Teraz zase pohlad z ineho uhla:
https://e.dennikn.sk/5637842/zostava-im ... ach-ruska/
Ako sa teraz, po piatich rokoch vojny s Ukrajinou, darí ruskej ekonomike?
Určujú ju hlavne rastúce výdavky na zbrojenie. V roku 2021 podľa našich odhadov predstavovali šesť biliónov rubľov, tento rok očakávame, že suma dosiahne 21 biliónov rubľov.
To predstavuje už približne 43 percent všetkých rozpočtových výdavkov, čo je kolosálna cifra. Rusi tento rok zvýšili deficit rozpočtu na takmer 7 biliónov rubľov. My dokonca predpokladáme, že sa reálne dostanú na 9, možno aj 10 biliónov rubľov.
Také vojenské výdavky nemal ani Sovietsky zväz, ktorý takisto stále niekde bojoval.
Nemá však rovnaký problém aj Ukrajina?
Má, ale s jedným veľkým rozdielom.
Problém Ruska nie je len v rastúcich vojenských výdavkoch, ale hlavne v klesajúcich príjmoch do rozpočtu. Tie vysychajú vinou poklesu exportu, predovšetkým ropy a ropných produktov.
Istý čas to dokázali kompenzovať vďaka Fondu národného blahobytu. Najviac peňazí v ňom bolo v roku 2022, zhruba 145 miliárd dolárov.
A dnes?
Podľa nášho odhadu je tam tak 32 až 34 miliárd dolárov. Časť je v jüanoch (čínskej mene – pozn. red.) a časť v zlate.
Je jasné, že Rusi už nemajú odkiaľ brať peniaze na svoje zvyšujúce sa vojenské výdavky. Vojna doviedla ruský rozpočet do stavu obrovského deficitu.
Zatiaľ čo ten ukrajinský…
… je tiež zasiahnutý obrovským deficitom. Napriek tomu je medzi týmito dvoma ekonomikami zásadný rozdiel.
Ukrajinské HDP bolo vlani 205 miliárd dolárov, ruské HDP je okolo 3 biliónov dolárov. Ruská ekonomika je viac než desaťkrát väčšia než ukrajinská.
Obe krajiny vynakladajú na vojnu obrovské peniaze. Ukrajinský vojenský rozpočet teraz predstavuje niečo okolo 120 miliárd amerických dolárov, ruský asi 230 miliárd dolárov.
Do nášho rozpočtu však peniaze plynú z daní, ktoré generuje ukrajinská ekonomika, okrem toho nám výrazne pomáhajú naši partneri. Ukrajinská ekonomika stojí na dvoch pilieroch.
V budúcom roku dosiahnu plánované príjmy do nášho rozpočtu 125 miliárd dolárov. Z nich 70 miliárd zabezpečí Ukrajina, 55 miliárd naši európski partneri.
Rusku nikto nepomáha. Môže sa spoliehať iba na svoju vlastnú ekonomiku.
Nezveličujeme „osamotenosť“ Ruska? Jemu zase pomáhajú ekonomické giganty ako Čína a India.
Nenazýval by som to pomocou. Čína je len ochotná nakupovať ruskú produkciu, ktorej sa Európa postupne zrieka. Aká je to však pomoc, keď tieto obchody sú výhodné hlavne pre Čínu. Rusko je nútené jej poskytovať obrovské zľavy.
Keď Rusi v minulosti predávali svoju ropu Urals Európanom, boli schopní zľaviť 5 až 7 percent zo svetovej ceny. Teraz Čína nakupuje od Rusov so zľavou až 15 percent.
Ceny medi, hliníka alebo niklu sa v minulosti riadili Londýnskou burzou kovov. Rusi dnes Číňanom bežne musia zľaviť až 12 percent. Peking jednoducho celú situáciu využíva.
Pripomína to časy, keď ruské kniežatá cestovali za mongolským chánom s hodnotnými darmi, aby sa mu zavďačili. Spočítali sme, koľko celkovo dosahuje tento ruský „úplatok“ Číne za jej „družbu“. Podľa nás Moskva na vynútených zľavách prekoná 20 až 30 miliárd dolárov ročne.
Preto by som sa na Čínu pokojne pozeral ako na faktor, ktorý, naopak, vytvára tlak na ruskú ekonomiku, nie ako na ruského spojenca.
Obrovský deficit, úplatky Číne… To hovoríte vy alebo sa to dočítame v oficiálnych ruských zdrojoch?
Rusi falšujú všetky údaje, ktoré sa dajú falšovať.
Pozná prezident Putin reálny stav?
Myslím, že nie. Hovoria mu to, čo chce počuť.
Kto teda vie, aký je reálny stav vecí?
Elvira Nabiullina (šéfka ruskej centrálnej banky – pozn. red.) a Michail Mišustin (predseda ruskej vlády – pozn. red.).
Putin nie. Keď hovoril o parametroch rozpočtu, boli sme v šoku. Vyhlásil, že deficit rozpočtu je 200 alebo 300 miliárd rubľov. Reálne v tej chvíli bol 6 biliónov rubľov.
Nabiullina toto musí vedieť.
V tejto situácii americký prezident Donald Trump uzatvára s Rusmi takzvanú dieselovú dohodu – de facto ruší sankcie na vývoz ruskej nafty. Ako významne tým pomohol ruskému rozpočtu?
Tá dohoda nemá žiadny priamy vplyv na ruskú ekonomiku, podobne nanič je jej vplyv na americký trh. Ceny pohonných hmôt to nezrazí, pretože príčinou vysokých cien v USA je vojna s Iránom a zablokovanie hlavnej ropnej trasy.
Len nie je isté, či to Trumpovi voliči z radov rednecks (pejoratívne označenie pre chudobných bielych obyvateľov amerického Juhu – pozn. red.) pochopia. A on stavia na tom, že si nespočítajú, koľko Amerika denne zhltne – 500-tisíc ton diesela. Takže čo pre tú krajinu asi znamená dodávka 300-tisíc ton? Nič. Nula. Trump povedal, že ruská nafta zachráni amerických farmárov, čo je nehorázna lož.
Ale Putinovi to hádam prinesie nejaký ten dolár, nie?
Keď naozaj predajú to, čo je dohodnuté, zarobia na tom asi 2 miliardy dolárov. To je pre ruskú ekonomiku nič.
Aký je podľa vás zmysel celého obchodu?
Trump síce tvrdil, že ruská ropa zachráni amerických farmárov, ale potom povedal niečo oveľa dôležitejšie – zatlačil na Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie. Cieľom tejto Trumpovej kombinovanej akcie je vziať pod ochranu ruský ropný spracovateľský sektor. A to už má zmysel.
Od tohtoročnej jari ukrajinská armáda systematicky zasahuje objekty ropného priemyslu. Výsledok sa dostavil – čísla potvrdili, že sa zmenšili objemy exportovanej ropy a ropných produktov. A to bolo pre ruskú ekonomiku veľmi nebezpečné. Preto potrebovali uzavrieť dieselový obchod s Trumpom – aby zastavili ničivé útoky.
Vedia, že keď nebudú exportovať ropu, povedie to k ukončeniu vojny. Bez valút sa ruská ekonomika začne rúcať.
Už sme však počuli mnohokrát, že do jej kolapsu zostávajú mesiace, ale nikdy sa taká predpoveď nenaplnila.
V tejto chvíli je však ekonomika kľúčový faktor. Keď chcete odhad, začne sa to o 6 až 9 mesiacov.
O 9 mesiacov Rusko nebude mať z čoho financovať vojnu?
Len ťažba ropy a plynu tvorí zhruba 8 percent ruského HDP, spracovateľský ropný priemysel ešte 2 percentá HDP, dohromady teda 10 percent HDP. To je skutočne veľa.
Keby naša armáda pokračovala rovnakým tempom a dokázala Rusko úplne zbaviť príjmov z exportu ropy, ruské valutové zdroje skutočne vyschnú za niekoľko mesiacov. Veď jediné, čo teraz drží ruskú ekonomiku nad vodou, je kladné obchodné saldo. Stále viac exportujú, než importujú.
Ešte niečo okrem ropy?
Ropa tvorí 45 percent exportu. Plyn 15 až 20 percent. Ďalších 10 percent sú kovy, 5 percent drevo. Významným vývozným artiklom je aj pšenica, ale Čierne more, cez ktoré sa vyvážala väčšina obilia, je teraz spojeným úsilím Kyjiva aj Moskvy de facto zablokované. Ani Rusko, ani Ukrajina tadiaľ nemôžu vyvážať svoje obilie.
Rusi vyrábajú veľmi málo vlastného tovaru, nie sú toho schopní. Preto je export naozaj to jediné, čo ich ekonomiku udržuje v chode.
Podľa vás Trump vlastne zabránil Ukrajincom zraziť ruskú ekonomiku na kolená?
Trump kedysi posmešne povedal, že Zelenskyj nemá v ruke žiadne tromfy. Ale odvtedy si Ukrajina vďaka vlastnému úsiliu „potiahla“ mnohé – okrem iného je tým tromfom schopnosť útočiť na ciele v ruskom tyle. A teraz Trump tento tromf berie Ukrajine z ruky.
Rusi tvrdia, že západné sankcie im skôr pomohli a donútili ich naučiť sa nahrádzať dovoz domácou výrobou…
To je hlúposť. Všeličo vyrábali len v čase, keď u nich západné spoločnosti zakladali svoje pobočky.
Čína nezaujala miesto uvoľnené Západom?
Čína nechce stavať svoje fabriky v Rusku. Chce tam iba dovážať vlastnú produkciu. A už vôbec nechce Rusom odovzdávať technológie.
Preto Rusko stále potrebuje exportovať ropu. Musí zarobiť nejaké valuty a za ne v zahraničí nakúpi to, čo si žiadajú zbrojovky vyrábajúce rakety a drony. Bez dovezených komponentov Rusi nedokážu vyrábať úderné zbrane, ktorými na nás útočia.
Súčasnú vojnu opisujete skôr ako zápas dvoch ekonomík než ako zákopovú vojnu. Zápas dvoch spoločensko-ekonomických systémov?
Hovorím o vojne opotrebovávajúcej alebo attritional warfare.
Z tohto pohľadu má však Rusko predsa len prevahu – ľudských aj materiálnych zdrojov, nakoniec je dominantné aj svojou rozlohou.
To nestačí.
Nie ste príliš veľký optimista?
Som realista.
Ukrajina sa drží už päť rokov. Na začiatku jej nikto neveril. A je to ona, kto podkopal ekonomickú podstatu Ruska. Sama sa pritom ekonomicky drží dobre.
Ako teda vyzerá ukrajinská ekonomika? Je na tom podľa vás zásadne lepšie ako ruská hlavne vďaka pomoci európskych partnerov?
To tiež. Ale Ukrajina má oproti Rusku ďalšiu výhodu – nemá taký sektor ekonomiky, ktorého zničením ochromíte celé hospodárstvo. Ukrajinská ekonomika je veľmi diverzifikovaná.
Ruská nie. Tá trpí závislosťou od ropy.
Takže to, že vám Rusko decimuje poľnohospodárstvo a ťažký priemysel, základné odvetvie vášho hospodárstva, vás nezrazí na kolená? Nedokážete exportovať obilie ani olej, železiarne sú po náletoch zničené. Čo vám zostalo?
Áno, pšenica a kukurica sú pre nás kľúčové plodiny. Áno, prístavy nefungujú. Ale to neznamená, že nedokážeme vyvážať vôbec nič. Budujeme koridory vedúce po súši – napríklad cez Poľsko k Baltskému moru. Vďaka tomu ďalej vyvážame obilie. Aj keď je pravda, že nikto nedokáže úplne nahradiť nefunkčné prístavy.
Vyvážame však aj drevo a výrobky z neho. Stavebné materiály, nábytok.
V poslednom čase sa u nás veľmi rozvinulo potravinárstvo. Vyvážame čokoládu, sirupy, výrobky z múky, mliečne výrobky…
Čo úplne neteší niektorých vašich susedov z EÚ.
V Európe sa mnohí právom boja ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie, pretože stačí prísť k nám a zájsť si do reštaurácie.
S nemeckými kolegami som bol v študentskej menze Na Podole v Kyjive. Obrovský výber. Len ukrajinských varenikov tam mali desať druhov. Boršč, rôzne druhy mäsa, ryby… Viac ako 100 jedál. Nemci sa najedli, a keď dostali účet, mysleli si, že som za nich časť zaplatil. Neverili, že sa v centre Kyjiva človek naje za 5 eur.
Jasné, že potraviny nenahradia náš metalurgický priemysel. Ale pomáha to udržiavať našu ekonomiku nažive.
Obrovský rozvoj sa u nás odohral v IT. Naši „ajťáci“ vyvážajú svoje produkty a prinášajú krajine peniaze. Veľa Ukrajincov pracuje v zahraničí a posiela domov peniaze. Funguje súkromné zdravotníctvo, fungujú reštaurácie, kaviarne – to všetko sa v poslednej čase, nehľadiac na vojnu, rýchlo rozvíja. Dokonca aj stavebníctvo. Počas vojny staviame moderné domy, celé sídliská. Aj to podporuje ekonomický rozvoj.
Tento mesiac po ruských vzdušných útokoch vyhasli vysoké pece v ukrajinskom Kryvom Rihu. Fabriky ArcelorMittal, Kryvorožský železnorudný závod a spracovateľský závod Inhulec aj Južná ruda prakticky stoja.
V septembri tohto roku Ukrajina prvýkrát za 100 rokov za týždeň neodliala ani kilogram ocele.
Pred veľkou ruskou inváziou Ukrajina ročne vyvážala hutnícke výrobky v hodnote 14 miliárd dolárov. Tento rok pôjde zhruba o štvrtinu tejto sumy.
Pre pokračujúce ruské vzdušné útoky sa prehlbuje priepasť medzi pretrvávajúcou schopnosťou vykonávať bojové akcie na frontovej línii aj v ruskom tyle a znižujúcou sa schopnosťou ukrajinskej ekonomiky zabezpečovať chod vlastného tylu, tvrdí politológ a expert na východnú Európu Balázs Jarábik v štúdii pre Carnegie Center.
Vašej niekdajšej pýche – ťažkému priemyslu – teda u vás odzvonilo?
Ukrajina skutočne vyvážala oceľ aj hutnícky materiál. Rusi však naše metalurgické závody zničili balistikou.
Pokračuje však export železnej rudy. Vyvážame ju mimochodom do Číny.
Do Číny, ktorá je považovaná za spojencov Ruska?
My však s Čínou nebojujeme.
Veď my aj Rusi od Číňanov kupujeme rovnaké komponenty potrebné na výrobu moderných zbraní. Čína sedí a čaká, čo bude ďalej. A rozširuje svoj vplyv. Aj vďaka tomu, že sa na scéne objavila osoba, ako je Trump. Všímate si, ako solídne vedľa neho vyzerá Si Ťin-pching?
Zdá sa, že Čína nemá záujem o porážku Ukrajiny.
Nemá. Pretože Rusko potom naberie silu, rozšíri svoj vplyv a začne sa s Číňanmi rozprávať iným tónom.
Zároveň vám však Čína ani nepomôže vyhrať. Teraz prichádzate aj o spojenectvo USA. Dokážete obstáť len s Európou za chrbtom?
Na túto otázku máme jednoznačnú a presnú odpoveď založenú na znalosti ekonomických údajov.
Európa dokáže Ukrajinu dostatočne podporovať aj bez USA. To viem stopercentne. Veď len Taliansko má HDP vyššie ako celé Rusko. A to nehovorím o Nemecku alebo Francúzsku. Samotná Škandinávia by nás bola schopná podporovať tak, aby sme dokázali ufinancovať vojnu s Ruskom.
Z pohľadu Ukrajiny je pomoc európskych štátov veľká a zásadná, ale z vášho pohľadu to nie sú podstatné sumy.
Ameriku ako donora teda vlastne nepotrebujete.
USA za prezidenta Bidena dávali Kyjivu 35 miliárd dolárov ročne. Prišiel Trump a zastavil túto pomoc, už dva roky od nich nemáme nič. Čo od nich dostávame, sú spravodajské informácie, Muskov internet, ale ten platia predovšetkým Poliaci. Pre Muska je to obchod.
A obchod je to aj pre americké zbrojovky, ktoré za svoju produkciu mieriacu k nám dostávajú zaplatené od Európanov namiesto od nás. Američania majú vďaka tomu obrovské zákazky a obrovské zisky.
Zastaviť aj túto pomoc by pre Trumpa nebolo jednoduché aj vzhľadom na verejnú mienku.
Z toho však vyplýva, že Európa veľmi ľahko dokáže nahradiť USA a dodať Ukrajine všetko, čo z ekonomického hľadiska potrebuje. A zvládne to aj v budúcnosti.
Hovoríte to, ako keby strata Ameriky ako spojenca pre Kyjiv nič neznamenala.
Putin má evidentne obrovský vplyv na Trumpa. Nakoniec podporil aj jeho prezidentskú kampaň – a Trump to veľmi dobre vie.
Takže mi môže byť len ľúto Američanov, aké ťažké obdobie prežívajú. Z môjho pohľadu ide o výsledok skorumpovanosti Trumpa a jeho rodiny, ktorá jeho prezidentskú funkciu používa na to, aby zarobila viac peňazí. Raz všetko vyjde najavo.
V preskupenie síl však dúfam už teraz, po novembrových voľbách do kongresu.
Asi nemá cenu sa pýtať, ako veľmi (ne)obľúbený je prezident Trump na Ukrajine.
Riadime sa heslom: ráno nečítajte Trumpa. Keď chceš prežiť normálny deň, prečítaj si, čo sa deje, potom pracuj, sleduj, čo sa našim podarilo, a večer už vydržíš aj Trumpa. To je tajomstvo ukrajinskej odolnosti.
K útokom na ruské rafinérie Ukrajina pridala i útoky na dátové centrá. Aké veľké škody tým dokážete spôsobiť ruskej ekonomike?
Ukrajina donedávna neútočila na dátové centrá. Začali Rusi, čím ukrajinskej armáde napovedali, na čo sa má zamerať.
Zase nám pomohol obrovský rozdiel medzi Ukrajinou a Ruskom. Nádherne sa ukázali výhody otvorenej, slobodnej spoločnosti proti uzavretej, izolovanej ekonomike.
Internet zo svojej podstaty spája svet. Rusko nepochopilo, že zmysel má práve celoplanetárny tok informácií. A rozhodlo sa vybudovať si svoj vlastný, od sveta odtrhnutý internet.
Nakoniec to jediné dátové centrum, ktoré spoločnosť Yandex mala vo Fínsku, z bezpečnostných dôvodov zavreli. A vydali sa cestou uzavretého dátového systému.
K tomu opäť, ako je ich zvykom, stavili na centralizáciu. Všetky svoje dátové kapacity sústredia len do niekoľkých centier.
Vznikol paškvil „runet“, ktorý posmešne nazývame „čeburnet“, čo má byť narážka na Čeburašku (kultová sovietska rozprávková postavička, neznámy milý živočích, ktorého meno Čeburaška je odvodené od ruského čeburachnuťsja, čo znamená „zvaliť sa“, „spadnúť“ alebo „zakopnúť“ – pozn. red.).
Ukrajina išla inou cestou?
Úplne. Na Ukrajine sú desiatky menších dátových centier, v Rusku je tých naozaj veľkých len päť, čo je pre ukrajinské ozbrojené sily ľahký cieľ. Však aj tri z nich už spálili, pritom tie centrá budovali desiatky rokov.
Bude veľmi ťažké ich obnoviť. Na to treba obrovské množstvo elektroniky, ktorej je však celosvetový nedostatok a ktorá je stále drahšia.
Jednou z vážnych komplikácií, ktoré nastali po útokoch na ruské dátové centrá, bolo čiastočné ochromenie internetového bankovníctva. Ruskí občania začínajú mať obavy, že nedokážu splácať úvery, nedostanú sa k svojim úsporám… Vy predpovedáte krach ruskej ekonomiky. Začne sa práve takto? Začne sa rúcať bankový systém a potom ďalšie štruktúry? Ako vlastne zaregistrujeme, že sa blíži vami predpovedaný bankrot Ruska – bude hlad alebo krach na burze?
Môže to mať rôzne prejavy, ale myslím si, že najskôr bude viditeľný deficit tovaru, ako sme to zažili v ZSSR. Ľudia si nemali čo kúpiť, aj keď mali peniaze.
Aj teraz vo vkladoch v ruských bankách leží obrovské množstvo peňazí.
Práveže neleží. Banky ich nenechajú ležať.
Banky tieto úspory čiastočne využívajú na financovanie vojny. Vďaka vkladom bežných ľudí môžu napríklad poskytovať pôžičky výrobcom zbraní.
Rusi si však pomaly uvedomujú, že rastú ceny, zvyšuje sa inflácia. Takže nemá zmysel dávať svoje úspory na bankové účty. Za rok z nich zostane len časť. Takže si ich buď necháte doma a utrácate, alebo si kúpite niečo väčšie ako investíciu. Banky tak postupne prichádzajú o svoje finančné vankúše.
Aká je v Rusku reálna inflácia?
Sami Rusi tvrdia, že sedempercentná, ale to je lož. Podľa našich odhadov minimálne dvojciferná, asi okolo 18 percent. Nabiullina s ňou bojuje, ale nedokáže to zvládnuť. Výdavky na vojnu sú už obrovské a roztáčajú infláciu. Rusko tlačí peniaze, aby znížilo deficit rozpočtu, to však len ďalej roztáča infláciu.
Z čoho dokážete vyčítať také veci? Nie sú niekedy dohady o zúfalom stave ruskej ekonomiky len prianím, ktoré má dávať nádej vojnou sužovanému obyvateľstvu?
Existuje veľa ukazovateľov, ktoré nie sú žiadne priania.
Rusi majú napríklad k dispozícii operáciu nazývanú repo. Sú to krátkodobé pôžičky poskytované napríklad centrálnou bankou iným bankám. My vieme, že teraz sú obrovské – každý týždeň predstavujú sumu od 5 do 6 biliónov rubľov. Na porovnanie: vlani boli desaťkrát menšie.
To nám hovorí, že banky zápasia s obrovským nedostatkom hotovosti, odlivom kapitálu a nedostatočným súladom medzi príjmami a výdavkami. Vklady sa stenčujú, ale dopyt po pôžičkách rastie. Vzniká nedostatok, ktorý banky nedokážu samy pokryť.
Pôžičky navyše často poskytujú podnikom, ktoré sa následne stanú cieľom ukrajinských dronov. Zničia ich, zastaví sa výroba a fabriky potom nie sú schopné splácať pôžičku.
Neschopnosť splácať pôžičky je v Rusku masovým javom?
Zatiaľ nie, ale pribúdajú také prípady. Aj rafinérie sú dôležitými klientmi bánk. Keď sú zasiahnuté, nemôžu rafinovať a následne ani obsluhovať svoj dlh.
My si myslíme, že ešte istý čas bude tento proces prebiehať takýmto plazivým spôsobom, potom zrazu dôjde k prudkému pohybu. Situácia sa vyostrí v mnohých odvetviach. Bude nedostatok tovaru, peniaze budú znehodnotené…
Vôbec nepripúšťate, že by to isté mohlo postihnúť Ukrajinu?
Keď dnes porovnáme napríklad plat ruského a ukrajinského učiteľa, zistíme, že ten ruský berie 29- až 30-tisíc rubľov, čo je asi 12- až 14-tisíc ukrajinských hrivien. A ukrajinský učiteľ? Ten má dvakrát vyššiu mzdu ako ruský.
Tak to nikdy nebolo a o niečom to vypovedá.
Áno, aj my máme obrovské problémy. Okrem iného aj s dôchodkami a dôchodkovým fondom. Ale ukrajinská spoločnosť sa na tú situáciu adaptovala oveľa lepšie ako ruská.
Mne sa však zdá, že aj Rusi všetko, čo ste opísali, znášajú celkom dobre.
Zatiaľ áno. Ale podľa mňa dnešní Rusi predsa len už nie sú tí istí ľudia, ktorí v minulom storočí uctievali Stalina. Dnes vedia, že môžu žiť na istej úrovni – a k nej patrí auto, cestovanie, dobré potraviny, najrôznejšie prístroje v domácnosti, pestrý život. Pre vojnu, ktorej vôbec nerozumejú, už nechcú spadnúť späť do chudoby.
Čas hrá proti Putinovi. Veď on sa postavil času do cesty. Chce celú ruskú spoločnosť natlačiť späť do Leninovho mauzólea.
Ale Rusko je obrovská krajina a treba priznať, že tam žije dosť šikovných ľudí. Nie je možné, aby takto obrovskú krajinu niekto vrátil o 100 rokov späť. Neverím tomu.
Je niečo, čím sa podľa vás Ukrajinci od Rusov výrazne odlišujú?
Na Ukrajine na rozdiel od Ruska funguje niečo ako gén občianstva. Ukrajincov historicky priťahuje sloboda.
Aj keď je vojna, v Kyjive a v ďalších mestách fungujú divadlá, reštaurácie, stavajú sa domy, Ukrajinci sa veselia aj cestujú na dovolenky. A po 5 rokoch vojny ukrajinský učiteľ dostáva dvakrát vyšší plat než ruský.
Ak chcete vidieť boj slobody s despotizmom v čistej forme, je to vojna o Ukrajinu.
tomu sa nehovorí diverzifikácia, ale focus investing 
