Obcas sa oplati zacitovat aj D.Danisa;
K nervozite Fica určite prispeli aj zlé rozhodnutia SPP po roku 2013, keď Eustream ovládli žraloci okolo J&T, Kellnera a EPH.
A za tieto zlé rozhodnutie nesú svoj diel viny aj Ficove vlády.
V skratke: keď československí finanční žraloci kúpili skupinu SPP za 2,6 miliardy eur, prišli problémy. A nielen tie geopolitické, pred ktorými ušli pôvodní nemeckí a francúzski akcionári, keď podnik predali… Najsilnejší z partnerov, Kellner, sa rozhodol z obchodu vycúvať a žiadal, aby ho ostaní (J&T a EPH) vyplatili. Krátko na to začala z SPP, respektíve EPH cúvať aj J&T.
Křetínskeho EPH, strategický akcionár SPP Infrastructure, to vyriešil dosť drsne. Po roku 2013 podniky z holdingu SPP Infrastructure nabrali úvery za stovky miliónov eur, za ktoré ručil svojim majetkom tranzitný Eustream. Mamutie
úvery podniku sa však nepoužili na investície, ale na mimoriadnu výplatu dividend pre akcionárov. Konkrétne pre EPH, ktoré sa po ovládnutí SPP potrebovalo rýchlo dostať k peniazom.
Dlhy EPH sa týmito „finančnými operáciami“ premenili na dlhy skupiny SPP Infrastructure.
Túto agresívnu a riskantnú politiku skupiny SPP Infrastructure podporil aj štát ako väčšinový akcionár. Bez súhlasu zástupcov Ficovej vlády by to vtedy nešlo.
Po roku 2015 nasledovalo to isté. Skupina SPP Infrastructure sa zadĺžila, aby sa vo veľkom vyplatili predčasné dividendy. Išlo o desaťročné dlhopisy. Čiže: dlhy v objeme stoviek miliónov eur by sa mali splácať po roku 2025. No je otázne z čoho, keďže centrálny tranzit od 1. januára 2025 vyschol.
Slovom,
Křetínskeho EPH a Ficova vláda narobili v SPP Infrastructure hory dlhov. A celkom pri tom ignorovali riziká spojené s krízou na Ukrajine.
Dnes už vieme, že to neboli len riskantné finančné transakcie, ale hazard s budúcnosťou. Vabank. Stavili na to, že centrálny tranzit vydrží.
Nevydržal.
Aj preto bol zrejme Fico taký hyperaktívny pri rokovaniach s ukrajinskou vládou (začiatok roka), so Zelenským v Bruseli (koniec roka). Alebo pri rokovaniach s Putinom a pri kritike Bruselu. A aj preto zrejme dokola opakoval, že zastavenie tranzitu bude znamenať problém v sume 500 miliónov eur.
Ak slovenský tranzit vyschne, stovky miliónov eur, ktoré predčasne „prejedali“ akcionári SPP Infrastructure a ktoré bude treba bankám vrátiť, dobehnú aj Křetínskeho, aj Ficovu vládu ako polovičného akcionára podniku.
Vyplatenie starých úverov novými bude asi neschodné. Kto by požičal stovky miliónov eur podniku, ktorý už nemá čím ručiť, keďže prišiel o výnosný tranzit?
Politika EPH a Ficovej vlády v SPP Infrastructure bola krajne nezodpovedná. A konečný účet bude určite vyšší, ako by to mohlo vyzerať zvonku… Alebo ako by vyzeral, ak by sa štátny aj súkromný akcionár SPP Infrastructure správali prezieravejšie.
A este jeden prispevok k teme od:
https://www.linkedin.com/in/vlastimil-mazal/
Vela sa teraz pise a hovori (niekedy aj zvysenym hlasom) o tranzite plynu cez Slovensko a co to pre nas znamena, ked teraz uz z Ukrajiny nepritecie. Videl som video nasho premiera, ktory hovoril o strate 500 milionov eur pre Slovensko rocne.
Tak teraz skusme realne, bez politiky:
Tranzit plynu cez uzemie Slovenska monopolne zabezpecuje spolocnost eustream, a.s. 51% akcii spolocnosti skutocne vlastni stat (prostrednictvom spolocnosti SPP infrastructure, a.s. a MH holdingu), 49% vlastni cesky Energeticky a prumyslovy holding (EPH) z portfolia Daniela Kretinskeho. EPH ma zaroven nad podnikom manazersku kontrolu.
Kedze objem tranzitovaneho plynu klesa od napadnutia Ukrajiny Ruskom vo februari 2022, vykazal eustream v roku 2023 trzby len 176 milionov eur, pricom vyrobil stratu viac ako 12,5 miliona eur. To znamena, ze v roku 2024, ked bola splatna dan zo zisku eustreamu a rozdelitelne dividendy, pritieklo do statneho rozpoctu (teda do nasej spolocnej kasicky) rovnych NULA eur. Aj v casoch najlepsich vysledkov eustreamu sa celkovy cisty zisk spolocnosti pohyboval na urovni 387 milionov eur (naposledy v roku 2019), z coho islo statu 51%, teda max. 197 milionov eur. Plus dan z prijmu, samozrejme. Tieto cisla su vsak uz davno minulostou a k 500 milionom pre stat sme sa v poslednych rokoch nikdy ani nepriblizili.
A jeden graf na zaver: