Mienkotvorne media pisu aj o tomto :
Počul plakať bábätká, napriek tomu nariadil útok. Izraelskí vojaci v dokumente NAZA prehovorili o zabíjaní v Gaze
https://dennikn.sk/5638818/pocul-plakat ... /?ref=mwat
Je dôležité, že sú tieto svedectvá nahrané. Dnes už nikto nemôže hovoriť, že o tom nemohol vedieť, hovorí o filme NAZA český blízkovýchodný expert Břetislav Tureček.
Na streche domu v Tel Avive sedia v tme dve postavy. Jedna z nich kreslí budovu, ktorú rozdeľuje na menšie časti, a rozpráva. Druhá postava sa pýta, miestami zostáva zarazene ticho.
Scéna, ktorá by nebola ničím výnimočná, keby v nej nezaznelo svedectvo príslušníka izraelských síl o operáciách v Pásme Gazy. Tie tvoria hlavnú líniu dokumentárneho filmu NAZA izraelskej filmárskej dvojice – Juvala Abrahama a Rachel Szor.
NAZA je mrazivý dokument o masovom vraždení schválenom na najvyšších miestach vlády, napísal o ňom britský denník The Guardian, ktorý sa podieľal na jeho produkcii.
https://www.youtube.com/watch?v=YIBRLEEaueo
Szor a Abraham ho vystavali na základe svedectiev 24 osôb zvnútra systému, ktorí sa na diaľku podieľali na určovaní cieľov v Gaze. V drvivej väčšine prípadov išlo o domy, v ktorých sa nachádzali ľudia – často rodičia s deťmi.
„Som len malé koliesko v stroji,“ zaznieva v jednom svedectve, keď sa Abraham anonymizovanej osoby pýta na vojnu v Gaze, počas ktorej bolo za tri roky zabitých viac ako 70-tisíc ľudí, väčšinou civilistov.
Dokument čelí kritike zo strany izraelskej vlády, vyčíta mu okrem iného, že je postavený na anonymných zdrojoch
500 civilistov za jedného člena Hamasu
NAZA je skratka, ktorú izraelské spravodajské služby používajú na označenie predpokladaného počtu civilistov, ktorí zahynú pri leteckom útoku na ciele v Pásme Gazy. Ide o výraz, ktorý možno preložiť ako „vedľajšie škody“ (z anglického collateral damage), no v skutočnosti sa za ním skrývajú ľudské životy.
Cez svedectvá, ktoré získali filmári, sa tak dozvedáme, že izraelské sily uprednostňujú nočné útoky na teroristov Hamasu v ich domovoch. Ak žijú so svojimi rodinami alebo v husto obývaných štvrtiach, je to jednoducho len „škoda“ všetkých, ktorí sú v ich blízkosti.
Jeden anonymizovaný zdroj v dokumente tvrdí, že v určitej chvíli akceptovali, že pri zabití jedného člena Hamasu môže zomrieť aj 500 civilistov. Kritici tvrdia, že vo filme nezaznie, kedy presne a či sa táto situácia nakoniec stala realitou.
Ako títo muži pomohli zabiť desaťtisíce ľudí? pýta sa dokument, ktorý časopis Variety označil za „zdrvujúce odhalenie“ systematického masového zabíjania.
„Film a anonymizovaní respondenti v ňom v podstate potvrdzujú to, čo vieme už dlhší čas,“ hovorí pre Denník N český expert na Blízky východ Břetislav Tureček z pražskej Metropolitnej univerzity.
Vraví, že Izrael počas vojny v Gaze výrazne uvoľnil pravidlá nasadzovania sily (takzvané rules of engagement). „Izraelské jednotky veľmi benevolentne posudzovali riziko, že pri útokoch zasiahnu aj civilistov,“ pokračuje.
Dokument nepredstavuje vraždenie Palestínčanov ako dôsledok ojedinelých zlyhaní, svojvoľného konania alebo krutosti jednotlivcov. Ukazuje ho skôr ako dôsledok pravidiel, rozkazov a postupov, ktoré rozptyľujú zodpovednosť za zabíjanie civilistov.
Dôležitou súčasťou dokumentu sú aj výpovede
o využívaní nástroja založeného na AI, ktorý vyhľadáva telefónne signály a na základe toho odporúča byty či domy v Pásme Gazy ako ciele bombardovania.
„Moja úloha je len technická,“ hovorí osoba pred kamerou, za ktorou stojí Rachel Szor.
Film tak odhaľuje systém, ktorý je vysoko efektívny a zároveň buduje odstup medzi páchateľmi a samotným činom.
Kto za obete nesie zodpovednosť, keď ciele vyberá umelá inteligencia a bombu zhadzuje dron?
„Samozrejme, je jednoduchšie zabíjať ľudí, keď to robíte na obrazovke,“ povedal Abraham pre denník The Guardian. „Asi je na tom kus pravdy. No treba aj povedať, že práve spravodajskí dôstojníci vedia najviac. Odpočúvajú mobilné telefóny. Vedia, že dom, na ktorý útočia, je plný detí. Počujú plakať bábätká. A napriek tomu nariadia ďalší útok.“
A čo ste čakali?
Nie náhodou sa celý film odohráva v tme. Podľa Abrahama sa jeho krajina nachádza „vo veľmi temnom období“.
V pozadí rozhovorov s príslušníkmi izraelských síl ďalej plynie pokojný a bežný život v Tel Avive. Filmárska dvojica prestriháva svedectvá o zabíjaní v Gaze s pohľadom do domovov Izraelčanov, ktorí umývajú riady, odpratávajú veci zo stola, upratujú hračky a rozprávajú sa.
Vidíme ľudí, opäť nie ich tváre, ako sedia pred televízorom, kde bežia správy o útokoch v Pásme Gazy, ktoré je od nich vzdialené približne 70 kilometrov. V meste, ktorého panorámu tvoria vysvietené mrakodrapy, to však navodzuje dojem, akoby sa to obyvateľov Tel Avivu ani netýkalo.
Na streche domu medzitým sedia dvaja muži – Abraham a anonymizovaný príslušník izraelských síl, ktorý plánovanie náletov prirovnáva k „šialenej zábave“.
Iný si spomína, že ako malý chlapec navštívil pamätníky holokaustu a premýšľal, ako mohli Nemci robiť to, čo robili. „Nacistov stále vnímam ako zlo,“ hovorí. „Čo to však znamená v mojom prípade?“
Postavy vystupujúce v dokumente NAZA o vraždení zdanlivo rozprávajú bez pochybností a bez toho, aby sa pozastavovali nad tým, či ide o civilistov, často dokonca o malé deti. Pri opise zabíjania môžu vyznieť, akoby išlo o bežnú rutinu; jeden z nich to označuje ako „misiu“, iný to prirovnáva k „videohre“.
„Niektorí respondenti vo filme síce potvrdzujú, že pravidlá nasadzovania sily v Gaze boli veľmi voľné, no zároveň sa k tomu otvorene hlásia a hovoria: ‚A čo ste čakali?‘ Považujú to teda za správne a nepristupujú k tomu kriticky,“ hovorí český blízkovýchodný expert Tureček.
Ďalší muž v dokumente NAZA opisuje, že presne vedel, čo niektorí ľudia robili krátko pred tým, než ich zabil. Spomína, ako počul muža rozprávať sa v posteli so svojou ženou, plač dieťaťa či zvuk televízora. Hoci si uvedomoval prítomnosť ľudí, vydal súhlas na zhodenie bomby.
„Viem si predstaviť, že ak izraelský vojak, ktorý má doma rodinu, napríklad na videozázname sleduje, ako psy požierajú telo zastreleného palestínskeho chlapca, čo vo filme rovnako zaznieva, sa nejako musí obrniť a potlačiť v sebe ľudskosť,“ vraví Tureček.
Vraví, že do určitej miery s tým pracujú všetky armády sveta. V tomto prípade je to však podľa neho „oveľa intenzívnejšie“.
„Izrael obhajuje búranie, plienenie a zrovnávanie celých štvrtí a dedín v Pásme Gazy so zemou tým, že predstavovali vojenské nebezpečenstvo a ukrýval sa v nich Hamas. Vo filme však zaznievajú aj citáty izraelských politikov, ktorí otvorene hovoria, že Gazu treba zničiť tak, aby sa Palestínčania už nemali kam vrátiť,“ hovorí.
To podľa neho „popiera vojenský rozmer devastácie a, naopak, vyzdvihuje rozmer etnickej čistky, pre ktorú je Izrael tiež kritizovaný“.
„Nejde teda len o útoky z vojenských dôvodov, ale aj z dôvodu, aby sa dalo zabrať nové územie a znemožniť jeho pôvodným obyvateľom návrat,“ pripomína Tureček.
Zabíjanie pokračuje
Film NAZA vznikal tri roky a opiera sa aj o rozhovory s viac ako stovkou ľudí, ktorí poznajú systémy izraelskej armády (IDF) používané vo vojne v Gaze. Medzi nimi sú aj vysokopostavení velitelia, ktorí sa priamo podieľali na schvaľovaní útokov.
Dokument získal na festivale v Benátkach Zvláštnu cenu poroty a po premiére tam zožal 25-minútový potlesk v stoji.
V bežnom kine však diváci a diváčky zostávajú zhrozene ticho. Na záver filmu totiž uvidíme to, čoho sme sa po celý čas možno najviac obávali – zábery zo zničenej Gazy.
Niet však slov, ktoré by tú hrôzu aj v kontexte svedectiev príslušníkov izraelských síl opísali.
Ešte pred záverečnými titulkami sa objaví niekoľko viet. Tie uvádzajú počty obetí izraelskej vojny v Gaze a pripomínajú, že zabíjanie pokračuje.
Podľa Břetislava Turečeka je NAZA dôležitým dokumentom, pretože ukazuje, že vo vnútri Izraela sú „ľudia, ktorým prekáža to, čo sa v Gaze v mene Izraela dialo“. Hovorí ďalej, že takýchto ľudí bude v Izraeli pribúdať.
„Podobnú situáciu Izrael zažil po libanonskej vojne v 80. rokoch a Američania po vojne vo Vietname. Myslím si preto, že je dôležité, že tieto svedectvá sú nahrané. Dnes už nikto nemôže hovoriť, že o tom nemohol vedieť. Keď bude film po premietaní v kinách následne dostupný zadarmo, každý si ho bude môcť pozrieť,“ uzatvára.