TRHY AKTUÁLNE - POKEC

[Trumpeta1978]

Proplutí Hormuzem má novou cenu: Írán vybírá mýtné v kryptoměnách i jüanech
https://www.hrot24.cz/clanek/iran-hormu ... .sznhp.box

[JUGGLER]

Akcie majú v záverečnom obchodnom dni tohto skráteného sviatočného týždňa kolísavý vývoj, pričom indexy S&P 500 (bez zmeny), Nasdaq Composite (-0,1 %) a DJIA (-0,1 %) sa po otvorení s výraznými stratami teraz pohybujú takmer bez zmeny.

Futures na akcie naznačovali nižšie otvorenie po tom, čo prezident Trump včera večer vystúpil s prejavom k národu a prisľúbil ďalšie údery proti Iránu.
Prejav oslabil nádeje trhu na prímerie a cena ropy prudko vzrástla. Hlavné indexy otvorili so stratami 1,0 % alebo viac, ale približne hodinu po začiatku obchodovania prudko vzrástli po tom, čo agentúra Bloomberg informovala, že Irán pripravuje s Ománom návrh týkajúci sa premávky cez Hormuzský prieliv.

Hlavné indexy sa krátko vrátili na úroveň pred otvorením, ale teraz sa obchodujú o niečo nižšie.
Ceny ropy tiež mierne ustúpili, ale zostávajú výrazne vyššie, pričom cena ropy WTI v súčasnosti vzrástla o 10,01 USD (+10,0 %) na 110,13 USD za barel.

Výkonnosť sektorov je teraz zmiešaná, pričom šesť sektorov indexu S&P 500 sa obchoduje vyššie.
Najväčší nárast zaznamenáva sektor nehnuteľností (+1,0 %), zatiaľ čo sektor spotrebného tovaru (-1,2 %) zostáva jediným sektorom so stratou 0,5 % alebo viac, keďže Tesla (TSLA 366,28, -14,98, -3,93 %) dnes zaostáva medzi spoločnosťami s najväčšou trhovou kapitalizáciou.

Mimo indexu S&P 500 sledovali indexy Russell 2000 (+0,3 %) a S&P Mid Cap 400 (-0,1 %) podobnú trajektóriu ako hlavné indexy.

Dáta:

Týždenný počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti: 202 000 (konsenzus 215 000; predchádzajúci údaj bol revidovaný z 210 000 na 211 000); týždenný počet pokračujúcich žiadostí: 1,841 milióna; predchádzajúci údaj bol revidovaný z 1,819 milióna na 1,816 milióna

Kľúčovým záverom zo správy je, že počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti zostáva blízko hranice 200 000, čo odzrkadľuje prostredie s nízkou mierou prepúšťania.

Obchodná bilancia za február -57,3 mld. USD (konsenzus -55,8 mld. USD); predchádzajúca hodnota bola revidovaná z -54,5 mld. USD na -54,7 mld. USD

Kľúčovým záverom zo správy je, že februárový dovoz rástol viac ako vývoz, hoci ceny dovozu bez palív (+1,1 %) v februári rástli pomalším tempom ako ceny vývozu nepoľnohospodárskych produktov (+1,7 %).

[JUGGLER]

Americké trhy vstupujú do predĺženého víkendu s určitou mierou stabilizácie, avšak nedávny nárast pôsobí skôr ako uzatváranie krátkych pozícií a úpravy portfólií než ako začiatok trvalého trendu ochoty riskovať.
Celková nálada zostáva krehká, pričom investori sa naďalej vyrovnávajú s geopolitickými rizikami, rastúcimi cenami energií a neistotou ohľadom vývoja inflácie a úrokových sadzieb.
V dôsledku toho sa pozornosť budúci týždeň sústredí na to, či sú kupujúci ochotní s presvedčením opäť vstúpiť na trh, keď sa blíži začiatok sezóny zverejňovania výsledkov za 1. štvrťrok.

Predtým, ako otočíme stránku, piatková správa o zamestnanosti za marec – zverejnená počas zatvorenia trhov z dôvodu Veľkého piatku – udá tón.
Keďže konsenzus očakáva nárast zamestnanosti približne o 60 000 až 65 000 pracovných miest a stabilnú mieru nezamestnanosti na úrovni 4,4 %, reakcia sa odloží až na pondelkové otvorenie.

Pondelok pripraví pôdu pre jeden z najdôležitejších makroekonomických a geopolitických katalyzátorov týždňa: termín prezidenta Trumpa pre Irán, ktorý vyprší o 17:00.
Po výrazne bojovnom tóne vo štvrtkovom večernom prejave sa trhy pripravujú na širokú škálu výsledkov, vrátane možnosti obnovenej eskalácie.
Načasovanie je kľúčové, keďže termín sa zhoduje so zasadnutím OPEC-JMMC, čím sa ropa na začiatku týždňa dostáva priamo do centra pozornosti trhu.

Vzhľadom na to, že ceny ropy sú už teraz vysoké, akékoľvek ďalšie narušenie by mohlo rýchlo ovplyvniť inflačné očakávania a rizikový sentiment.
K neistote prispieva aj skutočnosť, že na začiatku týždňa bude účasť na trhu nízka, keďže viaceré významné európske trhy budú ešte zatvorené kvôli sviatkom, čo môže potenciálne zveličiť cenové pohyby.

Na makroekonomickej scéne bude kalendár udalostí v priebehu týždňa naberať na dôležitosti.

V pondelok bude zverejnený index ISM Services PMI, ktorý by mal dosiahnuť hodnotu okolo 56,1, čo poskytne prvý pohľad na stav sektora služieb.
V utorok budú nasledovať údaje o zamestnanosti od ADP, objednávky tovarov dlhodobej spotreby a komentáre predstaviteľov Fedu vrátane Goolsbeeho a Musalema, ktoré ponúknu ďalší pohľad na trendy na trhu práce a uvažovanie o menovej politike.
Stredajším vrcholom bude zverejnenie zápisnice z marcového zasadnutia FOMC, ktorá by mala pomôcť objasniť vnútornú diskusiu Fedu o raste, inflácii a rastúcom riziku stagflácie. Investori budú hľadať akékoľvek náznaky toho, ako tvorcovia politiky vyvažujú stále odolný trh práce voči vznikajúcim inflačným tlakom spojeným s vyššími cenami energie.
Pozornosť sa bude venovať aj ponuke štátnych dlhopisov, pričom aukcia 10-ročných dlhopisov pridá ďalšiu vrstvu k volatilite úrokových sadzieb.

Štvrtok prinesie množstvo údajov, vrátane februárového PCE – preferovaného ukazovateľa inflácie Fedu – spolu s osobnými príjmami a výdavkami, revíziami HDP a žiadosťami o podporu v nezamestnanosti.
Táto kombinácia ponúkne komplexný pohľad na trendy inflácie aj silu spotrebiteľov pred vstupom do druhého štvrťroka.
Pozornosť sa bude venovať aj aukcii 30-ročných dlhopisov, najmä vzhľadom na nedávnu volatilitu výnosov dlhodobých dlhopisov.

Týždeň vyvrcholí piatkovou správou o marcovom CPI, jednou z najkritickejších správ v súčasnom prostredí.
Konsenzuálne očakávania predpokladajú mesačný nárast o 0,3 % a medziročný nárast o 2,4 %, pričom jadrová inflácia by mala dosiahnuť 0,2 %.
Riziko však smeruje nahor vzhľadom na nedávny nárast cien ropy spojený s konfliktom v Iráne. Investori budú obzvlášť citliví na akékoľvek náznaky, že náklady na energiu začínajú prenikať do širších meradiel inflácie.
O 10:00 hod. poskytne predbežný prieskum sentimentu Univerzity v Michigane pohľad na to, ako spotrebitelia reagujú, keďže konflikt vstupuje do svojho šiesteho týždňa, pričom kľúčovým bodom záujmu budú pravdepodobne inflačné očakávania.
Na medzinárodnej úrovni je tento týždeň nabitý údajmi o inflácii a ekonomickými správami, ktoré pomôžu určiť globálny dopad rastúcich cien energie. Čínsky CPI a PPI, japonský PPI a údaje o úveroch, ako aj rôzne európske ukazovatele vrátane maloobchodného predaja, priemyselnej výroby a údajov o inflácii prispejú k širšiemu makroekonomickému obrazu. Keďže ropa pôsobí ako globálna daň na rast, tieto údaje budú pozorne sledované kvôli prvým náznakom napätia.
Na strane podnikov zostáva kalendár relatívne chudobný, ale začíname dostávať prvé skutočné signály zo sezóny zverejňovania výsledkov za 1. štvrťrok.
Kľúčovou správou bude Delta Air Lines (DAL), ktorá ponúkne pohľad na spotrebiteľský dopyt, ako aj na vplyv vyšších nákladov na palivo na marže.

Constellation Brands (STZ) a Levi Strauss (LEVI) poskytnú ďalšie informácie o spotrebiteľoch, zatiaľ čo Applied Digital (APLD) je spoločnosťou, ktorú treba sledovať v technologickom sektore, najmä vzhľadom na pretrvávajúce obavy týkajúce sa umelej inteligencie a dopytu po infraštruktúre.
WD-40 (WDFC) by mohla ponúknuť jedinečný pohľad na tlaky v dodávateľskom reťazci a narušenia globálneho obchodu, najmä vzhľadom na situáciu v Hormuzskom prielive. Medzitým bude stáť za to sledovať Progressive (PGR) kvôli akýmkoľvek komentárom o vystavení poisťovní súkromným úverom a širším finančným podmienkam.

V konečnom dôsledku bude v blízkej budúcnosti naďalej dominovať geopolitika, pričom ropa bude pôsobiť ako kľúčový prenosový mechanizmus na trhy.
Pozornosť sa však postupne presúva k fundamentálnym faktorom, keďže sa blíži sezóna zverejňovania výsledkov.
Nasledujúce týždne poskytnú jasnejší obraz o tom, ako spoločnosti zvládajú vyššie náklady, meniaci sa dopyt a rýchlo sa meniace makroekonomické prostredie.
Trhy zatiaľ zostávajú v zovretí dvoch síl: volatility poháňanej titulkami a očakávania novej vlny firemných údajov, ktoré by mohli potvrdiť alebo spochybniť súčasný výhľad.

[Trumpeta1978]

Data ze sledování ukazují, že Hormuzským průlivem proplouvá stále více lodí
https://www.echo24.cz/a/HfPtx/ekonomika ... .sznhp.box

[JUGGLER]

Data ze sledování ukazují, že Hormuzským průlivem proplouvá stále více lodí
https://www.echo24.cz/a/HfPtx/ekonomika ... .sznhp.box

Chcú vydrbať z amíkmi. Amíci chcu zapojiť ostatné krajiny do vojny. Iránci pustia tých, čo sa nezapoja.
Včera bránil Macron iráncov, dnes prešla veľká kontajnerová loď patriaca francúzom.

Macron včera (2. apríla 2026) vystúpil s pomerne silným vyhlásením, ktoré sa dalo interpretovať ako "zastanie sa" iránskej stability,

Podstata ale zostáva:
Přestože se počet tranzitů zvýšil, provoz na této kritické vodní cestě zůstává zlomkem běžné úrovně.
Před začátkem války 28. února proplouvalo průlivem denně asi 130 plavidel, uvádí Úřad OSN pro obchod a rozvoj.

[Trumpeta1978]

Data ze sledování ukazují, že Hormuzským průlivem proplouvá stále více lodí
https://www.echo24.cz/a/HfPtx/ekonomika ... .sznhp.box

Chcú vydrbať z amíkmi. Amíci chcu zapojiť ostatné krajiny do vojny. Iránci pustia tých, čo sa nezapoja.
Včera bránil Macron iráncov, dnes prešla veľká kontajnerová loď patriaca francúzom.

Macron včera (2. apríla 2026) vystúpil s pomerne silným vyhlásením, ktoré sa dalo interpretovať ako "zastanie sa" iránskej stability,

Podstata ale zostáva:
Přestože se počet tranzitů zvýšil, provoz na této kritické vodní cestě zůstává zlomkem běžné úrovně.
Před začátkem války 28. února proplouvalo průlivem denně asi 130 plavidel, uvádí Úřad OSN pro obchod a rozvoj.

ano Macron dokonca na margo Trumpa povedal ze by mal menej hovorit ci nieco take.
Aktualna premavka je samozrejme oproti stavu pred vojnou minimalna, ale aj to ze nejaka je, je pozitivny signal.
Iran si uvedomuje ze ak by skutocne zablokoval prieliv, tak sa proti nemu obrati hnev aj tych krajin ktore su zatial v ramci vojny neutrálne ci dokonca na jeho strane. A to by nebolo od neho takticke rozhodnutie, Iran praveze teraz potrebuje ziskat na svoju stranu co najviac podporovatelov.

[jaroslav80]

Iranu staci, aby tato vojna zmenila status quo do takeho stavu, ze neutralne staty mu budu platit ekvivalent 2 miliony USD za preplavanie velkeho tankeru a Izrael+USA 10 milionov.
De facto tym USA zaplatia vojnove reparacie. Navyse Emiri a Saudi budu stale pod vacsim tlakom, ze US zakladne na ich uzemi su im ovela viac na obtiaz nez prinosom. A budu bud od USA pytat viac penazi za pokracovanie "spoluprace" alebo mozno pride aj na vymenu "ochrancu". Predsa len USA su za dvoma oceanmi. Logisticka nocna mora v kazdej dlhej vojne.

[Trumpeta1978]

Spoločnosť Emirates Global Aluminium (EGA) v piatok uviedla, že po iránskom útoku môže trvať až rok, kým sa úplne obnoví výroba hliníka v jej výrobnom závode Al Taweelah.

Areál Al Taweelah utrpel v nedeľu značné škody v dôsledku iránskych raketových a bezpilotných útokov v ekonomickej zóne Khalifa v Abú Zabí. Areál bol úplne evakuovaný a zariadenia boli núdzovo odstavené.

**

USA pátrajú po nezvestnom členovi posádky po tom, čo Irán zostrelil dve americké vojenské lietadlá

https://www.wsj.com/livecoverage/iran-w ... navigation

[Trumpeta1978]

US zacnu postupne vracat clá
https://www.reuters.com/world/us/us-cus ... 026-03-31/

[Trumpeta1978]

Vojna v Iráne robí americkú ekonomiku dominantnejšou ako kedykoľvek predtým.

Byť významným vývozcom energie dáva Trumpovi vplyv na iné krajiny
„Nemôžeme dovoliť, aby taký dôležitý zdroj ovládal niekto taký bezohľadný. A ani to neurobíme.“ – George H. W. Bush, 1990, o invázii Saddáma Husajna do Kuvajtu

„Choďte si zaobstarať vlastnú ropu!“ – Donald Trump , 31. marca 2026, o uzavretí Hormuzského prielivu Iránom

Prezident Trump nezaútočil na Irán preto, aby pomohol americkej ekonomike na úkor jej spojencov. Napriek tomu sa to viac-menej stalo.

Napriek vysokým cenám benzínu sa americká ekonomika drží. V zahraničí však úrokové sadzby a inflačné riziká prudko vzrástli, palivo sa šetrí a ekonomické prognózy sa zhoršujú.

Ekonómovia zo spoločnosti Citi znížili tento rok rast eurozóny o 0,4 percentuálneho bodu a rastu Spojených štátov len o 0,1 bodu. Dôvod: Čistý dovoz ropy a skvapalneného zemného plynu spotrebuje 1 % až 2 % európskeho hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo čistý export prispieva k produkcii USA 0,2 %.

Tieto čísla pomáhajú vysvetliť, prečo Trump vedie vojnu v Perzskom zálive inak ako jeho predchodcovia. Jeho strategické motívy nie sú až také odlišné: odoprieť nepriateľskej mocnosti prostriedky na ovládnutie regiónu a chrániť Izrael.

Trump sa však líši v ekonomike. Predchádzajúci prezidenti verili, že voľný tok ropy je jedným z tých globálnych verejných statkov, ktoré sú USA jedinečne vybavené, ba dokonca povinné, chrániť.

George H. W. Bush v roku 1990 obhajoval vyslanie vojsk do oblasti Perzského zálivu nielen preto, aby oslobodil Kuvajt z pazúrov nebezpečného diktátora, ale aby mu odoprel kontrolu nad 20 % svetových zásob ropy.

„Nič nenahradí americké vedenie,“ povedal v septembri v Kongrese. „Spojené štáty budú mať trvalú úlohu v pomoci národom Perzského zálivu.“

Naopak, Trump v stredu večernom prejave k národu znel ľahostajne k tomu, či sa Hormuzský prieliv znovu otvorí: „Spojené štáty nedovážajú cez Hormuzský prieliv takmer žiadnu ropu a ani v budúcnosti žiadnu nebudú.“ Tí, ktorí ju dovážajú, by podľa neho mali nakupovať od USA viac – „Máme jej dosť“ – a prevziať iniciatívu v opätovnom otvorení prielivu.

Trumpova zmena úlohy USA v oblasti svetovej bezpečnosti a obchodu sa teraz rozširuje aj na ropu. USA sa už nepovažujú za garanta medzinárodnej stability a noriem, ale skôr za sebeckého aktéra, ktorý využíva kontrolu nad ropou na posilnenie svojej vlastnej moci.

USA sa stali energetickou superveľmocou vďaka náhode a politike. Bridlicová revolúcia výrazne zvýšila domácu produkciu ropy a plynu , zatiaľ čo federálna a štátna politika a výstavba zariadení na skvapalnený zemný plyn (LNG) sprístupnili túto produkciu svetu.

V tomto procese sa ropa a plyn stali kľúčovými prispievateľmi k hospodárskemu rastu a prestíži USA. USA zarábajú na vývoze skvapalneného zemného plynu (LNG) viac ako na vývoze kukurice a sójových bôbov a dvakrát toľko ako na filmovom a televíznom obsahu, uvádza S&P Global.

Fosílne palivá sú základom Trumpovej vízie nielen domácej prosperity, ale aj medzinárodného vplyvu. Krátko po nástupe do úradu vytvoril Národnú radu pre energetickú dominanciu a jeho Národná bezpečnostná stratégia , vydaná v novembri minulého roka, označuje „americkú energetickú dominanciu“ za „najvyššiu strategickú prioritu“.

Keď americké sily v januári zajali venezuelského siláka Nicolása Madura , výhoda bola dvojaká. Režim, ktorý spochybňoval hegemóniu USA na západnej pologuli, bol upokojený a USA získali de facto kontrolu nad významným zdrojom ropy. Trump už túto kontrolu využil na obmedzenie nákladov na Kubu v nádeji, že zmení jej vedenie.

Európska únia kedysi závisela od Ruska, čo sa týka 45 % jej dovozu zemného plynu. Rusko túto závislosť využilo ako zbraň zadržaním dodávok po rozsiahlej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Európa sa za obrovské náklady preorientovala na bezpečnejšie alternatívy. Podľa Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu USA v súčasnosti dodávajú 57 % dovozu LNG do EÚ.

V nadväznosti na Trumpove hrozby zabratia Grónska a odchodu zo Severoatlantickej aliancie si Európania môžu klásť otázku, či jednoducho nevymenili jednu geopolitickú zraniteľnosť za inú. Trump naznačil, že by mohol uvaliť obchodné embargo na Španielsko za to, že odmietlo dovoliť americkým silám použiť svoje základne na útok na Irán. Analytici uviedli, že strata amerického LNG by bola pre Španielsko nákladná, ale zároveň nepravdepodobná. EÚ by mohla prijať odvetné opatrenia.

Trump možno spočiatku dúfal, že iránsky režim, podobne ako venezuelský, sa rýchlo zrúti a vzdá sa svojich jadrových ambícií výmenou za zmiernenie sankcií. Je možné, že Trump by získal určitý vplyv na iránsku ropu, rovnako ako v prípade venezuelskej. Po upokojení týchto dvoch krajín by hrozba geopolitickej nestability pre svetový trh s ropou klesla .

To sa ešte môže stať. Jeho vojenské ambície sú zdecimované a jadrové ambície sú v troskách, takže režim ešte môže uzavrieť mier. A ak sa tak nestane, prieliv môže byť znovu otvorený silou: americké jednotky prúdia do regiónu a ďalšie krajiny diskutujú o tom, ako prieliv znovu otvoriť . Napriek všetkým Trumpovým rečiam o ponechaní kontroly nad prielivom v rukách Iránu by to bolo v rozpore s tým, čo jeho vlastná Národná bezpečnostná stratégia považovala za kľúčový národný záujem.

Aj keby sa americká kontrola nad globálnou ropou a plynom rozšírila – či už kvôli ušlým dodávkam do Perzského zálivu alebo kvôli kontrole iránskych zásielok – ekonomická realita obmedzuje, aká užitočná je táto skutočnosť z geopolitického hľadiska. „Aby ste boli skutočne dominantní, musíte mať nízke náklady a my ich nemáme,“ povedal skúsený ropný analytik Philip Verleger .

Trump má len málo zjavných pák, ako prinútiť súkromných výrobcov zastaviť dodávky, a v každom prípade by to bolo v rozpore s jeho domácou prioritou udržiavať nízke ceny.

Ostatné krajiny sa stali vášnivými zákazníkmi americkej ropy a plynu vďaka reputácii spoľahlivosti, ktorú si vybudovali pred druhým funkčným obdobím Trumpa. Využite tento vzťah ako zbraň a budú hľadať alternatívy. Stačí sa opýtať Ruska.

https://www.wsj.com/economy/the-iran-wa ... _lead_pos4

[JUGGLER]

Spomeňte si, keď som dal Iránu desať dní na to, aby UZAVREL DOHODU alebo OTVORIL HORMUZSKÝ PRIEPLAV.
Čas sa kráti – zostáva 48 hodín, kým sa na nich zosype peklo. Sláva Bohu!
Prezident DONALD J. TRUMP

Predtým:

Včera boli nielen čísla o zamestnanosti SKVELÉ – 178 000 nových pracovných miest –,
ale aj OBCHODNÝ DEFICIT klesol o 55 %, čo je najväčší pokles v histórii.
ĎAKUJEME, PÁN CLO!
To všetko a zároveň sa zbavíme Iránu s jadrovými zbraňami. MAGA!!!

[Velveet]

Ako to vlastne je s dlhom v dolároch?

Podnecuje vojna v Iráne niektoré neamerické vlády k tomu, aby sa zbavili dlhopisov denominovaných v dolároch? Táto otázka sa v poslednom čase vznáša nad trhmi, a to na pozadí slabých aukcií štátnych dlhopisov – a takmer 50-bázického skoku výnosov 10-ročných dlhopisov od začiatku vojny (hoci sa tento trend teraz mierne obrátil).
A denník FT teraz tiež odhalil, že podľa údajov Federálneho rezervného systému o správe aktív predali centrálne banky mimo USA od začiatku vojny štátne dlhopisy v hodnote 82 mld. USD. To znamená, že ich držba vo výške 2,7 bilióna USD je na najnižšej úrovni od roku 2012.
Samozrejme, 82 miliárd USD je v širšom kontexte zanedbateľná suma. A tieto štatistiky o držbe sa mierne nezhodujú s lepšie známymi cezhraničnými údajmi Treasury International Capital (TIC). Navyše, predaj centrálnych bánk pravdepodobne odráža potrebu nahromadiť obranné vojnové prostriedky v turbulentných časoch, skôr než protieurópske nálady. Niektoré centrálne banky, ako napríklad poľská, predávajú zlato práve z tohto dôvodu.
Táto správa však prichádza uprostred správ, že Irán požaduje platbu za prechod Hormuzským prielivom v čínskych juanoch alebo kryptomenách — a provokatívnych karikatúr z čínskych štátnych médií, ktoré sa vysmievajú dominancii dolára. Nie je teda prekvapením, že predaj centrálnych bánk vzbudil pozornosť. V nepokojných časoch majú údaje Federálneho rezervného systému o držbe veľkú váhu.
Je tu však určitá irónia. Hoci sú v centre pozornosti centrálne banky, nie sú jedinými dôležitými hráčmi mimo USA. Zďaleka nie: ak sa vojna s Iránom bude naťahovať, ešte dôležitejšie by sa mohli ukázať hedžové fondy – najmä tie na Kajmanských ostrovoch.
Prečo tomu tak je, vysvetľuje zaujímavý výskum Newyorskej federálnej rezervy. Začína konštatovaním, že od roku 2018 pákové hedžové fondy dramaticky zvýšili svoje držby štátnych dlhopisov.
To odráža boom v takzvaných basis trades (kde fondy využívajú rozdiel medzi cenami futures a hotovostnými cenami). Bank for International Settlements však uvádza, že v poslednom čase prudko vzrástli aj „swapové“ obchody hedžových fondov (medzi štátnymi dlhopismi a inými cennými papiermi).
Podľa Úradu pre finančné výkazníctvo tak do konca roka 2025 držali hedžové fondy dlhé pozície v štátnych dlhopisoch v hodnote 2,4 bilióna USD a krátke pozície v hodnote 1,6 bilióna USD – čo je takmer trojnásobok úrovne spred troch rokov. To je v ostrom kontraste s inými investormi mimo USA, ako je čínska vláda, ktorí tak výrazne spomalili nákupy štátnych dlhopisov, že cudzinci teraz vlastnia menej ako 30 percent všetkých štátnych dlhopisov, čo je pokles z 46 percent v roku 2008.
Ešte pozoruhodnejšia je však neprehľadnosť týchto cezhraničných tokov hedžových fondov. Oficiálne údaje TIC naznačujú, že sú pomerne skromné. Ekonómovia Fedu sa však domnievajú, že údaje TIC podhodnocujú tieto toky o ohromujúcich 1,4 bilióna dolárov.
Preto „Kajmanské ostrovy sú [teraz] v skutočnosti najväčším zahraničným držiteľom amerických štátnych cenných papierov – držia ich výrazne viac ako Čína, Japonsko a Spojené kráľovstvo,“ tvrdia ekonómovia Fedu. V skutočnosti v rokoch 2022 až 2024 hedžové fondy „absorbovali 37 percent čistej emisie dlhopisov a obligácií“, uvádzajú a poznamenávajú, že to bola „takmer rovnaká suma ako u všetkých ostatných zahraničných investorov dohromady“. (pôvodné kurzíva.)
A to sa netýka len štátnych cenných papierov. Japonská centrálna banka nedávno tiež odhalila explozívny nárast nákupov japonských štátnych dlhopisov zo strany hedžových fondov. Prekvapivo to vzbudilo len minimálnu pozornosť.
Je to zlé? Niektorí predstavitelia hedžových fondov, ako napríklad Ken Griffin z Citadel, tvrdia, že nie. A hoci je to v ich vlastnom záujme, má pravdu. Dopyt hedžových fondov po štátnych dlhopisoch napríklad v minulosti zmiernil dopad predaja dlhopisov Fedom, keď upustil od kvantitatívneho uvoľňovania. Poskytol tiež vítanú likviditu v čase, keď veľké banky obmedzili svoje tradičné aktivity tvorby trhu. A krása obchodov hedžových fondov spočíva v tom, že tieto nákupy sú riadené čisto finančnými výpočtami, nie politickou zaujatosťou – na rozdiel od niektorých vlád.
Ale práve v tom spočíva aj veľké nebezpečenstvo: ak sa ekonomické alebo finančné fundamenty náhle zmenia spôsobom, ktorý tieto obchody urobí menej atraktívnymi – napríklad prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb – mnoho fondov sa môže hromadne vydať k východu, čo vytvorí potenciálne riziká pre finančnú stabilitu. To sa stalo v marci 2020 po vypuknutí Covidu. Rovnako aj v apríli 2025 s takzvanými clami „dňa oslobodenia“.
Mohlo by sa to zopakovať s vojnou v Iráne? Dúfajme, že nie. Scott Bessent, minister financií USA, je odhodlaný udržať pokoj na trhu – a doteraz to robil v pôsobivej miere pomocou mnohých trikov.
A hoci sa zdá, že niektoré preplnené obchody hedžových fondov boli na začiatku vojny s Iránom „vyplavené“, tento trend sa (našťastie) nezrýchlil. Medzitým dlhodobí vlastníci aktív – ako napríklad poisťovne – neprejavujú žiadnu výraznú túžbu vystúpiť.
Ale bude tento relatívny pokoj pokračovať, ak sa vojna s Iránom bude naťahovať, čím sa zvýšia riziká inflácie alebo (nech to Boh nedopustí) vzniknú ďalšie geopolitické otrasy? Nevieme.
Jedna vec je však úplne jasná: Bessent musí v budúcom roku refinancovať 33 % amerického dlhu, čo zodpovedá predaju štátnych dlhopisov v hodnote 10 biliónov dolárov. Investori, ktorí sledujú Irán, by preto mali sledovať aj Kajmanské ostrovy – a modliť sa, aby Bessentove kúzla naďalej fungovali.

[JUGGLER]

Je tam zmienka o ďalšom predajcovi zlata:
...predaj centrálnych bánk pravdepodobne odráža potrebu nahromadiť obranné vojnové prostriedky v turbulentných časoch, skôr než protieurópske nálady. Niektoré centrálne banky, ako napríklad poľská, predávajú zlato práve z tohto dôvodu.

[Velveet]

Inak aj na tie cla existuje celkom dobrý analytický článok, kde sa po roku ukázalo veľa vecí inak, ako boli hodnotené na začiatku, ale nechcem to tu tapetovať, preto iba krátky „rešerž“
Pred rokom oznámil prezident Donald Trump zavedenie rozsiahlych dovozných ciel („Deň oslobodenia“), čím narušil dovtedajší trend globalizácie a liberalizácie obchodu.
Očakávania vs. realita:
Ekonómovia predpovedali vyššiu infláciu, spomalenie rastu, recesiu, stratu pracovných miest a posilnenie dolára.
V skutočnosti:
Inflácia klesla (2,4 % vs. 2,8 % predtým)
Rast HDP sa zrýchlil (cca 2,9 % vs. 2,5 %)
Dolár oslabil
Namiesto odvetných opatrení prišli obchodné dohody výhodné pre USA
Dopad na priemysel:
Priemyselná produkcia vzrástla (z poklesu -0,3 % na rast +1,6 %)
Dopyt po investičných tovaroch rastie
Nálada výrobcov sa zlepšuje (potvrdzujú aj dáta Bloomberg)
Zamestnanosť:
Pokles pracovných miest pokračuje, ale pomalším tempom
Zamestnanosť je oneskorený ukazovateľ – reindustrializácia trvá roky
Počet voľných pracovných miest sa stabilizoval a začína rásť
Zmena ekonomického myslenia:
Tradičná opozícia voči protekcionizmu sa oslabuje
Kritici ciel spätne upravujú svoje hodnotenia namiesto priznania omylu
Výrok Bill Clinton o nevyhnutnosti globalizácie je spochybnený
Výzvy do budúcnosti:
Potrebné zvýšiť kapitálové investície
Stabilizovať colnú politiku
Podporiť pracovnú silu (vzdelávanie, odborná príprava)
Uľahčiť zahraničné investície (napr. z Ázie)
Záver:
Po roku sa ukazuje, že protekcionistická politika nepriniesla očakávané negatíva a môže predstavovať alternatívu ku globalizácii, no jej dlhodobý úspech bude závisieť od investícií a pracovnej sily.

[JUGGLER]

Súhlasím, že všetko čo urobil Trump pre ,,biznis,, je v konečnom dôsledku pozitívne pre USA.
Aj včerajší počet novovzniknutých pracovným miest a zníženie deficitu - s čím sa pochválil je OK.
Presun výroby do USA môže nahradiť úbytok zamestnaní v dôsledku AI.

Len mám obavy, že z tou vojnou v Iráne to Trump pokašlal.
Ako ,,vodca,, sa začína podobať na Hitlera v roku 1940... A v USA sa vytvára ,,kult osobnosti,,

,,Dovtedy chodí džbán po vodu kým sa nerozbije,, alebo ,,pýcha predchádza pád,,..

[Joki]

Tie dva posledné príspevky od Velveet a JUGGLER, keď čítam… Dám tu video, pripadalo mi to ako konšpirácia, ale možno už nie, ale aj tak ho berte s rezervou. Je pravda, že Trump tlači, aby sa výroba presunula do Ameriky. Od výroby čipov TSMC, liekov, či cez Apple, aby vyrábal v Amerike a atď. Ak nie, tak tlači na spoločnosti cez vysoké cla, aby výrobu presunuli do Ameriky.

Gemini mi pomohla…
Video je dlhé, ale hlavná myšlienka je, že:

nejde o náhodný chaos, ale o akceleracionizmus. Tým, že Trump urýchľuje kolaps starého systému v Európe a Ázii (napr. prerušením dodávok energie z Blízkeho východu), núti zvyšok sveta stať sa závislým na amerických exportoch, či už ropa a plyn, zatiaľ čo USA sa sťahujú do svojej "severoamerickej pevnosti"

Potom tam ešte spomína dôležitosť dusika v potravinárstve:

Geopolitický dosah: Hnojivá ako zbraň
Ak došlo k uzavretiu Hormuzského prielivu alebo k vojne v Iráne (ako naznačuje video), malo by to na potravinárstvo drastický dopad:
• Energetický šok: Ceny zemného plynu by vyleteli nahor, čo by okamžite zastavilo výrobu hnojív v Európe (ktorá má plyn drahý).
• Výpadok exportu: Ázia, ktorá je kriticky závislá na dovoze hnojív z Blízkeho východu, by čelila riziku hladomoru.
• Zmena mocenskej rovnováhy: V tomto scenári by sa USA a Kanada (ktoré majú vlastný plyn a vlastnú výrobu hnojív) stali jedinými garantmi potravinovej bezpečnosti pre zvyšok sveta.

Video argumentuje, že kolaps Blízkeho východu by zničil konkurencieschopnosť Ázie a Európy. Keďže tie by prišli o lacnú energiu aj lacné hnojivá, museli by sa "prosiť" Severnej Amerike o dodávky potravín a surovín. Tým by USA získali absolútnu kontrolu nad globálnym trhom, aj keby sa stiahli do svojej "pevnosti".
Dôležitá poznámka: Dusík je v poľnohospodárstve nenahraditeľný. Aj keď sa experimentuje s "zeleným vodíkom", zemný plyn a regióny s jeho najväčšími zásobami zostávajú pre svetové regály s potravinami kritickou infraštruktúrou.

Tu je rozbor ich dôležitosti a prepojenia na geopolitiku Blízkeho východu:
1. Dusík: Motor rastu rastlín
Dusík je kľúčovou zložkou chlorofylu a aminokyselín. Zatiaľ čo v atmosfére je ho dosť, rastliny ho v tejto forme nevedia prijať. Musí sa "fixovať" do formy amoniaku (čpavku) cez energeticky náročný Haber-Boschov proces.
• Závislosť na plyne: Výroba dusíkatých hnojív vyžaduje obrovské množstvo zemného plynu (CH_4), ktorý slúži ako zdroj vodíka aj ako zdroj energie.
• Potravinová bezpečnosť: Ak vypadne dodávka hnojív, výnosy plodín ako pšenica, kukurica či ryža klesnú o desiatky percent, čo okamžite vedie k celosvetovému zdražovaniu potravín.
2. Úloha Blízkeho východu v dodávateľskom reťazci
Blízky východ (najmä Katar, Saudská Arábia a SAE) je gigantom v produkcii hnojív práve vďaka svojim obrovským zásobám lacného zemného plynu.
• Exportný uzol: Región nie je len ťažiarom ropy, ale aj jedným z najväčších svetových producentov močoviny (urea) a amoniaku.
• Strategická poloha: Hnojivá z Perzského zálivu prúdia cez Hormuzský prieliv do celého sveta, najmä do Ázie (India, Čína) a Európy.

Video s názvom "Why is America SPEEDRUNNING the End of the World?
https://youtu.be/KUAZ8M_PBeo?si=5H_U0WAsxpP2pTJ0

[Joki]

Veď aj Trump sa vyjadril, že on Hormuzský prieliv nepotrebuje, Vyhlásil, že USA nepotrebujú ropu, ktorá prechádza Hormuzským prielivom a vyzval krajiny, ktoré sú na rope z Blízkeho východu závislé, aby prevzali iniciatívu a zabezpečili znovuotvorenie tejto vodnej trasy. „Jednoducho si ju vezmite, chráňte ju, využívajte ju pre seba,“ dodal.

Stačí mu vytvoriť chaos a nechať tak.

[Trumpeta1978]

ano je to tak. Ale ved on to povedal uz na zaciatku a nosi to neustale aj na ciapke: "Make America great again".
Vsetko co robi je v prospech US na ukor ostatnych statov.

Preto je trochu kratkozrake tvrdit ze Trump nevie co robi, napr s tym Iranom. Ano vytvoril chaos a vojnu, ale z toho nakoniec budu US profitovat. Europa aj staty Perzskeho zalivu sa stali este viacej zavisle na US a to Trumpovi velmi vyhovuje.
On to predsa povedal: "ked nefunguje Hormuzsky prieliv, tak nakupujte ropu a plyn od US, mame toho vela!"

Cim viacej ropnej a inej infra Iran znici statom Perszkeho zalivu, tym lepsie pre US.

[Trumpeta1978]

Iran oznamil ze iracke lode mozu pouzivat prieliv bez obmedzenia.

[JUGGLER]

Trumpova úroveň ( a zúfalstvo ) stúpa:

V utorok bude v Iráne Deň elektrární aj Deň mostov v jednom.
Niečo také tu ešte nebolo!!!
Otvorte ten zasraný prieliv, vy šialení bastardi, alebo budete žiť v pekle – uvidíte!
Chvála Alahovi.
Prezident DONALD J. TRUMP

[jaroslav80]

Trumpova úroveň ( a zúfalstvo ) stúpa:

Je to magor. Uvidime, ci sa patolizali sediaci v cele EU konecne zmozu na nejake nasledne sankcie voci USA. Ale pravdepodobne nie ako obycajne.
Spamataju sa asi az ked im niekto praskne atomovku na Londyn, Pariz alebo Berlin.

[Trumpeta1978]

Aerolinky ruší spoje kvůli nedostatku leteckého paliva

Teherán výměnou za dočasné příměří Hormuzský průliv neotevře.

Izraelské letectvo zaútočilo na íránský petrochemický komplex South Pars v Asalúji, zařízení je kvůli úderům bez přívodu proudu, píše íránská agentura Tasním.
South Pars je největším ložiskem zemního plynu na světě.

[dobrunoc]

ano je to tak. Ale ved on to povedal uz na zaciatku a nosi to neustale aj na ciapke: "Make America great again".
Vsetko co robi je v prospech US na ukor ostatnych statov.

Preto je trochu kratkozrake tvrdit ze Trump nevie co robi, napr s tym Iranom. Ano vytvoril chaos a vojnu, ale z toho nakoniec budu US profitovat. Europa aj staty Perzskeho zalivu sa stali este viacej zavisle na US a to Trumpovi velmi vyhovuje.
On to predsa povedal: "ked nefunguje Hormuzsky prieliv, tak nakupujte ropu a plyn od US, mame toho vela!"

Cim viacej ropnej a inej infra Iran znici statom Perszkeho zalivu, tym lepsie pre US.

Áno je to tak.. Úplný súhlas, všetko je úplná pravda. Netreba však zabúdať na to, že pre Trumpa je veľmi dôležité zníženie ceny ropy. Dnešná cena mu vôbec nevyhovuje a spraví čo sa dá, aby ju znížil.

Aký je najhorší scenár?
Podľa mňa ten, že Irán bude naďalej kontrolovať prieliv.

Čo z toho vyplýva?
Vyberanie poplatkov za použitie prielivu. Irán sa už vyjadril že požaduje ekvivalent $2mil za plavidlo v čínskej alebo krypto mene..

Takže to by z hľadiska ceny ropy vôbec nebol problém,.. To by navýšilo cenu ropy o 1$ za barel, keďže priemerný tanker vezie cca 2mil barelov. (podľa toho bol asi aj stanovený poplatok $2mil)

Zároveň sa Trump, aj iní predstavitelia USA vyjadrili že vojnu chcú ukončiť rýchlo.
Pre mňa z toho celého vyplýva, že (napriek krátkodobej možnosti ďalšieho poklesu trhov), tu máme čochvíľa all time high.

[Trumpeta1978]

dobrunoc

akonahle sa vojna skončí, alebo aspon bude prijate prímerie, tak cena ropy ihned pojde vyrazne dolu.

Apropo, dost sa spomina, ze Trumpa tlači termin Midterm volieb. Ale! V skutocnosti to tak až nemusi byť. Pre Trumpa nie je prioritou ako dopadnuvo volbach republikani. Pre Trumpa je dolezity iba on sám. A kedze on ako prezident uz nemoze znovu kandidovat, tak uz mu je to tak trochu vsetko jedno. Vidno to napr na upadku jeho slovniku a správaní sa na verejnosti.
**

Íránská média uvádí, že americko-izraelský útok mířil na další petrochemický komplex, tentokrát v Marvdaštu.

[JUGGLER]

Pre narcisa je dôležité každé víťazstvo, neporaziteľnosť, neomylnosť.
To je súčasťou kultu osobnosti, ktorý okolo seba vytvára.
Irán môže znamenať Trumpov koniec. Koniec jeho neobmedzenej vlády:

Ak by Republikáni v nadchádzajúcich mid-term voľbách v novembri 2026 stratili kontrolu nad Kongresom (či už nad Snemovňou reprezentantov, Senátom, alebo oboma), malo by to pre administratívu Donalda Trumpa zásadné politické a legislatívne dôsledky.

1. Legislatívna "stena" (Gridlock)

V USA platí, že na schválenie väčšiny zákonov a rozpočtu je potrebný súhlas oboch komôr Kongresu.
Koniec Trumpovej agendy: akékoľvek ďalšie plány na daňové škrty, masívne deportácie financované z federálneho rozpočtu alebo zmeny v zdravotníctve by boli zablokované.

Rozpočtové vojny: Už začiatkom roka 2026 USA čelili "shutdownu" (pozastaveniu financovania vlády).
Ak by demokrati ovládli Kongres, boj o rozpočet a dlhový strop by sa stal permanentným nástrojom politického tlaku.

2. Spustenie vyšetrovaní a dohľad (Oversight)

Demokrati by získali právomoc viesť výbory a vydávať predvolania (subpoenas).
Môžete očakávať sériu vypočutí zameraných na kroky Trumpovej administratívy, etiku v Bielom dome alebo využívanie vládnych zdrojov.
Kontrola by sa zamerala aj na kontroverzné postavy v administratíve a ich rozhodnutia, čo by vládny aparát postavilo do defenzívy.

3. Zastavenie potvrdzovania sudcov (v prípade straty Senátu)

Ak by Republikáni stratili Senát, prezident Trump by v podstate stratil možnosť dosadzovať konzervatívnych sudcov na federálne súdy alebo Najvyšší súd. Senát má totiž výhradné právo potvrdzovať nominácie. To isté platí pre ministrov a vysokých štátnych úradníkov.

Mid-term voľby sa často považujú za referendum o úradujúcom prezidentovi.
Prehra Republikánov by naznačila, že "Trumpov efekt" slabne a že voliči sú unavení z polarizácie alebo ekonomickej situácie (napr. inflácie či nákladov na bývanie, ktoré sú momentálne veľkou témou).

Posilnenie Demokratov: získali by nové tváre a momentum pre prezidentské voľby v roku 2028, v ktorých Trump už podľa ústavy kandidovať nemôže.

Momentálne sú karty rozdané zaujímavo:
V januári 2026 vyhrali Demokrati dôležité doplňujúce voľby v Texase (Taylor Rehmet), čo mnohí analytici označili za "budíček" pre Republikánov.
Hlavnými témami kampane sú momentálne vysoké životné náklady a Trumpova "Donroeova doktrína" (izolacionistická zahraničná politika - spojenie Donald a Monroe).

Ak by Republikáni prehrali, Donald Trump by sa stal "chromou kačicou" (lame duck).
Mal by stále veľké právomoci v zahraničnej politike, ale doma by bez súhlasu Demokratov nepresadil prakticky nič zásadné.

[Joki]

[seven]

Kritici tvrdia, že Trump sa dopúšťa vojnových zločinov, ak USA zaútočia na civilné elektrárne.

Trump povedal, že ho to „netrápi“. „Viete, čo je vojnový zločin? Vlastniť jadrovú zbraň,“ vyhlásil v pondelok

[iosephus]

A stále tu nemáme pokus o medzinárodnú izoláciu,
nemáme vylúčených amerických a izraelských športovcov z olympiád a z medzinárodných súťaží,
nemáme sankcie,
nemáme odstrihnutie od energií ani softvéru,
stále sa tvárime, že je všetko OK.

Dovracaniahodní farizeji, nič viac.

[Slovan_sk]

Kritici tvrdia, že Trump sa dopúšťa vojnových zločinov, ak USA zaútočia na civilné elektrárne.

Trump povedal, že ho to „netrápi“. „Viete, čo je vojnový zločin? Vlastniť jadrovú zbraň,“ vyhlásil v pondelok

Tak smelo bombardovat Izrael ze ho ziadny redaktor nekonfrontuje s touto otazkou je len znak toho ze media su senilne defky a nic viac.

[JUGGLER]

„Dnes v noci zahynie celá civilizácia, ktorá sa už nikdy nevráti.
Nechcem, aby sa to stalo, ale pravdepodobne sa to stane,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Irán je dedičom tisícročnej perzskej civilizácie, jednej z najvplyvnejších v dejinách ľudstva.
Už viac ako dva týždne americký prezident varuje, že nariadi zničenie iránskej civilnej infraštruktúry, vrátane mostov a elektrární, ak nebudú splnené jeho požiadavky.

Jeho najnovší príspevok z utorka odzrkadľoval eskalujúcu a nahnevanú rétoriku, ktorú používa odvtedy, čo USA a Izrael 28. februára začali vojnu proti Iránu.

Právni experti uviedli, že útoky na civilnú infraštruktúru sú vojnovým zločinom.

„Je to desivé. Je to číre zlo. Je to diskvalifikujúce,“ povedala o Trumpových hrozbách Yasmine Taebová, legislatívna a politická riaditeľka advokačnej skupiny MPower Change Action Fund.

„Sú to slová pomäteného, nestabilného šialenca.“

Taebová vyzvala amerických zákonodarcov a medzinárodné spoločenstvo na „silnejšiu reakciu“ proti Trumpovej rétorike a politike.

Chuck Schumer, najvyšší predstaviteľ demokratov v Senáte, po utorkovom príspevku prezidenta označil Trumpa za „extrémne chorého človeka“.
„Každý republikán, ktorý sa odmietne pripojiť k nám a hlasovať proti tejto bezohľadnej vojne z vlastnej vôle, nesie zodpovednosť za všetky dôsledky toho, čo to do pekla je,‘ napísal senátor na X.

Hakeem Jeffries, najvyšší demokrat v Snemovni reprezentantov, vyzval zákonodarcov z Trumpovej Republikánskej strany, aby „uprednostnili vlasteneckú povinnosť pred stranou a zastavili toto šialenstvo“.
„Kongres musí okamžite ukončiť túto bezohľadnú vojnu v Iráne, skôr než nás Donald Trump vrhne do tretej svetovej vojny,“ uviedol Jeffries v príspevku na sociálnych médiách.

Minulý mesiac Kongres neprijal uznesenie, ktoré malo obmedziť Trumpove právomoci na útok proti Iránu.

Americký prezident nezískal od zákonodarcov povolenie na začatie vojenskej kampane proti Iránu, čo kritici označili za porušenie americkej ústavy, ktorá udeľuje Kongresu právomoc vyhlásiť vojnu.

V utorok kongresmanka Rashida Tlaibová uviedla, že by sa mal uplatniť 25. dodatok ústavy, aby bol Trump odvolaný z úradu, pretože nie je spôsobilý vykonávať funkciu.
„Po bombardovaní školy a masakre mladých dievčat vojnový zločinec v Bielom dome hrozí genocídou,“ napísala Tlaibová v príspevku na sociálnych médiách s odkazom na útok na školu v Minabe v južnom Iráne, pri ktorom zahynulo viac ako 170 ľudí.

Kongresman Jim McGovern zdôraznil, že americká armáda je povinná odmietnuť plniť „nezákonné rozkazy“.
„Toto je zlo. Genocídna hrozba prezidenta Spojených štátov spáchať vojnové zločiny je podľa federálneho a medzinárodného práva nezákonná,“ povedal McGovern.

Napriek rastúcemu odporu voči vojne na strane demokratov je nesúhlas s Trumpom medzi republikánmi naďalej slabý.

V utorok poslanec Mike Lawler bagatelizoval Trumpovu hrozbu zničiť iránsku civilizáciu s tým, že prezident sa zameriava iba na civilnú infraštruktúru krajiny.
„Ide o ich energetickú infraštruktúru a civilnú infraštruktúru, vrátane ciest a mostov.
To ochromí iránsky režim a určite aj ich ekonomiku,“ povedal Lawler pre CNN.
Republikánsky zákonodarca uviedol, že Trump koná „v rámci svojich zákonných právomocí viesť túto vojnu“ ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl USA.

Konečný termín

Americký prezident stanovil utorok o 20:00 vo Washingtone, D.C. (2,00 CET) ako „konečný“ termín pre Irán.

V prvý deň vojny USA a Izrael zabili iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího a niekoľkých ďalších vysokopostavených predstaviteľov.
Útoky si vyžiadali viac ako 2 000 obetí a zasiahli školy, obytné budovy a zdravotnícke zariadenia.
Napriek stratám sa zdá, že vládny systém v Teheráne zostal stabilný, pričom na čele vojenských operácií stojí Islamská revolučná garda – zložka iránskych ozbrojených síl, ktorú USA označujú za „teroristickú“ skupinu.

Od začiatku vojny nedošlo v Iráne k žiadnym významným dezertáciám ani protivládnym protestom a Chameneího nahradil jeho syn Mojtaba.
Irán reagoval raketovými a dronovými útokmi proti Izraelu a americkým zariadeniam na celom Blízkom východe.
Iránske sily tiež zaútočili na civilnú a energetickú infraštruktúru v oblasti Perzského zálivu a zablokovali Hormuzský prieliv pre väčšinu lodnej dopravy, čo spôsobilo prudký nárast cien energie.

Napriek tomu Trump trvá na tom, že v Iráne dosiahol „zmenu režimu“ a USA vojnu „vyhrali“.

V utorok Trump napriek svojej dramatickej hrozbe nechal dvere otvorené pre diplomatické riešenie, keď povedal: „Možno sa stane niečo revolučne úžasné.“
„Dnes večer sa to dozvieme, bude to jeden z najdôležitejších momentov v dlhej a zložitej histórii sveta.
47 rokov vydierania, korupcie a smrti sa konečne skončí. Boh žehnaj skvelému iránskemu ľudu!“ napísal Trump.

Iránski predstavitelia zostali neústupní a pohrozili, že na akúkoľvek eskaláciu zo strany USA budú reagovať podobnými vojenskými opatreniami v regióne aj mimo neho.
Neskôr v utorok varoval Irán aj americký viceprezident JD Vance, keď povedal, že USA chcú, aby ropa a plyn prúdili „voľne“.
„Musí vedieť, že máme v našej výbave nástroje, ktoré sme sa zatiaľ nerozhodli použiť,“ povedal počas prejavu v Maďarsku.
„Prezident Spojených štátov sa môže rozhodnúť ich použiť a rozhodne sa ich použiť, ak Iránci nezmenia svoje správanie.

P.S. naznačuje použitie jadrových zbraní?

[raptor]

Short Trump.

[jogo]

P.S. naznačuje použitie jadrových zbraní?

Najhoršie je, že v USA o ich použití rozhoduje výhradne prezident na rozdiel od Ruska alebo Číny. Je to veľmi neprezieravé, čo ak prezidentovi "prepne"?

[Trumpeta1978]

Pre US by nedavalo zmysel pouzit jadrove zbrane proti Iranu. Americka armada ma k dispozicii obrovske mnozstvo konvencnych zbraní.

[MiBi]

Buffett, Graham, Lynch a kto oplodní kravy?
zopar citatov z prispevku S.Panisa: https://www.linkedin.com/posts/stanisla ... 05856-y37i

• Chaos a nervozita na finančných trhoch spôsobený vojnou na Blízkom východe s náhlymi nepredvídateľnými slovnými otočkami amerického prezidenta Donalda Trumpa spôsobujú investorom veľký hlavybôľ.

• Barton Biggs, legendárny stratég Morgan Stanley povedal, že v živote či už finančnom alebo spoločenskom, sa niekedy udalosti vychýlia do extrémov, ktoré sa konvenčnému mysleniu zdajú nepredstaviteľné.

• Je to síce trpké konštatovanie, no anglický filozof Bertrand Russell konštatoval, že neistota v prítomnosti živých nádejí a obáv je bolestivá, ale musíme ju znášať, ak chceme žiť bez podpory utešujúcich rozprávok.

• Napriek tomu by sme ako trhoví participanti nemali prepadať pesimizmu. Investičná legenda Warren Buffett to vyjadril klasicky: „Pri investovaní je pesimizmus váš priateľ, eufória nepriateľ.“ Keď všetci vidia len katastrofy, ceny aktív klesajú pod svoju vnútornú hodnotu. Inteligentný investor podľa Benjamina Grahama, ktorý bol Buffettovým učiteľom „predáva optimistom a kupuje od pesimistov“.

• Inak povedané, úlohu investora nie je byť pesimistom, ale využívať pesimizmus ostatných. Howard Marks, zakladateľ Oaktree Capital Managment, povedal: „Je oveľa jednoduchšie zarobiť peniaze, keď je svet depresii, pretože keď prestane byť deprimovaný, je to ako stlačená pružina, ktorá vyskočí naspäť.“

• Pamätajme na slová Petra Lyncha, ktorý spravoval Magellan Fund pre Fidelity s priemerným ročným výnosom 29 percent: „ Kľúčom k zarábaniu peňazí na akciových trhoch je nenechať sa nimi vystrašiť.“

• Alebo poetickejšie to hovorí spisovateľ Mark Twain: „V živote som zažil veľa katastrof. Väčšina z nich sa nikdy nestala.“

• A napokon, Julian Robertson, zakladateľ Tiger Managment, jedného z prvých hedžových fondov triafal klinec po hlavičke, keď naznačil, že keď je na trhu tak málo býkov, nebude mať kto oplodniť kravy. A práve vtedy je čas na nákupy. Toto sa mohlo vyplatiť aj bezprostredne pred americkým deadlinom pre Irán na otvorenie Hormuzskeho prielivu dnes v noci, inak bude čeliť vyhubeniu civilizácie, ktoré sa nestalo, keď sa obe strany dohodli na dvojtýždennom prímerí.

[Trumpeta1978]

Energetická krize kvůli konfliktu na Blízkém východě nebude krátkodobá, varuje EU
https://www.hrot24.cz/clanek/energetick ... hp.context

Evropská unie očekává, že dopady konfliktu na Blízkém východě budou dlouhodobé.

[JUGGLER]

Je to chaotické. Vyzerá že to nevydrží dlho:

Prechod tankerov cez Hormuzský prieliv údajne pozastavili pre porušenie prímeria zo strany Izraela

19:20 Plán prímeria zverejnený Iránom sa podľa USA nezhoduje s pôvodným
Desaťbodový plán dočasného prímeria zverejnený Iránom neobsahuje tie isté podmienky, ako ten, s ktorým súhlasil Biely dom, uviedol v stredu americký predstaviteľ.

„Dokument, o ktorom píšu médiá, neobsahuje ten istý pracovný rámec,“ uviedol vysoký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.
Neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti a zdôraznil, že „z úcty k procesu sa nebudú rokovania viesť na verejnosti“.

„USA od Iránu dostali desaťbodový návrh a veríme, že poskytuje uskutočniteľný základ pre rokovania,“ uviedol Trump vo svojom vyhlásení o dvojtýždňovom prímerí.

Iránske štátne médiá následne zverejnili desaťbodový plán, ktorý okrem iného hovoril o zachovaní iránskej kontroly nad strategickým Hormuzským prielivom, ukončení medzinárodných sankcií voči krajine a „akceptovaní“ obohacovania uránu v Iráne.
Tieto body by boli v rozpore s vyhláseniami Washingtonu, píše agentúra AFP.

18:55 Trump: Libanon nebol súčasťou dohody o prímerí s Iránom

Konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh v Libanone nebol súčasťou dvojtýždňového prímeria vo vojne medzi Spojenými štátmi a Iránom, citovala stanica PBS News stredajšie slová amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Izrael v stredu nadránom podporil prímerie medzi USA a Iránom, no podľa premiéra Benjamina Netanjahua sa dohoda nevzťahuje na Libanon.
Americký prezident pre program PBS NewsHour uviedol, že to je „kvôli Hizballáhu“. „Aj o to sa postaráme. To je samostatná potýčka,“ dodal.

Stredajšie izraelské útoky v Bejrúte boli najväčšími od začiatku vojny s Hizballáhom.
Podľa najnovších údajov libanonského ministerstva zdravotníctva v ich dôsledku zomrelo najmenej 112 ľudí a ďalších vyše 830 utrpelo zranenia.

Hizballáh v reakcii uviedol, že má právo reagovať na izraelské útoky.
„Vyhlasujeme, že krv mučeníkov a zranených nebude preliata nadarmo a že dnešné masakre, rovnako ako všetky akty agresie a kruté zločiny, potvrdzujú naše prirodzené a zákonné právo vzoprieť sa okupácii a reagovať na jej agresiu,“ uviedlo hnutie.

18:35 Irán po ohlásení prímeria zostrelil izraelský dron
Iránske sily v stredu zostrelili izraelský dron Hermes letiaci nad mestom Lár na juhu krajiny. Iránske Revolučné gardy o tom informovali niekoľko hodín po uzavretí prímeria so Spojenými štátmi a Izraelom.

„Pred niekoľkými minútami bol nad mestom Lár v provincii Fárs zachytený a zničený dron typu Hermes 900 paľbou z moderného systému protivzdušnej obrany Revolučných gárd,“ uvádza sa vo vyhlásení, o ktorom informovala štátna televízia IRIB.
„Vstup akéhokoľvek typu nepriateľského amerického alebo sionistického lietadla do vzdušného priestoru krajiny, aj keď nevykonáva vojenské operácie, sa považuje za porušenie prímeria a budeme naň rázne reagovať,“ upozornili gardy.

Po oznámení prímeria v noci na stredu už došlo k jeho viacerým porušeniam.
Iránska agentúra Tasním s odvolaním na svoje zdroje informovala, že Irán môže prestať dodržiavať prímerie v prípade pokračujúcich izraelských útokov na Libanon. Teherán trvá na tom, že prímerie sa vzťahuje aj na túto krajinu.

Agentúra Fárs medzičasom uviedla, že prechod tankerov cez Hormuzský prieliv pozastavili pre porušenie prímeria zo strany Izraela.

18:20 Pri stredajších útokoch Izraela v Libanone zomrelo najmenej 89 ľudí

Pri stredajších útokoch Izraela na ciele v Libanone zomrelo podľa tamojšieho ministra zdravotníctva najmenej 89 ľudí a ďalších vyše 700 utrpelo zranenia.

„Prvotný a predbežný počet obetí k 17.00 h (16.00 h SELČ) je viac ako 89 mučeníkov a vyše 722 zranených,“ uviedol pre televíznu stanicu al-Džazíra libanonský minister zdravotníctva Rakan Násiraddín.

Stredajšie útoky v Bejrúte boli najväčšími od začiatku vojny Izraela s militantným hnutím Hizballáh. Mnohé z nich prišli podľa novinárov agentúry AFP bez varovania.

Prezident Libanonu Džúzíf Awn v stredu požiadal spriatelené krajiny o pomoc pri ukončení izraelských úderov. „Všetkých priateľov Libanonu žiadame, aby nám pomohli zastaviť tieto útoky všetkými dostupnými prostriedkami,“ uviedol po uvítaní dohody (o dočasnom prímerí) medzi Iránom a Spojenými štátmi.


15:22 Izrael podnikol najväčšie útoky na Libanon od začiatku vojny s Hizballáhom
Izrael podnikol v stredu sériu útokov na Bejrút, čo vyvolalo paniku u tamojších obyvateľov. Išlo o najväčšie útoky na libanonské hlavné mesto od začiatku vojny s militantným hnutím Hizballáh.

Izraelská armáda vyhlásila, že uskutočnila „najrozsiahlejší koordinovaný úder v Libanone“.
Útoky na hlavné mesto prišli bez varovania a ľudia sa peši či na svojich vozidlách snažili utiecť z lokality, uviedli novinári AFP. Izrael trvá na tom, že dvojtýždňové prímerie v konflikte na Blízkom východe sa nevzťahuje na boje v Libanone.

Jeden z úderov zasiahol Corniche al-Mazraa, jednu z hlavných ciest v libanonskej metropole. Fotograf francúzskej agentúry opisoval rozsiahle škody, horiace budovy a zničené autá.

Armáda Izraela zasiahla aj južné predmestia Bejrútu a južný Libanon, kde má svoje bašty Hizballáh. Pred úderom však vydala výzvu na evakuáciu týchto oblastí a súbežne podnikla útok na východe.


14:56 Irán: Revolučné gardy sú napriek prímeriu v pohotovosti, Američanom nedôverujú

Iránske Revolučné gardy v stredu deklarovali, že napriek prímeriu medzi Iránom a Spojenými štátmi „držia prst na spúšti“ a sú pripravené na odvetu, „ak by nepriateľ znovu urobil nesprávne rozhodnutia“. Vyhlásili tiež, že Američanom nedôverujú. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.

„Nepriateľ vždy zavádzal. Neveríme jeho sľubom. Na každú agresiu odpovieme vyššou úrovňou reakcie,“ dodali gardy v príspevku zverejnenom na sieti Telegram.

Revolučné gardy sú elitná vojenská a ideologická zložka v Iráne, kde dohliadajú na vnútornú bezpečnosť a zahraničné operácie vrátane podpory spojencov v regióne.

Prímerie vo vojne USA a Izraela proti Iránu oznámil v noci na stredu americký prezident Donald Trump, ktorý ustúpil od svojich hrozieb o ničivých úderoch na islamskú republiku a súhlasil s dvojtýždňovým podmienečným zastavením bojov.

13:52 Trump oznámil 50-percentné clo pre krajiny, ktoré dodávajú zbrane Iránu
Spojené štáty uvalia s okamžitou platnosťou 50-percentné clo na všetok dovoz z ktorejkoľvek krajiny, ktorá dodáva zbrane Iránu, oznámil v stredu americký prezident Donald Trump. Na ktoré konkrétne štáty by sa malo opatrenie vzťahovať, nespresnil.

Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social, ktorý zverejnil niekoľko hodín po oznámení dvojtýždňového prímeria vo vojne s Iránom, napísal, že nové clo bude voči daným krajinám zavedené bez výnimky.


13:12 Irán: Dva ostrovy sa po vyhlásení prímeria stali terčom útokov
Rafinéria na iránskom ostrove Láván bola terčom „nepriateľského, zákerného útoku“, uviedla iránska agentúra Mehr s odvolaním sa na národnú ropnú spoločnosť.

Ostrov Láván má rozlohu 78 štvorcových kilometrov a nachádza sa na ňom jeden zo štyroch najväčších terminálov, ktoré Irán využíva na vývoz ropy a zemného plynu.

Výbuchy bolo podľa agentúry Mehr počuť aj na ostrove Sírrí, nie je však o nich nič bližšie známe. Na tomto ostrove sa nachádzajú prístav a letisko, ako aj infraštruktúra na spracovanie a skladovanie ropy a zemného plynu.


12:55 Hizballáh varoval, že prímerie by mohlo byť zrušené, ak nebude zahrnutý Libanon
Hizballáh varoval, že dohoda o prímerí by sa mohla úplne zrútiť, ak nebude zahrnutý aj libanonský front. Poslanec parlamentu za Hizballáh Ibrahim Musáví trval na tom, že táto dohoda zahŕňa front Hizballáhu a Izraela a ak Izrael nebude dodržiavať podmienky, región vrátane Iránu zareaguje.

Zdroje agentúry Reuters na inom mieste uviedli, že Hizballáh prímerie rešpektuje a že útoky voči židovskému štátu pozastavil.

Izraelská armáda však v stredu ráno vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že boje s Hizballáhom a pozemná invázia budú pokračovať, čím podporila slová izraelského premiéra Benjamina Netanjahua – že dohoda o prímerí sa nevzťahuje na Libanon.

Irán od začiatku konfliktu opakovane vyhlasuje, že Irán a Libanon tvoria jeden front, sú prepojené a že akákoľvek dohoda bude musieť zahŕňať aj libanonský front.

[Trumpeta1978]

Lodě se do Hormuzského průlivu zatím moc nehrnou. 2 miliony dolarů za loď tomu nepřidává
https://www.echo24.cz/a/HtaG6/ekonomika ... .sznhp.box

[Trumpeta1978]

„Říká se, že v Perském zálivu uvázlo 2000 lodí. Protlačit toto množství Hormuzským průlivem nebude snadné,“

https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/gen ... =272649923

[Trumpeta1978]

Dva miliony za průjezd: může si Írán z Hormuzu udělat zlatý důl?
https://e-news.cz/nazory/dva-miliony-za ... =272736911

[jaroslav80]

Dva miliony za průjezd: může si Írán z Hormuzu udělat zlatý důl?
https://e-news.cz/nazory/dva-miliony-za ... =272736911

Treba si pripomenut, ze kym Izrael s USA nezabili Ajatolaha, cez prieliv sa plavalo bezplatne.
USA vojnove reparacie Iranu platit odmietaju. Zaplati ich EU vo forme poplatkov. Podobne ako za prehratu vojnu USA na Ukrajine bude platit EU.
Dovod - EU si vybrala zleho "spojenca" a vodcom EU trva prilis dlho, kym to dokazu spracovat a pochopit. No a za chyby sa plati - dobre EU tak.