ukrajina-rusko

[Trumpeta1978]

Rusko rekordným tempom absorbuje tankery tieňovej flotily, keďže zabavenia zo strany EÚ menia formu sankčného boja
Rusko od júla prevzalo 86 lodí tieňovej flotily, väčšinou z Kamerunu, Sierry Leone a Rovníkovej Guiney.
Tento krok nasleduje po nových snahách Kremľa o zrýchlenie registrácií, keďže zaistenia a inšpekcie EÚ sa zameriavajú na tankery plaviace sa pod falošnou vlajkou.
Zmena ruskej vlajky znižuje schopnosť Európy používať taktiky presadzovania práva pod falošnou vlajkou, ale Moskva je zodpovedná za starnúcu flotilu s priemerným vekom 19 rokov.

Rusko od júla zmenilo vlajku 86 plavidiel tieňovej flotily, keďže európske orgány činné v trestnom konaní obmedzujú podvodné registre, čo signalizuje strategický posun smerom k tomu, aby sa ropná doprava odolná voči sankciám dostala pod priamu štátnu kontrolu napriek obavám o kvalitu flotily a jej zodpovednosť.

https://www.lloydslist.com/LL1158607/Ru ... ons-battle

[iosephus]

https://www.echo24.cz/a/H5Ree/ekonomika ... -potrebuje

Brusel zamítl tento týden žádost Ukrajiny o dodatečnou finanční pomoc v letošním roce a požaduje, aby Kyjev provedl slíbené reformy jako podmínku pro získání dalších finančních prostředků EU, informuje Financial Times nebo Le Monde.

[jaroslav80]

Zaujimavy clanok:
https://www.armadnymagazin.sk/2026/10/0 ... ou-pascou/

Z mojho pohladu najzaujimavejsia cast:

Mimoeurópske rozmery

V Sovietskom zväze uvažovali v kontinentálnych, celosvetových rozmeroch. Preto bola ukrajinská energetická sieť vytvorená ako energetický most celého socialistického tábora. Používala sa tu dvojstupňová sústava mimoriadne vysokého napätia: hlavný chrbát s napätím 750 kilovoltov a distribučná sieť s napätím 330 kilovoltov. Po týchto tepnách prúdili obrovské objemy elektriny zo sovietskych jadrových elektrární a uhoľných elektrární do závodov v Donbase, Kryvom Rogu a priamo do Maďarska, Poľska a NDR.

V kontinentálnej Európe v zásade neexistuje trieda 330 kilovoltov. Napätie 750 kilovoltov sa tam vyskytovalo len na pár cezhraničných vedeniach z čias Rady pre hospodársku vzájomnú pomoc, ako napríklad na vetve z jadrovej elektrárne v Chmelníckej do poľského Rzeszowa. Preto keď na ukrajinskej rozvodni vybuchne autotransformátor spájajúci tieto siete, systém sa okamžite preruší. A samotný takýto autotransformátor je skutočným inžinierskym majstrovským dielom, kolosom vysokým ako trojposchodový dom. Váži 250 ton a vo vnútri je naplnený ďalších 60 tonami špeciálneho transformátorového oleja.

[Adammd]

konecne trochu odborny clanok a nie ten mainstream balast

[JUGGLER]

Ukrajincov bude onedlho 20 miliónov, väčšinu tvoria dôchodci

Na jedno narodené dieťa pripadajú už 4 mŕtvi Ukrajinci. Ako je možné, že Zelenskyj nechápe čo to znamená?
Alebo je mu to jednoducho jedno?

Komentáre
Marta Havryško
Ukrajinská historička

Zelenského kľúčové slovo znie - „teraz“.

„Teraz“ je dôsledkom Zelenského bezohľadnej eskalácie voči Rusku.

Hoci nemal prostriedky na ochranu ukrajinskej civilnej infraštruktúry pred ruskými raketami a dronmi, rozhodol sa útočiť na civilnú infraštruktúru v Rusku, na Donbase a na Kryme.

Výsledok bol predvídateľný: Putin prestal brať ohľady a začal systematicky a masívne útočiť prakticky na všetky druhy civilnej infraštruktúry po celej Ukrajine – čo sme v predchádzajúcich rokoch vojny v takomto rozsahu nevideli. Železnice, rušne, palivové a logistické uzly, dátové centrá, mosty, sklady – tento zoznam sa neustále rozrastá.

V snahe zapôsobiť na svojich západných darcov ohňostrojmi nad Moskvou – aby od nich popritom mohol vymámiť ďalšie peniaze, ktoré by si on a jeho kumpáni mohli pohodlne privlastniť – napokon vystavil vlastných občanov priamemu ohrozeniu, pričom nemal žiadne spoľahlivé prostriedky na ich ochranu pred hnevom Kremľa.

A Kremeľ, pokiaľ ide o nich, sa čoraz viac javí ako odhodlaný vyriešiť „ukrajinskú otázku“ raz a navždy.

Počet obyvateľov Ukrajiny sa už blíži k hranici 20 (slovom dvadsiatich) miliónov, hovorí to ekonóm Oleksij Kušč.

Treba dodať, že viac než 10 miliónov z nich tvoria dôchodcovia. V súčasnosti na jedno narodené dieťa pripadajú až štyria zomretí Ukrajinci.
Straty na bojisku údajne dosahujú 27 000 Ukrajincov mesačne.

Povedzte mi: ako môže niekto niečo také nazývať pochodom k víťazstvu?
Čo zostane z Ukrajiny, ak bude pokračovať touto samovražednou cestou vojenskej eskalácie?

Ukrajina nie je len čiarami na mape. Ukrajinu tvoria predovšetkým jej ľudia. A ak nezostanú ľudia, nezostane ani Ukrajina.

Ako je možné, že Zelenskyj nechápe niečo tak zásadné? Alebo je mu to jednoducho jedno?

Radikálny sionista Vitalij Portnikov, ktorý sám nemá žiadne deti a nebojuje na fronte, vyzýva na „izraelizáciu“ Ukrajiny.
Tvrdí, že Ukrajina nemá inú možnosť, než sa premeniť na západnú vojenskú predsunutú základňu.

„Naše deti a vnúčatá budú bojovať a umierať! Rodíme vojakov!
Človek, ktorý sa narodí dnes, môže o dvadsať rokov zahynúť vo vojne.“

Je pozoruhodne ľahké hlásať budúcnosť trvalej mobilizácie, keď sa očakáva, že zákopy zaplnia deti iných ľudí.

Chápe však Portnikov, že Ukrajinci už čoraz menej túžia mať deti?

Chápe, že bezpečnostný model Izraela nestojí len na ochote obyvateľstva bojovať, ale na desaťročiach mimoriadnej strategickej, vojenskej, finančnej a politickej podpory zo strany USA?

A chápe, že Ukrajina sa nemôže jednoducho vyhlásiť za „ďalší Izrael“ a očakávať, že sa okolo nej zázračne vytvoria geopolitické podmienky, ktoré udržiavajú Izrael pri živote?

Spojené štáty investovali do Izraela obrovské zdroje celé desaťročia, pretože Izrael zaujíma v americkej stratégii a politike osobitné miesto. Ukrajina takéto miesto nezastáva a ani nikdy nebude.

Takže skôr, než začneme romantizovať „izraelizáciu“ Ukrajiny a slávnostne oznamovať Ukrajincom, že ich deti a vnúčatá sa musia narodiť pripravené bojovať a umierať, možno by bolo dobré zodpovedať oveľa menej hrdinskú otázku: Kto presne má týchto budúcich vojakov privádzať na svet – a prečo by mali Ukrajinci akceptovať nekonečnú vojnu ako dedičstvo svojich detí…

Premena celej Ukrajiny na trvalý vojenský tábor nie je zrovna celonárodnou víziou.
A prezentovanie smrti jednej ukrajinskej generácie za druhou ako nevyhnutného historického osudu nie je stratégia.

Je to skôr priznanie, že žiadnu lepšiu budúcnosť nám ponúknuť nevedia.

„Ukrajina – nástroj v rukách NATO“ – taký je názov môjho nového rozhovoru, ktorý vznikol v ukrajinčine pre ukrajinské publikum a je k dispozícii s anglickými titulkami.

Snažím sa v ňom vyjadriť jednoduchú a nanajvýš nepríjemnú myšlienku: Ukrajina sa stala vhodným nástrojom v rukách Západu v jeho zástupnej vojne proti Rusku.

Práve preto je západným politickým elitám ľahostajné, koľko Ukrajincov zahynie, utrpí zmrzačenie, osirie či príde o domov a blízkych.

Nechcú vidieť ani počuť skutočných Ukrajincov. Nemajú záujem o Ukrajincov, ktorí kladú otázky, trpia, odmietajú hrať podľa vopred daného scenára alebo jednoducho chcú žiť. Chcú hrdinov – a najlepšie mŕtvych.

Ukrajincov, ktorých možno po smrti vo vojne proti Rusku premeniť na symboly.

Pretože každý Ukrajinec, ktorý padne v boji, predstavuje o jedného západného vojaka menej, ktorého by museli poslať do vojny proti Putinovi.

Rozhovor si možno pustiť tu: https://www.youtube.com/watch?v=Ix15fAc7Ymc&t=283s

Texty sú statusmi profesorky Havryško prebratými zo siete X, vychádzajú s jej súhlasom.

[iosephus]

Myslím, že tú demografickú katastrofu treba ešte raz zdôrazniť.

V roku 1990 na Ukrajine o rozlohe 600 000 km2 žilo 52 miliónov ľudí (86 obyvateľov na kilometer)
Pri dnešných 20 miliónoch a neistom území to je už len 33 obyvateľov na kilometer.
Za 30 rokov pokles o 60%.

Ukrajinci žijúci 4 roky v zahraničí sa domov len sotva vrátia a 50% dôchodcov v krajine si nemôže dovoliť zaplatiť nikto.

[MiBi]

Clanok z https://www.postoj.sk/201097/vsetci-chceme-mier-ale-aky

Všetci – alebo takmer všetci – chceme mier. Na Slovensku a v Európe je len nepatrný podiel ľudí, ktorí by chceli, aby vojna medzi Ruskom a Ukrajinou pokračovala a aby sa nezastavilo vzájomné zabíjanie. Lenže nie je možné hovoriť o mieri bez toho, aby nebola aspoň v základných obrysoch nenačrtnutá jeho možná podoba a taktiež i žiaduca forma povojnového mierového usporiadania.
Preto aj pri všeobecnom volaní po mieri sa predstavy o jeho podobe a dokonca aj o význame tohto slova môžu od seba odlišovať. Nedá mi nespomenúť si na vtip z čias studenej vojny, ktorého podstatou bola otázka na veštkyňu Sibylu, či bude vojna. Na to Sibyla odpovedá, že „vojna nebude, ale bude taký boj za mier, že neostane kameň na kameni“.

Áno, je to vtip – avšak odhaľuje jednu hlbokú pravdu: vojna nie je takmer pre nikoho sama osebe cieľom. Je len nástrojom na dosiahnutie určitého stavu, určitej formy usporiadania, ktoré každý aktér konfliktu považuje za také dôležité, že je kvôli nemu ochotný riskovať život (ak nie svoj, tak aspoň svojich podriadených).
Vojna prepuká vtedy, keď predstavy strán o žiaducom stave, ktorý treba dosiahnuť, sú navzájom nezlučiteľné. Aby som to priblížil – nemôže napríklad súčasne existovať samostatné Slovensko a Veľké Uhorsko.

Len zriedka je vojna výsledkom akéhosi nedorozumenia, ktoré si možno za rokovacím stolom vysvetliť a tak dospieť k všeobecne prijateľnému riešeniu. Už Clausewitz povedal, že účelom vojny nie je dosiahnuť nejaký pohodový slniečkarsky kompromis, ale pomocou použitia násilia „prinútiť protivníka splniť našu vôľu“.
Kto vojnu začína, chce práve toto. Keby sa chcel dohodnúť na vzájomne výhodnom kompromise, nezačína vojnu, ale priamo sa dohodne.

Ten, kto sa bráni, chce útočníkovi spôsobiť také škody, aby tento zmenil svoju vôľu a prestal útočiť. Obyčajne má spočítané, že obrana je pre neho výhodnejšia než podrobenie sa podmienkam útočníka.
V danej súvislosti si treba uvedomiť aj to, že taká požiadavka po mieri, aby sa obeť proste vzdala útočníkovi a potom bude „pokoj“, je absurdná. Veď celá tritisícročná písomne zdokumentovaná pacifistická diskusia o mieri počnúc starými Grékmi a Židmi jednoznačne hlása, že nie každý pokoj zbraní je mierom v pravom zmysle slova.

Diskusia sa vždy viedla o „spravodlivom mieri“ – nie o nejakom všeobecnom „mieri“ bez prívlastku. A teda o určitej forme usporiadania, ktoré zodpovedá ideálom spravodlivosti a nie je založené na násilí a útlaku. Len „spravodlivý mier“ mohol zabrániť ďalšiemu utrpeniu a vojnám a mohol byť preto považovaný za skutočný mier. Pritom na dosiahnutie „spravodlivého mieru“ je dokonca možné viesť aj „spravodlivú vojnu“. A na druhej strane nespravodlivý mier môže byť horší ako vojna.

Preto návrhy niektorých našich súčasníkov, že Ukrajinu treba prestať podporovať a Ukrajinci sa majú vzdať, sú prejavom nepochopenia reality. Žiadna úľava a pokoj by nenastali, len násilie by sa dostalo do novej fázy – pričom teraz by boli nechránení odzbrojení Ukrajinci vystavení ruskému okupačnému režimu, ktorému by sa už nemohli brániť.

Ani Európa by si nevydýchla – zrazu by čelila novej realite a posilneným ambíciám putinovského režimu, čo by od nej vyžadovalo ešte väčšie náklady na obranu a mocenskú konfrontáciu, než v súčasnosti predstavuje prostá materiálna podpora bojujúcej Ukrajiny. (Nevraviac napr. o destabilizujúcich vlnách miliónov utečencov.)

Ak niekto v akomsi kapitulantskom ošiali volá, že sa Rusku netreba brániť, treba sa s ním „dohodnúť“ a prípadne sa mu radšej vzdať než s ním bojovať, tak treba hneď pripomenúť, že ruská okupácia by znamenala brutálne zhoršenie životných podmienok vo všetkých sférach s ťažkými a nenapraviteľnými dôsledkami. Európske národy na základe historických skúseností vedia, prečo sa majú brániť a nedopustiť cudziu okupáciu.
Navyše okupácia je podľa medzinárodného práva sama osebe určitou formou vojnového stavu. Prostým podvolením sa útočníkovi by mier nenastal ani formálne.

Ciele bojujúcich a zúčastnených strán
Možnosti uzavrieť mier v súčasnej rusko-ukrajinskom vojne nepochopíme bez analýzy cieľov a postojov strán zúčastnených na konflikte.
Ruské ciele poľahky vieme extrahovať z verejných vyjadrení ruských politikov, analytikov i propagandistov. Základným ruským cieľom je obnova veľkého teritoriálneho ruského impéria a „sféry vplyvu“ alebo „neutrálneho pásma“ v strednej Európe. To je prvotný ruský predpoklad mieru.

Až keď Západ uzná ruskú kontrolu nad strednou a východnou Európou a Rusku postavenie prvoradej svetovej veľmoci, je možné sa dohadovať s USA a so zvyškovým Západom o mierovej koexistencii. Keď ruské mocenské elity hovoria o „medzinárodnom práve“, žiadajú vytvorenie takého medzinárodnoprávneho poriadku, ktorý by štátom východnej a strednej Európy priznával v lepšom prípade len obmedzenú suverenitu a potvrdil ich aspoň čiastočnú podriadenosť Rusku.

Nutným prvým krokom k dosiahnutiu nového mierového usporiadania je však z ruského pohľadu likvidácia Ukrajiny ako samostatného nezávislého štátu. Môže to mať formu premeny na štát s postavením podobným, ako má dnes Bielorusko, stratu nezávislosti v domácej politike, odzbrojenia Ukrajiny a podobne či dokonca priamej anexie jej územia alebo kombinácie viacerých spôsobov. No všetky obsahujú v sebe deštrukciu ukrajinskej demokracie i nezávislej zahraničnej politiky.

Finálnym ideálom je určite aj marginalizácia ukrajinského jazyka, jeho faktické nahradenie ruštinou a potlačenie ukrajinskej národnej identity (respektíve jej zatlačenie do nejakej čisto folkloristickej formy). Dokonca interpretácia dejín ukrajinského územia by sa mala prispôsobiť moskovskému videniu. No a „dobrý, správny Ukrajinec“ má byť provinčným, trocha zaostalým Rusom.

Víťazstvo na Ukrajine je však z ruskej perspektívy iba začiatkom – nevyhnutne musí nasledovať „pacifikácia“ Moldavska, pobaltských krajín, a ak sa bude dať, aj krajín strednej Európy, ktoré sú v Rusku stále vnímané ako vzbúrení vazali.

Reči o tom, že Rusko potrebuje akési „bezpečnostné predmostie“ alebo „neutrálne demilitarizované pásmo“, a pokiaľ ho nemá, cíti sa ohrozované, sú až sekundárne zdôvodnenia.
Pred rokom 2014 celé takmer dvojtisíckilometrové pásmo na západ od ruských hraníc až po americké základne v Porýnii bolo vysoko demilitarizované a bez významných ambícií na navyšovanie vojenských kapacít. K zmene došlo až v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2014.

Pokiaľ by to bolo možné, stratégovia v Kremli by ruskú sféru vplyvu v nejakej zmäkčenej verzii posunuli až k Atlantiku, a to pomocou manipulácie s liberálnymi demokraciami, ktoré ruské mocenské elity považujú za slabošské, zbabelé, dekadentné a skorumpovateľné. Snažia sa maximálne využiť pacifizmus a demilitarizáciu západných liberálnych demokracií.

Ciele Ukrajiny sú priamočiare a jednoduché: prežiť ako samostatný štát v medzinárodne uznaných hraniciach a s právom na slobodný rozvoj vlastného národného a kultúrneho života a na vlastnú zahraničnú a obrannú politiku, ktorej súčasťou je aj právo na vstup do EÚ a NATO a udržanie si relevantných ozbrojených síl.

Záujmy, ktoré deklaruje Európska únia pri svojej nepriamej angažovanosti v konflikte, sa týkajú predovšetkým vlastnej bezpečnosti a zachovania všeobecných medzinárodnoprávnych princípov definovaných v rámci systému OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (na ktorých bol však doteraz vystavaný európsky a medzinárodný systém bezpečnosti a spolupráce).

Vzhľadom na súčasnú agresívnu a militaristickú povahu putinovského režimu je prirodzené, že väčšina Európanov, ktorá nestratila pud sebazáchovy, chce udržať ruskú vojenskú moc čo najďalej od vlastných hraníc.

Európske štáty sú taktiež zainteresované na udržaní medzinárodného poriadku, kde platí medzinárodné právo a jeho základné paradigmy, ako sú: zákaz útočnej vojny, nedotknuteľnosť hraníc, rešpektovanie suverenity a nezávislosti štátov vrátane práva slobodne si určovať vlastnú medzinárodnopolitickú orientáciu a slobodne vstupovať do spolkov s inými štátmi podľa vlastnej vôle. To nie sú žiadne abstrakcie. Ich uplatnenie totiž v konečnom dôsledku definuje aj kvalitu života každého jednotlivca.

Základným ideovým konfliktom v súčasnej rusko-ukrajinskej vojne, ktorý ruskí propagandisti prezentujú ako vojnu s celým „kolektívnym Západom“, je teda rozpor medzi dvoma predstavami o usporiadaní medzinárodných vzťahov.

Medzi Európanmi presadzovanou zásadou rešpektovania územnej celistvosti a plnej suverenity všetkých štátov vrátane práva si slobodne vyberať zahraničnopolitickú orientáciu a ruskou požiadavkou na to, aby štáty postsovietskeho priestoru alebo dokonca i strednej Európy mali „obmedzenú suverenitu“ (dokonca bez nároku na zachovanie územnej celistvosti a samotnej existencie) a v zásadných otázkach boli podriadené Rusku, ktoré má na základe svojej výnimočnosti právo ich ovládať. Mali by tak byť reintegrované do nového ruského impéria.

Tieto dve uvedené predstavy – európska a ruská – však nemôžu byť realizované súčasne.
Spojené štáty pred nástupom Donalda Trumpa k moci mali viac-menej analogické ciele s Európanmi okorenené záujmom na udržaní medzinárodného poriadku charakterizovaného americkou semidominaciou.

Súčasné ciele Donalda Trumpa v ukrajinsko-ruskom konflikte sú však osobitné. Neprejavuje prílišný záujem o udržanie pravidiel doterajšieho medzinárodného poriadku (hoci pre USA výhodného) a ani o prežitie Ukrajiny ako samostatného štátu. Jeho cieľom je ukončenie priamej otvorenej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, aby on mohol vystupovať ako veľký mierotvorca. Základom mierového urovnania v jeho predstavách má byť asi súčasná frontová línia (teda de facto aspoň dočasná strata časti ukrajinského územia).

Po odstránení prekážky v podobe prebiehajúcej „horúcej vojny“ očakáva obnovu osobných vzťahov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ekonomických vzťahov s Ruskom, kde predpokladá obrovské investičné príležitosti pre americký biznis.

Cena porážky
Zaujímavé je pozrieť sa na dôsledky pre jednotlivé strany, pokiaľ sa im nepodarí dosiahnuť ich vojnové ciele.

Pre Putina a jeho okolie môže ústup z Ukrajiny alebo len nejaké obmedzené zisky neúmerné vynaloženým nákladom a obetiam znamenať ťažký reputačný problém. Režim sa dostane do krízy legitimity, ktorá môže viesť až k jeho pádu.
Z pohľadu širších ruských elít bude neúspech vo vojne znamenať stroskotanie sna o obnove ruského impéria a veľké poníženie sľubujúce ťažké vnútorné otrasy. Dobre vedia, že ruské zdroje nebudú postačovať na to, aby sa najbližšie dve-tri desaťročia mohli pokúsiť o zopakovanie podobného dobrodružstva.

Znamenalo by to teda nutnosť zmieriť sa s postavením Ruska ako postimperiálneho štátu, ktorý bude len mocnosťou druhého rangu (v lepšom prípade) a ktorý bude musieť hľadať novú identitu – veď vízia osobitnej veľkej „ruskej civilizácie“ rovnocennej Západu ako celku a Ruska ako impéria globálneho významu už bude vyzerať nezmyselne.

Aj uzavretie v podstate kompromisného mieru na základe medzinárodného práva, ktorý by Rusku nebral žiadne územia ani neobmedzoval jeho suverenitu a dokonca by zabezpečoval pre Rusko zrušenie sankcií a obnovu vzťahov so Západom, je pre súčasne ruské mocenské elity ťažko stráviteľná alternatíva.

Veď mierová dohoda vychádzajúca zo súčasného medzinárodného práva by okrem plnej obnovy ukrajinskej suverenity na celom medzinárodne uznanom území vrátane Krymu musela obsahovať aj ustanovenia o platení reparácií Ukrajine, potrestaní vojnových zločincov a iniciátorov vojny a poskytnutí garancií, že agresia sa nezopakuje – teda zrejme čiastočné ruské odzbrojenie a medzinárodná kontrola nad ruským vojenským arzenálom.

Pre Ukrajinu by porážka vo vojne znamenala národnú katastrofu. Ukrajinci dobre vedia, že ak by sa teraz vzdali a podriadili Rusku, výsledkom môže byť ich faktická genocída, likvidácia kultúrnych a politických elít, ukrajinskej národnej svojbytnosti a nastolenie tuhého autoritárskeho režimu. Ukrajinský národ by to už nemusel prežiť. Zrejme nikdy v budúcnosti zrejme ani nezíska takú medzinárodnú podporu svojho zápasu za vlastnú emancipáciu od Ruska, ako má teraz.

Dokonca ani akýsi pseudomier nanútený Ruskom, v ktorom by Ukrajina odovzdala Rusku časť územia, redukovala ozbrojené sily a sľúbila, že sa nebude usilovať o členstvo v NATO a EÚ a že prispôsobí svoju vnútornú politiku ruským požiadavkám, nie je pre Ukrajincov žiadnym východiskom.

Jednak by to pre nich bolo národné poníženie, z ktorého by sa nemuseli spamätať (najmä po heroickom výkone, ktorý predvádzajú vo vojne), a jednak by nedostali žiadne skutočné garancie pre svoj tzv. zvyškový štát. Je vysoko pravdepodobné, že Rusko by len preskupilo svoje sily a po čase by znova zaútočilo.

Pre Európu by ruské víťazstvo znamenalo štyri zásadné veci:
Predovšetkým stratu prestíže a sebadôvery a, naopak, rast podpory pre politické sily vyzývajúce na „zmierenie“ s Ruskom a podriadenie sa jeho požiadavkám až po formu akéhosi neformálneho vojensko-politického protektorátu.

Reálne ruské víťazstvo na Ukrajine by pre EÚ viedlo ku kolosálnym zvýšeniam nákladov na obranu, pretože teraz by sa ruské sily alebo i vojenské sily „novej denacifikovanej Ukrajiny“ posunuli výrazne na západ. Zvýšilo by sa aj riziko nového ruského útoku v najbližšej budúcnosti – možno v Pobaltsku, ale aj proti stredoeurópskym krajinám.

Taktiež keby iní autoritárski vodcovia videli, že Rusko nebolo za svoju agresiu medzinárodným spoločenstvom potrestané a, naopak, pomocou vojenského útoku dosiahlo územné a politické zisky, mohli by sa nechať inšpirovať a začať vlastné dobyvateľské vojny. Najmä ak súčasný „globálny policajt“ – Spojené štáty – je do veľkej miery paralyzovaný.

Zrazu by sme museli čeliť novým a novým vojnám v rôznych častiach sveta vrátane Európy.

Pravdepodobne by sa definitívne znefunkčnil systém medzinárodného práva založeného na zákaze agresívnej vojny, kolektívnom sankcionovaní agresora a rešpektovaní nezávislosti a suverenity štátov (aj menších) a neporušiteľnosti ich hraníc. Na obnovu nejakého systému kontroly zbrojenia v Európe by sme mohli rovno zabudnúť.

Ruské víťazstvo a ukrajinská a západná prehra by taktiež popreli doterajší systém nešírenia jadrových zbraní založený na Zmluve o nešírení jadrových zbraní z roku 1968. Veď nejadrové štáty by sa začali usilovať získať jadrové zbrane, poukazujúc na osud Ukrajiny ako štátu, ktorý sa zriekol jadrových zbraní a ktorému medzinárodné spoločenstvo nedokázalo pomôcť, keď sa stal obeťou agresie a dokonca genocídy.

Pre Spojené štáty vedené Donaldom Trumpom by ruské víťazstvo mohlo znamenať ďalšiu etapu skĺzavania z pozície globálnej dominantnej veľmoci do kategórie „jednej z viacerých a takmer rovnocenných“ svetových mocností.

Samotnému prezidentovi Trumpovi to možno až tak neprekáža. Je zrejme zástancom predstavy (dnes pomerne rozšírenej v americkej spoločnosti), že úloha globálnej mocnosti a svetového policajta je pre USA jednoducho príliš drahý špás a USA sa majú angažovať len v záležitostiach, ktoré sa priamo týkajú ich bezpečnostných a ekonomických záujmov.

Pre liberálne a demokraticky orientovaných Američanov by to však bola katastrofa a traumatizujúce zahanbenie.

Je možné dosiahnuť mier?
Z uvedeného vidíme, že dosiahnuť akési mierové urovnanie prebiehajúcej vojny je nesmierne ťažké. Zásadným spôsobom sa od seba líšia predstavy zúčastnených strán o potenciálnom mierovom usporiadaní. To, čo jedna strana chápe ako nevyhnutný predpoklad na ukončenie bojov, ďalšia považuje za neznesiteľnú porážku.

Predovšetkým sa západná predstava o rešpektovaní suverenity a územnej celistvosti všetkých štátov dostala do kolízie s ruským presvedčením, že niektoré štáty nemôžu byť nezávislé a musia byť podriadené Rusku. Na otázku, prečo to tak musí byť, ponúka ruská imperialistická ideológia viacero vysvetlení idúcich až do raného stredoveku, počnúc vierou v ruskú výnimočnosť, nadradenosť a historické poslanie.

Samozrejme, Rusko nie je pre takéto presvedčenie ničím špecifické – v rôznych historických obdobiach si niečo podobné o sebe mysleli a možno aj doteraz myslia Angličania, Francúzi, Nemci, Turci, Maďari... Nevraviac o Rimanoch, Peržanoch a podobných dávnych národoch.

