Zelená politika EU

[jaroslav80]

Velmi pekne video ako si Nemci odpalili po 50 rokoch chladiace veze najvacsej atomovej elektrarne, ktora vyrabala stvrtinu elektriny v Bavorsku.

https://www.youtube.com/watch?v=3C6iO-Y4gf8

End of an Era: Germany Says Goodbye to Iconic Gundremmingen Nuclear Towers

Vela stastia Germania v navrate na stromy, k pluhom a k vyrobkom z dreva a vosku.

[Trumpeta1978]

Uhlikove clo ktore začne platit od zaciatku 2026 podla analýz môže znížiť produkciu ocele na Slovensku až o 55percent.

Winners and losers of the EU carbon border adjustment mechanism. An intra-EU issue? - ScienceDirect
https://www.sciencedirect.com/science/a ... 0848X#fn12

In some instances, the effects are even more drastic, with sectoral production losses in the range of 50%, as seen in the aluminium industry in Portugal, the iron industry in Slovakia, and the fertilizer industry in Hungary.

[miror]

Velmi pekne video ako si Nemci odpalili po 50 rokoch chladiace veze najvacsej atomovej elektrarne, ktora vyrabala stvrtinu elektriny v Bavorsku.

https://www.youtube.com/watch?v=3C6iO-Y4gf8

End of an Era: Germany Says Goodbye to Iconic Gundremmingen Nuclear Towers

Vela stastia Germania v navrate na stromy, k pluhom a k vyrobkom z dreva a vosku.

jaroslav80, škoda že nemajú tak šikovných vizionárov ako my tu máme Teba, určite by to neurobili. Bohužiaľ sú tam úplne uletení, majú pochybné zelené ideológie a neustále sa svojimi rozhodnutiami rútia do záhuby. Je to len taká nevysvetliteľná náhoda, že sú dlhodobo najsilnejšou ekonomikou EÚ a aj z hladiska hodnoty akciového trhu majú najväčší koláč v EÚ. Ako to tam tým plánovačom nejako záhadne dlhodobo vychádza ?

[jaroslav80]

jaroslav80, škoda že nemajú tak šikovných vizionárov ako my tu máme Teba, určite by to neurobili. Bohužiaľ sú tam úplne uletení, majú pochybné zelené ideológie a neustále sa svojimi rozhodnutiami rútia do záhuby. Je to len taká nevysvetliteľná náhoda, že sú dlhodobo najsilnejšou ekonomikou EÚ a aj z hladiska hodnoty akciového trhu majú najväčší koláč v EÚ. Ako to tam tým plánovačom nejako záhadne dlhodobo vychádza ?

Drzim velkej Germanii palce, kedze slovenske hospodarstvo je s nou znacne prepojene.

Kludne nech si odpalia aj vsetky elektrarne v state a pripadne nech prejdu na parne stroje na uhlie alebo kolesa tahane kravami.

[JUGGLER]

Vynikajúci článok o tom ako napreduje USA ( pre nás z toho vyplýva investovať v USA )
- ako upadá EU (žiadny strach z dolára, euro bude upadať z EU)
- a za tým všetkým je neomarxistické plánovanie a posadnutosť progresívnou ideológiou


EÚ chce byť chudobná a závislá. A tlieskame si k tomu.

Najdôležitejším procesom v súčasnosti je, ako prudko sa Európe hospodársky a technologicky vzďaľujú Amerika, Čína a ekonomicky vyspelý svet.

Jaroslav Daniška Šéfredaktor

https://marker.sk/clanky/596/eu-chce-by ... -si-k-tomu

Všeobecná umelá inteligencia je momentálne niečo ako najväčšia stávka na budúcnosť.
Dobre to ilustruje rozhovor Petra Thiela s Elonom Muskom, došlo k nemu pred pár mesiacmi.
Thiel o ňom pred časom hovoril Rossovi Douthatovi v New York Times.

Musk si myslí, že o desať rokov bude Amerika schopná produkovať miliardy humanoidných robotov, ktorí zabezpečia vysokú produkciu.
Thiel mu na to povedal, že ak tomu verí, nemá dôvod riešiť otázku vysokého amerického deficitu. Vyrieši sa to predsa tými robotmi.

Ako to napokon bude, to uvidíme.

K téme, a to je umelá inteligencia, a najmä rastúci rozdiel medzi tým ako funguje Amerika a Európa.

Umelá inteligencia má obrovský význam pre rast HDP.
Amerika ukazuje, že investície do AI majú vyše 40-percentný podiel na raste HDP v Amerike, pričom v poslednom štvrťroku až 90 percent, aspoň to tvrdí Jason Furman z Harvardu.
Na tie čísla sa dá, samozrejme, pozerať rôzne, v závislosti od toho, čo od AI očakávate, ale taký je stav vecí.

Karen Hao sa zaujímavo rozhovorila o energetických nákladoch týchto projektov.

Počúvajte dobre:

„Niektoré zo superpočítačov, ktoré plánujú vybudovať spoločnosti OpenAI a Meta, si vyžadujú zariadenia s rozlohou, akú má ostrov Manhattan,“ čiže asi 60 štvorcových kilometrov.

To dôležitejšie príde teraz, jedno z takýchto zariadení si vyžaduje toľko elektrickej energie, ako spotrebuje celé mesto New York.
To je asi 51 terawatt hodín ročne, čo je asi dvojnásobok spotreby elektrickej energie celého Slovenska (cca 26 terawatt hodín ročne).

Hovoríme len o jednom zariadení jednej americkej firmy, Američania ich pritom budujú niekoľko naraz.
Ako hovorí Hao, každý technologický miliardár si vyvíja svoje vlastné.
Iní miliardári ako Bill Gates investujú do vývoja jadrových reaktorov, ktoré majú s týmito potrebami držať krok.

Iné porovnanie. Štát Kalifornia je čo do veľkosti HDP najväčší štát v USA, keby bola Kalifornia samostatná, bola by medzi štátmi sveta na štvrtom mieste vo veľkosti HDP (predbehla by Japonsko).
V spotrebe energie je na druhom mieste v USA (a tým aj na svete), viac energie v absolútnych číslach spotrebujú iba v štáte Texas.

Podľa správy, ktorú urobila firma McKinsey, konzervatívny odhad budúcej spotreby elektrickej energie na všetky dátové centrá, ktoré budujú americké technologické firmy v USA,
predstavuje dvojnásobok spotreby štátu Kalifornia. Iný odhad hovorí, že tieto dátové centrá a zariadenia budú potrebovať objem energií, ktorý zodpovedá možno až šesťnásobku spotreby Kalifornie.
Pred štyrmi rokmi Kalifornia potrebovala 278 terawatt hodín elektrickej energie ročne.

Nemusíme násobiť spotrebu Slovenska, aby sme videli, že americká spotreba energie pre umelú inteligenciu narastá neuveriteľným tempom.
Počas najbližších rokov sa k Amerike pričlenia dve (a možno až 6) nových Kalifornii. Energia sa vyrába najmä zo zemného plynu, respektíve iných fosílnych palív.

Kým sa toto deje v USA, v Európe vedieme debaty o ETS2 a korekciách Green Dealu, respektíve si stále zadávame ciele, ako znížiť spotrebu ropy a plynu.

Keď už spomíname ropu, Američania ťažia 13,5 milióna barelov ropy denne, ale spotrebujú 20 miliónov barelov denne.
Časť z vlastnej produkcie exportujú, významnú časť dovážajú. Napríklad z Kanady, ktorá produkuje 5,5 milióna barelov ropy denne.
Saudská Arábia vyprodukuje niečo málo cez 10 miliónov barelov ropy denne, Rusko niečo málo pod 10 miliónov barelov.

Najbližšia európska krajina k týmto číslam je Nórsko s 2,1 miliónmi barelov denne (11. miesto na svete), potom Británia, ktorá vyprodukuje 0,6 milióna barelov denne (27. miesto na svete),
najbližší štát EÚ je Taliansko (150-tisíc) a Nemecko (135-tisíc barelov denne).

Inými slovami, vidíme pomerne jasnú a ani najmenšou náhodou neprekvapivú závislosť medzi objemom spotrebovanej elektrickej energie a rastom HDP,
a rovnako jasnú závislosť medzi spotrebou zemného plynu a ropy a rastom HDP.
Rozvoj umelej inteligencie, špeciálne takzvanej všeobecnej umelej inteligencie, tento proces ešte výraznejšie umocňuje.
Samozrejme, že rovnako dôležitým údajom ako objem je aj cena týchto energií.

Američania si s Kanadou pokryjú ¾ vlastnej spotreby, EÚ je odkázaná na dovoz. A ako sa v tejto situácii správame?

Dovoľte citát z oficiálnej stránky Európskej komisie:

Dnešný 19. balík sankcii proti Rusku „zavádza zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ, a to od januára 2027 pre dlhodobé zmluvy a do šiestich mesiacov pre krátkodobé zmluvy,
a sprísňuje existujúci zákaz transakcií pre dvoch hlavných ruských štátnych producentov ropy (Rosnefť a Gazprom Neft).
EÚ tiež zaraďuje na burzu tatársky konglomerát pôsobiaci v ruskom ropnom sektore. Súbežne EÚ prijíma opatrenia proti dôležitým prevádzkovateľom z tretích krajín, ktoré umožňujú Rusku plynúť príjmami.
To zahŕňa sankcie pre čínske subjekty – dve rafinérie a jedného obchodníka s ropou – ktoré sú významnými nákupcami ruskej ropy.“

A správa ďalej hovorí, ako sa sankcie budú vzťahovať na plavidlá registrované v Spojených arabských emirátoch,
EÚ celkovo sankcionuje 557 plavidiel registrovaných mimo EÚ, ktoré nemôžu dovážať ropu alebo plyn do európskych prístavov.

Američania tento problém vnímajú, a ako dnes upozornil Glenn Diesen s odkazom na Fox News, špeciálne chcú pomôcť krajinám ako Slovensko a Maďarsko.

Čo myslíte, kto na tejto pomoci zarobí?

Okrem produkcie, ktorú predávajú sami, vedú Američania s Rusmi diskusie o kúpení potrubia NordStream.
Nič nie je hotové, kým to nie je podpísané, ale podľa istého ruského experta s americkým pasom o tom rokovali Rusi so zástupcami Trumpovej rodiny hneď v januári tohto roku,
po nástupe Trumpa do Bieleho domu. Netreba dodávať, z ktorej strany prišla iniciatíva.

Ak si to dáte pod seba, nielenže EÚ uteká vlak, Brusel sa rozhodol ísť opačným smerom.

Žijeme s Američanmi v odlišných dobách, my v dobe klimatických zmien, Američania v dobe AI.
A najväčšími zástancami doby minulej sú u nás európski atlantisti (zelené, progresívne, liberálne a kresťansko-demokratické strany).

Ide o dlhší príbeh. Najlepšie o tom hovoria čísla.

Americké HDP sa od roku 2008 nominálne zdvojnásobilo, rast predstavuje vyše 85 percent.
HDP štátov EÚ sa za rovnaký čas zväčšilo nominálne o 13,5 percenta.

Prudko oslabuje aj význam eura.

Napriek tomu, že globalizáciou zatriasli Trumpove clá, niektoré vojny a pandémia, dáta zo SWIFT ukazujú, že v dolároch sa na medzinárodnej úrovni obchoduje najviac od roku 2012,
zhruba každý druhý obchod je v amerických dolároch, naopak euro zažíva hlboký pád – len niečo málo cez 20 percent medzinárodných obchodov je v eure, najnižší pomer od roku 2014.
Len nedávno, na pomedzí rokov 2020 a 2021 sa zhruba 40 percent medzinárodného obchodu robilo v eurách, niečo málo viac v dolároch.


Nič z toho sa, samozrejme, nedeje bez príčiny.

Americké technologické firmy mimoriadne úspešne vysávajú peniaze z reklamy z celého európskeho trhu do USA, cez Google, Meta a ďalšie sociálne siete.
EÚ nedokázala zareagovať ani tým, že by vznikla aspoň jedna európska sociálna sieť. Nič.
Trump si zo vzdoru voči Twitteru založil vlastnú sociálnu sieť, Rusi aj Číňania tiež sledujú populáciu a kontrolujú reklamný trh cez svoje siete.

My v Európe sa rozprávame o amerických a ruských sociálnych sieťach, ako ich umravniť, prípadne zdaniť.
Ale keď Cintula strieľal na Fica, tak sa k prepisu jeho správ z Messengeru môžeme dostať iba vďaka dobrej vôli Američanov a v rozsahu, ktorý uznajú za primeraný.
Nevieme nič, čo nám nie je dovolené vedieť. Pretože nie sme suverénni: nekontrolujeme cudzie firmy, vlastné nemáme.

Keď sa to stalo Američanom, tak si kontrolu nad TikTokom v USA vynútili a zmenila sa vlastnícka štruktúra.

Skrátka, hlavnou správou našej doby je hlboký úpadok EÚ.

A nejde pritom iba o to, že svet v Číne a aj v Amerike je bystrejší, pragmatickejší a inovatívnejší.
Ide aj o to, že Brusel celý tento proces podporuje vlastnými rozhodnutiami.

Posmievame sa z Trumpa, Si Ťin-pchinga a moralizujeme o klíme a pokroku.
Ale je to ako v tom komunistickom vtipe, keď sa syn pýtal otca pri Devíne, že ktože žije za tými ostnatými plotmi…

To, čo zažívame v Európe, má precedens, rozumieme mu lepšie ako ktokoľvek iný. Už sme to zažili.
Ale bola to východná Európa a bolo to pred rokom 1989.

Dnes už nepotrebujeme ani zavreté hranice, ani tak si neuvedomujeme, že svet nám uteká pred očami.

Spomeňte si na to, keď sa opäť raz stane niečo, ako sa deje posledné dni:
Ursula von der Leyenová navrhne opatrenia, ktorými obmedzíme obchod nielen s Ruskom, ale aj s Čínou (koniec minulého týždňa),
keď nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zruší naplánovanú cestu do Číny (stalo sa dnes) akurát v čase, keď sa chystá na samit so Si Ťin-pchingom Donald Trump,
alebo keď Holanďanmi znárodnená spoločnosť na čipy Nexperia oznámi Japoncom, že im nebude schopná dodávať zazmluvnený tovar (minulý štvrtok)
a Nemci oznámia, že nebudú dočasne schopní vyrábať golfy.

Takýto úpadok je možný, iba ak sú splnené dva predpoklady: že sme dostatočne presvedčení o svojej ideológii, a pritom nevieme odpoveď na otázku, kto žije za plotom z toho vtipu.

Ostáva len otázka, ktorú občas kladie Václav Klaus. To, že nás čaká zrážka s realitou, musí byť každému jasné.
Akurát, že nevieme – ak si pomôžeme porovnaním s rokom 1989 – či žijeme v 50. rokoch, v 60. rokoch, alebo už v 80. rokoch.

Toto sme 35 rokov po páde komunizmu nečakali, všakže.

[miror]

K vyššie uvedenému treba doplniť, že obrovské dátové centrá idú ruka v ruke s obnoviteľnými zdrojmi. Pri tej gigantickej spotrebe v článku je opomenuté, že väčšina dátových centier využíva veľký podiel solárnej energie a samozrejme obrovské batériové úložiská - to na margo "pochybného" Green Deal v EÚ. Lebo ak sa k zmene energetickej sebestačnosti budeme stavať tak ako k AI alebo elektromobilom, aj v tejto oblasti zaostaneme ako v ostatných spomínaných.

Článok kritizuje zaostalosť v jednej oblasti a zároveň kritizuje investovanie do druhej rovnako dôležitej oblasti, ktorú okolitý svet tiež presadzuje (nie nariadeniami ale ekonomickou výhodnosťou). Pripomína mi to ako tvrdohlavé deti - sú hlúpe a keď im EÚ odporúča Green Deal - zmenu energetického mixu, je to zlé a robme všetko proti. Naproti tomu rozumné firmy v USA alebo Číne samé zavádzajú solárnu výrobu elektriny a batériové úložiská, lebo je to ekonomické.

A ešte jedna poznámka k dátovým centrám - trénovanie umelej inteligencie nevyžaduje 24/7 prevádzku celku, teda je možné prispôsobovať spotrebu energie výrobným zdrojom - zapínať alebo vypínať časti dát.centra napríklad podľa výroby elektriny. Zároveň s príchodom mikro jadrových zdrojov (ktoré tiež považujem za ekologické) je možnosť regulovať v omnoho väčšom rozsahu ich výkon. Ak si pozriete aj pri veľkých reaktoroch - napr. minútové produkcie jadrových elektrární vo Francúzsku, používajú tam reaktory ich typu, ktoré dokážu vo veľkom rozsahu regulovať svoj výkon a prispôsobovať sa iným menej stabilným obnoviteľným zdrojom ako slnko a vietor.

[miror]

niečo z AI ohľadom energetického mixu:

Áno, obnoviteľné energie sa používajú pri dátových centrách v USA, ale zatiaľ nepredstavujú väčšinu energetického mixu. V roku 2024 poskytovali obnoviteľné zdroje (najmä veterná a solárna energia) približne 24–25% spotreby elektriny dátových centier v USA, pričom zvyšok tvorili hlavne zemný plyn, jadrová energia a uhlie.[1][2][3]

### Podiel obnoviteľných energií v dátových centrách

- Podľa najnovších analýz prichádza asi 24–25% elektriny pre americké dátové centrá zo solárnych, veterných a vodných elektrární.[2][3][1]
- Veľké technologické firmy, ako Google, Microsoft či Meta, výrazne investujú do obnoviteľných zdrojov a uzatvárajú dlhodobé zmluvy na nákup zelených energií, aby znižovali uhlíkovú stopu.[4][5]
- Štáty ako Kalifornia, Illinois či Virginia zavádzajú legislatívu, ktorá podporuje alebo vyžaduje využitie obnoviteľných zdrojov pre nové dátové centrá.[5][1]

### Limity obnoviteľných zdrojov pre dátové centrá

- Problémom je neustála stabilita napájania. Obnoviteľné zdroje nedokážu plne pokrývať nonstop prevádzku bez záložných systémov (batérie alebo prípojky k tradičným zdrojom energie).[6][7]
- Niektoré centrá využívajú kombináciu vlastných zdrojov (napr. solárne elektrárne s batériami) a zvyšok nakupujú od verejnej siete, často pomocou tzv. “Power Purchase Agreements” a certifikátov obnoviteľnej energie.[8][9]
- Očakáva sa ďalší rast podielu obnoviteľných energií; do roku 2030 môžu dátové centrá postupne zvyšovať podiel zelených zdrojov vďaka technologickému pokroku a štátnej podpore.[1][2]

### Využitie v praxi

- Zatiaľ čo niektoré najmodernejšie centrá bežia čiastočne aj na 100% obnoviteľnej energie (najmä ak majú prístup k veľkým hydroelektrárňam), väčšina centier využíva kombinovaný energetický mix.[9][7]
- Firmy si budujú vlastné obnoviteľné zdroje alebo kupujú zelenú energiu naprieč štátmi.[4][5]

Dátové centrá v USA teda obnoviteľné energie už vo veľkom využívajú, avšak priemerný podiel stále nedosahuje väčšinu a zároveň závislosť od fosílnych palív ostáva značná kvôli požiadavkám na stabilitu prevádzky.[2][6][1]

[jaroslav80]

A ešte jedna poznámka k dátovým centrám - trénovanie umelej inteligencie nevyžaduje 24/7 prevádzku celku, teda je možné prispôsobovať spotrebu energie výrobným zdrojom - zapínať alebo vypínať časti dát.centra napríklad podľa výroby elektriny. Zároveň s príchodom mikro jadrových zdrojov (ktoré tiež považujem za ekologické) je možnosť regulovať v omnoho väčšom rozsahu ich výkon. Ak si pozriete aj pri veľkých reaktoroch - napr. minútové produkcie jadrových elektrární vo Francúzsku, používajú tam reaktory ich typu, ktoré dokážu vo veľkom rozsahu regulovať svoj výkon a prispôsobovať sa iným menej stabilným obnoviteľným zdrojom ako slnko a vietor.

Firmy, ktore maju postavene datove centrum alebo prenajimaju chladene racky firmam ako je META, Google a podobne - tak ver tomu, ze maju vybookovane vsetko uz dopredu a ak by mali uz teraz postaveny dvojnasobok datovych centier tak ihned by mali zaujemcov. Cize 24/7 prevadzka tam je nevyhnutna - lebo "money, money, money".

Napad vypinat datove centra aby sa dali napajat solarnymi panelmi moze vzniknut jedine v EU.
V USA a Cine maju jasne, ze postavia radsej atomovky a pustia ich na plny stabilny vykon a z toho budu 24/7 napajat datove centra.

[miror]

A ešte jedna poznámka k dátovým centrám - trénovanie umelej inteligencie nevyžaduje 24/7 prevádzku celku, teda je možné prispôsobovať spotrebu energie výrobným zdrojom - zapínať alebo vypínať časti dát.centra napríklad podľa výroby elektriny. Zároveň s príchodom mikro jadrových zdrojov (ktoré tiež považujem za ekologické) je možnosť regulovať v omnoho väčšom rozsahu ich výkon. Ak si pozriete aj pri veľkých reaktoroch - napr. minútové produkcie jadrových elektrární vo Francúzsku, používajú tam reaktory ich typu, ktoré dokážu vo veľkom rozsahu regulovať svoj výkon a prispôsobovať sa iným menej stabilným obnoviteľným zdrojom ako slnko a vietor.

Firmy, ktore maju postavene datove centrum alebo prenajimaju chladene racky firmam ako je META, Google a podobne - tak ver tomu, ze maju vybookovane vsetko uz dopredu a ak by mali uz teraz postaveny dvojnasobok datovych centier tak ihned by mali zaujemcov. Cize 24/7 prevadzka tam je nevyhnutna - lebo "money, money, money".

Napad vypinat datove centra aby sa dali napajat solarnymi panelmi moze vzniknut jedine v EU.
V USA a Cine maju jasne, ze postavia radsej atomovky a pustia ich na plny stabilny vykon a z toho budu 24/7 napajat datove centra.

jaroslav, ja osobne pri ťažbe kryptomien aj v súčasnosti mám spravené algoritmy v automatizácií budovy, kde sa mi postupne zapínajú a vypínajú ťažobné stroje na základe produkcie elektriny mojich FVE a tiež stavu nabitia batérií a to mám spotrebu len v desiatkach MWh ročne, čo je taký malý prd v porovnaní dátového centra. Myslíš, že veľké dátové centrá nemajú optimalizovanú spotrebu a tiež výkonnosť podľa najlepšej ceny energií a ekonomiky, keď to robia bežný ľudia ? Už samotná lokalita stavby dátového centra podlieha prísnemu výberu lokality podľa klimatických podmienok, možností chladenia, dostatku lacnej elektriny atď. A lacná elektrina v dnešnej dobe znamená obnoviteľná, keďže s príchodom poklesu cien týchto technológií slnko, vietor, voda sú lacnejšie ako jadro.

Pozri si napríklad ako vtedy menší webhostingový poskytovateľ WEDOS premenil optimalizáciu umiestnenia datacentra (chladenie, vykurovanie okolitých objektov za peniaze) tak dobre, že sa do pár rokov vďaka nákladovej výhode (a lepším cenám pre zákazníkov tým pádom) v dôsledku aj takýchto optimalizácií dátových centier stal najväčším v CZ: https://blog.wedos.com/cs/jak-jde-stavb ... datacentra

Napríklad aj drobní ťažiari ako ja sa môžu zúčastňovať AI výpočtov prenájmom GPU strojov (a je to aj výnosnejšie ako ťažba crypto) a nezáleží v akej dobe - aj podľa seba viem, že pri trénovaní AI nie je podstatná dostupnosť zdroja 24/7 ale predovšetkým ide o cenu takéhoto výpočtu, ktorá závisí hlavne od ceny energie.

[jaroslav80]

Myslíš, že veľké dátové centrá nemajú optimalizovanú spotrebu a tiež výkonnosť podľa najlepšej ceny energií a ekonomiky, keď to robia bežný ľudia ? Už samotná lokalita stavby dátového centra podlieha prísnemu výberu lokality podľa klimatických podmienok, možností chladenia, dostatku lacnej elektriny atď. A lacná elektrina v dnešnej dobe znamená obnoviteľná, keďže s príchodom poklesu cien týchto technológií slnko, vietor, voda sú lacnejšie ako jadro.

Robim commissioning americkych datovych centier po hlavnych mestach Europy a vidim, ze maju vsetko vybookovane 24/7 a nahanaju terminy aby bolo vsetko dokoncene cim skor a uvedene do prevadzky, lebo uz na to maju zakaznikov.
Takze mozes ma presviedcat kolko chces, ze nebezia 24/7.

A este ti poviem, ze vobec sa tam nesetri. Bez mihnutia oka platia 4 hviezdicovke hotely pre beznych robotnikov, letenky, uctuju sa im nehorazne ceny ... a bez mihnutia oka to aj tak platia. Lebo v konecnom dosledku to poplatia META a Google a podobni.

Co sa solarnych a veternych elektrarni tyka, dufam, ze si si pred par mesiacmi vsimol ako Spanieli nemali 2 dni elektrinu, lebo sa spolahli na solar a vietor a vypli si privela atomoviek. A zrazu im vsetko domino-efektom zhaslo. A nahadzovali to postupne dva dni kym boli zase v normale.

[wladas]

progresívnou ideológiou

Preco sa toto spojenie v poslednych par rokov pouziva v tejto spojitosti? Kde to vniklo? Kde najdem presnu definiciu? Lebo ten neomarxismus sedi.
Mne to skor sedi prave na USA napredovanie - progresivna ekonomika.

[jaroslav80]

progresívnou ideológiou

Preco sa toto spojenie v poslednych par rokov pouziva v tejto spojitosti? Kde to vniklo? Kde najdem presnu definiciu? Lebo ten neomarxismus sedi.
Mne to skor sedi prave na USA napredovanie - progresivna ekonomika.

V EU sa slovo "progresivne" pouziva tak ironicky a patologicky, ako v KLDR slovo "demokraticka".
Ak slovo "progresivne" vsade, kde je v hlavnych masmediach EU pouzite, zamenis za slovo "upadkove", tak text bude vyznamovo blizsie realite.
Komunisti pred 1989 zase zdegenerovanym a uplne opacnym sposobom pouzivali slova "spiatocnicke" a "spiatocnici".

Kazda doba ma svoje specialitky.

Pocas francuzskej revolucie sa zase trebars najvacsie hovada navzajom jeden druheho pomenovavali "osvietenci". Tiez uplne mimo.

[miror]

Co sa solarnych a veternych elektrarni tyka, dufam, ze si si pred par mesiacmi vsimol ako Spanieli nemali 2 dni elektrinu, lebo sa spolahli na solar a vietor a vypli si privela atomoviek. A zrazu im vsetko domino-efektom zhaslo. A nahadzovali to postupne dva dni kym boli zase v normale.

Áno, všimol a zasa si napísal prvú správu, ktorou spiatočnícki skeptici vyšli ihneď pri výpadku bez vyšetrenia. Prenosová sústava v Španielsku mala slabé prepojenie na zahraničie a nezvládla výkyv frekvencie v sieti, nakoľko ju Francúzsko hneď odpojilo. Väčšina EÚ štátov má prepojenie na viacerých susedov a "kapacita" výkyvu je omnoho väčšia. Tiež k tomu prispela chyba ľudského faktora, ktorý namiesto zapínania regulačných zdrojov ich vypínal (niečo podobné ako Černobyl - opačná reakcia obsluhy).

https://www.energie-portal.sk/Dokument/ ... 11607.aspx
https://www.habtoorresearch.com/the-202 ... -blackout/

[jaroslav80]

Pri zapnutych 60% elektrarni s velkou turbinou by to v pohode ustali aj bez Francuzska. Vedeli, ze maju len jedneho suseda.
Frajerili a skusali ist 75% na vietor plus solar. A tak aj dopadli.

Inak ja proti solarom v krajinach ako je ES nic nemam a podporujem ich. Ved to tam je poloprazdna vyprahnuta polopust. Idealne pre solare.

[rast]

Prečo si tieto turbínky nedajú do Petržalky, Karlovky, Dúbravky a hlavne DNV? Tam fúka dosť.

[miror]

Prečo si tieto turbínky nedajú do Petržalky, Karlovky, Dúbravky a hlavne DNV? Tam fúka dosť.

Ľudia, zamyslite sa - keby solárna a veterná energia nebola lacnejšia ako napr. jadrová alebo o plynovej ani nehovorím, prečo by do toho súkromné firmy investovali ? Veď pred postavením veterníka alebo solárky si musia v aukcii dojednať cenu výkupu, aby mohli dodávať do siete. Dotácie pre veľké FVE elektrárne alebo veterníky nie sú a podľa záznamov trhu cenami podliezaju "tradičné zdroje".

Ich výhodnosť je založená na čisto komerčnej báze - nemýlte si to s dotáciami na malé mikro FVE na domoch, kedy montážne firmy navýšili cenu o dotáciu a nabalili sa na tom, preto tak ich združenie lobovalo za dotácie. O tie malé nikto nestojí, nedajú sa výrobne predikovať (pustíš bojler, nabíjaš auto, varíš a nič nejde do siete) ako veľké FVE alebo veterné parky.

Sme tu na ekonomickom fóre, tak myslime trocha ekonomicky.


Výrobné náklady elektriny podľa zdrojov (LCOE - Levelized Cost of Electricity)

Reálne výrobné náklady elektriny v Európe sa výrazne líšia podľa technológie. Podľa najnovších údajov z roku 2024 sú obnoviteľné zdroje najlacnejšie, zatiaľ čo fosílne palivá a jadrová energia sú oveľa drahšie.​

Vodná energia a slnečná energia dominujú ako najlacnejšie zdroje elektriny. Vodná energia stojí v priemere 40 €/MWh, čo je najnižšie z väčšiny technológií. Slnečná energia (pozemná) sa pohybuje na 43,5 €/MWh, čo predstavuje dramatický pokles z histórickej úrovne 293 €/MWh v Francúsku v minulosti. Veterná energia je na terre dostupná za 85 €/MWh, zatiaľ čo veterná energia na mori (offshore) je drahšia na 102,5 €/MWh kvôli vyšším nákladom na infraštruktúru.​

Na opačnom konci spektra je jadrová energia s obrovským rozpätím od 136 do 490 €/MWh, s priemerom 313 €/MWh. Fosílne palivá sú taktiež drahé: plynová turbína stojí 243,5 €/MWh, tvrdé uhlie 233 €/MWh a lignit 227 €/MWh. Tieto náklady sa v posledných rokoch prudko zvyšujú kvôli rastúcim cenám CO₂ povoleniek.​

[rast]

Píšeš, akoby súkromné firmy vždy investovali len pozitívne. Skôr by ma zaujímalo, či náklady na veternú a solárnu energiu zahŕňajú aj batérie a ich recykláciu. A mimochodom, môj komentár mal byť ironický – prečo týmito „opachmi“ kazia život ľuďom v dedinách? Prečo ich nedajú do miest, ako keby mestské životy boli nadradené vidieckym?

[miror]

Skôr by ma zaujímalo, či náklady na veternú a solárnu energiu zahŕňajú aj batérie a ich recykláciu.

Neviem čo máš na mysli, zatiaľ som nepočul o nikom, kto by potreboval recyklovať batérie z fotovoltaiky alebo elektromobilu. Batérie majú životnosť desiatky rokov a keď už majú značné zmenšenie kapacity v elektromobile, používajú sa v domácich úložiskách.

Netreba si mýliť baterky zo spotrebnej elektroniky s "veľkými" batériami používánými v tých dvoch oblastiach. Na youtube nájdeš plno videí, kde majú baterky k FVE v prevádzke aj roku 2005 (ešte žlté) a stále ich používajú. Súčasné modré LFP články k FVE majú desatinové ceny a násobné kapacity na článok, ale tie staré stále držia a plnia funkciu.

[wladas]

Na opačnom konci spektra je jadrová energia s obrovským rozpätím od 136 do 490 €/MWh, s priemerom 313 €/MWh.

Tieto udaje mas odkial? Toto mozno plati pre nepostavene jadrovky (momentalne velmi draha vystavba). Ale tie aktualne vyrabaju za cca 40-60€/MWh

[miror]

Na opačnom konci spektra je jadrová energia s obrovským rozpätím od 136 do 490 €/MWh, s priemerom 313 €/MWh.

Tieto udaje mas odkial? Toto mozno plati pre nepostavene jadrovky (momentalne velmi draha vystavba). Ale tie aktualne vyrabaju za cca 40-60€/MWh

https://www.perplexity.ai/search/porovn ... w9e_1kWA#1

[osamely chodec]

Prečo si tieto turbínky nedajú do Petržalky, Karlovky, Dúbravky a hlavne DNV? Tam fúka dosť.

Ľudia, zamyslite sa - keby solárna a veterná energia nebola lacnejšia ako napr. jadrová alebo o plynovej ani nehovorím, prečo by do toho súkromné firmy investovali ? Veď pred postavením veterníka alebo solárky si musia v aukcii dojednať cenu výkupu, aby mohli dodávať do siete. Dotácie pre veľké FVE elektrárne alebo veterníky nie sú a podľa záznamov trhu cenami podliezaju "tradičné zdroje".

Ich výhodnosť je založená na čisto komerčnej báze - nemýlte si to s dotáciami na malé mikro FVE na domoch, kedy montážne firmy navýšili cenu o dotáciu a nabalili sa na tom, preto tak ich združenie lobovalo za dotácie. O tie malé nikto nestojí, nedajú sa výrobne predikovať (pustíš bojler, nabíjaš auto, varíš a nič nejde do siete) ako veľké FVE alebo veterné parky.

Sme tu na ekonomickom fóre, tak myslime trocha ekonomicky.


Výrobné náklady elektriny podľa zdrojov (LCOE - Levelized Cost of Electricity)

Reálne výrobné náklady elektriny v Európe sa výrazne líšia podľa technológie. Podľa najnovších údajov z roku 2024 sú obnoviteľné zdroje najlacnejšie, zatiaľ čo fosílne palivá a jadrová energia sú oveľa drahšie.​

Vodná energia a slnečná energia dominujú ako najlacnejšie zdroje elektriny. Vodná energia stojí v priemere 40 €/MWh, čo je najnižšie z väčšiny technológií. Slnečná energia (pozemná) sa pohybuje na 43,5 €/MWh, čo predstavuje dramatický pokles z histórickej úrovne 293 €/MWh v Francúsku v minulosti. Veterná energia je na terre dostupná za 85 €/MWh, zatiaľ čo veterná energia na mori (offshore) je drahšia na 102,5 €/MWh kvôli vyšším nákladom na infraštruktúru.​

Na opačnom konci spektra je jadrová energia s obrovským rozpätím od 136 do 490 €/MWh, s priemerom 313 €/MWh. Fosílne palivá sú taktiež drahé: plynová turbína stojí 243,5 €/MWh, tvrdé uhlie 233 €/MWh a lignit 227 €/MWh. Tieto náklady sa v posledných rokoch prudko zvyšujú kvôli rastúcim cenám CO₂ povoleniek.​

dovolim si len malu otazku, co bude EU robit ak nebude fukat vietor a svietit slnko nazar? Len pre info celkova kapacita bateriovych ulozisk potiahne spotrebu EU radovo s sekundach.

[nesta]

Solárna energia sa rýchlo etablovala ako globálne dominantný zdroj elektriny. Európa, epicentrum tejto energetickej transformácie, dosiahla v júni historický míľnik, keď po prvý raz sa slnko stalo najväčším zdrojom elektrickej energie v celej EÚ. Tento zdanlivý triumf však skrýva aj svoju tienistú stránku. V regiónoch s nízkym odberom a vysokou produkciou vznikajú prebytky, ktoré preťažujú sieť a zvyšujú riziko výpadkov.

Prevádzkovatelia sietí už začínajú konať. Nemecko prijalo na začiatku roka zákon, ktorého cieľom je odradiť prevádzkovateľov solárnych elektrární od nadmernej výroby prekračujúcej aktuálnu spotrebu. Taliansko zasa investuje do nových zariadení na stabilizáciu siete, podobne ako to robia klasické elektrárne na fosílne palivá.

https://www.trend.sk/ekonomika/europa-t ... -vypadkami

Riesenia pre zabezpecenie stability distribucnych sieti vyzera byt uz meskaju kazdym dnom viac a viac.

[MiBi]

Kde, chcú politici ušetriť na emisiách?

Lebo kamiónov len pribúda…

Za 35 rokov sme dosiahli -35%
Za ďaľších 15 rokov urobíme -55%

[miror]

Kamióny sú problém desaťročia. Najnovšie som v diskusii v TV začul, že je to kvôli drahým EU energiám a teda železnice nie sú konkurenčné a sú drahé. Keď boli železnice lacné, počúval som, že nikto nechce prekladať tovar z vagónov.
Ja to skôr vidím tak, že tento stav vyhovuje aj štátu (má svoje mýtne, veľké príjmy zo spotrebnej dane nafty, dane z motorových vozidiel a menej nákladov s údržbou infraštruktúry železníc) aj majiteľom dopravných firiem. Autodoprava je pomaly najziskovejší sektor po telekomunikáciách (áno, podľa hosp.výsledkov firiem to tak nevyzerá ale tam ide hlavne o "nezdanené" peniaze, z ktorých žijú ako králi).

A nakoniec to aj tak platia bežní ľudia v cene tovarov, takže to nikomu konkrétnemu nechýba.

[rast]

Kamniony nikomu nevadia.. pretoze majorita ludi zije v panelakoch, tadial kamiony nejazdia, a teda problem neexistuje, pretoze ho nevidia.
Kamiony vadia len ludom, ktori su donuteni s nimi zdielat pruhy, ale ak to niekto povie, tak je dement a ma sa prestahovat do bytiku v mestecku a kamiony prestanu existovat.

[MiBi]

• Štát chce prvý obrovský veterný park pri Hlohovci s inštalovaným výkonom ako jeden jadrový blok.

Aktualne obce v okoli robia peticiu proti tejto elektrarni:
https://www.peticie.com/peticia_proti_v ... s_hlohovec

Na porovnanie ako to funguje v Rakusku:
https://euractiv.sk/section/energetika/ ... -hlohovci/

• Príjmy z veterných turbín prinesú Spannbergu približne 750-tisíc eur ročne, takže tvoria významnú časť 1,5-miliónového obecného rozpočtu.

• Samospráva ich nesmeruje iba do bežných výdavkov, ale aj do priamych benefitov pre domácnosti. Vytvorila vlastný fond na podporu obnoviteľných zdrojov, z ktorého ponúka dotáciu 2-tisíc eur na výmenu vykurovania a tisíc eur na inštaláciu fotovoltiky.

• Ide o nenávratné príspevky, ktoré domácnostiam pomáhajú pri prechode na nízkoemisné technológie. Objem tohto fondu obec nedávno zvýšila zo 60-tisíc na 90-tisíc eur.

• Ďalším benefitom je lacnejšia elektrina. Obyvatelia Spannbergu môžu využívať špeciálnu tarifu dodávateľa WEB Windenergie AG vo výške 9,9 centa za kWh bez DPH, čo je pod úrovňou bežných trhových cien.

[JUGGLER]

Finančník Koso: Brusel manipuluje, emisné povolenky stiahnu Slovákov k zemi

Petícia STOP ETS má byť prvým krokom, ako zabrániť ekonomickej samovražde.
Finančník Igor Koso varuje, že bez odporu bude stredná vrstva obetovaná zelenému sociálnemu inžinierstvu, ktoré posilní Brusel a oslabí členské štáty.

https://standard.sk/1088866/financnik-k ... kov-k-zemi

Európa stojí pred najväčšou klimaticko-ekonomickou reformou svojej histórie, ktorú chce Brusel v EÚ spustiť v roku 2028 zavedením emisných povoleniek pre domácnosti, takzvaných ETS 2. Ich dosah na bežného občana však zostáva zamlčaný.

Zavedenie ETS 2 totiž bude pre Slovensko znamenať zdraženie energií (plyn, uhlie, olej, nafta či benzín) aj istý pokles životnej úrovne, pričom najviac ovplyvní strednú vrstvu. V rozhovore pre Štandard finančník Igor Koso otvorene vysvetľuje, prečo pri tejto legislatíve dvíha varovný prst, aké čísla stoja v pozadí a prečo vznikla petícia STOP ETS, spustená začiatkom tohto týždňa.

Povedzte nám, kto stojí za petíciou STOP ETS a čo je jej cieľom.

Ako finančník a konateľ Perspective Group sa už roky venujem tomu, čo volám klimatické náboženstvo, a jeho ideologickému výkladu, ktorý často nemá nič spoločné s ochranou prírody, ale veľmi veľa so sociálnym inžinierstvom a zásahmi do života ľudí. Aj preto sú moje aktivity venované zachovaniu slobody a ekonomickej prosperity.

Spolu s kolegyňou Máriou Lettrichovou sme aj v minulosti iniciovali viacero petícií, z ktorých najväčšia bola proti klimatickému zákonu. Pri STOP ETS sa k nám postupne pridali priatelia, odborníci aj bežní občania a vznikol tak petičný výbor.

Čo vás k tomu viedlo?

Hlavný motív je veľmi konkrétny. Zavedenie ETS 2, teda emisných povoleniek pre domácnosti za kúrenie a dopravu, by znamenalo obrovskú záťaž pre celé Slovensko.
Nie symbolickú, nie ideologickú, ale peňažnú, ktorá sa priamo dotkne rodinných rozpočtov.
Odborné prepočty hovoria o záťaži tri-až šesťtisíc eur ročne pre priemernú rodinu.

Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré to pocítia najtvrdšie v celej EÚ.
Máme chladné zimy, vysoký podiel vykurovania plynom, nižšie príjmy a priemyselnú ekonomiku.
Preto chceme dosiahnuť, aby parlament aj vláda museli túto tému otvoriť a aby sa Slovensko nebálo ETS 2 jednoducho nezaviesť.

Prečo ste sa rozhodli ísť práve touto cestou?

Petícia je formát, ktorý umožňuje, aby občania získali priestor vstúpiť do debaty, ktorá sa ich bytostne týka.
Politika Európskej únie má typickú taktiku. Najprv sa prijme legislatíva s obrovskými dosahmi, ale jej účinnosť sa odloží o pár rokov a medzitým sa rozdajú eurofondy, aby sa „zmiernil odpor“.

V našom prípade je to sociálno-klimatický fond, ktorý má pomáhať zmierňovať vplyv ETS 2.
Ale len do roku 2032 a len najchudobnejším. Stredná vrstva, ktorá financuje fungovanie štátu, zostáva mimo.

A tu treba povedať pravdu. Únia sama hovorí, že fond má slúžiť na to, aby sa znížil odpor verejnosti.
To je priznanie, nie interpretácia. Ide o naozaj inteligentnú formu politickej manipulácie.
Odložíte problém, kým ešte nie je viditeľný, a medzitým pomaly uvaríte žabu.

Ľudia žijú svoje životy, nečítajú desaťtisíce strán legislatívy.
A až keď sa objavia prvé účty, zistia, že to nie je ekologická reforma, ale de facto nová daň v neznámej výške, určovaná špekulantmi na Lipskej burze. Petícia má zabrániť tomu, aby sa o téme rozhodlo bez ľudí, ktorí to celé zaplatia.

Spomínali ste čísla a zvýšené náklady pre domácnosti v tisíckach eur.
Aké sú reálne dosahy ETS 2 podľa dostupných analýz?

Najvýraznejšie dáta priniesla Rakúska národná banka v roku 2024. A tie sú šokujúce.
Aby boli splnené ciele balíka Fit for 55, cena emisnej povolenky by musela do roku 2030 vzrásť zo súčasných približne 45 eur na 668 eur za tonu oxidu uhličitého. To nie je politický komentár, to je výpočet ekonómov rakúskej centrálnej banky.

Pri takejto cene by sa dosah na slovenskú rodinu pohyboval okolo šesťtisíc eur ročne.
Aj pri miernejšom scenári s cenou 260 eur sa bavíme o dosahu okolo 250 eur mesačne, teda tritisíc eur ročne.
Na ilustráciu, je to viac, ako dnes väčšina rodín zaplatí na dani z príjmov fyzických osôb za celý rok.

Ako to ovplyvní našu ekonomiku?

Štúdia upozorňuje, že Európska únia ako celok by zaznamenala pokles HDP o 2,2 percenta a rast cien o 6,4 percenta, pričom Slovensko by bolo najtvrdšie zasiahnutou krajinou.
Odhadovaný pokles HDP pre ETS 2 sa pohybuje na úrovni 4,7 percenta a dodatočná inflácia siaha k sedemnástim percentám.

To je typická stagflácia. Čiže hospodársky prepad kombinovaný s prudkým zdražovaním.
Ekonomický scenár, ktorý ničí úspory, pracovné miesta aj životnú úroveň.
Keď sa tieto čísla položia na stôl, pochopíte, prečo ich EÚ neprepočítava na konkrétne jednotky typu liter benzínu či kilowatthodina plynu. Politicky by to bolo neobhájiteľné.

Ako na to reagujú slovenskí politici?

Už pri petícii proti klimatickému zákonu reagovala len malá časť poslancov a väčšinou tí, ktorí zákon podporovali.
Jediný, kto sa chcel stretnúť osobne, bol poslanec Branislav Škripek (KDH). Našu argumentáciu však neprijal.
A to je smutné.

Mnohí politici, ktorí sa v médiách profilujú ako konzervatívci či liberáli, sú v súkromí veľmi skeptickí ku klimatickej agende, ale boja sa to povedať nahlas. Strach z verejného lynču je obrovský. Toto nie je prostredie, v ktorom kvitne slobodná diskusia.

Petíciou STOP ETS oslovujeme občanov, ale zároveň nepriamo aj politikov. Téma sa nedá umlčať.
Ak Slovensko nechce o niekoľko rokov čeliť deindustrializácii a chudobe, tak skôr či neskôr bude musieť reagovať.

Ako má domácnosť s nízkym alebo stredným príjmom reagovať na rast cien energií, keď si nemôže dovoliť investície do modernizácie bývania?

Systém ani nepočíta s tým, že by sa domácnosti mohli „pripraviť“. Ide o to, aby ľudia zmenili svoje správanie.
Jednoducho menej kúrili, menej jazdili, menej spotrebovali. To je filozofia takzvaného degrowth – zámerného zmenšovania ekonomiky, ktoré propagujú viacerí aktivisti aj politici v EÚ.
Podľa nich je naša životná úroveň neudržateľná a musí ísť dolu.

Na lepšie pochopenie, model emisných povoleniek je nastavený tak, že sa najprv všetkým vezmú peniaze a potom sa časť vráti najchudobnejším cez sociálno-klimatický fond. Bohatí to nepocítia.
Najsilnejšie to zasiahne strednú vrstvu, ľudí, ktorí nemajú najnovšie domy, najnovšie autá, žijú mimo veľkých miest a nemajú nahromadené úspory na tepelné čerpadlá či fotovoltiku. Tí zaplatia celý účet.

EÚ komunikuje, že ide o „spravodlivý prechod“. Vy tvrdíte pravý opak…

Áno, pretože mechanizmus je v skutočnosti o posune moci a peňazí do Bruselu.
Štvrtina výnosov z povoleniek smeruje priamo do rozpočtu EÚ.
Výnosy z ETS 1 už dnes slúžia ako jeden zo zdrojov na splácanie európskeho dlhu.
Keď sa pridá ETS 2, budú do EÚ prúdiť ďalšie desiatky miliárd eur ročne.
Čím viac je EÚ financovaná priamo, tým menej sú členské štáty schopné povedať nie.

Tu si pomôžem metaforou, ktorá presne vystihuje celú takzvanú filozofiu melónov. Zvonka zelené, zvnútra červené.
Britský publicista James Delingpole tým pomenoval časť klimatického hnutia, ktorá navonok používa zelený jazyk ochrany planéty, ale vnútri nesie staré socialistické či rovnostárske ideológie.

Autori knihy Hranice rastu zo 70. rokov to hovorili otvorene. Kapitalizmus musí ustúpiť, spoločnosť má byť nivelizovaná [majú byť vyrovnané rozdiely, pozn. red.]. Malena Ernmanová, matka Grety Thunbergovej, to v knihe pomenúva ešte jasnejšie: „Máme schudobnieť!“

A ETS je mechanizmus, ktorý na to cieli. Nejde o nástroj ochrany prírody, ale redistribúcie.
Brusel vám najprv dá prostredníctvom fondu 100 eur, vy mu vrátite 30.
Avšak ďalší rok mu už vrátite 100, potom 150. V roku 2032 od neho dostanete poslednú stovku.
Odvtedy však platíte už len vy a každý rok viac. Toto je realita „spravodlivosti“.

Existuje vôbec šanca zastaviť účinnosť ETS 2?

Samotná petícia právne ETS 2 nezruší. Ale môže spustiť proces, v ktorom vláda prehodnotí, či sa do toho vôbec oplatí ísť. Slovensko ako členský štát má politický priestor povedať nie, ako aj možnosť budovať spojenectvá s krajinami, ktoré vidia rovnaké riziká. Minimálne so štátmi Vyšehradskej štvorky, ale je ich viac.

Úspech bude, ak vláda pochopí, že toto nie je téma „kdesi v Bruseli“, ale priamy zásah do rozpočtov slovenských rodín.
A ak uzná, že konflikt s Bruselom nie je hrozba, ale legitímny nástroj obrany vlastných občanov.

Preto chceme, aby ľudia petíciu STOP ETS podpísali. Nie je to gesto, ale minimálna obrana pred tým, čo by mohlo Slovensko stáť tisíce eur ročne na domácnosť a priviesť krajinu do krízy, ktorú nikto z nás nepotrebuje.

[MiBi]

Pohlad na ETS2 z ineho uhla:
Systém obchodovania s emisiami je dobrá a potrebná vec
Matúš Mišík
Autor pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Čo je ETS2? Emissions Trading System 2, teda systém obchodovania s emisiami 2, je mechanizmus platieb za vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia. Týka sa oblastí ako vykurovanie alebo doprava a malých podnikov; zdrojov emisií, ktoré neboli doteraz existujúcim systémom pokryté. Ako už samotný názov napovedá, ide o pokračovanie ETS (1) systému, ktorý funguje približne 20 rokov.

Nový systém má konkrétny cieľ, ale nie je to vyberanie peňazí z vreciek občanov. Jeho cieľom je znížiť množstvo vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia – predovšetkým CO2, ale aj ďalších plynov, ktoré otepľujú zemskú atmosféru. Mechanizmus má prispieť, spolu s mnohými ďalšími, už zavedenými alebo plánovanými krokmi, k dosiahnutiu európskych klimatických cieľov. Dohodla sa na nich Európska únia, teda jej členské štáty, preto, aby starý kontinent prispel vhodnou mierou k celosvetovému úsiliu spomaliť zvyšovanie priemernej teploty zeme.

Toto je dôležité preto, že bezbrehé zvyšovanie priemernej teploty na Zemi bude viesť k nezvratným následkom, s čím môže mať ľudstvo veľké problémy. Ako ideálny scenár sa často udáva zabránenie zvýšeniu priemernej teploty za zemi o 1,5° Celzia v porovnaní so situáciou s predindustriálnym obdobím (priemer v období 1850 – 1900). Nakoľko sa však zdá, že sme ako ľudstvo tento míľnik už prekonali, čoraz častejšie sa hovorí o náraste priemernej teploty o 2° Celzia ako bodu, z ktorého už nebude návratu späť.

Spomedzi dôvodov, pre ktoré je EÚ taká aktívna v oblasti znižovania emisií, možno spomenúť fakt, že svoj ekonomický rozvoj založila v minulosti na fosílnych palivách a historicky je najväčším producentom skleníkových plynov. Snahou o zníženie emisií teda spláca EÚ svoj historický dlh voči krajinám, ktoré k celkovému množstvu doteraz vypustených skleníkových plynov prispeli len minimálne, ale následky spôsobené klimatickou zmenou musia znášať rovnako ako tie krajiny, ktoré boli v minulosti alebo sú v súčasnosti veľkými zdrojmi týchto plynov.

Ďalší dôvod je však viac pragmatický. Skôr alebo neskôr situácia prinúti všetky krajiny uberať sa podobným smerom a byť lídrom v „zelených technológiách“ umožňujúcich znižovanie emisií znamená mať konkurenčnú výhodu.

Ako funguje ETS2?
Mechanizmus ETS 2 funguje podobne ako existujúci systém ETS (1) – motivuje tých, ktorí vypúšťajú skleníkové plyny, k zmenám, ktoré znížia objem týchto plynov. Motivácia je finančná, čím menej sa vypúšťa plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy, tým menej sa platí.

Znižovanie emisií sa môže diať mnohými spôsobmi, napríklad aj zvýšením energetickej efektívnosti alebo prechodom na iné zdroje energie. Napríklad zmenou z uhlia a zemného plynu na obnoviteľné zdroje pri výrobe elektrickej energie. Alebo, ako by argumentovali niektoré krajiny, pomocou jadrovej energie, hoci „zelenosť“ tohto zdroja energie je téma, na ktorej neexistuje konsenzus nielen medzi politikmi, ale ani v odbornej verejnosti.

V prípade ETS2 sa zníženie množstva vytvorených skleníkových plynov môže docieliť napríklad tak, že domácnosť zmenší svoju spotrebu zemného plynu vo vykurovaní pomocou zateplenia domu. Alebo prejde na iný zdroj tepla, napríklad tepelné čerpadlo. Alebo ľudia začnú vo väčšom využívať verejnú a inú dopravu najmä v mestách. Áno, mnohými nenávidené cyklistické pruhy v Bratislave majú za cieľ, okrem iného, aj zlepšiť životné prostredie.

Slovenský problém
A tu sa ukazuje, v čom je skutočný problém na Slovensku – namiesto toho, aby vláda viac podporovala veľmi obľúbené projekty na zvýšenie energetickej efektívnosti (predovšetkým pomocou zateplenia rodinných domov), tak peniaze používa na veľmi štedrú energopomoc pre všetkých, nielen tých, ktorí ju naozaj potrebujú.

Pred niekoľkými rokmi existovala reálna potreba krátkodobo odstrániť sociálne šoky spôsobené skokovým nárastom cien energií (ktorý bol zapríčinený predovšetkým ruskou agresiou na Ukrajine), súčasné ceny plynu však už po takýchto krokoch nevolajú. Taktiež adresnosť je niečo, čo v súčasnom slovenskom systéme energopomoci napriek proklamáciám absentuje.

Celoplošná a dlhodobá energopomoc nielenže stojí obrovské peniaze, ale ani nemotivuje ľudí, aby znižovali spotrebu energie, lebo nemajú trhové signály v podobe zvýšených cien energií. Navyše energopomoc znamená v praxi presun prostriedkov z národného rozpočtu – a teda daní nás všetkých, aj tých, ktorí nevyužívajú zemný plyn – do Ruska, ktoré aj z nich financuje vojenské operácie u našich susedov a hybridnú vojnu v celej Európe.

Hoci tí, ktorí nafukujú vplyv ETS2, hovoria o výraznom vplyve na rodinné rozpočty, skutočná situácia je diametrálne odlišná. Obľúbená je predovšetkým suma 3000 eur na domácnosť, ktorá vychádza z niekoľkonásobne vyššej ceny emisií, než je predpokladaná v rámci systému ETS2, ako aj z ignorovania existencie mechanizmov, ktoré majú zabrániť nadmernému a príliš prudkému nárastu ceny emisií. Nezávislé prepočty a odhady ukazujú, že vplyv ETS2 je až 13-násobne nižší, pod úrovňou 220 eur na domácnosť na rok.

Pri argumentoch vládnych predstaviteľov o tom, koľko bude stáť ETS2 konečného spotrebiteľa, navyše nepočuť informáciu, že počet ľudí, ktorých sa zavedenie ETS2 bude priamo týkať v oblasti vykurovania, je obmedzený. Nie všetci začneme platiť za emisie, ktoré vznikajú pri vykurovaní od roku 2027. Mnohí z nás už za ne platia mnoho rokov – systémy centrálneho vykurovania sú totiž súčasťou ETS (1) už dlho. A mnohí, ktorí využívajú iné ako fosílne palivá na vykurovanie, nebudú v rámci ETS2 platiť.

Spôsobom, ako znížiť emisie (a platiť menej, alebo vôbec za ETS2) pri vykurovaní, je teda aj prechod na iný zdroj vykurovania, napríklad tepelné čerpadlá. Tieto nevyužívajú fosílne palivá na získavanie energie, a tak sa ich emisie – a ani ETS2 – netýkajú. Aj na zavádzanie tepelných čerpadiel existuje na Slovensku podpora, ktorá je dosť populárna, ale poddimenzovaná. Navyše v prípade Slovenska prináša zavedenie ETS 2 na celoeurópskej úrovni pomerne veľa príležitostí – krajina je lídrom vo výrobe tepelných čerpadiel, a tak sa v snahe znížiť emisie zavedením ETS2 ukrývajú aj ekonomické možnosti. Napriek tomu, čo sa mnohí, aj vládni, politici snažia tvrdiť.

V doprave, ktorá je tiež súčasťou ETS2, môžeme sledovať existenciu podobného problému – zvýšený dopyt po SUV vozidlách, ktoré majú pomerne vysokú spotrebu pohonných látok, spôsobuje problémy so znižovaním emisií v oblasti osobnej dopravy napriek technickému pokroku a zvyšovaniu energetickej efektívnosti vozidiel. ETS2 má preto motivovať k prechodu na spôsoby dopravy, ktoré emitujú menej skleníkových plynov.

Slovenská príležitosť
ETS2 pre Slovensko naozaj predstavuje príležitosť. Doteraz bola energetická efektívnosť spojenie, ktoré sa používalo predovšetkým na úrovni politík, teraz sa už môže stať súčasťou každodennej diskusie v rámci populácie. ETS2 môže vytvoriť tlak na to, aby existujúce programy a podporné schémy (napríklad Zelená domácnostiam alebo Obnov dom) boli lepšie financované a umožnili všetkým, ktorí o to majú záujem, napríklad zatepliť svoj dom alebo vymeniť výhrevné teleso za nové s nižšími emisiami.

Úspech programov podporujúcich zateplenie spočíva nielen v úsporách energie, ale aj v celkovom zvýšení komfortu bývania, ako aj hodnoty nehnuteľnosti, ktorá narastá po takýchto investíciách. Prostriedky získané z ETS2 budú využívané na napĺňanie cieľov znižovania emisií skleníkových plynov, pričom veľká časť z vyzbieraných peňazí má ísť na pomoc tej časti populácie, ktorá nedokáže zlepšiť svoju energetickú efektívnosť za súčasných podmienok.

Slovensko navyše dominuje ako výrobca tepelných čerpadiel a zavedenie ETS2 bude pravdepodobne viesť k ich väčšiemu nasadeniu v celej Európe, čo sa odrazí aj na dopyte po tejto technológii a možnej zvýšenej produkcii na Slovensku. Toto je len jeden konkrétny príklad príležitostí, ktoré ponúka prechod na zelené technológie – svet sa mení smerom práve k týmto technológiám a je dôležité, aby sa Slovensko so svojím špecifickým hospodárstvom orientovaným na export na tieto zmeny pripravilo. Očakávať, že budúcnosť bude naďalej patriť fosílnym palivám, nie je reálne.

Prečo je toto všetko dôležité?
Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov nie je cieľom sám osebe. Jeho zmyslom je zabrániť takému zvýšeniu priemernej teploty našej zemegule, ktoré nenávratne zmení podmienky na život na nej. Je pritom nevyhnutné, aby naše životné prostredie bolo vhodné pre náš život.

Už dnes sa zdá, že v niektorých situáciách to nie je tak – a týchto situácií bude s najväčšou pravdepodobnosťou pribúdať. Aj 50 a viac rokov staré klimatické modely tvrdili, že príde k zmenám, ktoré momentálne prežívame, takže je realistické očakávať, že súčasné modely – isto prepracovanejšie, detailnejšie a presnejšie než tie spred pol storočia – sa tiež nemýlia, keď hovoria o tom, aká negatívna situácia môže nastať už v krátkodobom výhľade, ak s nárastom teploty našej zeme niečo neurobíme.

Čo robiť?
Vláda by namiesto toho, aby poskytovala celoplošné dotácie na energopomoc, mala omnoho viac investovať do zvyšovania energetickej efektívnosti budov a rozvoja verejnej dopravy. S financovaním týchto oblastí prostredníctvom európskych fondov by Európska komisia isto súhlasila na rozdiel od bezbrehej energopomoci, ktorá slúži akurát tak na kupovanie voličov.

Vláda by tiež mala prestať strašiť verejnosť o dôsledkoch ETS2 na ich rodinné rozpočty. Nielen preto, že budú omnoho menšie, ale aj preto, že to boli predstavitelia aj tejto vlády, ktorí v minulosti odsúhlasili klimatické ciele na úrovni EÚ (ciele do rokov 2020, 2030 a 2050), v ktorých sa zaviazali znižovať emisie skleníkových plynov a z ktorých vychádza aj systém ETS2. Takže to nie je „zlá EÚ“, ktorá nás núti do niečoho, je to naša EÚ, ktorú spoluvytvárame – a robí to aj táto vláda, hoci sa snaží tvrdiť svojim voličom niečo úplne iné.

Navyše, v mnohých prípadoch bude vplyv ETS2 na domácnosti omnoho nižší než vplyv konsolidačného balíka, diskusiu o ktorého následkoch sa snažia koaliční politici kritizovaním ETS2 a Európskej únie zatlačiť do úzadia. Účel ETS2 je pritom veľmi dôležitý a vychádza z potreby ochraňovať naše životné prostredie a nie je spôsobený rozhadzovaním súčasnej vlády a jej neschopnosťou a neochotou šetriť na svojich výdavkoch (alebo aspoň využívať štátny rozpočet efektívne).

Pri diskusii o ETS2 do veľkej miery zaniká informácia, že snaha zabrániť prílišnému otepľovaniu našej zeme nie je dôvodom, prečo v poslednom období platíme za zemný plyn omnoho viac, či už priamo, alebo cez dane, ktoré sú využívané na energopomoc. Týmto dôvodom je agresia Ruska na Ukrajine a jeho zneužívanie európskeho energetického trhu, ktorým sa na inváziu pripravovalo už od roku 2021.

https://dennikn.sk/4953038/system-obcho ... rebna-vec/

[osamely chodec]

Autor pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

takze priatelia nabuduce ked sa date operovat , nehladajte chirurga s praxou , staci politolog...

[JUGGLER]

Prečo je toto všetko dôležité?
Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov nie je cieľom sám osebe. Jeho zmyslom je zabrániť takému zvýšeniu priemernej teploty našej zemegule, ktoré nenávratne zmení podmienky na život na nej. Je pritom nevyhnutné, aby naše životné prostredie bolo vhodné pre náš život.

https://dennikn.sk/4953038/system-obcho ... rebna-vec/

Dobrá propaganda. Nie nadarmo tomu vravia, že táto progresívna ideológia je to ako melón.
Zvonku pekný zelený, zvnútra červený.

Aj komunisti ľuďom vtĺkali do hláv, že ich jediným cieľom je lepší svet.

Podiel Európskej únie (EÚ 27) na celosvetových emisiách skleníkových plynov bol v 2024 približne 5,9%.

Pred 35 rokmi to bolo 15%.
Nestačí takýto úbytok, ktorý je výsledkom prirodzeného technologického vývoja?
Napríklad toho, že sa prešlo z kúrenia uhlím a mazutom, zavedením katalyzátorov v autách, ktoré sú dnes takmer bezemisné?

Netreba ísť po krajinách EU kde je podiel spaľovania uhlia vysoký?:

Krajiny EÚ s relatívne vysokým podielom uhlia / fosílnych palív

Poľsko – stále patrí medzi najviac „uhľové“ krajiny EÚ.
V 2023 mal Poľsko najvyšší podiel tuhých fosílnych palív (uhlí a lignitu) na celkovej dostupnej energii v EÚ (okolo 34,6 %).
Podiel uhlia na výrobe elektriny bol v minulosti extrémne vysoký; spomína sa, že 61 % elektriny pochádzalo z uhlia.

Česká republika – tiež má výrazný podiel tuhých fosílnych palív: v 2023 približne 27,9 % z celkovej “gross available energy”.
Vo výrobe elektriny z uhlia má podiel výrazne nad priemerom EÚ.

Nemecko – hoci zaznamenalo pokles, ostáva jednou z krajín s relatívne vysokou spotrebou uhlia v EÚ.
V 2023 Nemecko patrilo medzi najväčších producentov elektriny z uhlia v rámci EÚ.

Bulharsko – medzi krajinami, kde uhlie / tuhý fosílny zdroj stále má významný podiel.

Plné nahradenie plynového vykurovania domácností tepelnými čerpadlami by v EÚ znížilo ročné emisie približne o ~70–85 Mt CO₂/rok pri súčasnom elektrickom mixe (COP 3–4). To predstavuje ~2,0–2,5 % z ročných emisí EÚ.

Keď tepelné čerpadlá sú 2% z celosvetovom podiele EU 6%, tak
toto terorizovanie a vydieranie obyvateľstva cez výpalné zvané ETS2 zníži celosvetový podiel EU na emisiách skleníkových plynov presne o -0,12%

Prečo nečítam v médiách koľko tankerov LNG musí do EU doviesť skvapalnený plyn cez pol zemegule?
Ked Sulík vybavoval tankery tak sa pametám, že len pre SR trebalo okolo 50 ročne. A to sme mali aj iný plyn.
To znamená, že pre EU treba tisíce. A tankery tiež majú svoj podiel na znečisťovaní.

Podľa analýz medzinárodných organizácií — sektor námornej dopravy (shipping) tvorí asi ~2–3 % globálnych CO₂ emisií.

Nehovoriac o o tom že americký frakovaný plyn je enviromentálne taký neprijateľný, že frakovanie je v EU zakázané.
Samotná EU by nepotrebovala žiadny zahraničný plyn, keby sme frakovali ( a ničili si životné prostredia) ako američania.

Len samotní Briti majú zásoby na 50 rokov.
Ale ked začali frakovať, hned bolo ohrozené životné prostredie ( zemetrasenia, spodné vody a pod. ) a tak ho zakázali.

Ale čo je hlavné pre mňa. Moja rodina v Anglicku platí rovnaké sumy za plyn a elektrinu ako ja na Slovensku.
A to progresívci už teraz kritizujú, že máme nízke dotované ceny.

Lenže medián ekvivalizovaného disponibilného príjmu v UK je ročne 19 900 € na osobu (2023)
Medián ekvivalizovaného disponibilného príjmu v SR je 9 900 € ročne na osobu (2023).

Preto si myslím, že bohatá a prosperujúca EU sa môže hrať na záchrancu ľudstva len tam kde ľudia majú vysoké príjmy.
Nuž ale ja vidím upadajúcu EU, ktorá sa čoraz viac zadlžuje... kde priemysel krachuje.
Vidím EU ktorá nesleduje záujmy svojích občanov, ale ide míňať miliardy na zbrojenie, na podporu nečlenského štátu a na zelené vydieranie vlastných obyvateľov.
To je môj názor.

[MiBi]

toto terorizovanie a vydieranie obyvateľstva cez výpalné zvané ETS2

Hoci dnešný podiel je nízky, za posledných 150 rokov patrí Európa medzi regióny, ktoré vypustili najviac CO2.
Klimatické zmeny sú výsledkom kumulatívnych emisií — nie len tých aktuálnych. Teda časť zodpovednosti za dnešné dopady nesie aj Európa.
Klimatické dohody fungujú iba vtedy, keď veľké bloky ako EÚ idú príkladom a vytvárajú tlak na: Ak by EÚ povedala „robíme len 6 %“, ostatní by mohli povedať to isté — a nikto by nerobil nič.

Zníženie emisií nie je len o klíme. Je to aj o:

• nižšej závislosti na dovoze ropy, plynu a uhlí,

• stabilnejších cenách energie,

• menšom vplyve geopolitických konfliktov na domácu ekonomiku.

Prechod na nízkoemisné technológie:

• podporuje inovácie,

• vytvára nové priemyselné odvetvia (batérie, obnoviteľná energia, vodík),

• znižuje spotrebu energie v budovách a priemysle,

• zvyšuje efektivitu.

Znižovanie emisií CO₂ často zároveň znižuje aj:

• prachové častice (PM2.5),

• oxidy dusíka (NOₓ),

• ďalšie škodliviny.

Tieto látky zabíjajú státisíce Európanov ročne.
Menej emisií = čistejší vzduch = reálne a okamžité zdravotné benefity.


Len na Slovensku sa počet registrovaných vozidiel (motorových vozidiel) na Slovensku zvýšil z ~ 1 345 245 v roku 1992 na približne 3 399 483 v roku 2024 - teda skoro 3 nasobne, nie je nic nezvycajne ze rodina ma 2-3 osobne auta.
Tak asi sa nemame az tak zle. Ak by sa zaviedla ETS2 tak by sa zvysili cenny pohonnych hmot o cca 10% ale aj keby o 30%. Myslis, ze by ludia prestali chodit autom ? Ja myslim, ze nie, ale rozhodne by viac uvazovali o kupe el. auta.

Ano teraz bude niekto argumentovat, ze el.auta budu aj tak z Ciny a elektrina z tepelnych elektrarni. Ja si vsak myslim, ze to podpori aj vyrobu v Europe, co by sa mohlo robit tak, ze dotacie z ETS by boli pouzitelne na len auta vyrobene v EU.


Co v ETS2 nie je dobre, ze tuhá biomasa — napríklad drevo, pelety či drevené uhlie — je explicitne vylúčená zo zoznamu palív podliehajúcich ETS2.
Takisto by som bol za to aby pri ETS2 bola cena urcovana burzou - to sa najnovsie snazia riesit nejakymi stropmi na ceny.

Ak ETS2 pri vykurovani podnieti zvyseni zaujem o tepelne cerpadla alebo ine zdroje energie (napr dotaciami) tak to bude mat aj pozitivny vplyv na ekonomiku - vyroba, predaj, montaz.
V konecnom dosledku ti co byvaju v bytovych domoch s centralnym vykurovnim uz platia ETS1 a ked sa to zavadzalo nikto nenazval vypalnym.
Len teraz na tom zbiera protieuropska krajna pravica body nazyvanim ETS2, ze je to terorizovanie a vydieranie obyvateľstva.

[wladas]

Takisto by som bol za to aby pri ETS2 bola cena urcovana burzou - to sa najnovsie snazia riesit nejakymi stropmi na ceny.

Ake su vyhody burzy bez stropov? Nie je to troska risk?

[MiBi]

Tu mam preklep chcel som napisat: aby cena nebola pri ETS2 urcovana burzovou ale pevne stanovena pri kazdu krajinu napr. podla priemernej mzdy.

[wladas]

S tymto suhlasim. Ja nerozumiem akym sposobom predkladatelia veria ze trzna cena bude prijatelna. To maju nejaku vestecku gulu?

[JUGGLER]

Predkladatelia vždy veria najoptimistickejším scénarom. Lebo dyňa.
Aj za bolševikov sme už dnes mali žiť v blahobyte, pracovať a míňať len podľa vlastných potrieb.

Marxisti zobrali ľuďom majetky, zakázali im podnikať a všetko bolo riadené z centra a plánované.
Neomarxisti sa poučili že spoločnosť prosperuje vdaka súkromnému podnikaniu.
A tak sa snažia spoločnosť len prevychovať . Zhabanie majetku nahradili majetkovými daňami.
Konsolidácia v štýle PS budú majetkové dane.

Hoci dnešný podiel je nízky, za posledných 150 rokov patrí Európa medzi regióny, ktoré vypustili najviac CO2.

Tak teraz keď EU ide dolu vodou ju treba doraziť?
Nemci už schválili, že budú dotovať ceny energií 3 roky. Ináč im ekonomika skape.

Len na Slovensku sa počet registrovaných vozidiel (motorových vozidiel) na Slovensku zvýšil z ~ 1 345 245 v roku 1992 na približne 3 399 483 v roku 2024 - teda skoro 3 nasobne, nie je nic nezvycajne ze rodina ma 2-3 osobne auta.
Tak asi sa nemame az tak zle.

Dobrý argument. Zrazu sa máme dobre a ten kto sa má dobre, nech platí.

Co v ETS2 nie je dobre, ze tuhá biomasa — napríklad drevo, pelety či drevené uhlie — je explicitne vylúčená zo zoznamu palív podliehajúcich ETS2.

To je tragédia. To najhoršie je vylúčené? tak prejdem z ekologického plynu na kotol na drevo a pelety?.
Akurát sa budem podobať na toho suseda, ktorý ma celé poschodie zaplnené peletami, lebo dostal množstevnú zľavu.

Ak ETS2 pri vykurovani podnieti zvyseni zaujem o tepelne cerpadla alebo ine zdroje energie (napr dotaciami) tak to bude mat aj pozitivny vplyv na ekonomiku - vyroba, predaj, montaz.

Teraz som sa bavil s kúrenárom, čo prešiel na TČ. Má aj plynový kotol a solárne panely.
Dal do toho viac ako 10 000 a povedal že sa mu to nikdy nevráti ...a že mi to neradí, lebo sa stal otrokom.
Podľa počasia obsluhuje kúrenie a ohrev vody a má aj byrokratické problémy.

Ja som spokojný s kotlom na plyn, ku ktorému raz za rok-dva zavolám údržbu za 80 € .
To je šialenstvo, že EU ide trestať ľudí z kondezačnými a úspornými kotlami.

Len teraz na tom zbiera protieuropska krajna pravica body nazyvanim ETS2, ze je to terorizovanie a vydieranie obyvateľstva.

Opakuje sa vývoj , ked zavádzanie komunizmu dostalo k moci Hitlera.
Potom budú neomarxisti nariekať, že prebudili neofašistov.
Ale kto tu vytvára triedných nepriateľov? Kto tu má jediný pravdu a zakazuje iný názor?

[MiBi]

Porovnanie ETS2 s danam z tabakovych, alkholickych a sladenych napojov

- Protestoval niekto z konzervativneho tabora, ked ich zavadzala, zvysovala aj tato vlada ?

Spotrebné dane (tabak, alkohol)

Majú priamy zdravotný cieľ:
– menej fajčenia → menej rakoviny pľúc, infarktov
– menej alkoholu → menej cirhózy, úrazov, násilia, rakoviny

Každé zvýšenie ceny znižuje spotrebu, a teda priamo zlepšuje zdravie populácie a znizuje naklady na zdravotnictvo.

BTW - spocital si si Juggler, kolko rocne zaplatis na spotrebnych daniach? 1krabicka cigariet cca 3 eura, rovnako cca 3 eur aj 0.7l 40% alkohol

ETS2 - ako klimatické oteplenie zvyšuje výdavky vlád

Oteplenie zvyšuje frekvenciu a intenzitu:

• povodní, sucha, požiarov, veterných búrok, vĺn horúčav

→ vláda musí financovať:

• zásahy hasičov, armády, IZS

• evakuáciu a dočasné ubytovanie

• odstraňovanie škôd na verejnej infraštruktúre

• obnovu vodohospodárskych systémov a regulácií riek

Náklady na adaptáciu infraštruktúry

• klimatizácia, chladenie, tieniace systémy

• prispôsobenie budov extrémnemu teplu

• rekonštrukcia kanalizácií (prívalové dažde)

• dotácie pri stratách úrody

• náklady na závlahové systémy

Preco by mali znasat naklady na globalne oteplovanie vsetci rovnako? Nie je prave toto socializmus? Nie je spravodlivejsie ako pri fajciaroch alebo alkoholikoch, ze ti co najviac spotrebuju najviac platia?
ETS2 ma nedostatky - napr. to ze nepostihuje tuhe paliva, ale prave toto by mali novinari riesit.

Tak teraz keď EU ide dolu vodou ju treba doraziť?
Nemci už schválili, že budú dotovať ceny energií 3 roky. Ináč im ekonomika skape.

Ale za toto nemoze ETS, pre firmy plati uz od r.2005, to ze ide EU dole vodou moze primarne ruska agresia na Ukrajine.

[iosephus]

, to ze ide EU dole vodou moze primarne ruska agresia na Ukrajine.

Ojoj, dúfam, že za tento nezmysel si pripravený na argumentačný lynč

Za všetkým hľadaj demografiu, Európa bude rada za štvrté husle.

[MiBi]

tak opravujem, za vysoke ceny energii moze primarne konflikt na Ukrajine

[rast]

EÚ je šialená – absolútne, až takmer fašisticky. Prečo?
Môj názor: človek investuje vlastné zdanené, poctivo zarobené peniaze do domu, bytu či auta. Ako mám, do frasa, vypočítať návratnosť, keď mi EÚ počas behu podkope a zlomí nohy?
Nie je to nič iné ako ďalšia skrytá daň, jednoducho daň za život.

A potom odo mňa chcú, aby som sa rozmnožoval? Aby som šetril v rámci EÚ? Už len makový! Do EÚ nebudem investovať nič – jediné, do čoho by som investoval, je letenka von odtiaľto.

Politici sú šialení, akoby mimo reality. Slovákom natlačia západné ceny, ale platy zostávajú východné. Raz si berú príklad z jedného modelu, raz z druhého, pekný cherry picking.

Kde mám garanciu, že si kúpim 10 kWp na strechu a o tri roky mi to niekto opäť nezdaní?

[rast]

1. Co v ETS2 nie je dobre, ze tuhá biomasa — napríklad drevo, pelety či drevené uhlie — je explicitne vylúčená zo zoznamu palív podliehajúcich ETS2.
Takisto by som bol za to aby pri ETS2 bola cena urcovana burzou - to sa najnovsie snazia riesit nejakymi stropmi na ceny.

Ak ETS2 pri vykurovani podnieti zvyseni zaujem o tepelne cerpadla alebo ine zdroje energie (napr dotaciami) tak to bude mat aj pozitivny vplyv na ekonomiku - vyroba, predaj, montaz.
2. V konecnom dosledku ti co byvaju v bytovych domoch s centralnym vykurovnim uz platia ETS1 a ked sa to zavadzalo nikto nenazval vypalnym.
Len teraz na tom zbiera protieuropska krajna pravica body nazyvanim ETS2, ze je to terorizovanie a vydieranie obyvateľstva.

1. Netreba sa báť, ako poznám EÚ, ide na to „salamovou metódou“. O pár rokov zakážu aj drevo a kotle na tuhé palivo. Nemôžu to urobiť naraz, lebo by sa ľudia mohli spojiť a vzbúriť naraz. Najskôr treba odstavit jednu skupinu, potom druhú. Neskôr sa dá dodaníť aj Tć.

2. Ja som to už vtedy nazval „výpalným“ (a bol som za hlučného hlupáka), a práve preto som sa odstahoval z bytu, bol šialene drahý na chod.

Klimatické oteplenie predsa nemôže len zvyšovať výdavky – veď znižuje náklady na kúrenie, nie?! Ľudia budú menej kúriť, a tým pádom logicky generujú menej CO₂, nech je palivo akékoľvek.