Ako-investovať - fórum

Neviděl bych to až zas tak černě. Amíci maj něco podobného resp. když je potřeba tak si to odhlasují

ricmund napísal:Neviděl bych to až zas tak černě. Amíci maj něco podobného resp. když je potřeba tak si to odhlasují

No právě. Aby to nebyly první zárodky ochranářských opatření všeho druhu do budoucna. To by nadělal paseku, tohle samo osobě ještě ne.

RAA má aktuálne ROE 65%!!! Zisk sa zvýšil o 20%, to pri klesajúcej cene spôsobilo, že súčasné P/E je už "len" 20. Tomu som už neodolal, aj keď som mal pripravený cash až na septembrový short.
GIL opäť zdvojnásobil zisk (aj solon). Inak nejakú dobu som ich prestal sledovať. Neviete niekto prečo presunuli 200mio€ z dlhodobých záväzkov do krátkodobých? Okrem toho o 50% navýšenie zásob v súčasnosti už takmer na úrovni trhovej hodnoty. To mi pripomína...
[quote=]
citát z knihy "a modern approach to graham and dodd investing"(p.101)
When buying the stocks of a company for which working capital represent a large portion of the market value of the stock, you should very carefully at the individual items, it is the best if working capital consist mainly of receivables, cash and marketable securities. These are liguid asset on which a distribution to shareholders can be made. You must be careful of a high level of inventories, particularly if they are rising. On the liabilities sides we would prefer to see a low level of accounts payable and short-term debt[/quote]

btw. pri browsovaní po webe som narazil na tento milý stock analyzer: http://www.stock2own.com

Solon AG Berlin http://www.finanznachrichten.de/nachric ... 550515.asp
Firma Solon zvýsila za první polovinu roku 2008 oproti první polovine roku 2007 trzbu o +112% a zisk o +103%.
Soucasne zvýsila i pocet zamestnacu o +44% letos.
Trzba a ocistený zisk letos maji rusti o +75% oproti vloni. Nevim, proc je ta akcie furt chcíplá.
Snad vznikne zájem o nemecké akcie v ríjnu az 1. listopadu a pak by se logicky mel kurz Solonu zdvojnásobit.
Nemecké prolhané magazíny a noviny a webstránky by si mohly opravit ocekávaný zisk letos u firmy Solon,
cekaji letos +0% a firma ceká +75% letos. http://www.solon.com

LADIS,
netreba zabúdať, že solon už nemá 9,6 mio vydaných akcií, ale 12,5 mio. Tie prepočty budú potom trochu iné...

pozrel som si polročnú správu SOLONu. To, že cena je tam, kde je, môže byť spôsobené tým, čo sa píše v risk reporte (str.17) a síce, že bundesrat sa rozhodol od 09 znížiť dotácie na solárnu energiu.

K RAA musím pre korektnosť priznať, že ROE v období krátko po vyplatení divi (čím sivýrazne znížili equity) je značne skreslené. Uvedomil som si to až po tom, čo som to sem napísal, keď som prepočítal staršie dáta

gildemeister si stále drží 100% tempo rastu, no cena padá ako keby ani 0 nebola limit. čochvíľa bude súperiť s EXM o najnižšie P/E.
rational som mal v pláne dokupovať na 60 €, no cena sa vydala opačným smerom, nicmeně myslím že sa ešte dočkám, čísla 03/08 hodne sklamali. táto veta vyjadruje všetko

The effects of the financial crisis on the real economy, and the buying resistance this is causing over and above a normal recession, represents also for RATIONAL a new risk not previously countered in this form.

Zatial to vyzera, ako keby DAX a ostatné po 19% raste od dna pomaly zabudal na krizu a nechaval sa "ukolebavat " pohodlím relativneho pokoja. To je pre mna znamenim, aby som opatrne otvaral shortove pozicie. Riziko je sice vacsie ako pred niekolkymi mesiacmi, nechce sa mi verit, ze dno je za nami.

seven napísal:Zatial to vyzera, ako keby DAX a ostatné po 19% raste od dna pomaly zabudal na krizu a nechaval sa "ukolebavat " pohodlím relativneho pokoja. To je pre mna znamenim, aby som opatrne otvaral shortove pozicie. Riziko je sice vacsie ako pred niekolkymi mesiacmi, nechce sa mi verit, ze dno je za nami.

....prva etapa je za nami. Kratke zamyslenie...Dalej navysovat short pozicie na tejto urovni som uz ale makky.
chvilu sa hovorilo o fin tituloch.. o chvilu bude pokracovat priemysel. Som zvedavy na vysledky GE. Ovplyvni naladu v priemysle podla mna tak ako RBS v bankach.

Wirecard, Lufthansa, Deutsche Wohnen
Dnešní den po 31 letech poprvé není v indexu DAX akcie korona virem poškozené aerolinie Lufthansa.
Do DAXu dnes vstoupila nemovitostní firma Deutsche Wohnen.
A když to odstranění Lufthansy z DAXu bylo tak jednoduché, měli současně vyseknout i s podhoubím Wirecard.
Dnes ráno ztrácí akcie Wirecard zase 45%.
Postrádané 1,9 miliardy € možná vůbec neexistovaly, i když se zatím tvrdí, že cestou ze Singapuru na dvě hlavní filipínské banky byly ty peníze zpronevěřeny a na Filipíny nedošly. Tato transakce se dnes svádí na neslušného filipínského advokáta Mark Tolentino, který skutečně existoval, i když dnes už není k nalezení.
Ono to ale vypadá hned jako lež: Když německá firma postrádá v bilanci 1.9 miliard euro, proč by se měly ztratit ty peníze cestou ze Singapuru na Filipíny. Možná že tyto peníze měly jen udělat bilanci hezčí, Wirecard měl dosahovat každý rok hezký růst tržby a zisku, a tak těch 1.9 miliard € bylo vymyšleno, aniž by existovaly.

Tohle je rakouská lumpárna. Proto se vyhýbejte rakouským akciím!
To není německá lumpárna. Proto si kupte pár akcií z indexu DAX, např. Allianz a BASF!
Wirecard z indexu DAX
Při maximu 199 € (2018) stála firma 24,6 md.€. Při včerejším minimu 13 € stála firma 1,6 md.€
Bývalý šéf - Rakous Markus Braun se dobrovolně přihlásil k pobytu ve vězení.
Jestli vlastnil Braun 7% akcií na vrcholu i v nedávném dolíku, klesla hodnota jeho akciového balíku z 1,7 miliardy € na 112 milionů € během 2 let.
Šéf pro azijskou činnost Wirecardu - Rakous Jan Marsalek se zatím dobrovolně nehlásí k pobytu ve vězení.
Bývalý šéf Braun vždy tvrdil, že zprávy o falšování bilancí si noviny Financial Times vymýšlí a nejsou pravdivé.
Za manipulaci kurzu akcie a za falšování bilancí hrozí 3 roky až 5 let vězení.
Filipínský advokát Mark Tolentino starající se údajně o přesun 1,9 miliard euro na dvě filipínské banky se dnes hlásí ke slovu, také na Fejsbuku, jen neodpoví novinářům na tu nejdůležitější otázku, zda postrádané 1,9 miliardy € skutečně existovaly, nebo byly vymyšleny jen pro zlepšení bilancí.
Zklamaly i kontrolní firmy BaFin a Ernst & Young, protože nekontrolovaly Wirecard dostatečně a nevěřily zprávám z Financial Times o podvodu.
Nový šéf Wirecardu je poctivý Američan James H. Freis a snad proto je akcie Wirecard dnes ve 14 hodin 27% v plus. Protože mládež hazardující s akcií dnes akcii přikupuje, aby se zmenšilo její minus průměrného nákupního kurzu.
Akcionáři, kteří mohou vytisknout na papír nákupní pokyn pro akcie Wirecard od roku 2012 do dnes, se mohou hlásit u několika advokátů, kteří se dnes nabízí, že budou žaloby na Wirecard sbírat. Ať už akcionáři prodali akcie se ztrátou,
nebo je dosud drží a v mínus.
Já bych akcie Wirecard nekoupil. Nejprve to byla malá firma z indexu TecDAX a pak v indexu DAX byla akcie extrémně předražená s malým dividendovým výnosem. A když se stala akcie levná, bylo to jen kvůli zprávám o falšování bilancí.
Akcie Wirecard https://www.comdirect.de/inf/aktien/wir ... ON=6452423

Wirecard
Od pátečního minima 1,083 € do úterního maxima 9,288 € na svíčkovém grafu akcie křivácké firmy v insolvenci
= Wirecard za 4 dny 757% stoupla.
Minulý týden mnoho firem zakončilo spolupráci s Wirecardem, ale tento týden se zase několik firem k Wirecardu vrátilo. Ukázalo se totiž, že by zákazníci těch firem ztratili peníze, když by se nedaly přesunout přes Wirecard.
Na Filipínách zatykačem hledaný šéf pro asijskou činnost Wirecardu = Rakous Jan Marsalek se nehlásí.
On je ženatý s Filipínkou. Třeba má paruku a nalepené fousy. A kdyby zakončil dovolenou na ostrově Cebu, mohl by
strávit 3 roky v nějakém hezkém německém vězení za podvod s 1,9 miliard euro. A přitom nemá ani střední školu.
https://www.comdirect.de/inf/aktien/wir ... N=12992081

Vyhybam sa ludom s menom ako Jan Marsalek.

