Plánované hospodárstvo nevyhrá nad trhom ani s pomocou AI a Čína neporazí USA.
Oxfordský ekonóm Carl Benedikt Frey vo svojej knihe vysvetľuje, že pokrok stojí na kreatívnej deštrukcii, ktorá si vyžaduje slobodné bádanie, ochranu vlastníctva a vládu práva. V Číne bude toto všetko chýbať, kým sa nezruší vedúca úloha komunistickej strany.
Všetci vieme, ako sa skončil sen o výhre centrálne plánovanej ekonomiky nad tou trhovou. Napokon, sami sme boli súčasťou tohto 40 rokov trvajúceho zápasu, na našu škodu na tej zlej strane ihriska. Aj preto sme ďaleko zaostali za krajinami, ktoré trhovú ekonomiku nezavrhli, a aj preto sme sa k nim po takmer rovnako dlhom období návratu k trhu priblížili len veľmi čiastočne.
Tu treba pripomenúť, že myšlienka prevahy plánu nad trhom nebola v priebehu dvadsiateho storočia len výplodom komunistickej ideológie marxizmu-leninizmu, propagovali ju aj viacerí ekonómovia. K najznámejším patrili Oskar Lange a Abba Lerner.
Rýchla sovietska industrializácia, ktorej vrcholom sa stalo vypustenie prvej družice Sputnik a prvého vesmírneho letu pilotovaného človekom, očarila potom aj mnohých mainstreamových západných ekonómov.
Najlepším príkladom je Paul Samuelson, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a autor najrozšírenejšej učebnice ekonómie v dvadsiatom storočí. Vo verzii tejto učebnice z roku 1961 si Samuelson zaprognózoval, že v roku 1984 alebo najneskôr v roku 1997 Sovietsky zväz v ekonomickej úrovni predbehne USA.
Na opačnom póle diskusie stáli od začiatku predstavitelia rakúskej ekonomickej školy, najmä Ludwig von Mises a Friedrich August von Hayek. Tí už od začiatku dvadsiatych rokov, teda od počiatkov komunistického experimentu, zdôrazňovali, že tento model musí zlyhať pre „problém ekonomickej kalkulácie“. Ide o to, že dôležité informácie sú rozptýlené, nepriame, neustále sa meniace, a teda zo svojej povahy nemôžu byť ani centralizované, ani dopredu známe a dané.
Takže 20. storočie jasne dalo za pravdu Misesovi a Hayekovi.
Môže plán vyhrať nad trhom vďaka AI?
Aktuálna otázka znie, či to musí platiť aj v 21. storočí, a to najmä v súvislosti s umelou inteligenciou a Čínou. Jeden z najbohatších Číňanov Jack Ma sa vyjadril veľmi jasne: podľa neho dosiahne s AI naše vnímanie sveta novú úroveň a „umožní nám napokon dosiahnuť plánovanú ekonomiku“.
Carl Benedikt Frey, profesor ekonómie na Oxforde, ekonomický historik a odborník na AI a ekonomiku práce, vydal vlani oceňovanú knihu, ktorej hlavnou ambíciou bolo práve zodpovedanie tejto otázky: „Môže teraz Čína dosiahnuť sovietsky sen o autoritatívnom technologickom líderstve?“ Volá sa „Ako sa končí pokrok“ (How Progress Ends) s podtitulom „Technológia, inovácie a osud národov“.
Autor v sebe nezaprie ekonomického historika a na príkladoch z minulosti nám ukazuje, ako spolu interagujú inštitucionálne a kultúrne faktory s novými technológiami a inováciami. Vysvetľuje, prečo došlo k priemyselnej revolúcii v Anglicku a nie v Číne, hoci jej priemyselná výroba bola do roku 1820 vyššia ako v celej Európe. Ukazuje, ako a prečo imperiálne Nemecko a Japonsko dobehli na začiatku dvadsiateho storočia ekonomicky Anglicko, kým iným krajinám sa to nepodarilo. Alebo prečo sa nenaplnili prognózy zo šesťdesiatych a osemdesiatych rokov o tom, že Spojené štáty predbehne Sovietsky zväz, resp. Japonsko.
Hlavná téza knihy je nasledovná. Technologický pokrok je hlavným predpokladom a hybnou silou ekonomického rastu.
Hlavnou hybnou silou technologického pokroku je schumpeterovská kreatívna deštrukcia a hlavnou bariérou technologického pokroku je inštitucionálna zotrvačnosť.
Predpokladom úspechu je preto slobodné bádanie a objavovanie, ktorého podmienkou je decentralizovaný systém podporujúci experimentovanie. Ale to nestačí, na škálovanie a profitovanie z výroby je potrebná určitá štruktúrovanosť a centralizácia. Inak povedané – inovácie sú závislé od búrania pravidiel, ale efektívne využitie týchto inovácií zase na dodržiavaní pravidiel. Alebo ešte inými slovami – kľúčová je kombinácia ekonomickej decentralizácie a politickej centralizácie.
Prečo Čína nevyhrá, hoci je lepšia v plánovaní
Kniha na mnohých príkladoch ilustruje, že kým USA sú výrazne vpredu v slobodnom bádaní, kreatívnej deštrukcii a prelomových investíciách, teda v decentralizovanej časti vyššie naznačeného systému, Čína má prevahu v druhej, centralizovanej časti systému. Inak povedané, čínsky model je málo decentralizovaný a americký je málo centralizovaný. To sa prejavuje napríklad v tom, o koľko rýchlejšie a efektívnejšie je Čína schopná realizovať veľké infraštruktúrne projekty.
Ak sa však na to pozrieme z celkovej perspektívy, Frey si myslí (a ja s týmto postojom súhlasím), že inštitucionálne a kultúrne obmedzenia čínskeho modelu sú zásadnejšie a to bude hlavný dôvod, prečo Čína USA ekonomicky nepredbehne a prečo ani AI neumožní naplnenie sna o výhre plánu nad trhom.
Hlavným dôvodom je, že kým USA (a iné liberálne demokracie) vedia svoj deficit nedostatočnej centrálnej koordinácie vylepšiť aj bez ohrozenia systému trhovej ekonomiky a parlamentnej demokracie, pri Číne sa jej základný hendikep bez systémovej zmeny odstrániť nedá. Inak povedané, Čína nevie svoj hendikep nedostatočnej decentralizácie, slobody bádania a podnikania vyriešiť bez zrušenia vedúcej úlohy komunistickej strany, teda bez zrušenia diktatúry.
Sloboda podnikania, bádania a experimentovania (kreatívna deštrukcia) je podmienená najmä vládou práva, ochranou vlastníckych práv a rovnosťou pred zákonom. Ako je známe, moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Situáciu najlepšie ilustruje oficiálny dokument Komunistickej strany Číny, podľa ktorého je poradie dôležitosti inštitúcií, podľa ktorých sa majú riadiť sudcovia pri svojom rozhodovaní, nasledovné – strana, štát, ľud a napokon zákon.
Nemali by sme sa pritom nechať pomýliť argumentom, že Čína rýchlo rastie aj v podmienkach centralizácie moci a diktatúry. Áno, ale je to rast, ktorý je stále založený viac na preberaní a imitácii moderných technológií ako na ich reálnej tvorbe. Často sa argumentuje tým, že Čína má už dnes viac patentov ako USA a to je dôkaz opaku. Lenže dôležitá pri patentoch nie je kvantita, ale kvalita a komerčná využiteľnosť.
Čína síce predbehla USA v počte priznaných patentov, ale v roku 2023 inkasovali subjekty z USA za využitie svojich patentov zo zahraničia 126 miliárd dolárov, kým čínske len 11 miliárd. Čínsky nárast kvantity je do značnej miery daný tým, že počet patentov v tom-ktorom regióne je kritériom úspešnosti regionálnych straníckych funkcionárov.
Podľa Freya je dôležité aj to, že ani AI neodstráni potrebu decentralizovaných trhových interakcií.
Inak povedané, Mises-Hayekov argument bude platiť aj v dobe umelej inteligencie, pričom prekážky pokroku nie sú len technologické.
Čína má teda dva hlavné problémy, ktoré sa začínajú na to isté písmeno – demokratický a demografický. O tom druhom niekedy nabudúce.
https://e.dennikn.sk/5564247/ako-to-cit ... -nad-trhom
.