Svetová demografia

[miror]

Troska sa stracam, pocuvam vsade ako je planeta preludnena, kazdych x rokov sa zvacsi pocet obyvatelov zeme o miliardu a zrazu je populacia nizka ?

[iceberg8]

Neplodnost zapadnej civilizacia stupa, alebo mozno je Musk rasista, tazko povedat, co z toho vydedukovat..

[tomáš virdzek]

@miror:

Áno, svetová populácia rastie. Tu máš mapu, ktoré krajiny a oblasti sveta majú najväčší rast (mapa s dátami 2015):

A tu z grafu projekcie do roku 2100 pekne vidno, kto sa o ten rast bude starať naďalej (po roku 2020) dlhú dobu, a kde to bude, pardon za výraz "vymierať"", resp. stagnovať.

Zdroj: https://www.populationpyramid.net/


PS: ani USA, ani EÚ k tým ťahúňom rozhodne nepatria. EÚ už vôbec nie, starne a vymiera...

[tomáš virdzek]

Táto vizualizácia projekcie je tiež zaujímavá:

rok 2023 (dnes)

rok 2063 (o 40 rokov)

rok 2093 (o 70 rokov)

[tomáš virdzek]

A predsa ešte pre zaujímavosť, tá istá vizualizácia z roku 1950 (žiaľ dlhšie dáta nemajú):

PS: zajtra prenesiem tieto demografické "otázky" niekde inam

Každopádne Jugglerov príspevok o Muskovi ma pobavil

[Rokosák]

Pokles obyvatelstva znizi HDP, ale ak prikladom je Japonsko, tak zivotna uroven nemusi klesnut. V Japonsku sa snazia o dve veci, robotizaciu a zit zdravo, cim sa predlzi ekonomicka a spolocenska aktivita. Hlavne je, aby stari ludia boli podporovani k uzitocnosti nie sediet na riti cely den pred telkou. Vo vseobecnosti je to lahsie na vidieku.

[tomáš virdzek]

Pokles obyvatelstva znizi HDP,

V žiadnom prípade

[tomáš virdzek]

Ekonomiky a krajiny súperia o produktivitu, nie početnosť ľudí Ekonomicky myslím.

[jaroslav80]

Táto vizualizácia projekcie je tiež zaujímavá:

rok 2023 (dnes)

rok 2063 (o 40 rokov)

rok 2093 (o 70 rokov)

Zaujimava by bola vizualizacia aj nie podla statnych utvarov, ale podla narodnosti. Tam by narodnosti ako Anglicka, Nemecka, Francuzska, Talianska vymizli z globalnej mapy este vyraznejsie, nez ich populacny podiel ako statov.

Zapadna civilizacia v podstate zanika sama.

________________________

Ku grafu, kde "naj mozgy" smeruju do USA je dobre zamysliet sa, aky trebars mali USA naskok pred zvysok sveta ohladom pocitacov a zbrani v 1990 a ako su na tom teraz. Ohladom zbrani je ich naskok uz mizivy, v niektorych oblastiach dokonca zaostavaju. V oblasti cipov si este mierny naskok udrzuju, ale zdaleka nie to, co pred 30 rokmi.
A ked sa clovek zamysli co bol trebars Dubaj pred 30 rokmi a co je dnes ... a co bol Detroit pred 30 rokmi a co je dnes - tak poriadny pokrok. Hlavne v Dubaji.

[tomáš virdzek]

Zapadna civilizacia v podstate zanika sama.

Vôbec si to nemyslím. Jaroslav koľko žije pôvodného obyvateľstva v GB oproti tomu, koľko je tam imigrovaného obyvateľstva, keď tak máš rád 2. sv. vojnu tak dovtedy a od vtedy?

Ona nezaniká, vymiera (demograficky v EU), to je rozdiel. Má ale väčšiu pridanú hodnotu v ekonomickom kontexte. Väčšiu produktivitu.

PS: rozumieš pojmu produktivita? Tu máš príklad na produktivitu z EU a zrovna zo Slovenska: https://finstat.sk/44558830

Bude asi ťažká challenge nájsť podobný prípad napr. v Afrike, vlastne na celom svete Tie dane ale necháva tu, napr.

PS2: môže to vyzerať chaoticky, ale ťaží z US, EU a Ázie. hlavne. Tu odtiaľto, z Európy.

[tomáš virdzek]

Tvoja aj moja produktivita je oproti tomuto človeku podľa mňa prd makový. Je ale zvláštne, že svoje podnikateľské aktivity neťahá tento človek smerom na východ. Možno v Tvojom pojímaní, vymrelo/vymiera (zaniklo/zaniká podľa tých grafov a vizualizácií) už aj Rusko a možno sa len drží pravidla, že kde ruská čižma dopadla na zem, 100 rokov tam tráva nerástla (sorry nepoznám presne to "príslovie/porekadlo") a možno je to už pre neho úplne bezvýznamný trh, aby sa ním vôbec zaoberal ako podnikateľ .

Podnikateľské prostredie si hľadá trhy, nie "trhy". Už od cca 2000 som počúval neustále v správach, že sa niečo stalo na Ruskej burze. Toto nemajú radi podnikatelia. V takomto prostredí sa dlhodobo nedá stavať pridaná hodnota. Čo je najpodstatnejšie, žiaľ žiadna produktivita. Choď a tvor Ty sám v takom prostredí hodnoty.

[Rokosák]

Pokles obyvatelstva znizi HDP,

V žiadnom prípade

Asi mas pravdu. Ja som pozeral na graf Japonskeho HDP ale v DOLAROCH. Tam bol rast okolo nuly za poslednych 30 rokov.
Zrejme vplyv mal kurz USD/YEN.

Ale v inom grafe v Yenoch bol skutocny rast aj v stalych cenach. .

[jaroslav80]

Ona nezaniká, vymiera (demograficky v EU), to je rozdiel. Má ale väčšiu pridanú hodnotu v ekonomickom kontexte. Väčšiu produktivitu.

Tomas, k tej tvojej produktivite.
Mas Lamborgini, ktore stoji povedzme 200 nasobok Skody Oktavie a pracovalo na nom (vcetne tazby materialov, vyvoja ...)povedzme 100 nasobne viac ludi, nez na vyrobe tej skodovky, ktoru masovo na pase vyraba par Cechov a Slovakov v Boleslave.
Ty vypocitas, ze ti ludia okolo Lamborgini su 2 nasobne produktivnejsi. Vobec neberies do uvahy, ze vyrobili 100 nasobne menej aut a ze 100 nasobne menej ludi sa povozi po cestach.

Americania vyrobia 5 nasobne drahsie zbrane nez Rusi, ktore su mozno o 20% ucinnejsie nez ich ruske naprotivky a vypocitaju si, ako su oni velmi produktivni.

Co sa NATO tyka, postupne sa izoluje same a zvysok sveta postupne bude s nim chciet mat stale menej spolocneho. Iste si pocul, co sa pred 100 rokmi stalo s marginalnou mensinou superzbohatlikov, ktori mali dojem, ze su superproduktivni. Ako skoncili v pracovnych taboroch a ich majetky boli rozdelene.
Myslis, ze je totalne vylucene, aby napriklad vo Francuzsku ti, ktorych predkovia teraz este vladnucej "elity" storocia kolonizovali a vyuzivali, postupne zacali urcovat francuzske zakony a postupne ich nastavili prave proti tej mensine, ktora storocia vyuzivala ich predkov? Pricom ta mensina ma stale menej a menej deti a stava sa stale zanedbatelnejsou mensinou. Uz len ked to zoberies z pohladu hlasovacieho prava, kedze tam aspon predstieraju, ze funguju na zaklade rozhodnutia vacsiny. A nie majetkovej vacsiny, ale vacsiny co sa tyka poctu ludi.

[Rokosák]

Pocet ludi na nasej planete zacne klesat este toto storocie. Niekde medzi rokom 2060 a 2085 podla https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm ... id=4534047

[jaroslav80]

Pocet ludi na nasej planete zacne klesat este toto storocie. Niekde medzi rokom 2060 a 2085 podla https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm ... id=4534047

Tito to vyriesili Salamunsky, vraj sa to moze vyvinut hociako...
https://www.eea.europa.eu/data-and-maps ... babilistic

[Trumpeta1978]

keď sa sme nedavno rozpravali o demografii..

Prečo sa rodí menej detí? - YouTube
https://www.youtube.com/watch?v=BdKkbd0BijY

[duves]

No ved to, kto vie, prečo mladí nechcú deti. Ťažká otázka. žeby odpoved v dlhom članku?
https://dennikn.sk/3569318/odisla-z-pra ... -v-parizi/

[Adammd]

A co tam pisu, kedze clanok je zamknuty

[duves]

AHA, DAVAM TEXT
Všetka starostlivosť o deti bola na mne, nemohla som chodiť na služobné cesty, a musela som preto začať robiť prácu, ktorá má vôbec nenapĺňala, opisuje Andrea Sandei Koščová, prečo musela s príchodom detí dať výpoveď v právnickej kancelárii.
Spolu so svojím francúzskym manželom už 16 rokov žije v Paríži. Podľa nej toto hektické veľkomesto nepraje rodinnému životu.
V rozhovore opisuje, ako vníma francúzsku výchovu, prečo Francúzi bežné dávajú do škôlky deti so soplíkmi aj prečo sa v Paríži tak často rozpadajú manželstvá.
Keď sme si dohodovali rozhovor, povedali ste mi, že môžete ktorýkoľvek deň okrem stredy, pretože v ten deň deti nemajú školu. To je na Slovensku celkom nepredstaviteľné. Ako s manželom riešite tieto dni, keď sú vaše deti doma a treba im urobiť program?
Podala som výpoveď, keď môj syn nastúpil do druhej triedy. Dovtedy som si v práci vyjednala, že stredy budem mať voľné. Ostatné štyri dni som pracovala ako šialená, aby som svoju prácu dohnala. Mnohé matky voľné stredy riešia prostredníctvom rôznych centier s aktivitami pre deti, družín, s pomocou opatrovateľky, babky…
Voľná streda vo francúzskom vzdelávacom systéme má svoju dlhú a komplikovanú históriu, ale v podstate vyplýva z toho, že deti si potrebujú od školy oddýchnuť, pretože Francúzsko má najdlhšie školské dni v Európe (8.30 až 16.30 h vyučovanie, potom do 18.00 h družina – pozn. red.). Štátne školské zariadenia majú stredajšie vyučovanie skrátene na doobedie, súkromné majú v stredu voľno. Okrem toho majú deti vo Francúzsku aj prázdniny každých sedem týždňov – z rovnakého dôvodu.
Momentálne teda nepracujete. Akú ste mali prácu?
Osem rokov som pracovala ako právnička. Potom sa nám narodil náš prvý syn Gaspard, ktorý bol od narodenia veľmi komplikované dieťa. Neskôr mu lekári zistili ADHD. Dva roky po ňom sa narodila dcéra Elisa.
Od začiatku svojho materstva som sa trápila s tým, ako skĺbiť výchovu detí a pracovný život. Platili sme si upratovačku, opatrovateľky, ale takto mi to nevyhovovalo. Môj manžel býva často na služobných cestách, šéfuje konzultantskej firme.
Tesne pred pandémiou, v roku 2020, sme si povedali, že takto to ďalej nejde, keď svoje deti takmer nevidím. Ráno ich preberala opatrovateľka, večer som prichádzala domov, videla som ich pred uložením asi hodinu. Potom som si okolo desiatej večer sadla na gauč a myslela som na to, že som so svojím životom nič neurobila.
Ako ste vtedy zvládali prácu?
Do práce som sa vrátila, keď mal Gaspard sedem mesiacov, čo bolo na francúzske pomery pomerne neskoro – materská je tu tri mesiace. K nej som si vybrala ešte mesiac dovolenky, ktorá mi zostala, a doplnila som ju časťou rodičovskej dovolenky, ktorá môže byť dlhá maximálne šesť mesiacov, ale nie je plne hradená.
Separácia od dieťaťa bola pre mňa brutálna. Pozerala som sa na svojho malého syna a vravela som si – to ho mám teraz nechať a odísť?
Potom som bývala od rána do večera v práci, deti som denne videla len chvíľu. Keby som si mohla vybrať, radšej by som brala prácu na polovičný úväzok, aby som sa mohla realizovať aj pracovne. Ale moja profesia právničky mi to nedovoľovala. Musela som si vybrať, či budem s deťmi alebo budem poriadne pracovať.
Ako sa teda zmenil váš pracovný režim, keď ste už mali deti? Pracovali ste menej?
Začala som robiť iné právo, ktoré ma vôbec nezaujímalo. Pôvodne som sa venovala obchodnému právu, mala som na starosti veľké projekty, ale to sa nedalo ďalej robiť, pretože som nemohla odchádzať na služobné cesty na druhú stranu sveta. Začala som preto robiť korporátne právo.
Dopadlo to tak, že som sedela v práci od rána do večera a robila na tom, čo ma nenapĺňalo. Začala som mať pocit, že to nikde nie je v poriadku – ani v práci nie som dostatočná, ani deťom sa poriadne nevenujem, ani s manželom nie sme často spolu. Musela som to všetko nanovo prehodnotiť, zahodiť svoje ego, zastaviť sa. Povedala som si, že sa budem naplno venovať deťom.
A aké je to teda dnes, keď ste s nimi doma?
Samozrejme, že to nie je ľahké. Už tri roky nepracujem. Stále si uvedomujeme, že ak by som sa chcela vrátiť späť do práce, o čo všetko by som zase prišla z času stráveného s deťmi. Ale na druhej strane ma prenasleduje sebazhadzovanie. Keď sa ma niekto spýta, čo robím, a ja odpoviem, že sa starám o deti, mnohí sa čudujú. Vo Francúzsku to nie je bežné, ale čoraz častejšie vidím vo svojom okolí mamy, ktoré sú v rovnakom stave, ako som bola ja, a dávajú výpovede.
Aké to bolo zahodiť svoje ego?
Do práce som sa po narodení detí vrátila na francúzske pomery dosť neskoro – po siedmich, ôsmich mesiacoch od pôrodu. Pre niektorých ľudí na Slovensku som však bola krkavčia matka, ktorá opúšťa svoje deti. Veľa matiek sa vo Francúzsku vráti do práce, pretože si nemôžu dovoliť zostať doma. Som veľmi vďačná, že toto riešiť nemusím, hoci občas som zo svojej situácie veľmi frustrovaná. Hľadám si prácu na polovičný úväzok, čo by bolo ideálne, ale zatiaľ som nič nenašla. Často o tom svojom rozhodnutí premýšľam, napríklad keď sme s manželom na nejakej akcii a vidím, že pre ostatných som menej zaujímavá či menejcenná.
Myslíte to tak, že o čom sa už len môžu rozprávať so ženou, ktorá je doma a stará sa o deti?
Presne. Nie je to ľahké a stále neviem, dokedy to takto vydržím. Na druhej strane si hovorím, že kedy, ak nie teraz. Potom si zase vravím, že mi utekajú roky, budem mať 39 rokov a čo bude s mojím životom ďalej. Všímam si, že niektorí manželia si to vedia podeliť, našli si nejaký spravodlivejší systém deľby času s deťmi, aj keď väčší podiel je stále na žene.
V našom prípade to nebolo možné, ja som sa pre manželovo pracovné vyťaženie nemohla spoliehať ani na to, že deti ráno odnesie do školy. Všetka starostlivosť o deti bola na mne, plus, samozrejme, som musela utekať do práce a z práce, nemohla som odchádzať na služobné cesty, takže som musela začať robiť prácu, ktorá má vôbec nenapĺňala. Pre to všetko som podala výpoveď.
Momentálne však neviem, čo ďalej. Vidím vo svojom okolí, že veľa ľudí urobilo rovnaké rozhodnutie ako ja – odišli z práce, ktorá ich netešila, urobili si novú kvalifikáciu a z mnohých sa stali napríklad kvetinári. Väčšina dovtedy pôsobila na vysokých postoch a teraz si nachádza uplatnenie v manuálnej práci a vidia v nej väčší zmysel.
Aj z vlastnej skúsenosti viem, že vo Francúzsku sa k starostlivosti o deti pristupuje inak ako u nás na Slovensku. Aj mňa napríklad pri nástupe syna do parížskej škôlky prekvapilo, že tam často chodili deti so sopľami či s kašľom, pričom v škôlke na Slovensku by môjho syna s takými príznakmi otočili už vo dverách.
Na svojich kamarátkach na Slovensku pozorujem, že sú neustále doma s chorými deťmi. Vo Francúzsku to tak nefunguje a pravdepodobne to súvisí s tamojším pracovným systémom. Keby mala byť pracujúca matka doma vždy, keď má jej dieťa soplík alebo mierne zvýšenú teplotu, povedzme okolo 38, tak je doma v kuse. Stalo sa mi asi dvakrát, že mi zo škôlky zavolali, aby som si prišla po dcéru, lebo sa necíti dobre, alebo sa povracala.
Sople sa tu však absolútne neriešia. Deti nezostávajú doma týždeň, aby chorobu vyležali. Neviem, ktorý spôsob je lepší, ale z praktického hľadiska vo Francúzsku nie je možné, aby ľudia zostali týždeň doma s chorým dieťaťom. Súvisí to s pracovným časom, ktorý je tu bežne od deviatej do siedmej večer.
Keď ste boli v práci a zavolali vám zo škôlky, že vaša dcéra vracia, ako ste to vyriešili?
Išla som za šéfom a povedala som mu, že musím ísť po dcéru, že je chorá. Čo mohol urobiť? Prácu som sa snažila riešiť pomedzi to. Mala som pracovný hovor napríklad cestou s dcérou do lekárne. Nikdy som však nezostala doma týždeň s dieťaťom, pretože je choré. Tak to vo Francúzsku nefunguje. Bežne v takých prípadoch pomáhajú starí rodičia alebo opatrovateľka.
Stretli ste sa v práci s poznámkami kolegov, že odchádzate domov skôr?
Samozrejme. Keď som išla domov okolo siedmej večer, kolegovia mi priali „Pekný zvyšok poobedia“, alebo sa pýtali, či chodím do práce len na pol dňa.
Ako ste na to reagovali?
Čo som im mohla povedať? Vravela som si, že ja si svoju prácu urobím najlepšie, ako viem, ale na deťoch mi záleží. Keď je človek slobodný a sám, berie to inak. Po práci môže skočiť do fitka, ktoré sú tu otvorené do desiatej-jedenástej večer, zájde si na víno s kamarátmi. Ale život rodín s deťmi je niečo úplne iné, o rodinnom živote v Paríži ani nehovorím.
Ako to myslíte?
S mojím manželom sme spolu 17 rokov a naše prvé hádky nastali až s príchodom prvého dieťaťa. Pretože sme stále boli v tom šialenom parížskom mode a zároveň sme mali malého človeka, o ktorého sme sa chceli dôstojne postarať. No nešlo to. Vidím to okolo seba a dosvedčujú to aj štatistiky, že v Paríži je veľmi vysoká rozvodovosť – jeden pár z dvoch sa rozvádza. Životný rytmus tohto mesta je neznesiteľný. Nie je kedy sa upokojiť, doma je to často blázinec, deti kričia, do toho človek príde unavený z práce…
Paríž naozaj nie je mesto pre rodiny s deťmi už len z praktických dôvodov. Na ulici sú úzke chodníky, na ktoré sa málokedy zmestí kočík. Do metra takmer nikde nie je eskalátor, a už vôbec nie výťah. V hromadnej doprave nemá nikto potrebu uvoľniť miesto nielen žene s malým dieťaťom, ale ani tehotnej. Väčšina rodín sa tak s príchodom dieťaťa sťahuje z mesta preč.
Áno, je to tu veľmi ťažké a dodnes nechápem, ako to tu mnohí zvládajú. V roku 2020, keď som podala výpoveď, sme boli v podobnej situácii. Hovorili sme si, že odchádzame z Paríža a ideme bývať do Bordeaux. Je to takisto veľkomesto, ale zároveň je tam znesiteľnejší život. Za byt v Paríži sme si mohli v Bordeaux kúpiť dom so záhradou. Ale nakoniec sme to nespravili, našli sme dom na vidieku, asi hodinu od Paríža. To nám pomohlo nájsť si v tom našom náročnom živote v Paríži trochu rovnováhy a vychutnať si ho cez týždeň.
V Paríži je naozaj mnoho príležitostí pre deti – múzeá, galérie, centrá, divadlá, parky. Na druhej strane sú tieto miesta preplnené deťmi. Občas, keď som so svojimi deťmi chodila po škole do parkov, až mi zvieralo žalúdok z toho stresu. Stále som sa bála, že ich stratím, že ich niekto vezme. Do toho krik obrovského množstva detí…
Keď niekedy zostávame cez víkend v Paríži, pretože deti idú napríklad na nejakú narodeninovú akciu alebo sme s manželom niekam pozvaní, na konci víkendu sa už sami seba pýtame, ako sme to zvládali vtedy, keď sme ešte z tohto mesta nemali kam odísť. Uvedomujem si, že ide o luxus, ktorý máme, a že si ho, samozrejme, nemôže dovoliť každý. Preto mnohí s malými deťmi radšej odchádzajú z Paríža alebo sa ich manželstvá pod vplyvom všetkých tých tlakov rozpadajú.
Spomínali sme parížske parky a ihriská. Ja som tam tiež odpozorovala, že matky, otcovia ani opatrovateľky tam nenaháňali deti s jedlom, na rozdiel od toho, čo bežne vidím u nás na Slovensku. Ako si to vysvetľujete?
To je spojené s kultúrou stravovania – neje sa hocijako. Prečo by mali niečo jesť v parku, keď o dvanástej budú obedovať a raňajkovali o ôsmej? Deťom sa zvyčajne v parku dáva voda, ale žiadny banán alebo keksík. Mňa vždy šokuje, keď sa vrátim na Slovensko a vidím svoju rodinu či kamarátov, ako jedia kedykoľvek a kdekoľvek.
Vo Francúzsku sa mimo raňajok, obeda a večere neje. Okrem toho je len olovrant, ten je o pol piatej. Je to spojené s tým, že keď deti končia školu, môžu zjesť niečo malé, aby vydržali do večere. Ale to je všetko.
Stolovanie a kultúra okolo jedla sú vo Francúzsku posvätné. Pamätám sa, že keď som bola malá, ako rodina sme spolu nevečerali. Každý jedol, kedy chcel a čo chcel. Tu niečo také neexistuje. Keby som manželovi povedala, že si dáme na večeru chlieb s maslom, asi by nechápal. Tu musí byť večera vyvážená, musí obsahovať veľa zeleniny, syry a, samozrejme, dezert.
Takže za vami deti nechodia s tým, že sú hladné, aby ste im dali povedzme keksík alebo niečo iné?
Nie, ak majú pocit, že na večeru čakajú dlho, dovolím im dať si mrkvu alebo jablko, ale v žiadnom prípade nie chlieb s maslom. Keď sa syn sťažuje, poviem mu, že sa mal dobre najesť na obed a musí čakať na večeru.
Nakoľko sa dbá na zdravé a vyvážené jedlo v školách?
Stačí si pozrieť školský jedálny lístok. Osemdesiat percent produktov je bio, majú stále zeleninu, raz či dvakrát do týždňa vegetariánske jedlo. V školách sa pije voda, nie sladené nápoje ani presladený čaj, občas ešte džús.
Nemali ste s manželom nedorozumenia ohľadne toho, aký je správny spôsob výchovy, keďže každý ste z iného kultúrneho prostredia?
Nie, nemali. Vo výchove sme naladení na tej istej vlne. Možno jedinou témou našich debát bolo dojčenie. Manžel je narodený v 70. rokoch, takže je z generácie umelého mlieka. Moju snahu dojčiť naše deti nevedel pochopiť, keďže dojčené deti idú na prsník v podstate kedykoľvek, a tak dosiahnuť, aby prespali celú noc, nie je ľahká záležitosť. Vo Francúzsku je z toho pomaly obsesia – aby deti prespali celú noc. Možno je to tým, že matky majú menej času na svoje deti a potrebujú im nastaviť režim. Manžel však moje rozhodnutie dojčiť akceptoval, keďže ide o moje telo.
Čo na francúzskej výchove oceňujete a čo, naopak, oceňujete na tej slovenskej?
Nerada zovšeobecňujem, aj keď každá krajina má svoje kultúrne zásady, ktoré sa však časom menia. Slovenskú výchovu poznám len tú z 80. a 90. rokov. Rodičia pritom dnes nevychovávajú deti na Slovensku rovnako ako pred 30 či 40 rokmi. Navyše niektoré medzinárodné vplyvy prišli do domácností po celom svete.
Ak by som si však mala vybrať niečo z francúzskej výchovy, oceňujem najmä to, že deti vedú k istým spôsobom už od malička, napríklad čo sa týka stolovania, teda že jedenie nie je len o jedle, ale o spoločnej chvíli. Takisto sú deti vedené ku kultúre. Tu sa nehovorí, že niečo je zásadne pre deti, práve naopak. S deťmi sa od malička chodí na výstavy umelcov ako Salvador Dalí, Andy Warhol, Basquiat, Frida Kahlo.
Na Slovensku sa mi zase páči, že spoločnosť ako taká akceptuje miesto dieťaťa v živote, a to, že rodičia chcú a potrebujú byť so svojimi deťmi. Myslím, že na Slovensku je ľahšie skĺbiť rodičovstvo a kariéru.
Viete si predstaviť, že by ste spolu s rodinou prišli žiť na Slovensko?
Moje deti milujú Slovensko a vravia, že je to raj pre deti. Je pravda, že Slovensko je v porovnaní s Francúzskom viac priateľské k deťom – kids friendly. Ale na Slovensko sa už asi nevrátime. Polovicu života žijem vo Francúzsku, cítim sa už možno viac Francúzkou ako Slovenkou. A vlastne do francúzskeho prostredia aplikujem aj tie veci, čo sa mi páčia na Slovensku.

[jaroslav80]

Co sa da k tomu povedat?
Kazdy ma iny system a ine priority...

Ved casto sa ani dvaja rodicia nevedia zhodnut ako to a tamto ohladom dietata poriesit, nie este ze by sa zhodla skupina 100 ludi na rovnakych rieseniach.
Kazdy si to ohladom deti proste zariadit trochu inak.

[duves]

Jo a to je ešte skupina, čo ma slušny príjem. Tam mlada pani spomina, že manžela do starostlivosti o deti nezapaja, lebo nema čas. Zrejme to toleruje, lebo si je vedoma, že do rozpočtu prispieva najviac.
U nas ludia nemaju príjmy na prirodzenu reprodukciu. Teda taký spoločný príjem, na bývanie, obstaranie stravy, oblečenia, ...atd plus privedenie na svet aspon 2 potomkov. Nevadí, ved dovezieme problémovú lacnotu so všetkym, čo k tomu patrí. napr. https://hnonline.sk/svet/96105388-priva ... ke-nasilie

[iceberg8]

Hm, gynekolok mojej manzelky ju tiez "hecuje" aby este mala aspon este jedno..
Nebol som tam, ale sprostredkovane som pochopil, ze gynekolog naznacuje, ze deti je malo (asi ma vlastne statistiky).
Da sa povedat, ze (udajne) naznacoval aj migracnu politiku


offtopic,
Za mna poviem este jednu vec - spomenul som si, ze ma v Blave pred relativne prestiznou porodnicou v centre mesta odtiahli auto, ktore som musel o 21-22 vecer nahanat kdesi v Petrzalke, kde ma okradol taxikar s jeho sadzbami. Je to ulica a konkretne chodnik, kde je dost miesta, ale je to tam ryza pre mesto Bratislava a jeho toho casu kumpanske s.r.o-cky.. To ma tak nasralo, ze som sa zaprisahal, ze do BA uz nikdy viac, radsej Brno, Praha, Rakusko.. Prorodinna politika, nemohli mi tam dat listocek, ze tu davame ti pokutu, uvedom sa.. Nemal by som nic proti pokute. Nieee, treba odtah... Co by som asi robil, ak by som v te nvecer isiel s dietatom, novorodencom, 4 dnovym, a auto s autosedackou nikde? Za mna je takato politika velmi agresivna a nehostinna.

A este jedna vec, ti ktori tu chodite pravidelne, asi si pamatate na to, co som isiel navrhnut manzelke, pred par dnami, a jej odpoved bola recnicka otazka:
"Preco by som sa mala ja obetovat, ked je tu tolko bezdetnych parov?"

[Slovan_sk]

Ja mam deti dve , manzelka by chcela dalsie ale uz ma po40 a oba porody boli predcasne , mladsia dokonca bola v inkubatore , ale o tom som nechcel poznam minimalne 3 rodiny z mojho okolia co maju 3 a viac deti ale opacny pripad moji kolegovia , sme maly kolektiv je nas asi 16 vo firme z toho polovica ma nad 30 rokov a su bezdetni a dokonca bez partneriek ich zivot je formula a pc hry , je to zalostne

[duves]

spomenul som si, ze ma v Blave pred relativne

To čítam, o tej blave. To je kde? Niekde na valaloch.

[Slovan_sk]

spomenul som si, ze ma v Blave pred relativne

To čítam, o tej blave. To je kde? Niekde na valaloch.

