Progresívny neomarxizmus v praxi
Pravidlá fóra
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
-
dusantt
- Platinum Member ***
- Príspevky: 666
- Dátum registrácie: Št 16 06, 2016 12:14 pm
- Been thanked: 65 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Kam toto dat?
EU politika?
https://ec.europa.eu/info/law/better-re ... edings-_en
TLDR:
V návrhu ide o posúdenie zavedenia povinností pre poskytovateľov služieb (vrátane online platforiem) uchovávať určité údaje o používateľoch na účely vyšetrovania a stíhania trestných činov..
Najvacsi gol do vlastnej brany je v tom, ze niekto pytal kto je autorom tohoto navrhu a odpoved bola zaciernene mena na komplet. TJ, niekto nas chce sledovat, ale nechce prezradit svoju identitu, kto nas chce sledovat (online). Tym padom nevieme kto lobuje za toto.
EU politika?
https://ec.europa.eu/info/law/better-re ... edings-_en
TLDR:
V návrhu ide o posúdenie zavedenia povinností pre poskytovateľov služieb (vrátane online platforiem) uchovávať určité údaje o používateľoch na účely vyšetrovania a stíhania trestných činov..
Najvacsi gol do vlastnej brany je v tom, ze niekto pytal kto je autorom tohoto navrhu a odpoved bola zaciernene mena na komplet. TJ, niekto nas chce sledovat, ale nechce prezradit svoju identitu, kto nas chce sledovat (online). Tym padom nevieme kto lobuje za toto.
Inflacia je predsa nula.
2025: Lekár už nemá voľné termíny
2025: Táto elektronická služba momentálne nie je dostupná
Posledný nech zhasne.
2025: Lekár už nemá voľné termíny
2025: Táto elektronická služba momentálne nie je dostupná
Posledný nech zhasne.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Vyskočilo mi to na nete a výnimočne som si to pozrel.
Bývalý politický aktivista Ta3 Richard Dírer dnes spovedá pravičiara - českého miliardára Chlada.
Takže akoby som počul moje názory...som veľmi spokojný že sa sloboda médii zrazu posunula k lepšiemu a Dírer, ktorý by toho človeka
NIKDY v minulosti nevyspovedal v TA3 už sklapol a ked chce z niečoho žiť, tak musí robiť svoju robotu nezaujate.
V závere interview sa síce odtrhol a začal hosťa poúčať...zabudol vôl, že teľaťom bol a že ľudia chcú počuť názory hosťa, nie názory moderátora... ale OK. Posun
Nevedel som kde to dať...lebo je to o úpadku EU, o neomarxizme, o situácii v ČR a SR, aj o skorumpovanosti médii a
kam sme ,,progresívne,, smerovali/smerujeme (zaujímavé, že to vidia všetci, ktorí komunizmus zažili...ešte aj tú AfD volia v NDR, kde totáč zažili)...a je to aj o tom kde radí mladým ľudom, aby odišli zbohatnúť.
https://www.youtube.com/watch?v=Ha6VOVR5yAU
Bývalý politický aktivista Ta3 Richard Dírer dnes spovedá pravičiara - českého miliardára Chlada.
Takže akoby som počul moje názory...som veľmi spokojný že sa sloboda médii zrazu posunula k lepšiemu a Dírer, ktorý by toho človeka
NIKDY v minulosti nevyspovedal v TA3 už sklapol a ked chce z niečoho žiť, tak musí robiť svoju robotu nezaujate.
V závere interview sa síce odtrhol a začal hosťa poúčať...zabudol vôl, že teľaťom bol a že ľudia chcú počuť názory hosťa, nie názory moderátora... ale OK. Posun
Nevedel som kde to dať...lebo je to o úpadku EU, o neomarxizme, o situácii v ČR a SR, aj o skorumpovanosti médii a
kam sme ,,progresívne,, smerovali/smerujeme (zaujímavé, že to vidia všetci, ktorí komunizmus zažili...ešte aj tú AfD volia v NDR, kde totáč zažili)...a je to aj o tom kde radí mladým ľudom, aby odišli zbohatnúť.
https://www.youtube.com/watch?v=Ha6VOVR5yAU
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Dnes čítam, že dnes Danko v politickej relácii s Dubécim povedal, že ,,zakladateľ PS Ivan Štefunko bol členom mládežníckej organizácie Smeru,
šéf PS Michal Šimečka začínal ako poslanecký asistent exposlanca Smeru Borisa Zalu,,, a viacerí členovia Progresívneho Slovenska začínali v ľavicových vládach.
Keďže ja si Štefunka pametám ako veľkého socialistu a pacifistu + kamaráta Eduarda Chmelára, tak som pozrel do Googla.
Aj preto, lebo čoraz častejšie sa Štefunko objavuje znova v TV a zastupuje v debatách PS.
Štefunko začínal z Ficom v SDĽ - a ked Fico z SDL odišiel a založil Smer - o 7 rokov pozdejšie Štefunko volil Fica i Smer
Obaja boli teda mladí bolševici. Fico už za režimu, Štefunko až po páde režimu ( v čase revolúcie mal 12 rokov ).
Je to článok spred 6 rokov, ale veľmi zaujímavé a úsmevné čítanie, keďžezakladateľ PS v 2006 volil Smer
...a zahŕňa aj všetky zdroje a linky:
Kto je predseda PS Ivan Štefunko? A analýza jeho kauzy Monogram
Martin Oravec 01. marec 2019
https://hrot.info/portret/2556-kto-je-p ... n-stefunko
Progresívne Slovensko patrí medzi najmladšie politické subjekty na Slovensku.
Jeho predstaviteľom sa venuje nemalý mediálny priestor.
Pred niekoľkými týždňami to bolo v súvislosti s údajnou kauzou predsedu PS Ivana Štefunka.
S odstupom času vám prinášame pohľad na túto kauzu z nadhľadu, ale aj celostnejší pohľad na osobu Ivana Štefunka a jeho postoje.
Mladý ľavičiar a sociálno-demokratický politik
Ivan Štefunko (* 1977) má zrejme zo všetkých tvárí Progresívneho Slovenska za sebou najdlhšie skúsenosti s politikou, ktoré siahajú ešte do minulého storočia.
Začal sa angažovať už ako mladý dvadsiatnik.
Koncom deväťdesiatych rokov pôsobil ako viceprezident Mladej demokratickej ľavice, čo bola mládežnícka organizácia pri vtedajšej vládnej Strany demokratickej ľavice (SDĽ).
Patril k aktívnym mladým ľavičiarom.
Spolu s Eduardom Chmelárom, dnešným prezidentským kandidátom, prezentoval v roku 2000 manifest Generácie 2000, ktorým ponúkali SDĽ novú programovú cestu. Socializmus vnímali ako „civilizáciu humanizmu“ a vyznávali sa zo svojej „neotrasiteľnej“ viery v „možnosť spravodlivejšieho sveta“.
V tom istom roku navštívil festival Medzinárodnej únie socialistickej mládeže, kde sa diskutovalo o medzinárodnej solidarite ako odpovedi na globalizáciu. Takisto sa stal predsedom Mladej demokratickej ľavice.
Črtajúcu sa sľubnú politickú kariéru v SDĽ však zmarili jej vnútorné rozpory.
V roku 1999 sa od nej odtrhol populárny poslanec Robert Fico a založil dnes vládny Smer.
Po vnútrostraníckom súboji sa ďalšia časť straníkov na čele s Petrom Weissom a Milanom Ftáčnikom odtrhla, aby založili Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA).
Do SDA prešiel aj Štefunko a viedol ich mládežnícku organizáciu Mladí SDA.
V roku 2002 za nich aj kandidoval z ôsmeho miesta v parlamentných voľbách.
Hneď pod ním bol na kandidátke Peter Kresák (dnes Most-Híd a neúspešný kandidát na ústavného sudcu) a o pár miest nad ním Zdenko Trebuľa, dlhé roky košický župan s podporou Smeru.
Kandidatúra však nevyšla a SDA vo voľbách so ziskom necelých dvoch percent pohorela.
O dva roky neskôr ju, podobne ako ďalšie malé ľavicové strany, pohltil Smer pri zjednocovaní ľavicového spektra.
Štefunko však už v Smere nepôsobil, a hoci ho v roku 2006 volil, čo sa mu dnes často pripomína, treba priznať, že bol voči nemu kritický aj predtým a aj nedlho potom.
Redaktor ľavicového Slova
Od roku 1999 písal Štefunko pre ľavicový časopis Slovo.
Slovo ideovo nadväzuje na týždenník Nové slovo, ktorého založenie v roku 1944 inicioval Gustáv Husák.
Štefunko pôsobil štyri roky aj ako šéfredaktor Slova, až do roku 2005.
V rokoch 2002 až 2009 pôsobil ako spoločník, a určitý čas aj ako konateľ, dnes už nefunkčnej spoločnosti NOVÉ SLOVO, s.r.o.
Ďalším zo spoločníkov tejto spoločnosti bol aj známy bratislavský komunálny politik za Smer Martin Borguľa, s ktorým podnikal aj v spoločnosti SLOV inn.
Je ironické, že časopis Slovo, ktorý si dnes drží tradičné ľavicové zameranie vrátane sympatií k Rusku, sa neskôr dostal na tzv. Smatanov zoznam konšpiračných médií a dlho bol uvádzaný aj na stránke konspiratori.sk.
Ak uvážime, že tzv. bratislavská kaviareň tvorí základ podpory Progresívneho Slovensko, je to vcelku úsmevný paradox.
Štefunkove články pritom nie sú väčšinou veľmi kontroverzné.
Často ide o rozhľadené komentáre k zahraničnej politike či domácemu dianiu, v ktorých je výrazný príklon k progresívnemu ľavičiarstvu a eurofederalizmu okorenený jemným antiamerikanizmom.
Ľavicovejší pohľad na svet sa prejavil, keď písal reportáže o Kube, o tom, že vojna v Iraku bola zapríčinená americkou túžbou po rope v článku USA - Problem No 1 alebo že na vyriešenie problémov spoločnosti potrebujeme „radikálnu zmenu“.
V roku 2001 navrhoval, aby sa zaviedli dočasné kvóty na ženy aspoň v niektorých oblastiach verejného života.
V čase druhej Dzurindovej vlády (2003) v komentári „Paradoxy demokracie“ poukazoval na americký vplyv v slovenskej spoločnosti a obmedzovanie slobody prejavu:
„Porovnávanie úrovne života obyvateľov pred rokom 1989 a po ňom sa stáva nebezpečné, nesúhlas so zahraničnou politikou nového večného spojenca je priam útokom na demokratické hodnoty! Nedávno som bol na Kube, no uvedomil som si, že už aj vlastný cestovateľský záujem musím podriaďovať ideologickým normám, ktoré naordinovali slovenskej spoločnosti cenzori.
Po dvoch vetách dojmov z tej krajiny ma obvinili z obhajoby diktátora, keďže som povedal, že tam ľudia neumierajú hladom a naoko sú šťastní. To vraj nemôže byť pravda!“
Pre niekoho môžu až konšpiračne znieť jeho slová v článku Roztržka nad Atlantikom a čas platiť dlhy:
„Povedzme si otvorene, čo teda dlhujú Spojeným štátom predstavitelia terajšej slovenskej garnitúry.
V prvom rade víťazstvo vo voľbách, kde celá plejáda amerických diplomatov a politikov strašila politickou mŕtvolou Mečiarom. Zároveň nadácie, niekedy až priamo napojené na americkú vládu, robili neskutočne nákladnú volebnú kampaň v prospech volebných tém tých, ktorí ich mali vyhrať.
Neboli to práve Spojené štáty, ktoré boli posledným jazýčkom na váhach pri pripravovanom rozhodnutí o rozšírení NATO?
Nik neďakoval tým, ktorí samozrejme zo solidarity súhlasili, teda Európanom, ale tým, ktorí sa až trápne nechali prosiť – Američanom.“
Zaujímavo, či až paradoxne, vyznieva skutočnosť, že podpredsedníčkou a prezidentskou kandidátkou Slovenska je Zuzana Čaputová, ktorá dlhodobo pôsobila práve vo VIA IURIS, teda „nadácii priamo napojenej na americkú vládu“.
VIA IURIS dostáva pravidelné, aj keď malé, príspevky od Veľvyslanectva USA (do 1 – 5 % príjmov).
Jej najväčším darcom je podľa výročných správ z posledných rokov Open Society Foundation (20 – 40 % príjmov).
V Progresívnom Slovensku, aj priamo v predsedníctve, pôsobí viacero ľudí z tohto sektora.
Od roku 2005, kedy Ivan Štefunko v Slove skončil, začal pracovať pre slovenskú pobočku európskej mediálnej platformy EURACTIV.
Takisto sa pustil viac do podnikania.
Z ľavičiara progresívec
Štefunkove politické ambície však pretrvávali aj ďalej. V roku 2006 poskytol rozhovor pre denník SME, v ktorom sa okrem iného ostro vymedzoval proti nacionalizmu a konceptu národného štátu:
„V európskej histórii sa nacionalizmus a šovinizmus nakoniec vždy prejavili ako vražedné a nebezpečné pre spoločnosť. (...)
Koncept národného štátu z konca 19. a začiatku 20. storočia je podľa mňa mŕtvy a v dnešných ekonomických globálnych pomeroch nemá šancu uspieť.”
Takisto vtedy považoval za proletariát 21. storočia nie klasických robotníkov, ale menšiny:
„Ľavičiari vždy obhajovali proletariát, keď bol svet čiernobiely – keď ľudia žili z práce niekoho iného, alebo zo svojej vlastnej.
V 21. storočí existujú desiatky proletariátov, z ktorých každý má iné záujmy.
Podľa mňa proletariát 21. storočia sú rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú spoločensky znevýhodnené.
Odpoveď pre ľavicu, ktorá by chcela mať dlhodobý a trvalo udržateľný program, by mala byť integrácia týchto novodobých proletariátov do spoločnosti.“
Vrátil sa tiež k téme financovania politických mimovládok a poukazoval na to, že pravicové think-tanky majú na Slovensku nepomerne viac peňazí ako tie ľavicové:
„Je pravda, že posledné štyri roky [rozhovor z roku 2006] mala vzdelaná inteligentná pravica oveľa väčší vplyv na spoločnosť ako vzdelaná inteligentná ľavica. Bolo to spôsobené aj tým, že celá táto generácia sa sústredila v rôznych think-tankoch a inštitútoch, mala čas rozvíjať sa a do politiky vstupovala s jasnou predstavou, čo chce s touto krajinou urobiť. (...)
Peniaze, ktoré išli na životný blahobyt mladých pravičiarov, sú neporovnateľne väčšie od tých, čo išli do ľavice.“
Nespomína síce priamo, že tieto organizácie sú platené zo Západu, avšak hovorí o tom, že: „Americké peniaze financujú stredoeurópske nadácie, ktoré robia protikubánsku kampaň, čo je síce legitímne, no nespravodlivé je, že tým trpia obyčajní ľudia, a nie režim.
Castra to len utužuje, lebo má dôvody ukazovať na tých, ktorí krajinu rozvracajú.“
V tomto rozhovore tiež povedal, že určite do politiky vstúpi o tri až päť rokov. Nakoniec to bolo viac ako desať rokov, ale svojmu sľubu dostál.
V roku 2017 založil Progresívne Slovensko a stal sa jeho predsedom.
Povesť jeho a tejto strany je momentálne spochybňovaná v súvislosti s kauzou spoločnosti Monogram Technologies.
Kauza Monogram
Vo februári 2019 priniesli Aktuality.sk článok, kde popísali, že firma nepriamo spoluvlastnená Ivanom Štefunkom sa zúčastnila štátnej zákazky so sporným pozadím. Článku dali trochu senzačný nadpis „Chcú zničiť korupciu. Firma ich šéfa Štefunka lieta v podozrivom tendri“.
Autorom článku je Martin Turček, ktorý sa kauze venoval už ako analytik Nadácie Zastavme korupciu.
Tu treba oceniť to, že hoci Nadácia Zastavme korupciu je projektom aj spolumajiteľa Esetu Miroslava Trnku, jej pracovník sa venoval aj spornému tendru predsedu Progresívneho Slovenska, na ktoré prispel 72 000 € ďalší spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.
V skratke ide o to, že firma Monogram Technologies, ktorej 100-percentným vlastníkom je firma Monogram Ventures, v ktorej má Štefunko 25-percentný podiel, v roku 2014 získala na základe podozrivej verejnej súťaže dodávku pre Žilinskú univerzitu. Hodnota zákazky bola 2,5 milióna eur.
Súťaže sa zúčastnili len dve firmy: Monogram Technologies a Anext. Aj vo víťaznej ponuke však viaceré položky vykazujú znaky predraženia.
Aktuality.sk píšu:
„Najlepším príkladom predraženia sú licencie na IBM dopravné centrum, ktoré sa v roku 2014 predávali za 90-tisíc dolárov (v tom čase 67 500 eur). Firma Monogram ich však univerzite dodala za 174-tisíc eur. Keďže sa dodávali tri licencie, univerzita mohla prísť o vyše 300-tisíc eur. Za jedinú z 38 položiek v tendri. Konkurenčný Anext nacenil licencie na 128-tisíc eur, čo je o štvrtinu menej ako Monogram. V celkovom súčte všetkých položiek však vychádzala lacnejšie ponuka Monogramu.“
Identické ponuky
Ponuky Anextu a Monogram Technologies sú si navyše veľmi podobné. Obe firmy v ponuke ponúkali 38 položiek, ktoré boli rovnaké. Aktuality dodávajú, že to v podobných ponukách „nebýva zvykom“. „Rovnaké položky chceli dodávať aj v prípadoch, kedy ich museli vyskladať z viacerých komponentov – napríklad biomedicínske laboratórium. Túto položku dokonca obaja uchádzači nazvali ‚‚bm combi lab‘‘, hoci takýto termín nie je zaužívaný. Potvrdzuje to aj google vyhľadávanie, ktoré vráti nula výsledkov.“
Ponuky majú 30 strán a obsahujú požadované parametre, ktoré univerzita uviedla v zadaní.
Istú časť dokumentu však dopĺňali uchádzači o zákazku a aj tu sa vyskytuje vysoký stupeň zhody, ako popisuje Denník N:
„Problém sú stĺpce, ktoré mali súťažiaci vyplniť sami a ktoré sú tiež rovnaké. Ide o text podobný samotným požiadavkám, no tu a tam sa líši prechodom z jednotného čísla do množného, sem-tam sa zjaví gramatická chyba, niektoré pasáže sú zvýraznené boldom. Všetky tieto detaily sú však v ponuke Monogramu a Anextu v stopercentnej zhode.“
Martin Turček, autor článku z Aktualít, doplnil:
„Zhodné neboli len podklady, ktoré mohli pochádzať od dodávateľov, ale aj čestné vyhlásenia Monogramu a Anextu, ktoré od dodávateľov nepochádzali. Navyše s rovnakou pravopisnou chybou. K tomu sa nevie vyjadriť ani Monogram, ani Anext, ani Žilinská univerzita.“
Aktuality ďalej zistili, že firma Anext, ktorá v tendri vystupovala ako konkurent Monogramu, nakoniec na zákazke pre univerzitu zarobila tiež.
Monogram Technologies totiž licencie, ktoré boli predmetom zákazky, kúpil od Anextu a až potom ich predal Žilinskej univerzite.
Firma Anext je podľa Aktualít „spájaná s Jánom Počiatkom“, o čom v roku 2014 písal aj Trend.
Monogram Technologies aj Anext, jediné dve firmy, ktoré sa zúčastnili tendra, teda nakoniec na zákazke obe zarobili.
Kauzu aktuálne preveruje protimonopolný úrad.
Reakcie Progresívneho Slovenska
Článok v aktualitách vyšiel 1. februára 2019. Hneď v ten deň ako reakciu zverejnili facebookové statusy Ivan Štefunko aj Michal Truban.
Ich argumenty šli v jednej línii: Ivan Štefunko bol len nepriamym akcionárom, nemal priamy dosah na riadenie firmy, jej zákazky nemohol ovplyvniť.
Bol zapojený asi v 50 firmách. Uviedol aj to, že sa rozhodol, že po vstupe do politiky odíde z podnikania, teda sa zbavuje podielov vo firmách a to aj za cenu, že na tom stráca hodnotu.
Štefunko tiež uviedol, že „Odsudzujem akékoľvek neetické správanie, ktorého sa mohla [Monogram Technologies] dopustiť.“ a že „Nikdy som nepodpísal, neschválil a nepodporil nijakú neetickú praktiku.“
Michal Truban taktiež zdôraznil, že Štefunko o obchode nevedel, nepomáhal mu a „Nikto mi nevedel ukázať nič konkrétne, z čoho by som mal Iva viniť.“
Doplnil, že v PS už mohli mať zopár miliónov od rôznych sponzorov, avšak nemali vzhľadom na požiadavky PS dostatočne slušnú minulosť a odmietli to dať pod svojím menom.
Štefunko o podozreniach zrejme vedel dva roky, ale nič neurobil
Štefunko tiež uviedol, že s novinárom Martinom Turčekom dva roky komunikoval, vrátane osobných stretnutí.
Neuviedol, aký bol obsah týchto stretnutí – možno však predpokladať, že z toho, čo sa ho Turček pýtal a čo mu hovoril, vyplývali nejaké podozrenia ohľadom obchodov Monogramu.
Je teda pravdepodobné, že Štefunko 2 roky počúval o možných podozreniach ohľadom podnikania firmy, ktorú zakladal a v ktorej má štvrtinový podiel. (Monogram Štefunko dokonca označil za „zlom“ v jeho podnikaní.)
Neurobil ale nič pre to, aby sa podozrenia prešetrili (aspoň to nikdy nespomenul), čo deklarovaným štandardom transparentnosti a nulovej tolerancii voči korupcii nezodpovedá.
Štefunko v blogu odvádzal pozornosť od kľúčových súvislostí
Dňa 5. februára zverejnil Štefunko rozsiahlejšiu reakciu „Pravda o mojom podnikaní“ na Aktualitách.
Celkovým tónom komentára bolo zdôrazňovanie svojich pozitívnych zásluh (spomína, aké má čisté svedomie, že vždy podnikal transparentne, že projekty, ktoré spúšťal, patria medzi technologických lídrov a ako „vždy bol za blázna, keď presviedčal kolegov a kamarátov, že treba platiť dane“).
Keď sa ale Štefunko mal vyjadriť k pochybnejším skutočnostiam svojho podnikania, tón jeho vyjadrovania sa náhle zmenil.
Napriek tomu, že ponuky účastníkov mali v podstate 100 %-nú zhodu vrátane gramatických chýb a zvýraznenia hrubým písmom, Štefunko ani nepíše, či bol tender podľa neho podozrivý. Píše o „podľa nich [Aktualít] podozrivom obchode“.
Denník N dal dôležité pasáže ponúk posúdiť dvom slovenským odborníkom na protimonopolné právo. Obaja zhodne reagovali, že „miera podobnosti ponúk Anextu a Monogramu takou silnou indíciou kartelu, že by sa tým mal zaoberať protimonopolný úrad“.
Štefunko ďalej zopakoval svoje argumenty, že o obchode nevedel a zo svojej pozície menšinového vlastníka ho nemohol ovplyvniť. Dodal, že z firmy Monogram Technologies nikdy nezobral žiadny zisk. Argumentoval aj tým, že „,obrovská‘ marža z tohto obchodu bola podľa mojich informácií do 10 percent“.
V článku však chýbali vyjadrenia k dôležitým skutočnostiam: ako vysvetľuje tak obrovskú zhodu ponúk? Prečo boli niektoré položky predražené ? Pokiaľ tender považuje za podozrivý, zbaví sa majetku, ktorý zaň získal? Aké opatrenia urobil či inicioval vo vzťahu k zodpovedným osobám v Monogram Technologies? Chýba dokonca aj úplne jednoduché konštatovanie, že tender je podozrivý a treba ho vyšetriť.
Gro pozornosti čitateľa Štefunko smeroval na svoje pozitívne podnikateľské zásluhy a na pretrhnutie spojenia medzi jeho osobou a spornou zákazkou Monogramu, avšak nevyjadril sa k podstate veci, a síce spornému tendru. Preto sme sa ho rozhodli niektoré dôležité otázky spýtať.
Štefunko na naše otázky neodpovedal
Ohľadom niekoľkých dôležitých skutočností (či považujú tender za sporný alebo nie, či sa Štefunko plánuje zbaviť peňazí, ktoré cez zákazku získal, či sa snažil po informáciách od Martina Turčeka prešetriť skutočnosti v Monograme), ku ktorým sa Štefunko ani Truban nevyjadrili, sme im položili otázky (Štefunkovi, Trubanovi) na Facebooku.
Trubanov status sa končí: „Je jasné, že na všetky podobné veci treba reagovať otvorene a to sme aj robili. Nemáme čo skrývať.
A budem rád, keď sa budete pýtať na čokoľvek.“
Ivan Štefunko ani Michal Truban však na naše otázky za viac ako 3 týždne neodpovedali. Otázky sme položili 5. februára, necelé dve hodiny po tom, ako vyšiel Štefunkov komentár na Aktualitách. V komentároch sme sa ešte dvakrát pripomenuli. Nezachytili sme, že kdekoľvek v diskusii by sa niekto pýtal tie otázky, čo my a dostal by odpoveď. Dôležité skutočnosti preto ostali nezodpovedané.
Štefunko si zisk z Monogram Technologies zatiaľ nevyplatil, ale na vyplatenie čaká milión
Dňa 15. februára 2019 vyšiel na Aktualitách ešte jeden článok Martina Turčeka: „Tvrdí, že na spornom tendri nezarobil ani euro. Štefunkova verzia má trhliny“.
Turček si vzal pod drobnohľad Štefunkov argument, ktorý podľa Štefunka mal slúžiť na „rozptýlenie akýchkoľvek pochybností“, že z firmy Monogram Technologies nikdy nezobral žiaden zisk. Turček zistil, že v roku 2015 bol z firmy Monogram Technologies vyplatený zisk 8,8 milióna eur materskej firme Monogram Ventures, v ktorej je Štefunko 25-percentným vlastníkom.
Aktuality uviedli, že firma Monogram Ventures má podľa účtovnej závierky z roku 2017 nevyplatený zisk 4 milióny eur, z ktorého Štefunkovi prináleží milión.
Uviedli tiež, že Firma Monogram Technologies má dlhy a daňové nedoplatky voči štátu vo výške viac ako 240 000 € a minimálne v jednom prípade bola na ňu uvalená aj exekúcia. To kontrastuje so Štefunkovým vyjadrením z roku 2009, podľa ktorého chcel ako podnikateľ platiť vyššie dane.
Štefunko si teda zisk (zatiaľ) naozaj nevyplatil, ale čaká na neho milión eur nevyplateného zisku. Štefunko by sa ho mohol zriecť tak, že svoj podiel vo firme predá, na čo už podľa svojho vyjadrenia robí kroky. Avšak skutočnosť, že jeho podielu zodpovedá zisk milión eur, môže, samozrejme, ovplyvniť aj prípadnú predajnú cenu, čo by opäť znamenalo, že Štefunko by zo sporného tendra profitoval.
Ďalší argument, ktorý Aktuality nepoužili, ale je logický, je že keďže došlo k vyplateniu predmetnej zákazky od univerzity, zveľadila sa hodnota firmy Monogram Technologies (a teda aj hodnota majetku Ivana Štefunka). Či peniaze šli na vyplatenie zisku, zníženie zadĺženosti, nákup vybavenia alebo čohokoľvek iného, je irelevantné. Hodnota Štefunkovho majetku sa navýšila.
Ak bola marža, ako hovorí Štefunko, „do 10 percent“, zo zákazky na 2,5 milióna to mohlo byť niečo cez 200 000 € (z dostupných údajov to nevieme určiť presne), z čoho sa Štefunko ako štvrtinový vlastník mohol teoreticky obohatiť o 50 000 €.
Dvojitý meter Denníka N
Dňa 21. februára, teda už po vyjdení druhého Turčekovho článku, priniesol Denník N článok s nadpisom „Štefunko nezarobil na dodávke eurofondov pre univerzity“. Nadpis znie vyslovene apologeticky, hlavne keď si uvedomíme, že otázka nevyplatenia zisku je z pohľadu kauzy irelevantná.
Martin Turček totiž jasne ukázal, že Štefunkova firma Monogram Ventures má na účte 4 milióny eur nevyplateného zisku.
Možno poukázať na paralelu s ministrom školstva Petrom Plavčanom, ktorý spochybnené eurofondové granty v rezorte školstva obhajoval tým, že „neodišlo ani jedno euro“. Denník N po jeho tlačovke priniesol článok s nadpisom „Groteska, nič nevysvetlil. Vedci, politici aj učitelia hovoria, či Plavčan zvládol tlačovku a či má odstúpiť“.
Reakcia Zuzany Čaputovej
V článku na Aktualitách sa uvádza aj reakcia podpredsedníčky PS Zuzany Čaputovej, ktorá sa vyjadrila: ‚‚Pokiaľ ide o podozrenie z kartelovej dohody, nie som odborník na túto oblasť, a principiálne k podozreniu nedokážem zaujať zásadné stanovisko.‘‘
Možno poukázať na absurditu, že človek, ktorý kandiduje na prezidenta s tým, že „celý svoj doterajší život som bojovala proti neprávosti“ a profiluje sa ako expert na právny štát, transparenciu a boj proti korupcii, nedokáže zaujať veľmi jednoduché principiálne stanovisko: „Tieto podozrenia treba objektívne prešetriť a Ivan Štefunko by ich mal jednoznačne vysvetliť.“
Čaputovej vyjadrenie z článku je však staršieho dáta (začiatok roku 2018).
V prezidentskej diskusii vo februári 2019 svoje vyjadrenie aktualizovala: zopakovala Štefunkove argumenty (bol nepriamy akcionár, nemal podiel na riadení firmy, nemohol ovplyvňovať odchody, nezobral ani euro zo zisku firmy) s tým, že zvyšok je vo vyšetrovaní a je v záujme PS vyšetrovanie doviesť do konca.
Treba upozorniť na to, že Čaputovej ochota či neochota sa vyjadriť ku kauze jej straníckeho šéfa môže byť ovplyvnená aj tým, že Štefunko osobne, ale aj ich strana patria k významným sponzorom jej kampane. Štefunko prispel sumou 15-tisíc € a Progresívne Slovensko až takmer 180-tisíc €.
Podobne tu však chýba vyjadrenie k závažným skutočnostiam kauzy, na ktoré neodpovedali ani Štefunko, ani Truban.
Vyhodnotenie kauzy
Ak máme kauzu zhodnotiť z verejne dostupných informácií, môžeme zosumarizovať:
Boli ponuky účastníkov tendra zladené a predané položky predražené? -> Sú silné indície, že tomu tak bolo. Kauzu vyšetruje protimonopolný úrad.
Tu však treba dodať, že v prakticky žiadnej korupčnej kauze (ani tých, ktoré sú spájané so Smerom) neexistujú nezvratné dôkazy, iba vážne podozrenia (a často ide o väčšie sumy).
Zúčastnil sa Ivan Štefunko vedome korupčného konania? -> Neexistuje o tom zatiaľ žiadny verejne známy dôkaz.
O potenciálne nekalom obchodnom konaní nemusel vedieť vôbec, mohol o ňom počuť a mávnuť nad tým rukou, alebo sa na ňom mohol priamo podieľať.
Obohatil sa Ivan Štefunko na korupčom konaní? -> Pokiaľ sa ukáže, že tender bol korupčný, Štefunkov majetok sa zveľadil o protiprávne nadobudnuté peniaze.
Komunikovalo PS otvorene a vyjadrilo sa ku všetkým závažným skutočnostiam? -> Nie, jeho predstavitelia neodpovedali, ani po opakovanom upozornení, na viaceré kľúčové otázky. Vo svojich vyjadreniach odvádzali pozornosť smerom k nepodstatným skutočnostiam.
Podnikateľ so štátom?
Takisto treba poukázať na to, že v súvislosti s touto kauzou sa v niektorých diskusiách na sociálnych sieťach či na internete naznačovalo, že Štefunko je iba ďalší z dlhého radu podnikateľov so štátom. Prispeli k tomu aj neoverené informácie internetového týždenníka Koment.
Treba však zdôrazniť, hoci z Obchodného registra nie je možné zistiť, v akých ďalších firmách Štefunko pôsobil ako akcionár, veľká časť firiem, v ktorých Štefunko pôsobí alebo pôsobil, so štátnym či verejným sektorom nepodnikala alebo len vo veľmi malej miere.
Výnimkou je spoločnosť Neulogy, a.s., v ktorej bol Štefunko spoločníkom v rokoch 2011 až 2014.
Neulogy vtedy mala tržbu so štátom až do výšky 904 313 €, avšak veľká väčšina jej tržby z toho obdobia nebola so štátom.
To isté platí pre cestovku Pelicantravel, ktorá síce so štátom obchodovalo až do výšky 1 134 034,47 €, ale vzhľadom na jej celkové tržby nejde o významnú časť.
Označovať teda Štefunka za podnikateľa, ktorý žije len alebo prevažne zo štátnych zákaziek (čo navyše samo o sebe nemusí byť zlé), neobstojí.
Záverom
Ivan Štefunko je v politike aktívny už dlhé roky, pričom v jeho činnosti vidíme určitý vývoj.
Začínal ako mladý sociálny demokrat a dnes pôsobí ako progresívny ľavičiar.
Svojich spoločenských názorov sa, zdá sa, nezriekol, i keď už sa nehlási k sociálnej demokracii, ale k aliancii európskych liberálov, kde je napríklad aj strana ANO Andreja Babiša.
Pri jeho kauze Monogram je zjavné, že nie je vysvetlená dostatočne, ale je tu snaha vysvetlenia predstierať a postupne pozornosť odviesť do stratena.
Aj vzhľadom na nemalé aktuálne preferencie koalície PS a Spolu (podľa najnovšieho prieskumu agentúry FOCUS je to 9,5 %) by investigatívni novinári a médiá celkovo tomu mali venovať väčšiu pozornosť.
šéf PS Michal Šimečka začínal ako poslanecký asistent exposlanca Smeru Borisa Zalu,,, a viacerí členovia Progresívneho Slovenska začínali v ľavicových vládach.
Keďže ja si Štefunka pametám ako veľkého socialistu a pacifistu + kamaráta Eduarda Chmelára, tak som pozrel do Googla.
Aj preto, lebo čoraz častejšie sa Štefunko objavuje znova v TV a zastupuje v debatách PS.
Štefunko začínal z Ficom v SDĽ - a ked Fico z SDL odišiel a založil Smer - o 7 rokov pozdejšie Štefunko volil Fica i Smer
Obaja boli teda mladí bolševici. Fico už za režimu, Štefunko až po páde režimu ( v čase revolúcie mal 12 rokov ).
Je to článok spred 6 rokov, ale veľmi zaujímavé a úsmevné čítanie, keďžezakladateľ PS v 2006 volil Smer
Kto je predseda PS Ivan Štefunko? A analýza jeho kauzy Monogram
Martin Oravec 01. marec 2019
https://hrot.info/portret/2556-kto-je-p ... n-stefunko
Progresívne Slovensko patrí medzi najmladšie politické subjekty na Slovensku.
Jeho predstaviteľom sa venuje nemalý mediálny priestor.
Pred niekoľkými týždňami to bolo v súvislosti s údajnou kauzou predsedu PS Ivana Štefunka.
S odstupom času vám prinášame pohľad na túto kauzu z nadhľadu, ale aj celostnejší pohľad na osobu Ivana Štefunka a jeho postoje.
Mladý ľavičiar a sociálno-demokratický politik
Ivan Štefunko (* 1977) má zrejme zo všetkých tvárí Progresívneho Slovenska za sebou najdlhšie skúsenosti s politikou, ktoré siahajú ešte do minulého storočia.
Začal sa angažovať už ako mladý dvadsiatnik.
Koncom deväťdesiatych rokov pôsobil ako viceprezident Mladej demokratickej ľavice, čo bola mládežnícka organizácia pri vtedajšej vládnej Strany demokratickej ľavice (SDĽ).
Patril k aktívnym mladým ľavičiarom.
Spolu s Eduardom Chmelárom, dnešným prezidentským kandidátom, prezentoval v roku 2000 manifest Generácie 2000, ktorým ponúkali SDĽ novú programovú cestu. Socializmus vnímali ako „civilizáciu humanizmu“ a vyznávali sa zo svojej „neotrasiteľnej“ viery v „možnosť spravodlivejšieho sveta“.
V tom istom roku navštívil festival Medzinárodnej únie socialistickej mládeže, kde sa diskutovalo o medzinárodnej solidarite ako odpovedi na globalizáciu. Takisto sa stal predsedom Mladej demokratickej ľavice.
Črtajúcu sa sľubnú politickú kariéru v SDĽ však zmarili jej vnútorné rozpory.
V roku 1999 sa od nej odtrhol populárny poslanec Robert Fico a založil dnes vládny Smer.
Po vnútrostraníckom súboji sa ďalšia časť straníkov na čele s Petrom Weissom a Milanom Ftáčnikom odtrhla, aby založili Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA).
Do SDA prešiel aj Štefunko a viedol ich mládežnícku organizáciu Mladí SDA.
V roku 2002 za nich aj kandidoval z ôsmeho miesta v parlamentných voľbách.
Hneď pod ním bol na kandidátke Peter Kresák (dnes Most-Híd a neúspešný kandidát na ústavného sudcu) a o pár miest nad ním Zdenko Trebuľa, dlhé roky košický župan s podporou Smeru.
Kandidatúra však nevyšla a SDA vo voľbách so ziskom necelých dvoch percent pohorela.
O dva roky neskôr ju, podobne ako ďalšie malé ľavicové strany, pohltil Smer pri zjednocovaní ľavicového spektra.
Štefunko však už v Smere nepôsobil, a hoci ho v roku 2006 volil, čo sa mu dnes často pripomína, treba priznať, že bol voči nemu kritický aj predtým a aj nedlho potom.
Redaktor ľavicového Slova
Od roku 1999 písal Štefunko pre ľavicový časopis Slovo.
Slovo ideovo nadväzuje na týždenník Nové slovo, ktorého založenie v roku 1944 inicioval Gustáv Husák.
Štefunko pôsobil štyri roky aj ako šéfredaktor Slova, až do roku 2005.
V rokoch 2002 až 2009 pôsobil ako spoločník, a určitý čas aj ako konateľ, dnes už nefunkčnej spoločnosti NOVÉ SLOVO, s.r.o.
Ďalším zo spoločníkov tejto spoločnosti bol aj známy bratislavský komunálny politik za Smer Martin Borguľa, s ktorým podnikal aj v spoločnosti SLOV inn.
Je ironické, že časopis Slovo, ktorý si dnes drží tradičné ľavicové zameranie vrátane sympatií k Rusku, sa neskôr dostal na tzv. Smatanov zoznam konšpiračných médií a dlho bol uvádzaný aj na stránke konspiratori.sk.
Ak uvážime, že tzv. bratislavská kaviareň tvorí základ podpory Progresívneho Slovensko, je to vcelku úsmevný paradox.
Štefunkove články pritom nie sú väčšinou veľmi kontroverzné.
Často ide o rozhľadené komentáre k zahraničnej politike či domácemu dianiu, v ktorých je výrazný príklon k progresívnemu ľavičiarstvu a eurofederalizmu okorenený jemným antiamerikanizmom.
Ľavicovejší pohľad na svet sa prejavil, keď písal reportáže o Kube, o tom, že vojna v Iraku bola zapríčinená americkou túžbou po rope v článku USA - Problem No 1 alebo že na vyriešenie problémov spoločnosti potrebujeme „radikálnu zmenu“.
V roku 2001 navrhoval, aby sa zaviedli dočasné kvóty na ženy aspoň v niektorých oblastiach verejného života.
V čase druhej Dzurindovej vlády (2003) v komentári „Paradoxy demokracie“ poukazoval na americký vplyv v slovenskej spoločnosti a obmedzovanie slobody prejavu:
„Porovnávanie úrovne života obyvateľov pred rokom 1989 a po ňom sa stáva nebezpečné, nesúhlas so zahraničnou politikou nového večného spojenca je priam útokom na demokratické hodnoty! Nedávno som bol na Kube, no uvedomil som si, že už aj vlastný cestovateľský záujem musím podriaďovať ideologickým normám, ktoré naordinovali slovenskej spoločnosti cenzori.
Po dvoch vetách dojmov z tej krajiny ma obvinili z obhajoby diktátora, keďže som povedal, že tam ľudia neumierajú hladom a naoko sú šťastní. To vraj nemôže byť pravda!“
Pre niekoho môžu až konšpiračne znieť jeho slová v článku Roztržka nad Atlantikom a čas platiť dlhy:
„Povedzme si otvorene, čo teda dlhujú Spojeným štátom predstavitelia terajšej slovenskej garnitúry.
V prvom rade víťazstvo vo voľbách, kde celá plejáda amerických diplomatov a politikov strašila politickou mŕtvolou Mečiarom. Zároveň nadácie, niekedy až priamo napojené na americkú vládu, robili neskutočne nákladnú volebnú kampaň v prospech volebných tém tých, ktorí ich mali vyhrať.
Neboli to práve Spojené štáty, ktoré boli posledným jazýčkom na váhach pri pripravovanom rozhodnutí o rozšírení NATO?
Nik neďakoval tým, ktorí samozrejme zo solidarity súhlasili, teda Európanom, ale tým, ktorí sa až trápne nechali prosiť – Američanom.“
Zaujímavo, či až paradoxne, vyznieva skutočnosť, že podpredsedníčkou a prezidentskou kandidátkou Slovenska je Zuzana Čaputová, ktorá dlhodobo pôsobila práve vo VIA IURIS, teda „nadácii priamo napojenej na americkú vládu“.
VIA IURIS dostáva pravidelné, aj keď malé, príspevky od Veľvyslanectva USA (do 1 – 5 % príjmov).
Jej najväčším darcom je podľa výročných správ z posledných rokov Open Society Foundation (20 – 40 % príjmov).
V Progresívnom Slovensku, aj priamo v predsedníctve, pôsobí viacero ľudí z tohto sektora.
Od roku 2005, kedy Ivan Štefunko v Slove skončil, začal pracovať pre slovenskú pobočku európskej mediálnej platformy EURACTIV.
Takisto sa pustil viac do podnikania.
Z ľavičiara progresívec
Štefunkove politické ambície však pretrvávali aj ďalej. V roku 2006 poskytol rozhovor pre denník SME, v ktorom sa okrem iného ostro vymedzoval proti nacionalizmu a konceptu národného štátu:
„V európskej histórii sa nacionalizmus a šovinizmus nakoniec vždy prejavili ako vražedné a nebezpečné pre spoločnosť. (...)
Koncept národného štátu z konca 19. a začiatku 20. storočia je podľa mňa mŕtvy a v dnešných ekonomických globálnych pomeroch nemá šancu uspieť.”
Takisto vtedy považoval za proletariát 21. storočia nie klasických robotníkov, ale menšiny:
„Ľavičiari vždy obhajovali proletariát, keď bol svet čiernobiely – keď ľudia žili z práce niekoho iného, alebo zo svojej vlastnej.
V 21. storočí existujú desiatky proletariátov, z ktorých každý má iné záujmy.
Podľa mňa proletariát 21. storočia sú rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú spoločensky znevýhodnené.
Odpoveď pre ľavicu, ktorá by chcela mať dlhodobý a trvalo udržateľný program, by mala byť integrácia týchto novodobých proletariátov do spoločnosti.“
Vrátil sa tiež k téme financovania politických mimovládok a poukazoval na to, že pravicové think-tanky majú na Slovensku nepomerne viac peňazí ako tie ľavicové:
„Je pravda, že posledné štyri roky [rozhovor z roku 2006] mala vzdelaná inteligentná pravica oveľa väčší vplyv na spoločnosť ako vzdelaná inteligentná ľavica. Bolo to spôsobené aj tým, že celá táto generácia sa sústredila v rôznych think-tankoch a inštitútoch, mala čas rozvíjať sa a do politiky vstupovala s jasnou predstavou, čo chce s touto krajinou urobiť. (...)
Peniaze, ktoré išli na životný blahobyt mladých pravičiarov, sú neporovnateľne väčšie od tých, čo išli do ľavice.“
Nespomína síce priamo, že tieto organizácie sú platené zo Západu, avšak hovorí o tom, že: „Americké peniaze financujú stredoeurópske nadácie, ktoré robia protikubánsku kampaň, čo je síce legitímne, no nespravodlivé je, že tým trpia obyčajní ľudia, a nie režim.
Castra to len utužuje, lebo má dôvody ukazovať na tých, ktorí krajinu rozvracajú.“
V tomto rozhovore tiež povedal, že určite do politiky vstúpi o tri až päť rokov. Nakoniec to bolo viac ako desať rokov, ale svojmu sľubu dostál.
V roku 2017 založil Progresívne Slovensko a stal sa jeho predsedom.
Povesť jeho a tejto strany je momentálne spochybňovaná v súvislosti s kauzou spoločnosti Monogram Technologies.
Kauza Monogram
Vo februári 2019 priniesli Aktuality.sk článok, kde popísali, že firma nepriamo spoluvlastnená Ivanom Štefunkom sa zúčastnila štátnej zákazky so sporným pozadím. Článku dali trochu senzačný nadpis „Chcú zničiť korupciu. Firma ich šéfa Štefunka lieta v podozrivom tendri“.
Autorom článku je Martin Turček, ktorý sa kauze venoval už ako analytik Nadácie Zastavme korupciu.
Tu treba oceniť to, že hoci Nadácia Zastavme korupciu je projektom aj spolumajiteľa Esetu Miroslava Trnku, jej pracovník sa venoval aj spornému tendru predsedu Progresívneho Slovenska, na ktoré prispel 72 000 € ďalší spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.
V skratke ide o to, že firma Monogram Technologies, ktorej 100-percentným vlastníkom je firma Monogram Ventures, v ktorej má Štefunko 25-percentný podiel, v roku 2014 získala na základe podozrivej verejnej súťaže dodávku pre Žilinskú univerzitu. Hodnota zákazky bola 2,5 milióna eur.
Súťaže sa zúčastnili len dve firmy: Monogram Technologies a Anext. Aj vo víťaznej ponuke však viaceré položky vykazujú znaky predraženia.
Aktuality.sk píšu:
„Najlepším príkladom predraženia sú licencie na IBM dopravné centrum, ktoré sa v roku 2014 predávali za 90-tisíc dolárov (v tom čase 67 500 eur). Firma Monogram ich však univerzite dodala za 174-tisíc eur. Keďže sa dodávali tri licencie, univerzita mohla prísť o vyše 300-tisíc eur. Za jedinú z 38 položiek v tendri. Konkurenčný Anext nacenil licencie na 128-tisíc eur, čo je o štvrtinu menej ako Monogram. V celkovom súčte všetkých položiek však vychádzala lacnejšie ponuka Monogramu.“
Identické ponuky
Ponuky Anextu a Monogram Technologies sú si navyše veľmi podobné. Obe firmy v ponuke ponúkali 38 položiek, ktoré boli rovnaké. Aktuality dodávajú, že to v podobných ponukách „nebýva zvykom“. „Rovnaké položky chceli dodávať aj v prípadoch, kedy ich museli vyskladať z viacerých komponentov – napríklad biomedicínske laboratórium. Túto položku dokonca obaja uchádzači nazvali ‚‚bm combi lab‘‘, hoci takýto termín nie je zaužívaný. Potvrdzuje to aj google vyhľadávanie, ktoré vráti nula výsledkov.“
Ponuky majú 30 strán a obsahujú požadované parametre, ktoré univerzita uviedla v zadaní.
Istú časť dokumentu však dopĺňali uchádzači o zákazku a aj tu sa vyskytuje vysoký stupeň zhody, ako popisuje Denník N:
„Problém sú stĺpce, ktoré mali súťažiaci vyplniť sami a ktoré sú tiež rovnaké. Ide o text podobný samotným požiadavkám, no tu a tam sa líši prechodom z jednotného čísla do množného, sem-tam sa zjaví gramatická chyba, niektoré pasáže sú zvýraznené boldom. Všetky tieto detaily sú však v ponuke Monogramu a Anextu v stopercentnej zhode.“
Martin Turček, autor článku z Aktualít, doplnil:
„Zhodné neboli len podklady, ktoré mohli pochádzať od dodávateľov, ale aj čestné vyhlásenia Monogramu a Anextu, ktoré od dodávateľov nepochádzali. Navyše s rovnakou pravopisnou chybou. K tomu sa nevie vyjadriť ani Monogram, ani Anext, ani Žilinská univerzita.“
Aktuality ďalej zistili, že firma Anext, ktorá v tendri vystupovala ako konkurent Monogramu, nakoniec na zákazke pre univerzitu zarobila tiež.
Monogram Technologies totiž licencie, ktoré boli predmetom zákazky, kúpil od Anextu a až potom ich predal Žilinskej univerzite.
Firma Anext je podľa Aktualít „spájaná s Jánom Počiatkom“, o čom v roku 2014 písal aj Trend.
Monogram Technologies aj Anext, jediné dve firmy, ktoré sa zúčastnili tendra, teda nakoniec na zákazke obe zarobili.
Kauzu aktuálne preveruje protimonopolný úrad.
Reakcie Progresívneho Slovenska
Článok v aktualitách vyšiel 1. februára 2019. Hneď v ten deň ako reakciu zverejnili facebookové statusy Ivan Štefunko aj Michal Truban.
Ich argumenty šli v jednej línii: Ivan Štefunko bol len nepriamym akcionárom, nemal priamy dosah na riadenie firmy, jej zákazky nemohol ovplyvniť.
Bol zapojený asi v 50 firmách. Uviedol aj to, že sa rozhodol, že po vstupe do politiky odíde z podnikania, teda sa zbavuje podielov vo firmách a to aj za cenu, že na tom stráca hodnotu.
Štefunko tiež uviedol, že „Odsudzujem akékoľvek neetické správanie, ktorého sa mohla [Monogram Technologies] dopustiť.“ a že „Nikdy som nepodpísal, neschválil a nepodporil nijakú neetickú praktiku.“
Michal Truban taktiež zdôraznil, že Štefunko o obchode nevedel, nepomáhal mu a „Nikto mi nevedel ukázať nič konkrétne, z čoho by som mal Iva viniť.“
Doplnil, že v PS už mohli mať zopár miliónov od rôznych sponzorov, avšak nemali vzhľadom na požiadavky PS dostatočne slušnú minulosť a odmietli to dať pod svojím menom.
Štefunko o podozreniach zrejme vedel dva roky, ale nič neurobil
Štefunko tiež uviedol, že s novinárom Martinom Turčekom dva roky komunikoval, vrátane osobných stretnutí.
Neuviedol, aký bol obsah týchto stretnutí – možno však predpokladať, že z toho, čo sa ho Turček pýtal a čo mu hovoril, vyplývali nejaké podozrenia ohľadom obchodov Monogramu.
Je teda pravdepodobné, že Štefunko 2 roky počúval o možných podozreniach ohľadom podnikania firmy, ktorú zakladal a v ktorej má štvrtinový podiel. (Monogram Štefunko dokonca označil za „zlom“ v jeho podnikaní.)
Neurobil ale nič pre to, aby sa podozrenia prešetrili (aspoň to nikdy nespomenul), čo deklarovaným štandardom transparentnosti a nulovej tolerancii voči korupcii nezodpovedá.
Štefunko v blogu odvádzal pozornosť od kľúčových súvislostí
Dňa 5. februára zverejnil Štefunko rozsiahlejšiu reakciu „Pravda o mojom podnikaní“ na Aktualitách.
Celkovým tónom komentára bolo zdôrazňovanie svojich pozitívnych zásluh (spomína, aké má čisté svedomie, že vždy podnikal transparentne, že projekty, ktoré spúšťal, patria medzi technologických lídrov a ako „vždy bol za blázna, keď presviedčal kolegov a kamarátov, že treba platiť dane“).
Keď sa ale Štefunko mal vyjadriť k pochybnejším skutočnostiam svojho podnikania, tón jeho vyjadrovania sa náhle zmenil.
Napriek tomu, že ponuky účastníkov mali v podstate 100 %-nú zhodu vrátane gramatických chýb a zvýraznenia hrubým písmom, Štefunko ani nepíše, či bol tender podľa neho podozrivý. Píše o „podľa nich [Aktualít] podozrivom obchode“.
Denník N dal dôležité pasáže ponúk posúdiť dvom slovenským odborníkom na protimonopolné právo. Obaja zhodne reagovali, že „miera podobnosti ponúk Anextu a Monogramu takou silnou indíciou kartelu, že by sa tým mal zaoberať protimonopolný úrad“.
Štefunko ďalej zopakoval svoje argumenty, že o obchode nevedel a zo svojej pozície menšinového vlastníka ho nemohol ovplyvniť. Dodal, že z firmy Monogram Technologies nikdy nezobral žiadny zisk. Argumentoval aj tým, že „,obrovská‘ marža z tohto obchodu bola podľa mojich informácií do 10 percent“.
V článku však chýbali vyjadrenia k dôležitým skutočnostiam: ako vysvetľuje tak obrovskú zhodu ponúk? Prečo boli niektoré položky predražené ? Pokiaľ tender považuje za podozrivý, zbaví sa majetku, ktorý zaň získal? Aké opatrenia urobil či inicioval vo vzťahu k zodpovedným osobám v Monogram Technologies? Chýba dokonca aj úplne jednoduché konštatovanie, že tender je podozrivý a treba ho vyšetriť.
Gro pozornosti čitateľa Štefunko smeroval na svoje pozitívne podnikateľské zásluhy a na pretrhnutie spojenia medzi jeho osobou a spornou zákazkou Monogramu, avšak nevyjadril sa k podstate veci, a síce spornému tendru. Preto sme sa ho rozhodli niektoré dôležité otázky spýtať.
Štefunko na naše otázky neodpovedal
Ohľadom niekoľkých dôležitých skutočností (či považujú tender za sporný alebo nie, či sa Štefunko plánuje zbaviť peňazí, ktoré cez zákazku získal, či sa snažil po informáciách od Martina Turčeka prešetriť skutočnosti v Monograme), ku ktorým sa Štefunko ani Truban nevyjadrili, sme im položili otázky (Štefunkovi, Trubanovi) na Facebooku.
Trubanov status sa končí: „Je jasné, že na všetky podobné veci treba reagovať otvorene a to sme aj robili. Nemáme čo skrývať.
A budem rád, keď sa budete pýtať na čokoľvek.“
Ivan Štefunko ani Michal Truban však na naše otázky za viac ako 3 týždne neodpovedali. Otázky sme položili 5. februára, necelé dve hodiny po tom, ako vyšiel Štefunkov komentár na Aktualitách. V komentároch sme sa ešte dvakrát pripomenuli. Nezachytili sme, že kdekoľvek v diskusii by sa niekto pýtal tie otázky, čo my a dostal by odpoveď. Dôležité skutočnosti preto ostali nezodpovedané.
Štefunko si zisk z Monogram Technologies zatiaľ nevyplatil, ale na vyplatenie čaká milión
Dňa 15. februára 2019 vyšiel na Aktualitách ešte jeden článok Martina Turčeka: „Tvrdí, že na spornom tendri nezarobil ani euro. Štefunkova verzia má trhliny“.
Turček si vzal pod drobnohľad Štefunkov argument, ktorý podľa Štefunka mal slúžiť na „rozptýlenie akýchkoľvek pochybností“, že z firmy Monogram Technologies nikdy nezobral žiaden zisk. Turček zistil, že v roku 2015 bol z firmy Monogram Technologies vyplatený zisk 8,8 milióna eur materskej firme Monogram Ventures, v ktorej je Štefunko 25-percentným vlastníkom.
Aktuality uviedli, že firma Monogram Ventures má podľa účtovnej závierky z roku 2017 nevyplatený zisk 4 milióny eur, z ktorého Štefunkovi prináleží milión.
Uviedli tiež, že Firma Monogram Technologies má dlhy a daňové nedoplatky voči štátu vo výške viac ako 240 000 € a minimálne v jednom prípade bola na ňu uvalená aj exekúcia. To kontrastuje so Štefunkovým vyjadrením z roku 2009, podľa ktorého chcel ako podnikateľ platiť vyššie dane.
Štefunko si teda zisk (zatiaľ) naozaj nevyplatil, ale čaká na neho milión eur nevyplateného zisku. Štefunko by sa ho mohol zriecť tak, že svoj podiel vo firme predá, na čo už podľa svojho vyjadrenia robí kroky. Avšak skutočnosť, že jeho podielu zodpovedá zisk milión eur, môže, samozrejme, ovplyvniť aj prípadnú predajnú cenu, čo by opäť znamenalo, že Štefunko by zo sporného tendra profitoval.
Ďalší argument, ktorý Aktuality nepoužili, ale je logický, je že keďže došlo k vyplateniu predmetnej zákazky od univerzity, zveľadila sa hodnota firmy Monogram Technologies (a teda aj hodnota majetku Ivana Štefunka). Či peniaze šli na vyplatenie zisku, zníženie zadĺženosti, nákup vybavenia alebo čohokoľvek iného, je irelevantné. Hodnota Štefunkovho majetku sa navýšila.
Ak bola marža, ako hovorí Štefunko, „do 10 percent“, zo zákazky na 2,5 milióna to mohlo byť niečo cez 200 000 € (z dostupných údajov to nevieme určiť presne), z čoho sa Štefunko ako štvrtinový vlastník mohol teoreticky obohatiť o 50 000 €.
Dvojitý meter Denníka N
Dňa 21. februára, teda už po vyjdení druhého Turčekovho článku, priniesol Denník N článok s nadpisom „Štefunko nezarobil na dodávke eurofondov pre univerzity“. Nadpis znie vyslovene apologeticky, hlavne keď si uvedomíme, že otázka nevyplatenia zisku je z pohľadu kauzy irelevantná.
Martin Turček totiž jasne ukázal, že Štefunkova firma Monogram Ventures má na účte 4 milióny eur nevyplateného zisku.
Možno poukázať na paralelu s ministrom školstva Petrom Plavčanom, ktorý spochybnené eurofondové granty v rezorte školstva obhajoval tým, že „neodišlo ani jedno euro“. Denník N po jeho tlačovke priniesol článok s nadpisom „Groteska, nič nevysvetlil. Vedci, politici aj učitelia hovoria, či Plavčan zvládol tlačovku a či má odstúpiť“.
Reakcia Zuzany Čaputovej
V článku na Aktualitách sa uvádza aj reakcia podpredsedníčky PS Zuzany Čaputovej, ktorá sa vyjadrila: ‚‚Pokiaľ ide o podozrenie z kartelovej dohody, nie som odborník na túto oblasť, a principiálne k podozreniu nedokážem zaujať zásadné stanovisko.‘‘
Možno poukázať na absurditu, že človek, ktorý kandiduje na prezidenta s tým, že „celý svoj doterajší život som bojovala proti neprávosti“ a profiluje sa ako expert na právny štát, transparenciu a boj proti korupcii, nedokáže zaujať veľmi jednoduché principiálne stanovisko: „Tieto podozrenia treba objektívne prešetriť a Ivan Štefunko by ich mal jednoznačne vysvetliť.“
Čaputovej vyjadrenie z článku je však staršieho dáta (začiatok roku 2018).
V prezidentskej diskusii vo februári 2019 svoje vyjadrenie aktualizovala: zopakovala Štefunkove argumenty (bol nepriamy akcionár, nemal podiel na riadení firmy, nemohol ovplyvňovať odchody, nezobral ani euro zo zisku firmy) s tým, že zvyšok je vo vyšetrovaní a je v záujme PS vyšetrovanie doviesť do konca.
Treba upozorniť na to, že Čaputovej ochota či neochota sa vyjadriť ku kauze jej straníckeho šéfa môže byť ovplyvnená aj tým, že Štefunko osobne, ale aj ich strana patria k významným sponzorom jej kampane. Štefunko prispel sumou 15-tisíc € a Progresívne Slovensko až takmer 180-tisíc €.
Podobne tu však chýba vyjadrenie k závažným skutočnostiam kauzy, na ktoré neodpovedali ani Štefunko, ani Truban.
Vyhodnotenie kauzy
Ak máme kauzu zhodnotiť z verejne dostupných informácií, môžeme zosumarizovať:
Boli ponuky účastníkov tendra zladené a predané položky predražené? -> Sú silné indície, že tomu tak bolo. Kauzu vyšetruje protimonopolný úrad.
Tu však treba dodať, že v prakticky žiadnej korupčnej kauze (ani tých, ktoré sú spájané so Smerom) neexistujú nezvratné dôkazy, iba vážne podozrenia (a často ide o väčšie sumy).
Zúčastnil sa Ivan Štefunko vedome korupčného konania? -> Neexistuje o tom zatiaľ žiadny verejne známy dôkaz.
O potenciálne nekalom obchodnom konaní nemusel vedieť vôbec, mohol o ňom počuť a mávnuť nad tým rukou, alebo sa na ňom mohol priamo podieľať.
Obohatil sa Ivan Štefunko na korupčom konaní? -> Pokiaľ sa ukáže, že tender bol korupčný, Štefunkov majetok sa zveľadil o protiprávne nadobudnuté peniaze.
Komunikovalo PS otvorene a vyjadrilo sa ku všetkým závažným skutočnostiam? -> Nie, jeho predstavitelia neodpovedali, ani po opakovanom upozornení, na viaceré kľúčové otázky. Vo svojich vyjadreniach odvádzali pozornosť smerom k nepodstatným skutočnostiam.
Podnikateľ so štátom?
Takisto treba poukázať na to, že v súvislosti s touto kauzou sa v niektorých diskusiách na sociálnych sieťach či na internete naznačovalo, že Štefunko je iba ďalší z dlhého radu podnikateľov so štátom. Prispeli k tomu aj neoverené informácie internetového týždenníka Koment.
Treba však zdôrazniť, hoci z Obchodného registra nie je možné zistiť, v akých ďalších firmách Štefunko pôsobil ako akcionár, veľká časť firiem, v ktorých Štefunko pôsobí alebo pôsobil, so štátnym či verejným sektorom nepodnikala alebo len vo veľmi malej miere.
Výnimkou je spoločnosť Neulogy, a.s., v ktorej bol Štefunko spoločníkom v rokoch 2011 až 2014.
Neulogy vtedy mala tržbu so štátom až do výšky 904 313 €, avšak veľká väčšina jej tržby z toho obdobia nebola so štátom.
To isté platí pre cestovku Pelicantravel, ktorá síce so štátom obchodovalo až do výšky 1 134 034,47 €, ale vzhľadom na jej celkové tržby nejde o významnú časť.
Označovať teda Štefunka za podnikateľa, ktorý žije len alebo prevažne zo štátnych zákaziek (čo navyše samo o sebe nemusí byť zlé), neobstojí.
Záverom
Ivan Štefunko je v politike aktívny už dlhé roky, pričom v jeho činnosti vidíme určitý vývoj.
Začínal ako mladý sociálny demokrat a dnes pôsobí ako progresívny ľavičiar.
Svojich spoločenských názorov sa, zdá sa, nezriekol, i keď už sa nehlási k sociálnej demokracii, ale k aliancii európskych liberálov, kde je napríklad aj strana ANO Andreja Babiša.
Pri jeho kauze Monogram je zjavné, že nie je vysvetlená dostatočne, ale je tu snaha vysvetlenia predstierať a postupne pozornosť odviesť do stratena.
Aj vzhľadom na nemalé aktuálne preferencie koalície PS a Spolu (podľa najnovšieho prieskumu agentúry FOCUS je to 9,5 %) by investigatívni novinári a médiá celkovo tomu mali venovať väčšiu pozornosť.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Ako sa Gerulata a oligarchovia Esetu hrajú na tajné služby.
A lovcov triednych nepriateľov.
Česi riešia zvláštny predvolebný škandál. Armáda sleduje hrozby – a nachádza ich aj v opozícii.
Pomáha jej vraj slovenská firma Gerulata.
Komentáre: Dag Daniš
https://marker.sk/clanky/114/ako-sa-ger ... epriatelov
Český príbeh trochu pripomína ten slovenský, ktorý sa odohral pred voľbami 2023.
Na problém upozornil poslanec Babišovej strany ANO.
Tvrdí, že česká armáda sa v rámci sledovania bezpečnostných, respektíve hybridných hrozieb zamerala aj na opozíciu.
A na ďalších šíriteľov údajných „proruských názorov“. Vyplýva to z armádneho dokumentu Voľby 2025.
Česká armáda podľa opozície v tejto veci využíva aj softvéry a dáta slovenskej firmy Gerulata, ktorá sa zaoberá informačnou bezpečnosťou.
A upozorňuje na podozrivé médiá, podozrivé profily na sociálnych sieťach a na podozrivé osoby.
To, čo sa deje v Česku, je do veľkej miery kópiou toho, čo sa dialo na Slovensku za Matoviča, Hegera a Ódora.
Politickí aktivisti zo súkromných agentúr typu Gerulata pracovali pre štát. Spisovali zoznamy „vnútorných nepriateľov“.
A nachádzali ich v protivládnych médiách alebo protivládnych (opozičných) stranách.
Hlavne v tých, ktoré odmietali zaťahovať Slovensko do vojny o Ukrajinu. Teda do proxy vojny NATO – Rusko.
Krátko pred voľbami dokonca slovenskí aktivisti v službách štátu žiadali o pomoc pri boji proti opozícii aj NATO a EÚ.
S agentúrou Gerulata spolupracovali „Polícia SR“ (Dávid Púchovský, v tom čase v službe Prezídia Policajného zboru), Naďovi ľudia z ministerstva obrany a ďalšie štátne úrady.
Na čiernej listine, teda na zozname „vnútorných nepriateľov“, končili spravidla tí, ktorí vybočovali z predpísanej atlantickej línie.
Čiže médiá, skupiny, strany a osoby z národného tábora.
Boli označení ako hrozba a súčasť ruskej propagandy.
Samozrejme, bez dôkazov. Len na základe sledovania ich názorov, ktoré nejaký softvér a jeho programátori vnímajú ako nebezpečné.
Predvolebný škandál v Česku nie je vlastne ničím prekvapujúci. Skôr zapadá do zabehaného bezpečnostného systému.
Ten systém už nie je štátny a podriadený politickej kontrole a voľbám, ako by to malo byť. Je hybridný.
Hybridný v tom zmysle, že na poli bezpečnostných služieb už nepracujú iba štátni aktéri, ale aj súkromní.
Hrajú sa na tajné (spravodajské) služby. Hrajú sa na strážcov poriadku a bezpečnosti.
Hrajú sa na bojovníkov proti vnútorným nepriateľom alebo na mediálny dozor.
A hlavne: sú to súkromné spoločnosti. Súkromné bezpečnostné služby.
Znamená to, že môžu pracovať na svojich úlohách (a pre svojich pánov) bez ohľadu na zloženie vlády a výsledky volieb.
Dobrým príkladom je spomínaná Gerulata Technologies.
Jej príbeh sa začal po roku 2018.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vtedy v oficiálnej správe uviedlo, že bezpečnostná agentúra Eset spolupracuje s americkou CIA.
Eset bol pobúrený a správu dementoval.
Pobúrený bol aj syn jedného z oligarchov a zakladateľov Esetu Michal Trnka.
V rozhovore pre Forbes neskôr vysvetlil, že práve toto prispelo k rozhodnutiu, aby založil súkromnú agentúru Gerulata Technologies.
Mala sa zamerať na boj proti takzvanej dezinfoscéne.
Gerulata pracuje na vývoji softvérov a umelej inteligencie, ktorá vyhľadáva, sleduje a analyzuje v online priestore názory ľudí, ktoré sa považujú za škodlivé. Alebo za hrozbu.
Po slovenských voľbách v roku 2020 začala Gerulata pracovať pre štát a štátne bezpečnostné služby. Ako súkromný kontraktor.
Ak by išlo o bežnú podnikateľskú činnosť, mohli by sme nad tým mávnuť rukou. Firmy využijú akúkoľvek príležitosť zarábať.
V tomto prípade však nešlo o bežnú firmu, ale o firmu previazanú s oligarchami za vplyvnou IT spoločnosťou Eset.
Táto slovenská firma sa venuje kybernetickej bezpečnosti a už roky spolupracuje s americkou spoločnosťou Microsoft.
Zakladatelia Esetu finančne podporovali progresívne médiá (Denník N), progresívne strany (hlavne PS), progresívnych kandidátov na hlavu štátu (Zuzanu Čaputovú), majú svoju mimovládnu organizáciu (Zastavme korupciu).
Dokonca mali aj „svoju“ dekanku na Fakulte informatiky a informačných technológií STU.
Keď nebola opakovane zvolená, žiadali odchod nového vedenia fakulty a nové voľby…
K tomuto malému impériu sa pridala Gerulata Technologies mladého Trnku.
Michal Trnka pôvodne pracoval pre Eset, neskôr si založil vlastné firmy.
Môžeme ho považovať za novú generáciu oligarchov z prostredia Esetu.
Gerulata krátko po svojom vzniku pracovala pre štát na odhaľovaní „nepriateľov spoločnosti“.
A veľmi rýchlo sa ukázalo, že tento mix oligarchie so štátnymi bezpečnostnými službami môže mať divoké následky. Alebo rovno zhubné.
Pod zhubnými následkami myslíme zaťahovanie štátnych úradov, tajných služieb a súkromných agentúr do politického (volebného) boja.
Alebo do boja proti tým skupinám a občanom Slovenskej republiky, ktorí sa im nepáčia.
Tieto praktiky priamo ohrozujú slobodu a demokraciu.
Začiatkom roka 2022 Gerulata zverejnila čiernu listinu – zoznam údajne proruských blogerov, publicistov, médií, skupín a ľudí, ktorý nazvala „Odhalenie ruskej propagandistickej siete na Slovensku“.
Na zozname pritom nekončili agenti v službách Kremľa, ale ľudia s kritickým názorom na politiku NATO, EÚ a globalistov (napríklad aj ľavicový protivojnový intelektuál Eduard Chmelár). Popri nich boli v zozname namiešané protivládne alternatívne médiá ako Hlavné správy či Slobodný vysielač.
A opoziční politici ako Taraba. Všetkých hodili do spravodajskej zložky „ruská propagandistická sieť na Slovensku“.
Zoznam bol určený pre potreby štátnych orgánov.
Vznikal v tom istom čase, keď štátne bezpečnostné služby pracovali na vypnutí Hlavných správ a ďalších alternatívnych médií (marec 2022).
A nie, nerozhodli o tom nestranné úrady a súdy. Rozhodli o tom tajné služby spolupracujúce so súkromnými agentúrami.
Bez dôkazov, bez právnej argumentácie.
Slovom, bezpečnostné služby rukou NBÚ vypli médiá, ktoré sledovali stovky tisíc ľudí. Ako v rovníkovej Afrike.
Nakoniec sa ukázalo, že pre hromadné vypínanie alternatívnych médií nebol dostatočne vážny dôvod a ich blokáda sa musela uvoľniť.
Ďalší príklad. Vo volebnom roku 2023 zástupcovia Gerulaty, Púchovský a ďalší aktivisti navštívili Brusel.
A presviedčali partnerov z NATO a EÚ, že bezpečnostnou hrozbou, ktorú treba spravodajsky rozpracovať, sú opozičné strany.
Konkrétne Republika, Smer, SNS a Hlas.
Čiže každý, kto mal výhrady k expanzívnej politike NATO a odmietal spoluprácu s Progresívnym Slovenskom a jeho partnermi.
Toto už nemalo ďaleko k rumunskému scenáru.
Tam v roku 2024 po intervencii tajných služieb a aktivistov zrušili výsledky prvého kola prezidentských volieb a jeho víťaza (Georgescua z národného tábora). Vysvetlilo sa to údajnou hybridnou hrozbou, ktorá bola – vraj – prepojená s ruskou predvolebnou propagandou v Rumunsku.
Neskôr sa ukázalo, že pri správach o ruskom zasahovaní do volieb išlo o falošné obvinenia.
Nové podozrivé účty na sociálnych sieťach nezakladali ruskí agenti, ale ľudia z pozadia proeurópskej liberálnej strany.
Aby miernym rastom Georgescua osekali hlavnú konkurenciu a zvýšili šance svojho tábora (nakoniec sa prerátali, Georgescu nenarástol mierne, ale až tak, že ho museli vymazať zo scény tajné služby).
Na Slovensku to až tak ďaleko ako v Rumunsku nezašlo. Fico ako víťaz volieb zostavil vládu.
A Gerulatu Technologies spolu s ďalšími súkromnými agentúrami odrezal od štátneho rozpočtu.
Gerulata Technologies však pracuje – z verejných zdrojov – ďalej. Starajú sa o to EÚ a krajiny NATO.
Na Slovensku Gerulata pracuje pre KInIT (Kempelenov inštitút inteligentných technológií).
Ten sa zaoberá vývojom a testovaním umelej inteligencie.
Napríklad aj pri odhaľovaní toho, čo niekto vyhlási za dezinformácie.
Pri založení inštitútu stál Eset, vedie ho bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU.
A financuje ho cez granty aj EÚ. Veľmi štedro.
V susednom Česku Gerulata podľa viacerých českých zdrojov spolupracuje s armádou, respektíve ministerstvom obrany.
Jej softvéry a umelá inteligencia sledujú ľudí v online priestore a hľadajú hrozby.
Podobné „bezpečnostné služby“ vykonáva v desiatke ďalších krajín.
Lebo aj tam majú triednych nepriateľov. A opozíciu, ktorú treba sledovať.
Aby štát pod verejným tlakom nevybočil z atlantického vojnového kurzu.
Jednoducho, vyzerá to tak, že aj táto nová bezpečnostná oligarchia je (povedané jej jazykom) súčasťou cudzej „propagandistickej siete“.
Akurát nie ruskej, ale tej druhej.
A lovcov triednych nepriateľov.
Česi riešia zvláštny predvolebný škandál. Armáda sleduje hrozby – a nachádza ich aj v opozícii.
Pomáha jej vraj slovenská firma Gerulata.
Komentáre: Dag Daniš
https://marker.sk/clanky/114/ako-sa-ger ... epriatelov
Český príbeh trochu pripomína ten slovenský, ktorý sa odohral pred voľbami 2023.
Na problém upozornil poslanec Babišovej strany ANO.
Tvrdí, že česká armáda sa v rámci sledovania bezpečnostných, respektíve hybridných hrozieb zamerala aj na opozíciu.
A na ďalších šíriteľov údajných „proruských názorov“. Vyplýva to z armádneho dokumentu Voľby 2025.
Česká armáda podľa opozície v tejto veci využíva aj softvéry a dáta slovenskej firmy Gerulata, ktorá sa zaoberá informačnou bezpečnosťou.
A upozorňuje na podozrivé médiá, podozrivé profily na sociálnych sieťach a na podozrivé osoby.
To, čo sa deje v Česku, je do veľkej miery kópiou toho, čo sa dialo na Slovensku za Matoviča, Hegera a Ódora.
Politickí aktivisti zo súkromných agentúr typu Gerulata pracovali pre štát. Spisovali zoznamy „vnútorných nepriateľov“.
A nachádzali ich v protivládnych médiách alebo protivládnych (opozičných) stranách.
Hlavne v tých, ktoré odmietali zaťahovať Slovensko do vojny o Ukrajinu. Teda do proxy vojny NATO – Rusko.
Krátko pred voľbami dokonca slovenskí aktivisti v službách štátu žiadali o pomoc pri boji proti opozícii aj NATO a EÚ.
S agentúrou Gerulata spolupracovali „Polícia SR“ (Dávid Púchovský, v tom čase v službe Prezídia Policajného zboru), Naďovi ľudia z ministerstva obrany a ďalšie štátne úrady.
Na čiernej listine, teda na zozname „vnútorných nepriateľov“, končili spravidla tí, ktorí vybočovali z predpísanej atlantickej línie.
Čiže médiá, skupiny, strany a osoby z národného tábora.
Boli označení ako hrozba a súčasť ruskej propagandy.
Samozrejme, bez dôkazov. Len na základe sledovania ich názorov, ktoré nejaký softvér a jeho programátori vnímajú ako nebezpečné.
Predvolebný škandál v Česku nie je vlastne ničím prekvapujúci. Skôr zapadá do zabehaného bezpečnostného systému.
Ten systém už nie je štátny a podriadený politickej kontrole a voľbám, ako by to malo byť. Je hybridný.
Hybridný v tom zmysle, že na poli bezpečnostných služieb už nepracujú iba štátni aktéri, ale aj súkromní.
Hrajú sa na tajné (spravodajské) služby. Hrajú sa na strážcov poriadku a bezpečnosti.
Hrajú sa na bojovníkov proti vnútorným nepriateľom alebo na mediálny dozor.
A hlavne: sú to súkromné spoločnosti. Súkromné bezpečnostné služby.
Znamená to, že môžu pracovať na svojich úlohách (a pre svojich pánov) bez ohľadu na zloženie vlády a výsledky volieb.
Dobrým príkladom je spomínaná Gerulata Technologies.
Jej príbeh sa začal po roku 2018.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vtedy v oficiálnej správe uviedlo, že bezpečnostná agentúra Eset spolupracuje s americkou CIA.
Eset bol pobúrený a správu dementoval.
Pobúrený bol aj syn jedného z oligarchov a zakladateľov Esetu Michal Trnka.
V rozhovore pre Forbes neskôr vysvetlil, že práve toto prispelo k rozhodnutiu, aby založil súkromnú agentúru Gerulata Technologies.
Mala sa zamerať na boj proti takzvanej dezinfoscéne.
Gerulata pracuje na vývoji softvérov a umelej inteligencie, ktorá vyhľadáva, sleduje a analyzuje v online priestore názory ľudí, ktoré sa považujú za škodlivé. Alebo za hrozbu.
Po slovenských voľbách v roku 2020 začala Gerulata pracovať pre štát a štátne bezpečnostné služby. Ako súkromný kontraktor.
Ak by išlo o bežnú podnikateľskú činnosť, mohli by sme nad tým mávnuť rukou. Firmy využijú akúkoľvek príležitosť zarábať.
V tomto prípade však nešlo o bežnú firmu, ale o firmu previazanú s oligarchami za vplyvnou IT spoločnosťou Eset.
Táto slovenská firma sa venuje kybernetickej bezpečnosti a už roky spolupracuje s americkou spoločnosťou Microsoft.
Zakladatelia Esetu finančne podporovali progresívne médiá (Denník N), progresívne strany (hlavne PS), progresívnych kandidátov na hlavu štátu (Zuzanu Čaputovú), majú svoju mimovládnu organizáciu (Zastavme korupciu).
Dokonca mali aj „svoju“ dekanku na Fakulte informatiky a informačných technológií STU.
Keď nebola opakovane zvolená, žiadali odchod nového vedenia fakulty a nové voľby…
K tomuto malému impériu sa pridala Gerulata Technologies mladého Trnku.
Michal Trnka pôvodne pracoval pre Eset, neskôr si založil vlastné firmy.
Môžeme ho považovať za novú generáciu oligarchov z prostredia Esetu.
Gerulata krátko po svojom vzniku pracovala pre štát na odhaľovaní „nepriateľov spoločnosti“.
A veľmi rýchlo sa ukázalo, že tento mix oligarchie so štátnymi bezpečnostnými službami môže mať divoké následky. Alebo rovno zhubné.
Pod zhubnými následkami myslíme zaťahovanie štátnych úradov, tajných služieb a súkromných agentúr do politického (volebného) boja.
Alebo do boja proti tým skupinám a občanom Slovenskej republiky, ktorí sa im nepáčia.
Tieto praktiky priamo ohrozujú slobodu a demokraciu.
Začiatkom roka 2022 Gerulata zverejnila čiernu listinu – zoznam údajne proruských blogerov, publicistov, médií, skupín a ľudí, ktorý nazvala „Odhalenie ruskej propagandistickej siete na Slovensku“.
Na zozname pritom nekončili agenti v službách Kremľa, ale ľudia s kritickým názorom na politiku NATO, EÚ a globalistov (napríklad aj ľavicový protivojnový intelektuál Eduard Chmelár). Popri nich boli v zozname namiešané protivládne alternatívne médiá ako Hlavné správy či Slobodný vysielač.
A opoziční politici ako Taraba. Všetkých hodili do spravodajskej zložky „ruská propagandistická sieť na Slovensku“.
Zoznam bol určený pre potreby štátnych orgánov.
Vznikal v tom istom čase, keď štátne bezpečnostné služby pracovali na vypnutí Hlavných správ a ďalších alternatívnych médií (marec 2022).
A nie, nerozhodli o tom nestranné úrady a súdy. Rozhodli o tom tajné služby spolupracujúce so súkromnými agentúrami.
Bez dôkazov, bez právnej argumentácie.
Slovom, bezpečnostné služby rukou NBÚ vypli médiá, ktoré sledovali stovky tisíc ľudí. Ako v rovníkovej Afrike.
Nakoniec sa ukázalo, že pre hromadné vypínanie alternatívnych médií nebol dostatočne vážny dôvod a ich blokáda sa musela uvoľniť.
Ďalší príklad. Vo volebnom roku 2023 zástupcovia Gerulaty, Púchovský a ďalší aktivisti navštívili Brusel.
A presviedčali partnerov z NATO a EÚ, že bezpečnostnou hrozbou, ktorú treba spravodajsky rozpracovať, sú opozičné strany.
Konkrétne Republika, Smer, SNS a Hlas.
Čiže každý, kto mal výhrady k expanzívnej politike NATO a odmietal spoluprácu s Progresívnym Slovenskom a jeho partnermi.
Toto už nemalo ďaleko k rumunskému scenáru.
Tam v roku 2024 po intervencii tajných služieb a aktivistov zrušili výsledky prvého kola prezidentských volieb a jeho víťaza (Georgescua z národného tábora). Vysvetlilo sa to údajnou hybridnou hrozbou, ktorá bola – vraj – prepojená s ruskou predvolebnou propagandou v Rumunsku.
Neskôr sa ukázalo, že pri správach o ruskom zasahovaní do volieb išlo o falošné obvinenia.
Nové podozrivé účty na sociálnych sieťach nezakladali ruskí agenti, ale ľudia z pozadia proeurópskej liberálnej strany.
Aby miernym rastom Georgescua osekali hlavnú konkurenciu a zvýšili šance svojho tábora (nakoniec sa prerátali, Georgescu nenarástol mierne, ale až tak, že ho museli vymazať zo scény tajné služby).
Na Slovensku to až tak ďaleko ako v Rumunsku nezašlo. Fico ako víťaz volieb zostavil vládu.
A Gerulatu Technologies spolu s ďalšími súkromnými agentúrami odrezal od štátneho rozpočtu.
Gerulata Technologies však pracuje – z verejných zdrojov – ďalej. Starajú sa o to EÚ a krajiny NATO.
Na Slovensku Gerulata pracuje pre KInIT (Kempelenov inštitút inteligentných technológií).
Ten sa zaoberá vývojom a testovaním umelej inteligencie.
Napríklad aj pri odhaľovaní toho, čo niekto vyhlási za dezinformácie.
Pri založení inštitútu stál Eset, vedie ho bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU.
A financuje ho cez granty aj EÚ. Veľmi štedro.
V susednom Česku Gerulata podľa viacerých českých zdrojov spolupracuje s armádou, respektíve ministerstvom obrany.
Jej softvéry a umelá inteligencia sledujú ľudí v online priestore a hľadajú hrozby.
Podobné „bezpečnostné služby“ vykonáva v desiatke ďalších krajín.
Lebo aj tam majú triednych nepriateľov. A opozíciu, ktorú treba sledovať.
Aby štát pod verejným tlakom nevybočil z atlantického vojnového kurzu.
Jednoducho, vyzerá to tak, že aj táto nová bezpečnostná oligarchia je (povedané jej jazykom) súčasťou cudzej „propagandistickej siete“.
Akurát nie ruskej, ale tej druhej.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3071
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 26 times
- Been thanked: 1454 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Juggler robia to aj ti druhi:
Po novom budú musieť americké ambasády, ktoré tieto víza vydávajú, skontrolovať aktivitu žiadateľov na sociálnych sieťach. Práve preto americké ministerstvo nariaďuje ambasádam, aby žiadateľov o víza inštruovali, aby si profily na sociálnych sieťach nastavili ako verejné.
„Vízum do USA je výsada, nie právo. Pri preverovaní a kontrole žiadateľov o víza využívame všetky dostupné informácie, aby sme identifikovali žiadateľov, ktorí sú pre Spojené štáty neprípustní – vrátane tých, ktorí predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť USA,“ píše americké ministerstvo zahraničných vecí.
„Výkonný dekrét 14161 sa zaoberá vízovým procesom a stanovuje, že vláda USA musí byť počas procesu udeľovania víz ostražitá, aby zabezpečila, že žiadatelia o víza nemajú v úmysle poškodiť Američanov alebo naše národné záujmy a že hodnoverne preukázali svoj nárok na požadované víza vrátane toho, že majú v úmysle vykonávať činnosti v súlade s podmienkami ich prijatia,“ odpísalo pre N americké veľvyslanectvo v Bratislave.
Sociálne siete žiadateľov preverujú aj rôzne americké ambasády po celom svete. Napríklad v Írsku musia mať žiadatelia o americké víza profily na sociálnych sieťach sprístupnené až päť rokov do minulosti. Ambasáda v africkom Mali uvádza, že žiadatelia musia poskytnúť všetky prezývky a aliasy, pod ktorými vystupujú na sociálnych sieťach.
Danis o tom opat pise:
Súkromná firma Gerulata vstupuje do súkromia ľudí. Sleduje ich názory, ich informačné zdroje, ich správanie. A skúma, či by nemali byť zaradení na čiernu listinu „nepriateľov“.
Vzniká nám tu niečo ako privatizácia tajných služieb. A súkromná bezpečnostná oligarchia, ktorá robí to, čo kedysi robila ŠtB. Sliedi, špehuje, udáva, donáša…
https://marker.sk/clanky/125/7-dni-v-ko ... vystrasila
Viac o Gerulate a tom co robi:
https://forbes.cz/slovensky-bojovnik-pr ... ozni-rika/
Je to platforma, ktorá dokáže monitorovať a analyzovať web aj sociálne siete. Keď hovorím o webe a sociálnych sieťach, mám na mysli otvorené dáta. Zachytávame a analyzujeme zverejnené a verejne dostupné informácie, čo je dôležité zdôrazniť.
Moj nazor na to je, ze co raz verejne zverejnis na socialnych sietach nie je sukromne - v pripade Gerulaty nejde o spionazny software, nejde o odpocuvanie alebo naburanie sa do telefonov ako to robili v Madarsku:
https://www.investigace.cz/sluzbicka-pr ... t-pegasus/
Po novom budú musieť americké ambasády, ktoré tieto víza vydávajú, skontrolovať aktivitu žiadateľov na sociálnych sieťach. Práve preto americké ministerstvo nariaďuje ambasádam, aby žiadateľov o víza inštruovali, aby si profily na sociálnych sieťach nastavili ako verejné.
„Vízum do USA je výsada, nie právo. Pri preverovaní a kontrole žiadateľov o víza využívame všetky dostupné informácie, aby sme identifikovali žiadateľov, ktorí sú pre Spojené štáty neprípustní – vrátane tých, ktorí predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť USA,“ píše americké ministerstvo zahraničných vecí.
„Výkonný dekrét 14161 sa zaoberá vízovým procesom a stanovuje, že vláda USA musí byť počas procesu udeľovania víz ostražitá, aby zabezpečila, že žiadatelia o víza nemajú v úmysle poškodiť Američanov alebo naše národné záujmy a že hodnoverne preukázali svoj nárok na požadované víza vrátane toho, že majú v úmysle vykonávať činnosti v súlade s podmienkami ich prijatia,“ odpísalo pre N americké veľvyslanectvo v Bratislave.
Sociálne siete žiadateľov preverujú aj rôzne americké ambasády po celom svete. Napríklad v Írsku musia mať žiadatelia o americké víza profily na sociálnych sieťach sprístupnené až päť rokov do minulosti. Ambasáda v africkom Mali uvádza, že žiadatelia musia poskytnúť všetky prezývky a aliasy, pod ktorými vystupujú na sociálnych sieťach.
Danis o tom opat pise:
Súkromná firma Gerulata vstupuje do súkromia ľudí. Sleduje ich názory, ich informačné zdroje, ich správanie. A skúma, či by nemali byť zaradení na čiernu listinu „nepriateľov“.
Vzniká nám tu niečo ako privatizácia tajných služieb. A súkromná bezpečnostná oligarchia, ktorá robí to, čo kedysi robila ŠtB. Sliedi, špehuje, udáva, donáša…
https://marker.sk/clanky/125/7-dni-v-ko ... vystrasila
Viac o Gerulate a tom co robi:
https://forbes.cz/slovensky-bojovnik-pr ... ozni-rika/
Je to platforma, ktorá dokáže monitorovať a analyzovať web aj sociálne siete. Keď hovorím o webe a sociálnych sieťach, mám na mysli otvorené dáta. Zachytávame a analyzujeme zverejnené a verejne dostupné informácie, čo je dôležité zdôrazniť.
Moj nazor na to je, ze co raz verejne zverejnis na socialnych sietach nie je sukromne - v pripade Gerulaty nejde o spionazny software, nejde o odpocuvanie alebo naburanie sa do telefonov ako to robili v Madarsku:
https://www.investigace.cz/sluzbicka-pr ... t-pegasus/
eToro 500$ v akciach: https://etoro.tw/4brWhXi
-
dusantt
- Platinum Member ***
- Príspevky: 666
- Dátum registrácie: Št 16 06, 2016 12:14 pm
- Been thanked: 65 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Profilovanie ľudí na základe ich vyjadreného názoru v konkrétnom čase a na základe vtedy dostupných informácií je absolútne neprijateľné – a odsúdeniahodné v každom smere, forme aj kontexte.
Je úplne jedno, či ten názor niekto zverejnil doma v obývačke, alebo verejne na sociálnych sieťach.
Lebo čo to potom vlastne znamená? Stačí si počkať, kým niekto niečo povie alebo napíše, uložiť si to do zložky „na neskôr“, a keď sa medzitým zmení ideologické počasie, vytiahne sa karta: „Aha, pozri, čo povedal pred tromi rokmi!“. Vtedy to možno bolo prípustné, dnes už nie. Pravidlá sa menia za jazdy. A človek, ktorý sa len vyjadril v súlade s vtedajšou realitou, je zrazu vinný. Trest ho neminie.
Je až komicky smutné, že niektorí dnes automaticky odsúdia iného človeka bez diskusie – len preto, že nezdieľa ich pohľad na svet.
A tak sa pýtam: čo vlastne potiahlo ľudskú spoločnosť dopredu? Jednotný názor pre každého? Vážne? Robíte si srandu? To poznáme: „jeden názor pre všetkých, jeden banán pre všetkých“. Vyskúšané, nefungovalo.
Navyše, mnohé z týchto prípadov profilovania sú vytrhnuté z kontextu a vedú k stigmatizácii. A to len preto, že niekto má iný názor než „profilovač“ – ktorý sa v danej chvíli cíti byť sudcom aj katom zároveň.
Aby sme si rozumeli – to, že niekto nesúhlasí, ešte nie je dôkaz o vine.
Pripomína mi to pojem „triedny nepriateľ“ – ten má bohatú históriu v totalitných režimoch. Preto sa pýtam: Tí, ktorí dnes znovu oživujú túto logiku – to je cieľ? To naozaj chceme znovu prežívať?
A keď sa ich človek spýta „Prečo si to myslíš?“ – odpoveď znie: „Lebo je to tak.“ A ak náhodou položíš druhú otázku, zrazu sa začnú zakoktávať, odvolávať na „všeobecnú pravdu“ a okamžite zavrú dvere pred akoukoľvek ďalšou diskusiou.
Presne takto sa správajú ľudia v mojom okolí, aj na internete – tí, ktorí sa s obľubou pasujú do úlohy polobožských bytostí s titulom „sudca & kat v jednej osobe“. A ich jediná reakcia, na ktorú sa zmôžu, je hnev. Prípadne rovno agresia.
A čo je paradoxné – ten istý fenomén sa dnes objavuje častejšie práve v tzv. „vyspelých“ krajinách prvej triedy – USA, EÚ, Kanada, Austrália a podobne. V Ázii, Afrike či Južnej Amerike vás často nechajú vyjadriť názor slobodnejšie.
Znie to neintuitívne, ale sledujem to už roky.
A nejde len o politiku – to isté platí pre diskusie o náboženstve, potraty, rodovú identitu, sexuálnu orientáciu atď. Ľudia úplne zabúdajú, že toto je učebnicový príklad princípu „rozdeľuj a panuj“.
Výsledok? Mnohí radšej mlčia. Nie preto, že by nemali názor, ale preto, že sa boja reakcie – agresívnej, osobnej, dehonestujúcej. Stačí, že niekto povie niečo, čo je mimo kolektívne schválený „vhodný rámec“, a okamžite sa stáva terčom.
Môj názor je jednoduchý: politická korektnosť v súčasnej forme ničí spoločnosť.
Nie preto, že by bolo zlé byť slušný. Ale preto, že dnes už nejde o slušnosť – ide o moc a kontrolu.
Ľudia sa prirodzene zgrupujú podľa podobnosti – to je úplne v poriadku. Ale vždy sa v takej skupine nájde niekto, kto chce túto skupinu viesť. A často ju začne riadiť pre svoj vlastný prospech.
Mnohí ľudia hľadajú tieto skupiny nie preto, že by ich prirodzene priťahovali, ale len preto, že chcú niekam patriť.
A presne vtedy sa začína starý známy mechanizmus: „rozdeľuj a panuj“.
Skúste sa v nejakej vegánskej skupine slušne opýtať, či je v poriadku občas jesť mäso. Počkáte si na reakciu. A možno sa už nikdy nedočkáte odpovede – len ticha. Alebo vylúčenia.
A čím viac sa ľudia boja niečo povedať, tým viac sa vytráca komunikácia.
A práve komunikácia bola tým, čo nás počas evolúcie posunulo vpred.
Každá spoločnosť, ktorá potláčala rôznorodosť názorov, časom vyhynula.
Ak všetci myslíme to isté, hovoriť je zbytočné.
Ak nikto nič nepovie, lebo „všetko už vieme“, niet o čom diskutovať.
A to má byť pokrok? Seriózne?
To všetko – spolu s absenciou empatie – vytvára ideálne podmienky na to, aby sa akákoľvek diskusia zmenila na monológ jednej strany.
A keď niekto príde s iným názorom, alebo sa len slušne opýta, dvere sa mu zabuchnú pred nosom.
Nie preto, že by povedal niečo zlé – ale preto, že nemá nárok vôbec sa pýtať, ak ešte nedosiahol „úroveň osvietenia“ daného kruhu.
A tak je vylúčený ešte predtým, než mal šancu sa vôbec začleniť.
Deje sa to dnes neustále – ako cez kopirák.
Tak ako sa to už dialo mnohokrát v minulosti.
A dejú sa toho opäť vďaka tým istým typom ľudí: samozvaným sudcom a katom v jednej osobe.
Je úplne jedno, či ten názor niekto zverejnil doma v obývačke, alebo verejne na sociálnych sieťach.
Lebo čo to potom vlastne znamená? Stačí si počkať, kým niekto niečo povie alebo napíše, uložiť si to do zložky „na neskôr“, a keď sa medzitým zmení ideologické počasie, vytiahne sa karta: „Aha, pozri, čo povedal pred tromi rokmi!“. Vtedy to možno bolo prípustné, dnes už nie. Pravidlá sa menia za jazdy. A človek, ktorý sa len vyjadril v súlade s vtedajšou realitou, je zrazu vinný. Trest ho neminie.
Je až komicky smutné, že niektorí dnes automaticky odsúdia iného človeka bez diskusie – len preto, že nezdieľa ich pohľad na svet.
A tak sa pýtam: čo vlastne potiahlo ľudskú spoločnosť dopredu? Jednotný názor pre každého? Vážne? Robíte si srandu? To poznáme: „jeden názor pre všetkých, jeden banán pre všetkých“. Vyskúšané, nefungovalo.
Navyše, mnohé z týchto prípadov profilovania sú vytrhnuté z kontextu a vedú k stigmatizácii. A to len preto, že niekto má iný názor než „profilovač“ – ktorý sa v danej chvíli cíti byť sudcom aj katom zároveň.
Aby sme si rozumeli – to, že niekto nesúhlasí, ešte nie je dôkaz o vine.
Pripomína mi to pojem „triedny nepriateľ“ – ten má bohatú históriu v totalitných režimoch. Preto sa pýtam: Tí, ktorí dnes znovu oživujú túto logiku – to je cieľ? To naozaj chceme znovu prežívať?
A keď sa ich človek spýta „Prečo si to myslíš?“ – odpoveď znie: „Lebo je to tak.“ A ak náhodou položíš druhú otázku, zrazu sa začnú zakoktávať, odvolávať na „všeobecnú pravdu“ a okamžite zavrú dvere pred akoukoľvek ďalšou diskusiou.
Presne takto sa správajú ľudia v mojom okolí, aj na internete – tí, ktorí sa s obľubou pasujú do úlohy polobožských bytostí s titulom „sudca & kat v jednej osobe“. A ich jediná reakcia, na ktorú sa zmôžu, je hnev. Prípadne rovno agresia.
A čo je paradoxné – ten istý fenomén sa dnes objavuje častejšie práve v tzv. „vyspelých“ krajinách prvej triedy – USA, EÚ, Kanada, Austrália a podobne. V Ázii, Afrike či Južnej Amerike vás často nechajú vyjadriť názor slobodnejšie.
Znie to neintuitívne, ale sledujem to už roky.
A nejde len o politiku – to isté platí pre diskusie o náboženstve, potraty, rodovú identitu, sexuálnu orientáciu atď. Ľudia úplne zabúdajú, že toto je učebnicový príklad princípu „rozdeľuj a panuj“.
Výsledok? Mnohí radšej mlčia. Nie preto, že by nemali názor, ale preto, že sa boja reakcie – agresívnej, osobnej, dehonestujúcej. Stačí, že niekto povie niečo, čo je mimo kolektívne schválený „vhodný rámec“, a okamžite sa stáva terčom.
Môj názor je jednoduchý: politická korektnosť v súčasnej forme ničí spoločnosť.
Nie preto, že by bolo zlé byť slušný. Ale preto, že dnes už nejde o slušnosť – ide o moc a kontrolu.
Ľudia sa prirodzene zgrupujú podľa podobnosti – to je úplne v poriadku. Ale vždy sa v takej skupine nájde niekto, kto chce túto skupinu viesť. A často ju začne riadiť pre svoj vlastný prospech.
Mnohí ľudia hľadajú tieto skupiny nie preto, že by ich prirodzene priťahovali, ale len preto, že chcú niekam patriť.
A presne vtedy sa začína starý známy mechanizmus: „rozdeľuj a panuj“.
Skúste sa v nejakej vegánskej skupine slušne opýtať, či je v poriadku občas jesť mäso. Počkáte si na reakciu. A možno sa už nikdy nedočkáte odpovede – len ticha. Alebo vylúčenia.
A čím viac sa ľudia boja niečo povedať, tým viac sa vytráca komunikácia.
A práve komunikácia bola tým, čo nás počas evolúcie posunulo vpred.
Každá spoločnosť, ktorá potláčala rôznorodosť názorov, časom vyhynula.
Ak všetci myslíme to isté, hovoriť je zbytočné.
Ak nikto nič nepovie, lebo „všetko už vieme“, niet o čom diskutovať.
A to má byť pokrok? Seriózne?
To všetko – spolu s absenciou empatie – vytvára ideálne podmienky na to, aby sa akákoľvek diskusia zmenila na monológ jednej strany.
A keď niekto príde s iným názorom, alebo sa len slušne opýta, dvere sa mu zabuchnú pred nosom.
Nie preto, že by povedal niečo zlé – ale preto, že nemá nárok vôbec sa pýtať, ak ešte nedosiahol „úroveň osvietenia“ daného kruhu.
A tak je vylúčený ešte predtým, než mal šancu sa vôbec začleniť.
Deje sa to dnes neustále – ako cez kopirák.
Tak ako sa to už dialo mnohokrát v minulosti.
A dejú sa toho opäť vďaka tým istým typom ľudí: samozvaným sudcom a katom v jednej osobe.
Inflacia je predsa nula.
2025: Lekár už nemá voľné termíny
2025: Táto elektronická služba momentálne nie je dostupná
Posledný nech zhasne.
2025: Lekár už nemá voľné termíny
2025: Táto elektronická služba momentálne nie je dostupná
Posledný nech zhasne.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
To je v poriadku, že sa verejné profily využívajú..
Napr. taká ambabasáda USA pri žiadosti o víza volakedy dávala dotazník.
A spoliehala, že odpovieš pravdivo.
Ak mala o tebe iné údaje - napr. že si bol členom komunistickej strany. Vízum ti nedali.
Problém na ktorý poukazuje Daniš je predsa jasný:
Ozbrojené sily musia byť apolitické. Nesmú zasahovať do politického boja. A už vôbec nesmú zasahovať do volieb.
Pomery, keď v armáde a polícii sedeli politruci ako ideový dozor, boli typické pre totalitné režimy. Nie pre slobodnú spoločnosť.
Dnes to už, žiaľ, nie je neprijateľné. Je to nová norma.
Na Slovensku Prezídium Policajného zboru – cez Púchovského „Políciu SR“ – robilo propagandu.
Pandemickú, očkovaciu, vojnovú, imigračnú, dúhovú… A hľadalo „triednych nepriateľov“.
V Česku sa dnes na úrad propagandy hrá rovno armáda.
Zrejme preto, že ministerstvo obrany vedie prostoduchá, ale nadmieru aktivistická Černochová.
Armáda sleduje ľudí na sociálnych sieťach, v médiách a dokonca aj v opozícii.
Stačí jej na to zaklínadlo o „bezpečnostnej hrozbe“.
To sa používa proti tým, ktorí sa opovážili mať iný názor, ako sa predpisuje.
Vo väčšine prípadov nejde o nijakých ruských agentov, ale len o ľudí, ktorí odmietajú zaťahovať Česko do vojny o Ukrajinu.
Alebo odmietajú plniť bojové úlohy NATO, ktoré idú proti českým záujmom.
Môj názor: poblém nie je sledovanie verejných údajov a prejavov.
To robili aj komunisti ( marxisti ).
Problém marxistov bol v následkoch.
Kto nemal rovnaké názory, stal sa triednym nepriateľom. A to malo následky.
Nemohol napríklad postúpiť v zamestnaní, vycestovať do zahraničia, deti sa nedostali na VŠ...
Proste z človeka sa stal občan druhej triedy. Bol diskriminovaný.
Neomarxismus má tendenciu postupovať rovnako.
Vytváranie zoznamov, obviňovanie a nálepkovanie ľudí a následne ľudia, ktorí boli kritickí zmizli z médii.
Priestor v TV dostávali len priatelia ,,skrytého režimu,, s politicky korektnými názormi. To sa reálne dialo.
A to sa dialo, nielen u nás, aj v USA.
Napríklad Chmelár bol vytesnený z médii..teraz bežne chodí do relácii.
Anku Žitnú vyhodili z TA3, lebo urobila rozhovor s profesorom Sachsom.
Ked si ten rozhovor pozrieš, zistíš, že ten profesor je múdry človek a mal vo všetkom pravdu.
Len mal jednu chybu: apeloval na politikov a diplomatov, aby sa usilovali o mier.
A vtedy frčala vojnová nálada. Mier bol neprijateľný.
Takto by som mohol pokračovať. My čo sme zažili totalitu to vidíme.
Mladí to nevidia.
Ani Západ to nezažil, tak si nechá vymyť mozog, že slobodu slova treba obmedzovať a kritický názor zakazovať.
A tak ďalej...
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3071
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 26 times
- Been thanked: 1454 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Juggler toto bude clanok pre teba: https://www.postoj.sk/180101/manifest-p ... vydieraniu
Woke, neomarxistická kontinuita a radikálna ľavica
Kritici často porovnávajú woke s marxizmom alebo boľševizmom, čomu sa woke bráni tým najjednoduchším spôsobom: svoje tézy označuje za nadstranícke, nadideologické a univerzálne platné. Možno teda woke chápať ako pokračovateľa radikálnej ľavice alebo neomarxizmu?
Existuje niekoľko spoločných menovateľov. Po prvé, analýza moci: tam, kde klasický marxizmus videl triedny boj, woke vidí konflikt identít. Po druhé, využívanie viny: boľševická sebakritika aj dnešné privilege checking majú spoločné nástroje rituálneho pokánia a kolektívnej zodpovednosti.
Rozdiely však existujú. Klasický marxizmus stál na materializme a chcel znárodniť výrobné prostriedky. Woke čerpá z postmoderny, nie je mechanickou kópiou marxizmu, ale jeho kultúrnou mutáciou. Zatiaľ čo marxizmus chcel ovládnuť továrne, woke ovláda slovník. Zatiaľ čo boľševici verili v objektívnu realitu, woke ju popiera.
Woke, neomarxistická kontinuita a radikálna ľavica
Kritici často porovnávajú woke s marxizmom alebo boľševizmom, čomu sa woke bráni tým najjednoduchším spôsobom: svoje tézy označuje za nadstranícke, nadideologické a univerzálne platné. Možno teda woke chápať ako pokračovateľa radikálnej ľavice alebo neomarxizmu?
Existuje niekoľko spoločných menovateľov. Po prvé, analýza moci: tam, kde klasický marxizmus videl triedny boj, woke vidí konflikt identít. Po druhé, využívanie viny: boľševická sebakritika aj dnešné privilege checking majú spoločné nástroje rituálneho pokánia a kolektívnej zodpovednosti.
Rozdiely však existujú. Klasický marxizmus stál na materializme a chcel znárodniť výrobné prostriedky. Woke čerpá z postmoderny, nie je mechanickou kópiou marxizmu, ale jeho kultúrnou mutáciou. Zatiaľ čo marxizmus chcel ovládnuť továrne, woke ovláda slovník. Zatiaľ čo boľševici verili v objektívnu realitu, woke ju popiera.
eToro 500$ v akciach: https://etoro.tw/4brWhXi
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Pekny clanok snaziaci sa sformulovat vysvetlenia, MiBi.
Cize to cim je woke woke treba hladat v konkretnostiach, ktore hlasa. Ucenie krestanstva a islamu maju vzajomne vela rozporov - ale ked pozries nakolko hlboky je rozpor jedneho aj druheho s "woke ucenim", tak tam je ten rozdiel priepastny. Aj ked moze byt maskovany na uroven "podobne velky".
Z mojho pohladu - v minulych storociach mnohi cirkevni hodnostari vyuzivali ich postavenie na parazitovanie na spolocnosti a fungovali systemom "vodu kaze vino pije". V dosledku toho (a pripadne este aj inych faktorov) vznikli v 16.-19. storoci rozlicne "reformovane krestanstva". A v druhej polke 20. storocia to pokrocilo este o dalsi stupen dalej - k "woke agende". Mozno sa to vyvinulo z formy "slobodomurarstva", ktora letela v 19. storoci a prvej polke 20. storocia.
Ono aj krestanstvo (katolicke, ortodoxne ... mozno aj niektore z protestantskych) a aj islam "svoje tézy označujú za nadstranícke, nadideologické a univerzálne platné."MiBi napísal: ↑Ut 19 08, 2025 8:49 pm Kritici často porovnávajú woke s marxizmom alebo boľševizmom, čomu sa woke bráni tým najjednoduchším spôsobom: svoje tézy označuje za nadstranícke, nadideologické a univerzálne platné. Možno teda woke chápať ako pokračovateľa radikálnej ľavice alebo neomarxizmu?
Cize to cim je woke woke treba hladat v konkretnostiach, ktore hlasa. Ucenie krestanstva a islamu maju vzajomne vela rozporov - ale ked pozries nakolko hlboky je rozpor jedneho aj druheho s "woke ucenim", tak tam je ten rozdiel priepastny. Aj ked moze byt maskovany na uroven "podobne velky".
Z mojho pohladu - v minulych storociach mnohi cirkevni hodnostari vyuzivali ich postavenie na parazitovanie na spolocnosti a fungovali systemom "vodu kaze vino pije". V dosledku toho (a pripadne este aj inych faktorov) vznikli v 16.-19. storoci rozlicne "reformovane krestanstva". A v druhej polke 20. storocia to pokrocilo este o dalsi stupen dalej - k "woke agende". Mozno sa to vyvinulo z formy "slobodomurarstva", ktora letela v 19. storoci a prvej polke 20. storocia.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Výborný článok, Mibi ! Aj ked na mňa sedliaka dosť dlhý.MiBi napísal: ↑Ut 19 08, 2025 8:49 pm Juggler toto bude clanok pre teba: https://www.postoj.sk/180101/manifest-p ... vydieraniu
Ale som rád, že ten salámový a plíživý neomarxizmus ( to už je jedno v akých podobách )
sa takto vedecky rozoberá na drobné.
Ja už sa bavím aj tak, že sa pozriem ako denník N dokáže intepretovať niektoré správy.
Vždy po svojom. To bolo aj umenie komunistov.
Napríklad teraz, ked po treťom útoku ukrajincov na ropovod Družba sa Orbán sťažoval Trumpovi
a Trump odpovedal:
„Viktor – nie som rád, že to počujem. Som pre to veľmi nahnevaný.
Povedzte to Slovensku. Si mojim skvelým priateľom,“
Denníček N miesto interpretácie
- či je správne, že náš sused takto škodí Slovensku, kedže sme medzi prvými desiatimi, čo mu najviac pomohli
- že Trump požiadal Orbána aby tlmočil aj Slovensku( podľa mňa pocta Ficovi, ktorého Trump v USA nazval drahý Róbert )
to progresívne po svojom podal takto:
. .
A pokiaľ som mohol dočítať, tak sme si na vine sami, že sme nediverzifikovali zdroje.
Najlepšie z tankerov z USA a následne cez ropovod Adria za dvojnásobné ceny...
Ináč by sme mohli tomu útoku tlieskať...
A tak sa pýtam, je Janka Shemesh vôbec slovenská novinárka? Pre koho píše?
Alebo- Trump včera napísal:
Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, vyhrať vojnu bez útoku na krajinu útočníka.
Je to ako skvelý športový tím, ktorý má fantastickú obranu, ale nesmie hrať v útoku. Nemá šancu na víťazstvo!
Tak je to aj s Ukrajinou a Ruskom.
Podvodný a hrubo nekompetentný Joe Biden nedovolil Ukrajine BOJOVAŤ, len SA BRÁNIŤ. Ako to dopadlo?
Nech je to ako chce, táto vojna by sa nikdy nestala, keby som bol prezidentom – NULOVÁ ŠANCA.
Čakajú nás zaujímavé časy!!! Prezident DJT
Pre mňa je to vysvetlenie, že táto vojna bola od začiatku prehratá.
Pretože ak by chceli ukrajinci vyhrať museli by oni zaútočiť na Rusko a poraziť ho.
A to je obrovský nezmysel, keďže Rusko je jadrová veľmoc.
Všetci súdni ľudia vedia, že to sa nikdy nestane.
Ak by sa aj stalo skončilo by to jadrovým útokom Ruska na UA.
Takže Trump v podstate vysvetľuje, že takú hlúposť by on ako prezident nikdy nedopustil.
Denníček N však miesto serióznej interpretácie (a priznania, ako progresívni lídri snívali o porážke Ruska )
nechá Soňu Weissovú napísať také voloviny, že Trump naznačil, že Ukrajina by mala proti Rusku prejsť do ofenzívy.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Trump má neomarxistov v láske:
George Soros a jeho úžasný radikálne ľavicový syn by mali byť obvinení podľa zákona RICO za podporu násilných protestov a mnoho ďalších činov v celých Spojených štátoch amerických.
Nenecháme týchto šialencov, aby ďalej rozdeľovali Ameriku a nedali jej ani šancu „DÝCHAŤ“ a byť SLOBODNOU.
Soros a jeho skupina psychopatov spôsobili našej krajine veľké škody!
To platí aj pre jeho šialených priateľov zo západného pobrežia.
Buďte opatrní, sledujeme vás! Ďakujeme za vašu pozornosť!
George Soros a jeho úžasný radikálne ľavicový syn by mali byť obvinení podľa zákona RICO za podporu násilných protestov a mnoho ďalších činov v celých Spojených štátoch amerických.
Nenecháme týchto šialencov, aby ďalej rozdeľovali Ameriku a nedali jej ani šancu „DÝCHAŤ“ a byť SLOBODNOU.
Soros a jeho skupina psychopatov spôsobili našej krajine veľké škody!
To platí aj pre jeho šialených priateľov zo západného pobrežia.
Buďte opatrní, sledujeme vás! Ďakujeme za vašu pozornosť!
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Ďalšie cielené šírenie propagandy odhalené. Tentoraz v USA,
Ďalšie odhalenie tajného ovplyvňovania voličov progresívcami. Opäť zneužívaním mimovládok
https://standard.sk/1019837/dalsie-odha ... mimovladok
Tajné dohody a financovanie influencerov s jednoznačným motívom pretláčať progresívne naratívy u voličov bez toho, aby verejnosť vedela, že ide o politickú propagandu, boli odhalené aj v USA. Opäť na to bola zneužitá netransparentnosť mimovládok.
Keď bola v Slovenskej republike odhalená tajná schéma na ovplyvňovanie volieb v roku 2023 zo strany britskej vlády, verejnosť mohla vidieť, ako v skutočnosti fungujú „nezávislé osobnosti“ progresívneho politického spektra v ich predvolebnom ťažení.
Mimovládky brali peniaze od britskej mediálnej agentúry Zinc Network, aby nimi následne platili špecificky vybrané osobnosti – influencerov. Špecificky vybrané preto, lebo vždy išlo striktne iba o osoby, ktoré pretláčali progresívne témy medzi mladými voličmi.
Inak povedané – mali verbovať voličov na voľbu Progresívneho Slovenska.
Kompletný zoznam týchto osôb a to, koľko dostali za svoju prácu zaplatené, všetci „šíritelia demokracie“ starostlivo taja.
Rovnaký scenár ovplyvňovania verejnosti aj v USA
Napriek potrebe vysokého stupňa utajenia vo veci konkrétnych aspektov celého ovplyvňovania volieb na Slovensku sa celú aféru snaží bagatelizovať práve progresívna scéna. Vraj nešlo vôbec o pretláčanie progresívnej politiky, ale iba o podporu účasti mladých voličov.
Tajne a za peniaze cudzieho štátu.
Nedávne odhalenie takmer absolútne podobnej a utajovanej schémy progresívnych politikov v USA ukazuje, že z ich strany vôbec nejde o ušľachtilé politické ciele.
Ide o obyčajné pretláčanie ideologickej propagandy za „čierne peniaze“ tak, aby verejnosť vôbec nevedela, že je manipulovaná.
A tentokrát s otvoreným priznaním, že netransparentné pozadie mimovládok sa dá skvele využiť na pokútne financovanie politických cieľov.
Prestížny technologický magazín Wired priniesol zistenie o tom, ako Demokratická strana v USA využívala „čierne fondy“ na to, aby tajne platila influencerov za politickú propagandu.
Táto spolupráca – podobne ako v prípade Slovenska – bola vysoko utajovaná a verejnosť nemala mať vedomosť o tom, že „influenceri“ sú platení za šírenie progresívnych tém.
Za šírenie propagandy 8-tisíc dolárov mesačne od mimovládky
Zistenie novinárky Taylor Lorenzovej ukazuje, ako liberálna mimovládna organizácia Chorus ponúka influencerom 8-tisíc dolárov mesačne za to, že budú súčasťou tajného programu zameraného na presadzovanie politických naratívov demokratov (USA) na internete.
..ďalej je obsah spoplatnený tak originál zdroj
https://www.wired.com/story/dark-money- ... fluencers/
a výber:
Demokrati v USA týmto krokom chceli napraviť fiasko po prehratých prezidentských voľbách v roku 2024 (Kamala D. Harrisová verzus Donald Trump). V prezidentskej kampani totiž aktívne „blokovali“ všetkých influencerov podporujúcich demokratov, ktorí voči strane vyslovili čo i len jemnú kritiku.
Strana preto vytvorila mimovládny projekt s názvom „Chorus Creator Incubator Program“.
Program „Chorus“ vznikol v júli 2025 a už dokázal zazmluvniť účasť viac ako 90 influencerov, pričom táto aktivita je dotovaná prostredníctvom skupiny The Sixteen Thirty Fund. Skupina sama uvádza, že „posilňuje progresívnych tvorcov zmien“.
Táto skupina je médiami v USA označovaná ako „liberálny kolos“, prostredníctvom ktorého tečú „čierne peniaze“ tam, kam Demokratická strana potrebuje. V roku 2020 tento fond dotoval demokratov sumou 410 miliónov dolárov, čo im pomohlo vyhrať prezidentské voľby a získať kontrolu nad americkým Senátom.
The Sixteen Thirty Fund má právne pozadie ako nezisková organizácia, a preto nemusí zverejňovať mená mimoriadne štedrých darcov, ktorí sponzorovali politické aktivity demokratov. K darom tejto neziskovke sa priznali miliardár Pierre Omidyar a jeho manželka (45 miliónov dolárov) a New York Times odhalili ako darcu švajčiarskeho miliardára Hansjörga Wyssa (135 miliónov dolárov).
Nadácia Open Society Foundations, ktorú založil kontroverzný podnikateľ George Soros, na svojej webovej stránke uvádza masívne financovanie pre fond The Sixteen Thirty Fund v desiatkach miliónov dolárov od roku 2016.
Medzi oslovených influencerov (niektorí už prešli úvodnými školeniami a dostávajú platby od fondu The Sixteen Thirty Fund) zo strany neziskovky Chorus patria Olivia Julianna (influencerka, ktorá vystúpila na demokratickom národnom kongrese v roku 2024), ďalej Loren Piretra (bývalá výkonná riaditeľka časopisu Playboy) či Barrett Adair (tvorca „meme obsahu“ podporujúci demokratov). Ďalšie mená oslovených tvorcov obsahu sú Suzanne Lambert, Arielle Fodor, Sander Jennings, Jazz Jennings, David Pakman a Leigh McGowan.
Oslovené boli desiatky liberálne naklonených influencerov, „či by mali záujem byť súčasťou prvej kohorty nového programu, ktorý Chorus spúšťa na rozšírenie ich dosahu a vplyvu“.
Kritika je zakázaná a obsah sa kontroluje
Po úvodných osloveniach však tvorcovia začali mať obavy z toho, ako si ich chce politická moc „zaviazať“ zmluvnými podmienkami.
Podľa zmlúv sa totiž tvorcovia obsahu „musia zapájať do akýchkoľvek nezávisle organizovaných stretnutí Chorusu a plne spolupracovať s vládnymi úradníkmi alebo politickými lídrami“ a nesmú ich nijako kritizovať.
Ak by chceli influenceri osloviť alebo spolupracovať s inými politikmi, musia o tom informovať Chorus.
Peniaze od mimovládky však nesmú oslovení tvorcovia využívať na iné účely, ktoré odporujú „politickým videniam“ Chorusu, bez výslovného súhlasu. Na podpis týchto zmlúv mali influenceri iba niekoľko dní po tom, ako ich dostali, a nesmeli na nich nič meniť.
Zmluvy, ktoré preskúmal Wired, zakazujú štandardné zverejňovanie partnerstiev v tomto smere a vyhlasujú, že tvorcovia „nebudú zverejňovať“ svoj vzťah s ním ani informovať ostatných, že sú členmi programu, „bez jeho predchádzajúceho výslovného súhlasu“.
Zmluvy o spolupráci rovnako zakazujú tvorcom „zverejňovať identitu akéhokoľvek financujúceho subjektu“ a dávajú mimovládke právomoc nútiť odstrániť alebo opraviť obsah tvorcov na základe výlučného uváženia organizácie (ak bol tento obsah vytvorený na podujatí organizovanom zo strany tejto organizácie).
Tvorcovia, ktorí sa pripojili k „inkubátoru“, musia absolvovať „pravidelné školenia o legálnej problematike spolupráce a denné kontrolovanie posolstiev“. Taktiež musia absolvovať najmenej dve „redakčné“ podujatia mesačne, ktoré mimovládka plánuje často aj s demokratmi.
Wired získal dokumenty, podľa ktorých je cieľom mimovládky Chorus „vybudovať novú infraštruktúru na financovanie nezávislých progresívnych hlasov online vo väčšom meradle“.
Podľa záznamov preskúmaných magazínom Wired mimovládka Chorus tvrdí, že jej počiatočná skupina tvorcov má kolektívne publikum viac ako 40 miliónov sledovateľov s viac ako 100 miliónmi týždenných divákov a že organizácia má „stovky tvorcov prihlásených“ a „pripravených amplifikovať“ posolstvá.
Ukážkový príklad schémy na zneužívanie mimovládneho sektora
V USA teda bola odhalená továreň na propagandu.
Podobne ako na Slovensku, aj v tomto prípade ide o šírenie progresívnych naratívov mimoriadne utajeným spôsobom.
A podobne ako na Slovensku nechce nikto z kompetentných tieto odhalenia vysvetľovať.
Scenár pri ovplyvňovaní voličov v USA, ako aj v Slovenskej republike, je až príliš podobný – ak nejde rovno o jednu zaužívanú schému politického zneužívania moci.
Niekto by dokonca mohol tvrdiť, že deravá legislatíva mimovládok a neochota ju meniť nie je dielom náhody či neschopnosti zákonodarcov.
Rozdiel medzi propagandistickou mašinériou v USA a tou zo strany britskej vlády je ten, že Demokratická strana do svojho „online prerodu“ naliala skutočne obrovské peniaze.
Nikto nesmie vedieť, že influenceri sú za túto propagandu platení – tvrdé zmluvné podmienky to nedovoľujú.
Rovnako kritika „progresívcov“ je zakázaná.
Všetko musí byť pod dohľadom „programu“ Demokratickej strany, ale tak, aby o tom verejnosť nemala ani potuchy.
Zrejme iba tak budú môcť byť ľudia „správne informovaní“ a robiť následné voličské rozhodnutia.
Občan by skutočne iba ťažko hľadal odpudivejšiu formu manipulácie zo strany tých, ktorí sami seba označujú za ľudí na „správnej strane dejín“. Robia to prostredníctvom nastrčených mimovládok, ktoré sú nekontrolovateľné, a preto to zneužívajú. Otvorene to priznal ich právnik.
Načo niečo vysvetľovať volebnej komisii, keď sa dá skryť celé financovanie a ovplyvňovanie volieb za mimovládny sektor.
Veď zákon to umožňuje. Za podobné praktiky sa v Slovenskej republike bije aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Realita ukazuje, že politici tieto diery v legislatíve mimovládneho sektora využívajú vo svoj prospech – podobne ako na Slovensku.
Je potom samozrejmé, že pri zmenách zákona najhlasnejšie kričia „neziskovky“, ktoré sa na podobných praktikách podieľajú najviac.
Omnoho smutnejšia je skutočnosť, že verejnosť už dávno prekukla progresívne ideológie ako nezlučiteľné s objektívnou realitou.
Volebné výsledky posledných období naklonené konzervatívnym stranám – paradoxne pre výsledky progresívnych politík – hovoria jasnou rečou.
Politici pretláčajúci klimatickú či transrodovú agendu sa tak musia uchyľovať k masovému zavádzaniu verejnosti, lebo vlastnými silami nedokážu o svojich predstavách voličov presvedčiť.
Ostáva iba dúfať, že legálne nadobudnutými peniazmi, ktoré však v takýchto schémach nevie nikto skontrolovať.
Rovnako ako drvivá časť modernej progresívnej politiky, aj výtlak týchto politikov je iba dielom ilúzie.
A preto sa musia uchyľovať k obyčajným klamstvám na voličoch.
Ďalšie odhalenie tajného ovplyvňovania voličov progresívcami. Opäť zneužívaním mimovládok
https://standard.sk/1019837/dalsie-odha ... mimovladok
Tajné dohody a financovanie influencerov s jednoznačným motívom pretláčať progresívne naratívy u voličov bez toho, aby verejnosť vedela, že ide o politickú propagandu, boli odhalené aj v USA. Opäť na to bola zneužitá netransparentnosť mimovládok.
Keď bola v Slovenskej republike odhalená tajná schéma na ovplyvňovanie volieb v roku 2023 zo strany britskej vlády, verejnosť mohla vidieť, ako v skutočnosti fungujú „nezávislé osobnosti“ progresívneho politického spektra v ich predvolebnom ťažení.
Mimovládky brali peniaze od britskej mediálnej agentúry Zinc Network, aby nimi následne platili špecificky vybrané osobnosti – influencerov. Špecificky vybrané preto, lebo vždy išlo striktne iba o osoby, ktoré pretláčali progresívne témy medzi mladými voličmi.
Inak povedané – mali verbovať voličov na voľbu Progresívneho Slovenska.
Kompletný zoznam týchto osôb a to, koľko dostali za svoju prácu zaplatené, všetci „šíritelia demokracie“ starostlivo taja.
Rovnaký scenár ovplyvňovania verejnosti aj v USA
Napriek potrebe vysokého stupňa utajenia vo veci konkrétnych aspektov celého ovplyvňovania volieb na Slovensku sa celú aféru snaží bagatelizovať práve progresívna scéna. Vraj nešlo vôbec o pretláčanie progresívnej politiky, ale iba o podporu účasti mladých voličov.
Tajne a za peniaze cudzieho štátu.
Nedávne odhalenie takmer absolútne podobnej a utajovanej schémy progresívnych politikov v USA ukazuje, že z ich strany vôbec nejde o ušľachtilé politické ciele.
Ide o obyčajné pretláčanie ideologickej propagandy za „čierne peniaze“ tak, aby verejnosť vôbec nevedela, že je manipulovaná.
A tentokrát s otvoreným priznaním, že netransparentné pozadie mimovládok sa dá skvele využiť na pokútne financovanie politických cieľov.
Prestížny technologický magazín Wired priniesol zistenie o tom, ako Demokratická strana v USA využívala „čierne fondy“ na to, aby tajne platila influencerov za politickú propagandu.
Táto spolupráca – podobne ako v prípade Slovenska – bola vysoko utajovaná a verejnosť nemala mať vedomosť o tom, že „influenceri“ sú platení za šírenie progresívnych tém.
Za šírenie propagandy 8-tisíc dolárov mesačne od mimovládky
Zistenie novinárky Taylor Lorenzovej ukazuje, ako liberálna mimovládna organizácia Chorus ponúka influencerom 8-tisíc dolárov mesačne za to, že budú súčasťou tajného programu zameraného na presadzovanie politických naratívov demokratov (USA) na internete.
..ďalej je obsah spoplatnený tak originál zdroj
https://www.wired.com/story/dark-money- ... fluencers/
a výber:
Demokrati v USA týmto krokom chceli napraviť fiasko po prehratých prezidentských voľbách v roku 2024 (Kamala D. Harrisová verzus Donald Trump). V prezidentskej kampani totiž aktívne „blokovali“ všetkých influencerov podporujúcich demokratov, ktorí voči strane vyslovili čo i len jemnú kritiku.
Strana preto vytvorila mimovládny projekt s názvom „Chorus Creator Incubator Program“.
Program „Chorus“ vznikol v júli 2025 a už dokázal zazmluvniť účasť viac ako 90 influencerov, pričom táto aktivita je dotovaná prostredníctvom skupiny The Sixteen Thirty Fund. Skupina sama uvádza, že „posilňuje progresívnych tvorcov zmien“.
Táto skupina je médiami v USA označovaná ako „liberálny kolos“, prostredníctvom ktorého tečú „čierne peniaze“ tam, kam Demokratická strana potrebuje. V roku 2020 tento fond dotoval demokratov sumou 410 miliónov dolárov, čo im pomohlo vyhrať prezidentské voľby a získať kontrolu nad americkým Senátom.
The Sixteen Thirty Fund má právne pozadie ako nezisková organizácia, a preto nemusí zverejňovať mená mimoriadne štedrých darcov, ktorí sponzorovali politické aktivity demokratov. K darom tejto neziskovke sa priznali miliardár Pierre Omidyar a jeho manželka (45 miliónov dolárov) a New York Times odhalili ako darcu švajčiarskeho miliardára Hansjörga Wyssa (135 miliónov dolárov).
Nadácia Open Society Foundations, ktorú založil kontroverzný podnikateľ George Soros, na svojej webovej stránke uvádza masívne financovanie pre fond The Sixteen Thirty Fund v desiatkach miliónov dolárov od roku 2016.
Medzi oslovených influencerov (niektorí už prešli úvodnými školeniami a dostávajú platby od fondu The Sixteen Thirty Fund) zo strany neziskovky Chorus patria Olivia Julianna (influencerka, ktorá vystúpila na demokratickom národnom kongrese v roku 2024), ďalej Loren Piretra (bývalá výkonná riaditeľka časopisu Playboy) či Barrett Adair (tvorca „meme obsahu“ podporujúci demokratov). Ďalšie mená oslovených tvorcov obsahu sú Suzanne Lambert, Arielle Fodor, Sander Jennings, Jazz Jennings, David Pakman a Leigh McGowan.
Oslovené boli desiatky liberálne naklonených influencerov, „či by mali záujem byť súčasťou prvej kohorty nového programu, ktorý Chorus spúšťa na rozšírenie ich dosahu a vplyvu“.
Kritika je zakázaná a obsah sa kontroluje
Po úvodných osloveniach však tvorcovia začali mať obavy z toho, ako si ich chce politická moc „zaviazať“ zmluvnými podmienkami.
Podľa zmlúv sa totiž tvorcovia obsahu „musia zapájať do akýchkoľvek nezávisle organizovaných stretnutí Chorusu a plne spolupracovať s vládnymi úradníkmi alebo politickými lídrami“ a nesmú ich nijako kritizovať.
Ak by chceli influenceri osloviť alebo spolupracovať s inými politikmi, musia o tom informovať Chorus.
Peniaze od mimovládky však nesmú oslovení tvorcovia využívať na iné účely, ktoré odporujú „politickým videniam“ Chorusu, bez výslovného súhlasu. Na podpis týchto zmlúv mali influenceri iba niekoľko dní po tom, ako ich dostali, a nesmeli na nich nič meniť.
Zmluvy, ktoré preskúmal Wired, zakazujú štandardné zverejňovanie partnerstiev v tomto smere a vyhlasujú, že tvorcovia „nebudú zverejňovať“ svoj vzťah s ním ani informovať ostatných, že sú členmi programu, „bez jeho predchádzajúceho výslovného súhlasu“.
Zmluvy o spolupráci rovnako zakazujú tvorcom „zverejňovať identitu akéhokoľvek financujúceho subjektu“ a dávajú mimovládke právomoc nútiť odstrániť alebo opraviť obsah tvorcov na základe výlučného uváženia organizácie (ak bol tento obsah vytvorený na podujatí organizovanom zo strany tejto organizácie).
Tvorcovia, ktorí sa pripojili k „inkubátoru“, musia absolvovať „pravidelné školenia o legálnej problematike spolupráce a denné kontrolovanie posolstiev“. Taktiež musia absolvovať najmenej dve „redakčné“ podujatia mesačne, ktoré mimovládka plánuje často aj s demokratmi.
Wired získal dokumenty, podľa ktorých je cieľom mimovládky Chorus „vybudovať novú infraštruktúru na financovanie nezávislých progresívnych hlasov online vo väčšom meradle“.
Podľa záznamov preskúmaných magazínom Wired mimovládka Chorus tvrdí, že jej počiatočná skupina tvorcov má kolektívne publikum viac ako 40 miliónov sledovateľov s viac ako 100 miliónmi týždenných divákov a že organizácia má „stovky tvorcov prihlásených“ a „pripravených amplifikovať“ posolstvá.
Ukážkový príklad schémy na zneužívanie mimovládneho sektora
V USA teda bola odhalená továreň na propagandu.
Podobne ako na Slovensku, aj v tomto prípade ide o šírenie progresívnych naratívov mimoriadne utajeným spôsobom.
A podobne ako na Slovensku nechce nikto z kompetentných tieto odhalenia vysvetľovať.
Scenár pri ovplyvňovaní voličov v USA, ako aj v Slovenskej republike, je až príliš podobný – ak nejde rovno o jednu zaužívanú schému politického zneužívania moci.
Niekto by dokonca mohol tvrdiť, že deravá legislatíva mimovládok a neochota ju meniť nie je dielom náhody či neschopnosti zákonodarcov.
Rozdiel medzi propagandistickou mašinériou v USA a tou zo strany britskej vlády je ten, že Demokratická strana do svojho „online prerodu“ naliala skutočne obrovské peniaze.
Nikto nesmie vedieť, že influenceri sú za túto propagandu platení – tvrdé zmluvné podmienky to nedovoľujú.
Rovnako kritika „progresívcov“ je zakázaná.
Všetko musí byť pod dohľadom „programu“ Demokratickej strany, ale tak, aby o tom verejnosť nemala ani potuchy.
Zrejme iba tak budú môcť byť ľudia „správne informovaní“ a robiť následné voličské rozhodnutia.
Občan by skutočne iba ťažko hľadal odpudivejšiu formu manipulácie zo strany tých, ktorí sami seba označujú za ľudí na „správnej strane dejín“. Robia to prostredníctvom nastrčených mimovládok, ktoré sú nekontrolovateľné, a preto to zneužívajú. Otvorene to priznal ich právnik.
Načo niečo vysvetľovať volebnej komisii, keď sa dá skryť celé financovanie a ovplyvňovanie volieb za mimovládny sektor.
Veď zákon to umožňuje. Za podobné praktiky sa v Slovenskej republike bije aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Realita ukazuje, že politici tieto diery v legislatíve mimovládneho sektora využívajú vo svoj prospech – podobne ako na Slovensku.
Je potom samozrejmé, že pri zmenách zákona najhlasnejšie kričia „neziskovky“, ktoré sa na podobných praktikách podieľajú najviac.
Omnoho smutnejšia je skutočnosť, že verejnosť už dávno prekukla progresívne ideológie ako nezlučiteľné s objektívnou realitou.
Volebné výsledky posledných období naklonené konzervatívnym stranám – paradoxne pre výsledky progresívnych politík – hovoria jasnou rečou.
Politici pretláčajúci klimatickú či transrodovú agendu sa tak musia uchyľovať k masovému zavádzaniu verejnosti, lebo vlastnými silami nedokážu o svojich predstavách voličov presvedčiť.
Ostáva iba dúfať, že legálne nadobudnutými peniazmi, ktoré však v takýchto schémach nevie nikto skontrolovať.
Rovnako ako drvivá časť modernej progresívnej politiky, aj výtlak týchto politikov je iba dielom ilúzie.
A preto sa musia uchyľovať k obyčajným klamstvám na voličoch.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Dobrý článok z pár myšlienkami na zamyslenie. Len sa musia voliči PS trochu odosobniť.
A samotná PS ba sa mohla trochu zmeniť: menej poúčať a nedržať sa svojích dogiem, že oni sú tí najmúdrejší.
To si mysleli aj komunisti...Preto to dávam tu.
Progresívci by si mali dať pozor na osudový omyl Jozefa Tisa
Kto nemá reálnu politickú alternatívu, vráti sa k zdôrazňovaniu idealistickej.
Michal Čop
https://marker.sk/clanky/309/progresivc ... ozefa-tisa
Vo svete existujú centrá, ktoré udávajú vývoj, a periférie, kde sa myšlienky vychádzajúce z centra dostanú neskôr.
V dejinách sa prirodzene mocenské a kultúrne centrá premiestňujú a menia.
Gotika sa objavila vo Francúzsku v 12. storočí, v Uhorsku sa objavila koncom toho istého storočia, na naše územie dorazila ešte o pár desaťročí neskôr. Liberalizmus vznikol v Anglicku a vo Francúzsku na prelome 17. a 18. storočia, do Uhorska sa dostal až v 19. storočí.
Kedysi bol veľmocou Babylon, Egypt, Perzia, Rím, potom zas Európu ohrozovali Mongoli, po nich Osmani, ktorých potomkovia dnes spravujú štát, ktorý je už len regionálnou mocnosťou.
Kedysi bolo motorom priemyslu Anglicko, potom Americká únia, dnes sa zdá, že priemyselné centrá sa presúvajú do Číny.
Graham Allison zvykne hovoriť, ako amerických študentov na prvej hodine šokuje, keď im oznámi, že veľmocou číslo jedna už je Čína.
Dôvod, prečo to spomínam, je, že u nás dochádza k zaujímavému paradoxu.
Po prvé preto, že aj keď sme malý štát na okraji západného sveta, zdá sa, že dnes u nás minimálne v politickej oblasti nedochádza k oneskorenému dobiehaniu centra. O tom, že Ukrajina nebude v NATO, sa začalo v našej politike hovoriť skôr ako v Paríži či Varšave.
Pritom dnes je to už rozšírená predstava a s Trumpom uzavretá téma.
Po druhé preto, že tí, ktorí zaostávanie za vývojom reprezentujú, sú tí, ktorí samých seba prezentujú ako pokrokových.
Naši progresívci reprezentujú vlnu, ktorá v Amerike už prehrala a aj inde slabne.
Rozkvitla v západnom svete zhruba pred desiatimi rokmi (počas migračnej krízy), vrchol zaznamenala asi pred piatimi rokmi (voľby do EP v roku 2019), teraz je skôr na ústupe.
Dôvod je pritom jednoduchý, celá škála myšlienok, ktoré progresivizmus reprezentuje, sa ukázala ako prakticky nepoužiteľná.
Liečba, s ktorou progresivizmus prišiel, bola niekedy horšia ako choroba sama.
V oblasti masovej migrácie Merkelovej „zvládneme to“ nahradilo Merzovo „nezvládli sme to“.
V oblasti zelených tém stelesnených Green dealom dokázali progresívci namiesto záchrany planéty a ambícií do roku 2030 expresne rýchlo poškodiť európsky automobilový priemysel.
V oblasti osobných slobôd zase boj za údajné LGBTQ, dnes už najmä TQ „práva“, skončil mrzačením zdravých ľudí, často detí, v mene pochybnej ideológie.
Dalo by sa pokračovať témami ako woke kapitalizmus, obmedzovanie slobody prejavu, systematický rasizmus (najmä v anglosaskom svete) či odrezanie od lacných zdrojov energií (najmä v Európe).
Vrchol zmien však vidno najmä v otázke vojny a mieru a intervencií vedených Západom, ktoré rozvrátili Blízky východ a vyvrcholili proxy vojnou USA a Ruska na Ukrajine. NATO, ktoré vzniklo, aby vojne predišlo, ju pomohlo vyprovokovať.
To všetko dokopy spolu s ďalšími externými faktormi (napríklad rozumná hospodárska politika Číny) spôsobilo oslabenie Západu a jeho kľúčovej mocnosti USA.
A to v takej miere, že priamo pred našimi očami dochádza ku koncu unipolárneho sveta a začiatku novej éry, v ktorej už USA nebudú jediným svetovým policajtom, ale silnejšiu geopolitickú rolu bude mať minimálne Čína, možno aj ďalšie krajiny ako India a Rusko.
V tejto politickej situácii a mocenskej hre pôsobia obzvlášť stratene naši progresívci, ktorí sa ešte stále dožadujú vecí, ktoré už neplatia.
Stále obhajujú masovú migráciu, Green deal či dúhové a trans poučky.
Pri téme vojny na Ukrajine stále požadujú viac zbraní pre Ukrajinu, ďalšie sankcie proti Rusku a stretnutia s Putinom označujú za neprijateľné.
Všetko veci, ktoré už dávno neplatia a ktoré idú proti záujmom Spojených štátov, lídrovi západného sveta, ktorý chce vojnu s Ruskom skončiť a začal z nej už aktívne cúvať.
Skrátka, svet, v ktorý progresívna internacionála verila, sa rozpadol skôr, akoby sa naši progresívci dostali naplno k moci.
No oni si to buď nevšimli, alebo si to všimli a nevedia, čo s tým a preto naďalej nástoja na starých požiadavkách.
Ponúka sa tým prekvapivý paradox: Keď už bolo jasné, že Nemecko druhú svetovú vojnu prehrá, štáty ako Rumunsko či Maďarsko, ktoré boli spojencami Hitlera, hľadali exit stratégiu, ako v príhodnej chvíli od Nemecka odskočiť.
Slovenská vláda však nedokázala ani v posledných mesiacoch nič podobné vymyslieť.
James Mace Ward, americký autor obsiahlej publikácie o prezidentovi Tisovi, to príhodne komentuje slovami:
„Tiso nemal nijakú realistickú politickú alternatívu, a tak sa vrátil k zdôrazňovaniu idealistickej.“
Progresívci by si mali dať pozor, aby sa podobnému problému vyhli.
Dnes sa totiž zdá, akoby niečo podobné platilo aj o nich.
Rovnako ako Tiso v rokoch 1943 až 1945 nemajú žiadnu realistickú politiku, a tak sa neustále vracajú k zdôrazňovaniu idealistickej.
Bolo to vidieť na teatrálnej tlačovke Michala Šimečku a Ivana Korčoka po skončení stretnutia Fica s Putinom, na ktorej táto dvojica opakovala frázy ako „Fico je premiérom vojny“, „premiér si prišiel vypýtať od Putina noty“ a podobne.
Fica pritom nemusíme vnímať ako geopolitického génia, už vonkoncom netreba byť fanúšikom Ruska, aby sme pochopili, že jeho cesta do Číny je v súlade minimálne s hospodárskymi záujmami Slovenska.
Pritom do poslednej chvíle nebolo isté, či do Pekingu nepríde aj americký viceprezident J.D. Vance, Fico by sa následne stretol aj s ním.
Takto veru izolácia nevyzerá…
Vráťme sa však k pointe.
Príbeh Európy ukazuje, že bez lacných ruských energetických surovín nie sme ako kontinent, a Slovensko obzvlášť, konkurencieschopní.
Rovnako nám uškodí, ak nebudeme mať obchodný a iný kontakt s Čínou, ktorá je lídrom v inováciách a novou rastúcou svetovou mocnosťou.
No čo však robiť, ak tieto zmeny nezapadajú do predpísaných ideologických šablón?
Zdá sa, že Ward pre tieto situácie vymyslel novú politologickú poučku: Kto nemá reálnu politickú alternatívu, vráti sa k zdôrazňovaniu idealistickej.
Na progresívcov (a nielen tých slovenských), to dnes sedí dokonale.
A samotná PS ba sa mohla trochu zmeniť: menej poúčať a nedržať sa svojích dogiem, že oni sú tí najmúdrejší.
To si mysleli aj komunisti...Preto to dávam tu.
Progresívci by si mali dať pozor na osudový omyl Jozefa Tisa
Kto nemá reálnu politickú alternatívu, vráti sa k zdôrazňovaniu idealistickej.
Michal Čop
https://marker.sk/clanky/309/progresivc ... ozefa-tisa
Vo svete existujú centrá, ktoré udávajú vývoj, a periférie, kde sa myšlienky vychádzajúce z centra dostanú neskôr.
V dejinách sa prirodzene mocenské a kultúrne centrá premiestňujú a menia.
Gotika sa objavila vo Francúzsku v 12. storočí, v Uhorsku sa objavila koncom toho istého storočia, na naše územie dorazila ešte o pár desaťročí neskôr. Liberalizmus vznikol v Anglicku a vo Francúzsku na prelome 17. a 18. storočia, do Uhorska sa dostal až v 19. storočí.
Kedysi bol veľmocou Babylon, Egypt, Perzia, Rím, potom zas Európu ohrozovali Mongoli, po nich Osmani, ktorých potomkovia dnes spravujú štát, ktorý je už len regionálnou mocnosťou.
Kedysi bolo motorom priemyslu Anglicko, potom Americká únia, dnes sa zdá, že priemyselné centrá sa presúvajú do Číny.
Graham Allison zvykne hovoriť, ako amerických študentov na prvej hodine šokuje, keď im oznámi, že veľmocou číslo jedna už je Čína.
Dôvod, prečo to spomínam, je, že u nás dochádza k zaujímavému paradoxu.
Po prvé preto, že aj keď sme malý štát na okraji západného sveta, zdá sa, že dnes u nás minimálne v politickej oblasti nedochádza k oneskorenému dobiehaniu centra. O tom, že Ukrajina nebude v NATO, sa začalo v našej politike hovoriť skôr ako v Paríži či Varšave.
Pritom dnes je to už rozšírená predstava a s Trumpom uzavretá téma.
Po druhé preto, že tí, ktorí zaostávanie za vývojom reprezentujú, sú tí, ktorí samých seba prezentujú ako pokrokových.
Naši progresívci reprezentujú vlnu, ktorá v Amerike už prehrala a aj inde slabne.
Rozkvitla v západnom svete zhruba pred desiatimi rokmi (počas migračnej krízy), vrchol zaznamenala asi pred piatimi rokmi (voľby do EP v roku 2019), teraz je skôr na ústupe.
Dôvod je pritom jednoduchý, celá škála myšlienok, ktoré progresivizmus reprezentuje, sa ukázala ako prakticky nepoužiteľná.
Liečba, s ktorou progresivizmus prišiel, bola niekedy horšia ako choroba sama.
V oblasti masovej migrácie Merkelovej „zvládneme to“ nahradilo Merzovo „nezvládli sme to“.
V oblasti zelených tém stelesnených Green dealom dokázali progresívci namiesto záchrany planéty a ambícií do roku 2030 expresne rýchlo poškodiť európsky automobilový priemysel.
V oblasti osobných slobôd zase boj za údajné LGBTQ, dnes už najmä TQ „práva“, skončil mrzačením zdravých ľudí, často detí, v mene pochybnej ideológie.
Dalo by sa pokračovať témami ako woke kapitalizmus, obmedzovanie slobody prejavu, systematický rasizmus (najmä v anglosaskom svete) či odrezanie od lacných zdrojov energií (najmä v Európe).
Vrchol zmien však vidno najmä v otázke vojny a mieru a intervencií vedených Západom, ktoré rozvrátili Blízky východ a vyvrcholili proxy vojnou USA a Ruska na Ukrajine. NATO, ktoré vzniklo, aby vojne predišlo, ju pomohlo vyprovokovať.
To všetko dokopy spolu s ďalšími externými faktormi (napríklad rozumná hospodárska politika Číny) spôsobilo oslabenie Západu a jeho kľúčovej mocnosti USA.
A to v takej miere, že priamo pred našimi očami dochádza ku koncu unipolárneho sveta a začiatku novej éry, v ktorej už USA nebudú jediným svetovým policajtom, ale silnejšiu geopolitickú rolu bude mať minimálne Čína, možno aj ďalšie krajiny ako India a Rusko.
V tejto politickej situácii a mocenskej hre pôsobia obzvlášť stratene naši progresívci, ktorí sa ešte stále dožadujú vecí, ktoré už neplatia.
Stále obhajujú masovú migráciu, Green deal či dúhové a trans poučky.
Pri téme vojny na Ukrajine stále požadujú viac zbraní pre Ukrajinu, ďalšie sankcie proti Rusku a stretnutia s Putinom označujú za neprijateľné.
Všetko veci, ktoré už dávno neplatia a ktoré idú proti záujmom Spojených štátov, lídrovi západného sveta, ktorý chce vojnu s Ruskom skončiť a začal z nej už aktívne cúvať.
Skrátka, svet, v ktorý progresívna internacionála verila, sa rozpadol skôr, akoby sa naši progresívci dostali naplno k moci.
No oni si to buď nevšimli, alebo si to všimli a nevedia, čo s tým a preto naďalej nástoja na starých požiadavkách.
Ponúka sa tým prekvapivý paradox: Keď už bolo jasné, že Nemecko druhú svetovú vojnu prehrá, štáty ako Rumunsko či Maďarsko, ktoré boli spojencami Hitlera, hľadali exit stratégiu, ako v príhodnej chvíli od Nemecka odskočiť.
Slovenská vláda však nedokázala ani v posledných mesiacoch nič podobné vymyslieť.
James Mace Ward, americký autor obsiahlej publikácie o prezidentovi Tisovi, to príhodne komentuje slovami:
„Tiso nemal nijakú realistickú politickú alternatívu, a tak sa vrátil k zdôrazňovaniu idealistickej.“
Progresívci by si mali dať pozor, aby sa podobnému problému vyhli.
Dnes sa totiž zdá, akoby niečo podobné platilo aj o nich.
Rovnako ako Tiso v rokoch 1943 až 1945 nemajú žiadnu realistickú politiku, a tak sa neustále vracajú k zdôrazňovaniu idealistickej.
Bolo to vidieť na teatrálnej tlačovke Michala Šimečku a Ivana Korčoka po skončení stretnutia Fica s Putinom, na ktorej táto dvojica opakovala frázy ako „Fico je premiérom vojny“, „premiér si prišiel vypýtať od Putina noty“ a podobne.
Fica pritom nemusíme vnímať ako geopolitického génia, už vonkoncom netreba byť fanúšikom Ruska, aby sme pochopili, že jeho cesta do Číny je v súlade minimálne s hospodárskymi záujmami Slovenska.
Pritom do poslednej chvíle nebolo isté, či do Pekingu nepríde aj americký viceprezident J.D. Vance, Fico by sa následne stretol aj s ním.
Takto veru izolácia nevyzerá…
Vráťme sa však k pointe.
Príbeh Európy ukazuje, že bez lacných ruských energetických surovín nie sme ako kontinent, a Slovensko obzvlášť, konkurencieschopní.
Rovnako nám uškodí, ak nebudeme mať obchodný a iný kontakt s Čínou, ktorá je lídrom v inováciách a novou rastúcou svetovou mocnosťou.
No čo však robiť, ak tieto zmeny nezapadajú do predpísaných ideologických šablón?
Zdá sa, že Ward pre tieto situácie vymyslel novú politologickú poučku: Kto nemá reálnu politickú alternatívu, vráti sa k zdôrazňovaniu idealistickej.
Na progresívcov (a nielen tých slovenských), to dnes sedí dokonale.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3071
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 26 times
- Been thanked: 1454 times
Charlie Kirk
Príspevok o Kirkovi napísal aj Eduard Chmelár, – a nazval ho Rekviem za fašistu. https://www.facebook.com/ChmelarEduard/ ... gQZ6jnHEfl Označil Kirka za ultrapravicového politického aktivistu, vášnivého obhajcu práva na nosenie zbraní či kresťanského sionistu obhajujúceho genocídu v Gaze. „Charlie Kirk nebol nijakým oslňujúcim bojovníkom za slobodný názor. V skutočnosti iné postoje, ktoré nezodpovedali jeho svetonázoru, agresívne znevažoval a potláčal, propagoval nadvládu bielej rasy a nenávisť voči ľavičiarom, prisťahovalcom a menšinám,“ napísal Chmelár,
Marker.sk naopak pise o Kirkovi pozitivne: https://marker.sk/clanky/351/ked-sa-lud ... ieho-kirka
Pri svojich aktivitách sa Kirk odvolával na kresťanskú vieru.
„Ježiš porazil smrť, aby ste vy mohli žiť,“ napísal minulú sobotu Charlie Kirk v jednom zo svojich posledných príspevkov na sieti X. Aj pastor Rob McCoy o svojom priateľovi a kolegovi z organizácie Turning Point Faith povedal, že práve pre svoju vieru sa nebál smrti.
„Nikdy nepoužil násilie, ale každý deň sa mu násilím vyhrážali tí, ktorí sa nedokázali postaviť logike a pravde,“ dodal McCoy s tým, že títo ľudia spravili to, čo zlo koná vždy, teda berie život.
Kirk zároveň iba deň pred smrťou varoval pred „kultúrou atentátov“, ktorá sa podľa neho rozmohla v Spojených štátoch.