Naším problémom je, že práve v našich dňoch zažívame, ako sa Rusko pokúša realizovať svoje imperialistické sny pomocou vojenskej sily a priemerne raz-dvakrát za mesiac niekto viac alebo menej relevantný v moskovskej televízii vyhlasuje, že ak sa Rusku nepodarí udržať či znovuzískať svoje impérium, tak nech radšej celý svet zhynie v jadrovom armagedone. Zo psychologického hľadiska je pochopiteľné, že svet, v ktorom by Rusko nebolo impériom, stráca pre takýchto ľudí zmysel.

Zo slovenského a európskeho pohľadu je najpriaznivejším výsledkom súčasného konfliktu obnova medzinárodného systému založeného na medzinárodnom práve a európskej kolektívnej bezpečnosti.

Otázkou za milión je, či k tomu môžeme dospieť diplomatickými a politickými prostriedkami a racionálnym presviedčaním, ako by sme chceli, alebo či smerujeme k veľkému krviprelievaniu v podobe rozsiahlej európskej alebo dokonca globálnej vojny.

Od decembra 2013, keď som dospel k presvedčeniu, že Rusko v nejakej forme na Ukrajinu zaútočí, druhá možnosť vo mne vzbudzuje určité obavy.

[JUGGLER]

Taký starý a vzdelaný ako Chmelár, len v mojom ponímaní NULA, keďže som ho za posledných 30 rokov ani raz nevidel
v médiách, alebo v diskusiách. Dosť divný politológ o ktorého názor nikto nestojí.
Resp. pardon, teraz keď má ,,správne názory,, tak ho tlačia do popredia červené denníčky.

Mohol by som tu argumentovať hodinu ako ratlíkuje, že všetci chcú mier, pričom nevypustil ani slovo kritiky voči politikom, ktorí nikdy nevolali po mierových rokovaniach a nevolajú ani teraz, ked je Ukrajina v zúfalom stave a bohužiaľ - pred kapituláciou. Ani slovo o tom, že boli mierové rokovania v 2022 a boli nádejné, ale Západ sa rozhodol pre porážku Ruska.

Fajn, všetci sme jasali, všetci sme im uverili, že Rusi dostanú na frak, ale nikto vtedy nerozoberal, čo ďalej ak to tak neskončí.
A teraz je čas, kedy by sa malo preberať, čo chcú vlastne Rusi - a tento vedecký politológ to nedokáže vymenovať, hoci je to jasné. Lebo by musel priznať že sú to aj také jednoduché veci ako práva ruskojazyčného obyvateľstva (medzi ktoré patrí aj Zelenský ) používať svoj rodný jazyk, tak ako napr. maďari u nás = ako je štandard v EU ( a podmienka prijatia do EU ! )

Nechce sa mi tu písať a filozofovať, tak si vyberiem len 2 príklady k jeho vojnovej propagande:

1. Pred rokom 2014 celé takmer dvojtisíckilometrové pásmo na západ od ruských hraníc až po americké základne v Porýnii bolo vysoko demilitarizované a bez významných ambícií na navyšovanie vojenských kapacít. K zmene došlo až v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2014.


K zmene došlo v dôsledku Majdanu. Mali byť nové voľby, čo podpísalo Nemecko, Francúzsko a Polsko, ale vďaka radikálom ako bol Pravý sektor a Svobody došlo ku krvavej revolúcii. Moc bola prebratá ináč ako sa dohodlo na čo Putin reagoval rozkazom obsadiť Krym. Ak by som bol nezávislý politológ, aj by som spomenul, že Krym od 1793 patril Rusom, až v roku 1954 Nikita Chruščov daroval pod správu Ukrajinskej SSR. V rámci jedného velkého ZSSR. Pre menej chápavých asi tak akokeby Kanada bola jedným z 50 štátov USA a trump by jej daroval Aljašku do správy, lebo je s ňou spojená.
Podľa jediného oficiálneho ukrajinského sčítania ľudu z roku 2001 vyzerale národnostné zloženie Autonómnej republiky Krym nasledujúco: Rusi 58,3 % (1 180 000 obyvateľov) Ukrajinci 24,3 % (492 000 obyvateľov).
Trump by povedal, že v záujme strategickej bezpečnosti by USA s Krymom urobila to isté. Bodka. Koniec propagandy.

2. Autor tvrdí, že návrhy niektorých našich súčasníkov, že Ukrajinu treba prestať podporovať a Ukrajinci sa majú vzdať, sú prejavom nepochopenia reality. Žiadna úľava a pokoj by nenastali, len násilie by sa dostalo do novej fázy – pričom teraz by boli nechránení odzbrojení Ukrajinci vystavení ruskému okupačnému režimu, ktorému by sa už nemohli brániť.

Autorovi pripomínam bombardovanie Srbska ktoré skončilo kapituláciou a odtrhnutím 20% územia, kde vzniklo Kosovo.
Tým skončili nekonečné etnické čistky a násilie v ktorých ani jedna strana nebola čistá: Miloševič bol uznaný ako vojnový zločinec, ale málokto teraz kričí, že aj dlhoročný premiér a prezident Kosova Thaci bol uznaný vinným zo:

zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ako vraždy, mučenie, nezákonné zatýkanie, únosy a neľudské zaobchádzanie v rokoch 1998 – 1999.

Obvinenia sa týkali nielen trestných činov voči srbskému a rómskemu obyvateľstvu, ale aj voči albánskym politickým rivalom — členom a priaznivcom umiernenej strany LDK (Ibrahima Rugovu), ktorých radikálne krídlo UÇK považovalo za „zradcov“.

Prečo je tento proces v Kosove taký citlivý?

Pre väčšinu kosovských Albáncov: Hashim Thaçi a bojovníci UÇK sú stále vnímaní ako národní hrdinovia, ktorí oslobodili Kosovo od srbského útlaku a zabránili etnickým čistkám.

Na záver: aj fašisti Bandera a Melnyk sú stále vnímaní ako ukrajinskí národní hrdinovia.

To nevymyslíš. To je život. Len treba o tom vedieť...

[Trumpeta1978]

Fajn, všetci sme jasali, všetci sme im uverili, že Rusi dostanú na frak

-Nikto si nemyslel ani nemysli ze Rusko vojnu prehrá, na to je prilis silné. Rozumní ludia len nechcú aby Rusko ovládlo celu Ukrajinu.

Ak by som bol nezávislý politológ, aj by som spomenul, že Krym od 1793 patril Rusom, až v roku 1954 Nikita Chruščov daroval pod správu Ukrajinskej SSR.

-je nepodstatne komu administrativne patril Krym 1793 ci 1954 a to z jedineho dovodu: 5. decembra 1994. Rusko podpisalo Budapestianske memorandum v ktorom sa zaviazalo respektovat Ukrajinu v aktualnych hraniciach tj v tych v ktorych Krym patril Ukrajine.

Ked Rusko anektovalo Krym, tak svet privrel oko a sankcie zo strany Eu na tento násilny akt boli iba symbolické. Vsetci dufali ze sa tym "cár" uspokojí a dá už pokoj. Ale nie, on 2022 zautocil znovu a snazil sa ovladnut celu Ukrajinu.

Výsledok je taký, že Rusko v tejto vojne doslova vyhodilo oknom nepredstavitelne miliardy a bolo zranenych a zabitych obrovske mnozstvo ludi. Demografia ci uz na Ua tak podobne aj v Rusku je katastrofálna. Exodus ludi do zahranicia je smutným fenoménom na oboch stranách.
Koaliciu ochotnych tvoria ekonomicky aj technologicky velmi silné štáty a ony nikdy neprestanu Ua podporovat, pokial ona bude ochotna bojovat. To ze Ua dochadzaju vojaci je pravda a situacia je zla, ale prave preto Ua stale viacej pouziva napr pozemne drony v ktorych je technologicky popredu pred Ruskom.

Rusko smeruje stale viacej do velmi vaznych ekonomickych problemov. Cena ropy klesá a bude klesat stale viacej. Čína aj Turecko prestavaju od Ruska nakupovat uhlie. Číne oslabovanie Ruska velmi vyhovuje, preto mu "pomaha" len po bod kedy to jej samej vyhovuje.

Západ vobec nutne nepotrebuje aby Rusko pristupilo hned na mier. Chce dalej bojovat? V poriadku. O to viacej skončí nakoniec v horšom stave. V ekonomickom, demografickom, reputačnom, uplne na dne.

Tvrdit ze najlepsie by bolo prestat podporovat Ukrajinu môže iba niekto kto ako to slušne napisat- nechápe suvislostiam, alebo je proruský agent.

[jaroslav80]

Západ vobec nutne nepotrebuje aby Rusko pristupilo hned na mier. Chce dalej bojovat? V poriadku. O to viacej skončí nakoniec v horšom stave. V ekonomickom, demografickom, reputačnom, uplne na dne.

Tvrdit ze najlepsie by bolo prestat podporovat Ukrajinu môže iba niekto kto ako to slušne napisat- nechápe suvislostiam, alebo je proruský agent.

UA mala zlozit zbrane v marci 2022, rovnako ako nemecke satelity v 1943 -- ak by mali rozum.
Najprijatelnejsie podmienky kapitulacie vyrokoval pre UA a NATO Trump na Aljaske. Libtardi v cele EU sa ich rozhodli ignorovat, tak spravodlive by bolo, aby UA prisla o cely vychodny breh Dnepra. Len ak by si to uznali uz teraz, mohli by si usetrit este desattisice zbytocne obetovanych muzov a kopu elektrarni, mostov a priemyselnych podnikov.

