Kollar je archetyp dokonaleho otca deti z pohladu kazdej pravekej zeny:
1/ ma vysoko nadpriemerny /v porovnani s vecsinou ostatnych muzov/ pristup ku zdrojom a zjavne nie je skupáň
2/ ma pozitivny vztah k roznym typom zien a je ochotny s nimi plodit deti
https://t.aimg.sk/magaziny/QvezwOF8Sya- ... 916800&v=1" onclick="window.open(this.href);return false;
3/ vyzorovo je na muza skor nevyrazny co je v jeho pozicii ako "univerzalneho otca" plus
JUGGLER
daný clanok som zatial nenasiel, tak pripajam aspon podobny o Kryme aj Donbase:
----
Aktivistky, ktoré utiekli z Krymu: Nikto nemá plán pre Donbas
Ľudí na okupovaných územiach najviac trápi slabá perspektíva, vláda ani prezidentskí kandidáti však nemajú skutočný plán pre východ Ukrajiny.
Ukrajina si pred pár týždňami pripomenula piate výročie anexie Krymu. Začiatkom apríla uplynulo päť rokov aj od momentu, keď na východe krajiny vypukla vojna. Boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami spôsobili, že na Ukrajine je takmer 1,4 milióna vysídlených osôb, ďalšie státisíce emigrovali.
Patria k nim aj Alena Lunovová a Oleksandra Dvorecká, dve aktivistky, ktoré pred piatimi rokmi z rodného Krymu odišli. Obe pracujú v mimovládkach, ktoré vnútorne vysídleným ľuďom pomáhajú.
Hovoria, že ľudia na Donbase majú okrem samotných bojov mnoho ďalších problémov, no najväčším je slabá perspektíva.
„Ich najväčším snom je odísť alebo postarať sa o to, aby tam nežili ich deti,“ vravia o obyvateľoch území, ktoré nekontroluje Kyjev.
Hľadali ju tajní
Lunovová odišla zo Simferopola po referende o pripojení k Rusku, ešte predtým pomáhala s Dvoreckou v meste organizovať demonštrácie, lokálnu verziu Majdanu. „My sme boli jediná sila proti ruským vojskám, dokázali sme zmobilizovať ľudí,“ hovorí Dvorecká, ktorej organizácia pôsobila v piatich mestách na Kryme.
Spomína, že ľudia, ktorí nesúhlasili s tým, čo sa deje, sa spájali naprieč politickým spektrom a bez ohľadu na ideológiu. „Podporovali nás napríklad pravicoví ultras z futbalového klubu Tavriya Simferopol, ale aj ľavicoví aktivisti ako Oleksander Kolčenko (na Kryme ho po odpore proti ruskej anexii odsúdili za terorizmus, pozn. red.).“
Na anektovanom polostrove sa však stali neželanými osobami, ich tváre sa začali objavovať na letákoch a v krátkych videách v trolejbusoch. Spolu so Sencovom a s Kolčenkom ich prezentovali ako zradkyne, a keď začali miznúť aktivisti, pochopili, že je to nebezpečné.
Dvorecká sa dokonca vlani po zinscenovanom útoku na novinára Arkadija Babčenka objavila na zozname ľudí, ktorých mali údajne takisto zavraždiť. U vzdialených príbuzných, ktorí stále žijú na Kryme, sa na Oleksandru bola pýtať FSB. „Rozhodla som sa, že nebudem chodiť na Krym, do Ruska ani do Bieloruska,“ vraví.
Lunovová hovorí, že po odchode z Krymu sa už nebála a nečelila vyhrážkam, dodáva však, že podľa nej sa po útoku na Katerynu Handziukovú (protikorupčná aktivistka, ktorá vlani zomrela po útoku kyselinou, pozn. red.) žiadny aktivista na Ukrajine nemôže cítiť bezpečne.
Obe aktivistky zároveň vyšetrujú v procese, ktorý súvisí s Olegom Sencovom. Ich organizácie mu finančne pomáhali v čase, keď podporoval ukrajinských vojakov, ktorí sa chceli dostať preč z Krymu. Preto ich vinia z financovania terorizmu.
Problémom sú voľby, školy aj dôchodky
Ich organizácie, Vostok SOS (Východ SOS) a Zmina (Zmena), po presťahovaní pomáhajú vnútorne vysídleným ľuďom aj tým, ktorí na Kryme ostali, ale nesúhlasia s ruskou anexiou. Vostok im ponúka komplexný servis: pomáha s presídlením, no aj s právnou pomocou, s hľadaním práce či so psychologickým poradenstvom. Právnej pomoci a ľudským právam sa venuje aj Zmena.
A čo ľudia na okupovaných územiach považujú za najväčší problém? „Rôzne skupiny ľudí majú rôzne problémy. Dôchodcovia trpia, ak nedostávajú dôchodky, iným ľuďom zas chýbajú lieky a zdravotnícke pomôcky, ale aj iné bežné produkty, ktoré v obchodoch alebo na trhoch nekúpia,“ vraví Lunovová.
Vysídlení ľudia majú problém aj s tým, že to, či ľudia dostanú sociálne benefity, závisí aj od toho, či sa dokážu pravidelne hlásiť na úrade a dokázať, že sú nažive. Ak to neurobia, ostanú bez peňazí. Niektorí vnútorne vysídlení ľudia s tým však môžu mať problém.
„Nedá sa však povedať, čo je najväčší problém pre bežných ľudí. Pre niekoho to môžu byť práve dôchodky, pre iného napríklad to, že mu zoberú politické práva,“ dodáva s tým, že jej najviac prekáža to, že ako vnútorne vysídlená Ukrajinka nemôže voliť v regionálnych voľbách. Nevyberie si primátora ani regionálnych poslancov. „Pre mňa je to základné právo, ktoré mi garantuje ústava,“ hovorí.
Problémom je aj školstvo. V okupovanej časti je napríklad obmedzené vyučovanie ukrajinskej histórie a jazyka.
Napriek tomu vláda ani prezidentskí kandidáti podľa aktivistiek nemajú skutočnú víziu, ako pri okupovaných a anektovaných územiach postupovať.
„Ukrajinská vláda, žiaľ, nemá žiadnu stratégiu a víziu, čo sa týka Krymu, Donbasu či Luhanska,“ zhodujú sa Lunovová a Dvorecká.
V roku 2016 síce vzniklo ministerstvo pre dočasne okupované územia, no to veľký posun neprinieslo. „Považovali sme to za veľký krok, ktorý pomôže vyriešiť situáciu,“ vraví Lunovová. Aj tu sa však podľa nich prejavuje to, že štátu chýba vízia a konkrétny plán. Z pôsobenia ministerstva sú sklamaní, hoci ho v začiatkoch veľmi podporovali. Často im vraj hovoria, že treba počkať na voľby.
Nikto nemá víziu
Nepotešili ich ani prezidentskí kandidáti. Na Ukrajine v nedeľu prebehne druhé kolo volieb, do ktorého sa dostali súčasný prezident Petro Porošenko a komik Volodymyr Zelenskyj. Favoritom je práve Zelenskyj, ktorý nemá žiadne politické skúsenosti. V prvom kole získal 30,2 percenta hlasov, Porošenko len o niečo viac ako polovicu z toho (15,95 percenta). Na východe vyhral proruský kandidát Jurij Bojko.
V druhom kole by podľa prieskumov mal byť odstup ešte väčší, za Zelenského chce hlasovať približne 72 percent voličov.
Kandidáti sa však komplexnému rozboru témy okupovaných území chceli počas kampane vyhnúť. Situácia na Donbase totiž nemá jednoduché riešenie a vyžaduje si veľa diskusií, rokovaní a analýz.
„Analyzovali sme programy desiatich najsilnejších kandidátov. Písali v nich zväčša len to, že by sme mali získať územia naspäť, dvaja spomínali aj mierovú misiu OSN. Sú to iba výroky, ale žiadne plány,“ vravia Dvorecká a Lunovová.
„Porošenkovo motto bolo: armáda, jazyk a viera. Svoju kampaň postavil na konflikte, mier nepatrí do jeho rétoriky, chce ho dosiahnuť, ale víťazstvom, nie dohodou. A to je problém pre región.“
Za päť rokov zomrelo počas bojov na Donbase viac ako 13-tisíc ľudí, štvrtinu z toho tvoria civilné obete.
Na Zelenskom oceňujú, že sa aspoň mimovládok pýtal na to, ako vidia konflikt, jeho tím komunikoval napríklad aj s organizáciou Vostok SOS. Zelenskyj si navyše myslí, že Ukrajina by mala platiť dôchodky ľuďom, ktorí žijú na okupovaných teritóriách.
Zelenskyj pred druhým kolom povedal, že by chcel prostredníctvom medzinárodných partnerov nadviazať dialóg s Ruskom, je pripravený aj na osobné stretnutie s Putinom. Akékoľvek územné ústupky však odmieta. Okrem dialógu by podľa neho riešeniu pomohol aj hospodársky rast a posilnenie armády.
Či by sa však situácia na okupovaných územiach v prípade jeho víťazstva mohla zlepšiť, sa zatiaľ nedá povedať. „Zelenskyj je mačka vo vreci. Nikto nevie, čo presne urobí, ak sa stane prezidentom,“ uzatvára Lunovová.
zdroj
https://dennikn.sk/1438544/aktivistky-k ... re-donbas/" onclick="window.open(this.href);return false;
---
Ked som bol pred dvoma rokmi v Kyjeve tak bezni ludia co som sa bavil hlavne nadavali na miestnu skorumpovanost ktora je vraj neuveritelna, ale to je pri tych ich nizkych mzdach pochopitelne.