ČÍNA - TECHNOLOGICKÝ POKROK

[Trumpeta1978]

Čína začína s masovou výrobou domácich nástrojov na výrobu čipov pre DUV
https://www.theinformation.com/articles ... p-industry
**
Stále to ale zdaleka neznamena ze by Čina dobehla napr to čo dokaze ASML

[jaroslav80]

tam je iny dovod

Aky tam je akoze iny dovod na tie 3 EUR cla na minipolozky?

Ja ti ho vysvetlim uplne po lopate. Europska komisia ich diletantskou a zakernou politikou odstrihla EU od ruskych energii, nasledkom coho je vyroba v EU totalne nekonkurencieschopna. Zvysit dane nekonkurencieschopnym podnikom a parazitovat na nich si nemozu dovolit, lebo ludia by ich uz zase vyniesli v zuboch na namestie bastily ku gilotine. Tak sa prisali na prso cinskej vyroby a vyberaju si peniaze na udrzanie chodu tej totalne zbytocnej institucie (EK a jej pridruzene organy) - platia to vsedni obcania EU salamovou nenapadnou metodou. Ked im niekto vyhodi na oci ze parazituju zacnu blabolit ako oni chrania europskych vyrobcov.

[andre]

Čína má blízko ke křemíkové samostatnosti. Úspěšně prý okopírovala stroje ASML pro výrobu nejpokročilejších čipů
https://www.zive.cz/clanky/cina-ma-bliz ... fault.aspx

[xerces]

Ako som pisal inde. Je najvyssi cas zacat investovat do Cinskych technologii. Chcelo by to nejaky ekvivalent nasdaq 100.

[JUGGLER]

Ako som pisal inde. Je najvyssi cas zacat investovat do Cinskych technologii. Chcelo by to nejaky ekvivalent nasdaq 100.

Fakt? Ešte to zopakuj 2x a potom začni zisťovať performance.
iShares China Large Cap UCITS ETF po 19 rokoch konečne prekonal svoje high z 2007.
Odčítaj infláciu a si v strate. To isté sa týka Indie.
Nie všetko je zlato, čo sa blyští... Rozmýšlaj prečo. Ja už svoju teóriu mám...

[xerces]

Ale ja som slor myslel technologicke firmy ako vyrobcu pamati, cipov, robotov, ai, vesmirny program, quatum computing, atd.

[JUGGLER]

To je to isté. The same shit…A ani za boha si to nezistis?

[Glogol]

Ako som pisal inde. Je najvyssi cas zacat investovat do Cinskych technologii. Chcelo by to nejaky ekvivalent nasdaq 100.

Fakt? Ešte to zopakuj 2x a potom začni zisťovať performance.
iShares China Large Cap UCITS ETF po 19 rokoch konečne prekonal svoje high z 2007.
Odčítaj infláciu a si v strate. To isté sa týka Indie.
Nie všetko je zlato, čo sa blyští... Rozmýšlaj prečo. Ja už svoju teóriu mám...

Jj uz sa to tu preberalo x krat. Treba oddelit technoligicky pokrok cinskych spolocnosti ktory je jednoznacny od investovania do cinskych spolocnosti. Strucne moj pohlad - v cine je priorita aby z pokroku prosperoval stat cina a nie jednotlivec a uz vobec nie cudzinec.

[Trumpeta1978]

v Číne vládnu komunisti, toto treba vždy brať do úvahy. Osobne by som si nikdy tam žiadnu akciu nekupil.

[jaroslav80]

Strucne moj pohlad - v cine je priorita aby z pokroku prosperoval stat cina a nie jednotlivec a uz vobec nie cudzinec.

Ani ohladom USA to nevyzera velmi tak, ze by tuzili, aby z ich najlepsich dojnych krav profitovali cudzinci. A ze by v tom zmysle nerobili aj opatrenia.
Ale taky Trump-COIN radi ponuknu a predaju komukolvek... A za "spravnu cenu" dokonca aj LNG do Europy.

[Adammd]

kto ma dlhyyyy horizont, nic nekomplikovat, akumulacny NASDAQ - ANAV(TER 0,13%)...

[jaroslav80]

kto ma dlhyyyy horizont, nic nekomplikovat, akumulacny NASDAQ - ANAV(TER 0,13%)...

Ale to nevyzera velmi ako "cinske technologicke firmy ako vyrobcu pamati, cipov, robotov, ai, vesmirny program, quatum computing, atd..."