[MiBi]

Pre väčšinu kosovských Albáncov: Hashim Thaçi a bojovníci UÇK sú stále vnímaní ako národní hrdinovia, ktorí oslobodili Kosovo od srbského útlaku a zabránili etnickým čistkám.[/i]

Na záver: aj fašisti Bandera a Melnyk sú stále vnímaní ako ukrajinskí národní hrdinovia.

Juggler a toto si nezachytil: Srbi vystrojili odsúdenému vojnovému zločincovi Mladičovi štátny pohreb
https://www.aktuality.sk/clanok/ceuQ8m6 ... ny-pohreb/

O tomto preco nepisu v markeri alebo M.Havrysko ?

NACISTA, KTORÝ BOJUJE PO BOKU RUSOV
Alexej Milčakov, vodca ruskej neonacistickej polovojenskej skupiny Rusič, je známy svojimi sadistickými metódami a v minulosti otvorene hovoril o potrebe zabíjania civilistov na Ukrajine, samotný ukrajinský národ nazýval „neexistujúcim“ a zároveň sa otvorene prihlásil k neonacistickej ideológii. Na Facebooku určité proruské skupiny šíria, že patril k „Banderovcom“, čo je ale ľahko vyvrátiteľná dezinformácia.
Rusko sa pravidelne prezentuje tým, že na Ukrajine bojuje proti „neonacizmu“, no sami majú na fronte veľké množstvo náckov, s ktorými ruská armáda kooperuje, napríklad aj so spomínaným Milčakovom a skupinou Rusič. V roku 2014, keď polovojenská skupina Rusič bojovala na území Ukrajiny, si Alexej Milčakov mal fotiť telá mŕtvych Ukrajincov a zverejňovať ich online. V roku 2025 dokonca mal na svojom telegramovom kanáli vyhlásiť súťaž, v ktorej mu ľudia mali posielať telá mŕtvych Ukrajincov.
Dokonca aj ruské médiá, ako Moskovskij Komsomolec, identifikovali túto osobu ako fašistu, ktorý týral zvieratá – okrem tiel Ukrajincov dával často na svoje siete aj zabité šteňatá alebo proces mučenia ľudí alebo zvierat. Dokonca sa Alexej Milčakov zúčastnil aj bojov v Sýrii, kde Rusko taktiež spustilo v roku 2015 vojenskú operáciu na elimináciu hlasov opozície – neonacista sa ale do týchto bojov zapojil v roku 2020.

Ľudí s nacistickým pozadím bojujúcich na strane Ruska je ale oveľa viac:
https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/sv ... sili-16370
https://www.ta3.com/clanok/1020733/rusk ... ukrajincov

[JUGGLER]

Juggler a toto si nezachytil: Srbi vystrojili odsúdenému vojnovému zločincovi Mladičovi štátny pohreb
https://www.aktuality.sk/clanok/ceuQ8m6 ... ny-pohreb/

Zachytil som Mibi. A nebolo to s denníka N, ani so Sme., ani z Aktualít.
Priniesli to televízie TA3, STVR, TASR, SITA. už v AUGUSTE. Teda staré veci.

Bodaj by sa vojna na UA skončila a my sme sa mohli rozčulovať nad takými malichernosťami, že ukrajinci velebia bývalých nacistov a vrahov ako boli Bandera a Melnyk.

Ešte raz trávim čas, aby som sa vyjadril k Trumpetovým názorom, ktorého rešpektujem, ale robím to nerád, lebo je to vzájomné okrádanie sa o čas, ktorý by som radšej venoval niečomu zmysluplnejšiemu.
Ak trávim čas diskusiou o politike a vojne, len som z toho smutný ako upadol Západ ktorý mi bol vždy vzorom.
Ked trávim čas diskusiou o investovaní, asi je to užitočnejšie a prínosnejšie.

Tak prepáč Trumpeta, ked už nebudem polemizovať a vypravdovať sa s tebou, len dávať info z iných zdrojov, ktoré mi ušetria čas.

Nikto si nemyslel ani nemysli ze Rusko vojnu prehrá, na to je prilis silné.

Čo máš výpadok pamäti? Veď všetko sme preberali do detailov. Politici nám vymývali mozgy heslami ,,Rusko treba poraziť,, ...,,Rusov vytlačíme z Ukrajiny a zoberieme si späť aj Krym,,...z Rusmi sa nevyjednáva,, atď.

Rozumní ludia len nechcú aby Rusko ovládlo celu Ukrajinu.

Ktorí rozumní ľudia? Tí, čo zastavili rokovania o tom, že Rusko sa stiahne späť do pozície spred februára 2022 a presvedčili Zelenského aby vo vojne pokračoval? To bol kľúčový moment v ktorom sa dalo všetko vrátiť do status-quo, ked by UA prišla len o pár % územia (DL s 90% ruskojazyčného obyvateľstva a Krym). Ale milióny ľudí by neprišli o život. Teraz umiera 1000 ukrajincov denne a Západ ich nechá umierať až do totálnej porážky a STRATY oveľa väčšieho územia ! Veď je to presne naopak: ak by Západu záležalo na UA, pristúpili by na podmienky dohodnuté medzi Trumpom a Putinom na Aljaške. Sú to jasné podmienky, ktoré Rusko stanovilo už dávno. Menovali sme ich vo VIP, ale každý sa tvári, že neexistujú. Ani jednu z nich nepripustil Zelensky, hoci vie, že napr. podmienka práv národnostných menšín je nevyhnutná aj pre vstup do EU. Teraz Zelenského donútil k ústupkom Magyar, ktorý dohodol aspoň prísľub práv maďarskej národnostnej menšiny. Vidím, že čo nedám tu, to si nikto nevšíma a už vôbec o tom neuvažuje. Ukrajinským náckom vyhovujú etnické čistky a zákaz ruštiny. Napriek tomu, že Zelenského rodný jazyk je ruština a v súkromí bežne rozpráva po rusky.

Rusko podpisalo Budapestianske memorandum v ktorom sa zaviazalo respektovat Ukrajinu v aktualnych hraniciach tj v tych v ktorych Krym patril Ukrajine.

Zaviazalo sa rešpektovať NEUTRÁLNU UA. Nie UA v NATO kde američania rozmiestňujú rakety na hranici s Ruskom, tak ako ich kedysi rozmiestnili v Turecku ( kubánska kríza vznikla tam, čo sa zamlčuje). Jadrom problému všetkých vojn a prevratov za posledných 50 rokov je 350 miliónová krajina, ktorá založila OSN ale nikdy nerešpektovala medzinárodné právo. Rozpúta vojnu kde len chce a celý svet mlčí, lebo sa bojí pomenovať veci pravým menom. A za tým všetkým sú len prachy, nenažratosť – novodobý kolonializmus pod pláštikom supermana zachraňujúceho celú planétu. Dobre že prišiel na scénu Trump.
Ten narcista nič nezakrýva, nedáva si servítku pred ústa. Robí presne to, čo jeho predchodcovia, len sa nenamáha vymývať ľuďom mozgy, že ide len demokraciu a spravodlivosť. Neustále opakuje, že ide len o prachy.
( a o bezpečnosť po zuby vyzbrojeného pupku sveta: krajiny ktorej populácia je 4% z celého sveta a zaberá 2% územia planéty Zem)

Výsledok je taký, že Rusko v tejto vojne doslova vyhodilo oknom nepredstavitelne miliardy

Výsledok je taký, že Rusko sa primklo k Číne a Európa pôjde dolu vodou.
Už aj Trump to pochopil, že USA vojnou Rusko nerozdrobí a neovládne, len presmeruje do náručia Číny.
USA tým stráca svoju hegemóniu. Kto založil vlákno nový svetový poriadok? Rozumný človek.

Rusko smeruje stale viacej do velmi vaznych ekonomickych problemov. Cena ropy klesá a bude klesat stale viacej. Čína aj Turecko prestavaju od Ruska nakupovat uhlie. Číne oslabovanie Ruska velmi vyhovuje, preto mu "pomaha" len po bod kedy to jej samej vyhovuje.

Už najmenej 5x som sa ťa pýtal, prečo ti záleží na tom kde smeruje Rusko?
MNE JE TO JEDNO, pokiaľ eskalácia nepovedie k jadrovej vojne, alebo k ďalšej vojne v EU.

Prečo rozmýšľaš ako američan sediaci 6000 km od EU, ktorý sa teší, že na druhom konci sveta vojna vyzabíja milióny slovanov, oslabí najväčšiu krajinu sveta, položí na kolená bohatú Európu, ktorá už nebude konkurovať, len bude závislá na tovaroch a energiách z USA?
Naozaj sú európania takí hlúpi? Moja odpoveď: nie, neverím, že sú takí hlúpi, je to len dôsledok toho, že si nechali do čela EU dosadiť hlúpe a lojálne bábky. Kallasová a Leyenová sú len len vrchol ľadovca.

Západ vobec nutne nepotrebuje aby Rusko pristupilo hned na mier. Chce dalej bojovat? V poriadku. O to viacej skončí nakoniec v horšom stave. V ekonomickom, demografickom, reputačnom, uplne na dne.

Ale to si protirečíš v tom, že ,,rozumní ľudia nechcú, aby Rusko ovládlo celú Ukrajinu,,
Tvorcovia stratégie vedia, že Rusko nemôže ovládnuť celú UA, nieto ešte iné krajiny, ktorými nás strašia vojnoví štváči.

Rusko ani USA nedokázali ovládnuť ani chudobný Afganistan! Za 300 mil. USD denne to američania skúšali 20 rokov.
Kde si bol, že si neupozorňoval, že takto sa amerika zruinuje?

Ovčania žerú seno, že dnes svet funguje ako pred stáročiami. Kde nemáš svojích ľudí, tam krajinu neovládneš.
Dobre vedia, že Rusi môžu ovládnuť len územia, ked majú dosť lojálnych ruskojazyčných prisluhovačov.
Západná Ukrajina to nie je. Ale Odesa to môže byť a to by bola najväčšia územná tragédia pre UA. Stratili by prístup k moru.

Tvrdit ze najlepsie by bolo prestat podporovat Ukrajinu môže iba niekto kto ako to slušne napisat- nechápe suvislostiam, alebo je proruský agent.

Cituješ teraz pána politológa Šmihuľu, ktorý toto zámerne podsúva?
On dobre vie, že každý konflikt, každá vojna skončila mierovou dohodou.
Aj bombardovanie Srbska trvalo 3 mesiace a skončilo mierovou dohodou.
Dohoda bola následne schválená rezolúciou Rady bezpečnosti OSN.
Išlo len o to, či sa Srbsko nechá vybombardovať do zrovnania zeme a miliónov mŕtvych a skončí ako NULA, ktorá neprehrala vojnu, alebo pristúpi na podmienky silnejšieho a za 20% územia zachráni svoj národ, ľudí, štát.

P.S. nemám záujem polemizovať o tom kto aký názor má. Je mi jedno, čo si kto myslí. Nie my rozhodneme o tom, čo bude. Rozhodnú slaboduchí politici. My len s tepla domova chrumkajúc popcorn sledujeme hru, ktorú hrajú iní. Môj názor je taký, že ohlúpnutí ľudia dnes už nie sú schopní rozoznať svinstvá, ani dôvody prečo ich politici hecujú k podpore vojny a zbrojenia a nevedia ako kedysi vyjsť do ulíc a manifestovať za mier. Davy v uliciach sú to jediné, čo by prinútilo politikov vyzývať k mieru. Nie dristať o mieri ako pán politológ, ale vyzývať ku konkrétnym rokovaniam, pomenovať čo žiadajú Rusi, čo by zastavilo vojnu a nekonečné zabíjanie. Teraz kým Ukrajine ešte nedošli vojaci, kým je schopná násilím s ulíc odchytávať tisíce ľudí ktorí nechcú bojovať, aby nimi nahradili tisíc mrtvych ukrajinských vojakov, čo zahynú každý deň.

[Trumpeta1978]

JUGGLER

budem reagovať iba na to uplne najpodstatnejšie aby sme sa zbytočne netočili stále v kruhu a nemíňali si vzacny čas:

Ktorí rozumní ľudia? Tí, čo zastavili rokovania o tom, že Rusko sa stiahne späť do pozície spred februára 2022 a presvedčili Zelenského aby vo vojne pokračoval?

Krym je z hladiska medzinarodného práva považovaný za územie patriace Ua, rovnako Donbas. Rusko ale absolutne odmieta o vráteni Krymu rokovať a povazuje ho za sucast svojho uzemia.

Zaviazalo sa rešpektovať NEUTRÁLNU UA. Nie UA v NATO kde američania rozmiestňujú rakety na hranici s Ruskom

Kde, Kde, Kde, v tom memorande to je napísane?
Vieš aká je odpoveď?
NIKDE tam nič také nie je spomenuté.
Žiadna zmienka o neutralite ani žiadna zmienka o tom, že by Ua nemohla potencialne vstupit do medzinarodnych vojenskych štruktúr.

Doslova je tam napisané že signatary "opätovne potvrdzuju svoj záväzok zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny a že žiadna z ich zbraní nebude nikdy použitá proti Ukrajine."

Tu je original: https://nsarchive.gwu.edu/sites/default ... randum.pdf

Do prílohy som pomocou Groka vytvoril a vložil presný slovenský preklad so zachovaním štruktúry pôvodneho dokumentu.

Apropo, zahranicne rakety sa dostali na Ua až potom čo Rusko 2022 zaútočilo na Ua, snažilo sa obsadiť Kyjev s cielom eliminovat právoplatnú vládu a nasledne dosadit svoje pro-ruské bábky.

[JUGGLER]

Odpoviem ti stručne. Rusko porušilo memorandum aj medzinárodné právo.
Ale memorandum bolo formulované a podpísané tak vychcato, aby nebolo právne záväzné.

V rámci šetrenia času, kedže nie som politológ, zhrnutie podstatných informácii:

Budapeštianske memorandum z roku 1994 (oficiálne Memorandum o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní) nie je podľa medzinárodného práva plne právne záväznou zmluvou, ale formálne predstavuje politický záväzok (politickú deklaráciu).

zdroj: United States Military Academy West Point

Jeho právny charakter a vyjednané podmienky majú niekoľko podstatných aspektov:

1. Rozdiel medzi „Zárukami“ (Guarantees) a „Uisteniami“ (Assurances)

Počas rokovaní v roku 1994 Ukrajina požadovala právne záväzné bezpečnostné záruky (security guarantees), aké garantuje napríklad Článok 5 Zmluvy o NATO (t. j. povinnosť vojensky brániť napadnutý štát).

USA a Spojené kráľovstvo však odmietli prijať právny záväzok automatickej vojenskej pomoci.
V anglickom (a právne určujúcom) texte preto boli použité slová „Security Assurances“ (bezpečnostné uistenia), nie „Guarantees“.

zdroj: Wikipedia

2. Formálny status z hľadiska medzinárodného práva

Nie je to zmluva (Treaty): Dokument nebol ratifikovaný parlamentmi signatárskych krajín (USA, Spojené kráľovstvo, Rusko, Ukrajina), čo je podmienka pre plne vymáhateľné medzinárodné zmluvy.

zdroj: Public International Law & Policy Group

Neobsahuje sankčné mechanizmy: Memorandum neobsahuje žiadne právne doložky o vymáhateľnosti, sankciách či automatickom zasiahnutí tretích strán pri jeho porušení.

Dokument bol síce zaregistrovaný na Sekretariáte OSN, no samotná registrácia z neho nezáväzný dokument nespraví — iba potvrdzuje jeho existenciu.

zdroj: Wikipedia

3. Čo presne signatári v memorande slúbili?

Signatárske mocnosti (USA, UK, Rusko) sa voči Ukrajine (a obdobne aj voči Bielorusku a Kazachstanu) zaviazali k týmto bodom:

Respektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny.
Zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny.
Zdržať sa hospodárskeho nátlaku zameraného na podriadenie Ukrajiny.
Konať v Rade bezpečnosti OSN a poskytnúť okamžitú pomoc, ak by sa Ukrajina stala obตั้งou agresie alebo hrozby agresie s použitím jadrových zbraní.
Nepoužiť jadrové zbrane proti Ukrajine (s výnimkou prípadu self-defense pri úderoch spojencov).
Konzultovať v prípade, že vznikne situácia spochybňujúca tieto záväzky.

4. Vzťah k všeobecnému medzinárodnému právu

I keď je memorandum politickým dokumentom, kľúčové povinnosti v ňom obsiahnuté (respektovanie suverenity, zákaz agresie) vychádzajú priamo z Charty OSN a Záväzného záverečného aktu z Readingu/Helsínk (1975), ktoré sú pre všetky štáty právne záväzné.

Anexiou Krymu v roku 2014 a plnohodnotnou inváziou v roku 2022 Rusko hrubo porušilo nielen svoje politické uistenia z Budapeštianskeho memoranda, ale predovšetkým právne záväzné imperatívne normy medzinárodného práva (jus cogens) a Chartu OSN.

Reakcia západných spojencov: Keďže memorandum neobsahovalo záväzok priamej vojenskej obrany, USA a Spojené kráľovstvo splnili svoju interpretáciu memoranda tým, že poskytujú Ukrajine finačnú, materiálnu a vojenskú pomoc a iniciujú rokovania na pôde OSN.



A teraz si vymenujme vojny a agresie kde svetový hegemón a vzor demokracie, tvorca západných hodnôt USA porušili medzinárodné právo:

Medzinárodné právo povoľuje použitie vojenskej sily len v dvoch prípadoch:

Mandát Rady bezpečnosti OSN (podľa Kapitoly VII Charty OSN).
Sebaobrana (podľa Článku 51 Charty OSN) v prípade priameho ozbrojeného útoku.

Medzinárodní právnici, orgány OSN a prevažujúci konsenzus medzinárodného spoločenstva pri niekoľkých významných konfliktom dospeli k záveru, že došlo k porušeniu medzinárodného práva.


1. Invázia do Iraku (2003)
Kontext: USA spolu s koalíciou podnikli inváziu do Iraku bez schválenia Rady bezpečnosti OSN s odôvodnením, že Irak vlastní zbrane hromadného ničením (čo sa nepotvrdilo) a porušuje predchádzajúce rezolúcie OSN.

Právny status: Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan v roku 2004 výslovne vyhlásil, že invázia bola „z pohľadu Charty OSN nelegálna“. Keďže chýbala rezolúcia RB OSN autorizujúca použitie sily a Irak nepredstavoval bezprostrednú hrozbu priameho útoku na USA, väčšina odborníkov na medzinárodné právo ju považuje za akt nelegálnej agresie.

2. Invázia na Grenadu (1983) – Operácia Urgent Fury
Kontext: Vojská USA intervenovali na Grenade po vojenskom prevrate a zavraždení premiéra Mauricea Bishopa. USA argumentovali ochranou amerických študentov medicíny a žiadosťou Organizácie východokaribských štátov (OECS).

Právny status: Valné zhromaždenie OSN schválilo Rezolúciu 38/7, v ktorej túto intervenciu označilo za „vlajkové porušenie medzinárodného práva“ a narušenie nezávislosti a suverenity štátu.

3. Invázia do Panamy (1989) – Operácia Just Cause
Kontext: USA intervenovali v Paname s cieľom zosadiť diktátora Manuela Noriegu, ktorý bol obvinený z obchodu s drogami, a zaistiť bezpečnosť Panamského prieplavu po smrti amerického vojaka.

