Hypotekárne záložné listy

[filip glasa]

nechápem ako tie HZL niekto môže kupovať. 3,75% na päť rokov je oveľa horšie ako podobný termínovaný vklad. Naviac sa tam platí vstupný poplatok 0,5%, nie sú pod ochranov vkladov, HZL nie je možné vypovedať, len predať späť banke. Boh vie za akých podmienok. Oni síce argumentujú, že je to cenný papier a obchoduje sa na burze, ale tam by to od mňa nikto nekúpil. Likvidita nulová.

Podľa riaditeľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniela Bytčánka je v súčasnosti úročenie hypotekárnych záložných listov pod štyrmi percentami zo strany bánk neférové.

Keďže bankové dlhopisy nesú vyššie riziko než štát, mali by to v cene odrážať. Banky podľa neho zneužívajú trh, na ktorom im drobní investori aj nevýhodné podmienky akceptujú. Konkurenciou by na trhu mohli vytvoriť špeciálne retailové vládne dlhopisy, no štát sa k emisii určenej pre obyvateľstvo stále reálne nedostal. Túto možnosť roky len zvažuje. Najprv musí doladiť legislatívu, zdaňovanie i distribúciu.

http://financie.etrend.sk/investicie/ba ... -stat.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[Martinisko.eu]

Predávajú, resp. kupujú sa aj omnoho väčšie hlúposti Ale je pravda, že termínovaný účet je zväčša výhodnejší.
Jediná výhoda je tam tá, že ak klient chce predať HZL po povedzme dvoch rokoch, je to možné spraviť bez straty zisku, ak nájdeš kupujúceho. Pri termínovanom účte je sankcia, resp. strata časti úroku.

[filip glasa]

ak klient chce predať HZL po povedzme dvoch rokoch, je to možné spraviť bez straty zisku, ak nájdeš kupujúceho

likvidita je nulová, takže to si nepredáš. Čo si dáš inzerát na bazoš.sk?

[Martinisko.eu]

Napísal som, ak nájdeš kupca Neviem, máš nejakú osobnú skúsenosť s predajom HZL cez bazoš? Môžme skúsiť

[filip glasa]

Z NBSky:

Priemerná sadzba (priemer vážený nominálnym objemom emisií) dlhopisov s fixným kupónom klesala počas celého druhého polroka 2010, v poslednom štvrťroku bola na úrovni 2,75 %. Zaujímavé je porovnanie výšky kupónov na HZL so štátnymi dlhopismi. Rozdiel medzi výškou kupónov pri týchto nástrojov klesal najmä v druhom polroku a v poslednom štvrťroku 2010 sa dostal takmer na nulovú hodnotu. Banky tak dokázali získať dlhopisové zdroje pri podobnej cene ako štát.