Kazdny spravny fanusik SK Slovan ti povie ze blava je riecka pri trnave napr SK Blava Jaslovske Bohunice , koniec off topicu proste som musel

[iceberg8]

spomenul som si, ze ma v Blave pred relativne

To čítam, o tej blave. To je kde? Niekde na valaloch.

Cakal som, kedy sa niekto chyti, samozrejme ze som pisal o Bratislave.

Ale ak sa ku mne niekto sprava, ako k votrelcovi, automaticky číha a čaká na moznost, kedy ma pokutovat, napriklad, v tej istej OBCI, som zaparkoval tak, kde nemoze nikto nikdy nic namietat, bola tam len zlta ciara, Dam sem aj foto na koniec prispevku..


A samotni Mestski policajti sa priznali, ze oni jednoducho pozeraju kamery a ked vidia priestupok, okamzite ide hliadka..

Vtipne, sranda, pretoze ked mi ukradli bicykel, nikdy ho nenasli, ani ten druhy ukradnuty, priamo pod/pred mestskou kamerou par metrov od policie.

nech sa na mna nikto nehneva, ale respekt voci takemu miestu u mna znacne klesa, preto som zvolil pomenovanie Blava.

Pridam foto z google maps, sranda, pretoze aj na tejto fotke su 2 vozidla porusujuce predpis, ktore nedavaju ziadnu logiku. Ta brana je nefunkcna niekolko rokov, na tomto mieste auta nemozu zavadziat ani nahodou, nikomu ani nicomu, ale je tam zakaz statia. Zltu ciaru, ktora je zanesena listim som tam dokreslil.

nedaleko je lekar, potreboval som len 1 potvrdnie, oni tam boli skor ako ja, menej ako 10 minut.

[iceberg8]

Keď sme si dohodovali rozhovor, povedali ste mi, že môžete ktorýkoľvek deň okrem stredy, pretože v ten deň deti nemajú školu. To je na Slovensku celkom nepredstaviteľné. Ako s manželom riešite tieto dni, keď sú vaše deti doma a treba im urobiť program?
Podala som výpoveď, keď môj syn nastúpil do druhej triedy. Dovtedy som si v práci vyjednala, že stredy budem mať voľné. Ostatné štyri dni som pracovala ako šialená, aby som svoju prácu dohnala. Mnohé matky voľné stredy riešia prostredníctvom rôznych centier s aktivitami pre deti, družín, s pomocou opatrovateľky, babky…
Voľná streda vo francúzskom vzdelávacom systéme má svoju dlhú a komplikovanú históriu, ale v podstate vyplýva z toho, že deti si potrebujú od školy oddýchnuť, pretože Francúzsko má najdlhšie školské dni v Európe (8.30 až 16.30 h vyučovanie, potom do 18.00 h družina – pozn. red.). Štátne školské zariadenia majú stredajšie vyučovanie skrátene na doobedie, súkromné majú v stredu voľno. Okrem toho majú deti vo Francúzsku aj prázdniny každých sedem týždňov – z rovnakého dôvodu.

Ohladom tej stredy, manzelka sa ma pytala, ked som jej toto rozpraval, ako je mozne, ze babky za A-nepracuju (maju 70+?) a za B-vladzu strazit male deti.
Prislo mi to ako trefna poznamka, skoda ze nepoznam na to odpoved.. Tak apson tu pisem..
Je mozne, ze je tam velky generacny rozdiel, preto nepracuju, alebo uz su za vodou mladsie babky ako dochodkovy vek..

[duves]

Cakal som, kedy sa niekto chyti, samozrejme ze som pisal o Bratislave.

Ale ak sa ku mne niekto sprava, ako k votrelcovi, automaticky číha a čaká na moznost, kedy ma pokutovat, ....

Prečo si zvyšok SK okrem hlavneho mesta myslí, že bratislavčan v Bratislave, ak zle zaparkuje, tak pokutu nedostane?

[duves]

Niečo mi hovorí, že to zaplatí stredná vrstva. Tí čo ledva prežívajú to nespasia a oligarchia si na životnú úroveň a kapitál nedá siahnuť. Mýlim sa?

https://index.sme.sk/c/23218292/odor-va ... hodky.html

[Trumpeta1978]

vzdy je to stredna vrstva kto platí najviac

[duves]

....ako je mozne, ze babky za A-nepracuju (maju 70+?) a za B-vladzu strazit male deti.

No nepoznam vysvetlenie, ale nejake riešenie by bolo. Starať sa viac o svoje zdravie. Teraz kde kade vychádzajú aj članky o tom, že na SK bude asi kontraproduktívne zvyšovať neustale vek odchodu do dôchodku. Ved hej, životospráva robí svoje (nezdravé jedlá, cigaretky, alkohol, sedenie pri TV, v aute).

Dosť športujem (o.i. denne asi 14 tisic krokov), zvlašť teraz čo som si kupil take hodinky tzv.športtester. No a som o 10 rokov mladší po kondičnej stranke ako mam naozaj.
Minule pri vyšlape nad sv.Jurom som sa dotiahol na vyrazne staršieho pana. Kvitoval som, že je jednička a pytal som sa na jeho vek. 76 rokov. Myslim, že by nemal problem varovať vnúčatá.
A šlapal za seba, žiadne elektrokolo ako sádelníci, čo zvyknu človeka obiehať štyridsiatkou v kopci naháňajúc nejaké ego.

[iceberg8]

Cakal som, kedy sa niekto chyti, samozrejme ze som pisal o Bratislave.

Ale ak sa ku mne niekto sprava, ako k votrelcovi, automaticky číha a čaká na moznost, kedy ma pokutovat, ....

Prečo si zvyšok SK okrem hlavneho mesta myslí, že bratislavčan v Bratislave, ak zle zaparkuje, tak pokutu nedostane?

Neviem preco a odkial si usudil, ze som neBratislavcan
Ani neviem, kde som spomenul, tu druhu vetu, ktoru spominas..



Ak ma rodic prve dieta v 35-40, nasledne jeho dieta taktiez, tak to mas 70-80 rokov, v tom veku sa narodi vnuk/vnucka.. To je trend..
Nie je vsetko o zivotosprave, je to dost o charaktere prace a ci sa clovek znici, inak sa znici murar a inak sa znici projektant, napriklad..

Mna by zaujimalo, preco zrazu potrebujeme usetrit 8-10mld EUR, kto ich rozhajdakal a kde je povod tohoto celeho..

[duves]

A toto je o demografii, alebo o nízkych mzdach, za ktoré tu našinci nechcú pracovať?

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clano ... ilipincov/

[duves]

Neviem preco a odkial si usudil, ze som neBratislavcan
Ani neviem, kde som spomenul, tu druhu vetu, ktoru spominas..

Sťažuješ sa na pokutu, udelenu v Bratislave. Mam napísať, ako moje baby (manželka a mladšia dcéra) odstavili auto na dunajskej ulici, na 10 minut a ked sa vratili, už tam nebolo? Bolo v Petržalke, odvezene. A z vykladu isteho obchodiku sa cerili predavačky, zrejme spolupachatelky a podielničky na tom mrzkom obchode.

[wladas]

ze ma v Blave pred relativne prestiznou porodnicou v centre mesta odtiahli auto, ktore som musel o 21-22 vecer nahanat kdesi v Petrzalke, kde ma okradol taxikar s jeho sadzbami. Je to ulica a konkretne chodnik, kde je dost miesta, ale je to tam ryza pre mesto Bratislava a jeho toho casu kumpanske s.r.o-cky..

Opravte ma ak sa mylim ale presne takyto typ firmiciek na spravnom mieste skoro vymyzli. Vallo to pouprato-vall.

z toho polovica ma nad 30 rokov a su bezdetni a dokonca bez partneriek ich zivot je formula a pc hry , je to zalostne

Zahanbene sa hlasim k podobnej skupine Pohodlie zvitazilo.

Cakal som, kedy sa niekto chyti, samozrejme ze som pisal o Bratislave.

No ja som rodeny spokojny Blavak Asi to bude tym ze nefandim Slovanu

[wladas]

Mna by zaujimalo, preco zrazu potrebujeme usetrit 8-10mld EUR, kto ich rozhajdakal a kde je povod tohoto celeho..

Asi uz vyuctovali komplet co nas stala Corona. Sam Matovic sa chvali ze rozdal 8 mld

[iceberg8]

Tak ono mnoho ludi z PK SC mozno aj DS a MA sa narodilo v BA Ale chapem... A "skratku" Blava pouzivam skor ked sa mi nechce pisat, rozpravat, ale preferujem "BA" len nie vzdy to ludia pochopia, tak sa asi musim hold naucit striktne pisat Bratislava. snad sa nikto neurazil. Ale nebudem klamat, som len clovek, a ten odtah ma fakt vytocil, aj ked paradoxne ani nevytocil, pretoze som mal ine radosti...

[duves]

Mne príde pomenovanie "blavák" ako nadávka. Alebo čo tak to robiť podobne aj pre iných, napr pre rodeneho z Lučenca ho nazyvať "lúčan", je to vtipné, či zábavné?

[iceberg8]

Hm, tak niekto povazuje za nadavku aj "podnikatel"
Hlavne ide o kontext

[duves]

z toho polovica ma nad 30 rokov a su bezdetni a dokonca bez partneriek ich zivot je formula a pc hry , je to zalostne

Zahanbene sa hlasim k podobnej skupine Pohodlie zvitazilo.

Je to každého voľba. Akože viem, že vychovávať deti nie je ľahké, ani finančne, emočne, časovo.... atd.
Len jednu otazku na to mam. Vieš si predstaviť sám seba v 80-ke (nech ti panbúdá zdraví), kamoši preč, rodina nie je. Nikto sa za cely rok nespyta, nezastaví, nenapíše, ako sa máš. Akože OK, často sú rodiny rozhádané, deti s rodičmi, alebo podobne. Prišla doba minimalizácie. 5 členné domacnosti, kde sú teda 3 deti sú vzácnosťou.