Ako-investovať - fórum

marxx napísal: ↑Št 03 04, 2025 2:54 pm Úplný vrchol je možno ešte ďaleko, ale lokálna panická korekcia sa už začala. Od dnešnej noci som kompletne v eurách, v peňažnom ETFku.

dnes zaujimavy stav zlato aj USD padaju spolu

Podľa mňa si včerajšieho Trumpa mimoamerickí traderi vyhodnotili tak, že hrozí masívne oslabenie USD, preto predávajú všetky dolárové aktíva, teda aj zlato, a následnú dolárovú hotovosť premieňajú na svoje lokálne meny. Predpokladám, že toto bude trend najbližších týždňov, možno mesiacov. Naozaj sa neoplatí investovať, keď na zlate dosiahnem ešte 10 percent a zároveň na dolári stratím 10 percent.

marxx napísal: ↑Št 03 04, 2025 3:30 pm Podľa mňa si včerajšieho Trumpa mimoamerickí traderi vyhodnotili tak, že hrozí masívne oslabenie USD, preto predávajú všetky dolárové aktíva, teda aj zlato,

môže byť, že predávajú zlato...je extrémne vysoko...ale keby hrozilo masívne oslabenie dolára, mali by nakupovať.
Všetky komodity by mali stúpať pri oslabení USD, ale oni panicky klesajú.
Ak chcel Trump oslabiť dolár a posilniť konkurenčné meny - práve to dosiahol.

JUGGLER napísal: ↑Št 03 04, 2025 3:47 pm

marxx napísal: ↑Št 03 04, 2025 3:30 pm Podľa mňa si včerajšieho Trumpa mimoamerickí traderi vyhodnotili tak, že hrozí masívne oslabenie USD, preto predávajú všetky dolárové aktíva, teda aj zlato,

môže byť, že predávajú zlato...je extrémne vysoko...ale keby hrozilo masívne oslabenie dolára, mali by nakupovať.
Všetky komodity by mali stúpať pri oslabení USD, ale oni panicky klesajú.
Ak chcel Trump oslabiť dolár a posilniť konkurenčné meny - práve to dosiahol.

Presne tak.
Je nelogicke, aby zaroven oslaboval dolar voci ostatnym menam a este aj zlato v dolaroch. Je to nezmysel, ale dialo sa to.

Ak kupna sila dolara klesa a dostupneho vytazeneho zlata je pocas toho dna/tyzdna/mesiaca na svete v podstate rovnako - tak kupa unce zlata by ma mala stat viac dolarov, ktorych kupna sila padla.

Je vidiet, ze trh nefunguje logicky, ale hystericky a chaoticky.
Ako technikovi mi je taky system fungovania trhu odporny.

Komodity by mali stúpať. S tým súhlasím. Možno to nastane, keď pominie táto panika, pričom dolár už neobnoví svoju silu a bude ďalej oslabovať. Aby sa to stalo, celková dôvera v USD by musela oslabiť, čo by obnášalo vysokú infláciu a zároveň neschopnosť FEDu primerane inflácii zvyšovať úrokové sadzby. Tieň vysokej inflácie už naznačili Trumpove clá. Uvidíme, ako sa zachová FED.

marxx napísal: ↑Št 03 04, 2025 8:48 pm Komodity by mali stúpať. S tým súhlasím. Možno to nastane, keď pominie táto panika, pričom dolár už neobnoví svoju silu a bude ďalej oslabovať. Aby sa to stalo, celková dôvera v USD by musela oslabiť, čo by obnášalo vysokú infláciu a zároveň neschopnosť FEDu primerane inflácii zvyšovať úrokové sadzby. Tieň vysokej inflácie už naznačili Trumpove clá. Uvidíme, ako sa zachová FED.

len aby sme mali jasno, voci comu mas na mysli ze USD bude dalej oslabovat, voci komoditam alebo voci inym fiat menam?

Na trhu trvá každá sranda chvíľu, potom sa všetko otočí a je to inak. Dal som si do porovnania EURUSD a 2 ročný T-Note a všimol som si, že euro má tendenciu posilňovať, keď výnos z dlhopisu klesá a naopak dolár posilňuje, keď ten výnos stúpa. Teraz výnos prudko klesá, lebo všetci utekajú do bezpečia štátnych dlhopisov. To by naznačovalo, że FED by mal znížiť sadzby, ale čo ak inflácia bude nad 2%? To by bolo neudržateľné a USD by to spochybnilo a oslabilo. Preto si myslím, že výnos sa neskôr otočí nahor a dolár spevní. Tým sa zastavil aj súčasný výpredaj a trh by sa otočil. Je to len taká moja úvaha. Môže sa zdať nelogická, ale trh sa správa podľa nejakých naratívov, ktoré chvíľu platia, potom sú popreté a vznikajú nové naratívy, ktoré sú zase popreté, a tak dookola.

Zaujimava teoria. Cize ak traderi (a v sucasnosti mozno uz aj s pomocou AI) najdu podla cien z minulosti nejaku spojitost a zacnu ju vyuzivat na vyberanie ziskov z trhu, tak tym tu spojitost zrejme v podstate znicia.

marxx napísal: ↑Št 03 04, 2025 11:22 pm Na trhu trvá každá sranda chvíľu, potom sa všetko otočí a je to inak. Dal som si do porovnania EURUSD a 2 ročný T-Note a všimol som si, že euro má tendenciu posilňovať, keď výnos z dlhopisu klesá a naopak dolár posilňuje, keď ten výnos stúpa. Teraz výnos prudko klesá, lebo všetci utekajú do bezpečia štátnych dlhopisov. To by naznačovalo, że FED by mal znížiť sadzby, ale čo ak inflácia bude nad 2%? To by bolo neudržateľné a USD by to spochybnilo a oslabilo. Preto si myslím, že výnos sa neskôr otočí nahor a dolár spevní. Tým sa zastavil aj súčasný výpredaj a trh by sa otočil. Je to len taká moja úvaha. Môže sa zdať nelogická, ale trh sa správa podľa nejakých naratívov, ktoré chvíľu platia, potom sú popreté a vznikajú nové naratívy, ktoré sú zase popreté, a tak dookola.

samo jasny princip carry trade predaj nizko urocenu menu a nakup vysoko urocenu menu , aj tym sa riadi dopyt po mene

moj stary dobry graf, momentalne stoji 1g zlata cca 100 usd, takze je velmi lahke modelovat, kde az teoreticky na cene indexu mozeme ist, teraz sme na hrubo 5000/100=50 , tu je celkom pekna podpora uz sme sa 2x od tej 50-ky hore odrazili v 2016 a v 2020, tak uvidime teraz... potom by tam cakala 30 .

Ja osobne nechapem, preco pada zlato.
Vyzera to tak, ze akcie, BTC aj zlato - vsetko je povazovane za rizikovy spekulativny kapital. A viaceri z toho aktualne vystupuju.

jaroslav80 napísal: ↑Po 07 04, 2025 2:52 am Ja osobne nechapem, preco pada zlato.
Vyzera to tak, ze akcie, BTC aj zlato - vsetko je povazovane za rizikovy spekulativny kapital. A viaceri z toho aktualne vystupuju.

Margin-cally treba nejako pokryť...

Cena zlata explodovala. „Toto nie je obyčajný rast. Niečo sa deje pod povrchom,“ priznáva expert

21. apríla 2025 o 16:00

https://www.startitup.sk/cena-zlata-exp ... va-expert/

Cena zlata prekonala historické maximá.
Neistota okolo americkej menovej politiky, napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj oslabený dolár ženú žltý kov do nevídaných výšin.
Technickí analytici varujú: trh sa správa inak než kedykoľvek predtým.

Zlato zaznamenalo najvýraznejší týždenný rast za posledných päť rokov a v pondelok v ázijskom obchodovaní dosiahlo nový rekord – až 3 385 dolárov za uncu, čo je v prepočte vyše 3 150 eur.

Spotová cena sa stabilizovala okolo 3 375 dolárov, pričom júlové futures na newyorskej burze vzrástli až na 3 388 dolárov.
Hoci cena neskôr mierne korigovala, experti hovoria o novej fáze trhu, ktorá môže priniesť ešte vyššie čísla.

Jedným z hlavných motorov rastu je podľa Investing.com oslabovanie amerického dolára.
Dôvodom sú znepokojujúce správy z Bieleho domu – prezident Donald Trump údajne plánuje zásadnú reformu Federálneho rezervného systému (Fed), čo by mohlo ohroziť jeho nezávislosť.

Trumpov ekonomický poradca Kevin Hassett v piatok uviedol, že prezident spolu so svojím tímom zvažuje, či má právomoc odvolať šéfa Fedu Jeromea Powella. Táto informácia okamžite vyvolala paniku na trhoch.

Slabší dolár automaticky znamená vyšší dopyt po zlate, keďže ho robí atraktívnejším pre investorov mimo USA.
Dolárový index (DXY) sa prepadol na trojročné minimum, čo ešte viac podporilo nákupné nálady.

Technická explózia bez historickej paralely

Skúsený technický analytik Gary Wagner z portálu TheGoldForecast.com hovorí, že takýto pohyb cien zažil za celé dekády svojej praxe len málokedy:

„Toto nie je obyčajný rast. Niečo sa deje pod povrchom a trh to jasne cíti,“ povedal v rozhovore pre Kitco News.

Podľa Wagenera trh od 25. marca prešiel z fázy korekcie do fázy výbušného rastu, ktorý je na technickej úrovni mimoriadne silný.
Zásadné je podľa neho to, že po prudkom raste nenastal obvyklý výpredaj, ale obchodovanie do strany, čo je signál, že zlato si vytvára stabilnú bázu na novej úrovni.

Kam môže cena zlata smerovať ďalej?

Wagner pomocou techniky tzv. Fibonacciho predĺženia predpovedá, že v priebehu najbližších 30 až 60 dní môže cena zlata vystúpiť až na 3 500 dolárov za uncu.

Aj keď iní analytici hovoria o ešte ambicióznejších cieľoch, Wagner ostáva opatrný: „Toto je najvyššia cena, akú som kedy vo svojej kariére projektoval. Ale všetko nasvedčuje tomu, že trend sa ešte neskončil.“

Okrem americkej politiky trh reaguje aj na ďalší vývoj vojny na Ukrajine.
Eskalácia konfliktu len ďalej zvyšuje dopyt po zlate ako po tzv. bezpečnom prístave.


Striebro rastie, meď brzdí čínske clá

Nárast cien sa neobmedzuje len na zlato. Cena striebra určená pre budúce dodanie vzrástla o 1 % na 32,77 dolára za uncu, zatiaľ čo platina sa obchodovala stabilne na úrovni 978 dolárov. Na druhej strane meď, ktorá je silne naviazaná na priemyselnú výrobu v Číne, zaznamenala len mierny rast – 0,3 % na londýnskej burze. Dôvodom je napätie medzi USA a Čínou po oznámení nových ciel na čínske dovozy.

Investori hľadajú útočisko. A zatiaľ ním je zlato

Trh so zlatom je momentálne stelesnením globálnej neistoty – a to tak ekonomickej, ako aj geopolitickej.
Oslabený dolár, kolísavé akciové trhy, eskalácia konfliktov, a najnovšie aj zásahy americkej administratívy do nezávislosti centrálnej banky vytvárajú podmienky, v ktorých žltý kov zažíva svoj veľký návrat.

„Najzdravšie, čo môže trh teraz urobiť, je konsolidovať – a presne to sa deje,“ uzatvára Gary Wagner. Ak sa trend potvrdí, zlato môže byť čoskoro oveľa drahšie, než sme si ešte nedávno dokázali predstaviť.

pozeram, ze Kajetan je naj treder... skusim iba z nostalgie vyhodnotit banika vs SP500 v nastaveni z hitparady, ktoru som vzdal .

Sakra, ja sa tento rok žením, kto bude za tieto ceny nakupovať obrúčky

vyzera, ze aj retail sa uz zapojil

Chudak farmar...

https://unionrayo.com/en/gold-mine-foun ... nfiscated/

Kde su teraz mudri ludia, ze existuje sloboda a vlastnictvo?

Podle dat Světové rady pro zlato v prvním čtvrtletí poptávka po fyzickém investičním zlatě (v podobě slitků a mincí) vyskočila o 170 % na 551,9 tuny. A do burzovně obchodovaných fondů investujících do zlata přitekly peníze, za něž se koupilo 226,5 tuny kovu, zatímco před rokem naopak takzvané zlaté ETF kvůli vybírání peněz musely 113 tun kovu odprodat.

Analytici z americké banky Goldman Sachs předpovídají, že cena zlata dosáhne do konce letošního roku 3 700 dolarů za trojskou unci a do poloviny příštího roku až 4 000 dolarů. Pro případ americké recese nebo eskalace obchodních válek dokonce mají v záloze pro letošní rok cíl 4 500 dolarů. "


Najdou se ale i pesimisté, kteří varují, že růst ceny zlata byl v poslední době až příliš rychlý, takže nelze vyloučit, že se na trhu nafoukla bublina. Připomínají v této souvislosti rok 1980, kdy dramatický odskok ceny zlata byl vystřídán podobně výrazným poklesem. Cena se tehdy od konce ledna do začátku dubna svezla z 850 dolarů na 485 dolarů za trojskou unci a do poloviny června následujícího roku se propadla až pod 300 dolarů. Nebo lze připomenout rok 2011, kdy po dosažení vrcholu cena během čtyř měsíců spadla o 18 % a po následné stagnaci se propad do poloviny roku 2013 prohloubil na 35 %.


Analytik Jon Mills z Morningstaru si v březnu řekl o pozornost, když prohlásil, že by cena unce zlata mohla spadnout až k 1 800 dolarů, pokud by došlo k navýšení produkce kovu, posílení jeho druhotného získávání z recyklace a současně s tím k ochlazení zájmu centrálních bank.

https://www.investicniweb.cz/komodity/3 ... ru-za-unci

MiBi napísal: ↑Pi 16 05, 2025 11:29 am Podle dat Světové rady pro zlato v prvním čtvrtletí poptávka po fyzickém investičním zlatě (v podobě slitků a mincí) vyskočila o 170 % na 551,9 tuny. A do burzovně obchodovaných fondů investujících do zlata přitekly peníze, za něž se koupilo 226,5 tuny kovu, zatímco před rokem naopak takzvané zlaté ETF kvůli vybírání peněz musely 113 tun kovu odprodat.

Analytici z americké banky Goldman Sachs předpovídají, že cena zlata dosáhne do konce letošního roku 3 700 dolarů za trojskou unci a do poloviny příštího roku až 4 000 dolarů. Pro případ americké recese nebo eskalace obchodních válek dokonce mají v záloze pro letošní rok cíl 4 500 dolarů. "

To bude asi tym, ze ked USA nebudu zvladat situaciu, tak mozu zacat tlacit dolare ako na beziacom pase. Tiez ze kryptomeny nie su garantovane ani hmotnymi statkami v USA, ktore sa daju zdanovat a zbranami US army, ktorymi sa da vydierat; ale len nejakym vypoctom, ktory prebehol a ktory je kazdemu k nicomu.
Zlato sa tazi priblizne 2-3% rocne voci doteraz vytazenemu mnozstvu. Ze by to niekto dokazal vyrazne zmenit je 0,001% sanca v porovnani s rizikom, ze FED zacne tlacit dolare vo velkom, lebo im zacne tiect do topanok; alebo ze vlady nadalej neumoznia rozsirenie kupovania beznych tovarov a drahych tovarov v masovom rozmere za kryptomeny.

Tulipanove cibulky, Bretton-Woods dolare, Bitcoiny/Etherum/Shitcoiny --- su jedna kategoria.
Zlato, nehnutelnosti, vyrobne podniky --- su ina kategoria.
Zbrane, drogy --- su este ina kategoria.

Citigroup očakáva, že cena zlata v nasledujúcich štvrťrokoch klesne pod 3 000 dolárov za uncu.
Cena zlata sa do druhej polovice roka 2026 vráti na približne 2 500 až 2 700 dolárov za uncu,“ uviedli analytici. Pokles môže byť spôsobený slabším investičným dopytom, zlepšujúcimi sa vyhliadkami globálneho rastu a znížením sadzieb FEDu.

https://www.miningweekly.com/article/ci ... 2025-06-17

MiBi napísal: ↑Ut 17 06, 2025 12:50 pm Citigroup očakáva, že cena zlata v nasledujúcich štvrťrokoch klesne pod 3 000 dolárov za uncu.
Cena zlata sa do druhej polovice roka 2026 vráti na približne 2 500 až 2 700 dolárov za uncu,“ uviedli analytici. Pokles môže byť spôsobený slabším investičným dopytom, zlepšujúcimi sa vyhliadkami globálneho rastu a znížením sadzieb FEDu.

https://www.miningweekly.com/article/ci ... 2025-06-17

predpokladam, ze citi ma uz nakupene teraz lacne putky na zlato . Ale ze pokles sadzieb Fedu je medvedi na zlato, je pre mna absolutna novinka. Vselico sa clovek dozvie.

ano je to v rozpore s ostatnymi spravami, co sledujem:
Podiel zlata v rezervách centrálnych bánk sa bude ďalej zvyšovať, uviedla Svetová rada pre zlato (WGC) na základe prieskumu medzi centrálnymi bankami. Podiel amerických dolárov podľa neho bude klesať.
Silný dopyt centrálnych bánk po zlate v posledných rokoch prispieva k rastu ceny tohto kovu. Nahor ju tlačí aj geopolitické napätie a v poslednom období aj neistota v súvislosti s colnou politikou Donalda Trumpa.

V apríli sa cena zlata dostala na rekordných 3500 dolárov za troyskú uncu. Od februára 2022, keď Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, sa zvýšila o 95 %.

„Centrálne banky v každom z posledných troch rokov naakumulovali vyše tisíc ton zlata, čo je výrazný nárast z priemerných 400 až 500 ton v predchádzajúcom desaťročí. Výrazné zrýchlenie tempa akumulácie nastalo na pozadí geopolitickej a ekonomickej neistoty,“ uviedla WGC.

inak M2 vs GOLD funguje uplne presne jak hodinky. Mate za co .

https://futurism.com/fusion-startup-turn-mercury-gold

us startup tvrdi ze vie vyrobit zlato z ortute akurat ze bude to zalto bude radioaktivne tak ho bude treba ulozit na 14 - 18 rokov kym radiacia pominie

polovnik napísal: ↑St 23 07, 2025 11:44 pm https://futurism.com/fusion-startup-turn-mercury-gold

us startup tvrdi ze vie vyrobit zlato z ortute akurat ze bude to zalto bude radioaktivne tak ho bude treba ulozit na 14 - 18 rokov kym radiacia pominie

Chuck Norris vie upliest bic aj z hov*a.

Rána pro Švýcarsko. USA mu zdanily zlato – faei.cz
https://faei.cz/rana-pro-svycarsko-usa- ... =129489684

Mozno Trump a jeho spolupracovnici trejduju zlato, a takto si robia eventy, aby sa cena hybala ich smerom nez oni vyberu zisky a vyskocia zo zlata.
https://edition.cnn.com/2025/08/08/busi ... riff-trump

The White House on Friday afternoon called potential tariffs on gold “misinformation” and said it would clarify the issue.

“The White House intends to issue an executive order in the near future clarifying misinformation about the tariffing of gold bars and other specialty products,” a White House official confirmed to CNN on Friday afternoon.

Gold prices in New York, which had jumped 1%, pared their gains and traded up just 0.2% by Friday afternoon.

Graf ukazuje, ako po rokoch bočnej konsolidácie (2020 – 2024) sme už viac ako rok svedkami býčej trhovej fázy. Súčasná cena zlata ho umiestňuje do stredu kanála dlhodobého rastúceho trendu s priestorom na pohyb smerom k hornej trendovej línii. A fundamenty by nemohli byť viac priaznivé, keďže centrálne banky zvyšujú nákupy zlata, americký dolár potenciálne vstupuje na medvedí trh a dlh v USD prudko rastie. Takže keď Goldman Sachs začiatkom tohto mesiaca predpovedal cieľovú cenu zlata na 5 000 USD (za predpokladu, že Trump sa bude naďalej miešať do záležitostí Fedu), nebol som zvlášť znepokojený. Vzhľadom na to, že scenár je v tomto grafe pekne pokrytý.
https://www.linkedin.com/posts/haraldbe ... 43904-qdLQ

Raz by sa mohli V. Balaz a Karpis stretnut a podiskutovat spolu o zlate.
Tu je clanok od toho prveho:

Koniec leta priniesol na finančné trhy horúčku a neistotu. Odohral sa už druhý globálny výpredaj vládnych dlhopisov tohto roku. Súčasne prudko poskočila cena zlata. Začiatkom septembra prvýkrát prelomila hranicu stotisíc eur za kilogram.
„Zlatá horúčka“ je reakciou na neochotu vyspelých krajín dať si do poriadku verejné financie. Investori začali vypredávať najmä dlhopisy s 10- a 30-ročnou splatnosťou. Prestávajú veriť, že vlády budú schopné splatiť svoje budúce záväzky, keď nedokážu urobiť poriadok vo financiách už dnes.

Čo mám robiť, ak som konzervatívny investor a nechcem dávať peniaze do zjavne predraženého akciového trhu? Je tým pravým bezpečným prístavom zlato?

Zlato má oproti papierovým investíciám niektoré nesporné prednosti. Na rozdiel od bankoviek ho nezožerú mole ani štátny bankrot. Jeho cena stúpa najmä v čase vysokej inflácie. Tá je často spojená s politickou nestabilitou a/alebo vojenskými konfliktmi vo svete.
Hodnota globálneho trhu dlhopisov je násobne väčšia ako hodnota trhu so zlatom. Čiže už presun malej časti investícií medzi dlhopismi a zlatom môže rozkývať ceny žltého kovu. Smerom nahor, ale aj nadol.

Je pravda, že na zlate nemôžem prerobiť?
Bohužiaľ nie. V histórii existovali veľmi dlhé obdobia, keď cena zlata klesala. Napríklad v roku 1980, keď inflácia v USA dosiahla rekordné hodnoty, sa cena zlata sa najprv vyšplhala na 640 dolárov za uncu (31,1 gramu). Keď sa inflácia zmiernila, cena zlata začala klesať. A už za rok spadla na polovicu. K pôvodnej hodnote z roka 1980 sa vrátila až v roku 2006. Investori teda čakali 26 rokov, kým sa im vrátila aspoň nominálna kúpna cena. Veľmi dlhé obdobie poklesu ceny zlata zažili investori aj medzi rokmi 2012 – 2020. Cena zlata najprv prudko stúpla po finančnej kríze v roku 2008. Ďalším impulzom na rast ceny bol bankrot Grécka a hroziaci rozpad eurozóny. Keď sa však situácia na finančných trhoch upokojila, investori dali prednosť investíciám do akcií a dlhopisov.

S investíciami do zlata teda môže byť spojených veľa problémov. Tým najväčším je, že zlato na rozdiel od akcií neprináša výnos v podobe dividend. Princíp zloženého úrokovania funguje. Kto investuje do akcií, v dlhodobom výhľade zarába najmä na reinvestovaní dividend. Z historického hľadiska ide o najspoľahlivejší spôsob, ako zhodnotiť majetok. Pri investovaní do zlata sa dá špekulovať len na rast jeho ceny. Ten sa však môže a nemusí dostaviť. Čo sa dostaví určite, to sú náklady spojené s úschovou zlata.

Je lepšie kúpiť si vlastný trezor alebo využiť trezor v banke?
Vlastný trezor môže byť väčšou jednorazovou investíciou. Okrem toho sa môže stať, že zlodeji odnesú zlato aj s trezorom. Bankový trezor je, samozrejme, bezpečnejší. Ale ani ten nemusí vaše investície ochrániť. Ak si chcete zlato z trezora vybrať, musíte sa najprv do banky dostať. To nemusí byť jednoduché najmä v čase občianskych nepokojov či vojenskej invázie. Vtedy sú banky obyčajne uzavreté. Niektoré banky majú trezory len vnútri budovy, iné majú aj bezpečnostné schránky prístupné priamo z ulice. Teoreticky by ste mohli stihnúť vybrať si svoje tehličky aj z chodníka. Pravdepodobne za veľkého záujmu okoloidúcich.

Ďalším problémom investície do zlata je likvidita. To znamená schopnosť predať svoju investíciu vtedy, keď to najviac potrebujete. Ak ste na Slovensku investovali do akcií alebo dlhopisov, môžete ich kedykoľvek predať v banke alebo u obchodníka s cennými papiermi.

V zahraničí je to ťažšie. Dnes sa prakticky všade uplatňujú predpisy proti praniu špinavých peňazí. Otvoriť si účet nie je jednoduché ani v krajinách Európskej únie. Ak ste si kupovali finančné investície na Slovensku, teoreticky ich môžete predať v zahraničí, najmä ak ja vaša banka dcérou zahraničnej banky. S fyzickým zlatom je to ešte problematickejšie.

Ponúkajú mi digitálne certifikáty na zlato
Čo mám pod tým rozumieť a je to dobrá investícia? Digitálny certifikát je v podstate poukážka, ktorú môžete v banke na požiadanie vymeniť za fyzické zlato. A, naopak, zlato za peniaze. Veľkou výhodou takejto poukážky je, že nemusíte kupovať ťažké zlaté tehličky a špekulovať, kam ich potom uložíte. Túto formu využijete v niektorých arabských krajinách. Pre slovenského investora je najjednoduchšie kúpiť tzv. ETF (čo je lacnejšia obdoba podielového fondu) investujúci do zlata. Pri predaji ETF síce nedostanete tehličky, ale finančnú sumu zodpovedajúci aktuálnej cene drahého kovu.

Zlato ako pocitová investícia
Treba teda na zlato zabudnúť? Zlato je predovšetkým pocitová investícia „do zlého počasia“. Poskytuje ilúziu bezpečia a trvalých hodnôt v neistých časoch. Podielové fondy či ETF sú elektronické zápisy v registroch. Zlatú tehličku môžete vziať do ruky a pomojkať (štýlom „môj milášek“). Ak cítite potrebu mať doma kúsok trblietavého kovu, pokojne si nejakú tehličku kúpte. Aj na Slovensku sú v ponuke tehličky už od pár gramov. Na predaj sú aj zlaté mince a šperky. Tam však platíte za spracovanie a samotnú cenu kovu preplatíte.

Pri kúpe zlata zvážte všetky náklady a problémy, ktoré sú s držbou drahého kovu spojené. Aj na to, že tak ako cena zlata vystrelila prudko nahor, môže aj celé roky klesať. Preto by podobné investície nemali presiahnuť hodnotu 5 – 10 percent vášho portfólia. V takomto prípade bude investícia do zlata obdobou železnej rezervy alebo poistky.
https://dennikn.sk/4861658/zlata-horucka/

jeden graf pre pana Balaza, toto je nasa mena od pociatku v zlate ... raz vidiet lepie ako 100x pocut.

Zopakuje zlato rok 1979 ?

takze vyzera to na prelievanie us dlhopisov do zlata...

Zkusí Američané „zlatý trik“? Přes noc by naplnil státní kasu, ale oslabil nezávislost Fedu i rozpočtovou disciplínu |
https://www.hrot24.cz/clanek/usa-zlaty- ... =263891230

zhrnutie:

Téma: návrh „revalvácie“ amerických zlatých rezerv na trhovú cenu. Cieľ: doplniť štátnu pokladnicu bez nových dlhopisov.
Účtovná hodnota zlata v rozvahe USA je ~90× nižšia než trhová. Nárast ceny zlata zvýšil trhovú hodnotu rezerv nad 1 bilión USD.
Revalvácia by mohla „vytvoriť“ až ~990 mld. USD použiteľných namiesto emisii dlhu.
V USA zlato spravuje ministerstvo financií. Fed drží proti nemu certifikáty účtované ako aktívum aj pasívum.
Po zvýšení účtovnej ceny by vzrástli aktíva ministerstva aj Fedu a hotovosť štátnej pokladnice. Efekt podobný QE.
Očakávané efekty: viac likvidity, vyšší rizikový apetít, tlak na infláciu.
Riziká: oslabenie nezávislosti Fedu, podkopanie dôvery v menovú a fiškálnu disciplínu, politicky motivovaná „emisia peňazí“.
Iné krajiny podobný krok už použili (napr. Nemecko, Taliansko, JAR). Fed scenár analyzoval.
Trhy špekulujú. Zlato je tesne pod ~4 000 USD/oz. Zmienka o revalvácii môže cenu posunúť vyššie.
Možná „remonetizácia“ by mohla podporiť aj iné aktíva, spomína sa bitcoin. Pravdepodobnosť realizácie zatiaľ nízka.

Nakoľkoby takyto krok priniesol velke reputačné riziko, tak v aktualnej situacii je nepravdepodobne ze by k tomu prišlo, ale do buducna pri dalsom zhorseni ekonomiky Usa to nie je vylucene.

Trumpeta1978 napísal: ↑Št 02 10, 2025 9:01 am Nakoľkoby takyto krok priniesol velke reputačné riziko, tak v aktualnej situacii je nepravdepodobne ze by k tomu prišlo, ale do buducna pri dalsom zhorseni ekonomiky Usa to nie je vylucene.

Tiez je otazne, kolko zlata realne vo Fort Knoxe maju oproti tomu, kolko prehlasuju na papieri. Vela ludi ma podozrenie, ze ho maju realne x-nasobne menej a nie ze X-nasobne viac, nez kolko si pisu na papier.

V roku 1941 sa vo Fort Knox vraj nachádzalo približne 20205 ton zlata, čo predstavovalo 65 % všetkých zlatých rezerv sveta. V sucasnosti vlastni USA okolo 8000 ton zlata, z toho vraj vyse polovica je vo Fort Knoxe.

Ked zoberies do uvahy, ze polovica zlata, ktore je v sucasnosti k dispozicii vo svete, bola vytazena behom poslednych 50-70 rokov, tak USA na tom ohladom zlata zase az tak dobre nie su. Ako boli kedysi.

Účtovná hodnota zlata v rozvahe USA je ~90× nižšia než trhová.

Nie som ekonóm, ale toto nechápem.
Prečo sa účtovná hodnota zlata nezvyšuje?
Ved keby štát začal predávať to zlato, tak dostane trhovú cenu v USD.

Zrovna som čítal varovanie ako realitné fondy v SR/ČR manipulujú svoje výsledky, presne opačne:
navyšujú účtovnú hodnotu nehnuteľností.
A potom, ked sa potrebujú zbaviť majetku, zrazu báác hodnota je o 30% nižšia...

zatial zlato nenakupuju taxikari, ale centralne banky po celom svete

Celkom inteligentný je ten Chat.
Ked šéf Fedu po finančnej kríze habkal, lebo nevedel či má priznať, že nové peniaze sa už
netlačia v tlačiarni, len sa pripíšu nuly, Chat to už vraví bez servítky:

1. Kto vlastne „tlačí peniaze“?

Fyzicky a právne to robia centrálne banky (napr. ECB, Fed, Bank of Japan), nie vlády.
Štáty ako také peniaze netvoria, ale požičiavajú si ich – napríklad vydaním dlhopisov.

Centrálne banky peniaze vytvárajú elektronicky:

nakúpia od bánk alebo investorov finančné aktíva (napr. štátne dlhopisy),

a ako protihodnotu „vytvoria“ nové rezervy – teda nové peniaze v bankovom systéme.

Tento proces sa volá kvantitatívne uvoľňovanie (QE).

2. Odkiaľ majú centrálne banky peniaze?

Zjednodušene:
Z ničoho — tvoria ich stlačením klávesy.

Keď centrálna banka kúpi napríklad 1 miliardu € štátnych dlhopisov, nezaplatí za ne z daňových príjmov ani z „úspor“.
Vytvorí jednoducho nové peniaze na účte banky, ktorá dlhopisy predala.

Je to zmena v bilancii, nie „tlačenie fyzických bankoviek“.

3. A zlato?

Áno, niektoré centrálne banky (napr. Čína, Poľsko, Maďarsko, Turecko, aj v menšej miere ECB cez národné banky) v posledných rokoch nakupujú zlato.

Nie však preto, že by im došli peniaze — skôr preto, že:

- chcú diverzifikovať rezervy (znížiť podiel USD, EUR, dlhopisov),
- zlato je „bezprotistranové“ aktívum (žiadny dlžník, žiadne riziko defaultu),
- môže byť poistkou proti inflácii alebo geopolitickým rizikám.

Tieto nákupy financujú z existujúcich devízových rezerv – nie priamo z novovytvorených peňazí.
Ale ak by centrálna banka chcela, mohla by si zlato kúpiť aj „za novo vytvorené peniaze“, lebo jej to účtovne nič nebráni.

4. Ale štáty sú predsa nadmerne zadlžené — ako to zapadá?

Správny postreh..
Väčšina štátov má veľké dlhy, no centrálne banky sú právne oddelené od vlád.
Štát vydáva dlhopisy → kupujú ich:
- súkromní investori (banky, fondy),
- alebo nepriamo centrálna banka (cez QE).

Takže centrálna banka môže vytvárať peniaze, ktoré vláda využije (cez trh dlhopisov),
ale formálne to nie je „financovanie vlády“, hoci prakticky to efekt má.

JUGGLER napísal: ↑Ne 05 10, 2025 6:29 pm Celkom inteligentný je ten Chat.
Ked šéf Fedu po finančnej kríze habkal, lebo nevedel či má priznať, že nové peniaze sa už
netlačia v tlačiarni, len sa pripíšu nuly, Chat to už vraví bez servítky:

1. Kto vlastne „tlačí peniaze“?

Fyzicky a právne to robia centrálne banky (napr. ECB, Fed, Bank of Japan), nie vlády.
Štáty ako také peniaze netvoria, ale požičiavajú si ich – napríklad vydaním dlhopisov.

Centrálne banky peniaze vytvárajú elektronicky:

nakúpia od bánk alebo investorov finančné aktíva (napr. štátne dlhopisy),

a ako protihodnotu „vytvoria“ nové rezervy – teda nové peniaze v bankovom systéme.

Tento proces sa volá kvantitatívne uvoľňovanie (QE).

2. Odkiaľ majú centrálne banky peniaze?

Zjednodušene:
Z ničoho — tvoria ich stlačením klávesy.

Keď centrálna banka kúpi napríklad 1 miliardu € štátnych dlhopisov, nezaplatí za ne z daňových príjmov ani z „úspor“.
Vytvorí jednoducho nové peniaze na účte banky, ktorá dlhopisy predala.

Je to zmena v bilancii, nie „tlačenie fyzických bankoviek“.

3. A zlato?

Áno, niektoré centrálne banky (napr. Čína, Poľsko, Maďarsko, Turecko, aj v menšej miere ECB cez národné banky) v posledných rokoch nakupujú zlato.

Nie však preto, že by im došli peniaze — skôr preto, že:

- chcú diverzifikovať rezervy (znížiť podiel USD, EUR, dlhopisov),
- zlato je „bezprotistranové“ aktívum (žiadny dlžník, žiadne riziko defaultu),
- môže byť poistkou proti inflácii alebo geopolitickým rizikám.

Tieto nákupy financujú z existujúcich devízových rezerv – nie priamo z novovytvorených peňazí.
Ale ak by centrálna banka chcela, mohla by si zlato kúpiť aj „za novo vytvorené peniaze“, lebo jej to účtovne nič nebráni.

4. Ale štáty sú predsa nadmerne zadlžené — ako to zapadá?

Správny postreh..
Väčšina štátov má veľké dlhy, no centrálne banky sú právne oddelené od vlád.
Štát vydáva dlhopisy → kupujú ich:
- súkromní investori (banky, fondy),
- alebo nepriamo centrálna banka (cez QE).

Takže centrálna banka môže vytvárať peniaze, ktoré vláda využije (cez trh dlhopisov),
ale formálne to nie je „financovanie vlády“, hoci prakticky to efekt má.

Ale ak by centrálna banka chcela, mohla by si zlato kúpiť aj „za novo vytvorené peniaze“, lebo jej to účtovne nič nebráni.

prave ze tu je problem, o dlhopisy USA sa zacinaju veritelia bat a tak ich masivne menia za zlato . Vidno to aj na tom, ze 30y vynos usa bondov neklesa. Proste USD nikdy nemal byt zbranou, teraz to same vidime ako sa eu lidri boja pouzivat zmrazene ruske aktiva, kredibilita eura by oslabila.

nakoniec som sa spýtal aj na tú 90 x nižšiu účtovnú hodnotu v bilancii USA. Krajne podozrivé:

Účtovná hodnota zlata v rozvahe USA je ~90× nižšia než trhová.

Prečo je účtovná hodnota zlata v bilancii USA 90x menšia ako trhová?

Americké ministerstvo financií (U.S. Treasury) naďalej účtuje svoje zlaté rezervy za pevne stanovenú cenu.
Táto cena, presnejšie $42,2222 za trojskú uncu, bola stanovená zákonom Kongresu v roku 1973 (Par Value Modification Act).

Pôvod ceny: Táto cena bola poslednou oficiálnou cenou zlata pred úplným zrušením naviazanosti amerického dolára na zlato
(ukončenie zlatého štandardu pre medzinárodné transakcie, tzv. Nixonov šok v roku 1971).

Charakter ceny: Táto hodnota je čisto účtovná referenčná cena (tzv. "book value" alebo "štatutárna cena"),
ktorá slúži len na interné vládne účely a zostala nezmenená viac ako päť desaťročí.

Trhová hodnota: Trhová cena zlata sa v súčasnosti pohybuje okolo $3 886 za uncu.
Pri cene $42,22 za uncu je zrejmé, že trhová cena je dramaticky vyššia.

Celkový rozdiel: Oficiálna účtovná hodnota amerických zlatých rezerv ( približne 8 133,5 metrických ton, t. j. asi 261,5 milióna trojských uncí) je na úrovni zhruba $11 miliárd.

Oproti tomu, ich aktuálna trhová hodnota (pri cene nad $3 800 za uncu) presahuje $1 bilión.
Vďaka tomu je skutočná trhová hodnota viac ako 90-krát vyššia ako tá účtovná.

Nedáva to žiadnu logiku, aby zlato v štátnej rezerve malo nízku účtovnú hodnotu, ale predávať sa smie za trhovú cenu.
Nie je v tom nejaký háčik, napríklad že USA to zlato nemajú?

Hoci USA uvádzajú, že držia približne 8 133,5 ton zlata, nebolo vykonané žiadne nezávislé overenie (audit) tohto množstva už desaťročia.
Posledné audity sa uskutočnili ešte v 70. rokoch.
Hoci Ministerstvo financií trvá na tom, že inventúra prebieha pravidelne, absencia nezávislého auditu vyvoláva neustále špekulácie (ktoré ste naznačili) o tom, či je celé množstvo fyzicky v trezoroch (napr. vo Fort Knox).
Tieto špekulácie sú jedným z najväčších dôvodov pre nedôveru v oficiálne čísla.

Monetárne Zlato vs. Predaj: Centrálne banky považujú zlato za monetárne aktívum – konečný základ dôvery a stability – nie za bežnú investíciu na generovanie zisku.
Ak by sa zlato predávalo (čo USA nerobí), predalo by sa za trhovú cenu, pretože by vstúpilo na trh.

Prečo sa zlato v USA nerekvalifikuje na trhovú hodnotu?

Revalvácia by mala dva obrovské dopady, ktorým sa americké úrady chcú vyhnúť:

Vytvorenie Fiktívneho Zisku (a Likvidity): Ak by vláda prehodnotila zlato na trhovú hodnotu (napr. $1 bilión), účtovne by vznikol "zisk z prehodnotenia" (revaluation profit) vo výške takmer $990 miliárd.
Tento zisk by sa musel nejako zaúčtovať, pravdepodobne by sa pripísal na účet Ministerstva financií, čo by teoreticky vytvorilo obrovskú novú likviditu bez toho, aby sa vytvorila akákoľvek nová hodnota v ekonomike.
V podstate by sa jednalo o "monetizáciu" aktíva, čo by mohlo byť vnímané ako populistický alebo inflačný krok.

Oddelenie od Menovej Politiky: Federálny rezervný systém (Fed) drží vo svojich rezervách zlaté certifikáty (Gold Certificates) v rovnakej nízkej účtovnej hodnote, akú má zlato na bilancii Ministerstva financií.
Akékoľvek prehodnotenie by si vyžadovalo, aby Fed musel riešiť obrovský nárast hodnoty a zapracovať ho do svojej bilancie, čo by mohlo skomplikovať jeho menovú politiku a jeho snahy o kontrolu peňažnej zásoby.



Kto Najviac Nakupuje a Prečo?

Emerging Markets (rozvíjajúce sa trhy) sú hlavnou hnacou silou tohto trendu.
Najväčšími čistými kupcami od začiatku 21. storočia sú:

Čína
Rusko (kým neprerušila vykazovanie)
Turecko
India
Poľsko

Kľúčové faktory za nákupmi:

Diverzifikácia a Zníženie Dominancie USD: Centrálne banky (najmä v Ázii a rozvíjajúcich sa krajinách) sa snažia znížiť svoju závislosť od amerického dolára a štátnych dlhopisov, obzvlášť v kontexte geopolitických rizík a sankcií.

Zabezpečenie Proti Krízam a Inflácii: Zlato je vnímané ako bezpečný prístav a dlhodobý uchovávateľ hodnoty, ktorý dobre funguje počas období vysokej inflácie a ekonomickej/geopolitickej neistoty.

Riziko a Stabilita: Zlato nenesie žiadne úverové riziko ani riziko protistrany, čo z neho robí jeden z najdôležitejších rezervných aktív.

Podiel zlata v rezervách

Zatiaľ čo centrálne banky západných krajín (napr. USA, Nemecko, Taliansko) historicky držia veľké zásoby zlata, ktoré tvoria vysoké percento ich celkových rezerv, rozvíjajúce sa krajiny (ako Čína a India) naďalej masívne nakupujú, aby zvýšili nízky percentuálny podiel zlata vo svojich rezervách. Napriek masívnym nákupom, napríklad Čína stále drží relatívne malý podiel zlata vo svojich celkových rezervách.

V skratke: Po období predajov v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia sa centrálne banky po roku 2010 stali masívnymi nákupcami zlata, pričom v rokoch 2022, 2023 a 2024 nakúpili historicky najväčšie objemy tohto drahého kovu.