Co nového ve Wirecardu.
Wirecard falšoval bilance už asi od roku 2014, aby se zdálo, že tržba a zisk silně rostou.
Jan Maršálek měl asi na každém jeho pasu české jméno, místo narození Vídeň a falešnou výšku 180 cm, když měřil asi 160 až 170 cm. Na jednom platném pasu je oholený, na druhém platném pasu má dlouhé vousy. Nevím dosud, zda má české rodiče.
Dříve se psalo, že je ženatý s Filipínkou, teď se píše, že je svobodný a má jen kamarádku v Mnichově.
Na ostrově Mauricius si pořídil poštovní schránku se jménem jeho firmy, na kterou si převedl Wirecardu ukradených alespoň 100 milionů euro. Nyní zbývá už jen nechat si narůst dlouhé vlasy a koupit si falešný pas s falešným jménem a správnou výškou.
Jan Maršálek byl vedoucí Wirecardu pro placení bez peněz v Asii, ale sám platil penězi a bez karet. Na střeše mnichovského hotelu Mandarin Oriental zaplatil bankovkami stovky až tisíce eur za všechny své pozvané hosty.
Jan Maršálek je hledán mezinárodním zatykačem po celém světě, poslední stopa Filipíny. Za falšování bilance, manipulaci akcie a zpronevěření peněz mu hrozí 3, 5 nebo 8 let vězení v Německu. V USA by to bylo několikrát víc.
Wirecard měl poštovní schránky s různými jmény firem v různých zemích světa.
Kdyby šla vlastní banka Wirecardu převzít bez dluhů, ráda by ji převzala Deutsche Bank.

Na nedeľné čítanie , článok z Respektu o Wirecard- Jan Marsalek, ktorého spomína aj Ladis v príspevku vyššie.
Prikladám v pdf, ale aj link, ide o článok len ak máš predplatné.

Príbeh najhľadanejšieho muža sveta: Jan Marsalek a jeho bohatstvo, zrada, špionáž a útek do Ruska

Jachty na Azúrovom pobreží, drahé večierky a posedenia s vplyvnými ľuďmi vystriedala malá, ťažko strážená cela, súdna sieň v podzemnom bunkri a nefalšovaná radosť nad kapučínom z automatu prineseným advokátkou.

Niekdajší riaditeľ padlého technologického gigantu Wirecard Markus Braun sedí už 48 mesiacov vo väzbe a práve prebiehajúci súdny proces v Mníchove rozkrýva jeho podiel na najväčšom finančnom podvode v povojnových dejinách Nemecka.

Ak ho uzná za vinného, strávi Braun aj ďalšie roky za mrežami. To, čoho sa bojí v tých najčernejších snoch, mu v tom čase možno bude jeho biznisový partner s českými koreňmi Jan Marsalek len ticho závidieť.

https://dennikn.sk/3980067/pribeh-najhl ... a/?ref=tit

Joki napísal: ↑Ne 12 05, 2024 7:57 am Na nedeľné čítanie , článok z Respektu o Wirecard- Jan Marsalek, ktorého spomína aj Ladis v príspevku vyššie.

Vsetky cesty vedu ,,,,vsak ako vzdy ( mozte pastnut - moze byt zaujimave).
https://dennikn.sk/4856621/najhladanejs ... -ukrajine/

• Nemecké obchodné saldo s Čínou v kapitálových statkoch sa v roku 2025 preklopilo do deficitu okolo -0,4 až -0,5 miliardy eur mesačne po tom, čo sa v rokoch 2014 – 2019 bežne pohybovalo v prebytku 1,2 – 1,5 miliardy eur mesačne. Prebytok sa počas roka 2024 stenčil k nule a zvrat prišiel na prelome rokov 2024/2025. Tento posun odráža silnejúcu konkurenciu čínskych výrobcov strojov a technológií a oslabenie exportu tradičných nemeckých šampiónov. Pre priemyselnú ekonomiku je to citlivý signál, že jadro strojárstva a tech sektora stráca podiel práve na kľúčovom ázijskom trhu. Berlín preto zrýchľuje debatu o znížení závislosti od Číny a o podpore inovácií a lokálnej výroby vrátane energetiky a obrany. Podobné úvahy prebiehajú aj v ďalších krajinách, ktoré tlačia na homeshoring a odolnejšie reťazce, keď nejde len o ústup globalizácie, ale o nástup globálnej priemyselnej renesancie.

• V Nemecku sklamal novembrový index podnikateľskej dôvery Ifo, kde index biznis klímy za november klesol na 88,1 bodu oproti očakávaným 88,6 bodu a 88,4 bodu v októbri. Zhoršila sa najmä zložka očakávaní, ktorá klesla na 90,6 bodu (konsenzus 91,4 bodu) z 91,6 bodu v októbri, zatiaľ čo hodnotenie súčasnej situácie sa mierne zlepšilo na 85,6 bodu (očakávanie 85,5 bodu) z 85,3 bodu v októbri. Výsledky odrážajú opatrnosť firiem a riziko slabšieho rastu v najväčšej ekonomike eurozóny, kde však trhy v základnom scenári stále očakávajú určité oživenie v budúcom roku.

V Nemecku sa spotrebiteľská dôvera podľa GfK na december zlepšila na -23,2 bodu, čo je lepšie než konsenzus -23,6 bodu a posun oproti predchádzajúcej hodnote -24,1 bodu.

O Pumu sa bijú Ázijčania, akcie prudko vyskočili
Nemecká Puma zažila prudký obrat po správach, že čínska spoločnosť Anta Sports zvažuje ponuku a financovanie si sonduje aj konkurent Li Ning. Podľa médií Anta zvažuje postup spolu s private equity partnerom, pričom v neformálnom „long liste” sa spomína aj japonská Asics, ide však o ranú fázu a výsledok nie je istý. Debata o ocenení bude kľúčová, keďže najväčší akcionár, ktorou je rodina Pinaultovcov, drží cez holding Artémis asi 29 percent a môže mať vyššie cenové očakávania. Eufórii kontrastuje slabší operatívny obraz, keď v treťom kvartáli klesli tržby zhruba o desatinu a firma je uprostred reštrukturalizácie vrátane redukcie približne 900 pracovných miest. Nový CEO Arthur Hoeld načrtol plán návratu k rastu do roku 2027 s dôrazom na beh, futbal a tréning, čo prípadným záujemcom ponúka jasnú „story” synergií. Pred štvrtkovým skokom bola Puma ešte v roku 2025 hlboko v strate a jej trhová hodnota sa pohybovala len okolo 2,5 miliardy eur, čo lákalo kupujúcich na „lacný” vstup.

https://akcie.sk/ikonicka-puma-v-cinsky ... lili-o-18/

• Nemecké maloobchodné tržby klesli v októbri o 0,3 percenta medzimesačne oproti očakávanému rastu o 0,1 percenta a po predchádzajúcom zvýšení o 0,3 percenta, medziročne sú vyššie o 0,9 percenta oproti predchádzajúcim 3,4 percenta. Trh práce sa drží stabilne (hoci pozvoľne chladne), miera nezamestnanosti zostala za november na 6,3 percenta, počet nezamestnaných vzrástol o tisíc osôb oproti očakávaným štyrom tisícom a po predchádzajúcom poklese o dvetisíc.

• Nemecký kancelár Friedrich Merz avizoval, že vláda „urobí všetko“, aby v roku 2035 nenastal tvrdý zlom v automobilovom priemysle, a chce v EÚ presadiť zmiernenie zákazu predaja áut so spaľovacími motormi po tomto dátume. Cieľom je umožniť aj po roku 2035 predaj vysokoefektívnych spaľovacích motorov, pričom vláda argumentuje ochranou konkurencieschopnosti odvetvia pod rastúcim tlakom čínskej konkurencie a náročného prechodu na elektromobilitu. Po dohode koaličných partnerov má Merz zaslať list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej s novou nemeckou pozíciou. Pripomína tiež, že pôvodná dohoda EÚ o roku 2035 obsahuje revíznu doložku, ktorú Komisia plánuje urýchliť a predstaviť už na konci tohto roka. Merz zároveň zdôrazňuje podporu rozvoja elektromobility a hovorí, že elektrické autá sú „hlavná ulica“, po ktorej sa ide, no prechod má byť plynulý a technologicky otvorený. Zmeny by boli kľúčové aj pre české firmy prepojené na nemecké automobilky a ich dodávateľské reťazce. Celé posolstvo smeruje k postupnej transformácii bez šoku pre pracovné miesta a investície.

https://www.postoj.sk/188579/naozaj-sa- ... trializuje

Európu obchádza strašidlo – strašidlo deindustrializácie. Zvlášť ubolená je debata v priemyselnej veľmoci, od ktorej je slovenská ekonomika existenčne závislá – v Nemecku.
V roku 2024 exportovalo Nemecko tovary v hodnote 1,56 bilióna eur, to je takmer dvanásťnásobok celého HDP Slovenskej republiky.

Keď predplatiteľ nemeckého denníka, ktorý sa tradične teší obľube hospodárskej elity Nemecka, zadá do vyhľadávača webovej stránky Frankfurter Allgemeine pojem Deutschlands Deindustrialisierung (teda deindustrializácia Nemecka), dostane panoptikum príšerných správ.

Prinášame iba malý výber článkov o deindustrializácii.

• Článok o regióne, v ktorom má Frankfurter Allgemeine Zeitung svoje korene, nesie titulok Hesenský priemysel: Deindustrializácia sa deje.
  Priemyselné podniky vraj obmedzujú svoju výrobu alebo ju presúvajú do zahraničia. Hesenská priemyselná a obchodná komora hovorí o „zostupnej špirále“.

• Nemenej dramaticky vyznieva reportáž o kľúčovom priemyselnom regióne, v ktorom sa Zelení práve snažia obhájiť kreslo krajinského premiéra: Automobilový priemysel na dne: Bádensko-Württembersko obchádza strach. V úvode sa píše: „Úpadok automobilového priemyslu v súčasnosti mení celú spolkovú krajinu, a to z hospodárskeho aj politického hľadiska. Existuje nádej na obrat?“

• Pesimistickejšie pôsobí už len článok o oceliarskom priemysle. Ten sa vidí ako obeť politického tlaku na ekologickejšie výrobné metódy, dôsledkom čoho sa do Nemecka tlačia oceľové výrobky obsahujúce „špinavú“ oceľ presmerované z USA, ktoré do značnej miery zatvorili svoj trh vysokými clami.
  Dennis Grimm, generálny riaditeľ najväčšieho nemeckého výrobcu ocele Thyssenkrupp Steel, tvrdí v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine, že „v niektorých prípadoch čelíme konkurenčným cenám, ktoré predstavujú 50 percent našich výrobných nákladov. A to sa nedá vyriešiť operatívne, iba prostredníctvom ochranných mechanizmov“.
  Grimm preto vyzýva politikov, aby od Bruselu požadovali ochranu nemeckého priemyslu: „V dôsledku vysokých nákladov na emisné povolenky totiž nemáme peniaze na financovanie zariadení s nižšími emisiami.“
  Kritizuje, že systém obchodovania s emisiami nerozlišuje medzi skleníkovými plynmi, ktoré sa ušetria vďaka moderným technológiám, a skleníkovými plynmi, ktoré sa stratia v dôsledku zatvorenia tovární. „Toto nie je ochrana klímy, ale deindustrializácia,“ tvrdí.

• Kým veľa správ sa venuje snahám novej Merzovej vlády, aby prostredníctvom rôznych summitov (summit zástupcov automobilového priemyslu, oceliarske summity) resuscitovala krízové brandže, zrodil sa už aj žáner deindustrializačného fejtónu.
  Evanjelický pruský konzervatívec Jasper von Altenbockum v komentári s titulom Pomalá rozlúčka s ľavicovým kurzom ešte pomerne sucho konštatuje: „Zelení, SPD a dokonca aj časť CDU stále považujú Nemecko za vzor v oblasti klimatickej politiky. To krajine viac uškodilo, ako pomohlo.“

• Jeho kolega Holger Appel si však vedel pomôcť už len satirou. V komentári Nie až také zlé napísal: „Lufthansa je sprostá, stavebný úrad ospalý, cesty sú kobercom z handry? Nehnevať sa, ako vie talibanec, všetko je relatívne. Na budúci týždeň je autosummit, veci sa teda zlepšujú.“

S veľmi špecifickým príspevkom vstúpila do debaty rastúca opozícia z protisystémovej AfD. Merzova malá „veľká koalícia“ plánuje v súvislosti s ruskou hrozbou opäť zaviesť povinnú vojenskú službu, čo AfD má síce vo svojom základnom programe, to však pravicovým populistom nebráni v tom, aby sa pre túto tému rozhádali.

Ako odporca povinnej vojenčiny sa nedávno vyoutoval vodca krajne pravicového krídla strany Björn Höcke. Charizmatický durínsky líder AfD sa v krajinskom parlamente opýtal: „Čo má mladý človek brániť s Bundeswehrom, ktorý už neuznáva vlastenectvo a tradície? Áno, čo má brániť? Vystúpenia drag queen v materských školách, deindustrializáciu, drancovanie systémov sociálneho zabezpečenia, ,festivaly svetiel‘, ktoré sa kedysi nazývali vianočné trhy a musia teraz byť zabezpečené betónovými stenami, masovú imigráciu, ktorá z neho robí cudzinca vo vlastnej krajine, hrdosť na nemeckú vinu?“

Höckeho myšlienka je taká revolučná, že bude potrebné predefinovať základné pojmy nemeckého nacionalizmu. Jeden z vedúcich nemeckých nacionalistov v podstate hovorí, že – okrem iného vinou deindustrializácie Nemecka – už nestojí za to, aby Nemci bránili svoju vlasť.

Ako je to naozaj
Niektoré fakty znejú bezpochyby skľučujúco: v poslednom období zaniklo mesačne približne 10 000 pracovných miest v nemeckom priemysle. Spoločnosti celosvetového významu ako Volkswagen, Bosch a Lufthansa zrušili tisíce pracovných miest.
Počet nezamestnaných na jeseň naďalej rástol. Keď ministerka hospodárstva Katherina Reicheová predstavila nižšiu prognózu dopytu po elektrickej energii, odôvodnila to tým, že priemysel momentálne jednoducho vyrába menej.

„Zelený hospodársky zázrak“, ktorý sľuboval kancelár červeno-zeleno-liberálnej koalície Olaf Scholz, sa neuskutočnil. Namiesto toho sa obáva, že dekarbonizácia bude mať predovšetkým podobu deindustrializácie.
Je nepopierateľné, že lokomotíva európskej aj slovenskej ekonomiky stratila v posledných rokoch dych, no stojí za to pozrieť sa ešte raz na čísla. Môže z nich totiž vzklíčiť opatrná nádej.

Predstaviteľ ďalšej „chradnúcej“ brandže, finančný riaditeľ chemickej spoločnosti BASF Dirk Elvermann, označuje súčasný vývoj v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine ako „kompresiu – chemická výroba v Nemecku už roky klesá“.
Samozrejme, aj Elvermann chce s Berlínom a najmä Bruselom „hovoriť o záťaži, ktorej chemický priemysel čelí“, na priamu otázku redaktora, či stojí Európa pred deindustrializáciou, však neodpovedá kladne.
Manažér BASF-u vraví: „Som znepokojený stavom priemyslu v Európe, ale nevidím úplnú deindustrializáciu. Chrbtica priemyslu je stále silná.“

Priemyselná výroba má v Nemecku – a paralelne aj na Slovensku – tradične väčší význam ako v ostatných veľkých ekonomikách EÚ. Desaťročné porovnanie ukazuje pokles: priemysel predstavoval v roku 2014 21,5 percenta národného nemeckého hospodárstva a v roku 2024 už len 19,9 percenta. Slovensko zaznamenalo v tom období pokles z 20,5 na 18 percent.

Či to považujeme za prudký, mierny alebo mierne prudký pokles, je otázka individuálnej povahy.
Určite sú preč časy, keď krajina, v ktorej žije zhruba iba percento svetovej populácie, stála na piedestáli najväčšieho exportéra sveta. Nálepka Exportweltmeister (majster sveta v exporte) bola v rokoch 2003 až 2008 zdrojom národnej pýchy. Bolo v tom však niečo neprirodzené.
Málokto si vo veľkom nemeckom náreku všimol, že Trumpove clá v minulom roku síce spôsobili takmer desaťpercentný pokles nemeckého vývozu do USA aj to, že nemecké exporty sa všeobecne označujú za „slabé“, pritom však dokonca v tomto neblahom roku rástli.
Podľa prvých odhadov stúpol nemecký export v roku 2025 o 0,6 percenta – na približne 1,6 bilióna eur. Vykoľajenie lokomotívy by vyzeralo trošku inak.
K tomu prišla 8. januára správa, ktorú prekvapení nemeckí ekonómovia nazvali „bombou“: objednávky nemeckého priemyslu na konci roka výrazne vzrástli.

Naznačuje to, že nové dlhové balíčky nemeckej vlády, ktoré sú určené na investície do infraštruktúry a zbrojenia, sa začínajú prejavovať. Zvýšili sa totiž najmä objednávky kovových výrobkov a ostatných konštrukcií vozidiel, ktoré zahŕňajú aj vojenské vozidlá.
Rast v týchto odvetviach predstavoval v novembri 25,3, respektíve 12,3 percenta. Celkový rast objednávok v novembri bol 5,6 percenta.

Uprostred hurikánu je to celkom slušné číslo, či nie?

Nemecký pragmatizmus víťazí nad čínskym tempom
https://www.trend.sk/spravy/nemecky-pra ... pat-lidrom

Potesi ten obr. Ladisa?

MiBi napísal: ↑Št 07 05, 2026 10:52 am Potesi ten obr. Ladisa?
2026_03_31_DAX_divi.png

+ dan z divi - chgpt
ako su zdanovane dividendy nemeckych spolocnosti ?
Dividendy z Germany sú pre fyzické osoby štandardne zdaňované zrážkovou daňou:
25 % Kapitalertragsteuer (daň z kapitálových výnosov)
5,5 % solidárny príplatok z tej dane
= efektívne približne 26,375 %
prípadne ešte cirkevná daň (Kirchensteuer), ak ju človek platí.
Pre zahraničného investora (napr. Slovák s účtom u brokera) býva najčastejší scenár:
Nemecko zrazí približne 26,375 % už pri výplate dividendy
na Slovakia potom závisí, či treba ešte niečo doplatiť podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Medzi Slovenskom a Nemeckom platí zmluva, podľa ktorej by sa pri dividendách mala uznať časť dane zaplatenej v Nemecku. Praktický problém je, že:
Nemecko často zrazí viac (26,375 %)
ale zmluva obvykle uznáva len 15 %
zvyšok (~11 %) sa dá teoreticky žiadať späť od nemeckého daňového úradu (Bundeszentralamt für Steuern), ale administratíva je dosť nepríjemná.
Preto veľa investorov berie nemecké dividendové akcie ako:
dobré pre rast,
ale menej efektívne pre čistý dividendový výnos kvôli vysokej zrážke.
Príklad:
dividenda 100 €
z Nemecka príde asi 73,63 €
zvyšok zadržaný ako daň.

Často počúvame, že za ekonomické problémy Nemecka môžu drahé energie alebo prehnaná regulácia z Bruselu. Nová podrobná štúdia renomovaného think-tanku “Centre for European Reform (CER)” však ukazuje na úplne iného, oveľa silnejšieho vinníka.
Skutočnou výzvou je Čína.
Nemecký priemysel od automobiliek až po strojárstvo už roky nestagnuje kvôli domácim chybám, ale kvôli masívnemu tlaku čínskych firiem. A tie už dávno nekonkurujú len nízkou cenou, ale čoraz vyššou kvalitou.
Šokujúci fakt zo štúdie: Pôvodné odhady hovorili o tom, že Čína bude vyvážať 10 miliónov áut ročne až v roku 2030. Realita? Tento míľnik podľa expertov dosiahne pravdepodobne už tento rok!

MiBi napísal: ↑Pi 22 05, 2026 9:53 am Často počúvame, že za ekonomické problémy Nemecka môžu drahé energie alebo prehnaná regulácia z Bruselu. Nová podrobná štúdia renomovaného think-tanku “Centre for European Reform (CER)” však ukazuje na úplne iného, oveľa silnejšieho vinníka.
Skutočnou výzvou je Čína.
Nemecký priemysel od automobiliek až po strojárstvo už roky nestagnuje kvôli domácim chybám, ale kvôli masívnemu tlaku čínskych firiem. A tie už dávno nekonkurujú len nízkou cenou, ale čoraz vyššou kvalitou.

Konečne "alternatívny" pohľad na tento dnes už "mainstreamový" mýtus o drahých energiách a diktátu Bruselu. Nemci postavili Čínu 20 rokov dozadu a teraz ich Čína už nepotrebuje. Nemecká konzervatívna mentalita a ignorovanie všetkého progresu potlačili inovácie ostatných sektorov ekonomiky a toto je výsledok.

Najvýznamnejší nemecký predstihový ukazovateľ, index Ifo, stúpol v auguste na 88,8 bodu z júlových 86,6 bodu. Ide o štvrtý mesačný nárast za sebou, čím sa index Ifo dostal na ročné maximum. Výrazne sa zlepšilo hodnotenie súčasnej situácie aj zložka očakávaní.

Hoci je ešte priskoro hovoriť o udržateľnom hospodárskom oživení, rast nad potenciálom v prvom a druhom štvrťroku tohto roka spolu so štyrmi po sebe idúcimi mesiacmi rastúceho sentimentu sú sľubné. Zdá sa, že nemecký sentiment sa stal imúnnym proti dlhému zoznamu potenciálnych rizík. Do určitej miery bola odolnosť v druhom štvrťroku poháňaná aj tým, že iné regióny boli tvrdšie zasiahnuté uzavretím Hormuzského prielivu, čo z niektorých nemeckých firiem urobilo akýchsi príjemcov krízových výhod.

Výhľadovo predstavujú riziká pre nemecký výhľad vojna na Blízkom východe, ktorá sa pomaly mení na večnú vojnu a drží ceny ropy na zvýšených úrovniach, ako aj pravdepodobný nadchádzajúci šok vyšších cien plynu v budúcej vykurovacej sezóne a obnovené obchodné napätia. A to nie je všetko. Aj keď niekoľko dní dažďa v Nemecku prinieslo obmedzenú úľavu, nízky stav vody v hlavných dopravných vodných cestách na čele s Rýnom je ďalšou hrozbou pre priemyselné dodávateľské reťazce a produkciu.

Zároveň však začali v posledných mesiacoch rásť objednávkové knihy, čo naznačuje určitý pozitívny moment v priemysle. Hoci v najbližšom čase bude nemecká ekonomika čeliť viacerým výzvam, jej dlhodobý výhľad bude stále poháňaný fiškálnym stimulom a investíciami do obrany a infraštruktúry, ako aj schopnosťou premeniť nedávne reformné plány na skutočné a hmatateľné kroky.

Včera zverejnené detaily HDP za druhý kvartál ukázali, že investície do infraštruktúry sa konečne začali prejavovať v reálnej ekonomike. Napriek tomu v tejto jemnej zmesi krátkodobých rizík smerom nadol a dlhodobého optimizmu nezabúdajme, že na zásadné nasmerovanie nemeckej ekonomiky späť na udržateľnú rastovú trajektóriu potrebuje ekonomika ešte viac reforiem, ktoré zlepšia medzinárodnú konkurencieschopnosť, jasný plán dostupnej energie a viac priamych stimulov, napríklad daňových úľav, na podporu domáceho dopytu, teda firemných investícií aj súkromnej spotreby. Prvky, ktoré v súčasnom reformnom balíku vlády stále chýbajú. Celkovo nám track record posledných rokov sklamaných nádejí zakazuje, aby sme dnes boli príliš optimistickí.

Napriek tomu sú najnovšie nemecké makroekonomické údaje vítanou zmenou, ktorá zdôrazňuje odolnosť ekonomiky. Napriek zjavným protivetrom je nemecká ekonomika na ceste k najlepšiemu rastovému výkonu od roku 2022.

Druhá strana mince:

Nemecký vývoz do USA za jediný rok klesol o 6,1 % na 73 miliárd EUR, do Číny o 12,2 % na iba 36 miliárd.
Nemecko ekonomicky prežíva len vďaka nárastu svojho vývozu do krajín v rámci EÚ.
Navyše tento nemecký vývoz do krajín EÚ, ktorý nahrádza prudko klesajúci nemecký vývoz mimo EÚ, rastie hlavne v oblasti tzv. medziproduktov, ako sú kovy, základné chemikálie a základné elektronické súčiastky.
Teda ekonomika Nemecka začína byť závislá na spotrebe v EU.

Problémy automobiliek ako VW, BMW...

AFD naberá na popularite ( je najsilnejšia, aj ked nemá partnerov ) a včera šéfka vyhlásila, že ich
program je vystúpenie z eurozóny a shengenu. Teda nie z EU, len do menovej pozície v akej sú česi, maďari, poliaci
s tým že budú mať pod kontrolou hranice ( prísna regulácia migrácie )

To by položilo euro do kytek.

JUGGLER napísal: ↑St 26 08, 2026 12:03 pm Druhá strana mince:

Nemecký vývoz do USA za jediný rok klesol o 6,1 % na 73 miliárd EUR, do Číny o 12,2 % na iba 36 miliárd.
Nemecko ekonomicky prežíva len vďaka nárastu svojho vývozu do krajín v rámci EÚ.
Navyše tento nemecký vývoz do krajín EÚ, ktorý nahrádza prudko klesajúci nemecký vývoz mimo EÚ, rastie hlavne v oblasti tzv. medziproduktov, ako sú kovy, základné chemikálie a základné elektronické súčiastky.
Teda ekonomika Nemecka začína byť závislá na spotrebe v EU.

Problémy automobiliek ako VW, BMW...

AFD naberá na popularite ( je najsilnejšia, aj ked nemá partnerov ) a včera šéfka vyhlásila, že ich
program je vystúpenie z eurozóny a shengenu. Teda nie z EU, len do menovej pozície v akej sú česi, maďari, poliaci
s tým že budú mať pod kontrolou hranice ( prísna regulácia migrácie )

To by položilo euro do kytek.

Dúfam ,že AFD ziska aspoň 40% a urobia poriadky v Nemecku a ich milovaná deutche mark tak záložnú sériu 15 miliárd nemeckých mariek (sériu BBk II) v tajnom podzemnom bunkri v meste Cochem (Rýnsko-Ffalcko). Škoda ,že Slovensko si zničilo zasoby slovenskej koruny.

Spravia asi také poriadky s migrantmi ako naši boľševici

Aby sme na to Nemecko len nenadavali: https://www.linkedin.com/posts/germanmi ... 9376-4RoY/

Nemecká ekonomika nie je len o ťažko skúšanom automobilovom priemysle. Jej tichou silou je Mittelstand: často rodinné firmy, ktoré svet nepozná podľa mena, ale bez nich by nefungovalo veľa specializovaných trhov.

Na svete existuje približne 3 000 „skrytých šampiónov“. Ide o firmy, ktoré sú jednotkou, dvojkou alebo trojkou vo svojom globálnom trhovom segmente, dosahujú obrat nižší ako 5 miliárd eur a pre verejnosť zostávajú takmer úplne neznáme.
1 573 z nich pochádza z Nemecka.

To je viac ako polovica svetových lídrov na špecializovaných trhoch v krajine s 84 miliónmi obyvateľov, čo predstavuje menej ako 1,1 % globálnej populácie.

Pre lepšiu predstavu: na jeden milión obyvateľov pripadá v Nemecku 16 skrytých šampiónov. Francúzsko má 1,1, Spojené štáty 1,2 a Japonsko 1,7.
Nemecko má na jedného obyvateľa približne 10-krát viac skrytých šampiónov ako Spojené štáty, Francúzsko alebo Japonsko.

Tento termín zavedel v roku 1990 manažérsky mysliteľ Hermann Simon. Skrytého šampióna definoval ako spoločnosť, ktorá sa umiestňuje medzi troma najlepšími na svojom globálnom trhu alebo je jednotkou na svojom kontinente, dosahuje obrat pod 5 miliárd eur a má nízku úroveň povedomia verejnosti. V roku 1995 dosahovalo 457 nemeckých skrytých šampiónov, ktorých vtedy Simon identifikoval, priemerný obrat 95 miliónov eur na firmu. Dnes dosahuje 1 573 evidovaných nemeckých skrytých šampiónov priemerný obrat 467 miliónov eur. Hlavným motorom tohto rastu? Globalizácia.

Jeden priklad:
Flexi, spoločnosť vyrábajúca samonavíjacie vôdzky pre psov zo severného Nemecka, kontroluje takmer 70 % svetového trhu so svojím produktom. Pravdepodobne ste ju už použili. A takmer určite ste o tejto firme nikdy nepočuli.

Dôvodom tejto koncentrácie nie je šťastie. Je to špecifická kombinácia faktorov, ktoré Nemecko kultivovalo po celé generácie: duálny vzdelávací systém produkujúci špičkových inžinierov a technikov, bankový systém postavený na podporu dlhodobého vlastníctva rodinných podnikov, kultúrna predpojatosť uprednostňujúca hĺbku pred šírkou a mestá, kde sú identita spoločnosti a identita komunity neoddeliteľné.

Skrytí šampióni nepochádzajú zo Silicon Valley. Pochádzajú z Windachu, Hamlaru, Kupferzellu, Wolfertschwendenu a Lenzkirchu.
Najmocnejšie spoločnosti sveta sú často tie, o ktorých ste nikdy nepočuli.

MiBi napísal: ↑Po 14 09, 2026 12:56 pm Aby sme na to Nemecko len nenadavali: https://www.linkedin.com/posts/germanmi ... 9376-4RoY/

Tema včerajšieho podcastu https://youtu.be/DlKzh33sCkQ?is=8_-ooWsnLmEmc005