Dnes vo Washingtone európania rozhodnú, či chcú ďalej vojnu s Ruskom, alebo nie.
Tipujem, že sa rozhodnú pre vojnu ( tak ako doteraz ).
Posledná šanca Ukrajiny: Po propagande prichádza vytriezvenie a opica
Už aj tí najväčší jastrabi na Západe priznávajú, že Ukrajina prehrala.
Peter Števkov, marker.sk
https://marker.sk/clanky/238/posledna-s ... ie-a-opica
Aj keď o žiadnom výsledku nateraz hovoriť nemôžeme, na rokovaní Trumpa s Putinom na Aljaške sa zrejme podaril ozajstný pokrok.
Ukazujú to slová Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa o tom, že lídri USA a Ruska sa dohodli na „silných bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu.
Witkoff tvrdí, že Washington a Moskva by mohli Kyjevu ponúknuť ochranu podobnú článku 5, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo chce Ukrajina vstúpiť do NATO.
Dodal, že to bolo vôbec prvýkrát, čo počul Putina súhlasiť s takýmto návrhom.
Že si Witkoff nevymýšľa, napovedajú aj slová Vladimira Putina po skončení samitu.
Ruský prezident na tlačovom brífingu vyhlásil, že „súhlasí s prezidentom Trumpom, že, prirodzene, treba zaistiť aj bezpečnosť Ukrajiny“.
Povedal to však v tej istej časti, kde hovoril o potrebe obnovenia spravodlivej bezpečnostnej rovnováhy v Európe a vo svete. Putinov súhlas s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu je podľa všetkého podmienený širšou strategickou dohodou, ktorá môže zahrňovať zmenu v rozmiestnení síl NATO či zrušenie sankcií.
Stretnutie s Európanmi
Trump sa v pondelok v Bielom dome stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Pozvaní sú aj európski lídri, Emmanuel Macron, Friedrich Merz, Keir Starmer či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Zelenskyj a Leyenová sa už nechali počuť, že Trumpov návrh ponúknuť Ukrajine bezpečnostné záruky vítajú.
Otáznejšie je, či akceptujú aj predpokladané ústupky Rusku.
Putin ešte na tlačovke s Trumpom vyjadril obavu, že Európania sa pokúsia rodiaci sa mierový proces torpédovať. Americký prezident to povedal miernejšie, keď poznamenal, že európske krajiny sa musia „trochu zapojiť“.
Na zapojenie sa alebo torpédovanie budú mať dnes Európania priestor.
Takmer istá je však druhá možnosť. Rétorika Leyenovej je naďalej vojnová.
V nedeľu vyhlásila, že „Ukrajina sa musí stať oceľovým dikobrazom, ktorý bude pre potenciálnych votrelcov nestráviteľný“.
Trump chce oddeliť Rusko od Číny
Vráťme sa však k Trumpovi. Že si prezident USA praje ukončenie vojny na Ukrajine a skutočný reštart vzťahov s Ruskom, sa už nedalo povedať jasnejšie, ako to urobil v rozhovore pre Fox News.
Trump v ňom vyjadril frustráciu nad tým, že Rusko bolo dohnané do spojenectva s Čínou.
„To nie je dobré. Ak ste len začínajúci študent histórie, je to jediná vec, ktorú by ste nechceli robiť,“ povedal prezident. Doplnil, že Rusko a Čínu považuje za vzájomných prirodzených nepriateľov a ich zblížením sa Bidenovi podarilo „niečo nemysliteľné“.
Poznamenal tiež, že za jeho prvej vlády mohli Washington a Moskva spolu uskutočniť „skvelé veci“, ale prekazil im to hoax o predvolebnej spolupráci s Ruskom, ktorý razili mienkotvorné médiá.
Jasný bol aj jeho odkaz Zelenskému. „Uzavrite dohodu, musíte uzavrieť dohodu,“ povedal Trump s tým, že „Rusko je veľmi veľká mocnosť a oni nie sú“.
Vytriezvenie z propagandy
Samozrejme, treba v očakávaniach zostať opatrný alebo aj skeptický.
Trump už niekoľko otočiek pri Ukrajine spravil.
Lenže v niečom má teraz lepšiu pozíciu.
Jeho mierová iniciatíva prichádza v čase, keď dochádza k ďalšiemu výraznému posunu naratívu.
Už aj tí najväčší jastrabi na Západe priznávajú, že Ukrajina prehrala.
V USA je to napríklad neokonzervatívny senátor Lindsey Graham, známy výrokom, že ak ich bude podporovať Západ, Ukrajinci budú bojovať do posledného človeka.
Dnes Graham hovorí, že Ukrajinci Rusov vyhnať nedokážu a vojnu treba ukončiť so cťou.
V Británii tento obrat pozorujeme na pokrytí ukrajinskej vojny v denníku The Telegraph.
Táto neokonzervatívna publikácia napríklad vo februári tvrdila, že Rusov padne za deň toľko ako Ukrajincov za týždeň a v júni písala, že „Rusko jednoducho nie je veľmi dobré vo vedení vojen“.
Pred samitom Trumpa s Putinom však Telegraph zverejnil článok, v ktorom priznal, že „Ukrajina prehrá“.
A v komentároch sa rozlialo rozhorčenie čitateľov, ktorí boli tri a pol roka kŕmení propagandou zhrnutou napríklad v nasledovnom videu.
Netreba dodávať, že vytriezvenie bude pre mnohých bolestivé. Skôr či neskôr však príde.
Zabití, dezertéri a odpor k vojne
Istý optimizmus na strane Kyjeva a jeho podporovateľov bol na mieste v roku 2022, keď po mobilizácii a príchode dobrovoľníkov ukrajinská armáda narástla z 260- na 700-tisíc vojakov.
Početne tak Rusov prevýšila a do konca roka získala späť veľké územia v Charkovskej a Chersonskej oblasti.
Potom však prišla ruská reakcia.
Kremeľ mobilizoval 300-tisíc záložníkov, no najmä rozbehol efektívnu náborovú kampaň, vďaka ktorej do konca roka 2023 opäť získal početnú prevahu.
Každým dňom je na tom ruská armáda na Ukrajine lepšie.
Podľa západných zdrojov do nej vstupuje 30- až 40-tisíc dobrovoľníkov mesačne, podľa Rusov je to ešte viac.
Problémy Ukrajiny sú dnes naopak viditeľnejšie – viac než kedykoľvek predtým.
Straty na bojisku sú zrejme výrazne vyššie na strane Ukrajincov, čomu nasvedčujú viaceré indície, ako sú výmeny tiel padlých vojakov či neochota bojovať.
Neoficiálne odhady zároveň naznačujú, že každý deň z ukrajinského vojska zuteká 400 až 500 mužov.
Počet obetí a dezertérov tak presahuje 200-tisíc mobilizovaných za minulý rok.
Znamená to, že zatiaľ čo ruská armáda sa zväčšuje, tá ukrajinská sa postupne scvrkáva.
Jednoznačnú prevahu Rusov v letectve, delostrelectve a ťažkej technike dokázal Kyjev čiastočne kompenzovať inováciami a prevahou v dronoch. Moskva však postupne aj v tomto smere Kyjev dohnala a podľa viacerých odhadov predstihla.
Všetko toto vidia aj Ukrajinci. Preto sa podpora pre pokračovanie vojny vyparila.
Zatiaľ čo v roku 2022 podporovalo boj až do víťazstva 73 percent Ukrajincov a mierové rokovania uprednostňovalo iba 22 percent z nich, dnes je situácia zrkadlovo opačná.
V poslednom prieskume spoločnosti Gallup až 69 percent respondentov uviedlo, že uprednostňuje čo najskoršie ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní, pričom len 24 percent z nich sa vyslovilo za ďalšie pokračovanie boja až do víťazstva Kyjeva.
Ukrajinci očividne s tézou Lindseyho Grahama o boji do posledného muža nesúhlasia.
Zelenskyj a európski lídri Trumpovu mierovú iniciatívu môžu a pravdepodobne budú torpédovať.
Otázkou však je, na čo čakajú. Aby ukrajinskú armádu opúšťalo 1 000 dezertérov denne a mierové rokovania podporovalo 90 percent Ukrajincov?
Pokiaľ sú na stole bezpečnostné záruky Ukrajine výmenou za deeskaláciu a začlenenie Ruska do západného bezpečnostného systému, ťažko si pre Kyjev predstaviť lepšiu alternatívu.
Pre Ukrajinu môže byť Trumpova iniciatíva posledná šanca.
V opačnom prípade môže dôjsť k tomu, čo predpovedá napríklad bývalý Zelenského poradca Oleksij Arestovič.
Že ak návrh na neutralitu a vzdanie sa štyroch čiastočne okupovaných oblastí odmietne, v konečnom dôsledku počet odtrhnutých oblastí môže narásť na šesť alebo osem.
https://marker.sk/clanky/238/posledna-s ... ie-a-opica
Kontext pred rokom 2008
Február 2008 – Kosovo vyhlasuje nezávislosť
Prepojenie na Ukrajinu a NATO
Dlhodobý dopad
Kľúčový bod: