TRHY AKTUÁLNE 2026 - POKEC

[Matthew]

Osobne čakám, že sa ešte pre výrazným prepadom vyrieši Irán. Pretože ak by pokles prisiel pred tým, tak vyriešenie vojny počas prepadu dokáze trhy vystrelit a neumožní hlbšiu korekciu. No ak pokles príde po vyriešení vojny, neviem čo by mohlo mať tak pozitívny vplyv na trh ked bude v silne negatívnom sentimente. V tomto prípade by som počítal s vacšim prepadom. Každopádne dohoda asi nie je rozhodnutím zo dňa na deň aby tym niekto zachranil trh v momente ked sa mu zachce.

PS: pekný graf Martin

[Ivix]

Celkom zaujimava statistika. Za poslednych 76 rokov skoncilo SP500 v medzivolebnom obdobi od konca oktobra do juna buduceho roku v zisku 19/19 (median +15%). Pre cipy mame kratsie data (1994-2022), pricom cipy casto najprv klesli po oktobri no potom to do juna dobehli s peknym ziskom 8/8 (median +22%).

[Martin7]

Ivix, toho sa práve obávam, že tá štatistika má v určitých obdobiach 100% úspešnosť, drvivá väčšina investorov je presvedčená, že po zlom októbri to pôjde hore, ale nie že nakupujú akcie, ale nakupujú všetko na páku. A keď sa rekordne nakupuje na páku (SOXL zaznamenal 2 rekordy posledné 2 týždne), tak ten rast už z podstaty veci nemôže dlho vydržať a musí dôjsť najneskôr o pár týždňov ku krachu. Na burze totiž žiadne peniaze nevznikajú. Na burze sa peniaze len presúvajú. A teda matematicky nemôže povedzme väčšina účastníkov trhu urobiť povedzme 5x za pol roka. Kto chce na páke zarobiť, musí byť vždy v menšine alebo aspoň menšom množstve. Ešte keď som ja držal SOXL, tak už mesiac pred mojím predajom vychádzali články o prepákovanosti polovodičov. Spravidla už o mesiac, dva prichádza od tohto bodu k výplachu, najviac však 3 až 4 mesiace. Tento rok to bol tuším rekord. Ale nemôže to vydržať, že rok alebo dva v kuse.

Inak povedané, je jedno, že vy si poctivo nakupujete akcie a ETF-ka bez páky, pokazia vám to teraz tí, ktorí idú na páku. Je ich totiž extrémne veľa. Prepákovaný trh má vždy tendenciu sa ,,odpákovať" pádom. Takmer celý retail nakupoval poctivo tento prepad, pre veľkých hráčov sú teraz ľahká korisť.

[MiBi]

Diabolský október pre technologický sektor.
ETF fond Nasdaq-100 (QQQ) v októbri klesol o 6,66 %.
Strašidelné číslo na záver mesiaca, v ktorom sa oslavuje Halloween.

[JUGGLER]

Výnimočne dávam politický komentár sem, lebo volby budú mať vplyv na trhy.

Štyri geopolitické otázky, o ktorých rozhodnú americké voľby do Kongresu

Dôsledky amerických volieb v polovici volebného obdobia siahajú ďaleko za hranice Washingtonu.
Moskva, Brusel, Teherán a Peking ich pozorne sledujú.

Autor: John McGuirk | Čas čítania: 6 min

Američania idú v utorok k volebným urnám, aby si zvolili všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a jednu tretinu členov Senátu. V hre je kontrola nad Kongresom, ktorý je formálne najmocnejšou z troch zložiek americkej štátnej moci, ako aj kontrola nad zákonodarnými zbormi jednotlivých štátov a postmi guvernérov v 36 z 50 amerických štátov.

Tak ako pri všetkých amerických voľbách však ich dôsledky nebudú len vnútropolitické, ale aj globálne.
V tomto prehľade sa zameriavame na štyri kľúčové oblasti, v ktorých môžu mať výsledky zásadný dosah.

Príležitosť pre Kremeľ

Čoraz ostrejšia rétorika prezidenta Donalda Trumpa voči Ukrajine a jej prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému je neprehliadnuteľná. Jedným z politicky aj vojensky najdôležitejších rozhodnutí prezidenta v posledných mesiacoch bolo uzavretie dohody s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dovoze obmedzeného množstva ruskej nafty. Trump tým poskytol ruskému lídrovi úľavu práve vtedy, keď sa zdalo, že hospodárske sankcie začínajú citeľne účinkovať.

Z dvoch amerických strán boli tradične práve republikáni tí, ktorých bolo možné spoľahlivo považovať za tvrdších voči Rusku – súčasná administratíva však tento scenár obrátila. Výsledok volieb budú preto pozorne sledovať v Kremli aj v Kyjeve. Pre Vladimira Putina by nečakane výrazný nárast podpory Trumpových kandidátov predstavoval signál, že americká podpora Ukrajiny dlhodobo slabne. Naopak, Kongres ovládaný demokratmi by pravdepodobne zaujal výrazne proukrajinský postoj.

Za zmienku stojí najmä legislatívny návrh troch vysokopostavených demokratov v Snemovni reprezentantov – Gregoryho Meeksa, Jima Himesa a Adama Smitha –, ktorí by mali zaujať pozície predsedov výborov Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci, spravodajské služby a ozbrojené sily.
Navrhovaný zákon by po schválení prinútil Trumpovu administratívu poskytnúť Ukrajine vojenskú, ekonomickú a spravodajskú pomoc.

Ak by takýto zákon schválila Snemovňa reprezentantov, stále by mohol naraziť na obštrukcie republikánskej menšiny v Senáte. Otázne však je, nakoľko by republikáni v záverečných rokoch Trumpovho prezidentovania boli ochotní blokovať zákon v mene nepopulárneho postoja.

Prezident Trump sa, samozrejme, nezdráha ignorovať Kongres. Veď aj nedávne rozhodnutie o dovoze ruskej nafty prišlo len niekoľko týždňov po tom, ako Kongres schválil prísnejšie sankcie voči Rusku. Výrazné víťazstvo demokratov by však podstatne zvýšilo význam ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine. Obe strany by si totiž uvedomovali, že ak by demokrati o dva roky opäť získali Biely dom, postoj Spojených štátov by sa mohol zásadne zmeniť v prospech Ukrajiny.

Uspokojenie v Bruseli

V politike je len málo istôt, ale jednou z nich je, že Donald Trump nebude prezidentom Spojených štátov od 21. januára 2029 po uplynutí jeho funkčného obdobia. To znamená, že frustrovaní a občas panikáriaci európski lídri musia ešte vydržať 27 mesiacov.

Trumpova politika zásadne zmenila aj pohľad Európy na vlastnú obranu. Tá sa opäť dostala medzi hlavné témy rokovaní v Bruseli. Postupne prevládol názor, že Európa sa už nemôže spoliehať na Washington ako na dôveryhodného spojenca.

Je však tento postoj trvalý alebo prechodný? Existuje v Európe významný počet politikov, ktorí veria, že Trumpov postoj k potrebám európskej obrany je dočasný a že ho demokratický nástupca pravdepodobne okamžite zvráti?

Výsledky utorňajších volieb môžu výrazne ovplyvniť uvažovanie európskych lídrov. Nečakané víťazstvo republikánov by mohlo mnohých z nich definitívne presvedčiť, že odklon Spojených štátov od Európy je trvalý, zásadný a treba ho brať vážne. Naopak, víťazstvo demokratov môže vytvoriť živnú pôdu pre tých, ktorí sa uspokojujú s predstavou, že v januári 2029 sa obnovia transatlantické vzťahy v podobe, v akej fungovali pred rokom 2016.

Údaje ukazujú, že výdavky EÚ na obranu sa v pomere k HDP od roku 2017 takmer zdvojnásobili.
Pozoruhodné je najmä prudké tempo ich rastu od polovice roka 2023, keď si Európania začali uvedomovať, že návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu je čoraz pravdepodobnejší.

Psychologický vplyv amerických volieb na Európu sa teda nesmie podceňovať.

Posilnenie iránskeho režimu

Ak by víťazstvo demokratov mohlo vyvolať úľavu v Bruseli a Kyjeve a podráždiť Moskvu, v Teheráne by ho mohli privítať s nadšením.

Trumpova nevyhlásená vojna proti Iránu je medzi Američanmi veľmi nepopulárna a demokrati z nej urobili hlavnú tému predvolebnej kampane. Kongres ovládaný demokratmi by mohol podniknúť viacero krokov – od rozsiahleho vyšetrovania cez snahu presadiť kontrolu Kongresu nad rozhodovaním o vojenských operáciách až po prípadné zastavenie ich financovania. V strednodobom horizonte by to pravdepodobne výrazne obmedzilo Trumpov manévrovací priestor vo vojne proti Iránu.

Medzitým Irán neprejavil veľkú ochotu na rozumné rokovania. Naopak, opakovane ukázal, že vnútropolitické rozpory v Spojených štátoch vníma ako slabinu, ktorú môže využiť vo svoj prospech. Je preto nepravdepodobné, že by tvrdý režim iránskych duchovných po víťazstve demokratov zmiernil svoj postoj alebo prejavil väčšiu ochotu rokovať.

V posledných týždňoch sa šíria špekulácie, že Trump využije obdobie medzi voľbami a nástupom nového Kongresu začiatkom januára na spustenie ďalšej ofenzívy proti Iránu. Ak by ani táto operácia neprinútila Teherán zasadnúť za rokovací stôl, mohlo by ísť o poslednú ofenzívu, ktorú bude prezident schopný uskutočniť.

Inými slovami, víťazstvo demokratov by mohlo z Iránu urobiť akýsi Trumpov Vietnam – hoci bez strát na životoch amerických vojakov, aké by prinieslo nasadenie pozemných síl.

Kalkulácie Pekingu

Aj Peking bude výsledky pozorne sledovať. Potrebuje posúdiť Trumpovu politickú silu a priestor na presadzovanie vlastných rozhodnutí.

Oslabený Trump, ktorý by musel čeliť vyšetrovaniam zo strany opozičného Kongresu a sporom o rozpočet, by sa mohol javiť ako prezident zahltený domácimi problémami.
Na druhej strane by Kongres ovládaný demokratmi mohol voči Číne zaujať tvrdší postoj než Biely dom, posilniť podporu Taiwanu a odmietať ústupky pri americko-čínskych rokovaniach.

Dôležitejšia otázka znie: presvedčí výsledok volieb Peking, že Spojené štáty sú ochotnejšie, alebo naopak menej ochotné vojensky zasiahnuť v prípade konfliktu o Taiwan?

Ekonomické dôsledky by boli obrovské. Týkali by sa nielen dodávok polovodičov, ale aj budúceho smerovania americkej obchodnej politiky v Ázii.

Kongres, samozrejme, nemôže prezidenta prinútiť k vojenskému zásahu. Trumpov politický štýl je navyše nezvyčajný svojou silnou straníckou vyhranenosťou. Existuje preto riziko, že Čína dospeje k záveru, že zostávajúce dva roky jeho funkčného obdobia predstavujú najvhodnejšiu príležitosť na pokus o ovládnutie Taiwanu. Platilo by to najmä v prípade, ak by Spojené štáty počas tohto obdobia zostali vojensky a politicky zaangažované v dlhotrvajúcom konflikte s Iránom. Peking by totiž mohol usúdiť, že práve vtedy bude Washington najmenej ochotný postaviť sa proti vážnemu pokusu Číny zmocniť sa ostrova.

Náš odhad

Najpravdepodobnejším výsledkom na základe predvolebných prieskumov a ďalších ukazovateľov, ako sú napríklad výdavky na kampaň, je úplná kontrola demokratov nad oboma komorami Kongresu.
To spôsobí počas nasledujúcich dvoch rokov ešte väčšiu neistotu v americkej zahraničnej politike.

Najväčšie geopolitické a hospodárske riziko naďalej predstavujú Perzský záliv a Hormuzský prieliv.
Ak utorňajšie voľby dopadnú podľa očakávaní, mohli by zároveň podnietiť Rusko k agresívnejšiemu postupu na Ukrajine, keďže sa jeho príležitosti na dosiahnutie cieľov postupne zužujú. Rastúca globálna nestabilita by navyše mohla prinútiť aj tradične opatrný režim v Pekingu, aby tentoraz zariskoval.

Prvé výsledky začnú prichádzať krátko po polnoci stredoeurópskeho času. Významným ukazovateľom bude súboj o senátorské kreslo v štáte Maine, ktorého výsledok sa očakáva neskôr v noci. Porážka doterajšej republikánskej senátorky Susan Collinsovej by znamenala veľmi zlú noc pre prezidenta a jeho stranu.

https://standard.sk/1359493/styri-geopo ... ho-obdobia