Holdings ANAV.png (40.44 KiB) 894 zobrazení

[Adammd]

samozrejme, ze nie, pisem o nekomplikovani a vymyslani roznych portfolii, nielen cinskych

v cine je priorita aby z pokroku prosperoval stat cina a nie jednotlivec a uz vobec nie cudzinec.

v Číne vládnu komunisti, toto treba vždy brať do úvahy. Osobne by som si nikdy tam žiadnu akciu nekupil.

[jaroslav80]

V Cine sa na rozdiel od Japonska a Juznej Koreji rozhodli, ze nebudu mat vojenske zakladne USA a cakat, kedy im z Washingtonu prezident prikaze, kolko stoviek miliard musia povinne preinvestovat v USA a kolko zbrani a za aku cenu nakupit od USA.
Mozes si tipnut, kto v dlhodobom horizonte bude uspesnejsi - ci Cina, Japonsko alebo Juzna Korea.

Ja tipujem, ze v Azii byt spojencom USA bude pocas nasledujucich desatroci synonymom neuspechu a problemov.

[Murosik]

V Cine sa na rozdiel od Japonska a Juznej Koreji rozhodli, ze nebudu mat vojenske zakladne USA a cakat, kedy im z Washingtonu prezident prikaze, kolko stoviek miliard musia povinne preinvestovat v USA a kolko zbrani a za aku cenu nakupit od USA.
Mozes si tipnut, kto v dlhodobom horizonte bude uspesnejsi - ci Cina, Japonsko alebo Juzna Korea.

Ja tipujem, ze v Azii byt spojencom USA bude pocas nasledujucich desatroci synonymom neuspechu a problemov.

No vidíš, a ja by som sa naopak vsadil, že Čína ani za 30 rokov nebude na ekonomickej úrovni Južnej Kórei. Dokonca si myslím, že ani na úrovni takého Česka.
Ja im teda úprimne fandím a so záujmom pozorujem, ako budujú aj pokročilé technológie. Ale vidím aj tie problémy, ktoré majú. Ako je veľký dlh, rozne sankcie na technológie, nepriateľský susedia a podobne.
Významný ekonomický hráč určite budú, ale ich pokročilé technológie z dlhodobého hladiska budu odoberat najma staty Juznej Ameriky a Afriky, kde majú svoj vplyv. A tie štáty sú chudobnejšie, čo limituje aj ich tržby. Čína sa zároveň na vnútornú spotrebu až tak spoliehať nemôže

[Trumpeta1978]

Čína ma obrovskú výhodu vo svojej rozlohe a z toho vyplyvajuceho nerastneho bohatstva. Väčšina z tzv vzacnych kovov sa ťaží práve na jej území a nepochybne mnohé zdroje ešte doteraz neboli lokalizované, tj perspektiva navýšenia ťažby do buducna je značná. Tiež má pravdepodpobne najväčšie lozisko tória na svete a tóriove reaktory su reaktory buducnosti.

[jaroslav80]

Čína ma obrovskú výhodu vo svojej rozlohe a z toho vyplyvajuceho nerastneho bohatstva. Väčšina z tzv vzacnych kovov sa ťaží práve na jej území a nepochybne mnohé zdroje ešte doteraz neboli lokalizované, tj perspektiva navýšenia ťažby do buducna je značná. Tiež má pravdepodpobne najväčšie lozisko tória na svete a tóriove reaktory su reaktory buducnosti.

Tak ako pri vacsine vzacnych zemin, naleziska su po celom svete, ale drviva vacsina bani sa zameriava na ich hlavnu surovinu a netriedi vytazenu hlusinu este aj pre ziskanie vzacnych zemin, ako to robia Cinania.

Thorium po svete:
Približné odhady identifikovaných zdrojov thória uvádzajú:

India: ~846 tisíc ton
Brazília: ~632 tisíc ton
USA: ~595 tisíc ton
Austrália: ~595 tisíc ton
Turecko: ~380 tisíc ton
Egypt: ~380 tisíc ton
Čína: ~300 tisíc ton

To, ze akurat Cina ho vytrieduje neznamena, ze ini ho nemaju.

No vidíš, a ja by som sa naopak vsadil, že Čína ani za 30 rokov nebude na ekonomickej úrovni Južnej Kórei. Dokonca si myslím, že ani na úrovni takého Česka.

To, ze bezny obcan v Luxembursku, Svajciarsku alebo mozno aj v Cesku bude mat doma luxusnejsie veci, nez bezny Cinan alebo Rus je jedna vec ... ina vec je, ze na globalnej sachovnici slova ceskeho, luxemburskeho alebo svajciarskeho prezidenta bude kazdy pocuvat daleko menej, nez cinskeho alebo ruskeho.

