Ako-investovať - fórum

Dávam preklad článku z ktorého na mňa idú zimomriavky. Píše sa v ňom o technologickom pokroku v Číne v oblasti čípov novej generácie.
Ak by sa to podarilo Číňanom, dominancia USA by bola ohrozená.

Článok v angličtine aj s fact check odkazmi:
https://jamestown.org/program/illuminat ... roduction/

Svetlo budúcnosti: Vývoj výroby fotonických mikročipov v ČĽR

V júni bola v Šanghajskom centre pre integrovanú fotoniku (CHIPX) Univerzity Jiao Tong spustená prvá pilotná výrobná linka pre fotonické mikročipy v Čínskej ľudovej republike (ČĽR), keďže krajina skúma nové prístupy k návrhu čipov.
ČĽR vidí vo fotonických čipoch potenciál, ktorý môže byť základom mnohých technologických riešení a ponúka vynikajúcu rýchlosť, energetickú účinnosť, škálovateľnosť a vyššiu šírku pásma, čím otvára cestu budúcemu technologickému pokroku.
Si Ťin-pching, ako vyplýva zo 14. päťročného plánu ČĽR a ďalších národných stratégií, kladie dôraz na fotoniku, čo vedie k značným investíciám zameraným na zníženie závislosti od zahraničných polovodičových technológií a dosiahnutie vedúceho postavenia na svetovom trhu.
Cieľom pokroku ČĽR dosiahnutého akademickými inštitútmi a spoločnosťou Huawei v oblasti fotonických technológií je revolúcia v štáte a armáde s čipmi, ktoré sú potenciálne 1000-krát rýchlejšie ako ich elektronické náprotivky. Tento vývoj má významné dôsledky pre národnú bezpečnosť a môže zmeniť technologickú súťaž medzi USA a Čínou a politiku kontroly vývozu. Situáciu je potrebné pozorne sledovať.
Koncom júna Čínska ľudová republika (ČĽR) zaznamenala technologický míľnik spustením svojej prvej pilotnej výrobnej linky na výrobu fotonických mikročipov. Cieľom nového zariadenia, ktoré zriadila Šanghajská univerzita Jiao Tong Chip Hub for Integrated Photonics Xplore (CHIPX), je urýchliť vývoj a aplikáciu fotonických technológií v ČĽR (Xinhua, 11. júna).

Cieľom pilotnej výrobnej linky, na ktorej bola začiatkom januára nainštalovaná prvá várka zariadení, je uskutočniť "prelom v kritických kľúčových technológiách optoelektronických informácií". Táto výrobná linka sa zameriava predovšetkým na pokrok v oblasti informačných technológií novej generácie a ich priemyselných aplikácií. Medzi kľúčové vyvíjané technológie patria kvantové počítače, fotonické procesory, trojrozmerné optické prepojovacie čipy a vysoko presné femtosekundové laserové stroje na priamy zápis (ktoré sa používajú pri výrobe čipov) (Sina, 17. júna).
Táto iniciatíva je súčasťou širšieho cieľa využitia fotonických technológií, ktoré by sa mohli ukázať ako dôležité pre rozvoj technologickej nezávislosti ČĽR a oslabenie súčasných snáh USA obmedziť rozvoj odvetvia čipov v ČĽR.

Fotonika: revolúcia v oblasti čipov, kvantových výpočtov a telekomunikácií

Technológia fotoniky využíva fotóny - častice svetla - na prenos, spracovanie a manipuláciu s informáciami. Fotonické výpočty, podoblasť fotoniky, zahŕňajú návrh optoelektronických obvodov - čipov, ktoré využívajú fotóny namiesto elektrónov na dosiahnutie vysokorýchlostného a vysokokapacitného prenosu dát. Ak sa výroba týchto čipov rozšíri, znížia sa náklady a bude ich možné integrovať do elektronických systémov, potom by fotonické čipy mohli byť základom pre spracovanie informácií a komunikáciu v budúcnosti, najmä keď sa tradičné elektronické čipy priblížia k svojim fyzikálnym a prevádzkovým limitom (Synopsys, posledný prístup 30. júna).

Fotonické čipy majú oproti elektronickým niekoľko výhod. Stručne povedané, môžu byť rýchlejšie, menšie, energeticky úspornejšie, škálovateľnejšie, schopné zvládnuť oveľa väčšiu šírku pásma a schopné prenášať údaje spoľahlivejšie a s nižším oneskorením (Nature, 23. decembra 2015). Niektorí odborníci naznačili, že fotonické čipy potenciálne ponúkajú 1 000-násobné zlepšenie výpočtovej rýchlosti v porovnaní so súčasnými čipmi na báze kremíka (Sohu, 13. apríla).
Vďaka tomu všetkému sú vhodné pre scenáre s vysokou šírkou pásma a nízkou latenciou, napríklad v dátových centrách, telekomunikáciách, vysokofrekvenčnom obchodovaní a analýze údajov v reálnom čase.
Ešte v roku 2020 Nick Harris, generálny riaditeľ popredného amerického startupu v oblasti fotoniky s názvom Lightmatter, tvrdil, že čipy jeho firmy by mohli znížiť spotrebu energie dátových centier umelej inteligencie 20-násobne a zmenšiť fyzickú plochu čipov päťnásobne v porovnaní so súčasnými technológiami. Spoločnosť tiež tvrdila, že ich čipy prekonajú vtedajší vedúci čip spoločnosti Nvidia A100 v energetickej účinnosti aj priepustnosti (EE Times, 24. augusta 2020; pozri tiež Semianalysis, 22. augusta 2022).

Fotonika je stále rozvíjajúcou sa oblasťou, ale fotonické technológie sa už integrujú do existujúcich technológií a globálne spoločnosti už do nich aj investujú (Nikkei Asia, 29. januára). Napríklad Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC) zostavila tím približne 200 výskumníkov zameraných na ultravysokorýchlostné kremíkové fotonické čipy a spolupracuje s firmami Broadcom a Nvidia, pričom výroba by sa mala začať koncom roka 2024. Viceprezident spoločnosti TSMC pre systémovú integráciu Yu Zhenhua (余振華) tvrdí, že tieto čipy by mohli riešiť kritické otázky energetickej účinnosti a výpočtového výkonu v aplikáciách umelej inteligencie, čím by sa potenciálne zvýšil výpočtový výkon pre veľké jazykové modely (LLM) (Baidu, 17. septembra 2023). IBM, Google a Intel medzitým investujú do fotonických kvantových počítačov.

Fotonika na báze kremíka napríklad integruje fotonické a elektronické komponenty na jeden kremíkový čip s využitím vyspelých polovodičových procesov CMOS (Complementary Metal-Oxide-Semiconductor) (China Energy News, 3. júna). To umožňuje vývoj fotonických zariadení s vysokou hustotou, nízkou cenou a energetickou účinnosťou (163, 29. februára). Mikrovlnná fotonika medzitým využíva optické komponenty na spracovanie a výpočet analógových elektronických signálov s vyššou rýchlosťou a energetickou účinnosťou ako tradičné elektronické procesory a mohla by výrazne zlepšiť telekomunikačné systémy, bezdrôtové komunikačné systémy, radarové systémy s vysokým rozlíšením, umelú inteligenciu, počítačové videnie a spracovanie obrazu a videa (Nature, 28. februára).

Fotonika zohráva čoraz väčšiu úlohu v kvantovej informatike. Niektoré kvantové počítače v súčasnosti používajú fotóny na reprezentáciu kvantových bitov (tzv. qubitov - základných jednotiek kvantovej informácie). Ponúka to podobné výhody rýchlosti, škálovateľnosti a energetickej účinnosti ako kvantové spracovanie informácií na báze elektrónov, ktoré sa vyskytujú v iných aplikáciách fotoniky (Baijiahao, 11. júna).
Fotonické kvantové počítače ako také môžu fungovať pri izbovej teplote, na rozdiel od supravodivých qubitov, ktoré vyžadujú extrémne nízke teploty. Vďaka tomu sú praktickejšie a potenciálne dostupnejšie (Zhihu, 24. novembra 2023). Jin Xianmin (金贤敏), zakladateľ popredného čínskeho kvantového počítačového startupu TuringQ (图灵量子), tvrdí, že fotonické kvantové počítače spĺňajú základné kritériá na vývoj univerzálnych kvantových počítačov (Wenwui, 17. júna; TuringQ, prístup 2. júla).

Xi, PLA, vláda sa zameriavajú na fotoniku

Prinajmenšom od roku 2015 ČĽR začlenila svoj záväzok rozvíjať fotonické technológie do svojej národnej stratégie. V tom roku zvolalo Ministerstvo vedy a techniky (MOST) do Pekingu odborníkov, aby zhodnotili projekt "Photonics Integration Technology and System Applications (光子集成技术与系统应用)". Na projekte, ktorý viedol Inštitút polovodičov Čínskej akadémie vied, sa podieľali významné inštitúcie, ako sú Zhejiang University, Peking University a Nanjing University. Dosiahli sa v ňom prelomové výsledky pri navrhovaní, balení a testovaní fotonických vlnovodov s vysokou hustotou na báze kremíka - komponentov, ktoré usmerňujú svetelné signály s minimálnymi stratami, čo umožňuje vysokorýchlostný a vysokokapacitný prenos dát (MOST, 20. októbra 2015).

V 14. päťročnom pláne sa v časti o posilnení sily strategických technológií krajiny uvádza fotonika v zozname technológií, pre ktoré by sa mali vybudovať národné laboratóriá (Štátna rada, 13. marca 2021). MOST tiež zaviedol projekt "Informačná fotonická technológia (信息光子技术)", ktorého cieľom je posilniť výskum a vývoj (VaV) v tejto oblasti (SKL-PET, 11. mája 2021). Národná prírodovedná nadácia (National Natural Science Foundation) tiež financovala niekoľko projektov v oblasti počiatočnej fotoniky, zatiaľ čo MOST ju zaradil do svojich vlastných plánov výskumu a vývoja (NSFC, 26. novembra 2020; OE Journal, 30. novembra 2023).

Si Ťin-pching osobne poskytol svoje imprimatur fotonickému priemyslu. Počas inšpekcie poprednej fotonickej spoločnosti v roku 2022 Si Ťin-pching poznamenal, že fotonicko-elektronický priemysel "je široko aplikovaným strategickým high-tech odvetvím a je to tiež high-tech odvetvie, v ktorom má naša krajina podmienky na dosiahnutie prelomových výsledkov pred ostatnými". [2]

Oficiálne poverenie ČĽR zamerať sa na fotoniku má štyri aspekty. Po prvé, ČĽR uznáva, že tradičné integrované obvody dosahujú svoje fyzikálne limity a že problémy s nimi spojené - ako napríklad zvýšená produkcia tepla, spotreba energie a rušenie signálov - sú čoraz výraznejšie.
ČĽR dúfa, že včasným zameraním sa na fotonické čipy získa výhody tým, že poskytne novú generáciu čipov (China Energy News, 3. júna).

Po druhé, ČĽR považuje fotoniku za prostriedok na preskočenie svojich konkurentov v celosvetových pretekoch v oblasti polovodičov, ktorým v minulosti dominovali západné krajiny. Veľkými investíciami do výskumu a vývoja chce krajina prekonať svoje nedostatky a znížiť závislosť od zahraničných polovodičových technológií. Sui Jun (隋军), prezident spoločnosti SinTone (中科鑫通), tvrdí, že výroba fotonických čipov umožňuje ČĽR inovovať bez toho, aby sa musela spoliehať na extrémne ultrafialovú (EUV) litografiu, najpokročilejší strojový nástroj na výrobu čipov, ktorý ČĽR nedokáže vyrábať a v súčasnosti ho nemôže dovážať (ChinaAET, 12. decembra 2022).

Po tretie, schopnosť efektívne spracovať a analyzovať obrovské množstvo údajov v rýchlosti je čoraz dôležitejšia, pretože množstvo údajov exponenciálne rastie (MIT Technology Review China, 23. novembra 2020). Fotonická technológia sa preto považuje za základ budúcich informačných technológií, pretože môže podporovať rozsiahle dátové centrá, vysokorýchlostné komunikačné siete a pokročilé aplikácie umelej inteligencie - to všetko, ako sa dúfa, oživí hospodársky rast ČĽR a posilní jej vedúce postavenie v oblasti technológií.

Napokon, odborníci v rámci Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) tiež skúmajú potenciálne aplikácie fotonických technológií, najmä v oblasti mikrovlnnej fotoniky. Podľa výskumníkov z Inštitútu elektronických zariadení v Nanjingu a Druhého vojenského zastupiteľského úradu oddelenia pre vybavenie vzdušných síl v Nanjingu sa mikrovlnná fotonika považuje za prevratnú technológiu, ktorá môže vyriešiť mnohé z elektronických prekážok, ktorým v súčasnosti čelia mikrovlnné radarové zariadenia. Uznávajú, že mikrovlnná fotonická technológia má obrovský potenciál pre aplikácie v radaroch, satelitnej komunikácii, širokopásmových bezdrôtových prístupových sieťach a integrovaných systémoch vesmír-vzduch, čo sľubuje, že zásadne ovplyvní pokrok moderných informačných technológií.

Prelomové výsledky výskumu v ČĽR

Výskumníci z ČĽR v posledných rokoch oznámili prelomové objavy, ktoré pozorovateľom na Západe často unikali.
Jedným z významných príkladov je vývoj fotonického čipu Taiji (太极光芯片) na univerzite Tsinghua, ktorý údajne prekonáva súčasné inteligentné čipy o dva až tri rády (Baijiahao, 12. apríla). Tento čip je rámcovaný ako mimoriadne užitočný pre komplexné úlohy, ako je analýza rozsiahlych obrázkov, podpora tréningu a odvodzovania LLM a prevádzka autonómnych inteligentných systémov s nízkou spotrebou energie. Inými slovami, táto technológia sa dá použiť na komplexné klasifikačné úlohy a obsah vytváraný umelou inteligenciou.

Spoločnosť Huawei robí pokroky aj v oblasti fotoniky. Spoločnosť napríklad v roku 2021 podala patent na "fotonický čip, spôsob jeho prípravy a jeho komunikačné zariadenie (光芯片及其制备方法、通信设备)" (Baijiahao, 13. marca). Na globálnom analytickom summite spoločnosti Huawei v roku 2021 Xu Wenwei (徐文伟), prezident strategického výskumného inštitútu spoločnosti Huawei, predpovedal, že dopyt po výpočtovom výkone sa do roku 2030 zvýši 100-násobne, čo povedie k veľkým investíciám spoločnosti Huawei do výskumu v oblasti fotonických počítačov (Youtube/Huawei, 12. apríla 2021).

Ďalší pokrok pochádza od tímu pod vedením profesora Wanga Chenga (王騁) na Mestskej univerzite v Hongkongu, ktorý tiež vyvinul niečo, čo označuje ako "špičkový mikrovlnný fotonický čip". Tento čip využíva optické komponenty na spracovanie a výpočet analógových elektronických signálov rýchlosťou 1 000-krát vyššou ako tradičné elektronické procesory pri nižšej spotrebe energie a je určený na použitie v širokej škále aplikácií (CityU, 29. februára). Tím profesora Wanga prekonal výzvy spojené s integráciou fotoniky s elektronickými systémami tým, že vyvinul čip s modulmi ultrarýchlej elektrooptickej konverzie, pričom použil umelý kryštál známy ako niobát lítny.

Niobát lítny (LiNbO3) sa často označuje ako "kremík fotoniky" a čoraz častejšie sa používa vo fotonických aplikáciách (Springer, 1. januára 2012). Platformy niobátu lítia na izolátore (LNOI), ktoré boli pôvodne vyvinuté v rámci spolupráce medzi Harvardovou univerzitou, laboratóriami Nokia Bell Labs a výskumníkmi z ČĽR ešte v roku 2018, vydláždili cestu pre vysoko výkonné fotonické zariadenia (Nature, 18. apríla 2018).
Vlastnosti tohto materiálu ho robia vhodným na tieto účely a zariadenia LNOI získali 99 % trhu s vysokorýchlostnou moduláciou (CHIPX, posledný prístup 30. júna; IOPTEE, posledný prístup 30. júna). Problémy však pretrvávajú.

Odborníci z ČĽR tvrdia, že fotonickým materiálom, ako je tenkovrstvový niobát lítny, chýbajú štandardizované techniky spracovania, čo brzdí vývoj súvisiacich zariadení a čipov. Fotonické zariadenia sú veľmi citlivé na teplotu a výrobné chyby, čo si vyžaduje vysoko presné technológie detekcie a opravy v reálnom čase pre rozsiahlu integráciu (NSFC, 17. januára 2023). Zahraniční odborníci sa medzitým zamerali na kľúčové prekážky, ako sú straty energie z pasívnych komponentov, oneskorovacích liniek, prepínačov a prepojení čipov, ktoré bránia výkonu integrovaných fotonických obvodov (Nano Material Science, 11. apríla).

Na plné využitie výhod fotoniky, ako je vysoká rýchlosť, veľká šírka pásma a nízka spotreba energie, je nevyhnutný vývoj súčiastok novej generácie s ultranízkymi stratami s využitím multimódovej vlnovodnej technológie a materiálov, ako je kremík alebo nitrid kremíka (Nano Material Science, 11. apríla). To zahŕňa prekonanie úzkych miest súvisiacich so šírkou pásma, šumom, stratami, citlivosťou a rozšírením operačných vlnových dĺžok. Jedným z kritických komponentov sú integrované čipy s vysokou hustotou prijímačov pre optickú komunikáciu, ktoré sú schopné zvýšiť počet paralelných kanálov a prelomiť limity prenosovej kapacity. Túto výzvu ilustruje kremíkový fotonický komunikačný čip spoločnosti Intel s rýchlosťou 1,6 TB/s a 8 vlnovými dĺžkami multiplexu. Laserové a modulátorové komponenty zaberajú väčšinu plochy čipu, čo naznačuje, že súčasné rozmery a úrovne integrácie sú nedostatočné pre budúce potreby ultravysokých kapacít (Intel, 28. júna 2022).

Záver

Spustenie prvej linky na výrobu fotonických čipov v ČĽR je významné. Bude hnacím motorom inovácií v oblasti kvantových počítačov, fotonických procesorov a pokročilých komunikačných technológií. Strategické štátne investície do fotoniky, ako sa zdôrazňuje v 14. päťročnom pláne a ďalších schváleniach na vysokej úrovni, pomáhajú ČĽR dostať sa na popredné miesto v tejto kľúčovej technológii, ako aj pomôcť jej obísť technologické kontroly USA.

Uvidíme, či ČĽR dokáže svoje údajné prelomové výsledky výskumu premeniť na rozšíriteľnú výrobu zariadení založených na tejto novej technológii. V súčasnosti žiadna krajina nie je schopná využiť túto technológiu na masovú výrobu nad rámec overenia konceptu a obmedzených prototypov (Nature, 8. mája). Napriek tomu sa ČĽR snaží byť lídrom v tomto novovznikajúcom odvetví, pričom načrtla cestu a zhromaždila potrebné zdroje. Vzhľadom na potenciálne prínosy, ktoré fotonika predstavuje pre celý rad technológií s dosahom na národnú bezpečnosť, je nevyhnutné, aby sa budúci vývoj pozorne sledoval.

Velmi zaujimave , dnes o tom pisal Michal Svatos urobil si dobru pracu Juggler , iste je len to ze cina davno nie je montovna a svet sa meni , mali by sme sa cine pchat do zadku viac ako woke USA ako madari a poliaci , halooo fico budicek pelle kedy bude cesta do ciny ?

Fotonicke cipy - vyvoj v tejto oblasti robi cely svet, nielen Cina: https://en.wikipedia.org/wiki/Photonic_ ... ed_circuit

K teme vsak pridavam 2 grafy:

Vyššie v článku bol spomínaný Broadcom, ten ide dnes do splitu 10 for 1.
Cena je už teraz 170,07$

Čína je podľa OSN vo vedúcej pozícii v počte patentov súvisiacich s generatívnou umelou inteligenciou. Z druhej najľudnatejšej krajiny sveta pochádzalo v rokoch 2014 až 2023 vyše 38-tisíc patentov súvisiacich s AI, čo predstavovalo zhruba šesťnásobok v porovnaní s USA, ktoré skončili na druhom mieste. Treba však podotknúť, že napriek vyššiemu počtu je kvalita patentov výrazne nižšia a USA tak majú stále veľký technologický náskok.

Fabrika bez ľudí. Čínsky Xiaomi bude vyrábať mobily plne automatizovane.
Martin Chabada

Jeden z najväčších producentov mobilných telefónov Xiaomi otvára severozápadne od centra Pekingu v Čchang-pchingu svoju Smart Factory. Táto továreň funguje na rozdiel od existujúcich výrobných prevádzok prakticky bez ľudí.

Zakladateľ tretieho najväčšieho svetového producenta mobilov Xiaomi Lej Ťün vo svojom príspevku na sieti X uvádza, že v továrni s plochou prevyšujúcou 80-tisíc štvorcových metrov bude vznikať približne 10 miliónov mobilných telefónov ročne. Nové výrobné priestory si vyžadovali investíciu 2,4 miliardy jüanov, teda v prepočte vyše 300 miliónov eur.

Továreň má jedenásť výrobných liniek a všetky výrobné procesy sú plne automatizované.
Odborne sa takáto prevádzka nazýva „lights-out“, pre neprítomnosť ľudí nie je potrebné vo výrobe ani svietiť.
Prvé produkty, ktoré opustia jej brány, budú telefóny MIX Flip a MIX Fold 4.

Zamestnanci továrne sú umiestnení iba v jej „mozgu“.
Oblečení v špeciálnom protiprachovom oblečení kontrolujú výrobu, ktorú riadi inovatívny softvér nazývaný Hyper IMP (Inteligentná výrobná platforma). Ten dokáže sám nielen riešiť väčšinu problémov, ale proces produkcie aj optimalizovať.

Továreň si udržuje aj superčisté výrobné prostredie. Dokáže odfiltrovať prachové čiastočky vo veľkosti mikrometra.
Funguje dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni a približne každé tri sekundy jej priestory opustí nový mobilný telefón.

Nová továreň nie je prvý pokus Xiaomi o automatizovanú produkciu. Už v roku 2019 vybudovali experimentálnu fabriku v meste Ta-sing, juhovýchodne od Pekingu. Tá však mala iba desatinu výrobnej kapacity Smart Factory.

https://standard.sk/714188/fabrika-bez- ... matizovane

1 mobil za 3 sekundy..
28 800 mobilov denne..
10 512 000 mobilov rocne..

In the smartphone segment, Xiaomi's global smartphone shipments reached approximately 145.6 million units in 2023,

Este by ma zaujimalo, ci uz byvali pracovnici dostavaju tie slubene dochodky, v mene hesla "robotizacia nezoberie pracu"..

V minulom roku čínsky dovoz mnohých základných zdrojov prekonal rekordy a dovoz všetkých druhov komodít vzrástol v objemovom vyjadrení o 16 %. Stále rastie, za prvých päť mesiacov tohto roka až o 6 %. Vzhľadom na ekonomické problémy krajiny to neodráža rastúcu spotrebu. Namiesto toho sa zdá, že Čína hromadí materiály rýchlym tempom – a v čase, keď sú komodity drahé.
Toto hromadenie zásob znepokojuje Američanov, a to nielen preto, že by mohlo zvýšiť infláciu zvýšením cien komodít. Dodávky, o ktoré Čína ide, sú tie, ktoré by potrebovala na prežitie konfliktu, napr. na Taiwane. „Keď to porovnáte s budovaním čínskej armády, začína to byť veľmi znepokojujúce,“

https://archive.is/VDxDy

Duopol gigantů Boeing a Airbus čelí po desetiletích tržní nadvlády reálné konkurenci v podobě čínského výrobce Comac
https://www.hrot24.cz/clanek/konec-nadv ... mi-letadly

Maďarská vláda čoraz viac spolieha na čínske investície. Preto sa Čína stala najväčším zahraničným investorom v Maďarsku. Koľko toto spojenectvo Budapešť stojí je záhadou, keďže výška úrokovej sadzby nebola zverejnená.
https://dailynewshungary.com/china-larg ... n-hungary/
Zdá sa, že ani všetky dane, ktoré budapeštianska vláda zaviedla, nedokážu pomôcť vybalansovať rozpočet. A tak bola donútená zastaviť investičné výdavky a naopak, zobrať si historicky najväčší úver, a to vo výške miliardy eur od čínskych investorov.
Vláda tvrdí, že ide o peniaze do infraštruktúry a energetických projektov, no ich bližší účel zatiaľ nezverejnila. Dokonca „zabudla“ o tejto pôžičke informovať odkedy ju v apríli zobrala. Na verejnosť sa informácie dostali až koncom júla.
https://www.politico.eu/article/budapes ... szijjarto/
Maďarsko sa pred niekoľkými rokmi vďaka podpore podnikania stalo atraktívnou destináciou pre zahraničný biznis. Teraz doň investujú najmä krajiny na základe politických preferencií. Čaro Maďarska sa stratilo, a to najmä z dôvodu škodlivej hospodárskej politiky Orbanovej vlády. Chuť všetko zdaňovať a regulovať sa obrátila proti krajine.

Nebol to prave Orban, kto znizil tu dan na 9%? Co sa stalo, ze to nevyslo?

Čína hromadí zlato a připravuje se na pád dolaru. Investor Pavel Ryba na Hausbotu Petra Horkého - YouTube
https://www.youtube.com/watch?v=Is4T8R1vOMA

Taky cesky Petr Schiff, rakuska ekonomicka skola, kvalitne info.

Nikdy nekupuj komunistické akcie a to jsou všechny akcie z Číny, Ruska, Běloruska, Severní Koreje a Kuby!
V komunismu akcie neexistují. Komunistické firmy jsou registrované v Karibiku.
Tyto bezcenné papíry (jak Alibaba) se prodávají často jen jako certifikát ADR, ale mají nulovou hodnotu, protože diktátor a ministři je dostanou zadarmo a snad i Karel Munger dostal zadarmo ADR Alibaba, aby tomu dělal reklamu.

V ADR su realne nakupene akcie. Je to nieco podobne ako ETF alebo iny fond.

Len su v tom akcie jedinej firmy.
1 ADR = 1 akcia, alebo 4 alebo 10.

Spravca dostava dividendy a berie si nejaky poplatok za spravu.

Nie je to teda ziadna spekulacia ako pri CFD.

ADR existuje preto, lebo vacsina brokerov v US neumozne nakup na inych trchoch mimo US.
Oni si tam nakupuju len svoje firmy resp. len na svojej burze.

Tak ak sa nejaka firma chce dostat na americky trh k americkym investorom aj k drobnym, tak sa to robi cez ADR.

Komunizmus nehodnotim, cez ADR su tam aj firmy z EU, banky alebo spolocnosti z inych vyspelych regionov.

ADR vies za istych okolnosti konvertovat na akcie ale opustis tym burzu v US a dostanes akcie v Sanghai a pod.

Nedavno kvoli US sankciam tak dopadli ADR na Petrochina (ropna spolocnost vlastenena aj vladou)

Bolo na vyber - bud konverzia na dolare alebo akcie ale na Cinskom trhu.
Ale len u Brokera, ktory ma pristup aj na CN trh napr. iBKR.

Vacsina investorov mala teda moznost zobrat len tie $.

Svoji první jadernou elektrárnu Čína schválila v roce 1981. Agentura Bloomberg nyní očekává, že do roku 2030 předstihne Čína v kapacitě jaderných elektráren Francii a USA a stane se jedničkou na trhu. V době, kdy se celkově staví jen málo nových reaktorů, jich má Čína ve výstavbě 30. Peking vynaložil miliardy na výzkum a experimenty. Výsledkem jednoho z nich je i reaktor Linglong One, který provozuje společnost China National Nuclear Power Co., a který je dosud jediným malým modulárním reaktorem schváleným Mezinárodní agenturou pro atomovou energii (MAAE). Má být dokončen do konce příštího roku.
https://www.patria.cz/zpravodajstvi/601 ... etice.html

Cina vzdy bola lidrom svetoveho pokroku ze zaspala za poslednych 150 rokov -vdaka Anglicku ktore ju okupovalo to nezmeni nic na tom, ze je Velmoc , a skutocna velmoc ,co vie co si moze dovolit a kedy, maju v sebe aj davku pokory sebereflexii ked vedia kedy rozky netreba vystrkovat, ma dhodobu historiu , na ktoru sa nechytaju ani staty tohto casu snaziace sa urcovat svetove dianie, Maju poslusne obyvatelstvo cca15-20% obyvatelstva planety, ktore mozu ovladat- nesplneitelny sen mnohych statnikov v demokrtaickych krajinah zapadu vyvaza , respektive ovladajiu 90% klucovach vzacnych nerastov zemin , uvedomili si ze aby si toto vsetko zachovali potrebuju silnu armadu.Citat z verejnych medii hovori za vsetko
Rusko má díky dva a půl tisíce kilometrů dlouhé hranici s Čínou nespočet možností, jak jí pomoct. Pokud Spojené státy a spojenci někdy přistoupí k námořní blokádě Pekingu, Rusko může zamezit přístupu do vzdušného prostoru v blízkosti svých hranic, což ohrožuje americké základny v Japonsku. „Ve scénáři vleklé války bude díky této podpoře mnohem těžší přimět Čínu ke kapitulaci,“ upřesnila odbornice na mezinárodní vztahy Oriana Skylar Mastrová.
v preklade po slovensky, aj Amerika si uvedomuje ze by nad Cinou nezvitazila, preto sa tam nebojuje. Zatial . Dokedy to tak zostane je otazne, Cina bytoste ohrozuje Ameriku vo funkcii lidra svetu- a jej zaujmoch.Nejaka cla Cinu nezlomia, Ked Cina potrebovala druhe staty, ta doba pominula asi pred 20 rokmi teraz ine staty sa nevedia zaobist bez Ciny, Moznost je dobyt ju-co som vysvetlil ze je dost problematicke, alebo spolupracovat -ale sa dostanu do este do vascsej zavislosti od Ciny.

První z následujících dvou grafů ukazuje vývoj prodeje čínských elektromobilů na zahraničních trzích. K tomu vidíme vývoj exportů u baterií a u vozů se spalovacími motory. Druhý graf ukazuje čínský podíl na jednotlivých globálních trzích. Ten se v minulém roce blížil 60 % u baterií, u elektromobilů převýšil 30 %:


Ohledně zavádění někteří čínští výrobci elektromobilů mohou v jejich důsledku akceptovat snížení ziskových marží nebo mírně zvýšit ceny, aby si udrželi podíl na trhu. Čínské značky mohou také více přesouvat výrobu elektromobilů do jiných zemí a tím se vyhnout nálepce „vyrobeno v Číně“. Podle Natixisu by se změnila na „vyrobeno Čínou“, což už by nebyl z hlediska cel problém.



Cely clanok: https://www.patria.cz/zpravodajstvi/604 ... cinou.html

Je to nesmierna skoda, ze Cine veli to co tam veli (politika), to by boli s ich pracovitostou uz uplne niekde inde. A ja by som sa uz ucil Mandarinsky

Mna by zajimalo, ci existuje nejake ETF pre BRICS co by kopirovalo ich ekonomiku.

Budeme mat cinske dialnice ?
https://index.sme.sk/c/23380430/dialnic ... draho.html

Battery swap station for electric trucks, China.

https://www.youtube.com/watch?v=1SRiw8dJCJM

CNN: Čína získala náskok v jaderné fúzi. Začne do 10 let dodávat energii? - Svět hospodářství
https://svethospodarstvi.cz/ekonomika/c ... d=32889693

https://www.reuters.com/world/china/chi ... 024-11-01/

BEIJING, Nov 1 (Reuters) - China will extend visa-free entry to citizens from nine additional countries, including South Korea, Norway and Finland, the foreign ministry said on Friday.
Starting Nov.8, nationals from these countries, which also include Slovakia, Denmark, Iceland, Andorra, Monaco and Liechtenstein, will be allowed to enter China for business, tourism, family visits, or transit for up to 15 days without a visa, the ministry said.

Zo Slovenska do Ciny na 15 dni vraj nebude treba viza.

Nase vlaky coraz viac spomaluju (a vyraduju a meskaju), a v tej zlej fuj hnus komunis zaostalej Cine idu 300+ ... zaujimave..

Tak ale niekde som videl videa o profesionalnych natlacacoch do vlakov v bielych rukavickach.
Mozno to bolo v Japonsku alebo Juznej Koreji. Neviem. Ale dost pravdepodobne (aj) v Cine.

Aspon sa dostanu do prace, nie ako u nas, ani dialnice prejazdne ,vlaky meskaju, a este sa zvysuju ceny. (a urcite vlaky typu IC EC su podobne ako tam, sardinky), zazil som aj plnu MHD, bolo treba cakat na dalsiu.

jaroslav80 napísal: ↑So 02 11, 2024 10:41 am Tak ale niekde som videl videa o profesionalnych natlacacoch do vlakov v bielych rukavickach.
Mozno to bolo v Japonsku alebo Juznej Koreji. Neviem. Ale dost pravdepodobne (aj) v Cine.

Pro natlacaci tlacia do metra, tieto high-speed trains su miestenkove, takze komfort ma kazdy a pohodlne sedis... da sa to porovnat s business class v lietadlach

V rámci pozoruhodného počinu inžinierstva a automatizácie Čína nedávno dokončila prvý úplne bezpilotný projekt obnovy ciest na svete, ktorý pokrýva pôsobivých 157,79 kilometrov rýchlostnej cesty bez zapojenia jediného ľudského stavebného robotníka.

https://gpcsl.com/2024/10/15/robots-pav ... milestone/

Vedúci pracovníci spoločnosti Zeiss SMT, ktorá vyrába nevyhnutné komponenty na výrobu najvýkonnejších polovodičov na svete , dostali na jeseň minulého roka znepokojivé správy. Lovci hláv z čínskej technologickej firmy Huawei Technologies sa pokúšali ukradnúť jej zamestnancov.
Zamestnanci s prístupom k citlivému know-how Zeiss dostávali správy, e-maily a hovory na LinkedIn od predstaviteľov Huawei, pričom im podľa ľudí so znalosťou situácie ponúkali až trojnásobok ich platu, aby sa pripojili k čínskej spoločnosti.

Čínske firmy sa zameriavajú na viaceré technologické centrá vrátane Taiwanu, častí Európy a Silicon Valley. Niektorí zakrývajú svoj čínsky pôvod vytváraním miestnych podnikov, ktoré najímajú zamestnancov, aby sa vyhli pozornosti miestnych úradníkov

Od roku 2021 spoločnosť Huawei najala desiatky inžinierov a ďalších zamestnancov so sídlom v Číne, ktorí pracovali na litografii a optike pre spoločnosti vrátane ASML a ďalších západných firiem, ukazujú údaje z LinkedIn a čínskej pracovnej siete Maimai. Čínsky inžinier, ktorý opustil ASML asi pred desiatimi rokmi so znalosťou niektorého z jeho softvéru, neskôr podľa firemných registrácií a ASML založil konkurenčnú spoločnosť v Číne.
Jeden bývalý zamestnanec ASML so sídlom v Tchaj-peji povedal, že dostával otázky od čínskych náborových pracovníkov každý mesiac po dobu dvoch rokov po odchode zo spoločnosti v roku 2020. Inžinier povedal, že Huawei bol obzvlášť vytrvalý a opakovane sa snažil pripojiť sa na LinkedIn. Nikdy neodpovedal.

Cely clanok https://archive.is/XKt9L

A s AI to bude este zabavnejsie..

China bans exports of gallium, germanium, antimony to US

Čína zakazuje vývoz niektorých dôležitých komponentov na výrobu polovodičov do USA. Reaguje na nové obmedzenia Washingtonu zamerané na schopnosť Číny vyrábať pokročilé čipy.

Medzi materiály, ktorých vývoz je zakázaný, patria gálium, germánium a antimón, oznámilo čínske ministerstvo obchodu s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť.

Zákaz sa týka materiálov, ktoré môžu mať civilné aj vojenské využitie. Pri grafitových materiáloch, ktoré môžu mať aj dvojaké použitie, Čína zavádza prísnejšiu kontrolu a pred ich vývozom je potrebné zistiť, kto a na čo bude tento materiál v USA využívať.

Grafit je okrem iného dôležitý na výrobu batérií pre elektromobily.

https://www.reuters.com/markets/commodi ... 024-12-03/

https://www.bnnbloomberg.ca/business/in ... -tat-move/

China Targets Critical Metals in Tit-for-Tat Response to US.

Gallium, germanium, antimony and superhard materials are no longer allowed to be shipped to America, the Ministry of Commerce said in a statement Tuesday. Beijing will also place tighter controls on sales of graphite, it added.

China’s response targets metals used in everything from semiconductors to satellites and night-vision goggles. A Chinese export ban on gallium and germanium would deliver a $3.4 billion hit to the US economy, the US Geological Survey said in a report last month.

Skoncila doba jednostrannych sankcii a jednostranneho zastrasovania.

V ostatných týždňoch a mesiacoch sa veľa popísalo o spomalení globálneho ekonomického rastu, hrozbe obchodných vojen, zaostávaní európskej konkurencieschopnosti a špeciálne o narastajúcich problémoch nemeckej ekonomiky a v rámci toho najmä o problémoch nemeckého automobilového priemyslu.

A do toho všetkého zvolenie Trumpa za staronového amerického prezidenta, rozpad nemeckej vládnej koalície, zostrenie amerických, ale aj európskych obchodných obmedzení voči Číne. A nové, čoraz pesimistickejšie prognózy vývoja stagnujúcej nemeckej ekonomiky.

Správou mesiaca december, ktorá toto všetko ilustruje asi najlepšie, je však táto: Mercedes nepredal v Číne za ostatné dva mesiace (október a november 2024) ani jedno auto Mercedes Benz EQE, čo je elektrická limuzína vyššej strednej triedy. A to napriek zlacneniu tohto luxusného elektrického modelu o 40 percent, a teda jeho predajnej cene pod 50-tisíc dolárov.

Ešte v januári 2023 sa v Číne predalo 921 takýchto áut, v januári 2024 to bolo už len 63 áut, v júli 2024 sa predalo 9 mercedesov EQE, v auguste dva a v októbri a novembri už ani jeden. V krajine, ktorá má 1,4 miliardy obyvateľov a v ktorej bola donedávna pre rastúcu vysokú a vyššiu strednú vrstvu táto nemecká automobilka statusovým symbolom. Pri elektrických autách to už zjavne neplatí.

