Vyššie dane a odvody. Menej dní pracovného pokoja.
Poslanci definitívne schválili konsolidačný balík
Poslanci Národnej Rady SR v stredu večer definitívne schválili balík konsolidačných opatrení na budúci rok.
O návrhu zákona v druhom čítaní rokovali od utorka v skrátenom legislatívnom konaní.
Do rozpravy sa zapájali najmä zákonodarcovia z radov opozície, prihlásené boli ešte desiatky poslancov,
v stredu večer však snemovňa odhlasovala jej ukončenie.
Rovnako predčasne ukončili aj rozpravu v 3. čítaní, do ktorej sa prihlásilo 50 zákonodarcov.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) oznámil 22 opatrení,
ktoré by podľa neho mali priniesť na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur.
Balík zatiaľ nerieši šetrenie ministerstiev a úradov, ale iba zmeny, ktoré sa dotýkajú občanov, firiem a samospráv.
Predložené zmeny by mali podľa odhadu ministerstva financií priniesť v nasledujúcich troch rokoch postupne 1,44 miliardy eur, 1,59 miliardy eur a 1,72 miliardy eur.
Tretí konsolidačný balík mení podmienky pre nových živnostníkov (SZČO).
Daňové prázdniny pri sociálnych odvodoch sa po novom krátia z maximálnych 21 na 6 mesiacov.
Zároveň sa zvýšia minimálne sociálne odvody o 20 percent tým, že vymeriavací základ sa zdvihne z 50 na 60 percent priemernej mzdy.
Dôjde tiež k zvýšeniu zdravotného odvodu zamestnancov, samoplatcov a SZČO o jedno percento.
Vláda zavedie progresívne zdanenie dane z príjmu fyzických osôb (DPFO), ktoré sa podľa Kamenického dotkne nadpriemerne zarábajúcich. Daň z príjmu má zostať v doterajšej výške 19 percent pri základe dane do 44-tisíc eur, čo zodpovedá hrubej mesačnej mzde do 4 282 eur. Potom sa má v závislosti od výšky príjmu zvyšovať až na maximálnu úroveň 35 percent, čo sa má dotknúť ľudí s mesačnou hrubou mzdou nad 7 302 eur.
Dávka v nezamestnanosti má byť po novom postupne znižovaná od štvrtého do šiesteho mesiaca o 10 percent.
Štát tiež nebude rodičom (najmä matkám) počas obdobia starostlivosti o dieťa posielať príspevky do druhého piliera.
Viac peňazí má štátu priniesť aj vyššie zdanenie negatívnych externalít.
DPH na spracované potraviny s vysokým obsahom cukru a soli sa má po novom zvýšiť z 19 na 23 percent.
Upravia sa tiež daňové licencie pre firmy s nulovou alebo nízkou daňou z príjmu a zníži sa možnosť odpočtu DPH na 50 percent na firemné autá, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely.
Dôjde aj k zvýšeniu zdanenia hazardu z 27 na 30 percent. Týkať sa to bude online hier aj kamenných prevádzok.
Narásť má tiež daň z neživotného poistenia z 8 na 10 percent. Neživotné poistenie zahŕňa všetky druhy poistenia okrem životného a dlhodobého zdravotného, patrí sem napríklad poistenie vozidiel, majetku či domácnosti.
Dodatočné peniaze chce vláda získať aj zavedením úhrady z primárnych materiálov, ako sú štrk, piesok či kameň.
V rámci minulých konsolidačných opatrení už bol ako deň pracovného pokoja zrušený 1. september (Deň Ústavy SR).
Po novom sa to bude týkať aj
17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu).
Na rok 2026 sa však rušenie dní pracovného pokoja dotkne tiež
8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom).
Tretím takýmto sviatkom má byť podľa vládneho návrhu
15. september (Sedembolestná Panna Mária – patrónka Slovenska).
Pôvodný návrh pritom počítal so 6. januárom (Traja králi).
Podľa Kamenického pôjde iba o „dočasné opatrenie“, ktoré bolo rozdelené na všetky spoločenské vrstvy, veriacich aj neveriacich.
Počet sviatkov, počas ktorých budú obchody povinne zatvorené, sa zníži na 5,5 dňa.
Zákaz predaja sa bude týkať 1. januára, Veľkého piatku, Veľkonočnej nedele, 24. decembra po dvanástej hodine a tiež 25. a 26. decembra.
Ako má štát šetriť na sebe, sa ešte len dozvieme
Odborníci sa zhodujú, že konsolidácia je nevyhnutná. „Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať na necelých 69 percent HDP,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ).
Šlo by o výrazný nárast oproti aktuálnemu stavu, keď je čistý dlh Slovenska na úrovni 54,1 percenta HDP.
Na konkrétnych opatreniach však koalícia a opozícia spoločnú reč nenašli.
Opoziční politici kritizovali najmä nedostatočné šetrenie na strane štátu.
Veľkou neznámou totiž zostáva, ako bude štát šetriť na strane výdavkov.
Konsolidačný balík na príjmovej strane počíta s výberom 1,4 miliardy eur,
pričom úspory na štáte majú podľa Kamenického tvoriť 1,3 miliardy eur. Teda takmer polovicu z balíka opatrení. .
RZZ ale upozornila, že do tohto čísla započítali aj 435 miliónov eur na energodotácie, ktoré majú byť pokryté z eurofondov.
Podľa RRZ tieto prostriedky nemožno označiť za reálne úspory.
Skutočné šetrenie na strane štátu po odpočítaní eurofondov a tiež úspor samospráv by preto malo tvoriť len asi 600 miliónov eur.
Nevieme však, čo všetko táto suma zahŕňa. Jasné by to malo byť až z návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rok, teda zhruba o mesiac.
Opozičné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie a mimoparlamentní Demokrati organizovali ostatné týždne proti konsolidácii protesty, na ktorých sa zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí.
Kritika podnikateľov aj odborárov
Protest na koniec septembra ohlásil aj Konfederácia odborových zväzov.
Podľa svoj odborárov je cieľom vysloviť nesúhlas s tým, aby ťarchu vládnych rozhodnutí opakovanie niesli pracujúci.
Keďže značná časť opatrení má dopadnúť aj na samosprávy, ku kritickým hlasom sa zaradilo aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Predseda ZMOS-u Jozef Božik varoval, že pre konsolidáciu, chýbajúce financie z daňového bonusu a tiež ústavný zákon o dlhovej brzde samosprávam hrozí, že „nebudú vedieť ani kúriť ani svietiť“.
Konsolidáciu kritizovalo aj podnikateľské združenie Klub 500 na čele s Vladimírom Sotákom,
ktoré pred minulými prezidentskými voľbami podporilo Petra Pelelgriniho.
„Deklarované úspory na strane prevádzky štátu sú nedostatočné.
Je to jasný signál jednostranného riešenia konsolidácie,“ komentoval Klub 500 s tým, že takáto konsolidácia dusí ekonomiku.
Premiér, minister financií a poslanci vládnej koalície naopak upozorňovali, že úsporné opatrenia sú nevyhnutné pre hospodárenie za predchádzajúcich vlád, v ktorých boli mnohí predstavitelia súčasnej opozície.
Odmietali tiež navyšovanie výdavkov na zbrojenie, po ktorom v ostatných mesiacov volali zástupcovia opozícia, a ktoré by dlh štátu ďalej zvyšovali.
Fico: Upratujeme poriadok po nich
Robert Fico v stredu vyhlásil, že vláda nemá žiadnu zodpovednosť za to, že v roku 2023 dostala verejné financie v najhoršom stave z krajín EÚ. Uviedol, že vláda Smeru v roku 2020 odovzdala financie vo veľmi dobrom stave a urobí všetko pre to, aby ich v dobrom stave odovzdala aj v roku 2027.
„Myslím si, že je správne, aby sa dobre hospodárilo. Preto odmietam šaškovanie ľudí, ktorí za toto nesú priamu zodpovednosť,“ podotkol Fico.
Kritizoval pritom opozičné protesty proti konsolidácii či organizovanie generálneho štrajku, čo označil za šialený návrh.
Takýto štrajk by podľa premiéra spôsobil štátu ďalšie stámiliónové škody.
„My máme byť potrestaní nejakým generálnym štrajkom za to, že konsolidujeme a upratujeme neporiadok po nich,“ povedal Fico.
https://marker.sk/clanky/420/vyssie-dan ... acny-balik