Je to neuveriteľné, ale tentoraz sa do totality hrnie Západ. A to nielen upadajúca Európa, ale aj USA, ktorú čaká postupný vtieravý ,,socializmus,, ak vyhrá Kamala. God bless America - aby prosperita ich korporácii vydržala čo najdlhšie. Ináč ako investori nebudeme mať kde investovať.
Nejde mi ani tak o diskusiu, veď názory má každý rôzne...ale o dokumentovanie neuveriteľných vecí, ktoré sa dejú v súčasnom vyspelom kapitalistickom svete a čo je dosť smutné: rozkladajú spoločnosť. Napríklad minulého roku sme zažili bankrot 16 najväčšej americkej banky Silicon Valley Bank , ktorú sme rozoberali v osobitnom vlákne a čo sme zistili?:
Že banka už rok nemala šéfa riadenia rizík a miesto dôležitých vecí sa rozptyľovali gender politikou aby polovicu predstavenstva tvorili ženy, minimálne 1 černoch, 1 LGBTI a 1 veterán. Okrem toho kopa tímov pracovala na podružných témach a až 5 mld. USD mali vyčlenených na riešenie klímy, monitorovania iniciatív na zníženie emisií skleníkových plynov a pod.
Vráťme sa však k podstate neomarxizmu, ktorý najlepšie asi zhŕňa tento blog z denníka Postoj. Dostal som sa k nemu , ked som dal výraz ,, progresívny neomarxizmus,, do googla.
A už nemusím nič písať, autorka všetko pekne vysvetľuje:
Neomarxizmus
Neomarxizmus sa vyvinul ako novodobý ideologický smer, ktorého koreňmi sú pôvodné teórie marxizmu od Karla Marxa a Friedricha Engelsa. Diabol je však v detailoch. Zatiaľ čo pôvodné marxistické učenie sa zameriavalo na sociálno – ekonomické aspekty života spoločnosti terajšia obdoba sa fixuje na kultúru a ideologické prvky myslenia jednotlivca, ktoré sa snaží pretavovať do posilnenia pozície globalizmu ako náhradu za národné štáty.
Najväčšími témami, ktorými sa neomarxisti zaoberajú sú najmä práva sexuálnych, rasových, etnických menšín ako aj sociálna spravodlivosť a rodová rovnosť. Mohli by sme si povedať, že nie je nič zlé na pomáhaní tým menším a zraniteľnejším. Avšak najdôležitejšie, čo si je potrebné uvedomiť, je fakt, že neomarxisti si vyberajú ľahké ciele, za ktoré sa skrývajú. Menšinám nechcú pomáhať, ale snažia sa cez nich dostať k moci.
Progresívna politika
Popularitu ideológie, ktorá znie dobre avšak v praxi nefunguje, pozdvihol do výšin politiky najmä cez vzdelávanie Paolo Freire. Bol to brazílsky marxistický učiteľ, ktorý sa verejne hlásil k pôvodnému marxizmu a vyučoval na Univerzite v Sao Paulo. Ako vysokoškolský profesor s právnickým vzdelaním vedel, že klasický marxizmus zlyhal. Nahradil ho teda novým, ktorého najsilnejším prostriedkom na dosiahnutie rovnosti je indoktrinácia. Napísal niekoľko kníh, ktoré sa zameriavajú na moderné vzdelávanie. Najznámejšia je však Pedagogika utlačovaných. Nebudem podrobne opisovať o čom kniha je. Dostupná je aj u nás na Slovensku.
Kritiku na danú knihu napísal v roku 2022 James Lindsay. Odhalil v nej nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva v neomarxizme a jeho tichej integrácií do dnešného vzdelávania a následne cez vysoké školy do spoločnosti a politiky. Kniha má názov "The marxification of Eduaction".
Trochu z teórie:
Čo s tým majú progresívne strany?
Dôležité je si uvedomiť, že neomarxisti sú prítomní po celom svete, rovnako ako hociktorí iní ideológovia.
Ich schopnosť presvedčiť a ovplyvniť je však unikátna, pretože sa dokážu prispôsobiť a skrývať za dobrými úmyslami.
Inklinujú k nej preto najmä mladí liberálny voliči alebo občania, ktorí sú nespokojní s miestom, ktoré zastávajú v spoločnosti.
Chcú revolúciu, ktorá ich dostane naspäť na koľaje a neštítia sa pritom používať tie najzákernejšie taktiky.
Najciteľnejšie sa to prejavuje u progresívnych strán po celej Európe a v USA, kde ľavicové prúdy sa spájajú a presadzujú tie isté politiky a zákony s cieľom dosiahnuť povestnú rovnosť.
Znaky neomarxizmu
Teória obete a agresora – utlačovaných a utlačiteľov. - Či už sa bavíme o sexuálnych alebo rasových menšinách vždy sa neomarxisti snažia zbytok spoločnosti, ale najmä dané menšiny presvedčiť, že väčšina ich diskriminuje, obmedzuje, chce ich vypudiť zo spoločnosti, pri tom realita každodenného spolunažívania osôb je pokojná a mierumilovná.
Vyvolávanie strachu, paniky a pochybností. – Môžete počuť vety typu: „Nenávistné prejavy, ktoré polarizujú spoločnosť.“ Alebo „LGBT ľudia na Slovensku nie sú v bezpečí.“ Cieľom je vyvolávanie atmosféry strachu a hnevu, ktorá je ideálna ako podhubie pre povestnú revolúciu. Všimnite si, že títo ľudia vám nevedia dať príklad alebo dôkaz toho, že dané menšiny sú ohrozené väčšinou v každodennom živote spoločnosti.
Kritizujú samotný marxizmus. – Neomarxisti vedia, že prihlásiť sa k svojmu skutočnému smeru by bolo pre nich mocensky nevýhodné kvôli zlyhaniam, ktoré potvrdzuje história.
Rovnosť, sloboda, rovnaké práva. – Demokratické pojmy, ktoré zneužívajú a menia ich význam, aby zapadli do vzorca teórie obete. Ignorujú realitu života a pretáčajú naratív vo svoj prospech, napr. aby sa dostali do parlamentu, nejakej inštitúcie, úradu. Vždy im ide o mocenské pozície, ktorými môžu meniť kultúru národa.
Kultúra spoločnosti. – Zmena kultúry je pre nich nevyhnutná. V konzervatívnej spoločnosti, ktorá má štruktúry, zásady, hlbší zmysel, hodnoty a náboženské zameranie nedokáže dosiahnuť svoje ciele globalizmu.
Na záver z blogu pár vecí, ktoré majú terajší neomarxisti spoločné s komunistami a ktoré autorka výstižne opísala, hoci vtedy nežila:
Vešanie LGBT vlajok, zmeny názvov budov do dúhových farieb, symboly na štátnych budovách, nosenie dúhových znakov.
Rovnaké robili komunisti. Kosák a kladivo s červenou vlajkou bolo všade. Ľudia museli nosiť komunistické znaky a hrdo sa k ním hlásiť inak boli ostrakizovaní.
Pokiaľ má človek čo i len trochu kritický postoj k tejto skupine je automaticky „nepriateľ“.
Za komunistov to bol nepriateľ režimu dnes nepriateľ spoločnosti.
Komunisti sa tiež snažili „prevychovávať“ spoločnosť. Hlásali rovnosť v majetku a vlastníctve. Dnes neomarxisti hlásajú sociálnu rovnosť, ktorá podľa nich na západe stále neexistuje, pretože homosexuáli sa nemôžu vydávať a adoptovať si deti, aj keď všetci vieme, že homosexuáli v živote od prírody nie sú schopní spolu stvoriť dieťa. Máme to však prijať, pretože nezáleží na tvorení rodiny ako základnej bunky spoločnosti, ale na uspokojovaní potrieb.
Sexuálna výuka na školách, kedy sa malým deťom a mladým ľuďom snažia cudzí ľudia natlačiť do hlavy gendrovú ideológiu a spochybňovanie tradičných hodnôt a hodnôt tej, ktorej rodiny. Indoktrinácia na školách prebiehala aj za komunistov, kedy sa deti museli učiť, že súkromné vlastníctvo je prežitok.
Dúhové pochody a PRIDE. Ako sa líšia od komunistických májových pochodov? Opýtajte sa starých rodičov ako museli povinne chodiť zo škôl a zúčastňovať sa osláv komunizmu. LGBT to dnes robí tiež. V USA sa už učitelia a triedy na verejných školách musia v júni zúčastňovať dúhových pochodov a daj najavo ich podporu LGBT komunite. Sú tam častokrát aj deti zo základných škôl
Komunisti vo veľkom obľubovali cenzúru a slovo dezinformácia vznikla ako praktika KGB, ktorá slúžila na diskreditáciu osôb, politiky alebo názorového oponenta na manipuláciu verejnej mienky. To isté dnes robia progresívne neomarxistické strany a osoby. V Europarlamente pred pár dňami eurokomisárka Vera Jourová deklarovala, že pokiaľ Twitter nezačne informácie separovať a cenzurovať Twitter v Európskej únií zakážu. Link na článok o zrušení Twitteru
Aj neomarxisti aj komunisti útočia na náboženstvá, cirkevné inšiitúcie, nábožensky založených občanov a snažia sa vymazať cirkev z verejného, ale aj súkromného života spoločnosti. Chcú zrušiť spovedné tajomstvo, zrušiť náboženskú výuku na školách a pod. Viera v niečo vyššie ako sú povrchné ľudské potreby je ich najvyšší nepriateľ.
______________________________________________________________________
Tak poďme k prvému príspevku, kvôli ktorému som de facto založil vlákno:
Rovnaká odmena za rovnakú prácu. Marxistické zákony namiesto zdravej ekonomiky
https://standard.sk/770279/rovnaka-odme ... -ekonomiky
Požiadavka na rovnakú odmenu za rovnakú prácu znie spravodlivo. Otvára však priestor, aby štát neprimerane vstupoval do súkromných vzťahov.
Napríklad britský pracovný tribunál núti spoločnosť Next odmeňovať predavačky rovnako ako skladníkov.
Karl Marx predpokladal, že kapitalistický systém ukončí revolúcia. Dnes môžeme pozorovať, ako sú základy trhového systému postupne demontované sériou rozhodnutí, ktoré – na rozdiel od revolúcií – unikajú pozornosti väčšiny ľudí.
Príkladom takéhoto nenápadného rozhodnutia je rozsudok z Veľkej Británie, ktorý ukončil šesťročný súdny spor zamestnancov spoločnosti Next s ich zamestnávateľom o rovnaké odmeňovanie. Pracovný tribunál rozhodol, že zamestnanci obchodov, medzi ktorými sú prevažne ženy, nemali byť odmeňovaní nižšou mzdou ako zamestnanci v skladoch. Tam medzi pracovníkmi o málo prevažujú muži.
Nejde pritom o drobné. Viac ako 3 500 súčasných a bývalých zamestnancov získalo rozsudkom nárok na náhradu mzdy, ktorá bude spoločnosť Next stáť viac než 30 miliónov libier (35,6 milióna eur). Prípad navyše vytvára precedens pre ďalšie prípady. Podobný spor vedú aktuálne so svojimi zamestnávateľmi napríklad aj zamestnanci piatich najväčších britských obchodných reťazcov.
Mzdy nemôže určovať trh
Podstata sporu mieri do srdca trhového ekonomického systému. Ide v ňom o to, kto má určovať mzdy – dohoda medzi zmluvnými stranami alebo tretia strana – a či je zisk prípustným motívom ekonomickej činnosti.
Prekvapivo v tomto prípade napokon nejde o genderovú ideológiu. Tribunál uznal, že systém odmeňovania Nextu nebol založený na rodových motiváciách. Napokon by to bolo dosť nezmyslené – v obchodoch síce prevažovali ženy (77,5 percenta), v skladoch však mali muži len nevýraznú väčšinu (52,8 percenta).
Spoločnosť ponúkala skladníkom vyššie mzdy jednoducho preto, že potrebovala obsadiť voľné pozície v skladoch a na tomto trhu sú mzdy vyššie. Z nejakého dôvodu je táto práca menej atraktívna, či už je to kvôli fyzickej náročnosti, horšej pracovného času alebo z nejakej inej príčiny.
Hoci uvedené dôvody boli uznané, podľa legislatívy o rovnakom odmeňovaní za rovnakú prácu – respektíve podľa jej interpretácie zo strany tribunálu – nie sú dostatočné, aby zdôvodnili rozdielne mzdy medzi pracovníkmi v predajniach a v skladoch.
Next mal zaplatiť predavačkám vyššie mzdy na úkor svojho zisku, aj keď to nebolo potrebné na obsadenie voľných pozícií na predajniach.
Podľa advokátky žalujúcich predavačiek tribunál spoločnosť Next „mohla dovoliť platiť vyššiu sadzbu, ale rozhodla sa tak neurobiť a dôvodom boli čisto finančné dôvody.“ Nuž áno, podnikatelia sa usilujú maximalizovať zisk a nerozhadzujú peniaze len preto, že nejaké majú.
