Rusko - ekonomika

[Honzajs]

pěkný článek:
http://www.iht.com/articles/2008/08/01/ ... letter.php

[filip glasa]

neviem či to niekto sleduje, lebo zase taká horúca informácia to nie je. Ale pre istotu to sem dávam:
http://www.sme.sk/c/4049061/rusi-menia-mapu-sveta.html
http://www.sme.sk/c/4048994/investori-o ... rusko.html

[jozef.puchon]

neviem či to niekto sleduje, lebo zase taká horúca informácia to nie je. Ale pre istotu to sem dávam:
http://www.sme.sk/c/4049061/rusi-menia-mapu-sveta.html
http://www.sme.sk/c/4048994/investori-o ... rusko.html

Ja to žial músim sledovať, pri mojej diverzifikacii som stavil na jeden konkretnejší fond,čisto lokalizácia Rusko. Už som - 30%. Pripravujem doinvestovanie,ale žial mám pocit,že to nie je koniec,tak stále čakám. Fond je už - 30%. ABN Russia Equity Fund

Rozmýšlal som aj na zavretie,ale nestihol som to a priznám sa neverím, že trh padne úplne. Už teraz je to na vážkach podla mňa.
Pozeral som hlavne firmy a tiež maju silné suporty, otázne je či trh nepojde slepo aj cez mrtvoly. Toho sa bojím najviac.

Možno Honzajs by mohol spraviť fundovanejšíu fundamentálnu analýzu, potešil by ma:)

[filip glasa]

tie ruské firmy o zisky neprídu ani dividendy nezrušia. Ropa je stále dosť drahá na to aby sa Rusku darilo. To že klesli ceny akcií myslím na podstate ruskej ekonomiky nič nemení.
Či to pôjde už hore, alebo ešte dole rieši skôr technická analýza.

No ak si diverzifikoval, tak ťa nemusí trápiť mínus v Ruskum, ale ibavývoj celého portfólia. Teda keď si to tým ruskom neokorenil až moc

[jozef.puchon]

No ano mám to diverzifikované, ale pri 1 000 000 portfoliu už takáto strata (-30% na 200 000) zamáva aj s celým portfóliom.
To,že mi klesalo celé porftolio ma až tak netrápilo, to mi bolo jasné celosvetovým vývojom,ale s týmto Ruskom som nerátal.

Ja si zas myslím, že ropa je dnes na 114 na 108 ma veľmi silný bod a zaťial ho neprerazila. Tým chcem povedať, že ja práve verím v opak. Myslím si,že sa to otočí,ale to Gruzínsko neviem ohodnotiť.
Rozmýšlam,či už jeho dopad na akcie skončil,alebo sa to bude valiť. Preto,čakám na to doinvestovanie.

[peter.cmorej]

jozef, jozef

[filip glasa]

20% z portfólia v Rusku tomu sa nehovorí diverzifikácia, ale focus investing

[jozef.puchon]

toto by som tak úplné netvrdil.....
A Rusko bolo vybraté z viacerých lokálnych...a klient sa sám nakoniec rozhodol. Určíte fokusovanie tam samozrejme bolo.
Ja z toho vyblonkujem,len ešte nie je ten správny čas..momentálne Rusko prahlo popolom. Takže si počkám zatiaľ.

A čo je podľa teba dostatočné vysoké %, keby si chcel diverzifikovat Rusko:)...A upresňujem, klient bol zameraný len na akcie. Takže diverzifikácia v smere dlhopisy, pevne úročené vklady odpadáva.

Jedine, čo som mohol ovplyvniť bolo, že Rusko bolo značné predkupné, ale žiaľ vtedy to tak jasne nebolo. V momente ak je niečo veľmi predkupne stačí aj mala iskra a padá to. Že to bude vojna skvele.
Keby som to mohol stopnúť, tak to stopnem, ale fondy nie sú trading. Je to dlhodobá investícia.

Veľká škoda, že tu nie je téma diverzifikovane. Ľudia to slovo používajú, ale vôbec nie je iste, čí diverzifikáciu vôbec robia. Druha stránka veci je, sú exaktne pravidla pre diverzifikáciu? Áno komunikácia s klientmi, investičný profil adť. a podľa toho sa to rozhodí.
Viem si ale predstaviť, že z 10 ľudí, by každý diverzifikoval inak a ani by to nebolo ťažké obhájiť. Každý by nastavil iné pomery, iné lokalizácie.

[filip glasa]

geografická diverzifikácia: 20% do Ruska nie je diverzifikácia v žiadnom zmysle. Je to úmyselné preváženie konkrétneho regiónu, lebo si myslím, že je podhodnotený, má potenciál, atď.

Rusko v žiadnom smere nezaberá 20% akciového trhu: keď porovnávam trhovú kapitalizáciu, HDP, alebo čo už by som bral za pomer.

[jozef.puchon]

geografická diverzifikácia: 20% do Ruska nie je diverzifikácia v žiadnom zmysle. Je to úmyselné preváženie konkrétneho regiónu, lebo si myslím, že je podhodnotený, má potenciál, atď.

Ano súhlasím s tým,že tam bolo úmyselne preváženie regiónu a áno vychádzal som z potencíalu rastu.

Idem ale k tej téme geografická diverzifikácia: Čo je to podľa teba? Rozhodenie medzi kontinenty? Inač toto je aj na dlhšiu diskusiu,tak neviem,či to tu chceme zahltiť a či to vôbec spadá pod Rusko.

A k tej diverzifikácii. Systematícké riziko sa nedá diverzifikovať, ale mám silné pochybnosti o divezifikovaný nesystematíckeho rizika. Korelácie sá veľmi tažko získavajú a čo horšie už nie vždy aj fungujú, kedže sa vypočítavajú z historíckych dát.

[filip glasa]

geografická diverzifikácia: ja osobne diverzifikáciu beriem ako ochranu pred výnosmi nižšími ako je priemer. Čiže keď diverzifikujem, tak sa idem priblížiť k priemeru a to aj za cenu nižších výnosov ( a strát samozrejme tiež). Keď chcem mať totálne priemerný akciový výnos, tak investujem do celého svete podľa napr. trhovej kapitalizácie. S tým, že to nemusí byť úplne presné.

Keď chcem diverzifikovať tak, aby som mal nekorelované aktíva, tak si vyberiem regióny, ktoré by mohli ísť navzájom ináč.

Ak si vyberám región kvôli jeho potenciálu, tak z môjho pohľadu nediverzifikujem, ale prikláňam sa k aktívnejšiemu focus invetovaniu. Aj keď len zľahka.

[jozef.puchon]

Ak si vyberám región kvôli jeho potenciálu, tak z môjho pohľadu nediverzifikujem, ale prikláňam sa k aktívnejšiemu focus invetovaniu. Aj keď len zľahka.

