pokus napísal:OK, takže sa pýtam hlúposti na ktoré nechceš odpovedať a mám si googliť. Spravil som. A teraz ty, odpovedz mi prosím exaktne, ktoré KONKRÉTNE milióny máš na mysli a na čo KONKRÉTNE (a závadné) ich SK NGOs používajú.
Budeš musieť trochu gúgliť, ked chceš vedieť presné odpovede. Videl som analýzy, kolko miliónov priteká z USA - z federálneho rozpočtu, z kongresu, z amerických korporácii, zo súkromných nadácii. Ak si fanatik na presné čísla a donorov, máš ich vo výročných správach. Nemám čas na pindoviny, politikou sa mi nechce zaoberať. Keby sa mi chcelo tým tráviť čas, tak si radšej vygúglujem výročnú správu tej americkej korporácie, čo kúpila Mistríkovú firmu a zistím kolko miliónov dostal za odstúpenie v prospech Čaputovej. Tak sa robí politika. Mistrík je konkrétny príklad. Ja nie som hlupák, aby som nerozoznal starú židovskú fintu v podnikaní: založ si firmu a ked chceš poraziť konkurenciu, založ si aj konkurenčnú firmu. A samozrejme, tvár sa, že si konkurujete. Nebudem ti teraz dávať príklad priamo zo Slovenska, ale funguje to aj u nás.
Mistrík, ktorý do volieb vložil viac ako pol milióna € mal vyššie preferencie ako Čaputová. Dohodli sa, že sa vzdajú jeden v prospech druhého, ale Čaputová v tomto nedodržala slovo a neodstúpila. Potom sa miska váh preklopila a Čaputová mala viac hlasov. MIstrík jej podraz neopetoval, ale zrazu sa vzdal. Málokto si však všimol, že to bolo len 1-2 dni potom ako sa mu na účte objavilo milión €, na čo poukázal ten Daňo, ktorého teraz s Vaským zavreli. Video je na nete. Každý si kládol otázku, ako mohol Mistrík tak rýchlo obetovať toľko peňazí. Mne bolo podozrivé to, že sa vzdal, ked sa na nete začalo preberať, odkial asi má ten milión na účte, ved predtým chudák zarábal 35 tisíc ročne. Sranda bola v tom, že Daňo to objavil na stránke Transparency.
Ale tu neide o ten milión. Odbočil som. Mistrík odstúpil a odpoved na záhadné obetovanie 500tisíc prišla po niekolkých mesiacoch, ked sa na volby i na Mistríka zabudlo.
Istá americká korporácia od neho kúpila jeho sročku za odhadovaných 7 mil. €.
Mistrík a Čaputová je podľa mňa typický príklad ako sa za peniaze vyrábajú politici. Liahnú sa priamo z NGO a ked nie priamo, tak sú cez NGO podporovaní a dávaní do popredia. A čo sa týka tvojej otázky na čo konkrétne sa používajú zámorské peniaze, tak odpoved máš v nasledujúcom článku. Rovnako fungujú i spriaznené média. Preto čítam Sme, alebo Denník N, ale ked už mám úsmev na perách ako články a témy ideologicky ladia, tak prepnem na protiváhu napr.Hlavné správy. Ináč sa to u nás nedá, lebo skončíš s vymytým mozgom. Videl som dosť vymytých mozgov za komunizmu a niektorí ľudia čo tie mozgy vymývali fungujú dnes rovnako, akurát ich vymývajú na opačnú stranu. Taký je život. To nevymyslíš..To nevykonšpiruješ..
Linku dám pod, vypichnem len malú časť a viac už o tom nechcem debatovať. Mám v paži aby som niekoho o tom presviedčal. Politikou sa zaoberám s pasie a fascinuje ma presne to, čo pri akciách: analýza v ktorej fakty zapadajú do seba a určujú potom smer... Je to ako skladať puzzle. Zdanlivo iba kopa papierikov, no ked ich skladáš jeden po druhom, dostaneš obraz.
Tu je torzo článku:
Akú „ideológiu“ presadzujú politické mimovládky?
O čom sa dnes v politike búrlivo diskutuje? Sú to témy ako geopolitika, multikulturalizmus a migrácia, práva menšín (národnostných, sexuálnych a iných) a spôsob integrácie do nadnárodných politických a ekonomických štruktúr. Tie ovplyvňujú naše smerovanie ako spoločnosti potenciálne na desaťročia dopredu.
Tieto témy sú silne emočne nabité a občiansku spoločnosť rozdeľujú: rôzne skupiny v občianskej spoločnosti na ne majú radikálne odlišné stanoviská.
Ak sa však pozrieme na vyššie menované politické mimovládky,
vo všetkých týchto témach zaujímajú jasne vyhranené stanoviská. Nie všetky politické mimovládky priamo riešia všetky témy a nie všetky ich riešia do rovnakej miery. Pochopiteľne, každá má svoju špecializáciu. Ak sa však pozrieme na tento sektor ako celok, vystupuje jasný obraz uprednostňovanej ideológie.
Taktiež platí, že politické mimovládky, či ich kľúčoví predstavitelia
sa vzájomne krížovo podporujú, aj pokiaľ ide o vyhlásenie či iniciatívu, ktorá nespadá do ich hlavnej oblasti záujmu.
Napríklad vyhlásenie podporujúce rodovo citlivú výchovu podporil aj Juraj Mesík, bývalý riaditeľ nadácie Ekopolis (ktorý by sa teda mal primárne orientovať na ekológiu). Výzvu „Ide o civilizačnú príslušnosť Slovenska“, ktorá požaduje jednostranné prozápadný a pro-NATO postoj Slovenska, podporil aj Boris Strečanský z Centra pre filantropiu, ktoré by, prirodzene, malo podporovať skôr pomoc sociálne slabším ľuďom ako geopolitiku. Túto výzvu podporil aj Juraj Mesík a pod.
Kľúčové témy, ktorým sa politické mimovládky venujú, sú nasledovné:
Geopolitika – presadzujú prozápadnú orientáciu, hlbšiu integráciu v EÚ, silnejšie spojenectvo s USA a NATO
Multikulturalizmus – presadzujú otvorenú, multikultúrnu spoločnosť, podporujú migráciu z krajín (aj) tretieho sveta, bojujú proti predsudkom a xenofóbii
Práva menšín – stavajú sa za práva LGBT ľudí
Občiansky princíp – príslušnosť k národu nepovažujú za významnú hodnotu, národnému cíteniu nepripisujú dôležitosť.
Nadnárodný aspekt – sú za zmenšovanie právomoci suverénneho národného štátu a prenos právomocí na úroveň nadnárodných organizácií, resp. zväzkov štátov (hlavne EÚ)
Liberálna ekonomika, globálny kapitalizmus – presadzujú dereguláciu, voľný trh, slobodný pohyb kapitálua odstránenie bariér pre zahraničných investorov (či ich priame zvýhodňovanie).
Kritika konšpiračných teórií, podpora „kritického myslenia“ – vyzývajú na potrebu čeliť hlavne ruskej propagande a teóriám poukazujúcim na neprimerane silný vplyv ekonomických elít na chod sveta.
Opäť chceme zdôrazniť: netvrdíme, že činnosť politických mimovládok spočíva len v šírení týchto ideologických tém. Ich činnosť je do veľkej miery mimoideologická, ale tento ideologický aspekt je tam jasný a silný. Čo je podstatné, pokiaľ sa vôbec k týmto témam vyjadrujú, tak je to prakticky vždy v línii vyššie uvedených postojov.
Politické mimovládky majú na spomínané témy jasne vyhranené postoje. Postoje umiernenejšieho charakteru a volanie po diskusii medzi rôznymi názorovými prúdmi sa u nich hľadá veľmi ťažko.
Zo strany predstaviteľov politických mimovládok prakticky nikdy nezaznievajú kritické otázky ako napr.:
„Môže nám masová imigrácia z krajín tretieho sveta nejak uškodiť?“
„Je jednostranná orientácia na Západ naozaj iba dobrá, alebo môže našu bezpečnosť aj ohroziť?“
„Je jasné, že stereotypy sú niekedy prehnané. Aký vplyv na identitu ľudí ale bude mať, pokiaľ sa koncepty mužskosti a ženskosti budú úplne dekonštruovať? Nemôže to ohroziť psychosociálny vývin detí?“.
Na kontroverzné témy nepresadzujú vyvážené postoje
Uveďme si niekoľko príkladov postojov, ktoré zo strany politických mimovládok počuť nebudeme:
Väčšina imigrantov, ktorí do Európy prichádzajú, sú obyčajní ľudia utekajúci pred vojnou. Skúsenosti zo Západu však ukazujú, že multikulturalizmus a masová migrácia z moslimských krajín vedú k zvýšenej hrozbe terorizmu, kriminality a spoločenských nepokojov. V moslimských krajinách je stav ľudských práv vo všeobecnosti nie dobrý, preto by sme mali byť pri prepúšťaní imigrácie opatrní.
Zo západu sa môžeme mnohé naučiť, ale ako Slováci a Slovania máme aj isté špecifiká, ktoré môžeme dať svetu a mali by sme ich rozvíjať. Nemôžeme sa úplne pozápadniť – stratili by sme tvár a svet by prišiel o časť svojho kultúrneho dedičstva.
Spojené štáty americké, podobne ako Rusko, sa pri presadzovaní svojich geopolitických a ekonomických záujmov dopúšťajú kontroverzných praktík, niekedy v priamom rozpore s medzinárodným právom.
Aj keď je každý individuálny, predsa existujú prvky mužskej a ženskej identity. Do istej miery sú ich predpoklady dané biologicky ako prirodzené rozdiely. Aj keď každý má právo zvoliť si, čomu sa chce venovať a ako sa chce rozvíjať, teda stereotypy by nemali človeka zväzovať, je dôležité pochopiť koncepty mužskosti a ženskosti, aby ich ľudia mohli rozvíjať a pochopiť sami seba. Stereotypy sú niekedy jednostranné, preto ich treba opraviť, ale musíme si dať pozor, aby to neznamenalo úplnú dekonštrukciu konceptov ženskosti a mužskosti.
Sloboda prejavu je základ demokratickej spoločnosti. Preto, hoci nesúhlasíme s niektorými alternatívnymi médiami alebo inými našimi kritikmi, vedieme s nimi otvorenú diskusiu. Nesnažíme sa im znemožniť verejné vystupovanie. Pokiaľ je im sloboda ich prejavu zamedzovaná, napr. korporátnou cenzúrou alebo autocenzúrou, poukazujeme na to a podporujeme ich v ich práve na slobodu prejavu.
Globalizovaná ekonomika nám mnohé priniesla, predovšetkým veľmi prispela k zvýšeniu nášho blahobytu. Na druhej strane, má aj mnohé odvrátené stránky, napr. veľmi nespravodlivé rozdelenie bohatstva, vznik úzkej vrstvy superbohatých, riziko špekulácií a vzniku bublín, ktoré majú za následok opakované krízy a, samozrejme, drancovanie planéty a úplná ekologická slepota a neudržateľnosť.
Konkrétne fakty a príklady...prečítať si treba celý článok. Je dlhý...ani mne sa ho nechce čítať... Ale táto diskusia bola aspoň na to to dobrá, že som objavil zdroj, ktorý sa venuje politickým mimovládkam:
http://www.politickemimovladky.sk/posts ... imovladok/" onclick="window.open(this.href);return false;