- Proxenta sa prezentuje úspechmi v realitách aj vo výrobe potravín na Kube.
- Investorov láka na dlhopisy s ročným výnosom 8,45 percenta.
- Až 8 zo 16 najväčších firiem skupiny však malo k záveru vlaňajška záporné vlastné imanie.
- Skupina to ako závažný problém nevidí, podľa nej finančný stav svojich firiem zlepšuje a má veľa nových plánov.
Pavol Kožík, ktorého investičná skupina Proxenta sa v prevažnej miere financuje cez dlhopisy predávané menším a tým aj menej prísnym investorom, sa už niekoľko rokov v médiách aj na obchodných konferenciách prezentuje ako veľmi úspešný biznismen. Zdôrazňuje, že jeho Proxenta patrí do prvej desiatky developerov bytov a že sú tiež medzi desiatimi najväčšími medzinárodnými firmami v podľa neho perspektívnom kubánskom potravinárstve.
Kožík v médiách hovorí tiež to, že na nedávnom krachu inej investičnej skupiny Arca, ktorá investorom na dlhopisoch a zmenkách dlhuje zhruba trištvrte miliardy eur, Proxenta získala, lebo o jej dlhopisy je teraz ešte väčší záujem.
No analýza hospodárenia jeho skupiny zároveň ukazuje, že investori by pri jej dlhopisoch mali byť mimoriadne ostražití.
Zo 16 najväčších firiem skupiny malo totiž za vlaňajší rok záporné vlastné imanie až osem. A práve záporné vlastné imanie je tým najjasnejším signálom, že firma je riziková, lebo veľkú časť biznisu financuje z požičaných peňazí. Ak sú jej záväzky vyššie ako aktíva, mala by sama na seba iniciovať konkurz.
Navyše sumárne záporné imanie problémovej osmičky firiem Proxenty dosahuje až 10,7 milióna eur. Ostatných osem väčších firiem Kožíkovej skupiny malo dovedna kladné vlastné imanie 9,3 milióna eur. Výsledné vlastné imanie 16 najväčších firiem skupiny bolo teda k záveru vlaňajška v mínuse 1,4 milióna eur.
Do skupiny firiem so záporným vlastným imaním pritom patrili aj všetky tri firmy, v účtovníctve ktorých mala skupina zarátané vydané dlhopisy v celkovom objeme 40 miliónov eur. Išlo o firmy Proxenta Invest, Proxenta Private Equity a Proxenta Fundraising.
Všetko dokresľuje skutočnosť, že aj teraz sa Proxenta snaží získať od investorov nové peniaze cez vydávanie dlhopisov s ročným výnosom na úrovni 8,45 percenta.
Firmy najväčších domácich investičných skupín J&T a Penta aktuálne ponúkajú dlhopisy s ročným výnosom okolo 5,5 – 6,5 percenta.
Proxenta sa teda snaží byť pre investorov výrazne atraktívnejšia. Nie inak sa v minulosti správala aj Arca.
Firma pre Denník E oponuje, že za tento rok budú účtovné závierky viacerých jej firiem už priaznivejšie a viaceré sa preklopia do kladného vlastného imania.
Tiež argumentuje, že firmy so záporným vlastným imaním do konkurzu posielať nemusí, lebo si dlhujú iba medzi sebou v rámci materskej skupiny a žiadne dlhodobejšie dlhy voči iným subjektom nikdy nemali.
„Počas svojej histórie Proxenta emitovala dlhopisy za zhruba 75 miliónov eur a nikdy nemeškala so splatením emisie a ani s výplatami kupónov. Len hodnota kupónov, ktoré boli vyplatené za toto obdobie, dosiahla celkový objem vyše 15 miliónov eur,“ uvádza Proxenta.
Vedenie Arcy ešte krátko pred svojím pádom do dlhov tiež argumentovalo tým, že nikdy žiadne nezaplatené pohľadávky nemalo a že sú takí veľkí, že skrachovať ani nemôžu.
Viac o podnikaní Proxenty
Skupina má veľmi nízke bankové financovanie. Úvery v celkovom objeme 27,2 milióna eur majú zo 16 jej najväčších firiem iba štyri, a to spoločnosti PXF 01, Rezidencia medzi hviezdami, Enslow Properties Vráble a Storage X. Celkový majetok Proxenty, ktorý podľa nej predstavuje okolo 480 miliónov eur, je tak bankami prefinancovaný iba do šiestich percent. Banky zvyknú byť pri posudzovaní investičných projektov prísne.
Proxenta ponúka malým investorom nielen dlhopisy, ale aj priame investovanie do svojich realitných projektov a rozbiehajúceho sa biznisu na Kube s tým, že investor dostane podiel z finálneho predaja aktíva alebo spoluvlastnícky podiel. Toto je však pre investorov ešte rizikovejšie ako dlhopisy, lebo po prípadnom páde projektu sa nemôžu uchádzať ani o výnos z jeho konkurzného rozpredaja.
Pri kubánskych projektoch skupina sľubuje investorom na svojom webe dvojciferné výnosy. Na Kube vlani v októbri rozbehla výrobu cukroviniek a hovorí tam aj o ďalšej investícii do výroby kakaa.
Pri kubánskych projektoch sa investori môžu stať akcionármi firmy vlastnenej spolu s kubánskou vládou. Ponúkaný dvojciferný výnos vychádza z vyššieho rizika súvisiaceho so sťaženou kontrolou vo vzdialenej Kube, nižšou kúpyschopnosťou miestnych obyvateľov aj s ďalšími faktormi, keďže v minulosti sa na biznise v tejto časti sveta niektoré slovenské firmy popálili.
Kožík tvrdí, že o ich dlhopisy je stále väčší záujem. Vlani však celkový objem živých dlhopisov už spomenutej trojice firiem Proxenta Invest, Proxenta Private Equity a Proxenta Fundraising mierne klesol zo 45 na 40 miliónov eur.
Na jar 2020 Proxenta Invest a Proxenta Private Equity dostali za skôr vydávané dlhopisy od Národnej banky Slovenska štyri pokuty v celkovej výške 20 000 eur. Za to, že svoje dlhopisy ponúkali na webe materskej Proxenty ešte pred tým, ako im na ne centrálna banka schválila prospekty.
Dosť zle dopadli dlhopisy Proxenty aj v nedávnom hodnotení Zelený delfín od Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. Jediný hodnotený dlhopis skupiny z firmy PCX Fund 1 bol zo 70 hodnotených tretí najslabší. Za ním skončili dlhopisy firiem Saunia a Bencont.
Skupina neinformuje o svojich firmách podrobnejšie. Na to, že si požičiava peniaze cez dlhopisy, má svoje účtovné závierky iba veľmi strohé. Vlastné imanie však patrí k základným atribútom účtovania, a tak sa zmapovať dalo.
Záporné vlastné imanie mali spomedzi 16 väčších firiem skupiny v minulom roku popri Proxente Invest, Proxente Private Equity a Proxente Fundraising aj tri realitné spoločnosti Proxenta Development Investments, Rezidencia medzi hviezdami a Vysoká a tiež ďalšie dve firmy Proxenta Support a Proxenta Broker.
Skupina v posledných rokoch vydáva svoje dlhopisy cez Proxentu Fundraising. Jej záporné vlastné imanie bolo vlani na úrovni skoro 380-tisíc eur.
Proxenta Invest mala záporné vlastné imanie na úrovni 700-tisíc eur a Proxenta Private Equity dokonca až 4,4 milióna eur. Tieto firmy pritom v štruktúre skupiny stoja hneď pod najvyššie postavenou firmou Proxenta. Vlastnia všetky ostatné aktíva skupiny a majú aj najviac majetku – Proxenta Invest 67 miliónov eur a Proxenta Private Eguity 43 miliónov eur. Majetok najvyššie postavenej Proxenty, ktorá mala vlani kladné vlastné imanie v hodnote troch miliónov eur, bol 18 miliónov eur.
Ako to vidí Proxenta
Denník E sa na možné riziká pýtal aj samotnej Proxenty. Tá odmieta, že by ňou aktuálne vydávané dlhopisy mali až príliš vysoký ponúkaný výnos. „Nárast ponúkaného výnosu za posledné dva roky predstavuje len menej ako 1,5 percentného bodu, zatiaľ čo úrok ponúkaný bankami narástol rádovo o takmer 4 percentá. Úverové produkty sa tak po prirátaní marže bánk nákladovo dostali tesne pod úroveň nákladov na dlhopisový úrok,“ argumentuje skupina.
Za primerané považuje Proxenta aj svoje bankové financovanie. Výška jej úverov podľa nej plne reflektuje to, že bankové financovanie sa pri realitných projektoch spravidla začína až po získaní právoplatného stavebného povolenia a preinvestovaní zhruba 30 percent vlastných zdrojov investora.
„Na dokreslenie našej spolupráce s bankovými domami môžeme dodať, že len v tomto roku 2023 nám viaceré banky schválili financovanie na naše projekty v súhrnnej výške 41,6 milióna eur,“ dodáva Proxenta.
Skupina sa neobáva ani o kontrolu svojho vzdialeného kubánskeho biznisu, ktorý spoluvlastní s kubánskou štátnou firmou Coralsa. Proxenta hovorí, že ako majoritný 51-percentný akcionár kontroluje predstavenstvo spoločného podniku a až do splatenia celej vstupnej investície má vyhradený aj post generálneho riaditeľa. Na kľúčových pozíciách v manažmente podniku sú podľa nej odborníci zo Slovenska, riadia výrobu, distribúciu aj predaj firmy.
Proxenta nevidí ako rizikové ani to, že ponúka priame investície do svojich biznisov. „Neúspech nejakého nášho realitného projektu je veľmi nepravdepodobný. Všetky naše doposiaľ realizované projekty boli ukončené so ziskom a nevidíme žiadny dôvod na to, aby sa niečo na tomto malo meniť,“ uvádza.
Skupina hovorí aj to, že už v priebehu tohto roka sa jej podarilo dostať väčšinu svojich firiem z technickej účtovnej krízy a posilniť hodnoty ich vlastného imania. Bolo to vraj vďaka zdrojom, ktoré utŕžila z ukončených projektov. „Ďalšie spoločnosti sa z negatívnych úrovní dostanú prirodzeným spôsobom, a to rok po exite príslušného projektu,“ hovorí skupina.
Nové zdroje očakáva teraz hlavne z finálneho speňaženia jedného zo svojich rezidenčných projektov Kesselbauer v bratislavskom Starom Meste pri prezidentskej záhrade. „Aktuálne čakáme na vydanie kolaudačného rozhodnutia, o ktoré sme zažiadali ešte minulý rok,“ informuje Proxenta.
Kesselbauer má skoro 120 bytov, pätina zatiaľ nemá majiteľa. Proxenta očakáva, že ich predá relatívne rýchlo, lebo v bratislavskom centre nie je v ponuke veľa nových projektov. Podľa finančného riaditeľa Proxenty Martina Kubalíka projekt skupine prinesie celkový výnos 10 miliónov eur.
„Naše slabšie vlaňajšie finančné výsledky boli len výsledkom toho, že po covide sme vedeli finálne zhodnotiť menej projektov, ako sme pôvodne čakali,“ hovorí Kubalík.
Tohtoročné účtovné závierky budú zverejnené najskôr okolo jari, vtedy bude jasné, do akej miery sa Proxente poradilo vylepšiť finančnú situáciu svojich firiem. V účtovníctve platí, že firma je zdravá, ak vlastné imanie tvorí z celkových záväzkov podniku aspoň osem percent.
Ako vyzerá druhá polovica skupiny
Popri firme Proxenta mala vlani kladné vlastné imanie aj spoločnosť Healthy Food Supplements, cez ktorú skupina vlastní galantskú fabriku na výrobu proteínových a cereálnych tyčiniek. Ďalej bola v pluse s vlastným imaním aj Proxenta Cuban Investments, cez ktorú skupina investuje do výroby cukroviniek na Kube.
Rovnako boli v pluse aj firmy skupiny PXF 01, Proxenta Investment Fund, Proxenta Trade a tiež Enslow Properties Vráble, cez ktorú firma ovláda 2,6-hektárový priemyselný areál pre automobilových subdodávateľov vo Vrábľoch neďaleko Nitry.
V pluse bola aj spoločnosť Storage X, cez ktorú chce Proxenta v Bratislave postaviť samoobslužný sklad.
Cukrovinkárske sny a realita
Ani niektoré firmy skupiny s kladným vlastným imaním sa však neplavia na úplne pokojných vlnách. Galantskému výrobcovi tyčiniek Healthy Food Supplements vlani síce tržby vyskočili z 820-tisíc eur až na 2,2 milióna eur, no zostal v strate 1,3 milióna eur. A celkovo za posledných päť rokov firma prerobila dohromady až vyše štyri a štvrť milióna eur. Aj táto firma patrí do skupiny, kde žiadne bankové úvery načerpané nemali. Podnik má nový projekt na násobné zvýšenie výroby, no výšku investície zatiaľ nespresnil.
Proxenta pre Index nedávno straty tejto firmy vysvetľovala tým, že v Galante sa najskôr sústreďujú na získanie trhového podielu a až teraz začínajú postupne generovať zisk. Podľa Proxenty by už za tento rok mohli byť v zisku.
Pri svojom kubánskom výrobcovi cukroviniek Proxcor Kuba skupina uvádza na svojom webe, že jeho trhová hodnota má byť až 93 miliónov eur, no výroba sa tam rozbehla po rekonštrukcii staršej fabriky až v októbri minulého roka.
Pavol Kožík pri podpise vytvorenia nového spoločného podniku s kubánskymi partnermi. Foto – Proxenta
Plány projektu sú nastavené na ročnú produkciu 17-tisíc ton sušienok a plnených oblátok a neskôr aj cukríkov a cereálií, ktorých výroba má pribudnúť pred letom. V závode má pracovať vyše 450 ľudí.
No na zverejnenom videu s nadšeným Kožíkom, ktorým skupina pred rokom demonštrovala spustenie kubánskej výroby, ide po linke iba pár keksíkov a snímaná hala je viac prázdna ako plná.
Aktuálne skupina Denník E informovala, že v porovnaní s cieľom môže výroba cukroviniek bežať najviac na asi tretinový výkon. Mesačne zatiaľ nevie produkovať 1 500 ton produktov, ale len 500 ton. Zlom má nastať v lete, keď plánujú spustiť aj výrobu cukríkov a cereálií. Na výrobu 17-tisíc ton sa má fabrika podľa Proxenty dostať v roku 2027.
Kožík hovorí, že potom kubánske cukrovinky budú prinášať ročne tržby 100 miliónov dolárov a to už bude suma, ktorá zastabilizuje celú Proxentu.
Proxenta sa v projekte nebojí ani slabšej kúpyschopnosti Kubáncov, tvrdí, že jej produkty nie sú luxusným tovarom. Má údajne podpísané dlhodobé zmluvy nielen s obchodmi, ale aj so spoločnosťou Gaviota, ktorá je jedným z najvýznamnejších hráčov v kubánskom turizme, ročne obsluhuje až štyri milióny návštevníkov. Cez Gaviotu sa majú cukrovinky Proxenty dostať aj do kubánskych hotelov.
„Sme si istí, že na Kube máme v rukách kvalitné produkty, vďaka ktorým bude celý projekt úspešný a po úplnom ukončení investičnej fázy bude prinášať dlhodobý profit,“ vyhlasuje Proxenta.
Kubánsky biznis skupina spravuje cez slovenskú dcéru Proxenta Cuban Investments. Tá patrí k účtovne lepším firmám skupiny, majetok jej vlani narástol z 12 na 26 miliónov eur, vlastné imanie sa dostalo z mínusu 665-tisíc do plusu 548-tisíc eur a strata jej klesla z 1,2 milióna eur na 700-tisíc eur.
Kožík sa pritom v Trende v novembri pochválil, že už chystá aj export kubánskych cukroviniek do Venezuely či do Dominikánskej republiky. Obe tieto krajiny však tiež patria medzi chudobnejšie, vo Venezuele sú už dlhšie aj protivládne protesty.
„Vo Venezuele sme sa boli pozrieť a ten prvotný pohľad na krajinu je značne skreslený. Obchody sú tam zásobené veľmi dobre. Navyše krajina nemá s Kubou žiadne clá ani iné obchodné bariéry, a tak nám venezuelský export dáva zmysel. Už naloďujeme prvý kontajner,“ hovorí Kožík s tým, že zaujímavá je aj Dominikánska republika s rýchlo rastúcim turizmom.
Kožík tiež pre Trend hovoril o vývozoch kubánskych cukroviniek do Európy. No tie nie sú natoľko ziskové, aby sa ich vývoz viac oplácal aj na takéto dlhé vzdialenosti, a Európa má sama potravín prebytok a nie nedostatok.
„My máme produkt s brandom Kuby a to môže byť v Európe veľmi zaujímavé. Veríme aj na zmysluplné vývozy do Európy,“ hovorí aj teraz Kožík.
Proxenta nedávno tiež vyhlásila, že chce na Kube kúpiť ďalšie potravinárske závody. Jedným z nich je továreň na spracovanie kakaa v mestečku Baracoa. Akvizícia je vraj tesne pred podpisom a začiatok výroby je naplánovaný na prvú polovicu budúceho roka.
Investícia do kakaa má pritom stáť 20 miliónov eur. Kožík ho chce vyvážať do Ázie a do Kanady, podľa neho kubánske kakao patrí medzi najkvalitnejšie na svete. Proxenta chce preto na Kube investovať aj do plantáží kakaovníkov.
V čom je Proxenta predsa len lepšia ako Arca
Podobne veľké plány mala popri značnom apetíte po peniazoch malých investorov a menšej dôvere bánk aj skrachovaná Arca.
Na rozdiel od Arcy však Proxenta nejde do extrémne krátkych splatností svojich cenných papierov. Arca pred svojím pádom masívne predávala iba trojmesačné zmenky. Ľahko a rýchlo na ne síce získavala investorov, ale emitenta môžu takéto splatnosti rýchlo dostať do nezvládnuteľných dlhov, a to vtedy, ak sa na trhu objaví prudký výkyv. Arca tvrdí, že pre ňu bol posledným klincom do rakvy covid, počas karantén už nevedela refinancovať dlhy a zosunula sa do insolvencie.
Proxenta aj teraz predáva dlhopisy s 5-ročnou splatnosťou. Má teda viac času, aby požičané peniaze dokázala zhodnotiť v dlhodobejších projektoch.
Tvrdí, že dĺžka splatnosti jej dlhopisov korešponduje s priemernou dĺžkou investičného horizontu bežného developerského projektu.
Finančný riaditeľ Proxenty Kubalík tiež dodáva, že 5-ročných splatností sa držali aj pri skorších emisiách dlhopisov, iba na jeden developerský projekt vydali dlhopisy s trojročnou splatnosťou.
To, že majú aktuálne predávané dlhopisy príliš vysoký výnos, Proxenta vo svojej reklame označuje za protiinflačnú ochranu. Z pohľadu firmy nepovažuje za problém, že vysoké výnosy budú musieť platiť aj v rokoch, keď má ísť inflácia zasa podstatne nižšie. Aktuálna hodnota dlhopisov skupiny splatných počas nasledujúcich piatich rokov predstavuje 33,1 milióna, no najnovšie dlhopisy s výnosom 8,45 percenta predstavujú z nich len necelé štyri percentá.
„Vyšší úrok našich dlhopisov vychádza z toho, že Penta či J&T sú na trhu omnoho známejšie ako my, a tak si my musíme za priazeň investorov priplatiť. No stále je to úrok, na aký naše projekty dokážu zarobiť,“ dodáva pre Denník E aktuálne Kožík. Dodáva, že pri najnovšej emisii s výnosom 8,45 percenta ročne nebudú kupón vyplácať držiteľom dlhopisov každý rok, ale naraz na konci splatnosti.
Má za sebou už šesť dokončených rezidenčných projektov s vyše 680 bytmi. Ide o päť bratislavských projektov – Blokk neďaleko Prezidentského paláca, Kesselbauer, Wienhauer, Dúhové bývanie a Proxenta Residence pri Račianskom mýte, kde sídli aj vedenie skupiny.
Okrem toho má rozpracované ďalšie štyri projekty s vyše 1 050 bytmi. Najviac, vyše 700 bytov má priniesť projekt Slovenka v Banskej Bystrici. V Bratislave má rozbehnuté dva projekty Schranz a Villa Biela a tiež projekt Stockerka v Devínskej Novej Vsi.
Projekt Stockerka s 275 bytmi a apartmánmi práve získal právoplatné stavebné povolenie a začína sa stavať. Dokončený má byť do dvoch rokov.
Najväčší projekt Slovenka je vo fáze získavania povolení. „Momentálne prebieha zmena mestskej zonácie, ktorá by mala byť do konca roka uzatvorená,“ informuje Proxenta.
Skupina tiež tvrdí, že vo fáze nákupu má ďalší veľký realitný projekt v Trenčíne, ktorý má priniesť vyše tisíc bytov a aj 15-tisíc metrov štvorcových retailových plôch.
Okrem toho skupina rozvíja aj komerčné nehnuteľnosti. Okrem už spomenutého priemyselného areálu vo Vrábľoch neďaleko Nitry má aj ďalší priemyselný areál v Trnave s výmerou vyše štyri hektáre. Aj tam má nájomcov z automotive odvetvia. Skupina tiež chystá už spomenutý bratislavský samoobslužný sklad Storage X.
Majiteľ Proxenty Kožík sa na finančných trhoch pohybuje od roku 1996. Ako burzový maklér pracoval pre viaceré slovenské aj české spoločnosti.
Proxentu rozbehol v roku 2008. Najskôr s ňou predával produkty iných finančných skupín vrátane Arcy. No zo sprostredkovateľa sa postupne stala investičná skupina s vlastnými projektmi.
Skupina tvrdí, že jej projekty majú mať celkovú hodnotu 480 miliónov eur. Bytové projekty z toho majú kryť 288 miliónov eur, reality na prenájom 80 miliónov eur a potravinárska výroba doma aj na Kube 112 miliónov eur. Proxenta sa označuje za tretiu najväčšiu finančnú skupinu na Slovensku.
https://e.dennikn.sk/3729694/dalsia-sku ... em-nevidi/