Advokátka žaloby tiež tvrdí, že argument o trhových mzdových sadzbách je podstate „kruhový“. Spoločnosť sa podľa nej hájila tým, že ženy by mali byť platené menej, pretože už v súčasnosti sú platené menej inde. Tento pohľad ukazuje úplne nepochopenie toho, ako fungujú konkurenčné trhy.
Čo je rovnaká práca, to vedia len experti
Pozorného čitateľa možno zarazí, že v príbehu sa porovnávajú pracovníci v predajniach a v skladoch.
Ak by išlo o rozdiely medzi predavačmi a predavačkami, alebo medzi skladníkmi a skladníčkami, azda by bolo namieste uvažovať o nespravodlivej diskriminácii. Ale ako možno porovnávať mzdy medzi rôznymi profesiami?
Tu sa skrýva ďalší krok k plánovanej ekonomike. O tom, ktoré pracovné pozície sú a nie sú rovnaké, nerozhodujú zamestnávatelia a zamestnanci, ale tretia strana. Britský zákon vyžaduje rovnosť v odmeňovaní nielen pri rovnakej pracovnej pozícii, ale aj podobnej, ak rozdiely nemajú praktický význam vo vzťahu k podmienkam práce, a tiež ak „štúdia hodnotiaca prácu“ dáva rovnakú hodnotu pozíciám z hľadiska požiadaviek kladených na pracovníka.
V uvedenom prípade experti hodnotili a porovnávali niekoľko reprezentatívnych pracovníkov z predajne a zo skladu. V deviatich z jedenástich arbitrárne stanovených kritérií ukázali, že práca na predajni je náročnejšia ako práca v sklade. Len v dvoch kritériách je menej náročná – neprekvapivo ide o fyzickú náročnosť a pracovné podmienky.
Tento prístup je zjavne absurdný. Jednak voľba kritérií jednoznačne predurčuje výsledky, jednak takéto porovnávanie popiera samotný výsledok. Ak je v niektorých kritériách náročnejšia jedna práca a v iných kritériách druhá, nemožno predsa uzavrieť, že tieto práce sú rovnaké. Napokon posudky, o ktoré sa opiera tribunál, sa ani nepokúsili ukázať matematickú rovnosť. Vypočítané skóre náročnosti je výrazne vyššie u predavačiek ako u skladníkov, čo posudzovatelia okamžite interpretujú ako rovnosť.
Nečakaná pointa: Ani žalobkyne porovnávané pozície zjavne nepovažovali za rovnocenné. Spoločnosť Next v snahe zaplniť voľné miesta v skladoch ponúkala pracovníkom v predajniach možnosť prejsť na lepšie platenú prácu v sklade. Žalobkyne túto možnosť nevyužili. Pri krížovom výsluchu jedna z nich priznala, že vzhľadom na nepríjemné podmienky sa jej práca v sklade „nezdala byť obzvlášť atraktívna“ v porovnaní s väčšou samostatnosťou a atraktívnejším prostredím práce v maloobchode, a že o práci v sklade by uvažovala len vtedy, keby za ňu dostávala „oveľa viac peňazí“.
Starý dobrý marxizmus
V dobe progresivistických výstrelkov by sa mohlo zdať, že marxizmus sa plne transformoval do iných sfér politiky a ekonomickú základňu ponechá v rukách kapitalistov. Po fiasku centrálne plánovaných ekonomík sovietskeho bloku by to znelo ako rozumná stratégia.
Spory ako ten, ktorému čelila spoločnosť Next, však ukazujú, že snaha riadiť hospodárstvo podľa netrhových princípov je stále prítomná.
Prípad Nextu je pritom len jedna malá epizóda. V podobnom spore čelí napríklad reťazec supermarketov Asda žalobám v mnohonásobne vyššej hodnote, až 1,2 miliardy libier (1,4 miliardy eur).
A nejde len o súkromné firmy. Birmingham čelil finančným problémom po tom, čo musel zvýšiť odmeňovanie upratovačiek, kuchárok a ďalší profesií, v ktorých dominujú ženy. Tie zvíťazili v spore o to, či je ich práca rovnaká ako práca smetiarov či zametačov ulíc.
Aj keď takéto rozhodnutia nezruinujú ekonomiku, sú pieskom v súkolí trhového systému. Výsledkom je, že podnikatelia venujú viac a viac energie snahe vyhnúť sa podobným nástrahám, namiesto toho, aby sa venovali produktívnej činnosti. V konečnom dôsledku na to doplatia aj tie predavačky z Nextu, ktoré si teraz polepšili.
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
)
)