BASEL III

Makroekonomika: centrálne banky, HDP, ekonomický cyklus, atď.
Pravidlá fóra
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
jaroslav80
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4000
Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
Has thanked: 44 times
Been thanked: 62 times

BASEL III

Príspevok od používateľa jaroslav80 »

Čítal som pre mňa zaujímavý článok o Basel III, na ktorý by som rád počul váš názor. V skratke som ho pochopil takto:

V 1944 bola v Bretton-Woods konferencia, kde sa dohodla hegemónia dolára ako rezervnej meny.

V 1976 bola na Jamajke konferencia, kde sa dohodla naviazanosť dolára nielen na zlato, ale aj na ropu. Zlato sa stalo rezervou 3. kategórie, kde pri tlačení peňazí si daná centrálna banka mohla dovoliť natlačiť peniaze len za 50% hodnoty zlata.

V marci 2019 vyšlo odporúčanie Basel III, ktoré v podstate museli akceptovať všetky centrálne banky sveta. Zlato sa zase presúva do rezerv prvej kategórie a na základe vlastníctva zlata centrálna banka môže dať do obehu dvojnásobok peňazí než doteraz.

_________________________________________

Keď si to dám do súvisu s udalosťami vo svete. Východoeurópske štáty sťahujú ich zlaté rezervy z Londýna.

Rezervy v zlate vyše 1000 ton majú USA, Čína, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko. Anglicko má nižšie zlaté rezervy a opúšťa EU (po 51:49 referende, pričom inde sa neberú ohľady ani na 90:10 referendá)

Rusko a Čína posledné roky navyšovali ich zlaté rezervy najviac z ostatných štátov a vytvárajú viac obchodov, ktoré obchádzajú dolár.

Trump sťahuje americkú armádu z viacerých USA intervencií vo svete.

V skratke - pripadá mi to, akoby USA boli v náskoku voči zvyšku sveta za zenitom. A možno by bolo múdre nejako sa dopredu podľa toho zariadiť.
Používateľov profilový obrázok
Trumpeta1978
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4291
Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
Has thanked: 414 times
Been thanked: 334 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa Trumpeta1978 »

moj nazor:
1/vplyv Usa/Usd vo svete sa dlhodobo znizuje, hlavne v prospech Ciny to je fakt
2/ Trump stahuje USarmy z oblasti kde sa neoplati ju drzat a ponechava ju tam kde su z toho peniaze- co je pozitivny krok
3/ to kolko zlata ma ktora centralna banka nie je zase az tak podstatne. Dolezitejsie faktory su:
velkost zasob strategickych nerastov na svojom uzemi, schopnost produkovat a umiestnit na trhy konkurencieschopne vyrobky, vyvoj novych technologii, silna moderna armada so zakladnami po celom svete, geograficky strategicke umiestnenie statu

Usa army je Top. Usa maju podla poslednych odhadov najvecsie zasoby ropy na svete /pri zapocitani vsetkych jej vyuzitelnych foriem/. Strategicke komodity sa stale obchoduju v Usd. Krajiny Perzskeho zalivu su stale jedna ruka z Usa, lebo ony ich drzia v kreslach monarchii. Usa je stale financnym a hospodarskym centrom sveta, sidli tam velka cast najvecsich a najprogresivnejsich spolocnosti.atd.
Kto ma najsilnejsiu armadu ten rozhoduje, ten nepotrebuje uz nic ine, lebo si vie vsetko ostatne zariadit. Takze zlato samo o sebe neznamena v ramci svetovej politiky ci ekonomiky skoro nič, treba pozerat sirsie suvislosti. Z mojho pohladu je zlato precenovane a jeho realna vyuzitelnost je velmi obmedzena.
zea
Active Member
Príspevky: 111
Dátum registrácie: Po 01 04, 2019 1:23 am
Been thanked: 5 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa zea »

jaroslav80 napísal: V marci 2019 vyšlo odporúčanie Basel III, ktoré v podstate museli akceptovať všetky centrálne banky sveta. Zlato sa zase presúva do rezerv prvej kategórie a na základe vlastníctva zlata centrálna banka môže dať do obehu dvojnásobok peňazí než doteraz.

Nemohol som odolať okomentovať , ani nie preto že by som potreboval šíriť vedomosti alebo čo . Skôr z toho dôvodu že nejaká znalosť niektorých (makro)ekonomických princípov je dosť dôležitá pre aktívneho investora. Tvorba peňazí je toho tiež súčasťou tých niektorých princípov- akurát som nad tým minulý mesiac dumal.


Takže najprv v skratke


V podstate sa nič nezmení a to preto že:

- neviem o žiadnej oficiálnej (štátnej) mene ktorá by bola naviazaná na zlato, teda mala nejaký sľúbený konverzný kurz jednotka meny:množstvo zlata
- viazanie na zlato skončilo vo svete koncom 70 tych rokov

Centrálna banka može dať preto do obehu toľko peňazí koľko len chce(na základe jej cieľov) a nemusí riešit zlato . Zlato je pre centrálnu banku užitočné ako časť devízových rezerv - na "obranu" meny pri výpredajoch. Prípadne v čase vojny, atď. , atď. Takže zlato neurčuje koľko peňazí môže byť v obehu.

Väčšinu peňazí tvoria/rušia komerčné banky.

To čo sa spomína v súvislosti s Basel 3 a zlatom sú komerčné banky, ktoré môžu poskytnúť viac úverov (=vyrábanie peňazí) ak majú nejaké zlato na svojej súvahe. Komerčná banka však vlastniť zlato vôbec nepotrebuje (pokiaľ s ním neobchoduje), načo by jej bolo. Takže zmena bude minimálna.


Tu je citát z
https://www.armstrongeconomics.com/mark ... he-future/" onclick="window.open(this.href);return false;
***********************************
Banks are NOT in a mad rush to buy gold and shift their reserve asses when they cannot employ gold in the banking business. True, there was once upon a time when banks cherish gold reserves but that was when gold was fixed on a standard. It will by no means increase confidence in any bank or the system as a whole. Gold remains illiquid insofar as a reserve asset is concerned.

While there is no incentive for banks to load up on gold even if it is a Tier-I asset from a banking and economic standpoint since we are not on a gold standard and its value will fluctuate unlike cash reserves, There is another reason why a small portion would make sense to retain in gold outside of the United States especially in Europe. The reserve status that is Tier-I in Europe would be bonds of all member states of the EU. There is obviously a risk in that respect.
***********************************


No a teraz k samotnej tvorbe peňazí, tá je celkom pekne spracovaná tu (part 3)
https://positivemoney.org/how-money-wor ... eo-course/" onclick="window.open(this.href);return false;

KB - komečná banka
CB - centrálna banka

Tomu komu sa nechce pozerať video, v skratke.
Peniazmi sa dá nazvať všeličo (M0,M1,...) záleží od definície , ten popis/model z linku vyššie pracuje s troma typmi peňazí

A Mince a bankovky
B Rezervy komerčných bánk na účtoch Centrálnej banky
C Úvery vytvorené komerčnými bankami (= približne zostatky ktoré majú ľudia a firmy na účtoch KB mínus A,B peniaze )

Peniaze typu B vytvára LEN Centrálna banka, vždy keď centrálna banka dačo kúpi, prípadne požičia dakomu, prípadne vyplatí úrok za niečo, pripíše tieto peniaze(B) na účet (rezerv) komerčnej banky v Centrálnej banke. Vznikli peniaze typu B

Vždy keď CB niečo predá , príjme úrok,niekto jej splatí pôžičku, tak peniaze(B) z účtu rezerv zase zoberie. Zanikli peniaze typu B

Komerčná banka si vie premieňať peniaze A na B a naopak podľa potreby. Ked požiada CB o bankovky tak CB jej ich vydá a odpíše ich z účtu rezerv konkrétnej KB v CB B->A , funguje to aj naopak. Teda aj peniaze typu A vytvára len CB.

Peniaze typu A a B sú medzi sebou 100% zameniteľné, pokiaľ teda niekto nevyhodí tlačiareň do povetria :), ale len pre KB, pretože bežný človek /firma nemá účet v CB.

Peniaze typu C vzniknú, keď KB poskytne dakomu úver, a to tak že dlžníkovi jednoducho pripíše peniaze(C) na jeho účet v banke. A na svojej súvahe si vyrobí nové aktíva a pasíva zodpovedajúce výške úveru. Nepotrebuje na to v podstate nič, žiadne A alebo B peniaze.

Sú nejaké pravidlá ktore obmedzujú koľko môže banka vytvoriť peňazí typu C (kapitálová primeranosť banky, požadované minimálne rezervy/likvidita), sú ale naviazané na peniaze A + B veľmi "flexibilne" a v podstate tú tvorbu úverov až tak neobmedzujú. Záleží to na náladách banky , existencie bonitných dlžníkov, a ich chuti si požičiavať. Splatením takýchto úverov C peniaze zase zaniknú.
Medzi dlžníkov treba rátať aj štát, aj štátnym požičiavamím (deficitmi) sú vytvárané nové peniaze.

Keď si niekto položí otázku čo sa stane keď si dlžník presunie svoje C peniaze do druhej banky, tak odpoveď je že v postate nič. V skratke banka má väčšinou dosť rezev (B peniaze) aby ten presun C peňaží druhej banke preplatila peniazmi B , poprípade sa presuny medzi bankami v rámci dňa skoro vynulujú. A aj keby tých rezerv nemala dosť tak si ich na medzibankovom trhu požičia od banky ktorá má rezev priveľa, prípande za istých podmienok si B peniaze KB požičia od CB.
Prúser má banka (zle hospodáriacia, so zlými úvermi) ktorej ostatné banky nedôverujú a odmietnu jej požičať na medzibankovom trhu.


Peniaze C sú na peniaze A a B zameniteľné len čiastočne. A to preto, že C peňazí je výrazne viac ako peňazí A+B. To že si z banky môžem vybrať peniaze (A) funguje len preto že väčšina ľuďí si peniaze(C) z banky nevyberie a množstvo ľudí ktorý chcú premeniť peniaze C na A je v normálnych časoch dosť malé. Systém sa zadrhne len vtedy keď sa veľa ľudí/firiem rozhodne premeniť C na A . Viď nedávo Cyprus.

Dá sa povedať že do 100 000eur (100% garancia fondu ochrany vkladov) na účet , sú peniaze typu C premeniteľné vždy na A alebo B, ale nad tú sumu to neplatí na 100 percent. Na zhrnutie systém fuguje len vtedy keď je prevodov C na A veľmi málo , inak vzniknú problémy. Pre túto 100% garanciu vkladov sú vlastne úvery bánk aj peniaze(C) a nie len dlh.

Tu je pekný príklad problému takého systému (aj keď tento problém je z iných dôvodov ako Prevod C na A), ktorý sa stal len nedávno ;)
https://si.wsj.net/public/resources/ima ... 105011.png" onclick="window.open(this.href);return false;



Ja ako bežný človek môžem vlastniť len peniaze A a C, pretože si nemôžem otvoriť účet v CB. To môžu len komerčné banky a štát. Ja ako bežný človek by som mohol vlastniť peniaze typu B len vtedy keby sa dakto rozhodol založiť banku ktorá by vôbec nepožičiavala peniaze (100% percentná) banka. Teda zostatky na účtoch zákazníkov by sa rovnali výške rezev danej banky u CB.
Som zvedavý čo by sa stalo kedy sa niekto rozhodol takú banku založit. Až vtedy by bolo pekne vidno ako by CB, štát a ostatné KB aktívne sabotovali vznik a prevádzku takej banky. Napríklad zápornými úrokmi CB ktorými by CB úročila rezervy takej banky.

Jediná banka , čo by mala mať 100 percent rezerv v CB a hotovosti (A+B peniaze) voči vkladom(C peniaze) na Slovensku (CB nerátame) je Štátna Pokladnica . Tažko ale povedať či je to ešte banka alebo nie a zase v nej nemôžu mať účty bežný ľudia.


Ten "boj" proti držaniu hotovosti (peniaze A ) ktorý sa v poslednej dobe deje , je aj kvôli tomu aby dotlačil ľudí aby mali len typ C. Čím menšia je možnosť prevodu z C na A tým ľahšie môže štát a CB používať/zneužívať monetárny systém na dosahovanie svojich cieľov.
Ono samozrejme aj A penize sa dajú ovplyvniť , viď menová reforma za komunistov v Československu prípadne nedávno v Indii.. Ale ono to potom výrazne viac to vidno , ľudia by na to viac zareagovali.

Napríklad tu je taký moderný príklad návrhu(pokusný balónik) ovplyvňovania z dielne MMF
https://blogs.imf.org/2019/02/05/cashin ... ates-work/" onclick="window.open(this.href);return false;
..
>> Cash continues to play a significant role in payments in many countries. To get around this problem
..


Ako taký boj proti hotovosti ešte vyzerá?
Napríklad tým že štáty obmedzujú maximálnu výšku transakcie ktorá sa dá robiť v hotovosti
Rušenie hodnotných bankoviek - viď zrušenie 500 Eur bankovky.
Zmenšovanie limitov na výber z bankomatov/z banky
dotazovanie na pôvod peňazí pri výberoch a vkladoch
atď atď


Ps
Nebudem rozoberať výhody a nevýhody takéhoto systému tvorby peňazí (podľa mňa má dosť nevýhod). To už by bolo na dlho a každý na to môže mať iný názor.
Používateľov profilový obrázok
Trumpeta1978
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4291
Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
Has thanked: 414 times
Been thanked: 334 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa Trumpeta1978 »

zea

europska ekonomika postupne smeruje k spolocnosti v ktorej bude hotovost vyuzivana stale menej.
Najdalej su v tomto myslim vo Svedsku kde uz dnes prebieha cca 85percent tnx cashless.
Ma to vela vyhod ako potlacenie ciernej ci sedej ekonomiky, korupcie, danovych unikov, organizovaneho zlocinu ako takeho.
Nizsie naklady na tlac,razenie bankoviek minci,ich spravu, prevoz a dalsi servis suvisiaci s cashom.
Chapem ak niekto ma voci tomu vyhrady, ale napr ja cash prakticky vobec nepouzivam uz roky a takyto system mi vyhovuje viacej. Ked niekde vidim ze treba za nieco platit cash tak sa chytam za hlavu a nabuduce sa budem tomu snazit vyhnut, pretoze je to pre mna tazky prezitok.
Odporcovia oponuju tym, ze v cashless ekonomike budu moct banky velmi efektivne urocit bankove ucty zapornymi sadzbami.
To je sice pravda, ale vzdy bude existovat cesty ako sa tomu /legalne/ vyhnut napr nakupom nejakych aktiv mimo bankovy sektor.
jaroslav80
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4000
Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
Has thanked: 44 times
Been thanked: 62 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa jaroslav80 »

zae

Pekny prispevok. O peniazoch typu A,B,C sa tu uz niekedy diskutovalo, ale bolo dobre si to zopakovat. Obmedzovanie hotovosti principami ktore spominas mi vadia.


Trumpeta1978 - nikto nespochybnuje, ze USA su zatial TOP v najviac rozhodujucich faktoroch. Je ale rozdiel mat v tychto faktoroch silu 50% pricom zvysnych 50% je rozdrobenych v moci vsetkych ostatnych statov, alebo mat 30% silu a viacero rivalov s >10% silou.
Rokosák
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 2796
Dátum registrácie: St 03 08, 2011 11:43 pm
Has thanked: 48 times
Been thanked: 100 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa Rokosák »

Pekne zhrnutie Zea. Na zaklade toho vacsinu penazi "tlacia" komercne banky.
Neodvratné sa stáva zriedkavo, neočakávané často.
jaroslav80
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4000
Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
Has thanked: 44 times
Been thanked: 62 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa jaroslav80 »

Rokosák napísal:Pekne zhrnutie Zea. Na zaklade toho vacsinu penazi "tlacia" komercne banky.
Ja som to pochopil tak, ze peniaze tlaci centralna banka, ale komercne banky ich davaju do obehu vo forme poskytnutych uverov. Ak by KB nedostali do obehu dostatok uverov, centralna banka ma stale moznost natlacit do obehu peniaze vo forme darovania statu kredit vytvoreny z nicoho (a tym padom znehodnotenie penazi umiestnenych v obehu a odpustenie casti existujucich dlhov, lebo peniaze na ich splacanie sa budu dat zohnat lahsie).
Používateľov profilový obrázok
Trumpeta1978
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4291
Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
Has thanked: 414 times
Been thanked: 334 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa Trumpeta1978 »

Existuju 3druhy penazi:
hotovost, digitalne peniaze, rezerva komercnej banky v banke centralnej.
Komercna banka moze "vyrobit" teoreticky neobmedzeny pocet uverov.

Priklad: obcan O poziada o pozicku ktora mu je bankou schvalena a ta ju vygeneruje iba digitalne- klientovy naskoci na ucte nejake cislo ktore moze nasledne bud prevodom posielat dalej, ci pomocou vyberu z ATM ziskat hotovost, ci platit kartou.

Ako je mozne, ze je to tak jednoduche?
Preto, ze dlznik ze svoj zavazok niecim VZDY ruci. NApr pri hypoteke je to nejaka nehnutelnost ci pozemok, pri ostatnych uveroch je to schopnost splacat ktoru banka preveruje. tj ziadatel musi mat nejake relevantny pravidelny prijem a jeho celkova dispozicna suma musi stacit na hradenie svojich zavazkou+ zakladne zivotne naklady vo vykse ako je definovana v zakone.
jaroslav80
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4000
Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
Has thanked: 44 times
Been thanked: 62 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa jaroslav80 »

Da sa vyrobit toxicka banka, ktora poskytne "nasim ludom" kopu nespolahlivych uverov, ostatne banky sa s nou budu ale vyrovnavat poctivymi peniazmi. Casom sa ukaze, ze ta toxicka banka zdaleka nedokaze od dlznikov ziskat tolko penazi, ako mala v suvahe - no a vyrovnanie ostatnym bankam zaplati centralna banka, tym ze dotlaci peniaze. Myslim, ze to sa snazilo tych 6 anglickych prezentacii vysvetlit.
Používateľov profilový obrázok
Trumpeta1978
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4291
Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
Has thanked: 414 times
Been thanked: 334 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa Trumpeta1978 »

ostatne komercne banky nemusia poziciavat peniaze banke ktora je podlaich nazoru rizikova a nespolahliva. Plus existuje bankovy dozor narodnej banky.
jaroslav80
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4000
Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
Has thanked: 44 times
Been thanked: 62 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa jaroslav80 »

No ved to je ten pripad, ktory popisujem. Banke sa nakopia poskytnute uvery, z ktorych ziska iba cast penazi naspat. Jej suvaha sa dostane do minusu, cize peniaze ktore poskytnutim uverov navytvarala nie su kryte = zostatky na uctoch jej klientov nie su kryte, a ostatne banky jej prestanu poziciavat peniaze. Nakoniec to musi vykryt narodna banka pokrytim jej dlhu; inak by to zaplatili v plnej miere sporitelia v tej banke a mozno by ani zhabanie vsetkych ich uspor nestacilo. Cize zarobili na tom ziadatelia o uver, ktori dlhy nesplacali - a splatili ich vsetci drzitelia danej meny tym, ze ich hotovost+zostatky na uctoch vo vsetkych bankach ciastocne stratili na hodnote v momente, ked centralna banka doplnila dalsie B peniaze do systemu danim ich toxickej banke na pokrytie jej minusov.
Prezentacie sa snazia vysvetlit, ze bankari v tomto systeme dostali do ruk vacsiu moc, nez by mali. Teraz totiz daleko viac zalezi na tom, koho uznaju "za hodneho" na poskytnutie mu uveru. V pripade zlych obchodov, nebudu to bankari ktori ich budu splacat, ale centralna banka. Dosledok "doby marketingu". Pri ziadosti o uver hra podstatnu rolu, ako sa podnikatel prezentuje a ake ma znamosti.
Používateľov profilový obrázok
Trumpeta1978
VETERAN MEMBER *****
Príspevky: 4291
Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
Has thanked: 414 times
Been thanked: 334 times

Re: BASEL III

Príspevok od používateľa Trumpeta1978 »

Ja co viem z prof. praxe tak uvery pre fyzicke ci pravnicke osoby su posudzovane pomerne prisne, ale samozrejme neviem ako to funguje vo vsetkych bankach u nas.
Napísať odpoveď

Návrat na "Makroekonomika"