A v dlhodobom horizonte, ten kto ma moc, si obycajne vydupka aj nejake tie "nadstandardne vyhody". Vid USA pocas predchadzajucich dekad. Aj ked teraz by som so slovenskym pasom ako vsedny obcan cestoval po svete daleko bezstarostnejsie, nez s americkym (obzvlast po svete mimo NATO krajin).

[Trumpeta1978]

jaroslav80
spracovanie hlušiny nechce nikto robiť a Čína už ma k tomu vytvorený celý spracovatelsky ekosystem s naväznostou na vyrobu.

[MiBi]

Plánované hospodárstvo nevyhrá nad trhom ani s pomocou AI a Čína neporazí USA.
Oxfordský ekonóm Carl Benedikt Frey vo svojej knihe vysvetľuje, že pokrok stojí na kreatívnej deštrukcii, ktorá si vyžaduje slobodné bádanie, ochranu vlastníctva a vládu práva. V Číne bude toto všetko chýbať, kým sa nezruší vedúca úloha komunistickej strany.
Všetci vieme, ako sa skončil sen o výhre centrálne plánovanej ekonomiky nad tou trhovou. Napokon, sami sme boli súčasťou tohto 40 rokov trvajúceho zápasu, na našu škodu na tej zlej strane ihriska. Aj preto sme ďaleko zaostali za krajinami, ktoré trhovú ekonomiku nezavrhli, a aj preto sme sa k nim po takmer rovnako dlhom období návratu k trhu priblížili len veľmi čiastočne.

Tu treba pripomenúť, že myšlienka prevahy plánu nad trhom nebola v priebehu dvadsiateho storočia len výplodom komunistickej ideológie marxizmu-leninizmu, propagovali ju aj viacerí ekonómovia. K najznámejším patrili Oskar Lange a Abba Lerner.
Rýchla sovietska industrializácia, ktorej vrcholom sa stalo vypustenie prvej družice Sputnik a prvého vesmírneho letu pilotovaného človekom, očarila potom aj mnohých mainstreamových západných ekonómov.
Najlepším príkladom je Paul Samuelson, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a autor najrozšírenejšej učebnice ekonómie v dvadsiatom storočí. Vo verzii tejto učebnice z roku 1961 si Samuelson zaprognózoval, že v roku 1984 alebo najneskôr v roku 1997 Sovietsky zväz v ekonomickej úrovni predbehne USA.

Na opačnom póle diskusie stáli od začiatku predstavitelia rakúskej ekonomickej školy, najmä Ludwig von Mises a Friedrich August von Hayek. Tí už od začiatku dvadsiatych rokov, teda od počiatkov komunistického experimentu, zdôrazňovali, že tento model musí zlyhať pre „problém ekonomickej kalkulácie“. Ide o to, že dôležité informácie sú rozptýlené, nepriame, neustále sa meniace, a teda zo svojej povahy nemôžu byť ani centralizované, ani dopredu známe a dané.
Takže 20. storočie jasne dalo za pravdu Misesovi a Hayekovi.

Môže plán vyhrať nad trhom vďaka AI?
Aktuálna otázka znie, či to musí platiť aj v 21. storočí, a to najmä v súvislosti s umelou inteligenciou a Čínou. Jeden z najbohatších Číňanov Jack Ma sa vyjadril veľmi jasne: podľa neho dosiahne s AI naše vnímanie sveta novú úroveň a „umožní nám napokon dosiahnuť plánovanú ekonomiku“.

Carl Benedikt Frey, profesor ekonómie na Oxforde, ekonomický historik a odborník na AI a ekonomiku práce, vydal vlani oceňovanú knihu, ktorej hlavnou ambíciou bolo práve zodpovedanie tejto otázky: „Môže teraz Čína dosiahnuť sovietsky sen o autoritatívnom technologickom líderstve?“ Volá sa „Ako sa končí pokrok“ (How Progress Ends) s podtitulom „Technológia, inovácie a osud národov“.

Autor v sebe nezaprie ekonomického historika a na príkladoch z minulosti nám ukazuje, ako spolu interagujú inštitucionálne a kultúrne faktory s novými technológiami a inováciami. Vysvetľuje, prečo došlo k priemyselnej revolúcii v Anglicku a nie v Číne, hoci jej priemyselná výroba bola do roku 1820 vyššia ako v celej Európe. Ukazuje, ako a prečo imperiálne Nemecko a Japonsko dobehli na začiatku dvadsiateho storočia ekonomicky Anglicko, kým iným krajinám sa to nepodarilo. Alebo prečo sa nenaplnili prognózy zo šesťdesiatych a osemdesiatych rokov o tom, že Spojené štáty predbehne Sovietsky zväz, resp. Japonsko.

