej ochrany v podobe krémov s vysokým SPF faktorom,” varuje profesor Valík.
Profesorka Bírošová s Valíkom plne súhlasí a dodáva, že
huby skutočne nie sú opaľovací krém a zistenia z laboratórnych testov s čistým extraktom nie je možné prenášať na bežné stravovanie.
Mýty o varení a vstrebávaní živín
Ďalším problematickým okruhom sú podľa odborníkov Bukovského rady ohľadom tepelnej úpravy zeleniny.
Profesor Valík upozorňuje, že pri hodnotení vplyvu tepla je nevyhnutné striktne rozlišovať chemické vlastnosti jednotlivých živín, čo Igor Bukovský vo vysielaní úplne zanedbal a zovšeobecnil.
Bukovský mal podľa neho pravdu v tom, že tepelná úprava narúša bunkové štruktúry a uvoľňuje napríklad karotenoidy, čím sa ich biologická dostupnosť pre ľudské črevo skutočne zvyšuje.
Podobne správne to platí aj pri odporúčaní huby krátko podusiť. Bunkové steny húb sú totiž tvorené ťažko stráviteľným chitínom, na ktorého rozloženie nemá človek dostatok enzýmov, a práve teplo dramaticky zlepšuje ich stráviteľnosť.
Pri špargli však Bukovský v éteri tvrdil, že
varením sa pre telo stávajú viac dostupnými aj vitamín C a kyselina listová.
Odborník to rázne odmieta. „Sú to extrémne citlivé, termolabilné molekuly rozpustné vo vode. Pôsobením tepla dochádza k ich oxidácii a ireverzibilnej (nenávratnej, poz.red.) deštrukcii,” vysvetľuje profesor Valík pre Aktuality.sk s tým, že
žiadnou tepelnou úpravou nezvýšite ich množstvo ani dostupnosť oproti surovému stavu.
Túto selektívnu prácu s informáciami kritizuje aj profesorka Bírošová z Katedry výživy a hodnotenia kvality potravín na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, napríklad pri tvrdení, že podusením špenátu vo vode sa zničia oxaláty brániace vstrebávaniu minerálov.
Odborníčka upozorňuje na zásadnú chybu v logike, pretože oxalátov sa človek nezbaví tak, že ich vylúhuje do malého množstva vody, ktorú potom skonzumuje. Keďže sa tieto látky nevyparia, v jedle spoľahlivo zostávajú, čo môže viesť napríklad k tvorbe obličkových kameňov.
„Recept s 30 sekundami v mikrovlnke ako argument na výrazné zníženie oxalátov je slabý. Oxaláty sa najlepšie znižujú pri kontakte s vodou a následnom vyliatí vody; mikrovlnka s minimom vody ich znižuje menej než varenie,” vysvetlila profesorka Bírošová.
Vytrhnuté z kontextu a bez upozornení na riziká
Odborníci sa zhodujú, že azda najväčším rizikom Bukovského prejavov je spôsob, akým vytvára z bežných potravín superlieky na závažné ochorenia a ignoruje dôležité kontraindikácie pre špecifické skupiny obyvateľstva.
Bukovský tvrdil, že
zeaxantín v špenáte pôsobí ako podporná liečba pri glioblastóme (najčastejší a najagresívnejší zhubný nádor mozgu, pozn.red.), a
lykopén v paradajkách priamo chráni pred rakovinou prsníka či prostaty.
Podľa profesorky Bírošovej ide o nebezpečné bohemizovanie potravín bez priamych klinických dôkazov, vďaka čomu môže poslucháč nadobudnúť falošný dojem, že zvýšenou spotrebou určitých druhov zeleniny sa bezpečne ochráni pred onkologickým ochorením.
Obaja odborníci sa zhodli na tom, že vo vysielaní navyše chýbajú dôležité zdravotné upozornenia.
Profesor Valík dopĺňa kritický kontext pri konzumácii húb, ktorý je kľúčový pre bezpečnosť detí. Lesné huby sú podľa neho pre deti do desať až dvanásť rokov absolútne nevhodné, keďže vo voľnej prírode fungujú ako špongie a akumulujú ťažké kovy či rádioaktívne látky z pôdy. Predstavujú tak kritické riziko otravy pre detské detoxikačné orgány, vysvetlil Valík.
Valík ďalej doplnil, že komerčne pestované huby sú z hľadiska toxicity bezpečné od dvoch či troch rokov, no pre detský nedozretý trakt znamenajú obrovskú záťaž a vyžadujú si nielen dôkladnú tepelnú úpravu, ale aj podávanie v minimálnych porciách, aby sa predišlo bolestivým kŕčom.
Profesorka Bírošová zas pripomína, že špenát sa neodporúča pacientom užívajúcich lieky na riedenie krvi a paradajky predstavujú problém pre ľudí s histamínovou intoleranciou, čo moderátor Milan Jeluš ani odborník na zdravú výživu Bukovský poslucháčom nepovedali.
Analýzy oboch odborníkov jasne ukazujú, že Bukovského finálne praktické interpretácie pre bežný život obsahujú vážne vedecké nepresnosti a medicínske riziká.
„Prezentovanie vedeckých hypotéz alebo čiastkových in vitro (mimo živého organizmu, v umelom prostredí, pozn.red.) výsledkov ako definitívnych a garantovaných faktov môže u širokej verejnosti vyvolať nežiaduce a nebezpečné správanie,” uzatvára profesor Valík.
Profesorka Bírošová dodáva, že žiadna potravina nie je superliekom na choroby a vytrhávanie faktov z kontextu môže viesť k podceňovaniu skutočnej odbornej liečby.
O reakciu na zistenia odborníkov sme sa pokúšali s Igorom Bukovským nadviazať telefonický kontakt a zaslali sme mu aj konkrétne otázky. Do zverejnenia tohto článku sa však k téme nevyjadril.
Telerozhlas v reakcii uviedol, že rubrika Zdravo žiť je ľahké je len krátkym popularizačným lifestylovým formátom a jej cieľom nie je viesť odbornú medicínsku polemiku ani vyčerpávajúco rozoberať všetky vedecké súvislosti, limity štúdií či kontraindikácie.
Podľa STVR má rubrika zrozumiteľným spôsobom približovať poznatky o výžive, pričom nenahrádza lekárske odporúčania a nemá vytvárať dojem, že potraviny predstavujú liečbu alebo náhradu štandardnej prevencie.
Verejnoprávne médium však dodalo, že si uvedomuje svoju zodpovednosť pri sprostredkovaní informácií o zdraví. „Preto odborné podnety a výhrady k odvysielanému obsahu berieme vážne a posudzujeme ich v súlade s redakčnými postupmi a štandardmi verejnoprávneho média. Ak odborné posúdenie preukáže potrebu spresnenia alebo doplnenia odvysielaného obsahu, STVR prijme primerané redakčné opatrenia,” uzatvorilo svoje stanovisko vedenie televízie a rozhlasu.
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
Pozrite si celé video na YouTube a zistite, čo robí káva s vaším mozgom a črevami:
