Ako fungujú protiveterní aktivisti
Napísané: Po 15 12, 2025 7:38 am
Daniel Máčovský bol už riaditeľom banky, profesionálnym športovcom, farmárom aj komunálnym politikom. Neskôr sa našiel vo filozofii himalajských jogínov a dnes organizuje duchovné púte a predáva cez e-shop napríklad tibetské misky.
Známy je však dnes najmä tým, že je zrejme najvýraznejším aktivistom proti veternej energii. Vystupuje pokojne, pôsobí charizmaticky a svojich poslucháčov zahrnuje množstvom faktov o veternej energii.
Z jeho prejavu väčšinou nezistia, že Máčovský šíri o veternej energii aj polopravdy a hoaxy. Opiera sa o štúdie, no také, ktoré často idú proti vedeckému konsenzu.
„Ja vám zoženiem vedeckú štúdiu aj na to, že rádioaktivita neškodí. A zoženiem ich aj dvadsať a potom prijmeme vedecký konsenzus,“ hovorí Máčovský. Úprimne verí tomu, že výskumy, ktoré sú priaznivé pre veternú energiu, sa robili na objednávku investorov a lobistov.
Od letných mesiacov tohto roka na Slovensku zosilnelo hnutie proti veternej energii. Ide o niekoľko organizovaných skupín a lokálnych iniciatív. Chodia od domu k domu, rozdávajú letáky a zbierajú podpisy pod petície. Využívajú aj rôzne hoaxy o škodlivosti veternej energie.
Vytvárajú tlak na starostov a poslancov priamo v obecnom zastupiteľstve a veľmi často sú úspešní. Aj vďaka tomu, že štát na túto tému rezignoval.
Neexistuje žiadna systematická aktivita štátu či kampaň, ktorá by vysvetľovala výhody veternej energie a vyvracala hoaxy o nej. Minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba hovorí, že Slovensko veterné elektrárne nepotrebuje a chváli sa, že za jeho ministrovania neprešla žiadna štúdia vplyvu na životné prostredie EIA k veterným parkom.
V takom prostredí sa hoaxom darí a pre odpor obyvateľov môže byť problém postaviť vôbec nejakú veternú elektráreň.
V texte denník SME opisuje, kto sú protiveterní aktivisti, kto ich financuje, čo robia a ako využívajú hoaxy.
Naplašili poslancov
Pri obci Horné Obdokovce v okrese Topoľčany malo stáť päť veterných turbín. Pred rokom podpísala obec zmluvu o spolupráci s investorom.
Obec by získala do rozpočtu 157-tisíc eur ročne, suma by sa každý rok zvyšovala o infláciu. Bez výdavkov na miestnu základnú školu je to asi štvrtina rozpočtu obce. Získala by tak peniaze aj na rozvoj, nielen na základné služby.
Rok sa podľa starostu Mariána Beneša nič nedialo, potom sa však v obci objavili protiveterní aktivisti. Chodili od domu k domu a spisovali petíciu proti výstavbe turbín. „Naplašili mi poslancov tak, že tí, čo boli pred rokom za, sú už dnes proti,“ hovorí.
Obecné zastupiteľstvo schválilo, že starosta má zmluvu s investorom vypovedať.
Beneš tvrdí, že ľudia dostali od aktivistov zavádzajúce informácie. Za takú považuje, že domy v obci stratia po výstavbe turbín hodnotu a budú nepredajné. Alebo že turbíny môžu horieť.
Aj ďalší starostovia potvrdili, že nálady v obci sa začali meniť po príchode aktivistov. So SME hovorili pod podmienkou anonymity. Nechcú si necelý rok pred obecnými voľbami pohnevať občanov.
Scenár sa opakuje. Petície, letáky, niekde aj bilbordy alebo platená reklama na sociálnych sieťach. Opakujú sa aj hoaxy a polopravdy.
Časť zmobilizovaných obyvateľov potom príde na zastupiteľstvo, kde sa s pomocou protiveterných aktivistov zvonku hlasno domáhajú, aby obec odmietla výstavbu parkov.
„Keď sa k nim pripojí niekto z poslancov, tak je to horšie,“ hovorí jeden starosta.
Na jednom takom stretnutí v Blesovciach sa zúčastnila Dorota Osvaldová z organizácie Greenpeace, ktorá zas lobuje za veternú energiu. Hovorí, že aktivisti okolo Máčovskeho sú dobre organizovaní, a on je skvelý komunikátor.
„Má auru charizmatického guru, hovorí, že sa iba snaží klásť otázky,“ opisuje ho Osvaldová.
Problém je podľa nej v tom, že štát nedáva starostom žiadnu podporu. Nielen v tom, ako čeliť tlaku protiveterných aktivistov, ale ani v tom, ako vyjednávať s investorom a čo od neho pýtať výmenou za povolenie na výstavbu veterných turbín.
Jadro hnutia
Máčovský, podobne ako iní protiveterní aktivisti, sa začal o veternú energiu zaujímať, keď zistil, že veterný park plánujú stavať v blízkosti jeho bydliska, Vinohradov nad Váhom.
Plán nakoniec padol, no Máčovský v aktivitách proti veternej energii pokračuje. Najnovšie ho motivoval zámer vytvoriť akceleračnú zónu Západ pri Hlohovci. Štát tam chce na malom priestore koncentrovať viacero veterných turbín.
Zóna susedí s obcou, kde býva, a priamo v zóne žije jeho matka. „Tým sa poistilo, že sa tomu idem venovať ďalej,“ hovorí Máčovský.
So SME sa rozprával otvorene. Vysvetlil, ako fungujú ich aktivity, aj z čoho ich financuje. Rozprávali sme sa o niektorých hoaxoch.
Je prevádzkovateľom webstránky zapravdu.sk, kde zverejňuje rôzne články o veternej energii a prekladá štúdie. Sú tu aj letáky na stiahnutie.
Dôležitým kanálom je aj facebooková skupina Za pravdu o veterných parkoch, ktorá má už 5,4 tisíca členov.
Pred pár mesiacmi vznikla celoslovenská petícia proti výstavbe veterných parkov, ktorú podpísalo 15-tisíc ľudí. Máčovský ako jeden z iniciátorov rečnil v novembri v parlamente na zasadnutí novozriadenej komisie pre energetiku, ktorá je súčasťou výboru pre hospodárske záležitosti.
https://www.sme.sk/domov/c/ludia-vraj-z ... ki-uspesni
Máčovský úzko spolupracuje s občianskym združením Pokojný vietor. Za ním stoja Katarína Ondrušová, ktorá sa začala o tému zaujímať pred piatimi rokmi pri prvých zámeroch na výstavbu veterných parkov na Záhorí, a Jana Michálková z Drahoviec, kde mal veterný park postaviť SPP.
Skupina okolo Drahoviec je podľa viacerých zdrojov SME v tomto prostredí veľmi silná a spolu s Máčovským a Ondrušovou tvoria jadro protiveterného hnutia.
Ostatní sa aktivizujú skôr lokálne. Silná je napríklad skupina pri Nitre okolo Miroslavy Pastierikovej. Ďalšia je v obciach Horná Kráľová, Močenok a Trnovec nad Váhom v okrese Šaľa.
Máčovský trvá na tom, že všade, kam idú, ho najskôr pozve niekto z miestnych. Môžu to byť aj jeden či dvaja ľudia, ktorým najskôr pomôžu rozniesť letáky. Postupne sa k nim pridáva viac ľudí.
Potom kontaktujú poslancov, prídu na obecné zastupiteľstvo a niečo tam odprezentujú. „Niekde to stačí a hneď sa tam starosta a poslanci uvedomia. Ale niekde to silno ďalej pretláčajú,“ vysvetľuje Máčovský.
Medzitým zosilnie aj miestna skupina a pokračuje v tlaku. Napríklad si zaplatí bilbord alebo vyrobí vlastné letáky. „Keby tam nebola sila domácich, tak my nemáme šancu niečo urobiť,“ hovorí Máčovský.
Presvedčil Kollára
Pod spomínanou celoslovenskou petíciou proti veternej energii boli podpísané aj ďalšie združenia, ako Slavica, spolok Archa či Panslovanská únia. Ide o združenia, ktoré šíria rôzne dezinformácie a proruskú propagandu, veterné parky však nie sú ich hlavnou témou.
Máčovský a ostatní protiveterní aktivisti sa tiež objavujú v konšpiračných médiách, ako je napríklad Slobodný vysielač.
Tému veterných parkov si osvojil aj odsúdený podnikateľ Zoroslav Kollár so svojou novou stranou Právo na pravdu, a tak ho mnoho ľudí podozrieva, že platí aj Máčovskeho.
Máčovský priznáva, že Kollára kontaktoval a presvedčil, aby sa téme začal venovať. Párkrát si vraj zavolali. Osobne sa stretol so Zuzanou Krajčovičovou, ktorá má tému na starosti v Kollárovej strane.
Máčovský však odmieta, že by od Kollára prijal nejaké peniaze alebo sa s ním chystal kandidovať. Vraj len chce dostať tému cez politikov do väčšieho povedomia. Naposledy vraj takto presvedčil aj Mariana Kotlebu z ĽSNS, ktorý v poslednom čase tiež začal hovoriť o veternej energii.
Zapravdu.sk a združenie Pokojný vietor zbierajú peniaze cez transparentný účet. Za pár mesiacov vyzbierali sedemtisíc eur od viac ako stovky darcov. Doterajšie výdavky účtu boli 2,5-tisíca eur.
Máčovský priznáva, že v skutočnosti minuli viac, okolo 10-tisíc eur. Časť peňazí vyzbieral cez svoje občianske združenie ešte v čase, keď nemali otvorený účet, a časť dali z vlastného. Na začiatku tak kúpili dataprojektor a vytlačili prvých 40-tisíc letákov.
Skupina si dáva na objednávku vyhotoviť rôzne štúdie. Necelých 500 eur stála analýza od švédskeho profesora Kena Mattssona z Uppsalskej univerzity. Práca mala preskúmať šírenie zvuku z plánovanej elektrárne v Hornej Kráľovej.
Mattsson dlhodobo hovorí, že metódy na meranie zvuku podceňujú infrazvuk z veterných turbín, ktorý je škodlivejší, než ukazujú štúdie. Vyvinul aj vlastný simulačný model.
Jeho vedecké postoje sú však v akademickej obci v menšine. Väčšinový konsenzus je, že infrazvuk z veterných elektrární nemá negatívny zdravotný účinok na obyvateľov v okolí.
Hodnotenie vplyvov na zdravie k výstavbe veterného parku v Drahovciach si nechali protiveterní aktivisti vypracovať zase od Petra Liptáka. Ide o známeho všeobecného lekára, ktorý v minulosti tvrdil, že očkovanie na covid spôsobí rakovinu.
Absolútny blud
Máčovský opakuje, že domy v blízkosti veterných turbín sa stávajú nepredajnými alebo že ich cena prudko klesne.
V rozhovore so SME sa odvolal na výrok Donalda Trumpa, ktorý našiel na webe STVR. Americký prezident povedal, že ak zo svojho domu vidíte vrtuľu, hodnota domu klesne o 50 percent.
Štúdie pritom hovoria o maximálne malom poklese cien nehnuteľností, ktorý je navyše skôr krátkodobý.
Jedna známa štúdia sa pozrela na predaje nehnuteľností v blízkosti veterných turbín v USA za obdobie viac ako 20 rokov. V anotácií sa píše, že autori analyzovali 300 miliónov predajov nehnuteľností a 60-tisíc turbín. Zistili, že vo vzdialenosti do 10 kilometrov od veterných turbín klesla priemerne cena domov o 1,12 percenta.
Máčovský túto štúdiu spontánne spomenul. Argumentuje tým, že nie je možné, aby v krajine, kde žije necelých 350 miliónov ľudí, došlo k 300 miliónom predajov v blízkosti turbín. „To číslo je absolútny blud,“ rozčuľuje sa.
Ak by si však prečítal celú štúdiu, zistil by, že číslo 300 miliónov hovorí o predajoch nehnuteľností v celej krajine za viac ako dve desaťročia. Vo vzdialenosti desať kilometrov od veterných turbín obsahoval dataset iba 8,5 milióna transakcií a vo vzdialenosti do 1,5 kilometra 250-tisíc transakcií.
Nesprávne štúdiu opísal aj úrad podpredsedu vlády, ktorý na stránke k plánu obnovy zverejnil prehľad najväčších mýtov a faktov o veternej energii.
Máčovský nám tiež povedal, že v Nemecku existuje 1131 organizácií, ktoré pomáhajú obetiam vetra. Tvrdil to už v parlamentnom výbore, preto sme číslo dopredu overovali. Číslo sedí, ale v skutočnosti ide o 1131 miestnych iniciatív, združení a organizácií, ktoré bojujú proti výstavbe veterných parkov.
„Ja som túto informáciu dostal takto preloženú,“ bráni sa Máčovský. Hneď sa však vynašiel a dodal, že ak tieto iniciatívy bojujú proti výstavbe veterných parkov, pomáhajú možným obetiam vetra.
Ľudia z toho vraj šalejú
Najpopulárnejší hoax medzi protiveternými aktivistami sa týka šírenia infrazvuku. Ide o nízkofrekvenčný zvuk (do 20 Hz), ktorý ľudské ucho nepočuje, ale človek ho môže pri vyššej intenzite vnímať.
Zvuk z veterných turbín je počuť najviac do vzdialenosti niekoľko stoviek metrov, potom splynie s okolím. Veterné turbíny sa teraz stavajú najmenej kilometer od obydlí.
Protiveterní aktivisti však hovoria, že infrazvuk sa môže šíriť až do vzdialenosti 15 kilometrov. Prejavuje sa nespavosťou, únavou, migrénami či stresom.
Máčovský hovoril o infrazvuku aj v parlamentnom výbore. „Ti lidé z toho doslova šílejí,“ citoval jedného českého starostu, ktorý má v obci jednu veternú turbínu.
Protiveterné hnutie sa tiež často opiera o výpovede Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí opisujú rovnaké skúsenosti. Vedci to však pripisujú tzv. nocebo efektu.
Ide o to, že ľudia žijúci v blízkosti turbín často očakávajú negatívne zdravotné dôsledky, a tak ich naozaj začnú pociťovať. Negatívne očakávanie môže vyvolať reálne fyzické príznaky.
„Nocebo musia vytvárať aj diaľnice, letiská alebo chemtrails. Prečo sa na nič iné toľko ľudí nesťažuje,“ reaguje Máčovský. Odpovedá si tým, že tento jav niekto účelovo označil za nocebo, aby tak odviedol pozornosť.
Čítajte viac: https://www.sme.sk/domov/c/ludia-vraj-z ... ki-uspesni
Známy je však dnes najmä tým, že je zrejme najvýraznejším aktivistom proti veternej energii. Vystupuje pokojne, pôsobí charizmaticky a svojich poslucháčov zahrnuje množstvom faktov o veternej energii.
Z jeho prejavu väčšinou nezistia, že Máčovský šíri o veternej energii aj polopravdy a hoaxy. Opiera sa o štúdie, no také, ktoré často idú proti vedeckému konsenzu.
„Ja vám zoženiem vedeckú štúdiu aj na to, že rádioaktivita neškodí. A zoženiem ich aj dvadsať a potom prijmeme vedecký konsenzus,“ hovorí Máčovský. Úprimne verí tomu, že výskumy, ktoré sú priaznivé pre veternú energiu, sa robili na objednávku investorov a lobistov.
Od letných mesiacov tohto roka na Slovensku zosilnelo hnutie proti veternej energii. Ide o niekoľko organizovaných skupín a lokálnych iniciatív. Chodia od domu k domu, rozdávajú letáky a zbierajú podpisy pod petície. Využívajú aj rôzne hoaxy o škodlivosti veternej energie.
Vytvárajú tlak na starostov a poslancov priamo v obecnom zastupiteľstve a veľmi často sú úspešní. Aj vďaka tomu, že štát na túto tému rezignoval.
Neexistuje žiadna systematická aktivita štátu či kampaň, ktorá by vysvetľovala výhody veternej energie a vyvracala hoaxy o nej. Minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba hovorí, že Slovensko veterné elektrárne nepotrebuje a chváli sa, že za jeho ministrovania neprešla žiadna štúdia vplyvu na životné prostredie EIA k veterným parkom.
V takom prostredí sa hoaxom darí a pre odpor obyvateľov môže byť problém postaviť vôbec nejakú veternú elektráreň.
V texte denník SME opisuje, kto sú protiveterní aktivisti, kto ich financuje, čo robia a ako využívajú hoaxy.
Naplašili poslancov
Pri obci Horné Obdokovce v okrese Topoľčany malo stáť päť veterných turbín. Pred rokom podpísala obec zmluvu o spolupráci s investorom.
Obec by získala do rozpočtu 157-tisíc eur ročne, suma by sa každý rok zvyšovala o infláciu. Bez výdavkov na miestnu základnú školu je to asi štvrtina rozpočtu obce. Získala by tak peniaze aj na rozvoj, nielen na základné služby.
Rok sa podľa starostu Mariána Beneša nič nedialo, potom sa však v obci objavili protiveterní aktivisti. Chodili od domu k domu a spisovali petíciu proti výstavbe turbín. „Naplašili mi poslancov tak, že tí, čo boli pred rokom za, sú už dnes proti,“ hovorí.
Obecné zastupiteľstvo schválilo, že starosta má zmluvu s investorom vypovedať.
Beneš tvrdí, že ľudia dostali od aktivistov zavádzajúce informácie. Za takú považuje, že domy v obci stratia po výstavbe turbín hodnotu a budú nepredajné. Alebo že turbíny môžu horieť.
Aj ďalší starostovia potvrdili, že nálady v obci sa začali meniť po príchode aktivistov. So SME hovorili pod podmienkou anonymity. Nechcú si necelý rok pred obecnými voľbami pohnevať občanov.
Scenár sa opakuje. Petície, letáky, niekde aj bilbordy alebo platená reklama na sociálnych sieťach. Opakujú sa aj hoaxy a polopravdy.
Časť zmobilizovaných obyvateľov potom príde na zastupiteľstvo, kde sa s pomocou protiveterných aktivistov zvonku hlasno domáhajú, aby obec odmietla výstavbu parkov.
„Keď sa k nim pripojí niekto z poslancov, tak je to horšie,“ hovorí jeden starosta.
Na jednom takom stretnutí v Blesovciach sa zúčastnila Dorota Osvaldová z organizácie Greenpeace, ktorá zas lobuje za veternú energiu. Hovorí, že aktivisti okolo Máčovskeho sú dobre organizovaní, a on je skvelý komunikátor.
„Má auru charizmatického guru, hovorí, že sa iba snaží klásť otázky,“ opisuje ho Osvaldová.
Problém je podľa nej v tom, že štát nedáva starostom žiadnu podporu. Nielen v tom, ako čeliť tlaku protiveterných aktivistov, ale ani v tom, ako vyjednávať s investorom a čo od neho pýtať výmenou za povolenie na výstavbu veterných turbín.
Jadro hnutia
Máčovský, podobne ako iní protiveterní aktivisti, sa začal o veternú energiu zaujímať, keď zistil, že veterný park plánujú stavať v blízkosti jeho bydliska, Vinohradov nad Váhom.
Plán nakoniec padol, no Máčovský v aktivitách proti veternej energii pokračuje. Najnovšie ho motivoval zámer vytvoriť akceleračnú zónu Západ pri Hlohovci. Štát tam chce na malom priestore koncentrovať viacero veterných turbín.
Zóna susedí s obcou, kde býva, a priamo v zóne žije jeho matka. „Tým sa poistilo, že sa tomu idem venovať ďalej,“ hovorí Máčovský.
So SME sa rozprával otvorene. Vysvetlil, ako fungujú ich aktivity, aj z čoho ich financuje. Rozprávali sme sa o niektorých hoaxoch.
Je prevádzkovateľom webstránky zapravdu.sk, kde zverejňuje rôzne články o veternej energii a prekladá štúdie. Sú tu aj letáky na stiahnutie.
Dôležitým kanálom je aj facebooková skupina Za pravdu o veterných parkoch, ktorá má už 5,4 tisíca členov.
Pred pár mesiacmi vznikla celoslovenská petícia proti výstavbe veterných parkov, ktorú podpísalo 15-tisíc ľudí. Máčovský ako jeden z iniciátorov rečnil v novembri v parlamente na zasadnutí novozriadenej komisie pre energetiku, ktorá je súčasťou výboru pre hospodárske záležitosti.
https://www.sme.sk/domov/c/ludia-vraj-z ... ki-uspesni
Máčovský úzko spolupracuje s občianskym združením Pokojný vietor. Za ním stoja Katarína Ondrušová, ktorá sa začala o tému zaujímať pred piatimi rokmi pri prvých zámeroch na výstavbu veterných parkov na Záhorí, a Jana Michálková z Drahoviec, kde mal veterný park postaviť SPP.
Skupina okolo Drahoviec je podľa viacerých zdrojov SME v tomto prostredí veľmi silná a spolu s Máčovským a Ondrušovou tvoria jadro protiveterného hnutia.
Ostatní sa aktivizujú skôr lokálne. Silná je napríklad skupina pri Nitre okolo Miroslavy Pastierikovej. Ďalšia je v obciach Horná Kráľová, Močenok a Trnovec nad Váhom v okrese Šaľa.
Máčovský trvá na tom, že všade, kam idú, ho najskôr pozve niekto z miestnych. Môžu to byť aj jeden či dvaja ľudia, ktorým najskôr pomôžu rozniesť letáky. Postupne sa k nim pridáva viac ľudí.
Potom kontaktujú poslancov, prídu na obecné zastupiteľstvo a niečo tam odprezentujú. „Niekde to stačí a hneď sa tam starosta a poslanci uvedomia. Ale niekde to silno ďalej pretláčajú,“ vysvetľuje Máčovský.
Medzitým zosilnie aj miestna skupina a pokračuje v tlaku. Napríklad si zaplatí bilbord alebo vyrobí vlastné letáky. „Keby tam nebola sila domácich, tak my nemáme šancu niečo urobiť,“ hovorí Máčovský.
Presvedčil Kollára
Pod spomínanou celoslovenskou petíciou proti veternej energii boli podpísané aj ďalšie združenia, ako Slavica, spolok Archa či Panslovanská únia. Ide o združenia, ktoré šíria rôzne dezinformácie a proruskú propagandu, veterné parky však nie sú ich hlavnou témou.
Máčovský a ostatní protiveterní aktivisti sa tiež objavujú v konšpiračných médiách, ako je napríklad Slobodný vysielač.
Tému veterných parkov si osvojil aj odsúdený podnikateľ Zoroslav Kollár so svojou novou stranou Právo na pravdu, a tak ho mnoho ľudí podozrieva, že platí aj Máčovskeho.
Máčovský priznáva, že Kollára kontaktoval a presvedčil, aby sa téme začal venovať. Párkrát si vraj zavolali. Osobne sa stretol so Zuzanou Krajčovičovou, ktorá má tému na starosti v Kollárovej strane.
Máčovský však odmieta, že by od Kollára prijal nejaké peniaze alebo sa s ním chystal kandidovať. Vraj len chce dostať tému cez politikov do väčšieho povedomia. Naposledy vraj takto presvedčil aj Mariana Kotlebu z ĽSNS, ktorý v poslednom čase tiež začal hovoriť o veternej energii.
Zapravdu.sk a združenie Pokojný vietor zbierajú peniaze cez transparentný účet. Za pár mesiacov vyzbierali sedemtisíc eur od viac ako stovky darcov. Doterajšie výdavky účtu boli 2,5-tisíca eur.
Máčovský priznáva, že v skutočnosti minuli viac, okolo 10-tisíc eur. Časť peňazí vyzbieral cez svoje občianske združenie ešte v čase, keď nemali otvorený účet, a časť dali z vlastného. Na začiatku tak kúpili dataprojektor a vytlačili prvých 40-tisíc letákov.
Skupina si dáva na objednávku vyhotoviť rôzne štúdie. Necelých 500 eur stála analýza od švédskeho profesora Kena Mattssona z Uppsalskej univerzity. Práca mala preskúmať šírenie zvuku z plánovanej elektrárne v Hornej Kráľovej.
Mattsson dlhodobo hovorí, že metódy na meranie zvuku podceňujú infrazvuk z veterných turbín, ktorý je škodlivejší, než ukazujú štúdie. Vyvinul aj vlastný simulačný model.
Jeho vedecké postoje sú však v akademickej obci v menšine. Väčšinový konsenzus je, že infrazvuk z veterných elektrární nemá negatívny zdravotný účinok na obyvateľov v okolí.
Hodnotenie vplyvov na zdravie k výstavbe veterného parku v Drahovciach si nechali protiveterní aktivisti vypracovať zase od Petra Liptáka. Ide o známeho všeobecného lekára, ktorý v minulosti tvrdil, že očkovanie na covid spôsobí rakovinu.
Absolútny blud
Máčovský opakuje, že domy v blízkosti veterných turbín sa stávajú nepredajnými alebo že ich cena prudko klesne.
V rozhovore so SME sa odvolal na výrok Donalda Trumpa, ktorý našiel na webe STVR. Americký prezident povedal, že ak zo svojho domu vidíte vrtuľu, hodnota domu klesne o 50 percent.
Štúdie pritom hovoria o maximálne malom poklese cien nehnuteľností, ktorý je navyše skôr krátkodobý.
Jedna známa štúdia sa pozrela na predaje nehnuteľností v blízkosti veterných turbín v USA za obdobie viac ako 20 rokov. V anotácií sa píše, že autori analyzovali 300 miliónov predajov nehnuteľností a 60-tisíc turbín. Zistili, že vo vzdialenosti do 10 kilometrov od veterných turbín klesla priemerne cena domov o 1,12 percenta.
Máčovský túto štúdiu spontánne spomenul. Argumentuje tým, že nie je možné, aby v krajine, kde žije necelých 350 miliónov ľudí, došlo k 300 miliónom predajov v blízkosti turbín. „To číslo je absolútny blud,“ rozčuľuje sa.
Ak by si však prečítal celú štúdiu, zistil by, že číslo 300 miliónov hovorí o predajoch nehnuteľností v celej krajine za viac ako dve desaťročia. Vo vzdialenosti desať kilometrov od veterných turbín obsahoval dataset iba 8,5 milióna transakcií a vo vzdialenosti do 1,5 kilometra 250-tisíc transakcií.
Nesprávne štúdiu opísal aj úrad podpredsedu vlády, ktorý na stránke k plánu obnovy zverejnil prehľad najväčších mýtov a faktov o veternej energii.
Máčovský nám tiež povedal, že v Nemecku existuje 1131 organizácií, ktoré pomáhajú obetiam vetra. Tvrdil to už v parlamentnom výbore, preto sme číslo dopredu overovali. Číslo sedí, ale v skutočnosti ide o 1131 miestnych iniciatív, združení a organizácií, ktoré bojujú proti výstavbe veterných parkov.
„Ja som túto informáciu dostal takto preloženú,“ bráni sa Máčovský. Hneď sa však vynašiel a dodal, že ak tieto iniciatívy bojujú proti výstavbe veterných parkov, pomáhajú možným obetiam vetra.
Ľudia z toho vraj šalejú
Najpopulárnejší hoax medzi protiveternými aktivistami sa týka šírenia infrazvuku. Ide o nízkofrekvenčný zvuk (do 20 Hz), ktorý ľudské ucho nepočuje, ale človek ho môže pri vyššej intenzite vnímať.
Zvuk z veterných turbín je počuť najviac do vzdialenosti niekoľko stoviek metrov, potom splynie s okolím. Veterné turbíny sa teraz stavajú najmenej kilometer od obydlí.
Protiveterní aktivisti však hovoria, že infrazvuk sa môže šíriť až do vzdialenosti 15 kilometrov. Prejavuje sa nespavosťou, únavou, migrénami či stresom.
Máčovský hovoril o infrazvuku aj v parlamentnom výbore. „Ti lidé z toho doslova šílejí,“ citoval jedného českého starostu, ktorý má v obci jednu veternú turbínu.
Protiveterné hnutie sa tiež často opiera o výpovede Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí opisujú rovnaké skúsenosti. Vedci to však pripisujú tzv. nocebo efektu.
Ide o to, že ľudia žijúci v blízkosti turbín často očakávajú negatívne zdravotné dôsledky, a tak ich naozaj začnú pociťovať. Negatívne očakávanie môže vyvolať reálne fyzické príznaky.
„Nocebo musia vytvárať aj diaľnice, letiská alebo chemtrails. Prečo sa na nič iné toľko ľudí nesťažuje,“ reaguje Máčovský. Odpovedá si tým, že tento jav niekto účelovo označil za nocebo, aby tak odviedol pozornosť.
Čítajte viac: https://www.sme.sk/domov/c/ludia-vraj-z ... ki-uspesni
. Tato mapa nas robi nezavislych. NEZAVISLYCH!!!