Ahojte,
nedávno ma napadlo sa pozrieť, že koľko má Slovensko v rozpočte vyčlenených prostriedkov na splácanie úrokov - teda koľko Slovensko platí na úrokoch. Napr. v roku 2011 bolo na úroky schválených 1 163 188 351€, ale stav k 31.12.2011 bol 1 043 505 960 €. No a pri roku 2012 som natrafil na niečo, čomu nerozumiem a bol by som rád, ak by mi to tu niekto ozrejmil.
Takže v roku 2012 sa na úroky vyčlenilo 1 386 678 600 €, avšak upravený (asi zároveň aj skutočný) stav k 31.12.2013 bol 366 000 €. Prečo ten markantný rozdiel ? Čo za opatrenie nastalo ?
...tak isto v 2013, aj v 2014 je schválených iba 355 000 €.
Ďakujem.
štátny rozpočet
Pravidlá fóra
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
Re: štátny rozpočet
rok 2012
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom
Celkové výdavky boli pôvodne rozpočtované v celkovej sume 1 386 679 tis. eur, rozpočtovými opatreniami boli upravené na 366 tis. eur, skutočné čerpanie dosiahlo 353 tis. eur a zahŕňa iba výdavky na manipulačné poplatky. Úprava schváleného rozpočtu súvisela s presunutím salda príjmových a výdavkových transakcií vzťahujúcich sa k finančným operáciám ARDALu do výdavkovej kategórie transfer rozpočtovej organizácii a zároveň došlo k zúženiu programovej klasifikácie z dvoch programov na jeden sumárny program Dlhová služba. Tak ako je uvedené už v komentári k rozpočtovej položke transfery rozpočtovej organizácii, v roku 2012 bol pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadený samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu), ktorý slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav tohto mimorozpočtového účtu sa mesačne vyrovnáva transferom z výdavkového rozpočtového účtu a ku koncu roka má nulový zostatok.
platby urokov je vidiet na saldo účte Štátneho dlhu
Výdavky spolu 1 440 494
v tom: Úroky zo štátnych dlhopisov + obchody +úvery 1 075 549
Úroky z refinančného systému - ŠP 40 971
Disážio (diskont CP) 312 229
Poplatky 11 745
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom
Celkové výdavky boli pôvodne rozpočtované v celkovej sume 1 386 679 tis. eur, rozpočtovými opatreniami boli upravené na 366 tis. eur, skutočné čerpanie dosiahlo 353 tis. eur a zahŕňa iba výdavky na manipulačné poplatky. Úprava schváleného rozpočtu súvisela s presunutím salda príjmových a výdavkových transakcií vzťahujúcich sa k finančným operáciám ARDALu do výdavkovej kategórie transfer rozpočtovej organizácii a zároveň došlo k zúženiu programovej klasifikácie z dvoch programov na jeden sumárny program Dlhová služba. Tak ako je uvedené už v komentári k rozpočtovej položke transfery rozpočtovej organizácii, v roku 2012 bol pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadený samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu), ktorý slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav tohto mimorozpočtového účtu sa mesačne vyrovnáva transferom z výdavkového rozpočtového účtu a ku koncu roka má nulový zostatok.
platby urokov je vidiet na saldo účte Štátneho dlhu
Výdavky spolu 1 440 494
v tom: Úroky zo štátnych dlhopisov + obchody +úvery 1 075 549
Úroky z refinančného systému - ŠP 40 971
Disážio (diskont CP) 312 229
Poplatky 11 745
- Lobista
- Platinum Member ***
- Príspevky: 1127
- Dátum registrácie: Ne 16 12, 2007 11:46 pm
- Bydlisko: Bratislava
Re: štátny rozpočet
Inak zalezi aj od toho, ci to pozeras na hotovostnom principe alebo podla ESA 95. Odporucam pozerat podla ESA 95, pretoze v hotovostnych cislach sa napriklad cely diskont pri zero-coupon bonde uctuje jednorazovo do daneho roka -- pricom ESA 95 ho rozlozi akrualne rovnomerne na jednotlive roky pocas ktorych bol vydany.
Inak vyzera to tak, ze vydavky na obsluhu dlhu budu tento rok o dost nizsie nez boli rozpoctovane, pretoze ARDAL emitoval hlavne zaciatkom roka ked boli uroky na trhu na historickych minimach.
Inak vyzera to tak, ze vydavky na obsluhu dlhu budu tento rok o dost nizsie nez boli rozpoctovane, pretoze ARDAL emitoval hlavne zaciatkom roka ked boli uroky na trhu na historickych minimach.
Re: štátny rozpočet
Petok - vďaka, ale nevieš mi to preložiť (alebo niekto iný) ? Stále mi to nie je jasné, že čo sa to vlastne udialo. Výdavky na úroky od teraz nebudú súčasťou rozpočtu alebo ako ?
Martin - určite budú nižšie ? Pochopil by som, ak by štát tými lacnými tohtoročnými pôžičkami predčasne splatil staršie a drahšie dlhopisy. Jednoducho by sa ihneď refinancoval - ale to sa ale asi nemôže, či áno ?
Neviem síce ako funguje to naše riadenie štátneho dlhu (až teraz som sa o to začal zaujímať). Som v tom, že štát si tento rok trikrát požičal, aby mohol splácať alikvotné časti istín. To znamená, že stále musí splácať aj staré drahšie pôžičky, ale aj nové lacnejšie pôžičky. Takže mne z toho vychádza, že výdavky na úroky nebudú nižšie ako schválené, ale budú o niečo vyššie (ibaže by sa tento rok splatili nejaké dlhopisy - neviem to nájsť, či sa nejaké splatili ).
Martin - určite budú nižšie ? Pochopil by som, ak by štát tými lacnými tohtoročnými pôžičkami predčasne splatil staršie a drahšie dlhopisy. Jednoducho by sa ihneď refinancoval - ale to sa ale asi nemôže, či áno ?
Neviem síce ako funguje to naše riadenie štátneho dlhu (až teraz som sa o to začal zaujímať). Som v tom, že štát si tento rok trikrát požičal, aby mohol splácať alikvotné časti istín. To znamená, že stále musí splácať aj staré drahšie pôžičky, ale aj nové lacnejšie pôžičky. Takže mne z toho vychádza, že výdavky na úroky nebudú nižšie ako schválené, ale budú o niečo vyššie (ibaže by sa tento rok splatili nejaké dlhopisy - neviem to nájsť, či sa nejaké splatili ).
- Lobista
- Platinum Member ***
- Príspevky: 1127
- Dátum registrácie: Ne 16 12, 2007 11:46 pm
- Bydlisko: Bratislava
Re: štátny rozpočet
Znamena to, ze v tom materialy tych 360 tisic predstavuje len emisne poplatky -- napr. feecko aranzerovi co robi syndikovanu emisiu. Uctovanie urokovych nakladov dlhu sa zmenilo -- uz nepojde priamo z rozpoctu, ale bude vedene ako prispevok pre ARDAL... proste uctovna zmena, preto ten pokles.Petok - vďaka, ale nevieš mi to preložiť (alebo niekto iný) ? Stále mi to nie je jasné, že čo sa to vlastne udialo. Výdavky na úroky od teraz nebudú súčasťou rozpočtu alebo ako ?
Medzirocne budu v absolutnych cislach o nieco vyssie, ale iba minimalne. Priemerna urokova sadzba na dlhu urcite klesne. Samozrejme, ze stat moze predcasne splatit svoj dlh -- robi sa to formou buybackov na sekundarnom trhu. Podobne ako sa vypise aukcia na predaj bondov tak sa da vypisat aj aukcia na nakup bondov /zo strany ARDAL-u/...Martin - určite budú nižšie ? Pochopil by som, ak by štát tými lacnými tohtoročnými pôžičkami predčasne splatil staršie a drahšie dlhopisy. Jednoducho by sa ihneď refinancoval - ale to sa ale asi nemôže, či áno ?
Ohladom riadenia dlhu odporucam precitat si napr. toto:Neviem síce ako funguje to naše riadenie štátneho dlhu (až teraz som sa o to začal zaujímať). Som v tom, že štát si tento rok trikrát požičal, aby mohol splácať alikvotné časti istín. To znamená, že stále musí splácať aj staré drahšie pôžičky, ale aj nové lacnejšie pôžičky. Takže mne z toho vychádza, že výdavky na úroky nebudú nižšie ako schválené, ale budú o niečo vyššie (ibaže by sa tento rok splatili nejaké dlhopisy - neviem to nájsť, či sa nejaké splatili ).
http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20 ... 1_2014.pdf" onclick="window.open(this.href);return false;
Stat si v principe poziciava jednak na to, aby vykryl aktualny deficit plus aby roloval maturujuce bondy. Plus niektore dalsie veci ako napr. cashovy contribution do ESM a podobne. Naopak, veci ako privatizacia ci superdividenda znizuju potrebu financovania, kedze prinasaju cash. Okrem toho dost zalezi od toho, aku si chce stat udrziavat likviditnu rezervu /cash, ktory si pozicia navyse oproti tomu, co realne potrebuje, a ktory sluzi ako urcita poistka keby sa situacia na trhoch zhorsila/-- ta v poslednych rokoch dost kolisala.