Ako-investovať - fórum

Očakávaný vývoj cien ropy podla dlzky uzavretia uzavretia Hormuzského prielivu

Hormuz closed 6 months nenasimulovali.

Kvůli válce v Perském zálivu se probouzí ropovod Petroline. Saúdové ho postavili přesně pro tyto případy
https://vtm.zive.cz/clanky/kvuli-valce- ... fault.aspx

Fund napísal: ↑Pi 13 03, 2026 9:29 am Kvůli válce v Perském zálivu se probouzí ropovod Petroline. Saúdové ho postavili přesně pro tyto případy
https://vtm.zive.cz/clanky/kvuli-valce- ... fault.aspx

Ten ropovod ma okolo 6 milionov bpd. Hormuz bezne prepravoval 20 milionov bpd.

Dalej za normalnych okolnosti mas ovela jednoduchsie, lacnejsie a flexibilnejsie naplnit tanker priamo pri ropnom poli a odviezt ho kamkolvek na svete. Nez najprv z ropneho pola pumpovat tisic km dlhou trubou iducou cez puste viacerych statov a az potom davat do tankera.

Money, money, money. Naklady navyse vsetko predrazuju.

Možnosti doviezť ropu na SK/HU:

Adria z HR cez HU na SK - kapacita otázna, pred Slovnaftom a Százhalombattou sú 3 rafinérie: Rijeka/HR, Pančevo/SRB a jedna v Bosne, Slovnaft na konci rúry.

TAL z Terstu/IT cez Alpy/AT do DE, do CZ a cez Družbu na SK: Kapacita pre CZ 11 mil. ton ropy/rok, z toho CZ berie 8 mil. ton/rok. Slovnaft spracúva 5-6 mil. ton/rok, polovica sa mení na palivá exportované do okolitých krajín.

Družba z UA na SK a do HU: Poškodená vzájomnými útokmi UA - RU. Uzol Brody/UA má poškodený zásobník ropy, nie priamo ropovod, ale problém je prečerpávacia stanica do systému Družba v Tatarstane/RU, bola po poškodená UA útokom 23. feb. 2026. Družba nebude môcť dodávať, ak RU neopraví svoju zničenú infraštr. Jasné, že UA tomu bude brániť, nemá záujem, aby RU financovalo vojnu vývozom ropy.

Teoretická možnosť je dodávať cez Brody do Družby ropu rúrou z Odesy, ak terminál v Odese ešte stojí.

Slovnaft a podobne Százhalombatta sú veľké rafinérie, Slovnaft aktuálne vyrába len pre SK, ide na polovičnú kapacitu, ale fixné náklady sa mu nezmenili = vyššia cena produktov. SLovnaft nie je na 100 perc. prispôsobený na spracovanie neruskej ropy. HR odmieta dodať cez Adriu Ruskú ropu.

Nech sa páči, každý nech si urobí svoj názor.

marxx napísal: ↑Pi 13 03, 2026 11:40 am TAL z Terstu/IT cez Alpy/AT do DE, do CZ a cez Družbu na SK: Kapacita pre CZ 11 mil. ton ropy/rok, z toho CZ berie 8 mil. ton/rok. Slovnaft spracúva 5-6 mil. ton/rok, polovica sa mení na palivá exportované do okolitých krajín.

Cize polovicu potreby Slovnaftu by cez reverzny tok Druzby dokazala dodavat tato trasa.
Bude to samozrejme o dost drahsie a komplikovanejsie, nez to byvalo trubou priamo z Ruska, ale progresivna cast populacie by sa na to mohla poskladat za ten pocit, ze na pumpe do nadrze mozeme naliat naftu s puncom "molekuly slobody". Vytazene v slobodnej Arabii, Venezuele alebo v uzasnych neagresorskych USA.

Rozmyslam zainvestovat na vyssiu cenu ropy. Len v komoditach som este neinvestoval a platformu co mam je iba XTB. Ako na to?

jaroslav80 napísal: ↑Pi 13 03, 2026 11:53 am

marxx napísal: ↑Pi 13 03, 2026 11:40 am TAL z Terstu/IT cez Alpy/AT do DE, do CZ a cez Družbu na SK: Kapacita pre CZ 11 mil. ton ropy/rok, z toho CZ berie 8 mil. ton/rok. Slovnaft spracúva 5-6 mil. ton/rok, polovica sa mení na palivá exportované do okolitých krajín.

Cize polovicu potreby Slovnaftu by cez reverzny tok Druzby dokazala dodavat tato trasa.
Bude to samozrejme o dost drahsie a komplikovanejsie, nez to byvalo trubou priamo z Ruska, ale progresivna cast populacie by sa na to mohla poskladat za ten pocit, ze na pumpe do nadrze mozeme naliat naftu s puncom "molekuly slobody". Vytazene v slobodnej Arabii, Venezuele alebo v uzasnych neagresorskych USA.

Progresivci NIKDY a este raz NIKDY nikomu nic nezaplatia. Ich filozofia je obetovat inych za svoje vlastne ciele. Riesenim je donutit Ukrajinu pustit ropu cez druzbu a kedze ostatni ju nechcu tak im mozme slubit, ze ju von vyvazat nebudeme a bude iba pre nas.

xerces napísal: ↑Pi 13 03, 2026 12:01 pm Progresivci NIKDY a este raz NIKDY nikomu nic nezaplatia. Ich filozofia je obetovat inych za svoje vlastne ciele. Riesenim je donutit Ukrajinu pustit ropu cez druzbu a kedze ostatni ju nechcu tak im mozme slubit, ze ju von vyvazat nebudeme a bude iba pre nas.

Ono to je o dost komplikovanejsie. Kazdy totiz hra svoju hru - europska komisia, severski, Polsko, Madarsko+Slovensko castA, Madarsko+Slovensko castB, Zelensky, Rusko, Trump, Briti. To su hlavne premenne a k nim este vedlajsie.
Cize okolo ropy cez Druzbu sa tu budu este dlho tancovat tanceky.

Ono aj cez Nordstrem by stale 1/4 plnej kapacity stale mohla technicky tiect, ale netecie. Ciro z politickych dovodov, nie z technickych alebo ekonomickych.

Trumpeta1978 napísal: ↑Št 12 03, 2026 10:10 am Najviac na celej situacii aktualne zarabaju taziari z Usa a ich investory/akcionari momentale otvaraju šampáňo a búrlivo oslavuju- cena ropy nad 80USD/bbl im prináša obrovske zisky nad pôvodny plán.

Lenze:
U.S. crude oil production ~13.5 million barrels/day
U.S. oil consumption ~20.5 million barrels/day

Cize Amici na vysokych cenach ropy prerabaju a Trump to moze poriesit ako kedysi Matovic "dobrovolnou danou od rafinerie Slovnaft/MOL" - dostanu ponuku, ktora sa neodmieta

USA spotrebovavaju tolko ropy, kolko sa za beznych okolnosti prepravuje cez Hormuz (nastastie 2/3 si dokazu vytazit lokalne).

jaroslav80 napísal: ↑Pi 13 03, 2026 11:53 am

marxx napísal: ↑Pi 13 03, 2026 11:40 am TAL z Terstu/IT cez Alpy/AT do DE, do CZ a cez Družbu na SK: Kapacita pre CZ 11 mil. ton ropy/rok, z toho CZ berie 8 mil. ton/rok. Slovnaft spracúva 5-6 mil. ton/rok, polovica sa mení na palivá exportované do okolitých krajín.

Cize polovicu potreby Slovnaftu by cez reverzny tok Druzby dokazala dodavat tato trasa.
Bude to samozrejme o dost drahsie a komplikovanejsie, nez to byvalo trubou priamo z Ruska, ale progresivna cast populacie by sa na to mohla poskladat za ten pocit, ze na pumpe do nadrze mozeme naliat naftu s puncom "molekuly slobody". Vytazene v slobodnej Arabii, Venezuele alebo v uzasnych neagresorskych USA.

Teoreticky, ak by ropovod medzi DE a CZ fungoval na 100 perc. svojej kapacity 24/7, 365 dni v roku.

U.S. crude oil production ~13.5 million barrels/day
U.S. oil consumption ~20.5 million barrels/day

nie je ropa ako ropa, USA v lahkej rope maju dokonca exportne moznosti, dovazaju iba tazku ropu Venezuela a Kanada . Venezuelu poriesili. Vysoke ceny ropy im dlhodobo vyhovuju. Nevidim priaznivo ze by USA boli naklonene dovozu ruskej ropy do EU. Svet musi kupovat ropu aj plyn od nich . Drill baby drill.

xerces napísal: ↑Pi 13 03, 2026 11:59 am Rozmyslam zainvestovat na vyssiu cenu ropy. Len v komoditach som este neinvestoval a platformu co mam je iba XTB. Ako na to?

etf FCG

FCG - First Trust Natural Gas ETF v XTB nemaju, obavam, ze jedina moznost je tam CFD na OIL alebo NATGAS, co nie je moc vyhodna moznost na dlhsie drzanie.

A čo tak CRUD.UK ? V USD. Je aj verzia v EUR.

to by mohlo byt, podla ISIN je to toto: https://www.justetf.com/en/etf-profile. ... 00B15KXV33

pozor na to ropa je vo velkom contangu, kazde etf na long bude nim trpiet NEODPORUCAM. To uz radsej kupit prve 3 z FCG OXY,COP,EOG a mate aj divi.

.

Na finančnom trhu sa špekulovalo, a tieto informácie priniesol aj rešpektovaný denník Financial Times, že Biely dom sa minimálne zamýšľal a možno aj aktívne intervenoval na trhu s futures kontraktmi s ropou na burze CME s cieľom stlačiť jej cenu. Pred intervenciou vládu silne vystríhala samotná CME burza v Chicagu, American Petroleum Institute či väčšina obchodníkov. Znamená to odklon od voľného trhu, čo sa môže vláde vypomstiť ako akákoľvek iná manipulácia s cenou.

150 miliónov dolárov denne extra pre Kremeľ
Odraz cien ropy spôsobený zablokovaním Hormuzského prielivu vytvára silný dopyt po sankcionovanej ruskej rope, ktorej diskont voči európskej zmesi Brent na európskom trhu rázne klesol a navyše na ázijskom trhu sa predáva dokonca Urals zmes s prémiou voči Brentu prvýkrát v histórii. To vytvára podľa prepočtov Financial Times extra príjmy do ruského štátneho rozpočtu na úrovni približne 150 miliónov dolárov denne. Ak napätie na ropnom trhu bude pokračovať, Rusko môže mať ešte vyššie nečakané príjmy v porovnaní so situáciou pred vypuknutím vojny.

Dnes ráno sa nervozita na finančnom trhu zintenzívnila s rastom averzie voči riziku, keď cena ropy Brent atakuje 105 dolárov. Ide o reakciu na špekulácie, že USA by mohli útočiť na ropnú infraštruktúru iránskeho ostrova Kharg, ktorého terminálmi exportuje väčšinu svojej ropy, teda 90 percent z 1,5 milióna barelov vývozov (pri celkovej ťažbe 3,2 milióna barelov denne), do Číny. Spojené štáty pritom cez víkend už zasiahli ostrov, no ropným facilitám sa vyhýbali. Ich zničenie či poškodenie (či získanie pod kontrolu pozemným výsadkom so zastavením exportov) by totiž ešte zvýšilo deficit ropy na globálnom trhu, čo by vyústilo do vyšších cien. Zamýšľanie sa amerického prezidenta Donalda Trumpa nad touto možnosťou však signalizuje, že začína byť frustrovaný, čo môže viesť k skratovým reakciám po tom, ako cez víkend väčšina krajín vrátane členov NATO, na ktoré sa obrátil, odmietla jeho výzvu, aby poslali vojenské lode na odblokovanie Hormuzského prielivu, a to vrátane Číny. Aktuálne údajne Trump zvažuje, že by mohol odložiť stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktoré je naplánované na prelome marca a apríla. Okrem toho deklaroval, že ak mu členské krajiny NATO nepomôžu, aliancia bude čeliť „zlej budúcnosti“.

https://www.aljazeera.com/news/liveblog ... te=4404833

Germany, Greece rule out military involvement in Strait of Hormuz operations.

The ⁠war ⁠in Iran has nothing to do with NATO, ⁠a German government spokesperson says, adding that Germany ‌would not take part in the war nor in keeping the Strait of Hormuz open through ⁠military means.
“As long ⁠as this war continues, there will be no participation, ⁠not even in ⁠any effort ⁠to keep the Strait of Hormuz open by military ‌means,” the spokesperson said.
Greece ⁠also will not ⁠engage in ⁠any military operations ‌in the Strait of Hormuz, ⁠Greek government spokesman ⁠Pavlos ⁠Marinakis said.

aj Kanada a Taliansko vylúčili účasť. Boli by blázni robiť špinavú prácu za Trumpa.
Čína nemá problém - dostáva ropu nadalej. Irán je ochotný dohodnúť sa, okrem tých
čo participujú na agresii proti nemu. Pustil aj tankery Indie.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi v nedeľu pre americkú televíznu stanicu CBS uviedol, že Teherán „oslovilo viacero krajín“ so žiadosťou o bezpečný prechod pre ich plavidlá, „a rozhodnutie je na našom vojenskom velení“.
Dodal, že skupine plavidiel z „rôznych krajín“ bol povolený prechod, pričom však neposkytol žiadne podrobnosti.

P.S. Pustili Indiu, Čínu, Pakistan, Turkov...rokujú z francuzmi a Talianskom. Najviac sú na LNG závisle od Kataru Taliansko a Polsko.

Objem narušených dodávek ropy kvůli válce s Íránem už překonal ropnou krizi z roku 1973, řekl šéf Mezinárodní agentury pro energii Fatih Birol.

Irán povolil prvému ropnému tankeru preplávať Hormuzským prielivom po tom, čo bola zásielka zaplatená v čínskych juanoch. Ropný tanker „Karachi“, plavidlo triedy Aframax prepravujúce ropu Das z Abú Zabí, bezpečne preplával Hormuzský prieliv s aktivovaným systémom AIS (automatická identifikácia). Je to prvý neiránsky ropný tanker, ktorému sa to dnes podarilo bez akýchkoľvek incidentov, a je na ceste do Pakistanu.

https://www.iea.org/events/video-statem ... ck-release

Zhrnutie:

Situácia na energetických trhoch je vážne narušená, najmä kvôli prerušeniu dodávok ropy a plynu (kľúčový problém: Hormuzský prieliv).

Dopady už pociťujú ekonomiky aj spotrebitelia po celom svete, najviac v Ázii (hlavne rozvíjajúce sa krajiny).

Dochádza k nedostatku palív (vrátane LPG na varenie) a rastu cien.

Niektoré producentské krajiny (napr. Irak) prichádzajú o významné príjmy z ropy.

Reakcia IEA:

Koordinované uvoľnenie približne 400 miliónov barelov ropy zo strategických zásob.

Rozdelenie:

Ázia-Pacifik: >100 miliónov barelov

Európa: ~100 miliónov barelov

Amerika: >170 miliónov barelov + zvýšenie produkcie (~20 miliónov)

Cieľ: stabilizovať trh a zmierniť výpadky dodávok.

Stav zásob:

Aj po uvoľnení zostane viac než 1,4 miliardy barelov v rezervách.

Uvoľnenie zníži zásoby len asi o 20 % → existuje priestor na ďalšie zásahy.

Ďalšie body:

Podpora aj od nečlenských krajín (India, Thajsko, Vietnam a ďalšie).

Obnovenie normálnych tokov ropy bude trvať aj po prípadnom vyriešení situácie.

IEA sleduje situáciu a pripravuje aj opatrenia na strane dopytu.

Hlavný cieľ: zabezpečiť globálnu energetickú bezpečnosť.

Na trhu sa preto šíria čoraz hlasnejšie špekulácie, že s cenou futures kontraktov americkej ropy WTI sa manipuluje, a to zo strany americkej vlády s cieľom znížiť paniku. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia amerického ministra financií Scotta Bessenta, že vláda na trhu neintervenovala. Obchodníci totiž pripomínajú, že nastáva divergencia medzi cenami fyzickej ropy v Perzskom zálive a papierovými futures kontraktmi. Jedným z možných vysvetlení by však mohla byť aj veľká hedžovacia aktivita producentov, ktorí chcú predávať svoju budúcu ťažbu za mimoriadne atraktívne ceny, či skutočnosť, že USA uvoľňujú svoje strategické ropné rezervy tzv. fyzickou pôžičkou (teda protistrana bude musieť vrátiť naspäť ropu), čo takisto vedie k predajom futures s najbližším dátumom dodania.

Ďalšia indická loď naložená ropou prekročila Hormuzský prieliv po tom, čo za ropu zaplatila producentskej krajine v čínskych juanoch, a IRGC jej umožnila bezpečnú plavbu.

osamely chodec napísal: ↑Pi 13 03, 2026 3:59 pm pozor na to ropa je vo velkom contangu, kazde etf na long bude nim trpiet NEODPORUCAM. To uz radsej kupit prve 3 z FCG OXY,COP,EOG a mate aj divi.

Ahoj. Mozes to prosim vysvetlit preco by malo byt etf v contangu? Kedze etf sa sklada aj z tychto akcii. Dakujem

miobaspe napísal: ↑St 18 03, 2026 3:41 pm

osamely chodec napísal: ↑Pi 13 03, 2026 3:59 pm pozor na to ropa je vo velkom contangu, kazde etf na long bude nim trpiet NEODPORUCAM. To uz radsej kupit prve 3 z FCG OXY,COP,EOG a mate aj divi.

Ahoj. Mozes to prosim vysvetlit preco by malo byt etf v contangu? Kedze etf sa sklada aj z tychto akcii. Dakujem

samozrejme myslel som kazde ropne ETF , napr, USO, alebo este horsie CDF na ropu u XTB.

Ropa z Iráku znovu proudí, export má dosáhnout 300 tisíc barelů
https://www.hrot24.cz/clanek/irak-ropov ... .sznhp.box

**

Gemini teoreticka predpoved keby konflikt skoncil uz dnes:

Ak by sa konflikt v Iráne dnes (marec 2026) okamžite skončil a Hormuzský prieliv by sa stal opäť bezpečne prejazdným, trh s ropou by zažil jeden z najprudších prepadov v histórii. Aktuálne ceny, ktoré kvôli blokáde a útokom vyleteli nad 100 – 110 USD/bbl (WTI), by začali klesať v troch vlnách.Tu je orientačný odhad vývoja ceny WTI do konca roka 2026:1. Vlna: Okamžitý kolaps "rizikovej prémie" (Dni)Hneď ako sa objaví správa o mieri, z ceny zmizne tzv. geopolitická prémia. Analytici (vrátane Goldman Sachs a vládnych poradcov) odhadujú, že strach z úplného zastavenia dodávok pridáva k cene ropy 15 až 20 USD na barel.Očakávaná reakcia: Cena WTI by pravdepodobne klesla z dnešných cca 100 USD na 80 – 85 USD v priebehu 48 hodín.2. Vlna: Návrat fyzických tankerov (Týždne až mesiace)Hormuzským prielivom preteká cca 20 miliónov barelov denne (20 % svetovej spotreby). Akonáhle začnú lode opäť plávať:Iránska ropa: Irán by sa pokúsil okamžite vrátiť na trh svojich cca 1,5 – 2,0 mil. barelov denne, aby získal hotovosť na obnovu.Uvoľnenie zásob: Arabské krajiny (Saudská Arábia, SAE, Irak) by začali vyprázdňovať preplnené zásobníky, ktoré sa hromadili, kým bol prieliv zavretý.Očakávaná reakcia: Do leta 2026 by sa WTI mohla ustáliť na úrovni 70 – 75 USD.3. Vlna: Prebytok na trhu (Koniec roka 2026)Výhľad EIA (Energy Information Administration) na druhú polovicu roka 2026 predpokladá, že svetová produkcia začne prevyšovať dopyt (hlavne kvôli rastu ťažby v USA a spomaleniu dopytu v Číne). Bez vojnového napätia by sa trh vrátil k fundamentom.Očakávaná reakcia: Do decembra 2026 by sa cena WTI mohla vrátiť k "normálu", čo je dnes odhadované na 60 – 65 USD.Orientačný časový harmonogram (WTI 2026)ObdobieStav konfliktuOdhad ceny WTIDnes (Marec 2026)Aktívny konflikt / Blokáda100 - 110 USDApríl 2026Prímerie / Prvé tankery82 USDLeto 2026Stabilizácia exportu z Perzského zálivu74 USDKoniec roka 2026Návrat k trhovým fundamentom60 - 65 USD

https://standard.sk/1170525/storocny-za ... drahu-ropu
Storočný zákon bude 60 dní neúčinný, Trump reaguje na drahú ropu

AI: Jonesov zákon (angl. Merchant Marine Act of 1920, konkrétne jeho časť „Section 27“) je americký zákon, ktorý reguluje vnútroštátnu lodnú dopravu.
Zákon hovorí, že preprava tovaru medzi dvoma americkými prístavmi môže byť vykonaná iba loďami, ktoré sú:
- postavené v USA
- vlastnené americkými firmami (väčšinovo)
- registrované v USA
- prevádzkované posádkou z USA

Jonesov zákon neovplyvňuje globálnu cenu ropy, rieši len domácu logistiku. Ak je problém globálny (napr. konflikt, OPEC), efekt je malý.

Mierotvorec Trump je už namočený v bahne po kolená. Už ani kecy o okamžitom rýchlom víťazstve neboli obnovené po neúsešnej žiadosti o pomoc od krajín NATO.

Z rozhovoru s Ivanom Miklosom na: https://dennikn.sk/5209587/ivan-miklos- ... a-a-orbana

Cely rozhovor aj na https://www.youtube.com/watch?v=OkrwABKFuGU

Odporucam na porovnanie aj text od D.Danisa https://marker.sk/clanky/1207/progresiv ... at-ich-hru

Robert Fico sa opakovane vracia k tomu, že treba uvoľniť európske sankcie na ruskú ropu, aby mohla prúdiť aj sem, pretože je podľa neho lacnejšia. Má v niečom pravdu?
Nie. Veď my sme doteraz tú lacnejšiu ropu dovážali. Boli azda u nás benzín a nafta lacnejšie ako v krajinách, ktoré ruskú ropu dovážať prestali? Nie, neboli.

Prečo je to tak? Ak tomu dobre rozumiem, MOL a Slovnaft nakupovali ruskú ropu so zľavou, ktorá sa v rôznych obdobiach hýbala okolo desiatich percent. Surovina teda bola lacnejšia, než keby sme ju nakupovali z inej časti sveta, no zákazníci to nepocítili. Bolo to preto, že si zisk jednoducho nechávali MOL a Slovnaft?
To je úplne normálne. Energetický trh nefunguje tak, že cena je určovaná priemernými alebo nižšími nákladmi. Cena je určovaná najvyššími nákladmi, ktoré sú potrebné na to, aby sa zabezpečil celý dopyt. Arabské krajiny na Blízkom východe ťažia ropu s omnoho nižšími nákladmi ako iné krajiny, ale to neznamená, že ju predávajú za nižšiu cenu. Dosahujú len väčší zisk.
Ak niektoré firmy dosahujú väčší zisk z takýchto dôvodov, je legitímna otázka špeciálneho zdanenia takýchto ziskov. To sa nakoniec aj udialo. Máte pravdu, že kým Česká republika či Poľsko prestali dovážať lacnejšiu ruskú ropu, MOL a Slovnaft mali vyššiu mieru ziskovosti. To však neznamená, že by mali predávať naftu alebo benzín za nižšie ceny, pretože cena je daná nákladovosťou tých, ktorí sú nákladnejší a zabezpečujú zvyšok dopytu.

MOL a Slovnaft mali v ostatných rokoch vyššiu ziskovosť, pretože mali lacnejšie vstupy, a preto bolo legitímne, že na Slovensku aj v Maďarsku boli tieto nadmerné zisky zdanené špeciálnou daňou.
Problém je, že Slovnaft ju posledné roky neplatil a sporil sa o to, či by ju platiť mal.
To je otázka nastavenia kritérií zdanenia, čo je vec štátu. Ak je tam spor o to, či boli kritériá dodržané, musí rozhodnúť súd, či obchádzali platný zákon. Sú dve možnosti: buď boli kritériá nastavené zle a Slovnaft v súlade so zákonom platiť prestal, alebo boli nastavené dobre a prestal platiť v rozpore so zákonom.
Vláda môže pravidlá zmeniť alebo, ak sú v poriadku a firma ich porušila, súd môže rozhodnúť, že to musí doplatiť aj so sankciou. Ja nepoznám tieto konkrétne zmluvy ani kritériá. Keďže je to rozporované, predpokladám, že sa to ani nedá úplne jednoducho posúdiť zvonku.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že keď nám vládni politici stále hovoria o lacnej ruskej rope, ktorá nám má zabezpečiť lacný benzín, netreba očakávať ani v budúcnosti, že by to tak malo byť. Bazírovanie na nákupe ruskej ropy teda nepovedie k nižším cenám ani teoreticky?
Presne tak. Logika trhových a svetových cien v tejto oblasti je taká, že cena sa určuje najvyššími nákladmi posledného dodávateľa, ktorý zabezpečuje existujúci dopyt.

Pri týchto otázkach ste v zvláštnej pozícii, keďže ste od roku 2016 členom Dozornej rady MOL-u. Čo táto pozícia zahŕňa a aké práva či povinnosti vám dáva?
MOL je akciová spoločnosť kótovaná na burze, ktorá má okolo 36-tisíc akcionárov. Najväčšími sú zahraniční inštitucionálni akcionári, maďarský štát má zhruba 30 percent. Sú tam aj zahraničné banky, OTP banka a tisíce drobných akcionárov. Dozorná rada je v tomto prípade relatívne slabšia v tom zmysle, že nemá právomoc menovať a odvolávať manažment. Najmä kontroluje zákonnosť.
Keďže ide o veľkú spoločnosť kótovanú na burze, musia byť splnené medzinárodné audítorské a účtovné štandardy z hľadiska transparentnosti. Som aj členom audítorskej komisie, ktorá dohliada na fungovanie podľa týchto pravidiel.

Aké výhody z členstva v dozornej rade máte? Ide o štandardnú platenú pozíciu?
Samozrejme, je to platená pozícia, ale nejde len o financie. Je to veľmi zaujímavá pozícia z hľadiska prístupu k odborným materiálom o svetovom energetickom trhu, rafinérskom trhu v Európe či o akciovom trhu.

Ste pritom dlhodobým kritikom nákupu ruskej ropy. Hovoríte, že tým financujeme Putinovu krvavú vojnu – to sú vaše presné slová. Zároveň ste členom dozornej rady firmy, ktorá ruskú ropu nakupuje. Nie je v tom rozpor? Nestretávate sa s výčitkou, že vlastne máte benefit z nákupu Putinovej ropy?
Priznám sa, že sa s tým nestretávam často, ale boli také situácie. Treba však rozlíšiť dve veci. Som dlhodobým a verejným kritikom politiky Viktora Orbána aj Roberta Fica, a to nielen v slovenských, ale aj v maďarských médiách. Opakovane som v rozhovoroch pre nezávislé maďarské periodiká otvorene kritizoval tamojší režim, aj vo vzťahu k vojne na Ukrajine a politike voči Rusku.
Zároveň však platí, že treba rozlíšiť pozíciu verejne obchodovateľnej akciovej spoločnosti, ktorej cieľom je maximalizácia zisku. Spoločnosť je zodpovedná za zhodnocovanie akcií a čo najvyššie dividendy. Keď má firma možnosť dovážať lacnejšiu ropu, v podstate ju nemôže odmietnuť. Ak by bola kótovanou obchodnou spoločnosťou a manažéri by to urobili, mohli by byť odvolaní alebo dokonca stíhaní.

To, že maďarská vláda robí takú politiku, akú robí, a že je zároveň akcionárom v MOL-e, je jedna vec. Samotná obchodná politika MOL-u, ktorý využíva lacnejšiu ropu, je však z hľadiska cieľov akciovej spoločnosti úplne logická. Nekritizujem teda politiku MOL-u, že využíva situáciu, ale kritizujem pozíciu maďarskej aj slovenskej vlády, že robia proruskú politiku.

Je pravda, že ak by vlády mali inú pozíciu, zrejme by aj MOL bol rýchlejšie dotlačený k znižovaniu alebo zrušeniu dovozu. Slovnaft to síce robí, ale pomalšie ako napríklad Unipetrol v Česku alebo PKN Orlen v Poľsku. Nevidím rozpor vo svojich postojoch, ktoré sú jednoznačne protiruské a proukrajinské.
Rozumiem, že sa na vec môžeme pozerať tak, že sa firmy správajú komerčne a maximalizujú svoje zisky, ale stále je tu osobná rovina. Mohli by ste sa teoreticky pre nesúhlas s odoberaním ruskej ropy vzdať miesta v dozornej rade. Neuvažovali ste o tom, ako o istom morálnom postoji?
Mohol by som a nehovorím, že som takúto dilemu nemal. Mal som ju, ale rozhodol som sa tak, že som sa funkcie nevzdal.

Považujete za pravdepodobné, že časom naozaj príde k situácii, keď sa aj MOL a Slovnaft od ruskej ropy odstrihnú, lebo jednoducho nebudú mať inú možnosť?
Považujem to za takmer isté, ak Európska únia zotrvá v politike podpory Ukrajiny a odstrihávania sa od ruskej ropy a plynu. Mimochodom, dovoz ruského plynu aj LNG plynu do Európskej únie sa nezrušil úplne. Napríklad vo Francúzsku dovoz ruského LNG dokonca vzrástol. Nebuďme teda pápežskejší od pápeža.

To často hovoria politici Smeru.
Je to jednoducho fakt. Ale aby som odpovedal na vašu otázku, ja dúfam, že Európa vytrvá a od ruskej ropy sa odstrihne. Treba povedať, že aj doteraz sme ruskú ropu a plyn dovážali de facto na výnimku, ktorá je dočasná.
Nemôže situácia na Blízkom východe a americko-izraelský útok na Irán priviesť Európsku úniu k tomu, že svoju politiku voči ruským energiám otočí?
Ja dúfam, že nie.

Aký vývoj očakávate po tom, čo sa stalo v Iráne? Donald Trump má tendenciu hlásiť rýchle víťazstvá, ale realita ukazuje, že to na Blízkom východe nebude také jednoduché. Čo bude nasledovať a aký vplyv to môže mať na svetovú ekonomiku?

Presne tak, nebude to jednoduché. Čo by mohol vyhlásiť za rýchle víťazstvo? Teraz môže konflikt rýchlo skončiť len tak, že ustúpi. Ray Dalio, zakladateľ fondu Bridgewater, to pomenoval jasne: víťaza vojny definuje to, kto bude ovládať Hormuzský prieliv. Ten teraz jednoznačne ovládajú Iránci. Amerika a zvyšok sveta trpia a nechcú, aby bol prieliv zablokovaný, no on zablokovaný je, čo má dôsledky pre geopolitiku aj globálnu ekonomiku.
Trump nateraz nemá ako dosiahnuť víťazstvo, pri ktorom by Iránci prestali prieliv blokovať. Irán sa zjavne nemieni vzdať a má kapacitu blokovať prieliv hrozbami aj reálnymi útokmi dronov a rakiet. Ukázalo sa to ako fatálne. Vo vašom denníku boli dobré články o tom, ako ukrajinský prezident Zelenskyj ponúkal ukrajinskú protidronovú ochranu – interceptory, ktoré sú najlepšie na svete a lacné. Vtedy to Američania odmietli a teraz ich nemajú. Vystrieľali takmer všetky rakety do Patriotov a ich zásoby sa míňajú.

Irán bol pred vojnou schopný – a zrejme je schopný aj teraz – vyrábať sedemsto dronov Šáhid týždenne. Spojené štáty, aj keby urýchlili výrobu rakiet do Patriotov, ich dokážu vyrobiť sedemsto za rok. Brániť sa Patriotmi proti dronom je navyše ekonomický nezmysel. Šáhid stojí od 25- do 50-tisíc dolárov. Ukrajinské interceptory, ktoré lovia Šáhidy, stoja tri- až päťtisíc dolárov, ale potrebujú ich pre seba.
Bez pozemnej invázie do Iránu Trump nedokáže zastaviť schopnosť iránskeho režimu útočiť dromi na lode či prístavy, ako sme naposledy videli aj pri prístave v Dubaji. Nevyzerá to na rýchle víťazstvo. Trumpov prejav zúfalstva vidím aj v tom, že teraz vydiera ostatné krajiny a hrozí nefunkčnosťou NATO, aby začali riešiť situáciu, ktorú on sám vyvolal.


Ak bude blokáda Hormuzského prielivu pokračovať, čo to bude znamenať pre svetovú ekonomiku?
Medzinárodná energetická agentúra vyhlásila, že blokáda Hormuzského prielivu je už teraz najväčším narušením globálneho trhu s ropou v histórii. Zaujímavé je, že zatiaľ to nespôsobilo najprudší nárast ceny. Ropa vzrástla o šesťdesiat percent, kým v rokoch 1973, 1979 či 2008 sa cena viac ako zdvojnásobila. Trhy zatiaľ očakávajú, že sa situácia v priebehu niekoľkých týždňov vyrieši. Ak sa však nevyrieši, cena ropy môže ísť omnoho vyššie.

Pre Denník N ste napísali text, v ktorom analyzujete, či sme na prahu svetovej ekonomickej krízy porovnateľnej s rokmi 2008 a 2009. Vyplýva z neho, že zatiaľ nie. Prečo?

Citoval som dáta aj názory expertov. Niektorí analytici vidia podobnosť v dvoch parametroch. V roku 2008 sa ceny ropy za rok zdvojnásobili a potom prišiel pád banky Lehman Brothers. Druhým parametrom bol kolaps hypotekárneho trhu a toxické aktíva. Aj teraz narastajú problémy v časti finančného trhu, najmä v amerických nebankových úverových fondoch. Tie poskytujú pôžičky, fungujú ako banky, ale nepodliehajú takej prísnej regulácii.

Investori teraz chcú svoje peniaze naspäť a fondy stoja pred dilemou: buď skrachujú, lebo peniaze nemajú likvidné, alebo budú rozpredávať aktíva pod cenu, alebo obmedzia vyplácanie. Väčšina analytikov sa však domnieva, že hoci sú symptómy podobné, nedosahujú takú mieru ako v roku 2008. Klasický bankový sektor, ktorý má na trhu väčšiu váhu, je oveľa zdravší a dosahuje lepšie výsledky z hľadiska kapitálovej primeranosti, kvality aktív aj likvidity.

Ďalším aspektom je otázka potravín. Cez Hormuzský prieliv prechádza veľké množstvo svetového obchodu s hnojivami. Môže to spôsobiť nedostatok potravín?
Už teraz sa to prejavuje výrazným zvýšením cien hnojív, čo sa premieta do cien potravín. Celá severná pologuľa práve zakladá úrodu a nakupuje hnojivá. Situácia je podobná ako na začiatku ruskej agresie proti Ukrajine. Treba povedať, že základná surovina pri výrobe dusíkatých hnojív je plyn, takže už jeho rastúca cena ich zdražuje.
Navyše cez Hormuzský prieliv preteká väčší podiel svetovej produkcie močoviny, amoniaku a síry než podiel ropy. Ak by vznikol nedostatok dusíkatých hnojív, malo by to priamy vplyv na dostupnosť potravín. Šokoval ma údaj, ktorý som si nedávno prečítal, že bez dusíkatých hnojív by sme neboli schopní uživiť polovicu ľudstva. Práve vďaka nim dokážeme uživiť osem miliárd ľudí.

Dá sa predpovedať, ako sa svet dostane z toho, čo Trump spôsobil?
Dnes trpí každý okrem Ruska. Rusko je jediná krajina, ktorá na tom profituje ekonomicky, vojensky aj politicky. Trump už dnes nesie náklady aj v Spojených štátoch, kde ceny pohonných hmôt rastú napriek tomu, že Amerika je čistým vývozcom ropy a plynu. To je inak pekná ukážka toho, ako funguje trh s energiami.
Voliči nemajú radi infláciu a rast cien. Trump okrem toho postavil kampaň na kritike intervencií v zahraničí a hesle „Amerika na prvom mieste“. Dnes by zrejme chcel z vojny v Iráne vycúvať, ale nevie ako. Poslal tam 2 500 príslušníkov námornej pechoty, ale nie je jasné, čo by mohli dosiahnuť.
Predikcie sú ťažké. Iránsky režim ukázal, že je ochotný urobiť čokoľvek, keď v januári vraždil pokojných demonštrantov po tisícoch. Ich stratégia útokov na arabské krajiny a blokovanie Hormuzského prielivu je efektívna a spôsobuje problémy celému svetu. Nevidím ľahké riešenie, hoci trhy sú zatiaľ relatívne pokojné.

USa planuju zrusit sankcie na 140 mil.bbl ropy ktore su uviaznute na iranskych tankeroch. Dalej sa uvazuje nad dalsim uvolnenim zo strategickych rezerv USa. Japonsko a niektore europske krajiny vyšlú lode s cielom "otvorit" Hormuzsky prieliv.

Japonsko a niektore europske krajiny vyšlú lode s cielom "otvorit" Hormuzsky prieliv. zdroj?

osamely chodec napísal: ↑Pi 20 03, 2026 10:57 am Japonsko a niektore europske krajiny vyšlú lode s cielom "otvorit" Hormuzsky prieliv. zdroj?

https://www.youtube.com/watch?v=DSmRhT7sfzQ
Five European nations and Japan ready to 'contribute' to securing Hormuz
https://www.euronews.com/business/2026/ ... electively

Trumpeta1978 napísal: ↑Pi 20 03, 2026 10:10 am Japonsko a niektore europske krajiny vyšlú lode s cielom "otvorit" Hormuzsky prieliv.

Sú to v podstate ,,fake news,, ....lebo nejde o nič konkrétne :


Európske krajiny a Japonsko vyjadrili pripravenosť podporiť snahy o posilnenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive, keďže vojna s Iránom naďalej narúša lodnú dopravu, pričom zatiaľ nebola stanovená žiadna konkrétna vojenská úloha.
V spoločnom vyhlásení krajiny vrátane Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska a Japonska odsúdili útoky na komerčné plavidlá a uviedli, že sú pripravené „prispieť k primeraným snahám“ s cieľom pomôcť zabezpečiť bezpečný prechod cez vodnú cestu a podporiť stabilitu na globálnych energetických trhoch.
Vyhlásenie však neposkytlo podrobnosti o tom, ako by tak urobili, ani o rozsahu, v akom by boli ochotné vyčleniť zdroje.

Trumpeta1978 napísal: ↑Pi 20 03, 2026 11:14 am

osamely chodec napísal: ↑Pi 20 03, 2026 10:57 am Japonsko a niektore europske krajiny vyšlú lode s cielom "otvorit" Hormuzsky prieliv. zdroj?

https://www.youtube.com/watch?v=DSmRhT7sfzQ
Five European nations and Japan ready to 'contribute' to securing Hormuz
https://www.euronews.com/business/2026/ ... electively

ako obvykle v rovine fraz

JUGGLER
osamely chodec

1/HMS Dragon od Royal Navy je oficialne na plavbe na Cyprus. Nakoniec ta lod pojde do Hormuzskeho prielivu-toto este nie je potvrdene, lebo nie je na to vhodny čas. https://www.forcesnews.com/services/nav ... astern-med
2/Uk potvrdilo ze planuje zaslat do prielivu podvodne autonomne drony na vyhladavanie mín
https://www.theguardian.com/world/2026/ ... ait-hormuz
Tie drony tam treba nejako priviezt a privezie ich prave vojnove lodstvo.
3/Macron povedal ze Francuzsko je pripravene sprevadzat lode ak utichne najintenzivnejsia faza bojov

Eu sa chce distancovat od trumpovej vojny aby neprovokovali Iran, preto sa zatial tvaria ze nic konkretne nerobia, ale nakoniec tie lode pošlú.

USa obsadia /alebo zablokuju/ ostrov Charg odkial prudi 90percent iranskej ropy-to z vojenskeho hladiska nie je nic zlozite. Bez tychto prijmov Iran nedokaze fungovat- ajjatolahovia budu donuteni suhlasit s uvolnením Hormuzskeho prielivu. Nasledne tam budu hliadkovat vojenske lode zlozene z tych krajin co su v tom vyhlaseni. Vlastne sa bude diat to iste co sa deje v tom prielive v Cervenom mori kde predtym robili neplechu Hutiovia- tam niektore europske krajiny lode maju a je to oficialna misia.

Pekne rozpravky. Nieco ako tie o vyhnani Hamasu z Gazy behom 2 mesiacov. A trtosia sa tam s nimi dodnes, hoci ich mali uzavretych ako nackovia Varsavske geto.
Na narusovanie prepravy ropy a turizmu Irancom staci uplne minimum prostriedkov. Kludne aj 10 rokov. Taliban s oslicami a minometmi dokazal americke plany nicit 20 rokov. Krvacat financne NATO sa stava posledne roky narodny sport vo viacerych statoch.

Z nakradnuteho a povydieraneho obycajne gangstrovi nie je dopriate v klude si uzivat plody. Na to, aby si mohol efektivne cokolvek prevadzkovat, nemozes mat vsade nepriatelov a saboterov.

Co sa Husijov tyka, bolo by nezmyslom aby prezradzali poziciu ich zbrani teraz, ked vrasky poistovacim spolocnostiam robia Iranci a utoky Husijov by to uz extra nezhorsilu. Radsej inokedy.

Navyse podla toho ako Trump aktualne hysterci na jeho socialnej platforme tentokrat sa mu nedari jeho bordel hodit na vazalov tak lahko ako obycajne.
Tipujem, ze kopa ludi sa potesi (minimalne v tichosti), ked si to nadalej bude musiet vyzrat a financovat sam.

US povolili predaj sankcionovanej iranskej ropy na 30dni ktora je uz na tankeroch. Ide o 140mil bbl