Nejaké vlaky na vodík už jazdia, len či to nebude príliš drahé? Angličania ma prekvapili tým, že do domov môžu montovať len plynové hybridné kotly, ktoré zároveň môžu fungovať na vodík. Je teda ten vodík ako náhrada plynu pri vykurovaní reálny aj u nás?
ALL: Dám tu analýzu vojny na UA. Má už 2 týždne, ale mňa velmi zaujala. Vyplýva z nej dosť smutný záver,, že Putinovým zámerom je úplná kapitulácia a okupácia Ukrajiny,,.
ANALÝZA VOJNY NA UA:
Vynikajúci ukrajinský vojenský novinár a analytik Iľja Ponomarenko zverejnil plán, ako by sa mohla uskutočniť Zelenského ofenzíva na Cherson.
https://ukrainetoday.org/2022/07/19/wha ... look-like/
Súčasnú ofenzívu proti Chersonu, ktorú Ukrajina vedie už mesiac, označil za zbytočné útoky, ktoré nikam nevedú.
Za jediné správne riešenie považuje súčasné zničenie všetkých troch mostov, ktoré Rusi v oblasti kontrolujú, raketami HIMARS. A potom útok s najmenej 10 brigádami (120 000 vojakov, čo zodpovedá 40 ruským BTG) proti slabým ruským silám (30 000 vojakov, 10 BTG) na 200 km dlhej frontovej línii od pobrežia Čierneho mora po priehradu Kachovka.
Podľa Ponomarenka by Rusi po zničení mostov nemohli zásobovať svoje jednotky a museli by sa stiahnuť do Chersonu, pretože by nemohli ustúpiť na východný breh. V Chersone by sa potom zopakovala bitka pri Mariupole, len v opačnom garde - obkľúčení Rusi by boli zničení Ukrajincami. Jasnou podstatou Ponomarenkovho plánu je sústrediť moderné zbrane (HIMARS, KRAB) na západnom brehu Dnepra a tam vybojovať víťazstvo! Po obsadení Chersonu by Rusi už neboli schopní prekročiť Dneper bez mobilizácie alebo atómových taktických úderov, a západná Ukrajina by tak bola relatívne bezpečná pred ruským vpádom (počty ukrajinských brigád a ruských BTG sú uvedené v odseku vrátane delostreleckých, podporných a logistických posíl).
Ponomarenkov plán je prvý, ktorý je uskutočniteľný. Toto nie sú samovražedné útoky Banzai, ktorými sa preslávila Zelenského hlavná komisárka Zauhlá, ako sme videli v analýze bitky pri Severodonecku!
Ale hlavne Ponomarenkov plán odhaľuje, možno nechtiac, súčasnú ruskú stratégiu a ukazuje, ako hlúpo sa doteraz správal ukrajinský generálny štáb, keď prijal spôsob boja, ktorý si Rusi vyslovene želajú!
Kľúčom k pochopeniu toho, prečo chcú Rusi zviesť rozhodujúcu bitku s Ukrajinou na východnom brehu a zničiť ju tam a prečo sa na západný breh veľmi neponáhľajú, je vzájomný súboj, ktorý od začiatku vojny vedú USA a Rusko s vylúčením médií a expertov. Na ruskej strane sa bojuje s mimoriadne drahými a výkonnými lietadlami SU-34. Na strane USA, AWACS! Lietadlá AWACS od februára 2022 doslova spia vo vzduchu pozdĺž ukrajinskej hranice s krajinami NATO a ich radary neustále prehľadávajú ukrajinský vzdušný priestor. Keď zistia útok na SU-34, odovzdajú informácie elitným ukrajinským jednotkám protivzdušnej obrany a tie zaútočia na SU-34 raketami dlhého alebo stredného doletu (zvyčajne S-300). Ukrajinci, ktorí získavajú informácie z lietadiel AWACS, ktoré sa nachádzajú v bezpečnom priestore NATO, zapínajú navádzacie radary rakiet až tesne pred útokom na ruské SU-24, pretože nemusia vyhľadávať. Túto prácu za nich robia lietadlá AWACS. Ruské lietadlá SU-34 sú vybavené najmodernejšou elektronikou a môžu niesť rakety, ktoré by v bežnej vojne lietadlá AWACS zničili z oblohy skôr, ako by stihli preniesť svoje údaje do rakiet protivzdušnej obrany.
V tomto prípade však majú Rusi smolu - lietadlá AWACS sú vo vzdušnom priestore NATO v bezpečí. Ruské SU-34 dokážu včas vyčítať aj nepriateľské pozemné vyhľadávacie a navádzacie radary, ale opäť ruská smola - vďaka údajom z AWACS-u Ukrajinci zapnú svoje radary až tesne pred odpálením rakety. SU-34 tak nemal dostatok času vyhnúť sa strelám SAM úhybným manévrom a už bol zostrelený!
SU-34 je špeciálne úderné lietadlo s jedinečnými schopnosťami. Jeho telo je ako jediné lietadlo na svete potiahnuté titánovým pancierom, ktorý mu dodáva vysokú odolnosť proti zničeniu. Lietadlo je vybavené elektronikou a je schopné zasiahnuť nepriateľské vzdušné a pozemné ciele až do vzdialenosti 350 km. Ak má zničiť tanky, raketomety HIMARS alebo iné dôležité zariadenia, môže tak urobiť až zo vzdialenosti 70 km - a to je maximálna vzdialenosť, na ktorú môže bezpečne odhaliť skrytý nepriateľský cieľ veľkosti tanku, raketometu alebo osobného auta a navádzať naň presné strely. SU-34 je na ruské pomery mimoriadne drahý - jeden kus stojí 1,1 miliardy rubľov a Rusko je schopné vyrobiť maximálne 11 kusov S-34 ročne.
Rusko má v súčasnosti 80 S-34 v bojovom nasadení. Stroje S-34 denne vedú najpresnejšie a najničivejšie útoky proti ukrajinskej armáde. Ale na rozdiel od Sýrie, kde S-34 operovali bez vlastných strát, pretože sa nedajú zostreliť bez špeciálnych rakiet a radarov, Ukrajina dokázala pre istotu zostreliť 4 a pravdepodobne ešte 1 S-34. Ďalšie 3 zostrely S-34, ktoré uvádza Ukrajina, nie sú potvrdené dôkazmi. V každom prípade - intenzita nasadenia S-34 a s tým spojený úbytok a ukrajinské straty vytvorili v ruských vzdušných silách situáciu, keď sa S-34 spotrebúvajú rýchlejšie, ako ich Rusko dokáže dodať. Ruská výrobná linka v súčasnosti vyrába 7,5 S-34 ročne, pričom zvyšok celkovej kapacity linky (11) sa využíva na generálne opravy. Ako príklad uvedieme, že lietadlá nasadené v Sýrii boli po úplnom opotrebovaní opustené a ponechané ako oholené kostry na miestnych letiskách, pretože ich oprava sa už neoplatila.
S-34 teraz operujú prevažne na bezpečnom východnom brehu Dnepra. Znižuje sa tým detekčná schopnosť AWACS a využíva sa skutočnosť, že to najlepšie, čo Ukrajina má, zostáva na západnom brehu.
Záver prvý - najvýraznejší ruský úderný prostriedok S-34, ktorý je schopný efektívne a presne zničiť niekoľko dôležitých pozemných cieľov počas jedného letu, musí byť vďaka účinnej spolupráci lietadiel AWACS (NATO) a ukrajinských prostriedkov protivzdušnej obrany S-300 udržiavaný v bezpečí pozdĺž ruských línií (na východnom brehu Dnepra) a nemôže bez rizika strát presahujúcich výrobné kapacity zasiahnuť celé územie Ukrajiny. Západné tanky, raketomety alebo radary dodané Ukrajine nie sú v žiadnom prípade strategickými cieľmi.
Záver druhý - Rusko pravdepodobne čoskoro nasadí proti Ukrajine S-24 z 80. rokov. Tie sú síce účinné len z 25 % ako S-34. , ale oni a ich piloti môžu byť obetovaní na zničenie lacných cieľov, ktorých je na ukrajinskom bojisku nespočetné množstvo.
Záver tretí - Ak pre S-34 platí, že je preň nebezpečné letieť na západ pred Dneprom, platí to aj pre všetky ostatné ruské lietadlá. Pretože S-34 je špeciálne navrhnutý na útok práve v takýchto nebezpečných podmienkach.
Prečo Rusko neničí mosty cez Dneper ako Ukrajina?
Cez Dneper vedie len niekoľko mostov. Z technického hľadiska ich môžeme rozdeliť na typické mosty a mosty, ktoré vedú po hrebeni hrádze. Zničenie priehradných mostov, na rozdiel od zničenia typických mostov, spôsobí veľkú prívalovú povodeň, ktorá zabije tisíce až desaťtisíce ľudí. Stalo sa to už v roku 1941, keď Sovieti vyhodili do vzduchu priehradu DneproGES a malo sa utopiť najmenej 100 000 ľudí. Na vyhodenie priehrady do vzduchu sa vtedy použilo 20 ton výbušnín.
Bez mostov nie je možné zásobovať vojská na druhej strane rieky. To platí pre obe strany konfliktu.
V súčasnom konflikte má aj Rusko problémy s prechodom cez oveľa menšiu rieku Severný Donec a niekoľko ruských útokov, o ktorých sme informovali, bolo odrazených a pontónové mosty zničené. Dneper je príliš veľký v pomere k veľkosti oboch bojujúcich armád!
Kľúčová otázka teda znie - prečo sa Rusko nesnaží zničiť všetky mosty cez Dneper, ktoré držia Ukrajinci, keď Ukrajinci neúnavne útočia na tri mosty cez Dneper, ktoré držia Rusi, aby ich zničili a odrezali Rusov od západného brehu a potom ich porazili.
Ukrajinci majú v rukách približne 20 typických mostov cez Dneper, ktoré spájajú oba ukrajinské brehy. Držia asi 5 priehradových mostov. Je teda jasné, že zničením 20 mostov by Rusi ľahko zničili najmenej 80 % ukrajinskej dopravnej kapacity medzi oboma brehmi Dnepra a odrezali by východoukrajinské jednotky od posíl a zásobovania.
Zničenie typických mostov cez Dneper nepredstavuje pre ruské letectvo žiadny problém. Údery s použitím presných rakiet a riadených bômb by mosty zničili za niekoľko dní za cenu straty niekoľkých (najviac desiatok) lietadiel SU-34, SU-24, SU-25.
Keďže Ukrajinci doteraz vždy vyhodili mosty do vzduchu pred ústupom, pokiaľ ich neprekvapili, ako pri Antonivskom moste, aby nepadli do ruských rúk, je zrejmé, že Rusi nemôžu počítať s tým, že typické mosty cez Dneper obsadia neporušené.
Jediné logické vysvetlenie je, že podobne ako v prípade SU-34 s komplexom AWACS (NATO) + S-300 (Ukrajina), Rusom vyhovuje, že Ukrajinci bojujú na východnom brehu Dnepra.
Vojna na Ukrajine bude dlhá, pretože ruskou stratégiou je zabiť čo najviac Ukrajincov na východnom brehu Dnepra a dosiahnuť tak stav kolapsu Ukrajiny v dôsledku strát a vyčerpania pred ruským postupom na západný breh.
Táto stratégia umožňuje Rusom bojovať v blízkosti ich vlastného územia a v blízkosti ich vojenských skladov a logistických centier. Nemajú také dlhé a ľahko zraniteľné zásobovacie trasy (okrem Chersonu, ako zdôraznil Ponomarenko). Dá sa predpokladať, že Ukrajinci nedostanú od USA informácie a povolenie na útok na vlastné ruské územie raketami dlhého doletu HIMARS, ktoré teraz dostanú. Ruské vojenské zariadenia na ruskom území sú teda relatívne bezpečné.
Vďaka drvivej palebnej prevahe - 60 000 striel denne (6 000 ton samotnej delostreleckej munície denne!) - Rusi teraz zabíjajú značné počty Ukrajincov pri nízkych vlastných stratách. Čím kratšie a bezpečnejšie sú prepravné reťaze pre tento delostrelecký masaker, tým lepšie. Ukrajinci môžu tento systém narušiť niekoľkými raketometmi HIMARS, ale nie tak, aby prestal fungovať. Úlohu nebudú hrať ani desiatky raketometov HIMARS a Západ ich nemôže dodať stovky. Okrem toho sa očakáva, že ich čoskoro zničia iránske samovražedné drony, ktoré boli vyvinuté práve ako asymetrická odpoveď Iránu na túto americkú zbraň.
Ukrajina sa tak ocitla v geopolitickej pasci. Zelenskyj sa neodváži (a zrejme ani nemôže) vyčistiť východnú Ukrajinu a stiahnuť sa za Dneper. Pretože Rusi by mohli slobodne obsadiť obrovské územie, kde majú veľa priaznivcov. Ukrajina tak musí viesť samovražedný boj o seba na východnom brehu Dnepra.
Plánovaný útok na Cherson je teda pravdepodobne pokusom ukrajinského velenia prinútiť Rusko, aby tam priviedlo posily a bojovalo oň v nepriaznivých podmienkach, podobne ako Ukrajina bojuje v Donbase. Okrem toho by vedľajším účinkom plánovanej ukrajinskej bitky o Cherson mohlo byť oslabenie ruskej údernej skupiny v Donbase o jednotky, ktoré by sa museli presunúť cez Dneper do Chersonu.
Hlavný záver: pomalá, postupná a ničivá delostrelecká vojna na Ukrajine Rusku vyhovuje. Doslova podľa vojenskej doktríny Sun Tzu si vybrala miesto bitky tak, aby mohla zničiť svojho nepriateľa skôr, ako obsadí jeho územie. Rusko totiž nemôže počítať s tým, že Západ zruší sankcie, ktoré vyhlásil (bez zmeny režimu v USA a EÚ). Je teda zrejmé, že jediným možným ruským víťazstvom je úplná kapitulácia a okupácia Ukrajiny. Získanie iba Krymu, Donbasu, Chersonu, Luhanska a prípadne Charkova nevyrieši bezpečnosť Ruska, ako ju definuje Putin a jeho administratíva. Vojna bude teda dlhá, alebo bude trvať dovtedy, kým sa jedna strana nevyčerpá a dobrovoľne sa nevzdá svojich cieľov.
Záver väčšiny západných médií a analytikov, že súčasný pomalý ruský postup svedčí o blížiacej sa porážke Ruska, je teda len zbožným želaním - Rusku vyhovuje pomalý postup a pomalé zaberanie ukrajinského územia. Naopak, Rusko uprednostňuje vysoké ukrajinské straty a nízke ruské a povstalecké straty. Tento výsledok sa dosahuje najmä bojmi na východe Ukrajiny.