Martin7 napísal: ↑So 10 10, 2026 5:34 pm
Slovensko už v životnej úrovni predbieha aj Afrika. My sme reálne niekde na úrovni medzi Bangladéžom a Ugandou.
Totálne rozkradnutá republika bez akéhokoľvek pozitívneho výhľadu.
Keď raz budeš vyhodnocovať svoj život v cudzine, už nebudú dôležité také pocity ,,že Slovensko je rozkradnutá republika bez pozitívneho výhľadu,,.
To môže byť relevantné akurát pre človeka, ktorý je zvyknutý, že sa o neho postará štát, alebo zamestnávateľ.
A to sú väčšinou ľudia, ktorí v svojej chudobe nadávajú na všetkých, len chybu za svoje šťastie nehľadajú u seba.
Ty sa predsa mieniš živiť cez internet a nebyť už nikdy na nikom závislý. Či sa mýlim?.
Keď porovnám svoj život v jednom z najbohatších štátov sveta, už nerozhoduje pozlátko čo som videl kým som tam nežil.
1. Bol som tam cudzinec. Moja mentalita, záujmy ani psychika nefungovali na tej istej frekvencii ako u domorodcov.
2. Bezpečnosť: prvý raz v živote som cítil strach, že si musím dávať pozor aby som sa neocitol na nesprávnom mieste v nesprávnom mieste. Napríklad v downtowne Los Angeles, alebo severnom Hollywoode.
Mesto kde som býval bolo pri oceáne, ale na skok od miest, či štvrtí s vysokou kriminalitou a pouličnými gangami.
Tam keď ukážeš drzému šoférovi ,,fakáč,, musíš rátať s tým, že on vytiahne pištol a namieri na teba..
A to som bol mladý nebojácny fagan: po nociach som sa flákal po Manhattane a užíval si pokec s ľuďmi, čo fajčili crack.
Na všetko si zvykneš už po 5- 10 rokoch. Ale na niektoré veci nikdy v živote.
3. Život s ľuďmi z iného cesta. Vždy sme sa grupovali a najlepšie si rozumeli s ľudmi podobného rázu: slováci, česi, poliaci, ľudia z Európy.
Ale frajerky/milenky boli aj američanky, filipínky a pod. Vzťahy vždy narúšali rôzne korene, rôzne zvyky, rôzne hodnoty.
Už aj život s maďarkou mal u mňa svoje trhliny, keď to spätne hodnotím.
Iste, usadený v zahraničí, človek si užije v mnohom viac ako na nudnom Slovensku.
A ked si zvykne, aj je ťažko znova si zvyknúť na nedostatky, alebo istú zaostalosť, ktorú pocítime pri návrate s veľkolepých destinácii. Ale až vtedy si mnohí uvedomia, že s presťahovaním si nevšimli, že to Slovensko má aj prednosti, či už klíma, hory, lesy, mentalita známych a priateľov. Do toho patrí aj rodina - ale to je u každého už individuálne.
Niekto má super rodinu, super priateľov, množstvo známych. Niekto naopak - nechýba mu nikto.
Ja vravím, že
ked je človek mladý - treba ísť, treba skúsiť. Svet je krásny. Ľudia sú väčšinou všade dobrí.
Ale závisí na okolnostiach: či chcem odísť, lebo prácou, či podnikaním zarobím lepšie peniaze, viac si kúpim, viac si užijem. Alebo na peniazoch mi nezáleží, chcem len vidieť, cestovať a užívať si.
Ja som odišiel z toho prvého dôvodu.
Ale dnes by som už neodišiel, lebo zarobiť viem aj u nás, zamestnancom už nikdy nebudem a ani podnikať sa mi už nechce. Zaujímavé je, že stretávam ľudí, ktorí žili v zahraničí 20-30 rokov, ale nerozhodli sa ostať tam.
Peniaze pre nich už nie sú dôležité a ked aj sú, u nás si za nich viac užijú.
Lebo v niektorých veciach, ked cestujem po Slovensku, po Morave, Čechách, naposledy aj Poľsko, či Rumunsko:
ja nevidím nižšiu úroveň služieb, nižšiu čistotu, nižšiu bezpečnosť ako na vyspelom Západe. Naopak: všade úroveň stúpa!
U ľudí ktorí majú prachy zase vidím, že si jednoducho užívajú bežný život tu kde sa narodili, ale hodne cestujú do Azie, do exotických destinácii, proste si užívajú bez toho, aby museli trvalo žiť v zahraničí.
a do Thajska a podobnych krajin chodit na "dovolenky" na 2-3 mesiace
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
.