No ale ja by som mohol povedať, že si zoberiem 10 štátov.(10%) USA,Canada Anglicko, Nemecko, Rusko, Čína, Koreá,Japonsko, Austrália, Juhoafrická republika. Kludne možem povedať, že je to diverzifikované porfolio. Iný by povedal je to čisto focus na regiony.

[peter.cmorej]

Keby som to mohol stopnúť, tak to stopnem, ale fondy nie sú trading. Je to dlhodobá investícia.

Presne tak. A preto by si nemal cumiet na klientske portfolia kazdy den. Nic s tym nenarobis, vyvoj neotocis, len znervoznis sam seba a mozno aj klienta. Preto "jozef, jozef"

Pre ostatnych, toto je skor "personal message". Ja som sa uz totiz s Jozefom na tuto temu raz bavil

[jozef.puchon]

nesúhlasim Peťo:)

Ja tým sledovaním dosiahnem oveľa viac. Má to nepriame efekty. Sledujem trh a žíjem s trhom.Vidím dianie a snažím sa ho vnímať. To že to nemožem ovplyvniť vývoj je pravda,ale mám k dispozícii tri možnosti zavrieť, držat, alebo doinvestovať. Toto by mal mať poradca stále na zreteli a aspom týmto málom by sa mohol o klientove portfolio zaujímať.

[peter.cmorej]

tie moznosti mam aj ja. Len sa nevystavujem riziku prehnanej reakcie na z dlhodobeho hladiska nepodstatne spravy, momentalne zle spracovane trhom.

[jozef.puchon]

momentálne zle spracované trhom.

Čo sa týka Ruska, bolo podla mňa už značne predkúpene, ale spätne hodnotiť nemá význam.

[dax]

Ruský index udělal v pátek +20% !! Myslíte že tamní propad je u konce? Index je na 50% hodnotě
z před tří měsíců, nevidím nikde ve světě něco podobného (sorry až tak moc se nedívám)
Nemůžete tu někdo doporučit ,jak se dá nejlíp ruský index obchodovat , obchody tak za 10000 - 30000 CZK?
(mám účet u Fia)

[senor valasco]

etf lyxor russia (symbol: lyye)

[filip glasa]

http://www.sme.sk/c/4113313/kolaps-rusk ... lizko.html

[Ferin007]

geografická diverzifikácia: ja osobne diverzifikáciu beriem ako ochranu pred výnosmi nižšími ako je priemer. Čiže keď diverzifikujem, tak sa idem priblížiť k priemeru a to aj za cenu nižších výnosov ( a strát samozrejme tiež). Keď chcem mať totálne priemerný akciový výnos, tak investujem do celého svete podľa napr. trhovej kapitalizácie. S tým, že to nemusí byť úplne presné.

Keď chcem diverzifikovať tak, aby som mal nekorelované aktíva, tak si vyberiem regióny, ktoré by mohli ísť navzájom ináč.

Ak si vyberám región kvôli jeho potenciálu, tak z môjho pohľadu nediverzifikujem, ale prikláňam sa k aktívnejšiemu focus invetovaniu. Aj keď len zľahka.

Diverzifikace je všechno, kdy nestrčíš 100 % prostředků do jednoho aktiva. Jestli dostatečná, to je druhá věc. Pokud někdo strčí část prostředků do Ruska, tak samozřejmě diverzifikuje. Pokud při tom nekopíruje MSCI Svět, tak to na tom nic nemění, to přece není žádný dogma.

Já mám teda o diverzifikaci (geografický) jako takový úplně jiný představy. Pokud chceš akorát udržet průměr, tak přece investuješ do některýho celosvětovýho indexu, ne?
Geografická diverzifikace je pro mě ochrana proti politickým, teritoriálním, měnovým a jiným lokálním rizikům. Ideálně do diverzifikovanýho portfolia dosazuju země s malou korelací ekonomickýho vývoje, zaměření ekonomiky atd. Snažím se tím chránit proti tomu, aby izolovanej kolaps jedné země zdecimoval moje portfolio. Pokud dám do portfolia 5-10 zemí/teritorií po 10-20 %, je to podle mě už docela dobrá diverzifikace. Samozřejmě, pokud se bavíme stále o teritoriální.

20 % v Rusku je samozřejmě "nemálo". Ale kolik třeba českých investorů podle tebe má v českých akciích míň, než těch 20 %?? Nebo míň než 50 %?? Většina jich nebude. A to nemluvím o amících, pro kerý jinej trh, než USA, neexistuje.


Jinak s Ruskem sem se svezl taky. Sice s daleko menší částí portfolia a s defenzivní investicí (diskont certifikát), bohužel má ale splatnost v prosinci, takže to asi moc radostná výplata nebude.

[filip glasa]

Rusko som nejako extra nesledoval, ale nemyslel som si že je to nejako tragické a zistil som to až dnes keď som čítal SME (to je teda pekné smiešne o fin. problémoch v Rusku sa JA dočítam v smečku : -) Hodil to sem aj Jonatanus.

Myslel som si, že sa ich to tak nejako moc netýka. Že im zletia akcie im môže byť srdečne jedno. Pokiaľ nie je Ropa, Nikel atď. s cenami jak za Jeľcina, tak sú celkom v suchu.
No a nakoniec nie sú na tom moc dobre a pri tom ceny surovín čo vyvážajú sú na úrovniach, ktoré ich dostali tam kde posledné roky, HDP, ale aj životnou úrovňou boli.
Posledný rok bol už extrém, ale na pekný život Ruska by mali stačiť ceny komodít jak pred 2-3 rokmi. Každopádne komodity nie je jediná vec čo hýbe Ruskom.

[Ferin007]

Já to taky moc nechápu. Otázka je, nakolik důvěřovat právě SME. V "odborných" článcích sem eště na nic takovýho nenarazil.
Navíc pak nechápu tu jejich nabízenou finanční pomoc Islandu. Od státu na pokraji (už druhýho) bankrotu to moc nesedí.
Jinak Rusko má na několik dní (až do 10.10 tuším) pozastavení investování s akciema z hlavního domácího indexu.

[jonatanus]

pise sa o tom aj inde
http://www.businessweek.com/magazine/co ... B+analysis

[filip glasa]

pár starších článkov, kde sa píše o tom, že to teda nebol len pád acií, ale aj nedostatok likvidity:
http://hnonline.sk/c3-28871770-k00000_d ... ovej-krizy
http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy ... wsID=65348
http://www.suvislosti.eu/?i=2104

Banky sa dostávali do problémov, keď pri získavaní hotovostí chceli ručiť akciami.

[Grankow]

http://ekonomika.sme.sk/c/4378205/bartu ... ychlo.html

Gazprom, RosUkrEnergo, Gazpromsbyt ...

[jonatanus]

http://www.foreignpolicy.com/articles/2 ... r?page=0,0" onclick="window.open(this.href);return false;

cudujem sa jak ma niekdo vobec odvahu prekrocit hranice tohto prima statu. ne to este si tam zakladat pobocky alebo fyzicky investovat. neotvoril by som si tam ani stanok s hoddogmi spravovany cez remote desktop....

[Glogol]

Chystam sa teraz zainvestovat do Ruska, RTS. Ako sa spatne pozerate na vase obavy z Ruska a tie blbe clanky o blizkom kolapse Ruska ? Ja viem vtedy bola uplne ina doba a vsetci sme mali plne gate ...

[dax]

taky chci nakoupit ETF na ruský index, snad to není až tak špatný nápad :--), jak se na to díváte vy zkušenější ?
zde něco zdánlivě k Rusku : http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa ... bozim.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[filip glasa]

vzhladom na to, ze na EM sainvestujeaj kvoli demografickemu boomu a boomu domacej spotreby, tak zrovna tieto dovody Rusko uplne obchadzaju:

Počet ruských obyvatel na sestupné trajektorii klesne během pouhých patnácti let ze současných 142 miliónů na 125 miliónů a v roce 2050 bude Rusko už jen stomiliónovým státem.

Ani rast spotreby, ani rast obyvatelov. Ma tie trendy ako v Cine, Brazilii a podobne sa tam nemozno spoliehat. Ale kratkodobo a strednodobo moze vystrelovat vyssie ako zapadne trhy (ale aj smerom dole).

Mimo jiné se tak ukazuje, že zotavení, kterého dosáhl režim Vladimira Putina konsolidací moci s pomocí rostoucích cen surovin a především ropy a plynu měl pozitivní efekt, který však záhy zvrátila světová hospodářská krize.

Rusko závisí na exporte surovín. Ak sú ceny aj dopyt vysoké, tak je v Rusku dobre. teraz sú ceny relatívne nízke a dopyt po surovinách slabý.

[haleluah]

Vysoký prepad ropy a prepad rublu + ruských akcii , niekto by to bral ako katastrofu ak trochu nečítate aj za situaciou.OPEC znížil ceny ropy kvôli bridlicovému taženiu v usa a iných ťažobných spôsoboch ktoré sú veľmi nákladné (ako napr. v severnom mori) a kedže väčšina z nich funguje na investovaní v dlhu tak skrachovanie týchto spoločností zníži aj dôveru investorov.To znamená ak nemáte nasraté v gatiach a vážne si nemyslíte podla sme(ktoré vždy hovorí že rusko krachuje aj ked má rast) tak môžte využiť krásnu budúcu príležitosť v podobe vyššej ceny ropy ktorá napr. gazpromu krásne pomôže a vám ako investorovi v týchto časoch tiež, či už budete diverzifikovať neviem.

[MiBi]

vychádzam okrem iného z názorov ekonoma z Harvardskej univerzity https://itskhoki.com/

Ruská ekonomika je kvôli sankciám a Ua útokom na priemyselnú infra v zlom stave a je ochromená.
Rusko si v podstate zničilo svoju budúcnosť. Putin odčerpáva zdroje zo všekých častí hospodarstva a smeruje ich do armady. Vojna stojí Rusko ročne 150 až 200 miliard Usd ročne.

Kto by cakal takyto clanok na SME?

Mnohí čakali v Rusku recesiu, tá nikdy neprišla. Mzdy Rusov rastú veľmi rýchlo
Cely clanok: https://www.sme.sk/index/c/mnohi-cakali ... o-rozhovor

Prejdime k makroekonomickej prognóze a údajom o HDP, inflácii a dlhu.  V rozpočte sú pomerne optimistické, dá sa im veriť?

Vládne prognózy sú niektoré realistické, iné optimistické. Pokiaľ ide o tento rok, má ministerstvo financií realistický odhad rastu o 0,6 percenta HDP. Prognózy rastu na budúci rok vo výške 1,4 percenta a odhad rastu vo výške 1,9 percenta na rok 2028 sa mi zdajú veľmi optimistické. Naša vlastná (Oxford Economics, pozn. red.) prognóza  rastu ruského HDP na budúci rok je 0,9 percenta a na rok 2028 predpovedáme jedno percento. Ruská ekonomika v súčasnosti nemá vysoký rastový potenciál. Čo sa týka inflácie, centrálna banka vidí budúcoročnú infláciu na úrovni štyroch percent, čo je takisto veľmi optimistické. My predpovedáme priemernú infláciu na budúci rok vo výške 6,6 percenta a v roku 2028 na úrovni 7,2 percenta. Vojna totiž neustále generuje otrasy, ktoré nedovoľujú inflácii klesnúť na cieľové hodnoty. 

Takže číslam z Ruska sa dá veriť?

Prognózy nemôžu byť falošné, prognózy môžu byť iba príliš optimistické alebo pesimistické. Štatistiky však falošné byť môžu. V Rusku to funguje tak, že sa nezverejňujú štatistiky, ktoré zverejniť nechcú.

Ruská ekonomika má približne takú istú veľkosť ako talianska. Ako je potom možné, že Rusko dokáže vyrábať balistické rakety v takom množstve, že Európa zaostáva?

Rusko malo vždy veľmi silnú tradíciu priemyslu orientovaného na vojenskú produkciu už za čias Sovietskeho zväzu. Časť tejto základne sa zachovala napriek ekonomickým zmätkom a recesii v 90. rokoch minulého storočia. Odborné znalosti úplne nezmizli a výrobné zariadenia zostali zachované. Mnoho závodov, ktoré v čase mieru vyrábali spotrebný tovar, sa dalo veľmi rýchlo konvertovať na obranné a vojenské účely, keď Rusko v roku 2022 začalo preklápať svoju ekonomiku do vojnového režimu. Rusko je v podstate veľmi industrializovaná krajina, podiel priemyslu na HDP je tam vyšší než v priemernej západnej krajine, zatiaľ čo podiel služieb je nižší. Aj s týmto faktom je nutné počítať.

Trh práce v Rusku je extrémne napätý a mzdy v obrannom priemysle rastú rýchlejšie než produktivita práce. Aký vplyv  to má na civilný sektor a služby?

Tento vplyv je dosť nečakaný, pretože kvôli neustálemu dopytu po pracovníkoch v odvetviach spojených s obranou vzniká silná konkurencia o kvalifikovanú pracovnú silu. V týchto sektoroch zaznamenáva Rusko šialený rast miezd, rovnako ako v odvetviach obranného priemyslu. Ak si chcete napríklad nájsť kvalifikovaného zvárača v Rusku, musíte mu zaplatiť plat zodpovedajúci západným štandardom. Títo ľudia zrazu zistili, že zarábajú oveľa viac ako pred vojnou, a tak vytvárajú dodatočný dopyt po službách. V malých ruských mestách začali počas vojny vyrastať fitnescentrá a kozmetické salóny. Okrem toho vojaci posielajú odmeny za podpísanie zmluvy s armádou a žold svojim rodinám, ktoré tak majú vyšší disponibilný príjem a míňajú ho na tovary a služby.

Pomer ruského dlhu k HDP zostáva na západné pomery nízky. Je to pre krajinu problém?

Nie je. V dlhodobom horizonte to problém bude, ale v súčasnosti je to výhoda a je to jeden z dôvodov, prečo vojna stále pokračuje.

Myslel som si, že Rusko má problém požičiavať si peniaze na svetovom trhu aj na nižší dlh.

Nepožičiava si extrémne. Ruská vláda si požičiava len toľko, koľko potrebuje, a peniaze dokáže nájsť na domácom trhu. Mnohé iné rozvíjajúce sa trhové ekonomiky s vysokou úrovňou dlhu si musia požičiavať obrovské sumy len preto, aby pokryli bežné úroky zo svojho dlhu. Čím viac dlhu máte, tým viac si musíte požičiavať.


Požičiava si štát najmä od domácich bánk?

Áno, väčšinu z ruského dlhu kupujú lokálne banky. Banky na to majú peniaze, pretože základná úroková sadzba je stále dosť vysoká, aby si tam ukladali úspory firmy aj bežní Rusi.

Pretože majú zakázané umiestňovať ich inde, napríklad v zahraničných bankách?

Áno, najmä kvôli sankciám a riziku, že o ne prídu, keď sa sankcie sprísnia. Predtým, než boli sankcie zavedené, ruská stredná vrstva rada držala svoje úspory v zahraničí. Ľudia to síce robia aj teraz – veľmi populárne sú kryptomenové prevody a mnohí si stále držia peniaze niekde v Kirgizsku či Gruzínsku. Na druhej strane je veľmi výhodné nechať si ruble v Rusku, keď sú úrokové sadzby na vkladoch také vysoké. Na vrchole ste mohli na sporiacom účte získať 20 percent ročne, teraz je to okolo 10 až 12 percent.

[xerces]

Bohuzial pre EU je uz Rusko z velkej casti nezavisle a tu nezavislost si buduje dalej. Je skoda, ze nemozme participovat na jej ekonomike, lebo pravdu povediac uz ani nemame velmi na akej. Rusi si vzdy kupovali auta, stroje a to sa uz teraz nedeje. Postupne si svoju ekonomiku preorientovavaju na Cinu a samotna EU defacto tiez. Rusi ale maju velke zdroje (nemyslim tym iba ropu a plyn), ktore potrebuje kazda vacsia ekonomika a ktore nam teraz chybaju. EU hlavne vyriesila energeticke a materialne problemy Ciny a Indie. Ano moze sa namietat, ze Cina nedokaze vyrobit hightech vyrobky ale to sa uz postupne meni (vid. huawei). Tazko povedat ako nam to Rusko v skutocnosti je. V kazdom pripade ale vieme ze EU nam to nie je zas az tak dobre ako si myslime a nevyhnutie uz musia prist zle roky (vid. VW).

[Trumpeta1978]

Mzdy v Rusku rastu pretoze je malo volných pracovníkov. Jedna časť z Ruska utiekla. Další sú na fronte, alebo na fronte boli ale už aktualne nie su zdravotne v stave zapojiť sa do pracovneho procesu. Zaroven si treba uvedomit, ze sice mzdy rastu, ale rovnako rastie aj inflacia a tá oficiálna je vyrazne nižšia ako ta skutočná. Rusko dokonca od isteho casu prestalo niektore statistiky uplne zverejnovat. To ze Rusko dokaze stale vyrbatat rakety a drony vo velkych mnozstvach nie je ziaden "zázrak"- je to iba následok toho že coraz viacej zdrojov z inych oblasti sa premerovalo do vojenskej vyroby a armady celkovo. Samozrejme je to na ukor ostatnych spolocenskych a hospodarskych aspektov. Nič nevysvetlitelne na tom nie je.

[MiBi]

Teraz zase pohlad z ineho uhla:
https://e.dennikn.sk/5637842/zostava-im ... ach-ruska/

Ako sa teraz, po piatich rokoch vojny s Ukrajinou, darí ruskej ekonomike?
Určujú ju hlavne rastúce výdavky na zbrojenie. V roku 2021 podľa našich odhadov predstavovali šesť biliónov rubľov, tento rok očakávame, že suma dosiahne 21 biliónov rubľov.
To predstavuje už približne 43 percent všetkých rozpočtových výdavkov, čo je kolosálna cifra. Rusi tento rok zvýšili deficit rozpočtu na takmer 7 biliónov rubľov. My dokonca predpokladáme, že sa reálne dostanú na 9, možno aj 10 biliónov rubľov.
Také vojenské výdavky nemal ani Sovietsky zväz, ktorý takisto stále niekde bojoval.

Nemá však rovnaký problém aj Ukrajina?
Má, ale s jedným veľkým rozdielom.
Problém Ruska nie je len v rastúcich vojenských výdavkoch, ale hlavne v klesajúcich príjmoch do rozpočtu. Tie vysychajú vinou poklesu exportu, predovšetkým ropy a ropných produktov.
Istý čas to dokázali kompenzovať vďaka Fondu národného blahobytu. Najviac peňazí v ňom bolo v roku 2022, zhruba 145 miliárd dolárov.

A dnes?
Podľa nášho odhadu je tam tak 32 až 34 miliárd dolárov. Časť je v jüanoch (čínskej mene – pozn. red.) a časť v zlate.
Je jasné, že Rusi už nemajú odkiaľ brať peniaze na svoje zvyšujúce sa vojenské výdavky. Vojna doviedla ruský rozpočet do stavu obrovského deficitu.

Zatiaľ čo ten ukrajinský…
… je tiež zasiahnutý obrovským deficitom. Napriek tomu je medzi týmito dvoma ekonomikami zásadný rozdiel.
Ukrajinské HDP bolo vlani 205 miliárd dolárov, ruské HDP je okolo 3 biliónov dolárov. Ruská ekonomika je viac než desaťkrát väčšia než ukrajinská.
Obe krajiny vynakladajú na vojnu obrovské peniaze. Ukrajinský vojenský rozpočet teraz predstavuje niečo okolo 120 miliárd amerických dolárov, ruský asi 230 miliárd dolárov.
Do nášho rozpočtu však peniaze plynú z daní, ktoré generuje ukrajinská ekonomika, okrem toho nám výrazne pomáhajú naši partneri. Ukrajinská ekonomika stojí na dvoch pilieroch.

V budúcom roku dosiahnu plánované príjmy do nášho rozpočtu 125 miliárd dolárov. Z nich 70 miliárd zabezpečí Ukrajina, 55 miliárd naši európski partneri.
Rusku nikto nepomáha. Môže sa spoliehať iba na svoju vlastnú ekonomiku.

Nezveličujeme „osamotenosť“ Ruska? Jemu zase pomáhajú ekonomické giganty ako Čína a India.
Nenazýval by som to pomocou. Čína je len ochotná nakupovať ruskú produkciu, ktorej sa Európa postupne zrieka. Aká je to však pomoc, keď tieto obchody sú výhodné hlavne pre Čínu. Rusko je nútené jej poskytovať obrovské zľavy.
Keď Rusi v minulosti predávali svoju ropu Urals Európanom, boli schopní zľaviť 5 až 7 percent zo svetovej ceny. Teraz Čína nakupuje od Rusov so zľavou až 15 percent.