Témy, ktorým sa Charlie Kirk na internete venoval, dobre vystihuje citát z jeho rozhovoru s Joe Roganom:
„Americký spôsob života je veľmi jednoduchý. Chcem sa môcť oženiť, kúpiť si dom, mať deti, nechať ich jazdiť na bicykli až do západu slnka, poslať ich do dobrej školy a žiť v štvrti s nízkou kriminalitou. Nechcem, aby moje dieťa v škole učili lesbické, gejské a transgender hlúposti. A zároveň nechcem, aby muselo päťkrát denne počúvať moslimskú výzvu na modlitbu. To je dôležité.“
A tu je dalsi Chmelorov prispevok:
PROGRESÍVCI DUSIA DEMOKRACIU, ALE ZAVRAŽDENÝ KIRK NEBOL CESTOU K JEJ OBNOVENIU
Pre všetkých, ktorí dostali náhle zjavenie, že politické násilie sa zrodilo v tábore ľavičiarov, liberálov a ateistov, tu mám studenú sprchu. Pred dvoma mesiacmi, keď brutálne zavraždili bývalú členku Snemovne reprezentantov za Demokratov štátu Minnesota Melissu Hortman, jej manžela Marka a dokonca aj ich psa v ich dome, prezident USA nemal smútočný prejav, v Kongrese USA sa za nich nikto nemodlil, nikto nestiahol vlajky na pol žrde, nikto nedostal posmrtne prezidentskú Medailu slobody a nikto za nich nenavrhoval minútu ticha. Naopak, jeden republikánsky senátor sa ich smrti vysmial a ostatní republikáni ju ignorovali.
Ja sa majestátu smrti z princípu nevysmievam a úkladnú vraždu Charlieho Kirka som dnes niekoľkokrát kategoricky odsúdil. Ale nikto, tobôž nie nejakí neonacistickí hulváti (ktorí sú takí hlúpi, že sa vždy chytia do rovnakej pasce a umožňujú mi prečistiť si friendlist) a politologicky negramotní ľudia ma nebudú poúčať, koho si mám vážiť a koho môžem označiť za pravicového extrémistu. Obzvlášť ma fascinuje, ak takíto krikľúni ledabolo šermujú pojmami, ktorým nerozumejú, nikdy nemajú problém označiť za fašistu Čaputovú či Šimečku, za fašistickú považujú dokonca celú Európsku úniu, no za toho boha nevedia pochopiť, prečo označujú odborníci za fašistický Tisov režim alebo prečo je neonacistom Kotleba či Mazurek.
Malomeštiacki obdivovatelia Kirka a podobných ultrapravicových hviezd sa radi štylizujú do pokryteckej pózy, že „rešpektujú iný názor“, v skutočnosti ho potláčajú s ešte väčšou agresivitou ako progresívci. Ale to je opäť pre extrémistov všetkého druhu typické, len treba dôkladne poznať dejiny fašizmu, jeho korene a príčiny a nemyslieť si, že ste vynašli koleso.
Charlie Kirk žil v presvedčení, že "zbrane zachraňujú životy". Keby mal včera zbraň, nezachránila by ho. Jediné, čo mu mohlo zachrániť život, by bol zákon, ktorý by neumožňoval každému psychopatovi vlastniť zbraň. Ale toto on a jeho stúpenci doteraz nepochopili. Ak vami otriasla vražda Charlieho Kirka, spomeňte si aspoň na masaker na základnej škole Sandy Hook v Newtowne v Connecticute 14. decembra 2012. Dvadsaťročný páchateľ tam zastrelil 26 ľudí z toho dvadsať 6 - 7-ročných detí. Charlie Kirk tieto deti považoval za "nevyhnutné obete" ústavného práva nosiť zbraň, ktoré fanaticky obhajoval. Choďte to povedať do očí tým rodičom a spýtajte sa ich, prečo Kirka nenávideli.
Alebo sa aspoň spýtajte "mladých vlkov" zo Smeru prepytujem sociálnej demokracie (sic!!!), prečo sa rozhodli iniciovať minútu ticha práve za zavraždeného ultrapravicového aktivistu. Prečo nedržali smútok za zavraždených politikov z druhého tábora, ktorí by im mali byť ideologicky aspoň formálne bližší. Či vôbec tušia, koľko ľudí denne zavraždia v Spojených štátoch a či budú odteraz držať za všetkých minútu ticha. A ak to nerobia z neznalosti či mladíckej nerozvážnosti, ale vedome, tak nech sa jasne vyjadria, či solidarita s ultrapravicou má byť budúcnosťou sociálnej demokracie karpatského typu, či sa máme za nich hanbiť už teraz alebo máme ešte chvíľu počkať. Koniec irónie. Lebo ja síce chápem, že žijeme zložitú dobu a o týchto ľudí sa hodnoty sociálnej demokracie ani len neobtreli, ale zasa odtiaľ - potiaľ.
Vražda Charlieho Kirka je desivá, ale desivejšie je to, k čomu povedie. Podľa vyhrážok Donalda Trumpa to bude ďalšie okliešťovanie demokracie, na ktoré doplatia tí, ktorí ju najviac potrebujú. A obávam sa, že ešte tomu budú tlieskať. Na Kirkovi bola z formálneho hľadiska hodná rešpektu jeho snaha argumentovať. No aj tá bola súčasťou premyslenej propagandistickej mašinérie. Nie náhodou sa profesorom vyhýbal a chodil diskutovať so študentmi – nie preto, že by chcel získať mladých ľudí pre politiku, ale preto, že neboli ešte dostatočne komunikačne a vedomostne zdatní: a tí, ktorí boli, tí sa do jeho starostlivo zostrihaných videí nedostali. Nikdy nebolo mojou ambíciou presviedčať extrémistov akéhokoľvek druhu – či už pravicových alebo progresivistických. Fanatikov neovplyvníte. Ale kriticky zmýšľajúcim ľuďom s otvorenou mysľou môžete dať aspoň dostatok informácií, aby pochopili, čo to bolo za človeka. Tu je jedno z najdôležitejších videí, ktoré musíte vidieť, ak chcete spoznať jeho názory: https://www.facebook.com/trtworld/video ... 7321972138
Výsledkom takto vedenej diskusie nebolo lepšie poznanie, ale silnejšia propaganda. Skutočný dialóg musí totiž obsahovať nielen poučovanie s kazateľským komplexom, ale toleranciu a vzájomné úsilie o porozumenie. Kirk neprispieval k väčšej solidarite a empatii medzi ľuďmi (dokonca ju paranoidne považoval za produkt New Age!), ale k hlbšej polarizácii a vybičovanej nenávisti, o čom svedčí aj patologická diskusia o ňom. A my všetci sme si ani nestačili všimnúť, že hlboká polarizácia spoločnosti nie je len slovenským špecifikom, že si tým prechádzajú všetky spoločnosti na Západe, že európske štáty sú vnútorne rozdelené a že v tejto studenej občianskej vojne si už dávno nesieme všetky zárodky tej horúcej.
Donald Trump mal uplynulú noc príležitosť zjednotiť národ. Namiesto toho ho svojím prejavom ešte viac rozdelil. Vražda Charlieho Kirka môže byť v tomto zmysle pre západnú civilizáciu transformujúca, ale tým najhorším, devastujúcim spôsobom. Konzervatívcov to neoslabí. Ultrapravicu to nezničí. Jediné, čo ten strelec zničil, bola jedna fungujúca rodina. A toto jediné si Charlie Kirk nezaslúžil. Pokoj jeho duši. Ale on nie je cesta.
Marker.sk naopak pise o Kirkovi pozitivne: https://marker.sk/clanky/351/ked-sa-lud ... ieho-kirka
Pri svojich aktivitách sa Kirk odvolával na kresťanskú vieru.
„Ježiš porazil smrť, aby ste vy mohli žiť,“ napísal minulú sobotu Charlie Kirk v jednom zo svojich posledných príspevkov na sieti X. Aj pastor Rob McCoy o svojom priateľovi a kolegovi z organizácie Turning Point Faith povedal, že práve pre svoju vieru sa nebál smrti.
„Nikdy nepoužil násilie, ale každý deň sa mu násilím vyhrážali tí, ktorí sa nedokázali postaviť logike a pravde,“ dodal McCoy s tým, že títo ľudia spravili to, čo zlo koná vždy, teda berie život.
Kirk zároveň iba deň pred smrťou varoval pred „kultúrou atentátov“, ktorá sa podľa neho rozmohla v Spojených štátoch.
Témy, ktorým sa Charlie Kirk na internete venoval, dobre vystihuje citát z jeho rozhovoru s Joe Roganom:
„Americký spôsob života je veľmi jednoduchý. Chcem sa môcť oženiť, kúpiť si dom, mať deti, nechať ich jazdiť na bicykli až do západu slnka, poslať ich do dobrej školy a žiť v štvrti s nízkou kriminalitou. Nechcem, aby moje dieťa v škole učili lesbické, gejské a transgender hlúposti. A zároveň nechcem, aby muselo päťkrát denne počúvať moslimskú výzvu na modlitbu. To je dôležité.“
A tu je dalsi Chmelorov prispevok:
PROGRESÍVCI DUSIA DEMOKRACIU, ALE ZAVRAŽDENÝ KIRK NEBOL CESTOU K JEJ OBNOVENIU
Pre všetkých, ktorí dostali náhle zjavenie, že politické násilie sa zrodilo v tábore ľavičiarov, liberálov a ateistov, tu mám studenú sprchu. Pred dvoma mesiacmi, keď brutálne zavraždili bývalú členku Snemovne reprezentantov za Demokratov štátu Minnesota Melissu Hortman, jej manžela Marka a dokonca aj ich psa v ich dome, prezident USA nemal smútočný prejav, v Kongrese USA sa za nich nikto nemodlil, nikto nestiahol vlajky na pol žrde, nikto nedostal posmrtne prezidentskú Medailu slobody a nikto za nich nenavrhoval minútu ticha. Naopak, jeden republikánsky senátor sa ich smrti vysmial a ostatní republikáni ju ignorovali.
Ja sa majestátu smrti z princípu nevysmievam a úkladnú vraždu Charlieho Kirka som dnes niekoľkokrát kategoricky odsúdil. Ale nikto, tobôž nie nejakí neonacistickí hulváti (ktorí sú takí hlúpi, že sa vždy chytia do rovnakej pasce a umožňujú mi prečistiť si friendlist) a politologicky negramotní ľudia ma nebudú poúčať, koho si mám vážiť a koho môžem označiť za pravicového extrémistu. Obzvlášť ma fascinuje, ak takíto krikľúni ledabolo šermujú pojmami, ktorým nerozumejú, nikdy nemajú problém označiť za fašistu Čaputovú či Šimečku, za fašistickú považujú dokonca celú Európsku úniu, no za toho boha nevedia pochopiť, prečo označujú odborníci za fašistický Tisov režim alebo prečo je neonacistom Kotleba či Mazurek.
Malomeštiacki obdivovatelia Kirka a podobných ultrapravicových hviezd sa radi štylizujú do pokryteckej pózy, že „rešpektujú iný názor“, v skutočnosti ho potláčajú s ešte väčšou agresivitou ako progresívci. Ale to je opäť pre extrémistov všetkého druhu typické, len treba dôkladne poznať dejiny fašizmu, jeho korene a príčiny a nemyslieť si, že ste vynašli koleso.
Charlie Kirk žil v presvedčení, že "zbrane zachraňujú životy". Keby mal včera zbraň, nezachránila by ho. Jediné, čo mu mohlo zachrániť život, by bol zákon, ktorý by neumožňoval každému psychopatovi vlastniť zbraň. Ale toto on a jeho stúpenci doteraz nepochopili. Ak vami otriasla vražda Charlieho Kirka, spomeňte si aspoň na masaker na základnej škole Sandy Hook v Newtowne v Connecticute 14. decembra 2012. Dvadsaťročný páchateľ tam zastrelil 26 ľudí z toho dvadsať 6 - 7-ročných detí. Charlie Kirk tieto deti považoval za "nevyhnutné obete" ústavného práva nosiť zbraň, ktoré fanaticky obhajoval. Choďte to povedať do očí tým rodičom a spýtajte sa ich, prečo Kirka nenávideli.
Alebo sa aspoň spýtajte "mladých vlkov" zo Smeru prepytujem sociálnej demokracie (sic!!!), prečo sa rozhodli iniciovať minútu ticha práve za zavraždeného ultrapravicového aktivistu. Prečo nedržali smútok za zavraždených politikov z druhého tábora, ktorí by im mali byť ideologicky aspoň formálne bližší. Či vôbec tušia, koľko ľudí denne zavraždia v Spojených štátoch a či budú odteraz držať za všetkých minútu ticha. A ak to nerobia z neznalosti či mladíckej nerozvážnosti, ale vedome, tak nech sa jasne vyjadria, či solidarita s ultrapravicou má byť budúcnosťou sociálnej demokracie karpatského typu, či sa máme za nich hanbiť už teraz alebo máme ešte chvíľu počkať. Koniec irónie. Lebo ja síce chápem, že žijeme zložitú dobu a o týchto ľudí sa hodnoty sociálnej demokracie ani len neobtreli, ale zasa odtiaľ - potiaľ.
Vražda Charlieho Kirka je desivá, ale desivejšie je to, k čomu povedie. Podľa vyhrážok Donalda Trumpa to bude ďalšie okliešťovanie demokracie, na ktoré doplatia tí, ktorí ju najviac potrebujú. A obávam sa, že ešte tomu budú tlieskať. Na Kirkovi bola z formálneho hľadiska hodná rešpektu jeho snaha argumentovať. No aj tá bola súčasťou premyslenej propagandistickej mašinérie. Nie náhodou sa profesorom vyhýbal a chodil diskutovať so študentmi – nie preto, že by chcel získať mladých ľudí pre politiku, ale preto, že neboli ešte dostatočne komunikačne a vedomostne zdatní: a tí, ktorí boli, tí sa do jeho starostlivo zostrihaných videí nedostali. Nikdy nebolo mojou ambíciou presviedčať extrémistov akéhokoľvek druhu – či už pravicových alebo progresivistických. Fanatikov neovplyvníte. Ale kriticky zmýšľajúcim ľuďom s otvorenou mysľou môžete dať aspoň dostatok informácií, aby pochopili, čo to bolo za človeka. Tu je jedno z najdôležitejších videí, ktoré musíte vidieť, ak chcete spoznať jeho názory: https://www.facebook.com/trtworld/video ... 7321972138
Výsledkom takto vedenej diskusie nebolo lepšie poznanie, ale silnejšia propaganda. Skutočný dialóg musí totiž obsahovať nielen poučovanie s kazateľským komplexom, ale toleranciu a vzájomné úsilie o porozumenie. Kirk neprispieval k väčšej solidarite a empatii medzi ľuďmi (dokonca ju paranoidne považoval za produkt New Age!), ale k hlbšej polarizácii a vybičovanej nenávisti, o čom svedčí aj patologická diskusia o ňom. A my všetci sme si ani nestačili všimnúť, že hlboká polarizácia spoločnosti nie je len slovenským špecifikom, že si tým prechádzajú všetky spoločnosti na Západe, že európske štáty sú vnútorne rozdelené a že v tejto studenej občianskej vojne si už dávno nesieme všetky zárodky tej horúcej.
Donald Trump mal uplynulú noc príležitosť zjednotiť národ. Namiesto toho ho svojím prejavom ešte viac rozdelil. Vražda Charlieho Kirka môže byť v tomto zmysle pre západnú civilizáciu transformujúca, ale tým najhorším, devastujúcim spôsobom. Konzervatívcov to neoslabí. Ultrapravicu to nezničí. Jediné, čo ten strelec zničil, bola jedna fungujúca rodina. A toto jediné si Charlie Kirk nezaslúžil. Pokoj jeho duši. Ale on nie je cesta.
eToro 500$ v akciach: https://etoro.tw/4brWhXi
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Charlie Kirk
Chmelar vsetko pekne a rozumne popisal, len zabudol poznamenat, ze ti zavrazdeni a takmer zavrazdeni demokraticki senatori boli silni presadzovatelia umelych potratov.MiBi napísal: ↑Pi 12 09, 2025 9:04 am A tu je dalsi Chmelorov prispevok:
PROGRESÍVCI DUSIA DEMOKRACIU, ALE ZAVRAŽDENÝ KIRK NEBOL CESTOU K JEJ OBNOVENIU
Pre všetkých, ktorí dostali náhle zjavenie, že politické násilie sa zrodilo v tábore ľavičiarov, liberálov a ateistov, tu mám studenú sprchu. Pred dvoma mesiacmi, keď brutálne zavraždili bývalú členku Snemovne reprezentantov za Demokratov štátu Minnesota Melissu Hortman, jej manžela Marka a dokonca aj ich psa v ich dome, prezident USA nemal smútočný prejav, v Kongrese USA sa za nich nikto nemodlil, nikto nestiahol vlajky na pol žrde, nikto nedostal posmrtne prezidentskú Medailu slobody a nikto za nich nenavrhoval minútu ticha. Naopak, jeden republikánsky senátor sa ich smrti vysmial a ostatní republikáni ju ignorovali.
Vrazda Hitlera/Himmlera a vrazda Ghandiho by obe boli vrazdou, ale nejaky rozdiel by tam predsa len bol.
A tiez by si na pohrebe Ghandimu ocakaval vacsi zastup "slusnych ludi" a mozno aj nejaku to posmrtnu medajlu od miestneho starostu, nez na pohrebe Himmlerovi.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Charlie Kirk
Vidíš Jaro, v každom z nás drieme neomarxista. Len si to treba uvedomiť a nedovoliť, aby si podľahol pocitu neomylnosti.jaroslav80 napísal: ↑Pi 12 09, 2025 3:42 pm Chmelar vsetko pekne a rozumne popisal, len zabudol poznamenat, ze ti zavrazdeni a takmer zavrazdeni demokraticki senatori boli silni presadzovatelia umelych potratov.
Je úplne jedno, akej si farby pleti, akej rasy, akého politického presvedčenia, náboženstva, pohlavia, postavenia, čo presadzuješ, ako zmýšľaš
princípy slobody, ľudských práv, rovnosti a zákazu diskriminácie sú vždy rovnaké.
Chmelár dáva info, argumenty, vyjasňuje obraz, ale názor si musíš urobiť sám.
To je to kritické myslenie, ktoré v niektorých sférach života funguje v náš prospech (napr. v podnikaní, investovaní, aj v tradingu ),
ale zrazu v iných sférach rozdeľuje ľudí, vyvoláva zbytočný hejt a napätie (politika, ideológia, svetonázor).
V prvom rade Trump ako jeden z najvyplyvnejších ľudí sveta by si mal dávať obrovský pozor na to, čo povie.
Lebo práve teraz, ked zabili jeho podporovateľa je to on, čo rozdeľuje, diskriminuje, hejtuje a rozdeľuje ľudí.
Mnou zatriasla vražda mladej ukrajinky, ktorá pricestovala do USA, sedela vo vlaku a z ničoho nič ju dopichal psychopat čiernej pleti.
A po x krát progresívne média sa k tomu správali ináč ako ked sa niečo také stane černochovi.
Včera som si pozrel video toho čecha čo žije v Kalifornii, v najprogresívnejšom štáte sveta a natáča o tom..
tu je presne video z pozíciou ked o tom hovorí: https://youtu.be/DVNUdiXTwio?t=1067
Tak si to pozrite sami. Cancel culture, woke, politická korektnosť, diskriminácia...to je život v Kalifornii, za názor vás aj vyhodia z práce....
a realita je taká, že všetci sú tam segregovaní...bieli, čierni...šikmookí...židia atd.. každý podľa toho ako hlboko má do kapsí má na úrovni bývanie, bezpečnosť , prácu, vzdelanie.
Proste typickí američania z plnou hubou práv, rovnosti a spravodlivosti, ale v praxi žijú v lokálnom apartheide a každý hľadí len na seba.
A ked nemáte peniaze na to, aby ste sa presťahovali do lepšej oblasti, vaše deti nebudú chodiť do lepších škôl, hrozia im drogy, budete žiť v strachu....atd.
-
rast
- Silver Member *
- Príspevky: 164
- Dátum registrácie: Št 11 09, 2025 4:04 pm
- Has thanked: 67 times
- Been thanked: 12 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Ja ho poznám a ešte je pritom dosť politicky korektný vo vyjadreniach. je smutné, kam to smeruje, ale vidno, že mladým je to jedno, lebo nič iné nezažili a nemajú s čím porovnať.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Áno. Presne to. Že história sa akokeby opakuje. Vymrú 2 generácie od strašnej vojny a nikomu už nezáleží na mieri.
Vymrie generácia ktorá zažila bolševizmus a marxizmus ktorý zlyhal začne byť nahradzovaný neomarxizmom.
A znova nová generácia mladých vstrebáva tie krásne slová o spravodlivej spoločnosti, útlaku voči menšinám a
nevšimne si, že sa začína presadzovať nesloboda, netolerancia, vyrábanie triedného nepriateľa...
A áno, treba upozorňovať aj na krajnú pravicu, lebo fašizmus je ešte horší extrém ako radikálna ľavica:
Chmelár:
Podľa údajov ministerstva spravodlivosti USA spáchali od roku 1990 extrémisti z krajnej ľavice 78 ideologicky motivovaných vrážd, kým extrémisti z krajnej pravice až 520. https://nij.ojp.gov/.../what-nij-resear ... s-us-about....
To je tak neporovnateľné číslo, že od sociálnodemokratického premiéra by som očakával, že namiesto preberania propagandy krajnej pravice sa postaví proti ohováraniu ľavice a na obranu ľavicových hodnôt minimálne tak, ako to urobila spisovateľka Gabriela Rothmayerová:
„Ľavica, ku ktorej patrím, odmieta a zásadne odsudzuje každé násilie.
Doteraz som Charlieho Kirka, zavraždeného rukou neznámeho teroristu, nesledovala a ani nepoznala.
Nebol to môj človek, s väčšinou toho, čomu on veril a čo obhajoval, by som nemohla súhlasiť.
Ale nikdy, NIKDY, by som nesúhlasila, aby za to zaplatil životom, hoci on súcit s denne vraždenými deťmi v Gaze, neprejavoval.
Viem, že rovnako rozmýšľajú ľudia, ku ktorým patrím.
Preto ma rozhorčuje, že sa po tom šialenom, odsúdenia hodnom čine, ktorý ukončil jeho život, šíri vo verejnom priestore mienka, že je to čin šialenej ĽAVICE. Nie, násilie nikdy nebolo, nie je a nesmie byť nástrojom ľavice, násilie je charakteristický znak fašistov.
Chmelár teraz napísal aj o tej dievčine z UA:
NA VŠETKÝCH ŽIVOTOCH ZÁLEŽÍ
Odvčera myslím na túto mladú ženu. Nie na jej portrét s étericky krásnou tvárou, ktorý teraz maľujú na steny domov v amerických mestách.
Na tento zachytený moment hrôzy, strachu, bezmocnosti a osamelosti. A puká mi z toho srdce.
23-ročná ukrajinská utečenkyňa Iryna Zarutská, ktorá bola brutálne zavraždená 22. augusta večer vo vlaku v americkom meste Charlotte, je pre mňa symbolom všetkých tých strašných násilností za posledné obdobie.
Nebola politicky aktívna, nikoho neprovokovala, nikomu nič neurobila, nebola ničím zaujímavá, a predsa sa absurdne stala obeťou strašného zločinu, keď ju bezdôvodne dobodal nožom 14-krát trestne stíhaný bezdomovec.
Vo vlaku plnom ľudí ticho vykrvácala na dlážke, nikto jej nepomohol, nikto si ju nevšimol, nikto o nej neinformoval, jej nezmyselná smrť vzbudila rozruch až po troch týždňoch, keď boli zverejnené zábery z priemyselnej kamery.
Iryna mala svoj malý skromný sen – šťastne žiť v slobodnom a bezpečnom svete a stať sa veterinárkou. Jej otcovi ukrajinské úrady ani nedovolili vycestovať na pohreb. Možno, keby zostala na Ukrajine, bola by vo väčšom bezpečí ako v Amerike.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Si dufam robis srandu, ze od Trumpa ocakavas nejake primerane spravanie, vyjadrovanie a rozhodovanie.
O fasistovi kazdy normalny hned na prvy pohlad vidi, ze to je arogantne panovacne hovado. O to nebezpecnejsi su vojnovi stvaci v sucasnom vedeni EU, lebo sa maskuju za slusnost.
Arogantne panovacne hovado maskovane za slusnost je nebezpecnejsie, nez to, ktore sa otvorene arogantne a panovacne sprava.
Clintonova by bola nebezpecnejsia, nez Trump.
Ak sa nejake arogantne panovacne hovado prederie trebars do biskupskej hodnosti a spoza masky slusnosti kuje pikle, tak je nebezpecnejsi, nez nejaky arogantny hruby sedliak.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Zopar informacii o vrazde Charlieho Kirka.
Na nabojniciach mal vrah zrejme vyryte slogany.
https://www.nbcchicago.com/news/hey-fas ... g/3823256/
Na nabojniciach mal vrah zrejme vyryte slogany.
https://www.nbcchicago.com/news/hey-fas ... g/3823256/
Tesne pred smrtou preberal Kirk s audienciou zrovna strielania v USA:One of the inscriptions read, "Hey, fascist. Catch! ↑ → ↓↓↓" and another read, “If you read this, you are gay." A third casing had the lyrics to the Italian song “Bella Ciao."
What is 'Bella Ciao'?
The song is an Italian folk anthem sung by the anti-fascist resistance movement during World War II.
Kirk was taking questions from an audience member about gun violence.
“Do you know how many transgender Americans have been mass shooters over the last 10 years?” the person asked.
Kirk responded, “Too many.”
The questioner followed up: “Do you know how many mass shooters there have been in America over the last 10 years?”
“Counting or not counting gang violence?” Kirk asked.
Then a gunshot was heard. Stunned spectators gasped and screamed before people start running away.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
https://www.bbc.com/news/articles/cz9je8lxge4o
Ja som o nom pocul az v den jeho vrazdy, ale tak uz mi je jasne, preco ho v USA odstrelili.Kirk was a strong supporter of gun rights, vehemently opposed abortion, was critical of transgender rights and promoted false claims about Covid-19.