Hlavná téza knihy je nasledovná. Technologický pokrok je hlavným predpokladom a hybnou silou ekonomického rastu. Hlavnou hybnou silou technologického pokroku je schumpeterovská kreatívna deštrukcia a hlavnou bariérou technologického pokroku je inštitucionálna zotrvačnosť.
Predpokladom úspechu je preto slobodné bádanie a objavovanie, ktorého podmienkou je decentralizovaný systém podporujúci experimentovanie. Ale to nestačí, na škálovanie a profitovanie z výroby je potrebná určitá štruktúrovanosť a centralizácia. Inak povedané – inovácie sú závislé od búrania pravidiel, ale efektívne využitie týchto inovácií zase na dodržiavaní pravidiel. Alebo ešte inými slovami – kľúčová je kombinácia ekonomickej decentralizácie a politickej centralizácie.

Prečo Čína nevyhrá, hoci je lepšia v plánovaní
Kniha na mnohých príkladoch ilustruje, že kým USA sú výrazne vpredu v slobodnom bádaní, kreatívnej deštrukcii a prelomových investíciách, teda v decentralizovanej časti vyššie naznačeného systému, Čína má prevahu v druhej, centralizovanej časti systému. Inak povedané, čínsky model je málo decentralizovaný a americký je málo centralizovaný. To sa prejavuje napríklad v tom, o koľko rýchlejšie a efektívnejšie je Čína schopná realizovať veľké infraštruktúrne projekty.

Ak sa však na to pozrieme z celkovej perspektívy, Frey si myslí (a ja s týmto postojom súhlasím), že inštitucionálne a kultúrne obmedzenia čínskeho modelu sú zásadnejšie a to bude hlavný dôvod, prečo Čína USA ekonomicky nepredbehne a prečo ani AI neumožní naplnenie sna o výhre plánu nad trhom.

Hlavným dôvodom je, že kým USA (a iné liberálne demokracie) vedia svoj deficit nedostatočnej centrálnej koordinácie vylepšiť aj bez ohrozenia systému trhovej ekonomiky a parlamentnej demokracie, pri Číne sa jej základný hendikep bez systémovej zmeny odstrániť nedá. Inak povedané, Čína nevie svoj hendikep nedostatočnej decentralizácie, slobody bádania a podnikania vyriešiť bez zrušenia vedúcej úlohy komunistickej strany, teda bez zrušenia diktatúry.

Sloboda podnikania, bádania a experimentovania (kreatívna deštrukcia) je podmienená najmä vládou práva, ochranou vlastníckych práv a rovnosťou pred zákonom. Ako je známe, moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Situáciu najlepšie ilustruje oficiálny dokument Komunistickej strany Číny, podľa ktorého je poradie dôležitosti inštitúcií, podľa ktorých sa majú riadiť sudcovia pri svojom rozhodovaní, nasledovné – strana, štát, ľud a napokon zákon.

Nemali by sme sa pritom nechať pomýliť argumentom, že Čína rýchlo rastie aj v podmienkach centralizácie moci a diktatúry. Áno, ale je to rast, ktorý je stále založený viac na preberaní a imitácii moderných technológií ako na ich reálnej tvorbe. Často sa argumentuje tým, že Čína má už dnes viac patentov ako USA a to je dôkaz opaku. Lenže dôležitá pri patentoch nie je kvantita, ale kvalita a komerčná využiteľnosť.

Čína síce predbehla USA v počte priznaných patentov, ale v roku 2023 inkasovali subjekty z USA za využitie svojich patentov zo zahraničia 126 miliárd dolárov, kým čínske len 11 miliárd. Čínsky nárast kvantity je do značnej miery daný tým, že počet patentov v tom-ktorom regióne je kritériom úspešnosti regionálnych straníckych funkcionárov.

Podľa Freya je dôležité aj to, že ani AI neodstráni potrebu decentralizovaných trhových interakcií.
Inak povedané, Mises-Hayekov argument bude platiť aj v dobe umelej inteligencie, pričom prekážky pokroku nie sú len technologické.

Čína má teda dva hlavné problémy, ktoré sa začínajú na to isté písmeno – demokratický a demografický. O tom druhom niekedy nabudúce.
https://e.dennikn.sk/5564247/ako-to-cit ... -nad-trhom

[jaroslav80]

Plánované hospodárstvo nevyhrá nad trhom ani s pomocou AI a Čína neporazí USA.
Oxfordský ekonóm Carl Benedikt Frey vo svojej knihe vysvetľuje, že (...)

Všetci vieme, ako sa skončil sen o výhre centrálne plánovanej ekonomiky nad tou trhovou. Napokon, sami sme boli súčasťou tohto 40 rokov trvajúceho zápasu, na našu škodu na tej zlej strane ihriska.

Autor si zatvara oci pred faktom, ze ZSSR a krajiny Varsavskej zmluvy boli zdevastovane druhou svetovou a europske krajiny sa zadlzili voci USA aby dosiahli vitazstvo nad Nemeckom, pripadne aby ziskali peniaze na obnovu (Nemecko).
USA boli druhou svetovou prakticky nedotknute a inkasovali po nej dividendy. Vsetci ich rivali sa navzajom vytlkli pocas druhej svetovej.

Cize ked beries ako superenie dvoch bezcov, ze jeden z nich zacina v polovici drahy a v takej sutazi zvitazi - tak ano, v takomto zmysle pocas tych 40 rokov studenej vojny tzv. "trhove hospodarstvo" (realne skor parodia nan) zvitazilo nad "centralne planovanym". Sutaz zacinalo z nasobne vyhodnejsej pociatocnej pozicie.

Nech sa autor necha radsej prekvapit, v akej situacii budu USA o 20 rokov a AZIA o 20 rokov .
Nestihol asi este zaregistrovat, ze behom poslednych 20 rokov sa naskok USA rapidne zmensil v porovnani s tym, aky mali okolo roku 2000.

[JUGGLER]

Ja si myslím, že čínsky model nemá o nič menší vplyv na budúci ekonomický vývoj ako americký.
To čo stvára Trump je podľa mňa horšie ako autoritárska vláda v Pekingu.
Marxisti to nazývajú štátno-monopolistický kapitalizmus. Politici zasahujú do všetkého: do obchodu, znárodňujú banky ked krachujú, kupujú podiely
vo firmách ( vid Intel ) a jediný rozdiel je hádam v tom, že Trumpová politika je o nahrávaní kšeftov oligarchom, kým Čína možno viac dbá na ľudí.
Podstatný rozdiel medzi USA a Čínou nie je v tom, že Čína plánuje a stanovuje si ciele, ale v tom, že podporuje aj výrobu, ktorá nie je
lukratívna pre USA(pre tvorbu zisku). Vdaka tomu sú USA závislé na Číne napr. v látkach na výrobu liekov, vo vzácnych mineráloch a iných veciach.

A teraz mi povedzte, čo je lepšie pre Čínu, ked ovládnu iné trhy vo svete cez produkciu menej ziskových produktov, napr. EV, alebo keby sa rozhodli autá nevyrábať, lebo ich nevedia predať s vysokými ziskami. Myslím si, že práve preto amíci nenávidia Čínu, lebo im globálne konkuruje z nižšími maržami a Čine záleží hlavne na tom aby čím viac vyrábala a zaplavila svet svojími výrobkami.

Američanom ide vždy o zisky. To je podstata USA.
Tým, že podnikanie v amerike je postavené len a len na ziskoch - pre nás investorov je to záruka výnosov.
Pretože investovaním do akcií sa podielame na ziskoch a to je aj dôvod prečo americké akcie súhrne dávajú najväčší výnos.

Dalsia vec je, že Západ začína byť unavený drieť ako mulica. Špeciálne EU si zvykla na sociálne výhody. Kto u nás má 2-3 práce?
Motivácia aziátov ktorí si ešte pametajú chudobu je oveľa väčšia aby dreli 6 dní v týždni 12 hodín denne.
V tom majú nad ,,rozmaznaným,, západom navrch.
Amerika však ešte nie na tom tak zle ako EU. Tam ešte ľudia drú a nemajú dovolenky, sociálne výhody, ochranu zákonníkov práce a pod.
Konkurencieschopnosť je ešte na úrovni aj v tom, že nemajú progresívnu vládu, ktorá by obmedzovala ťažbu ropy, plynu, nútila podnikateľov plniť enviromentálne normy. A platiť za to ako u nás za povolenky a tvrdé normy.
V EU je Brusel odtrhnutý od toho, aby robil všetko pre ekonomické blaho. A to je zlé...

Takisto, kým majú USA navrch aj mocensky, dokážu si ochrániť a vydobyť vplyv vo svete.
Čína ich dobieha vo všetkom, ale moc a peniaze plodia ďalšie peniaze...v tom si podľa mňa ešte dlho udržia prvenstvo.