Ako-investovať - fórum

SLSP vydala zaujimavu analyzu: https://research.erste-group.com/ERSTE/ ... PwUS1uzyN1

Hm, neviem ci to dat sem, ale vcera mi jeden clovek hovoril, presne na tuto temu, skusim parafrazovat:
"U nas to funguje asi tak, ze sa vyhodi jeden, alebo odide do dochodku, a dalsi zamestnanec sa nehlada, praca sa prerozdeli medzi tych, ktori zostali"
casto toto pocuvam, co sa tyka ja statnej spravy (ale paradoxne sa nadava vsade, ze je neefektivna, trochu si tieto veci odporuju(?))
Co si o tom mysliet, neivem - ale logicky, smotanu zlizli ti, ktori pracovali menej za rovnaku mzdu.. Ktory stav je pre podnik korektny/ferovy, neviem zhodnotit.

iceberg8 napísal: ↑Pi 28 06, 2024 4:57 pm Hm, neviem ci to dat sem, ale vcera mi jeden clovek hovoril, presne na tuto temu, skusim parafrazovat:
"U nas to funguje asi tak, ze sa vyhodi jeden, alebo odide do dochodku, a dalsi zamestnanec sa nehlada, praca sa prerozdeli medzi tych, ktori zostali"

to je pomerne bežný postup v sukromnej sfére aj v korporatoch. Napr niekto odide sam do inej firmy, tak jeho agenda sa rozdeli mezi ostatnych na oddeleni. A ked to nestaci, tak aj medzi ludi na inych oddeleniach./ Zavisi samozrejme aj od toho ci to charakter prace dovoluje./
Manager je vzdy zhora odmenený, ak sa mu podari uspora na mzde, ked netreba zamestnavat tolko ludi. Ja som dokonca zazil v jednej stavebnej sporitelni, ked riaditel na zasadnuti povedal ze ked si trufame zvladnut aj kolegovu agendu, tak ok, ze jeho vyhodia a tomu ktory zoberie tu agendu niečo malo pridaju. Neviem odkial prisiel na to, ze by na to niekto pristupil.. Ale to bolo este v casoch ked bola nezamestnanost pomerne vysoka,/pred mnohymi rokmi/ dnes je ina situacia.

Slovensko má z finančného hľadiska šťastie, že sa nachádza v eurozóne. Skupina podobných krajín, Poľsko a Rumunsko, majú značne vyšší výnos na 10-ročných dlhopisoch, Rumunsko až takmer dvojnásobne vyšší. Keby Slovensko nebolo členom eurozóny, platilo by na úrokoch na úrokoch v prepočte o stovky miliónov eur viac.
Maďarsko balansuje s dlhom nad 70 percentami HDP pri stále takmer 7-percentnom vládnom deficite. Jeho fiškálna udržateľnosť je najotáznejšia, čo sa prejavuje silným výpredajom maďarského forintu v časoch finančných turbulencií.
Krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny, musia mať omnoho lepšie hospodárenie, aby platili rovnaké úrokové sadzby ako Slovensko. Bulharsko aj Česko tak platia daň za vlastnú menu vyššími sadzbami. Tie sú však stále iba marginálne vyššie od finančne rizikového Slovenska či geopoliticky rizikových baltských krajín.
Najmenej rizikovou krajinou bývalého socialistického bloku je z pohľadu investorov Slovinsko a ďaleko za ním nie je ani nováčik v eurozóne, Chorvátsko. https://www.trend.sk/ekonomika/cesko-se ... nej-europy

"Krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny, musia mať omnoho lepšie hospodárenie, aby platili rovnaké úrokové sadzby ako Slovensko."

nejak mi toto nesedi, perpetum mobile? Len za to, ze ma krajina EUR, si moze dovolit minat viac?
Kto/kde sa to vstrebe?

Slovensko ma urokovu sadzbu na 10r dlhopisoch nieco pod 4%
Ak by sme nemali euro, tak by sme predpokladam mali horsiu sadzbu ako Cesi, asi pdoobnu ako Madarsko, teda cca 7%

Ak to v rychlosti prepocitam:

tak na 10 r. si mozem pozicat:

pri sadzbe 4 % 1 150 000 eur
pri sadzbe 7 % 1 000 000 eur

a na konci splatim spolu s urokmi rovnako cca 1 420 000

Takze Slovensko si vdaka euru moze dovolit pozicat o 15% viac ako keby ho nemalo

pocital som na https://index.sme.sk/kalkulacky/uverova-kalkulacka

Pravdepodobne menove riziko tym padom?
Vacsina kupujucich je z EUR zony, takze by chceli prirazku za inu menu..
JPY ma potom smolu, jedine ze by zaviedlo USD ?

Rakúsko 26. Česko 29. Poľsko 41, Slovinsko 46. Slovensko: 59

Najhoršie je, že sme na tom zle v parametroch:
- Business efficiency 64.
- Government efficiency 62.

Z 37 krajín pod 20 miliónov obyvateľov sme predposledný, na peknom 36. mieste.
Zo 43 porovnateľných krajín sme na 40. mieste. Traja sú za nami.
https://www.imd.org/centers/wcc/world-c ... #_tab_Rank

Ekonomiku treba viac diverzifikovať. Ideálne aj smerom k ICT - high tech. zdroj" https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 184939520/

Naša ekonomika je výrazne naviazaná na automobilový priemysel. Sme relatívne dobrí v zlepšovaní procesov, ktoré už máme implementované, ale nedarí sa nám až tak diverzifikovať. Vo svete, kde sa mení základný fundament v podobe zmeny demografického vývoja, ide o jednu z kľúčových výziev.
Krajiny s komplexnejšími ekonomikami majú výraznú výhodu v schopnosti diverzifikovať svoje hospodárstvo, čím minimalizujú zraniteľnosť voči globálnym trhovým šokom a kolísaniu cien surovín. Limity, nie len nášho hospodárstva a energetickej závislosti, v posledných rokoch otestovali Covid, vojna na Ukrajine a kríza v podobe prudkého rastu cien energetických komodít.
V počte startupov na milión obyvateľov sa napríklad radíme až na 24. miesto v rámci EÚ a za prvým Estónskom zaostávame desaťnásobne. Dôvodom nášho zaostávania môže byť okrem legislatívnej náročnosti založiť si novú spoločnosť aj fakt, že na výskum a vývoj dávame menej peňazí ako iní členovia EÚ-27 (SK: 1 % HDP v roku 2022).
Spomedzi krajín EÚ-27 je náš inovačný potenciál vyjadrený Globálnym inovačným indexom druhý najnižší, čo súvisí najmä s nerozvinutým trhom kapitálového financovania a úrovňou inštitúcií, vrátane bariér vstupu na trh či slabej kolaborácie medzi univerzitami a podnikateľským prostredím pri výskume a vývoji. Byrokracia, málo flexibilný pracovný trh či chýbajúce investičné zdroje ukrajujú z nášho potenciálu. Nová transakčná daň znižuje našu konkurencieschopnosť, teda škodí aj budúcemu rastu.
Našimi najvýznamnejšími exportnými partnermi sú Nemecko (20%) a Česko (11%). Pre Česku sú to Nemecko (30%) a Slovensko (7 %). Teda výrazná prepojenosť na najväčšiu ekonomiku EÚ. Nemecko ekonomicky stagnuje, ale jeho ekonomika je dobre diverzifikovaná, čo v konečnom dôsledku podporí jeho odolnosť. Uvidíme ako sa dokáže vysporiadať so štrukturálnymi problémami a čoraz väčšou konkurenciou zo strany Číny a to nie len v automobilovom priemysle.

Norsko 31%, Svedi 29% ??? To ako moze fungovat?? Sice som len elektrotechnik ale toto pri pride velmi divne.
Vratim sa domov, preco sa potom casto spomina ze mame prezamestnanost statnych uradnikov?

Moze to tak fungovat, pretoze ti zamestnanci nieco generuju (vysledok, sluzby) a neviem ci tam nie je aj "statny podnik" (vyroba) ? Tento obrazok nedava taketo detaily.
V neposlednom rade - ropa ropa ropa.. resp nerastne suroviny. Pripadne dlhsie trvajuci a hlavne skutocny kapitalizmus.
Este by sa dalo pozriet na efektivitu statu.

A preco sa spomina prezamestnanost? Mozno je u nas nizsia efektivita a mozno tie media siria polopravdy?

To ma nenapadlo ze tam mozu byt statne vyrobne podniky. To potom je ale nic nehovoriaca tabulka.

Ja som blba seda ovecka. Ja mediam verim. A neplanujem to zmenit.

MiBi napísal: ↑Pi 27 09, 2024 8:54 am Naša ekonomika je výrazne naviazaná na automobilový priemysel.
Našimi najvýznamnejšími exportnými partnermi sú Nemecko (20%) a Česko (11%). Pre Česku sú to Nemecko (30%) a Slovensko (7 %). Teda výrazná prepojenosť na najväčšiu ekonomiku EÚ. Nemecko ekonomicky stagnuje, ale jeho ekonomika je dobre diverzifikovaná, čo v konečnom dôsledku podporí jeho odolnosť. Uvidíme ako sa dokáže vysporiadať so štrukturálnymi problémami a čoraz väčšou konkurenciou zo strany Číny a to nie len v automobilovom priemysle.

Hladal som tento graf. Hmm. A nevyzera to dobre. Buduci rok/dva bude asi zabavny, na SK.
20% Export Nemecko
35% Export - Automotive
Slovensko rast 2024: 3%
Nemecko rast 2024: -0.1%

Aspon ze, ta Kia/Hyundai vie vyrabat elektricke auta. Ti dalsi moc nie. Akoze vedia, ale nie take co by si niekto realne kupil.
Nemusime sa obavat cla z USA, staci, ze tie auta sa pomali nebudu predavat.

Mozno si ten VW kupia Cinania. Potom to asi rozbehne vyrobu a export do Ciny, kde SK moze profitovat.

Pár slov ku výkonu ekonomiky. Už rýchly odhad HDP za 3Q24 naznačil, že hlavnými ťahúňmi ekonomickej aktivity bola spotreba domácností a spotreba vlády.

• Obe však zaznamenali výrazné oslabenie dynamiky, čo korešponduje s našimi predpokladmi. Spotreba domácnosti nakoniec rástla medziročne o 1,5 %, čo bolo menej ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch, ale stále slušne tempo.

• V porovnaní s predpandemickým obdobím, resp. vývojom za posledných 5 rokov (3Q19=100) sa spotreba domácností reálne zvýšila o 8,4 %, čo je nad priemerom EÚ. Z krajín EÚ-27 na danom horizonte zaostáva spotreba domácností najvýraznejšie v Česku (-4,8 %). Aj v najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku, sa spotreba domácností drží jemne pod predpandemickou úrovňou. Priemer EÚ dole ťahajú práve veľké ekonomiky.

• Reálny rast spotreby slovenských domácností podporili najmä rast miezd a klesajúca inflácia. Za posledných 12 mesiacov tiež vidieť nárast vkladov na účtoch v bankách. Domácnosti sú viac v komforte.

• Hrubá miera úspor, ktoré domácnosti dokážu tvoriť z disponibilných príjmov dosiahla v 3Q24 úroveň 7,2 %. Ak odpočítame úspory, ktoré si šetria v dôchodkových pilieroch na dôchodok, tak miera úspor slovenských domácností dosiahla len 5,7 %.

• A hoci sa slovenská miera úspor odrazila od historických miním, ktoré dosiahla začiatkom roka 2023, naďalej ostáva pod dlhodobým priemerom. V budúcom roku očakávame spomalenie tempa rastu miezd a teda aj naša miera úspor ostane pravdepodobne naďalej pod dlhodobým priemerom. Spotreba domácnosti bude rásť aj v budúcom roku, ale tempo rastu výrazne pribrzdí.

• Na druhej strane ani vysoká miera úspor nemusí byť nutne dobrá pre ekonomický rast, ako vidíme na príklade Nemecka či Česka. V oboch prípadoch je miera úspor na úrovni 20 % a spotreba domácnosti sa doteraz nevrátila na predpandemickú úroveň. Oslabuje tak ich ekonomický rast. Česi teda podľa Rašinovej rady pracujú a šetria. Ide, samozrejme, aj o výšku príjmu. Je ľahšie šetriť s vyšším príjmom.

• Výkon slovenskej ekonomiky v 3Q24 zas pribrzdil medziročný pokles investičnej aktivity v rámci tvorby hrubého fixného kapitálu (-8 % r/r). Zatiaľ sa nám nedarí do ekonomiky efektívne prenášať peniaze z plánu obnovy, resp. nových eurofondov. Na druhej strane je báza z minulého roka vysoko, nakoľko sme v takto pred rokom dočerpávali končiace fondy z minulého obdobia.

• Po zapracovaní aktuálnych čísel sme mierne revidovali náš odhad rastu ekonomiky pre tento rok. Predpokladáme, že rast HDP v roku 2024 bude na úrovni 2,0 %.

https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 748288000/

myslim ze zvysenie cien energii sa drasticky dotkne spotreby domacnosti. Z priemyslu Nemecka vanie tiez studeny vietor takze ten rast hdp v 2025 bude tazky.

Cize v Prahe je to o 51% viac, ako v BA.

Ale kupna sila nie je az tak odlisna..

Porovnanie slovenskeho HDP voci ceskenu je este horsie, lebo vacsia cast ceskeho kapitalu prispieva do slovenskeho HDP ako naopak, ale zisk a ine benefity koncia vacsinou v Cesku.

Agentúra Moody’s znížila rating Slovenska
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... t-sa-brani

Trumpeta1978 napísal: ↑So 14 12, 2024 5:40 pm Agentúra Moody’s znížila rating Slovenska
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... t-sa-brani

Pre kupu slovenskych statnych dlhopisov to znamena vyssi vynos.

Pre rast ekonomiky to je minus.

Vyšší výnos jednotlivca je hmatateľný a odráža jeho aktívny finančný prístup. Rast ekonomiky si rovnako vyžaduje aktívny prístup jednotlivca – či už ako zamestnanca, spotrebiteľa, alebo podnikateľa. Spoliehanie sa na iných je odsúdené na neúspech.

Cize najnizsi rating je najlepsi?

Najnižší rating nie je dobrý, ale spoliehať sa namiesto vlastných finančných schopností na to, že Fico, Putin, Trump, NBS, sloboda či počasie nás obohatia, je len zabíjaním času.

Svet, kde pri kormidle sedí Donald Trump, je podľa očakávania turbulentný. Americké clá na dovoz európskych áut nás môžu výrazne potrápiť.

• Podľa Európskej komisie je automobilový priemysel kľúčový pre prosperitu celej Európy. Automobilový priemysel poskytuje priame a nepriame pracovné miesta pre 13,8 milióna Európanov, čo predstavuje 6,1 % celkovej zamestnanosti v EÚ. V priamej výrobe motorových vozidiel pracuje 2,6 milióna ľudí, čo predstavuje 8,5 % celkovej zamestnanosti v priemysle v rámci celej EÚ. V roku 2023 prispel automobilový priemysel 8 % k pridanej hodnote výroby a skončil s prebytkom 117 mld. eur.

• Slovensko je so 16 % krajina s najvyššou expozíciu pracovníkov v automobilovom priemysle z Eú-27 a tiež sme prvou krajinou v počte vyrobených áut na hlavu vo svete.

• Nakoľko je naša ekonomika výrazne naviazaná na automobilový priemysel a podiel motorových vozidiel na celkovom exporte sa od roku 2010 takmer zdvojnásobil a v roku 2023 dosahoval takmer 30 %.

• Slovenský automobilový sektor sa postupne dostane pod očakávaný tlak. Audi (skupina Volkswagen) zvažuje expanziu v Severnej Amerike, čo môže predstavovať výzvu aj pre slovenský Volkswagen. Ide o dôsledok protekcionistickej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hrozí, že začiatkom apríla zavedie nové clá (pravdepodobne 25 %) na auta dovážané do USA.

• Spoločnosť Audi zatiaľ spomína model Q5. Ak sa presunie do USA aj viac produkcie väčších SUV, ako sú napríklad Audi Q7 a Q8, môže to oslabiť dopyt po modeloch vyrábaných v Bratislave. Tento scenár je obzvlášť citlivý vzhľadom na to, že približne 25 % produkcie našej najväčšej automobilky smeruje na trhy v Severnej Amerike.

• Potenciálny dopad protekcionistických opatrení možno očakávať v nižšom HDP na úrovni stoviek miliónov eur ročne. Pochopiteľne sa to odrazí aj v pohyboch na pracovnom trhu, mzdách a aj v spotrebe domácností.

• Od roku 2027 však koncern Volkswagen rozšíri svoje kapacity na Slovensku vďaka novému závodu na výrobu karosérii Porsche v Hornej Strede, pričom netreba zabúdať ani na ich vývojové centrum liniek pre automobilové karosérie, čo vytvára podhubie pre rozvíjanie znalostnej ekonomiky a pracovné príležitosti pre stovky inžinierov.

• Okrem toho sú tu výzvy zo strany čínskej konkurencie na poli elektrických aut. Po trnavskom Stellantise v tomto roku možno očakávať spustenie výroby elektrických aut aj v žilinskom závode KIA.

• Väčšia expozícia na eletromobilitu bude pod tlak dostávať subdodávateľov, ktorý sa špecializujú najmä na súčiastky v spaľovacích motoroch, keďže však je proces prechodu výroby postupný, mala by byť táto výzva zvládnuteľná.

• Spolu s rozširovaním kapacít pri výrobe elektromobilov netreba zabúdať na to, že sa predpokladá, že do roku 2030 bude 50 % hodnoty elektrického auta tvoriť jeho software, preto je dôležité rozvíjať kapacity aj v tejto oblasti. Znalostná ekonomika v praxi.

https://www.linkedin.com/posts/mari%C3% ... 885312-cEp

Slovensko vlani vyviezlo zbrane za 1,15 miliardy eur, čo je desaťnásobne viac ako pred vojnou na Ukrajine. Zároveň tým prekonalo vývozcov z Česka, ktoré je dvakrát také ľudnaté. Celkový vývoz zbraní vlani tvoril 0,9 percenta HDP, čo je len o málo menej ako maju USA
„Vyviezli sme rekordné množstvo zbraní a munície a v prepočte na obyvateľa alebo v pomere k výkonu ekonomiky sme sa pravdepodobne stali jedným z najväčších exportérov zbraní v Európe,“ povedal analytik ČSOB Marek Gábriš. Premiér Robert Fico síce vyhlasoval, že štát nedodá Ukrajine ani náboj, no vo veľkom to zaňho robia súkromníci. https://e.dennikn.sk/4517026/ekonomicky ... te-lepsie/

To sú zaujímavé paradoxy, na jednej strane posielame viac peňazí do Ruska za plyn ako na Ukrajinu, na druhej strane vyvážame najviac zbraní v dejinách a poskytli sme jednu z najvyšších pomocí Ukrajine v prepošte na HDP. Tu si z toho môže vybrať každý čo mu vyhovuje.

A to vsetko islo na UA ? Aj v rokoch 2015-2023? Alebo je to (aj) len predaj novo vyrobenych zbrani?

iosephus napísal: ↑St 12 03, 2025 9:03 am To sú zaujímavé paradoxy, na jednej strane posielame viac peňazí do Ruska za plyn ako na Ukrajinu, na druhej strane vyvážame najviac zbraní v dejinách a poskytli sme jednu z najvyšších pomocí Ukrajine v prepošte na HDP. Tu si z toho môže vybrať každý čo mu vyhovuje.

S tou pomocou by som bol opatrny vid. prispevok od MiBi-ho.

MiBi napísal: ↑St 05 03, 2025 3:02 pm Vacsina statov (cervena) Europy za minuly rok zaplatila Rusku za fosilne paliva viac, ako bola vyska pomocu Ukrajine. Pri modrych statoch je to naopak. Najvyraznejsie v tomto ohlade vycnieva Madarsko a Slovensko, ktore dali za fosilne paliva az cca 2,5 % z HDP, zatial co na pomoc je to ovela menej.

GlNX8uOXYAAsod7.jpg

https://energyandcleanair.org/wp/wp-con ... 2.2025.pdf

Na mysli mám toto:

https://www.ta3.com/clanok/973933/slove ... -utecencom
Slovensko patrí medzi top krajiny v pomoci Ukrajine.
https://www.hlavnespravy.sk/slovensko-n ... yn/3768768
Slovensko prispieva na Ukrajinu 10x viac ako Francúzsko

iosephus napísal: ↑St 12 03, 2025 9:56 am Na mysli mám toto:

https://www.ta3.com/clanok/973933/slove ... -utecencom
Slovensko patrí medzi top krajiny v pomoci Ukrajine.
https://www.hlavnespravy.sk/slovensko-n ... yn/3768768
Slovensko prispieva na Ukrajinu 10x viac ako Francúzsko

Dik za vysvetlenie, uz som to pochopil. Mibiho grafy ukazovali kolko sa nakupuje tovarov a sluzieb v RU vs. UA ku HDP a Ty si hovoril o podpore obyvatelstva (solidarite).

Podla mna je zlozite vycislit solidaritu tj bezvizovy pobyt, kedze bezne ho nemozno kupit.

Deficit verejných financií v skupine krajín OECD. TOP5 nám tesne ušla.

Pozrel by som sa, kolko sa rozhadzovalo pocas korony, teraz splacame jej dlhy, imho.
Potom by som sa pozrel, aky je flow eurofondov, tazko byt konkurenciaschopny, ked okolite krajiny tazia z fondov viac.
Zaroven je celkom paradox, ze v 2019 - po dekade rovnakej vlady ako je dnes, sme na tom boli lepsie. Preto by som sa pozrel na to, co robila vlada pocas 2020-2023.

Ako a prečo zaostávame? Podrobne o tom píše NBS https://nbs.sk/aktuality/slovenske-zele ... -nelakaju/

Slovensko v posledných rokoch prestáva dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín západnej Európy. Málo investícií je jednou z príčin, ale zároveň aj dôsledkom toho, že sa to deje. Firmy hovoria, že investujú menej, lebo im chýbajú ľudia, ceny energií sú nevyspytateľné, budúcnosť neistá a podnikateľské prostredie neatraktívne. Hoci viaceré z týchto problémov majú aj iné krajiny, u nás vyrastá podstatne menej moderných projektov.
Investície do ciest, budov, strojov či softvéru v eurozóne výrazne zaostávajú (graf 1).

Graf 1: Hrubé fixné investície (porovnanie s úrovňou v roku 2011)


Slabé čerpanie eurofondov je len časť problému s investíciami
Viac ako u nás sa investuje aj u našich susedov zo skupiny V4. Platí to aj napriek tomu, že Maďarsko má od roku 2022 pozastavené čerpanie fondov EÚ. Naše čísla vyzerajú sľubnejšie len v rokoch, keď sa ponáhľame s čerpaním eurofondov, ktoré by inak prepadli. Potom sa však vraciame k vlažnému tempu rastu investícií.
Lepšie čerpanie fondov EÚ v bežných rokoch by nám iste pomohlo, doterajšie skúsenosti však poukazujú aj na kapacitný problém. Keď lepšie investujeme z peňazí EÚ, tak pre zmenu stoja naše domáce verejné investície. Firmy investujú najmä do obnovy, nie rozšírenia výroby
Slovensko okrem čerpania eurofondov zaostáva aj v lákaní súkromných zahraničných investícií (graf 2). Tie sú za poslednú dekádu v porovnaní s krajinami V4 ledva polovičné.

Automobilový priemysel, strojárenstvo, elektrotechnika - všetko pracuje s dodávateľskými reťazcami, ale aj so značkami, čiže aj s trhmi, ich objemom, nákladmi buď priamo vyvolanými alebo previazanými, ale aj spracovávaním a tvorbou hodnôt, čiže aj s narábaním s trhom a jeho tvorbou. Ak sú výsledkom autá a zbrane, o nič až tak nejde. Ak sa pridá zdravotníctvo a štátne zakázky, obyvateľstvo sa vyčerpá tam, kde by za normálnych okolností títo ľudia tvorili oveľa výraznejšie hodnoty a tieto hodnoty následne aj tie prvé typy - teda pôvodná ekonomika, mala prejav - a to vyvolaný prejav od cyklických, teda konzervatívnych ekonomík k tvorbe ďalších typov pracovných miest. A tých typov je dnes už obrovské množstvo. aj keď niekam sa stále radia. Ale ak sa odosobní tradičná ekonomika, nastávajú nejaké iné hodnoty, a aj bubliny... Čo by normálne nevadilo, ak sa to nechápe... Vraj to niekedy sa vyjadrí, čiže možno aj to strojárenstvo nebudú momentálne len tie zbrane, ale na niečo aj pre tých spotrebiteľov dôjde. Veľké firmy totiž posledných 50 rokov až tak nerastú. Ale akosi sa zistilo, že môžu byť v menšine, a to sa akosi potom zle vysvetľuje...

MiBi napísal: ↑Št 03 07, 2025 1:29 pm …..prečo zaostávame?

Omg - ze preco. ake analyzy tu treba. Staci jedna veta. Za poslednych 20 rokov tu boli 4 vlady viac menej smeru a fica a ludi s ich bolsevickym mentalnym nastavenim.

Spoločnosť Mondi SCP v Ružomberku dostala dotáciu z Ministerstva životného prostredia SR na výstavbu nového štiepkového kotla. Celková investícia je 150 miliónov eur a dotácia predstavuje 30 miliónov eur. Nový kotol bude slúžiť na spaľovanie biomasy a nahradí súčasný zastaraný kotol.

Chudak majitel papierni, tak zle ide biznis, ze sa mu poskladame na vyrobny prostriedok