Čo sa teda stalo?
Za poklesom dopytu by mohol byť aj celkový pokles spotrebiteľského dopytu, ktorý môže byť daný jednak poklesom čínskej rastovej dynamiky, rastom problémov v podnikovej sfére, ako aj spľasnutím realitnej bubliny. Je to však najmä deflačnou pascou, čo je odkladanie nákupov najmä drahších vecí dlhodobej spotreby v očakávaní ďalšieho poklesu cien.
Ale hoci tieto javy sú v čínskej ekonomike prítomné a mohli sa prejaviť aj na dopyte po osobných autách, pre elektrické autá to neplatí. Medziročne sa ich v októbri v Číne predalo viac o 60 percent.

Takže problém je omnoho hlbší a vážnejší.
V Číne rýchlo rastie podiel elektrických áut na predajoch nových áut a predaje elektrických áut tam neklesajú len nemeckým, ale aj všetkým ostatným nečínskym značkám, teda aj americkým, európskym, japonským či kórejským.
Zásadným problémom pri elektrických autách pritom nie je len vyššia cena, ale aj nižšia kvalita tých nečínskych. Už dlhšie prevláda aj medzi expertmi názor, že kým pri autách so spaľovacími motormi sa kvalita čínskych áut zahraničnej konkurencii ešte nevyrovnala, pri elektrických autách je to naopak. Takže hlavný problém je, že elektrický mercedes (a takisto iné značky) je nielen drahší, ale ho považujú aj za zastaralejší, menej kvalitný a menej moderný.
Neviem posúdiť, či to tak naozaj je, ale obávam sa, že je to jedno. V politike aj v marketingu totiž platí, že dôležitejšie je, ako sa veci javia, než to, aké naozaj sú.

Na porovnanie, čínskemu lídrovi vo výrobe elektrických áut, spoločnosti BYD sa darí nad všetky očakávania. Táto automobilka je už svetovým lídrom vo výrobe elektrických áut, a to ako vo výrobe BEV (battery electric vehicles), tak aj vo výrobe PHEV (plug-in electric vehicles). Len v novembri vyrobila táto čínska automobilka 504-tisíc takýchto áut, čo je medziročný nárast o dve tretiny. Z toho takmer 200-tisíc bolo čisto elektrických áut (BEV).
Na porovnanie mesačná výroba Tesly sa pohybuje na úrovni asi 150-tisíc BEV, skupina VW (teda VW, Škoda, Audi, Seat, Cupra, Porsche) predáva mesačne asi 60-tisíc BEV a predaje sú relatívne stabilné, BMW asi 35-tisíc mesačne s mierne rastúcim trendom, ale Mercedes predal v treťom štvrťroku len 42 500 BEV, teda menej ako 15-tisíc mesačne. Za tretí štvrťrok ide dokonca o medziročný pokles o 31 percent.

Zásadným problémom je teda skutočnosť, že čínske elektrické autá sú nielen lacnejšie, ale aj kvalitnejšie (alebo sú aspoň za také považované). Je to dané najmä tromi faktormi.

Tým prvým je fakt, že elektrické autá sú technologicky omnoho jednoduchšie ako autá so spaľovacími motormi.
Druhým dôvodom je, že Čína sa na ich vývoj a výrobu sústredila omnoho skôr ako západní automobiloví výrobcovia (s výnimkou Tesly).
Ale tretím je aj obrovská štátna pomoc, ktorú čínska vláda poskytovala svojim výrobcom elektrických áut. A samozrejme, cenová konkurencieschopnosť je daná nielen dlhodobo nižšími mzdovými a inými nákladmi, ktoré vyplývajú z nižšej ekonomickej a životnej úrovne v Číne, ale aj rozdielmi v nákladovosti, ktoré vznikli za ostatných päť rokov. Kým výrobné náklady nemeckých priemyselných (a teda aj automobilových) výrobcov od roku 2019 doteraz vzrástli o štvrtinu, výrobné náklady čínskych priemyselných výrobcov sa za ostatných päť rokov vôbec nezvýšili.

Ak by sme sa na to pozerali čisto ekonomicky, tak by sme mohli povedať, že obchod je obchod, a ak vie Čína vyrábať elektrické autá lacnejšie, tak by sme ich dovozu nemali klásť žiadne prekážky. Ľudia si budú môcť kúpiť lacnejšie autá, zvýši to životnú úroveň a kvalitu života, zníži to infláciu a bude to mať ešte aj pozitívny vplyv na životné prostredie. A vytvorí to aj tlak na európske automobilky, aby zvýšili svoju produktivitu, rýchlejšie inovovali a znižovali náklady.

Problém je však v tom, že politicky to nebude také jednoduché, pretože by to mohlo znamenať bankrot viacerých európskych automobiliek. A teda platí, že otvorený trh s automobilmi sa zrejme stane podobne politicky citlivou otázkou, ako je otvorený trh s potravinami a poľnohospodárskymi plodinami.

Navyše sú tu minimálne dva ďalšie argumenty, ktoré problematizujú vyššie uvedený čisto ekonomický prístup. Tým prvým je, že súčasná čínska konkurenčná výhoda v elektrických autách nevznikla férovým spôsobom, pretože ju umožnila aj obrovská štátna pomoc, zvýhodňovanie čínskych a znevýhodňovanie nečínskych výrobcov.

A tým druhým je fakt, že z geopolitických dôvodov už dnes neplatí to okrídlené friedmanovské „business of business is business“, teda že firmy by malo zaujímať len podnikanie a dosahovanie zisku bez ohľadu na iné okolnosti a súvislosti.

Aj preto už USA aj EÚ uvalili na čínske autá dovozné clá a aj preto hrozí, že obchodné vojny ešte zďaleka nedosiahli svoj vrchol. Veľmi dôležité však bude, aby najmä USA, EÚ a ďalší ich spojenci nezačali bojovať proti sebe navzájom a aby boli schopní dohodnúť sa na jednotnom postupe tak, ako sme o tom už v tejto rubrike písali.
Či sa to podarí, je dnes jedna z najhlavnejších ekonomických otázok doby a zdá sa, že dôležitú úlohu v riešení tohto neľahkého rébusu bude hrať slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Držme mu palce.
https://e.dennikn.sk/4358115/ako-to-cit ... -mercedesy

možno je problém, že čo preniklo do správ, tak je veľa športových áut(aj pomerne dostupných pre miestnych), ale aj taká Tesla je tiež možno potláčaná, takže výber dnes už veľký ale aj chudoba... a čaká sa možno ako s trhom v Ázii zatrasie Samsung, ale to nie je riešenie pre Indiu, Malajziu, Bangladéš a podobne... pritom taká kultúra je aj v Číne v trocha v inej podobe nielen mestského typu...

Čína v oblasti Ev europskych vyrobcov dávno predbehla. Dnes dokáže ponúknuť v podstate špičkové produkty aj v luxusnom segmente.

Dominancia Číny v tzv. zelenom sektore spôsobuje EÚ čoraz väčšie problémy.
Európa potrebuje totiž čínske výrobky, aby splnila svoje ciele dekarbonizácie, no zároveň sa snaží chrániť svoj priemysel a vyhnúť sa závislosti od jedného dodávateľa.

„Čína sa už stala nesporným lídrom vo výrobe elektromobilov a má dominantné postavenie aj v sektore veternej a solárnej energie.
Európe čínska dominancia nad touto výrobou, ako aj nad ťažbou kritických nerastov, potrebných na zelenú transformáciu, spôsobuje bolesť hlavy“. Na splnenie cieľov dekarbonizácie potrebuje totiž veterné turbíny, solárne panely aj lacné elektromobily.
No zároveň sa chce vyhnúť nadmernej závislosti od dodávok len od jednej strany a chrániť národné priemyselné odvetvia pred čínskymi výrobcami, ktorí sú štedro dotovaní Pekingom.

Čína sa podieľa 60 % na svetovej výrobnej kapacite veterných turbín, viac ako 80 % na výrobe solárnych článkov a takmer 40 % na výrobe tepelných čerpadiel. Vyplýva to zo správy, ktorú v apríli 2024 zverejnila Európska komisia v rámci vyšetrovania ochrany obchodu“.

V dokumente sa uvádzajú aj početné príklady priamej štátnej pomoci pre firmy v Číne, ako je zníženie daní alebo preferenčné zaobchádzanie vo verejných súťažiach a dokonca aj možné využitie nútenej práce.

Brusel má v čerstvej pamäti katastrofálne dôsledky energetickej závislosti EÚ od Ruska. Teraz sa obáva čínskych obmedzení na vývoz gália a germánia, ktoré sú nevyhnutné pre produkty, ako sú polovodiče a solárne panely. Peking varoval, že ak to bude považovať za potrebné, bude využívať moc, ktorú mu udeľuje jeho dominancia.

Podľa generálneho riaditeľa španielskej spoločnosti Basquevolt Francisca Carranzu je dominancia Číny skutočne ohromujúca.
Jeho firma sa snaží poskytnúť Európe polovodičovú batériu, ktorá jej umožní vyrábať lacnejšie vozidlá s väčšou autonómiou bez závislosti od čínskych technológií a materiálov. Ale Číňania ovládajú všetky vrstvy elektromobilu, od vozidla až po suroviny vrátane batérií.
Je ťažké dosiahnuť kontext, v ktorom môže byť Európa nezávislá od Číny, upozorňuje.

Ázijský gigant, ktorého ekonomika pokrivkáva v dôsledku problémov na trhu s nehnuteľnosťami, sa v prípade hospodárskeho rastu spolieha vo veľkej miere na zmenu modelu založenom na high-tech výrobe. Investície do priemyselných odvetví v tomto sektore vzrástli od januára do októbra 2024 medziročne o 9,3 %. Krajina potrebuje vyvážať tovar a je si dobre vedomá dopytu po ekologických produktoch.

Na rokovaniach s Bruselom vláda v Pekingu vždy opakuje, že bez čínskych produktov nebude EÚ schopná uskutočniť svoj ekologický prechod.
A ak zavedie clá, proces bude oveľa drahší.

Podľa analytikov na uskutočnenie zeleného prechodu EÚ by v krátkodobom horizonte bolo lepšie nakupovať z krajiny, ktorá má najväčšiu komparatívnu výhodu vo výrobe tohto tovaru, teda z Číny. Ale z dlhodobého hľadiska je vec iná.
„Dovážajúce krajiny musia urobiť kalkuláciu. Čo je hodnotnejšie – záplava produktov, ktoré sú lacné, no vytvárajú nezamestnanosť v eurozóne, alebo náklady na zavedenie ciel?“ položil kľúčovú otázku ekonóm Michael Pettis, odborník na čínske financie.

(tasr, el pais)

P.S. Politici EU sa však budú opičiť po Trumpovi a po Rusku bude náš druhý úhlavný nepriateľ Čína.
Európa si tak strelí guľku do druhej nohy. Budeme si vyrábať sami, ale 3 x drahšie . Pritom už teraz nemá kto pracovať...

Môj bezkonkurenčný mixérik z Číny..otáčky 35000, objem nádoby: 2.5l a výkon: 1500W mi slúži už 9 rokov !
Kúpil som ho za 180 €, pričom importér ho vtedy kupoval z Číny za 25 € ( čo myslíte, kto zarobil? ).
Dnes ho predávajú za 200 €, vylepšený, 38 000 otáčok, digitálny a v kategórii profesionálny mixér v gastropriemysle.

Pre porovnanie... americký Vitamix s horšími parametrami sa vtedy predával po 400€, dnes stojí 800 €.
Samozrejme, že američania urobia všetko preto aby nám predávali predražené výrobky (5 x drahší LNG nám už predávajú ) a z Číny
urobili nepriateľa č. 1. ( začne sa clami, skončí sa sankciami ).
Možno aj vojnu tam vyprovokujú, samozrejme tak, že agresorom nebude nikto iný ako Čína...

Pre srandu králikov dôkazom ako fungujú štátne dotácie a protekcionizmus v EU je to, že francúzske a talianské víno ktoré pijem je lacnejšie ako slovenské.
A teraz vinárov dorazí ešte lacnejšie víno z južnej ameriky. EU už podpísala dohodu o bezcolnom importe.

podľa slovenských inžinierov na Slovensku je veterná elektrina nerentabilná, soláre sa robia skôr živnopastnícky a na tepelné čerpadlá treba rozryť záhradu a vyčleniť si izbu na skriňu, s dotáciami ktoré treba vyklikať rýchlosťou 5s po zahájaní nedostupné ako lístky na Slovan na LM...

vidno že energobiznis si ide svoje... to len Španieli vraj tú elektrinu nevedia exportovať do Strednej Európy, nie sú potrubia... ale španielskú burzu, to by muselo prejsť cez EuroNext a to je Zem zakliata...

ale vraj v Česku idú stavať nové atómky pre potreby dividend, ale otázne je teda že na čo a kto to urobí a možno aj čo s tým, nevedno nejaký záujem priemyslu, vraj je solár po roku 2028 investične zaplatený a tak tu bude vraj raj na Zemi nielen pre firmy...