Trump len imituje sankcie proti Rusku. Napríklad vytvára čierne zoznamy ruských tankerov, ale za celý čas Američania nezastavili ani jeden tanker ruskej tieňovej flotily. Zastavili však dvanásť lodí s ropou plávajúcich z Venezuely. Teraz blokujú aj všetky iránske lode, ale ruskú nezastavili nikdy. Ruské sankcie zostali len na papieri.
Trump nepôjde proti Putinovi. A správa sa tak od začiatku svojho prezidentského obdobia. Vo vojne o Ukrajinu vystupuje na strane agresora, nie na strane obete. Nepýtajte sa ma, prečo sa takto správa, pretože to neviem. Taký je Trump.
Hlavné sankcie, ktoré skutočne fungujú, sú teda teraz ukrajinské útoky na ruské ciele?
Každý deň je to pre Rusov horšie a horšie. Počet útokov sa zvyšuje, aj presnosť. Údery sú silnejšie a zasahujú väčší perimeter.
Posledný veľký útok na závod v meste Perm je zásadný (Za posledný týždeň Ukrajinci dvakrát zasiahli rafinériu a rezervoáre s ropou spoločnosti Transneft v Perme, v dôsledku útoku vypukli veľké požiare, pozn. red.). Rovnako ako útoky na Čeľabinsk, Orsk… Vidíme, že sa Ukrajinci sústredia na Ural. A Rusi tak začínajú pociťovať dôsledky vojny.
Rusko však napriek tomu zvyšuje svoje príjmy z predaja ropy, aj vďaka Trumpovej vojne a teraz blokáde v Perzskom zálive.
Z pohľadu cien áno. Ceny ropy sa zvyšujú. Ruská Urals sa už nepredáva za 65, ale za 110 dolárov za barel. Takže ruský rozpočet získa o niečo viac peňazí, ale chcel by som podčiarknuť slovo „o niečo“.
Túto výhodu eliminuje podobný problém, aký má Irán:
Rusko je nútené znižovať ťažbu ropy, z rovnakých dôvodov ako jeho iránsky spojenec – nemá ju kam dávať. Je to zásluha ukrajinských útokov na ruské rafinérie a exportné terminály, a to aj v hlbokom ruskom tyle.
Takže v Rusku stále ťažia ropu, ale už ju nemajú kam napchať – rafinérie im horia, prístavy tiež… A my vieme, že Ukrajinci budú pokračovať v úderoch na tieto strategické objekty.
Keď Ukrajinci vytrvajú, čaká Rusko aj zatváranie vrtov tak ako Iráncov? A rovnaké technické problémy?
Nie. Väčšie. Väčšina vrtov, na ktorých teraz prebieha ťažba, je v oblasti večne zamrznutej pôdy. Keď vrt zatvoríte, všetko vám tam zamrzne a už to nerozmrazíte. Veď vrt je hlboký až dva kilometre. Jednoducho koniec.
Navyše ruská ťažba má úplne iné parametre ako arabská, alebo aj perzská. Ruský vrt dáva v priemere deväť ton suroviny denne. Saudský vrt? Viac ako dvetisíc ton za deň. Koľko vrtov budú Rusi musieť uzavrieť, aby podstatne znížili ťažbu? Veľmi veľa. Stovky vrtov.
Ruské vrty sú totiž veľmi staré. Často z nich ide 98 percent vody a len dve percentá suroviny. Namiesto ropy sa tlačí voda a niektoré vrty už čiastočne zaliala. Zobrať vrstvičku ropy, urobiť jeden barel a vodu vrátiť pod zem, to je veľmi pracné a nákladné. Taká ťažba je nezmyselne drahá, a preto Rusi zatvárajú takéto prevádzky – ani nie kvôli ukrajinským dronom, ale kvôli nerentabilnosti. Dokonca aj teraz, keď je ropa na trhu veľmi drahá, sa takáto ťažba neoplatí.
Keď raz zatvoríte taký vrt, už na ňom neobnovíte ťažbu.
Napriek tomu, čo hovoríte o zatváraní vrtov v ropných veľmociach, nemyslíte si, že nás čaká veľká energetická kríza, nedostatok suroviny? Mnohí odborníci stále skloňujú slovo kríza.
Kdeže. Ropy je veľa, a je jej stále viac. Objavujú sa noví producenti. Spojené arabské emiráty, ktoré teraz ťažia okolo štyroch miliónov barelov denne, budú čoskoro dobývať päť miliónov. K tomu budujú druhú vetvu ropovodu Habšan-Fudžajra, ktorý už nemieri k nestabilnému Perzskému zálivu, ale k Arabskému moru. (Ropovod sa začína v oblasti ropných polí v emiráte Abú Zabí a vedie do prístavu Fudžajra na pobreží Ománskeho zálivu, teda mimo Hormuzského prielivu – pozn. red.)
Jedna vetva cez Fudžajru už funguje, pretečie ňou 1,5 milióna barelov denne, teraz sprevádzkujú ďalšiu. A Spojené arabské emiráty sa zaobídu bez Hormuzského prielivu. Okrem toho práve vystúpili z hlúpej organizácie OPEC.
Prečo hlúpej?
Pretože nefunguje. Na nič nemá vplyv, rozhodne nie na ceny ropy.
Trh sa sám adaptuje na nové podmienky a adaptuje sa dobre. A to aj v USA. Nemôžete sa pozerať len na jednoduché čísla potvrdzujúce zvyšovanie cien benzínu, respektíve ropy. To je krátkozraké.
Keď sa totiž zvýšili ceny ropy, finančníci v USA začali ochotne dávať peniaze na nové ropné projekty. Investície „idú“. V USA je teraz skvelá perspektíva, investori sú štedrí, pretože vedia, že sa ťažba ropy bude zvyšovať.
Nemusíme sa však sústrediť len na klasických producentov. Napríklad taká Guyana, ktorá ťaží milión barelov denne, tiež „ide“. Za dva roky bude dobývať tri milióny barelov, čo je len o niečo menej, než ťaží Irak.
Vidíme, ako vznikajú nové energetické HUB-y, ako sa pohybujú epicentrá priemyslu, po celom svete sa objavujú noví producenti a hlavne nové cesty. Slávny OPEC už nemá silu regulovať ani ceny, ani ťažbu. Nemá vplyv na svetový trh.
Emiráty dávno oprávnene upozorňovali na to, že OPEC zavádza rôzne obmedzenia, stanovuje kvóty, ale trh na to vôbec nereaguje. Pretože je mnoho iných krajín, ktoré nie sú členmi OPEC a už tiež vo veľkom dobývajú ropu a robia si, čo sa im zachce.
Nakoniec aj členský štát OPEC+ Rusko si ťažilo, koľko chcelo, bez ohľadu na kvóty. Ďalší člen, Venezuela, je teraz bábkou USA, ani Irak nie je spokojný. Takže pre ľudí, ktorí to sledujú, je vystúpenie Emirátov logický a neprekvapivý krok.
https://e.dennikn.sk/5312479/na-zivot-b ... moc-konci/