Ceny medi, hliníka alebo niklu sa v minulosti riadili Londýnskou burzou kovov. Rusi dnes Číňanom bežne musia zľaviť až 12 percent. Peking jednoducho celú situáciu využíva.
Pripomína to časy, keď ruské kniežatá cestovali za mongolským chánom s hodnotnými darmi, aby sa mu zavďačili. Spočítali sme, koľko celkovo dosahuje tento ruský „úplatok“ Číne za jej „družbu“. Podľa nás Moskva na vynútených zľavách prekoná 20 až 30 miliárd dolárov ročne.
Preto by som sa na Čínu pokojne pozeral ako na faktor, ktorý, naopak, vytvára tlak na ruskú ekonomiku, nie ako na ruského spojenca.

Obrovský deficit, úplatky Číne… To hovoríte vy alebo sa to dočítame v oficiálnych ruských zdrojoch?
Rusi falšujú všetky údaje, ktoré sa dajú falšovať.

Pozná prezident Putin reálny stav?
Myslím, že nie. Hovoria mu to, čo chce počuť.

Kto teda vie, aký je reálny stav vecí?
Elvira Nabiullina (šéfka ruskej centrálnej banky – pozn. red.) a Michail Mišustin (predseda ruskej vlády – pozn. red.).
Putin nie. Keď hovoril o parametroch rozpočtu, boli sme v šoku. Vyhlásil, že deficit rozpočtu je 200 alebo 300 miliárd rubľov. Reálne v tej chvíli bol 6 biliónov rubľov.
Nabiullina toto musí vedieť.

V tejto situácii americký prezident Donald Trump uzatvára s Rusmi takzvanú dieselovú dohodu – de facto ruší sankcie na vývoz ruskej nafty. Ako významne tým pomohol ruskému rozpočtu?
Tá dohoda nemá žiadny priamy vplyv na ruskú ekonomiku, podobne nanič je jej vplyv na americký trh. Ceny pohonných hmôt to nezrazí, pretože príčinou vysokých cien v USA je vojna s Iránom a zablokovanie hlavnej ropnej trasy.

Len nie je isté, či to Trumpovi voliči z radov rednecks (pejoratívne označenie pre chudobných bielych obyvateľov amerického Juhu – pozn. red.) pochopia. A on stavia na tom, že si nespočítajú, koľko Amerika denne zhltne – 500-tisíc ton diesela. Takže čo pre tú krajinu asi znamená dodávka 300-tisíc ton? Nič. Nula. Trump povedal, že ruská nafta zachráni amerických farmárov, čo je nehorázna lož.


Ale Putinovi to hádam prinesie nejaký ten dolár, nie?
Keď naozaj predajú to, čo je dohodnuté, zarobia na tom asi 2 miliardy dolárov. To je pre ruskú ekonomiku nič.

Aký je podľa vás zmysel celého obchodu?
Trump síce tvrdil, že ruská ropa zachráni amerických farmárov, ale potom povedal niečo oveľa dôležitejšie – zatlačil na Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie. Cieľom tejto Trumpovej kombinovanej akcie je vziať pod ochranu ruský ropný spracovateľský sektor. A to už má zmysel.

Od tohtoročnej jari ukrajinská armáda systematicky zasahuje objekty ropného priemyslu. Výsledok sa dostavil – čísla potvrdili, že sa zmenšili objemy exportovanej ropy a ropných produktov. A to bolo pre ruskú ekonomiku veľmi nebezpečné. Preto potrebovali uzavrieť dieselový obchod s Trumpom – aby zastavili ničivé útoky.
Vedia, že keď nebudú exportovať ropu, povedie to k ukončeniu vojny. Bez valút sa ruská ekonomika začne rúcať.

Už sme však počuli mnohokrát, že do jej kolapsu zostávajú mesiace, ale nikdy sa taká predpoveď nenaplnila.
V tejto chvíli je však ekonomika kľúčový faktor. Keď chcete odhad, začne sa to o 6 až 9 mesiacov.

O 9 mesiacov Rusko nebude mať z čoho financovať vojnu?
Len ťažba ropy a plynu tvorí zhruba 8 percent ruského HDP, spracovateľský ropný priemysel ešte 2 percentá HDP, dohromady teda 10 percent HDP. To je skutočne veľa.
Keby naša armáda pokračovala rovnakým tempom a dokázala Rusko úplne zbaviť príjmov z exportu ropy, ruské valutové zdroje skutočne vyschnú za niekoľko mesiacov. Veď jediné, čo teraz drží ruskú ekonomiku nad vodou, je kladné obchodné saldo. Stále viac exportujú, než importujú.

Ešte niečo okrem ropy?
Ropa tvorí 45 percent exportu. Plyn 15 až 20 percent. Ďalších 10 percent sú kovy, 5 percent drevo. Významným vývozným artiklom je aj pšenica, ale Čierne more, cez ktoré sa vyvážala väčšina obilia, je teraz spojeným úsilím Kyjiva aj Moskvy de facto zablokované. Ani Rusko, ani Ukrajina tadiaľ nemôžu vyvážať svoje obilie.
Rusi vyrábajú veľmi málo vlastného tovaru, nie sú toho schopní. Preto je export naozaj to jediné, čo ich ekonomiku udržuje v chode.


Podľa vás Trump vlastne zabránil Ukrajincom zraziť ruskú ekonomiku na kolená?
Trump kedysi posmešne povedal, že Zelenskyj nemá v ruke žiadne tromfy. Ale odvtedy si Ukrajina vďaka vlastnému úsiliu „potiahla“ mnohé – okrem iného je tým tromfom schopnosť útočiť na ciele v ruskom tyle. A teraz Trump tento tromf berie Ukrajine z ruky.
Rusi tvrdia, že západné sankcie im skôr pomohli a donútili ich naučiť sa nahrádzať dovoz domácou výrobou…
To je hlúposť. Všeličo vyrábali len v čase, keď u nich západné spoločnosti zakladali svoje pobočky.

Čína nezaujala miesto uvoľnené Západom?
Čína nechce stavať svoje fabriky v Rusku. Chce tam iba dovážať vlastnú produkciu. A už vôbec nechce Rusom odovzdávať technológie.
Preto Rusko stále potrebuje exportovať ropu. Musí zarobiť nejaké valuty a za ne v zahraničí nakúpi to, čo si žiadajú zbrojovky vyrábajúce rakety a drony. Bez dovezených komponentov Rusi nedokážu vyrábať úderné zbrane, ktorými na nás útočia.

Súčasnú vojnu opisujete skôr ako zápas dvoch ekonomík než ako zákopovú vojnu. Zápas dvoch spoločensko-ekonomických systémov?
Hovorím o vojne opotrebovávajúcej alebo attritional warfare.
Z tohto pohľadu má však Rusko predsa len prevahu – ľudských aj materiálnych zdrojov, nakoniec je dominantné aj svojou rozlohou.
To nestačí.

Nie ste príliš veľký optimista?
Som realista.
Ukrajina sa drží už päť rokov. Na začiatku jej nikto neveril. A je to ona, kto podkopal ekonomickú podstatu Ruska. Sama sa pritom ekonomicky drží dobre.

Ako teda vyzerá ukrajinská ekonomika? Je na tom podľa vás zásadne lepšie ako ruská hlavne vďaka pomoci európskych partnerov?
To tiež. Ale Ukrajina má oproti Rusku ďalšiu výhodu – nemá taký sektor ekonomiky, ktorého zničením ochromíte celé hospodárstvo. Ukrajinská ekonomika je veľmi diverzifikovaná.
Ruská nie. Tá trpí závislosťou od ropy.

Takže to, že vám Rusko decimuje poľnohospodárstvo a ťažký priemysel, základné odvetvie vášho hospodárstva, vás nezrazí na kolená? Nedokážete exportovať obilie ani olej, železiarne sú po náletoch zničené. Čo vám zostalo?
Áno, pšenica a kukurica sú pre nás kľúčové plodiny. Áno, prístavy nefungujú. Ale to neznamená, že nedokážeme vyvážať vôbec nič. Budujeme koridory vedúce po súši – napríklad cez Poľsko k Baltskému moru. Vďaka tomu ďalej vyvážame obilie. Aj keď je pravda, že nikto nedokáže úplne nahradiť nefunkčné prístavy.
Vyvážame však aj drevo a výrobky z neho. Stavebné materiály, nábytok.
V poslednom čase sa u nás veľmi rozvinulo potravinárstvo. Vyvážame čokoládu, sirupy, výrobky z múky, mliečne výrobky…

Čo úplne neteší niektorých vašich susedov z EÚ.
V Európe sa mnohí právom boja ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie, pretože stačí prísť k nám a zájsť si do reštaurácie.
S nemeckými kolegami som bol v študentskej menze Na Podole v Kyjive. Obrovský výber. Len ukrajinských varenikov tam mali desať druhov. Boršč, rôzne druhy mäsa, ryby… Viac ako 100 jedál. Nemci sa najedli, a keď dostali účet, mysleli si, že som za nich časť zaplatil. Neverili, že sa v centre Kyjiva človek naje za 5 eur.
Jasné, že potraviny nenahradia náš metalurgický priemysel. Ale pomáha to udržiavať našu ekonomiku nažive.

Obrovský rozvoj sa u nás odohral v IT. Naši „ajťáci“ vyvážajú svoje produkty a prinášajú krajine peniaze. Veľa Ukrajincov pracuje v zahraničí a posiela domov peniaze. Funguje súkromné zdravotníctvo, fungujú reštaurácie, kaviarne – to všetko sa v poslednej čase, nehľadiac na vojnu, rýchlo rozvíja. Dokonca aj stavebníctvo. Počas vojny staviame moderné domy, celé sídliská. Aj to podporuje ekonomický rozvoj.

Tento mesiac po ruských vzdušných útokoch vyhasli vysoké pece v ukrajinskom Kryvom Rihu. Fabriky ArcelorMittal, Kryvorožský železnorudný závod a spracovateľský závod Inhulec aj Južná ruda prakticky stoja.

V septembri tohto roku Ukrajina prvýkrát za 100 rokov za týždeň neodliala ani kilogram ocele.
Pred veľkou ruskou inváziou Ukrajina ročne vyvážala hutnícke výrobky v hodnote 14 miliárd dolárov. Tento rok pôjde zhruba o štvrtinu tejto sumy.

Pre pokračujúce ruské vzdušné útoky sa prehlbuje priepasť medzi pretrvávajúcou schopnosťou vykonávať bojové akcie na frontovej línii aj v ruskom tyle a znižujúcou sa schopnosťou ukrajinskej ekonomiky zabezpečovať chod vlastného tylu, tvrdí politológ a expert na východnú Európu Balázs Jarábik v štúdii pre Carnegie Center.


Vašej niekdajšej pýche – ťažkému priemyslu – teda u vás odzvonilo?
Ukrajina skutočne vyvážala oceľ aj hutnícky materiál. Rusi však naše metalurgické závody zničili balistikou.
Pokračuje však export železnej rudy. Vyvážame ju mimochodom do Číny.

Do Číny, ktorá je považovaná za spojencov Ruska?
My však s Čínou nebojujeme.
Veď my aj Rusi od Číňanov kupujeme rovnaké komponenty potrebné na výrobu moderných zbraní. Čína sedí a čaká, čo bude ďalej. A rozširuje svoj vplyv. Aj vďaka tomu, že sa na scéne objavila osoba, ako je Trump. Všímate si, ako solídne vedľa neho vyzerá Si Ťin-pching?

Zdá sa, že Čína nemá záujem o porážku Ukrajiny.
Nemá. Pretože Rusko potom naberie silu, rozšíri svoj vplyv a začne sa s Číňanmi rozprávať iným tónom.
Zároveň vám však Čína ani nepomôže vyhrať. Teraz prichádzate aj o spojenectvo USA. Dokážete obstáť len s Európou za chrbtom?
Na túto otázku máme jednoznačnú a presnú odpoveď založenú na znalosti ekonomických údajov.

Európa dokáže Ukrajinu dostatočne podporovať aj bez USA. To viem stopercentne. Veď len Taliansko má HDP vyššie ako celé Rusko. A to nehovorím o Nemecku alebo Francúzsku. Samotná Škandinávia by nás bola schopná podporovať tak, aby sme dokázali ufinancovať vojnu s Ruskom.

Z pohľadu Ukrajiny je pomoc európskych štátov veľká a zásadná, ale z vášho pohľadu to nie sú podstatné sumy.
Ameriku ako donora teda vlastne nepotrebujete.

USA za prezidenta Bidena dávali Kyjivu 35 miliárd dolárov ročne. Prišiel Trump a zastavil túto pomoc, už dva roky od nich nemáme nič. Čo od nich dostávame, sú spravodajské informácie, Muskov internet, ale ten platia predovšetkým Poliaci. Pre Muska je to obchod.
A obchod je to aj pre americké zbrojovky, ktoré za svoju produkciu mieriacu k nám dostávajú zaplatené od Európanov namiesto od nás. Američania majú vďaka tomu obrovské zákazky a obrovské zisky.

Zastaviť aj túto pomoc by pre Trumpa nebolo jednoduché aj vzhľadom na verejnú mienku.
Z toho však vyplýva, že Európa veľmi ľahko dokáže nahradiť USA a dodať Ukrajine všetko, čo z ekonomického hľadiska potrebuje. A zvládne to aj v budúcnosti.

Hovoríte to, ako keby strata Ameriky ako spojenca pre Kyjiv nič neznamenala.
Putin má evidentne obrovský vplyv na Trumpa. Nakoniec podporil aj jeho prezidentskú kampaň – a Trump to veľmi dobre vie.
Takže mi môže byť len ľúto Američanov, aké ťažké obdobie prežívajú. Z môjho pohľadu ide o výsledok skorumpovanosti Trumpa a jeho rodiny, ktorá jeho prezidentskú funkciu používa na to, aby zarobila viac peňazí. Raz všetko vyjde najavo.
V preskupenie síl však dúfam už teraz, po novembrových voľbách do kongresu.

Asi nemá cenu sa pýtať, ako veľmi (ne)obľúbený je prezident Trump na Ukrajine.
Riadime sa heslom: ráno nečítajte Trumpa. Keď chceš prežiť normálny deň, prečítaj si, čo sa deje, potom pracuj, sleduj, čo sa našim podarilo, a večer už vydržíš aj Trumpa. To je tajomstvo ukrajinskej odolnosti.

K útokom na ruské rafinérie Ukrajina pridala i útoky na dátové centrá. Aké veľké škody tým dokážete spôsobiť ruskej ekonomike?
Ukrajina donedávna neútočila na dátové centrá. Začali Rusi, čím ukrajinskej armáde napovedali, na čo sa má zamerať.
Zase nám pomohol obrovský rozdiel medzi Ukrajinou a Ruskom. Nádherne sa ukázali výhody otvorenej, slobodnej spoločnosti proti uzavretej, izolovanej ekonomike.
Internet zo svojej podstaty spája svet. Rusko nepochopilo, že zmysel má práve celoplanetárny tok informácií. A rozhodlo sa vybudovať si svoj vlastný, od sveta odtrhnutý internet.
Nakoniec to jediné dátové centrum, ktoré spoločnosť Yandex mala vo Fínsku, z bezpečnostných dôvodov zavreli. A vydali sa cestou uzavretého dátového systému.
K tomu opäť, ako je ich zvykom, stavili na centralizáciu. Všetky svoje dátové kapacity sústredia len do niekoľkých centier.
Vznikol paškvil „runet“, ktorý posmešne nazývame „čeburnet“, čo má byť narážka na Čeburašku (kultová sovietska rozprávková postavička, neznámy milý živočích, ktorého meno Čeburaška je odvodené od ruského čeburachnuťsja, čo znamená „zvaliť sa“, „spadnúť“ alebo „zakopnúť“ – pozn. red.).

Ukrajina išla inou cestou?
Úplne. Na Ukrajine sú desiatky menších dátových centier, v Rusku je tých naozaj veľkých len päť, čo je pre ukrajinské ozbrojené sily ľahký cieľ. Však aj tri z nich už spálili, pritom tie centrá budovali desiatky rokov.
Bude veľmi ťažké ich obnoviť. Na to treba obrovské množstvo elektroniky, ktorej je však celosvetový nedostatok a ktorá je stále drahšia.

Jednou z vážnych komplikácií, ktoré nastali po útokoch na ruské dátové centrá, bolo čiastočné ochromenie internetového bankovníctva. Ruskí občania začínajú mať obavy, že nedokážu splácať úvery, nedostanú sa k svojim úsporám… Vy predpovedáte krach ruskej ekonomiky. Začne sa práve takto? Začne sa rúcať bankový systém a potom ďalšie štruktúry? Ako vlastne zaregistrujeme, že sa blíži vami predpovedaný bankrot Ruska – bude hlad alebo krach na burze?
Môže to mať rôzne prejavy, ale myslím si, že najskôr bude viditeľný deficit tovaru, ako sme to zažili v ZSSR. Ľudia si nemali čo kúpiť, aj keď mali peniaze.
Aj teraz vo vkladoch v ruských bankách leží obrovské množstvo peňazí.

Práveže neleží. Banky ich nenechajú ležať.
Banky tieto úspory čiastočne využívajú na financovanie vojny. Vďaka vkladom bežných ľudí môžu napríklad poskytovať pôžičky výrobcom zbraní.
Rusi si však pomaly uvedomujú, že rastú ceny, zvyšuje sa inflácia. Takže nemá zmysel dávať svoje úspory na bankové účty. Za rok z nich zostane len časť. Takže si ich buď necháte doma a utrácate, alebo si kúpite niečo väčšie ako investíciu. Banky tak postupne prichádzajú o svoje finančné vankúše.

Aká je v Rusku reálna inflácia?
Sami Rusi tvrdia, že sedempercentná, ale to je lož. Podľa našich odhadov minimálne dvojciferná, asi okolo 18 percent. Nabiullina s ňou bojuje, ale nedokáže to zvládnuť. Výdavky na vojnu sú už obrovské a roztáčajú infláciu. Rusko tlačí peniaze, aby znížilo deficit rozpočtu, to však len ďalej roztáča infláciu.

Z čoho dokážete vyčítať také veci? Nie sú niekedy dohady o zúfalom stave ruskej ekonomiky len prianím, ktoré má dávať nádej vojnou sužovanému obyvateľstvu?
Existuje veľa ukazovateľov, ktoré nie sú žiadne priania.
Rusi majú napríklad k dispozícii operáciu nazývanú repo. Sú to krátkodobé pôžičky poskytované napríklad centrálnou bankou iným bankám. My vieme, že teraz sú obrovské – každý týždeň predstavujú sumu od 5 do 6 biliónov rubľov. Na porovnanie: vlani boli desaťkrát menšie.

To nám hovorí, že banky zápasia s obrovským nedostatkom hotovosti, odlivom kapitálu a nedostatočným súladom medzi príjmami a výdavkami. Vklady sa stenčujú, ale dopyt po pôžičkách rastie. Vzniká nedostatok, ktorý banky nedokážu samy pokryť.
Pôžičky navyše často poskytujú podnikom, ktoré sa následne stanú cieľom ukrajinských dronov. Zničia ich, zastaví sa výroba a fabriky potom nie sú schopné splácať pôžičku.

Neschopnosť splácať pôžičky je v Rusku masovým javom?
Zatiaľ nie, ale pribúdajú také prípady. Aj rafinérie sú dôležitými klientmi bánk. Keď sú zasiahnuté, nemôžu rafinovať a následne ani obsluhovať svoj dlh.
My si myslíme, že ešte istý čas bude tento proces prebiehať takýmto plazivým spôsobom, potom zrazu dôjde k prudkému pohybu. Situácia sa vyostrí v mnohých odvetviach. Bude nedostatok tovaru, peniaze budú znehodnotené…

Vôbec nepripúšťate, že by to isté mohlo postihnúť Ukrajinu?
Keď dnes porovnáme napríklad plat ruského a ukrajinského učiteľa, zistíme, že ten ruský berie 29- až 30-tisíc rubľov, čo je asi 12- až 14-tisíc ukrajinských hrivien. A ukrajinský učiteľ? Ten má dvakrát vyššiu mzdu ako ruský.
Tak to nikdy nebolo a o niečom to vypovedá.
Áno, aj my máme obrovské problémy. Okrem iného aj s dôchodkami a dôchodkovým fondom. Ale ukrajinská spoločnosť sa na tú situáciu adaptovala oveľa lepšie ako ruská.