Právny status: Valné zhromaždenie OSN prijalo Rezolúciu 44/240, ktorá inváziu odsúdila ako porušenie medzinárodného práva a suverenity Panamy. Akcia nemala mandát RB OSN a nespĺňala kritériá nutnej sebaobrany.

4. Vojenská intervencia v Nikarague (80. roky 20. storočia)
Kontext: USA tajne financovali, cvičili a vyzbrojovali povstaleckú skupinu Contras proti sandinovskej vláde a zaminovali nikaragujské prístavy.

Právny status: Nikaragua zažalovala USA na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) v Haagu. V prelomovom rozsudku z roku 1986 (Nicaragua v. United States) súd rozhodol, že USA porušili medzinárodné právo tým, že zasahovali do vnútorných záležitostí iného štátu, použili silu proti inému štátu a zaminovali jeho prístavy. USA jurisdikciu súdu v tomto prípade odmietli uznať.

5. Bombardovanie Juhoslávie (1999) – Operácia Allied Force
Kontext: NATO pod vedením USA vykonalo leteckú kampaň proti Zväzovej republike Juhoslávia s cieľom zastaviť humanitárnu krízu a vyháňanie albánskeho obyvateľstva v Kosove.

Právny status: Operácia nemala schválenie Rady bezpečnosti OSN (z dôvodu hrozby vetovania zo strany Ruska a Číny). Medzinárodná nezávislá komisia pre Kosovo neskôr dospela k záveru, že kampaň bola „nelegálna, ale legitimná“ – nelegálna, lebo obchádzala Charta OSN, no legitímna z humanitárnych dôvodov na zabránenie katastrofe.

6. Vojna vo Vietname (resp. bombardovanie Kambodže a Laosu, 1969–1973): Tajné bombardovanie neutrálnej Kambodže a Laosu bez ich súhlasu či mandátu OSN je zo strany mnohých právnikov hodnotené ako narušenie suverenity.

7. Vojenská prítomnosť v Sýrii (od roku 2014/2015): USA odôvodňujú prítomnosť svojich vojsk v Sýrii bojom proti teroristickej skupine ISIS (kolektívna sebaobrana v prospech Iraku). Keďže však sýrska vláda nedala súhlas a chýba rezolúcia RB OSN, DAMASK aj mnohí experti označujú túto prítomnosť za porušenie suverenity.

8. Program cieleného zabíjania bezpilotnými lietadlami (drony) mimo vojnových zón (napr. Jemen, Somálsko, Pakistan): Špeciálni spravodajcovia OSN pre ľudské práva opakovane poukazujú na to, že cielené údery mimo uznaných vojnových kontextov porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv (zákaz mimoevidovaných popráv) aj suverenitu dotknutých krajín, ak chýba ich riadny súhlas.

9. Cielený atentát na generála Kásima Sulajmáního (2020)

Kontext: V januári 2020 americký dron na letisku v Bagdade (Irak) zabil iránskeho generála Kásima Sulajmáního, veliteľa jednotiek Quds. USA to odôvodňovali sebaobranou pred bezprostredne hroziacimi útokmi.

Právny status: Špeciálna spravodajkyňa OSN pre mimosúdne popravy Agnès Callamard vo svojej správe pre Radu OSN pre ľudské práva (2020) dospela k záveru, že atentát bol porušením medzinárodného práva a Charty OSN. USA nepredložili dostatočné dôkazy o tom, že išlo o bezprostredne hroziaci útok, ktorý by odôvodňoval takýto úder na území tretieho štátu (Iraku) bez jeho súhlasu.

10. Operácia Ajax proti Iránu (1953)

Kontext: Spoločná tajná operácia CIA a britskej MI6, pri ktorej bol zosadený demokraticky zvolený iránsky premiér Mohammad Mosaddek po tom, čo znárodnil iránsky ropný priemysel.

Právny status: Aj keď išlo o tajnú operáciu a nie priamu otvorenú vojnu, z pohľadu medzinárodného práva išlo o neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu a narušenie jeho politickej nezávislivosti.

11. Venezuela - únos prezidenta
Zásah vo Venezuele a zadržali Nicolása Madura spolu s jeho najbližšími spolupracovníkmi, ktorých následne odviezli do USA na základe obvinení z narkoterorizmu.

Z pohľadu medzinárodného práva ide o mimoriadne závažný a kontroverzný precedens:

Porušenie suverenity a Charty OSN: Zadržanie a odvlečenie úradujúcej hlavy štátu na území cudzieho suverénneho štátu bez mandátu Rady bezpečnosti OSN alebo súhlasu danej krajiny je podľa väčšiny expertov na medzinárodné právo v priamom rozpore s Článkom 2 ods. 4 Charty OSN (zákaz použitia sily proti územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátu).

Imunita hlavy štátu: Medzinárodné právo tradične priznáva úradujúcim hlavám štátov osobnú imunitu (ratione personae) pred trestnou jurisdikciou iných štátov. USA tento princíp obišli tým, že Madura dlhodobo neuznávali ako legitímneho prezidenta.

Kritici a orgány OSN poukazujú na to, že žiadny štát nemá právo vykonávať policajné či vojenské akcie na území iného štátu s cieľom presadiť svoje vlastné národné zákony (extrateritoriálna jurisdikcia).

Tento zásah sa tak zaradil medzi najvýraznejšie príklady porušenia medzinárodného práva zo strany USA v modernej histórii.

12: Ekonomické sankcie a blokády

Osobitní spravodajcovia OSN opakovane upozorňujú, že jednostranné sankcie (vynucované mimo mandátu RB OSN) porušujú medzinárodné právo a princíp suverénnej rovnosti štátov, najmä ak majú devastačný dopad na civilné obyvateľstvo.

13: Útoky na Irán v rokoch 2025 a 2026 („Dvanásťdňová vojna“): Boímbardovanie 2025 ( 12 dní) z pohľadu medzinárodného práva ide pri jednostrannom útoku na územie suverénneho štátu bez schválenia Rady bezpečnosti OSN jednoznačne o nelegálny akt agresie a hrubé porušenie Charty OSN, bez ohľadu na to, aké politické či bezpečnostné dôvody útočiaca strana uvádza.

Február 2026 (Masívny úder USA a Izraela): Dňa 28. februára 2026 Spojené štáty spolu s Izraelom spustili rozsiahlu vojenskú operáciu a letecké útoky na iránsku vojenskú a jadrovú infraštruktúru. Pri útokoch bol zabitý aj iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí.

Podľa medzinárodného práva (predovšetkým Charty OSN) je vojenský útok na iný suverénny štát nelegálny, pokiaľ nenastane jedna z dvoch výnimiek: Mandát Rady bezpečnosti OSN (Kapitola VII Charty OSN). Sebaobrana podľa Článku 51 Charty OSN v prípade priameho ozbrojeného útoku.

V prípade týchto úderov chýbal mandát OSN: Rada bezpečnosti OSN útoky neschválila ani neautorizovala.
Argumentácia sebaobranou: USA a Izrael odôvodňovali zásah preventívnou sebaobranou, zabránením dokončenia jadrového programu a elimináciou bezprostredných hrozieb.
Porušenie suverenity: Väčšina expertov na medzinárodné právo a väčšina členských štátov OSN považuje preventívne údery bez schválenia RB OSN a bez predchádzajúceho priameho ozbrojeného napadnutia zo strany Iránu za porušenie Článku 2 ods. 4 Charty OSN (zákaz použitia sily proti územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátu).

14. čerešnička na torte porušovania medzinárodného práva - etnické čistky a genocída v pásme gazy.
Zrovnasie zo zemou a cca 80 000 mrtvych z desaťtisícami detí a žien.


Medzinárodný trestný súd (ICC): Prokurátor ICC požiadal o vydanie zatykačov na predstaviteľov Izraela (ako aj lídrov hnutia Hamas) v súvislosti s podozreniami zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Organizácia Spojených národov (OSN): Viacerí osobitní spravodajcovia OSN a mimovládne organizácie (napr. Amnesty International či Human Rights Watch) vo svojich správach upozorňujú na symptómy genocídy, masové presídľovanie obyvateľstva, ničenie civilnej infraštruktúry a použitie hladu ako zbrane.

Kritici izraelskej vojenskej operácie a ľudskoprávne organizácie poukazujú na:

Vysoké počty civilných obetí: Desaťtisíce mŕtvych a zranených, z ktorých významnú časť tvoria ženy a deti.
Masové presídľovanie: Nariadenia na evakuáciu, ktoré viedli k opakovanému vyháňaniu väčšiny obyvateľov Gazy z ich domovov bez bezpečného útočiska, čo mnohí označujú za riadené etnické čistky.
Blokádu dodávok potravín, vody, liekov a paliva, ktorá vedie k hladomoru a kolapsu zdravotníckeho systému.

Samozrejme, postoj Izraela a USA je OBRANA.
Vraždenie, hlad, bieda a zrovnanie zo zemou permanentným bombardovaním je OBRANA

[jaroslav80]

Krym je z hladiska medzinarodného práva považovaný za územie patriace Ua, rovnako Donbas.

Zapadnym modelom "medzinarodneho prava", tradicne zalozenom na rabovani vychodu a juhu. Cize nieco akoby si povedal - podla prava plundrujucich Vikingov ... alebo podla prava Nackov z fasistickeho Nemecka...

Kosovo kedysi ovladalo Srbsko. Krym chvilku UA. Taiwan Cina. Golanske vysiny kedysi Syria. Zapadny breh Jordanu kedysi Palestincania, Colorado kedysi ovladali Apaci.

Krym a Donbas ovladany banderovcami z Kyjeva je historia. Kto si nezvykne, moze akurat tak do vetra hovorit to, co Srbi ohladom Pristiny.

