FED

[JUGGLER]

„Helicopter Ben“ Bernanke získal Nobelovu cenu za ekonómiu

Ben Bernanke získal Nobelovu cenu za ekonomické vedy spoločne s Douglasom Diamondom a Philipom H. Dybvigom „za výskum bánk a finančných kríz“.

Profesor ekonómie Ben Shalom Bernanke je absolvent Harvardu a Massachusetts Institute of Technology. Vo februári roku 2006 na stoličke šéfa Fedu nahradil Alana Greenspana. Predsedom tejto inštitúcie bol až do roku 2014.

„Fed momentálne nepredpovedá recesiu,“ povedal profesor Bernanke na slávnostnom obede spolku Ženy v nehnuteľnostiach a financiách vo Washingtone v januári 2008. Keď tieto slová hovoril, americká ekonomika sa nachádzala už mesiac v stave, ktorý dnes označujeme Veľkou recesiou.

„Kapitálová primeranosť zostáva medzi najväčšími bankami dobrá a nepredpokladám žiadne vážne problémy (…) medzi veľkými, medzinárodne pôsobiacimi bankami, ktoré tvoria zásadnú časť nášho bankového systému.“ tvrdil šéf Fedu Bernanke v roku 2008, len pol roka pred kolapsom finančného systému aj vinou kolabujúcich zahraničných bánk.
„Sú adekvátne kapitalizované“ a „nehrozí, že by skolabovali“, agitoval v prospech hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac v júli 2008, teda necelé štyri mesiace pred ich znárodnením.

Onedlho začal panikáriť

O pol roka neskôr už panikáril. „Ak nedáte bankám a Wall Streetu toľko peňazí, koľko si vypýtajú, bude to znamenať koniec nášho súčasného ekonomického a politického systému. Ak nič nespravíme, bude potrebné vyhlásiť stanné právo. Nastane chaos. Tí, čo hovoria, že hrozí návrat do 16. storočia, sú príliš optimistickí. Peniaze treba hneď. Do 24, 48, maximálne 72 hodín.“

Posolstvá s týmto významom hovorili šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke a minister financií Hank Paulson (bývalý partner investičnej banky Goldman Sachs) vybraným členom Kongresu na núdzových neverejných stretnutiach 15. a 18. septembra 2008. Presviedčali politikov o potrebe obrovského záchranného balíka pre banky (TARP). Voleným zástupcom sa do podpisu bianko šeku pre bankárov nechcelo a rokovania trvali až 15 dní.

Bernanke sa mimo záznamu niekoľkokrát vyjadril, že sa obáva o existenciu investičnej banky Goldman Sachs. Práve tá asi najviac profitovala z plejády záchranných opatrení centrálnej banky a amerického ministerstva financií. Najmä vďaka peniazom daňových poplatníkov si jej majitelia a zamestnanci necelý rok po tom, ako Bernanke a Paulson strašili ľudí návratom stredoveku, mohli vyplatiť najväčšie odmeny v 140-ročnej histórii firmy. Po odchode z Fedu Bernanke v roku 2015 oznámil, že bude pracovať pre hedžový fond Citadel a ako senior-poradca pre najväčší dlhopisový fond sveta PIMCO.

Ako sa vyvíjal jeho názor na tlačenie peňazí

Zaujímavé sú aj Bernankeho nejednoznačné postoje k tlačeniu nových peňazí v období veľkej recesie po roku 2008.

„Viac sa to však podobá na tlačenie peňazí než na úverovanie (…) Teda tlačíte peniaze? V podstate áno.“ Ben Bernanke, vtedajší šéf americkej centrálnej banky, marec 2009

„Jeden z mýtov, ktorý koluje, je, že tlačíme peniaze. Netlačíme peniaze.“ Ben Bernanke, december 2010

„Tlačíte peniaze? No nie doslovne.“ Ben Bernanke, júl 2013

Prezývku Helicopter Ben si Bernannke vyslúžil zavedením možnosti obídenia obmedzujúceho vplyvu nulového základného úroku tlačením peňazí a ich púšťaním do ekonomiky rôznymi kreatívnymi spôsobmi ešte v roku 2002. Bernanke vo svojej prezentácii o tom, ako by sa dalo zabrániť podobnej cenovej deflácii v USA, k akej prišlo po prasknutí bubliny v akciách a nehnuteľnostiach v Japonsku v 90. rokoch, spomenul aj kvantitatívne uvoľňovania.

Okrem neho v tomto dôležitom príhovore načrtol prefinancovanie daňovej úľavy vytvorením nových peňazí, čo ešte Milton Friedman nazval „zhodením peňazí z helikoptér“. Realizáciu tejto politiky, keď americký prezident nastúpil do helikoptéry a na ľudí zhadzoval šeky financované tlačením peňazí centrálnou bankou, sme videli v praxi v roku 2020, pričom jej katastrofálne inflačné následky žijeme dnes.

Podľa Bernankeho sa však nemáme čoho obávať, keďže „ak bude treba, môžeme zvýšiť úroky o 15 minút. Naozaj neexistuje problém so zvyšovaním úrokov, sprísňovaním monetárnej politiky, spomaľovaním ekonomiky, redukovaním inflácie, keď na to bude vhodný čas. Ten však teraz nie je.“ „Do akej miery veríte, že máte nad tým kontrolu?“ „Na sto percent.“ Vtedajší prezident Fedu Ben Bernanke v televíznom rozhovore 60 Minutes, 5. decembra 2010.

Celý článok od Juraja Karpiša:
https://standard.sk/262424/helicopter-b ... -ekonomiu/

[jaja]

Uf, šílený.

[MiBi]

• Dnes večer Fed, americká centrálna banka, zverejní rozhodnutie o nastavení základných úrokových sadzieb. Konsenzus trhu predpokladá tretí „cut“ po sebe o 25 bázických bodov. V minulosti, keď Fed znížil sadzby v čase akciového trhu na historických maximách (alebo v tesnej blízkosti do dvoch percent od nich, ako je to dnes), Wall Street rástla v nasledujúcich 12 mesiacoch v 20 prípadoch z doterajších dvadsiatich.

• Wall Street je v móde vyčkávania na výsledok ukončenie zasadnutia Fedu, ktorý by dnes večer mal oznámiť zníženie základných úrokových sadzieb o 25 bázických bodov po tretí raz v rade. To je v trhu plne započítané a investorov bude zaujímať najmä aktualizovaná ekonomická prognóza a sprievodný slovník šéfa banky Jeromea Powella, ktorý môže následne ovplyvniť sentiment. V tomto kontexte je zaujímavé vidieť, že výnosy amerických dlhopisov mali tendenciu ďalej rásť, čo by mohlo byť signálom, že obchodníci predpokladajú len opatrné ďalšie uvoľňovanie menovej politiky v budúcom roku. Kurz EUR/USD sa pred mítingom centrálnej banky takisto zásadne nepohyboval a zlato podobne prešľapovalo na mieste nad métou 4 200 dolárov. Ropa však urobila pomerne veľký krok nadol, keď americký prezident Donald Trump tlačí na vedenie Ukrajiny, aby akceptovalo najnovšiu verziu mierového plánu a ukončenia bojov s Ruskom a trh prideľuje rastúcu pravdepodobnosť, že konflikt by mohol byť v priebehu budúceho roka ukončený.

• Kevin Hassett, ktorý stojí na čele Národnej hospodárskej rady Spojených štátov a je hlavným kandidátom Bieleho domu na nahradenie šéfa Fedu Jeromea Powella v budúcom roku (mandát sa mu končí v máji), deklaroval, že centrálna banka má aktuálne dosť priestoru na zníženie úrokových sadzieb, čím len potvrdil očakávania svojho holubičieho prístupu (a vychádzania v ústrety americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi). Je však zaujímavé, že predpokladá silný ekonomický rast „severne“ od trojpercentnej dynamiky (čo je na základe aktuálneho konsenzu trhu prestrelené), ktorej by mala pomôcť umelá inteligencia.

[MiBi]

K 1. decembru sa v USA skončilo uťahovanie. Vznešený názov pre snahu Fedu krotiť infláciu bez toho, aby musel držať úroky príliš vysoko. Nastane tak otočka, na ktorú sa trhy už dlho tešia.

Oproti minulosti to prichádza v čase, keď sú trhy na vrchole.

Uťahovanie krotilo infláciu tým, že americká centrálna banka Fed predávala nakúpené štátne dlhopisy, čím znižovala ich cenu. Nižšia cena dlhopisov automaticky znamená ich vyššie výnosy, čo firmám aj domácnostiam zdražovalo investície a pôžičky. Je to opak kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré centrálne banky zapli v krízach, keď chceli, naopak, nakopnúť investičnú činnosť a spotrebu domácností.

Keď celá súvaha amerického Fedu narástla na deväť biliónov dolárov, začala ju centrálna banka pomaly uťahovať. A nakoniec ju dokázala znížiť významne až na približne 6,5 bilióna dolárov. To je síce viditeľné zníženie, ale stále sme na dvojnásobku toho, kde sme boli pred vypuknutím covidovej pandémie.

Už 29. októbra Fed oznámil, že s uťahovaním končí a kormidlo obracia. Technicky tvrdí, že nebude uvoľňovať, ale k nákupom dlhopisov napriek tomu bude dochádzať. Výnosy z hypotekárnych záložných listov, ktoré tiež nakupoval a tiež ich vlastní, bude totiž posielať do amerických dlhopisov. A to musí mať nutne svoj efekt na ich cenu, a teda aj výnos. To zase majú rady trhy.

Pokiaľ by sa naplnil odhad, že sa do dlhopisov takto pošle zhruba 15 miliárd dolárov ročne, významne by to uľavilo americkej vláde, ktorej by to pokrylo približne desatinu jej potreby plynúcej z čoraz väčšieho zadlžovania.

A hoci tomu rétorika amerického prezidenta nezodpovedá, dlh skutočne významne rastie a Donalda Trumpa úroky z neho trápia natoľko, že na centrálnu banku pravidelne tlačí, aby mu s ním nepriamo pomohla nižšími sadzbami. Nákupy dlhopisov priamo nižšie sadzby nie sú, ale vplyv majú obdobný.

Trhom sa to páči, pretože s takými nákupmi sa trochu uvoľnia ruky vláde a zároveň sa nakopne investičná činnosť, teda vrátane nákupov čohokoľvek, čo súčasní investori držia. Inými slovami, je to dobrá správa pre tých, ktorí stále stavujú na to, že trhy porastú, aj keď sú na vrchole a čoraz častejšie sa hovorí o možných bublinách. Kým však majú trhy za chrbtom centrálne banky, sú debaty o bublinách iba teoretizovaním.

https://standard.sk/1096601/fed-na-budu ... e-to-jazda

[MiBi]

Na americkém trhu krátkodobého financování se začíná rýsovat zajímavá situace. Fed k 1. prosinci ukončil kvantitativní utahování snižující objem rezerv v systému. Ani ne dva týdny po tomto kroku se rozhodl zahájit dočasné nákupy aktiv, aby předešel výkyvům krátkodobých sazeb nad horní hranici cíleného úrokového pásma. Z tohoto úhlu pohledu jde o řízení sazeb a nabídky likvidity.

Repo trh má ale i další perspektivu. Na jedné straně stojí poptávka po likviditě, na druhé poptávka po kolaterálu. A právě u kolaterálu vidíme náznaky jeho nedostatku. Můžeme se například podívat na data o „fails to deliver“, tedy o neschopnosti dodat kolaterál (jde o indikátor napětí, nikoli nutně o jednoznačný důkaz nedostatku).

U Depository Trust & Clearing Corporation (DTCC, společnost zajišťující vypořádání transakcí s cennými papíry) jde o státní dluhopisy a agenturní cenné papíry. Z grafu vidíme, že tento týden (poslední data k 12. prosinci) vzrostl objem nedodaných instrumentů (první graf).

Podobně je tomu i u dat Office of Financial Research při ministerstvu financí, kde je patrný nárůst nedodávek u primárních dealerů. Data jsou zde k 3. prosinci (druhý graf).

V neposlední řadě náznaky nedostatku vidíme i ve vývoji repo sazeb u transakcí, kde je kolaterálem desetiletý státní dluhopis (třetí graf). Jakmile je tento instrument vysoce žádaný, repo sazba se posouvá dolů. Ten, kdo chce likviditu dočasně vyměnit za dluhopis, je ochoten jít se sazbou níž. Historicky jsme viděli i záporné hodnoty.

Vše se odehrává v době, kdy Fed odstartoval nákupy aktiv, u nichž se soustředí na pokladniční poukázky. Zároveň jsme si prošli výprodejem na dluhopisovém trhu, který snižuje tržní hodnotu zástavy. To vede k častějším maržovým dorovnáním (margin calls) u repo a dalších zajištěných obchodů v důsledku průběžného přecenění zástavy. Ve stresu se navíc často zvyšují i haircuty (tj. větší diskont z hodnoty kolaterálu), takže na stejný objem financování je potřeba dodat více zástavy.

Pokud by taková situace pokračovala, hrozilo by, že se dostaneme z režimu, kdy je méně rezerv než dříve, do režimu, kdy je méně kolaterálu. První situace se typicky vyřeší tím, že vzrostou sazby krátkodobého financování. Druhá je výrazně problematičtější. Pokud není dostatek kolaterálu, trh naráží na kapacitní limity: není proti čemu si půjčovat, a tedy se nepůjčuje. To má následně potenciální dopady na trh rizikovějších aktiv, kde je notná část poptávky postavená na pákovém financování (leverage).

Fed by takovou situaci řešit mohl, ale je to málo pravděpodobné. Pro centrální banku je klíčové udržení krátkodobých sazeb v cíleném pásmu. Z tohoto pohledu nedává příliš smysl zvolit postup, kdy v jednu chvíli dodává rezervy nákupy (a tím zároveň odsává část kolaterálu z trhu), a vzápětí dělat obrat o 180 stupňů kroky, které by kolaterál do oběhu aktivně vracely.

https://www.linkedin.com/posts/jan-berk ... 18400-Z9hc

[MiBi]

FED vcera dodal $5.2 BILLION USD do amerického bankového systému prostredníctvom jednodňových repo operácií.

• Ide o 6. najväčšiu injekciu likvidity od čias COVID-19
• Prekonáva úrovne likvidity zaznamenané na vrchole dot-com bubliny
• Signalizuje napätie v krátkodobom financovaní na peňažných trhoch

[MiBi]

Ako najnovší horúci kandidát na nového šéfa Fedu sa objavil, aspoň podľa mediálnych špekulácií, Rick Rieder, investičný šéf dlhopisových trhov BlackRock, najväčšieho správcu aktív sveta. Naopak, pravdepodobnostný stávkový trh už nepočíta s nedávnym hlavných favoritom Kevinom Hassettom, keď si americký prezident Donald Trump želá, aby ostal jeho blízkym ekonomickým poradcom. Neprekvapujúco je Rieder vnímaný ako „holubica“ a v nedávnej minulosti sa niekoľkokrát vyjadril, že by preferoval viac uvoľnenú menovú politiku Fedu.

[MiBi]

Novým šéfom americkej centrálnej banky sa stane Kevin Warsh, oznámil Donald Trump. Jeho kandidát na miesto, ktoré sa uvoľní po skončení funkčného obdobia Jeroma Powella v máji, už predtým pôsobil v Rade guvernérov Fedu.
Trumpovu nomináciu ešte bude musieť potvrdiť senát.

A čo sa dá od Warsha vo funkcii šéfa Fedu čakať? Zatiaľ čo od Hassetta by sa dala čakať hlavne projekcia Trumpovej vôle o nadvláde nad Fedom, Warsh je určite lepšou voľbou v tom, že môže ísť o nezávislejšieho bankára. protiinflačná. Zmena, ktorá by sa od neho dala čakať, je predovšetkým smerom k väčšiemu aktivizmu v práci so sadzbami a zrejme aj bilanciou,“ myslí si hlavný analytik Patria Finance Tomáš Vlk.

"Hoci je zmena na pozícii favorita podľa nás pozitívna, treba dodať, že táto pozitívnosť je dlhodobejšieho rázu. Možno čakať zlepšenie pozície dolára a otupenie ústupu investorov z dolárových aktív," dodal Vlk.

[MiBi]

Vyber z clanku https://standard.sk/1137380/nastala-chy ... riadit-fed
Keď sa nenecháme uniesť čítaním skvele vystavaného kariérneho životopisu Kevina Warsha, ktorý nám Trump v príspevku predkladá, a pozrieme sa bližšie na jeho skutočné názory, ponúka sa oprávnená otázka. Došlo tentoraz k chybe v kastingu?
Warsh patril k jednoznačne najviac jastrabím kandidátom [uprednostňuje boj proti inflácii pred podporou rastu ekonomiky, pozn. red.] z celej navrhovanej štvorice. Jeho nominácia preto trhy prekvapila.

Pomýlil sa Trump alebo ide, naopak, o premyslený ťah založený na predpoklade, že sa Warsh po vymenovaní prispôsobí a začne konať v súlade s prezidentovými zámermi? Pokiaľ platí druhý variant, ide o mimoriadne odvážnu stávku. Fed totiž nie je ako Senát alebo Kongres. To sú inštitúcie, ktoré Trump vo svojom druhom mandáte často obchádza rétoricky aj prakticky, akoby fakticky neexistovali.
V centrálnej banke je situácia podstatne zložitejšia. Hneď ako je guvernér Fedu oficiálne vymenovaný, jeho odvolanie je krajne ťažké. Výrečným príkladom je vzťah medzi končiacim guvernérom Jeromom Powellom a samotným Trumpom.
Prezident dnes Powella viní takmer aj zo samotnej existencie amerického štátneho dlhu, hoci to bol práve on, kto ho do funkcie pôvodne vymenoval. Skončí nakoniec Warsh rovnako? Alebo sa stane Trumpov vlk v rúchu baránkom?

Zvolenie Warsha je predovšetkým uistením systému. Z politického hľadiska to bola pre Trumpa najrozumnejšia voľba. Jeho posledné kroky od Venezuely cez Grónsko až po ťažkú situáciu na domácej pôde v Minneapolise mu na popularite nepridávajú. Neistota nahlodáva aj Trumpovo tvrdé jadro.

Nominovať kandidáta, ktorý by chcel byť Trumpovi najviac lojálny, teda v aktuálnej situácii by znížil úrokové sadzby na prezidentovo vytúžené jedno percento, by bol bezprecedentný krok. Tomu chýba akákoľvek logika a na finančné trhy by vniesol paniku. Trumpova administratíva nepotrebuje žiadne nové bojisko. Scott Bessent iste Trumpovi pri tomto výbere viedol ruku a veľmi si vydýchol.

Hlavnou výzvou pre americké ministerstvo financií bude pilotovať dlh Spojených štátov a predovšetkým výnosy na amerických dlhopisoch. Krach dlhopisového trhu by zatriasol americkými bankami a tie by neskôr vniesli neistotu na americké akciové trhy. Situácia v USA je vážna. Misia guvernéra Fedu bude nesmierne ťažká. Je preto rozumné zveriť opraty do rúk kandidáta, ktorý pôsobí najmiernejšie.

Warsh je pre Wall Street dobrou voľbou z dvoch dôvodov.

• Jeho kariéra v Morgan Stanley a úzke väzby na investora a miliardára Stanleyho Druckenmillera nie sú len položkami v životopise. Warsh je zároveň ženatý s Jane Lauderovou, dedičkou impéria Estée Lauder, jednej z najbohatších podnikateľských rodín v Spojených štátoch.
  Väzby na svet veľkokapitálu tak v jeho prípade nie sú iba profesijné, ale aj osobné. Budúci guvernér Fedu tak určite nebude mať veľký záujem stať sa tým, pod ktorým by sa americké burzové trhy zosypali pre šialenú menovú politiku.

• Druhou významnou prednosťou Kevina Warsha je skutočnosť, že v rokoch 2006 až 2011 už vo Fede pôsobil. Nejde o outsidera, ale o človeka, ktorý centrálnu banku pozná zvnútra. Práve táto skúsenosť mu umožní ujať sa funkcie bez dlhého adaptačného obdobia a rýchlo konať.

Zároveň sa tu začínajú prvé nejednoznačnosti jeho možného mandátu. Znalosť inštitúcie totiž neznamená len schopnosť riadiť ju, ale ju aj relatívne ľahko presmerovať. Warsh bude mať nástroje aj know-how, aby Fed rýchlo prispôsobil vlastnej predstave menovej politiky. Otázkou zostáva, aká jeho predstava v skutočnosti bude.
Ešte než sa pokúsime odhadnúť jeho ďalšie kroky, treba zdôrazniť jednu vec. Všetky úvahy vychádzajú z jeho minulých postojov, nie z istôt. Warsh môže svoje názory zmeniť. Môže sa ukázať skôr ako pragmatik, ktorého rozhodovanie bude formované aktuálnym rozložením síl v Rade guvernérov aj tvrdými dátami ekonomických ukazovateľov. Pre investorov by preto bolo chybou považovať akýkoľvek scenár za samozrejmý.

Situácia je navyše mimoriadne zložitá. Americký štátny dlh dosiahol rozmery, ktoré vylučujú štandardné riešenie. Nech už bude Warsh konať akokoľvek, bude musieť hľadať cesty, ktoré sa vymykajú zavedeným schémam menovej politiky.

Warsh chce zostať predovšetkým závislý od makroekonomických dát. To je úplne centrálne, pretože tým je zaručená predovšetkým nezávislosť Fedu. Lenže tu sa začínajú problémy. Aktuálne makroekonomické dáta žiadny veľký priestor na znižovanie sadzieb nedávajú. Ak teda Warsh bude závislý od dát, riskuje veľmi bezprostredne konflikt s Trumpom, ktorý ho zatiaľ považuje za najlepšieho „herca“ na rolu guvernéra.

Možné riešenie dilemy
Existuje možnosť, ako tomuto bezprostrednému riziku zabrániť? Áno, hypoteticky určite. Warsh totiž vo svojej kritike fungovania centrálnej banky mieri predovšetkým na kvantitatívne uvoľňovanie a veľkú bilanciu Fedu. Podľa neho nemá americká centrálna banka nakupovať americké dlhopisy, aby pomáhala politikom.
Americkí politici si tak zvykli, že nemuseli riešiť svoje problémy, pretože centrálna banka riešila problém nakupovaním amerického dlhu. S touto stratégiou je teraz koniec. Warsh sa bude snažiť držať centrálnu banku „na diéte“.

Tu sa ponúka jedna z možností riešenia dilemy. Warsh by mohol ľahko znižovať sadzby, ale zároveň redukovať súvahu centrálnej banky. To by teoreticky malo mať nasledujúci vplyv na dlhopisový trh. Výnosy na krátkodobých dlhopisoch by mali klesnúť a tie dlhodobé stúpnuť. Tým by vytiahol tŕň z päty Trumpovej administratíve, pretože tá musí riešiť aktuálny problém dlhu.
Veľká časť amerického dlhu sa totiž požičiava na krátke obdobie. Warsh by Trumpovi šetril peniaze. Na druhej strane by rástli výnosy na dlhodobých dlhopisoch, čo by poškodilo všetkých, ktorí majú nakúpené staré dlhopisy, teda hlavne amerických spojencov, ako Japonsko a Veľkú Britániu a nepriateľa Čínu.
Trumpovi by zrejme nijako zvlášť neprekážalo, keby tieto tri menované štáty utrpeli straty. Uvidíme, či sa táto hypotéza potvrdí.

Či ide o premyslenú stratégiu, ktorá rieši americký dlh na úkor zvyšku sveta, alebo len o ďalší prípad dobre obsadenej roly bez ohľadu na inštitucionálne dôsledky, ukáže až čas. Nie je však vylúčené, že Trump hľadal predovšetkým „fešáčika“ na čelo Fedu, ktorý dokáže nenápadne oslabiť dolár a nechať ostatných zaplatiť účet.

[Trumpeta1978]

Trump ide podla tejto logiky: Powel podla jeho nôt nechce hrať a nebude. Warsh bude ale nový, takže za prvé sa nevie ako bude postupovat, ale uz v tomto bode je väčšia pravdepodobnost ze bude menej tvrdý ako Powel. Za druhe, Trump ocakava že ked Warshovi vymietol cestičku, tak Warsh na oplatku bude ustretovy.

[JUGGLER]

Hlavne, že nebol vyberaný podľa DEI, alebo genderu. To by tam musel byť černoch, alebo lgbti.

Narodil sa v Albany (štát New York) rodičom Judith a Robert Warsh a vyrastal v židovskom prostredí v Loudonville.
Jeho manželka Jane Lauder pochádza z prominentnej židovskej rodiny Lauderovcov (Estée Lauder), jej otec Ronald Lauder je prezidentom World Jewish Congress a veľkým podporovateľom židovských vecí. Samotný Warsh o svojej viere verejne veľa nehovorí (je to skôr súkromná záležitosť), ale jeho židovský background je široko uznávaný a spomínaný najmä v kontexte nominácie na šéfa Fedu – často sa píše, že by bol štvrtým židovským predsedom Fedu v rade (po Greenspanovi, Bernankem a Yellenovej).

V súčasnosti je to jedna z najdiskutovanejších ekonomických postáv na svete, pretože Fed ovplyvňuje prakticky celú globálnu ekonomiku.