Mne sa však zdá, že aj Rusi všetko, čo ste opísali, znášajú celkom dobre.
Zatiaľ áno. Ale podľa mňa dnešní Rusi predsa len už nie sú tí istí ľudia, ktorí v minulom storočí uctievali Stalina. Dnes vedia, že môžu žiť na istej úrovni – a k nej patrí auto, cestovanie, dobré potraviny, najrôznejšie prístroje v domácnosti, pestrý život. Pre vojnu, ktorej vôbec nerozumejú, už nechcú spadnúť späť do chudoby.

Čas hrá proti Putinovi. Veď on sa postavil času do cesty. Chce celú ruskú spoločnosť natlačiť späť do Leninovho mauzólea.
Ale Rusko je obrovská krajina a treba priznať, že tam žije dosť šikovných ľudí. Nie je možné, aby takto obrovskú krajinu niekto vrátil o 100 rokov späť. Neverím tomu.

Je niečo, čím sa podľa vás Ukrajinci od Rusov výrazne odlišujú?

Na Ukrajine na rozdiel od Ruska funguje niečo ako gén občianstva. Ukrajincov historicky priťahuje sloboda.
Aj keď je vojna, v Kyjive a v ďalších mestách fungujú divadlá, reštaurácie, stavajú sa domy, Ukrajinci sa veselia aj cestujú na dovolenky. A po 5 rokoch vojny ukrajinský učiteľ dostáva dvakrát vyšší plat než ruský.

Ak chcete vidieť boj slobody s despotizmom v čistej forme, je to vojna o Ukrajinu.

[xerces]

Ciste fabulacie rusofobneho dennika. Sice na jednej strane povedia, ze rusi falsuju statistiky a na druhej maju prehlad o ich ekonomike. Za tych X-rokov ukazali iba to, ze o Rusku nevedia nic. Je zbytocne sa tym zaoberat.

Dobre je ale uvedomit si to co sa pise v tom clanku a to, ze zdroje zacala odoberat Cina a India a to podstatne lacnejsie nez EU. V podstate je toto tiez zbran Ruska proti EU, lebo Cina bude nadalej utocit na europsku ekonomiku a jedine cim sa moze EU branit budu cla. Veci ako ETS2 by upadok EU urychlili. Cize pravda je taka, ze sa Rusku ublizilo iba minimalne a na rozdiel od 90tich rokov, si svoju ekonomiku uz prebudovalo a zjavne ju buduje dalej. Teraz je viac ako iste ze sa uz nikdy nebude moct spolahnut na zapad a ked Cina vyradi aj posledne vyhody zapadu (EUV litografiu), tak uz ani nebude musiet. EU okrem lacnych zdrojov stratil aj dalsiu vyznamnu vec a to je trh, ktory ma teraz uzatvoreny a je to citit. Problem sankcii je, ze nikto necakal, ze to Rusko potiahne tak dlho. Zmysel mali iba kratkodobo. Teraz keby sa aj zrusili tak verim, ze Rusko zavedie svoje vlastne aby si ochranil ekonomiku. Co sa tyka Ukrajiny, tam tomu celkom nerozumiem. Preco rusi Ukrajinu tak setria? Preco este ma Ukrajina mosty cez Dneper? Preco ma este elektrarne? Preco ma este cesty a zeleznice? Obavam sa, ze jediny dovod prec moze Putin padnut je, ze je voci Ukrajine stale pomerne mierny a to uz nejaku dlhsiu dobu a to je to comu nerozumiem.

[Ivix]

Podla tychto "progresivnych" bludov vraj Rusko ide kazdu chvilu skrachovat a musia vyberat cipy z praciek, ale zaroven idu zabrat celu Europu. Praju si zvrhnutie Putina, ale netusia co by sa dialo keby tam bol niekto iny.

[iosephus]

Stačí sa pozrieť koľkokrát v minulosti už spomenutý ukrajinský ekonóm predpovedal bankrot Ruska a je jasné, že nevie nič, podobne ako ostatní.

[Trumpeta1978]

Rusko nemože nikdy úplne skrachovať, lebo je to z hladiska nerastnych surovin najbohatsia krajina na svete.
My vidime len to, že Rusko stále funguje a stale bojuje. Ale už si väčšinou neuvedomujeme ake nepredstavitelne peniaze boli tomu obetované.
Dalsia vec je, ze tento rok Rusku velmi pomohli nečakane vysoke ceny ropy. Bez toho by dnesny rusky deficit vyzeral značne inak.
Verte tomu, že nech sa Putin tvári akokolvek kludne, tak pre Rusko je vojna na Ukrajine obrovsky "pain in the ass"

[Slovan_sk]

Ale vydrzia az do konca , ako dlho vydrzi este UA? A co z nej zostane a hlavne kam pojdu veterani ked bude pokoj zbraniam ? Cert nam bol dlzny takeho suseda , pamatate este 90 roky ? Ukrajinec sa nepyta najskor striela , vravelo sa to o rusoch ale boli to ukrajinci , zbrane , drogy zufastvo to vsetko pride

[Trumpeta1978]

Ale vydrzia az do konca , ako dlho vydrzi este UA? A co z nej zostane a hlavne kam pojdu veterani ked bude pokoj zbraniam ? Cert nam bol dlzny takeho suseda , pamatate este 90 roky ? Ukrajinec sa nepyta najskor striela , vravelo sa to o rusoch ale boli to ukrajinci , zbrane , drogy zufastvo to vsetko pride

1/Ako vidíme z poslednych sprav, vojna konečne smeruje ku svojmu koncu a nebude už dlho trvať.
2/po vojne Zapad "naleje" do Ua rekonstrukcie kopec penazi a tym najde uplatnenie pre tamojsich obcanov
3/dnešna hranica medzi Ua a Sk je podstatne lepšie chránená a kontrolovaná oproti stavu ktorý tam bol v 90tych rokoch.

Hladal som nejake udaje a vychadza z nich, ze vtedy bolo vyrazne menej strazcov hranice.
Technika bola minimalna: ziadne kamerove retazce, termokamery, seizmicke senzory či skenery na priechodoch.

Dnes je uplne ina situacia, nielen obrovske mnozstvo kamier a senzorov, ale aj pozemne radary ktore zistia tunely, virtualne ploty, elektromagneticke systemy, akusticko-seizmické detektory ktore bezpecne dokazu rozlisit kroky cloveka od zvery atd.
Biometricke systemy, monitorovacie drony..

Je to šanca aj pre Slovensko, lebo urcite si naše firmy najdu svoje zakazky pri rekonstrukcii Ua.