Mimochodom Sevastopol bol poslednych 300 rokov realne ovladany vzdy viac z Moskvy nez z Kyjeva (akurat papier znesie vela... akoby tam vladli z Kyjeva niekedy... ).

[JUGGLER]

Drony zasiahli dve lode v bulharskej výhradnej hospodárskej zóne, jednu potopili, posádka je nezvestná

utorok, 6. októbra 2026 – 18:40

Eskalácia napätia v Čiernom mori sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine stala už každodennou realitou a ešte nebezpečnejšie je, že Rusko a NATO sa pomaly približujú k priamemu konfliktu.
Bulharsko v utorok oznámilo, že dve obchodné lode zasiahli drony, čo podľa neho predstavuje prvý útok na lodnú dopravu v rámci výhradnej hospodárskej zóny členského štátu NATO v Čiernom mori. Bulharský premiér Rumen Radev vyhlásil: „Ide o neprijateľný útok vo výhradnej hospodárskej zóne Bulharska. Je to hrubé porušenie medzinárodného práva a námorného práva.“
zdroj: Marinetraffic.com

Lode boli identifikované ako Alfa Watan plávajúca pod vlajkou Toga a Able plávajúca pod vlajkou Palau. Obidve v dôsledku toho začali horieť, pričom Alfa Watan sa na mieste rýchlo potopila a o osude posádky zatiaľ nie sú žiadne bezprostredné informácie.
Dopad na loď plávajúcu pod vlajkou Toga bol údajne oveľa väčší a ničivejší. Pokiaľ ide o ďalší zaujímavý a alarmujúci detail:
Posádka prvej lode potvrdila, že bola napadnutá „leteckými aj námornými dronmi,“ uviedol Radev.
A na to nadviazala hrozba súvisiaca s tajomnou loďou pri pobreží Bulharska:
Radev uviedol, že bulharské ministerstvo obrany sleduje podozrivú „unášanú loď“ v Čiernom mori, ktorá je údajne na radare krajiny už od augusta. „Ak bude naďalej nejakým spôsobom smerovať k nášmu pobrežiu, sme plne pripravení konať,“ dodal.
Pokiaľ ide o loď Able, všetkých 18 členov posádky bolo zachránených v rámci bulharskej záchrannej akcie, pričom dvaja z námorníkov utrpeli ťažké zranenia a boli prevezení do nemocnice. K útokom došlo okolo 3. hodiny ráno, približne 80 míľ od bulharského pobrežia.
Na rozdiel od predchádzajúcich incidentov v Čiernom mori, pri ktorých úrady rýchlo označili za pôvodcu útoku ruské ozbrojené sily, je zaujímavé, že v tomto prípade Bulhari neponáhľali s obvineniami, keďžepôvod dronov nebol stanovený.
Premiér Radev pokračoval: „Ako štát zodpovedný v rámci našej výhradnej ekonomickej zóny za zdravie a životy každého, kto sa v tejto oblasti plaví, bez ohľadu na to, kto je za to zodpovedný, sme povinní vykonávať núdzové pátracie a záchranné operácie.“
„To, čo sa deje, vážne narúša lodnú dopravu v Čiernom mori, ešte viac zvyšuje náklady na poistenie a extrémne sťažuje plavbu,“ dodal.
V pondelok došlo k predchádzajúcemu závažnému incidentu s útokom na mori, za ktorý bolo rýchlo a široko obviňované Rusko. Turecká nákladná loď identifikovaná ako Royad Mammadov bola potopená po zásahu dronom, potom čo opustila ukrajinský prístav Ismail v Odeskej oblasti.

AKTUALIZÁCIA: Bulharský premiér Rumen Radev uvádza, že obe obchodné lode boli okolo 3:00 ráno napadnuté námornými aj vzdušnými dronmi vo vnútri výhradnej hospodárskej zóny Bulharska, približne 70 námorných míľ východne od mesta Byala. Loď ALFA WATAN plávajúca pod vlajkou Toga, ktorá sa plavila na sever z Turecka smerom do rumunského mesta Galați, sa potopila po tom, čo bola vážne poškodená. O osude jej posádky sa stále nevie. Bulharský trajekt DIOSCURIA dorazil na miesto a našiel prevrátenú loď, tri prevrátené záchranné člny a záchranné vesty, avšak žiadnych preživších. Pátracia operácia stále prebieha. Loď ABLE plávajúca pod vlajkou Palau, ktorá vyplávala z Rumunska a plavila sa na juh smerom do Turecka, po útoku začala horieť. Celá jej 18-členná posádka bola evakuovaná a zachránená. Dvaja zranení námorníci boli prevezení na palubu plavidla bulharského námorníctva a sú transportovaní do Varny na lekárske ošetrenie, zatiaľ čo ostatných 16 členov posádky vyváža na breh pohraničná polícia. Radev uviedol, že 11 členov posádky sú tureckí štátni príslušníci a 7 sú indickí štátni príslušníci. Bulharské orgány zároveň monitorujú oblasť kvôli možným únikom ropy a znečisteniu životného prostredia. Radev označil útok za absolútne neprijateľný a za hrubé porušenie medzinárodného a námorného práva.

Pátranie po nezvestnej posádke lode ALFA WATAN pokračuje.— GeoInsider (@InsiderGeo) 6. októbra 2026
K tomuto skoršiemu incidentu došlo pri pobreží Rumunska, čo vyvolalo rozsiahlu záchrannú operáciu.
Dvaja členovia posádky zahynuli, jedenásť ďalších bolo zachránených a jeden je naďalej nezvestný. Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že za tým stoja ruské sily.
Niet pochýb o tom, že vojna odvetných úderov v čiernomorskej lodnej doprave sa stupňuje, keďže už niekoľko mesiacov si ruské aj ukrajinské sily vymieňajú útoky dronmi a raketami na prístavy a lode, čím narúšajú životne dôležitý obchod v Čiernom mori.

https://www.zerohedge.com/geopolitical/ ... ew-missing

[MiBi]

Drony zasiahli dve lode v bulharskej výhradnej hospodárskej zóne, jednu potopili, posádka je nezvestn

Putin mal vcera narodeniny, ze by to bol darcek ?
Asi bude mat autorka videa: https://www.youtube.com/watch?v=ox58WuD1TBo pravdu.

[Trumpeta1978]

Všetkých 32 členov NATO vyslalo do Kyjeva vojenských zástupcov na prvú takúto návštevu za osem rokov
https://united24media.com/war-in-ukrain ... ears-23209

[MiBi]

Od roku 1934, existuje v Irkutsku na ruskom Ďalekom východe výskumný ústav, kde sa v laboratóriách zaoberajú vírusmi, schopnými vyvolať ťažkú smrteľnú epidémiu - vrátane moru. A teraz pozor! Dňa 2.októbra v tamojšej nemocnici zomiera náhle mladá laborantka z tohto laboratória.

Oficiálna verzia: na ťažkú pľúcnu embóliu bližšie neurčeného pôvodu. Pracovníci laboratória, aj nemocnica kde zomrela, sú uzavretí do prísnej karantény. Podobne sú uzavreté aj ďalšie nemocnice v meste a pracovníci miestnej hlinikárne, neďaleko od ústavu, musia nosiť rúška a sú pod dozorom.

V regióne začína narastať panika. Hlava susednej Buriatskej oblasti zverejní oficiálne stanovisko, v ktorom súčasne poprie fámy o tom, že laborantka pred úmrtím bola v jeho oblasti, ale súčasne uvedie, že zomrela na mor. Ruská hygienicko-sanitárna štátna agentúra Rospotrebnadzor a aj Kremeľ popierajú mor, ale najvyššia šéfka agentúry expresne prilieta z Moskvy do Irkutska, aby osobne riadila protiepidemiologické opatrenia.

Teraz, o pár dní po úmrtí laborantky, sa oficiálne pýtajú Moskvy na príčiny jej úmrtia - a či to naozaj nebol nákazlivý pľúcny mor - Spojené štáty. Ich ambasáda v Moskve varuje v tejto súvislosti svojich občanov a vyzýva ich, aby opustili Rusko. Na príčiny úmrtia laborantky sa pýta Moskvy aj šéf WHO, pričom vo svojom statuse spomína už aj možnú druhú obeť.
Len pripomínam, že:
1) práve z tejto oblasti Ďalekého východu, presúvajú Rusi na Ukrajinu stále značné počty vojakov a jednotiek,
2) počas tohto roka práve na Sibíri opakovane došlo k úhynom a masovej likvidácii dobytka, pričom ruské úrady jasne nevysvetlili príčiny. Jednou z vážnych verzií je nákaza slintačkou a krívačkou, pretože k problémom došlo po vakcinácii zvierat a príčinou môže byť zle vyrobená ruská vakcína,
3) v lete došlo náhle k vlne úhynu aj domácich psov - opäť po vakcinácii, tentoraz proti besnote.

Niektorí nezávislí ruskí experti tvrdia,že po zavedení sankcií je Putinovo Rusko odkázané na výrobu a vývoj vlastných vakcín pre ľudí a zvieratá, pričom sa bezpečnosť v laboratóriách zhoršuje.

https://www.facebook.com/permalink.php? ... 1567669287

[Adammd]

Aspon sa splni tuzba zapadu vymazat rusko. Sice to bude mat collateral damage morovej pandemie, ale na plebs s*re pes nie

[Fund]

Kto s čím zachádza, s tým aj schádza

[Trumpeta1978]

Na servery spojene s rakuskou armadou a kritickou infraštruktorou štátu je denne vykonaných najmenej 100 000 utokov.
Náčelník rakuskeho generalneho štábu Harald Vodosek tvrdí že pochádzajú z Ruska.
https://ground.news/article/new-chief-o ... rs-per-day