-
Max100
- Gold Member **
- Príspevky: 315
- Dátum registrácie: Ne 15 08, 2021 12:46 pm
- Has thanked: 40 times
- Been thanked: 79 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
jaroslav80 napísal: ↑So 13 09, 2025 5:02 pm https://www.bbc.com/news/articles/cz9je8lxge4oJa som o nom pocul az v den jeho vrazdy, ale tak uz mi je jasne, preco ho v USA odstrelili.Kirk was a strong supporter of gun rights, vehemently opposed abortion, was critical of transgender rights and promoted false claims about Covid-19.
Aj Fico vedel skor ako FBI kto ho zastrelil.Ze preto,lebo mal iny nazor tak ako aj RF.Doslova sa v nom nasiel.Len neviem kde berie RF istotu ze prave jeho iny nazor je ten spravny.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Vo volbach RF ziskal vacsinu a isiel politiku robit s agendou a nazorom aky ma. Ze ho Cintula isiel odstrelit za nazor je nieco, akoby iny manik isiel odstralit Kallasovu, ze ma iny nazor.
Nie je normalne, aby dochodcovia strielali do politikov zato, ze maju iny nazor, nez ten konkretny dochodca.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Prečo by mal mať istotu, že ten jeho názor je ten správny?
Ved v tom spočíva neomarxistická totalita, ked nositeľa iného názoru vyhlasujem za nepriateľa.
Heslo „Kto nejde s nami, ide proti nám“ sa stalo súčasťou propagandy, ktorá mala rozdeliť spoločnosť na „lojálnych“ a „nepriateľov ľudu“.
To bolo za Gottwalda v 1948 - ked prebrali moc bolševici.
Ale títo bolševici len opakovali , čo už povedal Lenin, Stalin a dokonca aj Adolf Hitler.
Sloboda názoru je základným ľudským právom. Totalita začína tam, kde sa pretláča a vynucuje jediný správny názor.
RF je bývalý bolševik, teda marxista, ale neustále hovorí aj to, že slobodne vyjadruje svoj názor a nikomu ho nevnucuje.
-
Max100
- Gold Member **
- Príspevky: 315
- Dátum registrácie: Ne 15 08, 2021 12:46 pm
- Has thanked: 40 times
- Been thanked: 79 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
JUGGLER napísal: ↑So 13 09, 2025 10:08 pmPrečo by mal mať istotu, že ten jeho názor je ten správny?
Ved v tom spočíva neomarxistická totalita, ked nositeľa iného názoru vyhlasujem za nepriateľa.
Heslo „Kto nejde s nami, ide proti nám“ sa stalo súčasťou propagandy, ktorá mala rozdeliť spoločnosť na „lojálnych“ a „nepriateľov ľudu“.
To bolo za Gottwalda v 1948 - ked prebrali moc bolševici.
Ale títo bolševici len opakovali , čo už povedal Lenin, Stalin a dokonca aj Adolf Hitler.
Sloboda názoru je základným ľudským právom. Totalita začína tam, kde sa pretláča a vynucuje jediný správny názor.
RF je bývalý bolševik, teda marxista, ale neustále hovorí aj to, že slobodne vyjadruje svoj názor a nikomu ho nevnucuje.
No ved prave RF vyhlasuje za nepriatela nositelov ineho nazoru.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
https://www.i24news.tv/en/news/internat ... er-partner
Pre uplnost informacii treba dodat, ze Kirk bral za jeho verejne aj internetove vystupenia nemale peniaze. Casto ja 50-tis USD za verejne vystupenie. Vlastnil viacero lukrativnych nehnutelnosti, zosobasil sa s Miss Arizona, zil si svoj americky sen.
Nebol to ziaden kazatel typu Jana Krstitela, zijuceho na pusti a ziviaceho sa kobylkami, kritizujuceho skorumpovanost zbohatlickej vrstvy. Cize vedel, ze v neomarxistickych USA tie jeho verejne vystupenia nesu v sebe riziko, ze ho pojde niekto z jeho politickych oponentov odstrelit.
V politike sa rozhoduje o velkych peniazoch a aj o osudoch vela ludskych zivotov - cize je jasne, ze tam ide o krk aj politickym superom.
Z mojho osobneho odhadu verejne aktivne spicky neomarxistickeho tabora su vystavene nizsiemu riziku atentatu, lebo obycajne su len v pozicii hovorcov. Za nimi stojaci skutocni rozhodovaci su silno v pozadi a o to menej vystaveni riziku.
Tyler Robinson podozrivy zo zastrelenia Charlieho Kirka zil s muzom, ktory bol v procese "premienania sa" na zenu. Cize je velmi zvlastna "zhoda nahod", ze Kirk chytil gulku z loveckej pusky do krka zrovna v momente, ked preberal s publikom otazky typu kolko vrazd ktore maju spojitost s transgender ideologiou v USA rocne vznikne.Tyler Robinson, the suspected assassin of conservative celebrity Charlie Kirk lived with a transgender partner, who was in the process of transitioning from male to female, U.S. media reported on Saturday, citing unnamed sources in law enforcement.
Pre uplnost informacii treba dodat, ze Kirk bral za jeho verejne aj internetove vystupenia nemale peniaze. Casto ja 50-tis USD za verejne vystupenie. Vlastnil viacero lukrativnych nehnutelnosti, zosobasil sa s Miss Arizona, zil si svoj americky sen.
Nebol to ziaden kazatel typu Jana Krstitela, zijuceho na pusti a ziviaceho sa kobylkami, kritizujuceho skorumpovanost zbohatlickej vrstvy. Cize vedel, ze v neomarxistickych USA tie jeho verejne vystupenia nesu v sebe riziko, ze ho pojde niekto z jeho politickych oponentov odstrelit.
V politike sa rozhoduje o velkych peniazoch a aj o osudoch vela ludskych zivotov - cize je jasne, ze tam ide o krk aj politickym superom.
Z mojho osobneho odhadu verejne aktivne spicky neomarxistickeho tabora su vystavene nizsiemu riziku atentatu, lebo obycajne su len v pozicii hovorcov. Za nimi stojaci skutocni rozhodovaci su silno v pozadi a o to menej vystaveni riziku.
Ak Robert Fico vidi nositelov ineho nazoru ako politickych oponentov, nevidim v tom problem. Problem by bol, ak by ich videl ako ciele na odstrelenie. Ako evidentne neho vidia niektori jeho politicki oponenti z neomarxistickeho tabora.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Presne tak. Nebezpečnosť neomarxizmu nie je v rečiach, ale v činoch. V zavádzaní cenzúry, vypínaní webov, v tolerovaní extrémizmu na zhromaždeniach kde sme videli transparenty s Ficom na šibenici…
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
K tomu Adolfovi Hitlerovi by som kľudne pridal aj toho Kirka.JUGGLER napísal: ↑So 13 09, 2025 10:08 pm
Heslo „Kto nejde s nami, ide proti nám“ sa stalo súčasťou propagandy, ktorá mala rozdeliť spoločnosť na „lojálnych“ a „nepriateľov ľudu“.
To bolo za Gottwalda v 1948 - ked prebrali moc bolševici.
Ale títo bolševici len opakovali , čo už povedal Lenin, Stalin a dokonca aj Adolf Hitler.
Sloboda názoru je základným ľudským právom. Totalita začína tam, kde sa pretláča a vynucuje jediný správny názor.
Aj na neho sa hodí ,, kto nejde s nami, ten ide proti nám,,
Podľa mňa sa každý extrémizmus snaží nejak maskovať, či bojom za konzervatívne hodnoty, alebo za liberálne
hodnoty... ale červená čiara je , keď sa z toho vytvorí ,,dogma,, a začne vyzývať na revolúciu, násilie, potláčanie ľudských práv...
Dogma= presvedčenie alebo súbor zásad, ktoré je považované za nespochybniteľnú pravdu.
Prijíma sa autoritatívne, bez potreby dôkazu alebo kritického myslenia.
Ďalšie info ohľadom Kirka
( nepoznal som ho, nie som zaujatý, nie som na žiadnej strane, len chcem poznať pravdu a vytvoriť si názor
______________________________________________________________).
Kamil Fila
Pietní dva dny uplynuly, tak si to shrňme.
Atentáty nejsou k ničemu, protože roztáčejí spirálu násilí a nesmiřitelnosti, takže jim nelze tleskat.
Okolo Charlieho Kirka se ale vyrojilo tolik nesmyslů a mýtů, až to vypadá, že jeho obhájci moc neví, co byl zač, nebo to vědí, a potom je to ještě horší.
Omílají se dokola tato mylná tvrzení:
1) Kirk byl konzervativec, který jen propagoval tradiční rodinu, víru a normálnost
2) Kirk nenásilně diskutoval, byl otevřený ostatním názorům a argumentoval logicky a věcně
3) Kirk byl zabitý “woke levicí” a levice/progresivisté nemá argumenty a je násilnější než pravice/konzervativci.
_______
Vezmeme to popořadě a důkladně:
1) Kirk nebyl umírněný křesťan a konzervativec, ale extrémista
Řada jeho tvrzení jde mnohem dál než cokoli od politiků SPD.
Jeho cílem bylo zvrácení americké liberální demokracie v teokratický stát, tedy klerofašismus.
Co asi znamená název jeho organizace Turning Point, než zvrat systému, přesně v duchu manuálu Projectu 2025, v němž je detailní návod na demontáž demokracie v USA, a němuž se Kirk hlásil?
Co Kirk například tvrdil:
- Neposlal by na potrat ani svou desetiletou dceru, kdyby ji někdo znásilnil, protože se řídil svou fanatickou vírou a chtěl v zákonech zakotvit víceméně úplnou nemožnost interrupcí (nešlo o jeho osobní názor, ale politickou agendu, jež by dopadla na všechny). Rodiče by rovněž měli zabránit svým dcerám v braní antikoncepce.
- Volal po veřejných popravách zastřelením u zdi, chtěl, a dále, aby se tyto popravy vysílaly v televizi a měly by se na ně dívat děti, “aby se poučily”. Může být něco fašističtějšího než tento sadistický spektákl?
- Děti by se podle něj měly bát svých rodičů a trestu a fyzické trestání považoval za cestu k disciplíně
- To, že by "gayové by měli být ukamenováni", jak se to píše v Bibli, označil doslova za “dokonalý boží zákon v otázkách sexuality”. Neříkal to jako analogii a nejde o vytržení z kontextu, ale doklad, že Bible podporuje homofobii a nikoli lásku k bližním, tedy i LGBTQ lidem. Lidi o tomto bodu rádi disputují, jenomže je fakt, že Kirk podporoval tresty smrti za homosexualitu v Ugandě. Sice je to prý "extrémní, ale jde to správným směrem".
- Gaye a lesby označoval souhrnně za “nemoc” (typicky fašistická rétorika). Pochopitelně byl proti stejnopohlavním svazkům a proti jakékoli výuce o LGBTQ ve školách (což není vyloženě fašismus)
- Byl ale zcela pro vymazání existence trans lidí. Tzn. neuznávají jejich diagnózy, odmítání jejich léčby a zdravotní péče, jakékoli osvěty a tresty pro ty, co “předstírají jiné pohlaví”, a toto už fašismus je; nehledě na to, že jeho názory na LBGTQ jsou v rozporu se současnou medicínou i psychologií, která opravdu pomáhá, zatímco on by lidi v jejich jinakosti pouze potlačoval, jako klasický fašista. Volal i po lynčování transgender lidí, “tak jak se to dělalo v 50. a 60. letech”
- Ženy by podle něj měly odvrhnout feminismus a osobní kariéru a žít v podřízenosti vůči svým manželům; muži by podle něj doslova měli mít nad ženami kontrolu
- Opakovaně se vyjadřoval rasisticky. Zpochybňoval, že by černošští piloti v letadlech mohli být kvalifikovaní a naznačoval, že létání s nimi je nebezpečné. Tvrdil, že “černošské ženy nemají dostatečnou mozkovou kapacitu na to, aby je někdo mohl brát vážně” a tím pádem černošské ženy (byť často měly lepší vzdělání a praxi než on) podle něj “kradou místa bílým osobám”. Dodejme, že Kirk nedostudoval vysokou školu a nikdy se neživil ničím jiným než nenávistným aktivismem a somrováním peněz.
- Podporoval konspirační teorii “velkého nahrazení” (Great Replacement), kdy má být cílenými zásahy liberálů potlačeno bílé obyvatelstvo a mají převážit jiná etnika, která údajně budou volit liberály.
Principiálně nedokazatelnou konspiraci označoval za “fakt”.”
Hnědnutí Ameriky” (mísení obyvatelstva) označoval za “ztrátu identity”, což je čirý rasismus
- Za americký způsob života vyjádřil výhradně křesťanství a byl pro omezení náboženských svobod ostatních vyznání.
I právo mělo být být podřízeno Bibli, a to mnohem tradičnějšímu než liberálnímu výkladu 20. století. Klerofašismus jak vyšitý
- Řekl, že Civil Rights Act z roku 1964, jenž je souborem antidiskriminačních zákonů, byl chyba a měl by se zrušit.
Prakticky chtěl zpátky rasovou segraci a tvrdil, že segregace bylo lepší uspořádání společnosti. Zlehčoval rovněž éru otroctví a její dopady. Byl proti reparacím za utrpení a proti komplexní výuce americké historie
- Tvrdil, že “Palestina neexistuje”, což byl výchozí bod pro jeho obhajobu veškerého chování Izraele k Palestincům. Vyjadřoval pohrdání i k zabíjení dětí. Byl mistrem dehumanizace celých skupin obyvatelstva.
Dokázal zároveň obhajovat Izrael, ale běžně se dopouštěl antisemitských výroků (pokud se jednalo o "židovské peníze na marxistické projekty"). Tento rozštěp v podpoře fašistických praktik a teorie o židovském spiknutí je pro fašisty velmi typický
- Podporoval rozhodnutí Trumpa zrušit bezpečnostní organizaci zabývající se masovou střelbou a jasně říkal, že tisíce mrtvých při útocích ve školách jsou přijatelnou daní za “bohem dané právo nosit zbraň”.
Po masových vraždách děti na školách organizoval akce na podporu vlastnictví střelných zbraní a proti regulaci jejich držení
- Znevažoval oběti sexuálního násilí, jehož se dopouštěl Trump. (Je to 28 žen). Jediný světlý Kirkův moment je, že podporoval zveřejnění Epsteinových seznamů
- Podporoval propuštění z vězení těch neonacistů a násilníků, co zaútočili na Kapitol a byli právoplatně odsouzeni
- Podporoval militaristické obsazení měst, přesně jak to dělá Trump nyní
- Jeho geopolitické postoje plně splývaly s ruskou propagandou a klidně by předal Ukrajinu Rusku bez boje. Otevřeně vyhrožoval a vysmíval se Zelenskému. Stejně tak vyjádřil názor, že “Finsko je příliš blízko Rusku a nemělo by být v NATO”.
Atd.
__________
2) Mýtus o neporazitelném a férovém diskutérovi.
Kirk dokázal natírat jen některé hodně mladé americké studenty (a musel si ve videích vybírat a stříhat), v britském Cambridgi ale totálně pohořel a přediskutovat by ho dokázal asi kdokolii s dokončeným studiem historie, filosofie, sociologie, psychologie nebo politologie
Mýtus o “vždy vítězícím diskutérovi” je úplně mimo - moje timeline na sociálních sítích byla poslední roky zahlcená videi, z nichž Kirk vychází jako směšný bigotní hlupák, vyloženě až parodie ultrapravicového tupce a co se týče emoční inteligence, působil jako sociopat. Byl svou vlastní karikaturou, kterou nemuseli ani moc upravovat v seriálu South Park.
Levice ho nechtěla zabíjet, chtěla se mu vysmívat pořád dokola, s jakou blbostí přijde příště. Existovaly na něj stovky posměšných memů a nikdo ho nebral vážně.
Nebyl obávaný, ale vysmívaný, případně vyvolával znechucení svou asociálností. Velmi často se dokázal “porazit” a zesměšnit sám, jenom tím, že mluvil déle a zamotával se do svých nesmyslů.
Podstatné ale je, že mu nikdy mu nešlo o diskusi a měli bychom s tímto naivním pohledem přestat.
Cílem nebyly diskuse samy o sobě, setkávání, poznávání, smiřování a hledání kompromisů mezi dvěma stranami.
Šlo mu pouze o, aby jeho názory měly politický vliv a aby drtivě zvítězila jen jedna strana.
Život ve světě, který chtěl zavést, by byla totální dystopie pro kohokoli, kdo není bohatý heterosexuální běloch.
Zdvořile nesouhlasit můžete s lidmi, jako je Jordan Peterson. Ne s lidmi jako Charlie Kirk nebo Andrew Tate nebo Alex Jones. Nemůžete se s nimi rozumně středově dohodnout na “poloviční genocidě nebo poloviční totalitě”.
______
Ještě pár dokladů o Kirkově “nenásilnosti” a “neškodnosti”
- Sestavil seznamy profesorů (tzv. "Professor Watchlist"), které měly za následek několikaletou šikanu velkého množství lidí, kteří podle něj učili nevhodné věci. Špinavou práci za něj pak dělali internetoví šikanisté, zatímco on si nad tím myl ruce
- Nebojoval čistě “argumenty, hodnotami a intelektem”, ale spíše dezinformacemi, manipulací, cynismem a bezskrupulózností. Nechtěl nic tlumit, ale naopak roztáčel spirálu nenávisti a měl přímo založenou živnost na nenávisti, byl to obchodník s nenávistí. Mimochodem, financování jeho organizace a získání více než 90 milionů dolarů je předmětem pochyb o její celkové transparentnosti.
- Byl jedním z hlavním dezinformátorů, který šířil lži o údajných podvodech při prezidentských volbách (které Trump nedokáže dokázat ani teď, když má absolutní moc)
- Šířil dezinformace o covidu: rasisticky obviňoval Číňany z cíleného vypuštění; falešně obvinil WHO ze zatajování informací; tvrdi, žel hydroxychloroquin je “100% efektivní proti covidu-19” a obviňoval média z potlačování této informace, vystupoval proti nošení masek, považoval to za znak totality a umlčování křesťanů, kteří nemůžou chodit do kostela.
- Byl spíše provokatér, troll a zjevný sadista vyžívající se v utrpení ostatních. Vysmíval atentátům na demokratické politiky, nebo je zpochybňoval. Zesměšňoval útok na Demokratku Nancy Pelosi a jejího manžela, o útočníkovi spekuloval, že byl gay milenec Pelosiho a navrhoval svým příznivcům, ať za útočníka zaplatí kauci.
- Byl v podcastu s dezinformátorem Alexem Jonese a litoval ho, že na něm vysoudili peníze rodiče dětí z vystřílené školy v Sandy Hook, na které Jones roky pořádal hony a vydělával na těchto dezinformacích. Jones mrtvé děti označoval za figuríny a plačící rodiče za najaté herce. Kirk Jonesovi nabídnul pomoc s pokutou
___________
Finále:
Na Charliem Kirkovi nebylo prakticky nic pozitivního. Podle své vlastní logiky si nezaslouží žádný soucit, protože sám veřejně vystupoval proti soucitnému chování.
Známý je jeho citát, že “empatie je new-age vynález, který napáchal spoustu škody”.
Vzhledem k tomu, že to tu bude číst i dost lidí, co mají potíže porozumět delšímu textu, tak to raději zopakuju a zdůrazním. To, že je vraždění špatně, je samozřejmé. Není to řešení, naopak se z toho stane záminka pro vytváření kolektivní viny.
Trumpovi to umožní přitvrdit v represích politických oponentů a může to přerůst v občanskou válku.
Není nikdo z tábora Kirkových odpůrců, kdo by si to mohl strategicky přát.
Kirk měl navždy zůstat směšným kašpárkem a nikdy se z něho neměl stát falešný mučedník.
Charlie Kirk zároveň ve svých postojích byl odporný, zlý a nebezpečný člověk a nelze se divit tomu, že řadu lidí jeho smrt potěšila nebo pobavila.
Vzhledem k tomu, kolika lidem jeho slova ublížila (myslete hlavně na tisíce rodičů, co přišli o děti při školních střelbách, ale i rodiče LGBTQ dětí, nebo znásilněné ženy nucené donosit dítě od násilníka, těch jsou desítky tisíc ročně), je víceméně veškerý černý humor na jeho adresu ospravedlnitelný a netvařme se, že to je amorální.
Je to pouhá reakce na Kirkovu amorálnost. Jeho smrt v sobě má něco absurdního a je to vyloženě “poetic justice”.
Hlásáte roky, že mrtví při školních střelbách jsou postradatelné oběti, a pak vás zastřelí ve škole v jednom z nejbigotnějších států USA, Utahu.
Hlásáte nenávist k transgender lidem a zastřelí vás po nenávistné demagogickém proslovu o transgender lidech.
Ať se všichni vyznavači politické nekorektnosti najednou netváří moralisticky, že si někdo dělá legraci z člověka, co léta vykládal výše uvedené hrůzy a jehož vize údajně ideálního světa je vyloženě děsivá pro naprostou většinu z nás a nesnesli by v tom žít ani ti, co ho nyní naivně hájí.
Něco jiného je, že vražda Charlieho Kirka bude mít vážné následky. Těm už se asi moc smát nebudeme.
Schvalovat to nelze a tento příspěvek neříká, že si Kirk zasloužil smrti.
Říká, že si zasloužil věčný výsměch a opovržení za to, co tvrdil. Ten atentát je ale tragédie pro celou Ameriku.
________
(Všechna tvrzení v textu jsou ověřená z více zdrojů, ledacos najdete v přiložené fotogalerii a pro další ověřování používejte AI, které budete klást konkrétní otázky, ideálně doplňovat a zkoušet různé formulace Poslední dva dny mi vypisují idioti, kteří toto pořádně nedělají a už mě vážně nebaví, jak se snaží relativizovat neobhajitelné. Feel free doplňovat do diskuse další zdroje.)
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Ten atentat je vysledkom prave takychto jednostranne skreslenych clankov, ktore vymyli mozog jednemu labilnemu 22-rocnemu mladikovi.JUGGLER napísal: ↑Po 15 09, 2025 12:46 am Něco jiného je, že vražda Charlieho Kirka bude mít vážné následky. Těm už se asi moc smát nebudeme.
Schvalovat to nelze a tento příspěvek neříká, že si Kirk zasloužil smrti.
Říká, že si zasloužil věčný výsměch a opovržení za to, co tvrdil. Ten atentát je ale tragédie pro celou Ameriku.
A autor tohto clanku by mohol konecne otvorit oci a priznat si to.
Tiez by mohol prejst vsetkych jeho >20 bodov, precitat si co napisal a porovnat to s realitou. 80% veci tam skreslil. Pouzil zavadzajuce eufemizmy radikalnych laviciarov aby zakryl proste a jasne veci, voci ktorym Kirk bojoval. Vyse 70% veci, voci ktorym bojoval, bolo v podstate OK, len v USA sa to nesmie hovorit.
V 30% bol dost mimo a v 10% extremne mimo, by som to zhodnotil ja.
V com bol extra mimo - ze si zatvaral oci pre realitou izraelskej "vojnovej operacie" v Gaze. Vraj pred rozdrvenim civilnej oblasti tam zhadzuju letaky. Fakt pekna obhajoba. Rovnako zaslepeny je ale aj Trump a Musk - takze v USA to je proste standard. Oni su tam vsetci do niektorej strany uleteni.
Kazdopadne pekne to poukazuje, ze USA su na pokraji obcianskej vojny a ak by som mal vsadit na to, kde obcianska vojna vznikne skor - ci v USA, Cine alebo Rusku - vsadil by som na USA.
Kto chce s vlkmi byt, musi s nimi vyt. Je to tam taka vlcia svorka, rozpoltena, ktora sa zacina pozierat sama navzajom.
Riesenim by mozno bolo urobit z Kalifornie "woke bublinu", z nejakej povedzme Arizony "krestansku bublinu", z New Yorku "moslimsku bublinu", zo St.Louis "afro-americku bublinu", z Noveho Mexika "mexicku bublinu". A za by proste mali vsade ine zakony a kazdy by si isiel zit tam, kde by mu to vyhovovalo. Kedze v USA je bezne nebyt so zapustenymi korenmi cely zivot ale trmacat sa tam hore-dole kazdych 5 rokov ako Nomad.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3071
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 26 times
- Been thanked: 1454 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
U mna bohuzial slovo marxizmus vyvolava rovnake emocie ako fasizmus. A nemam pocit, ze by sa (min. na Slovensku) niekto z progresivcov stotoznoval s neomarxizmom. Mne vyslovene pride ako hanlive, pejorativne oznacenie, ktore pouzivaju konzervativci na ich nalepkovanie.JUGGLER napísal: ↑Ut 16 09, 2025 6:40 pmTo je scestné porovnanie, Mibi.
Neomarxizmus sám o sebe nie je odsúdeniahodný, dokonca mnohí neomarxisti sa dištancujú od klasického marxizmu.
A dá sa povedať, že aj klasický marxizmus sám o sebe nie je extrém, veď chce odstrániť vykorisťovanie a oslobodiť človeka od útlaku.
Dnešní neomarxisti majú rovnako úšlachtilé ciele ako marxisti, ved si prečítaj úvod vlákna Progresívny neomarxizmus v praxi.
Ja mam problem s marxizmom lebo pripúšťa násilie:
Triedny boj: Marxizmus chápe dejiny ako dejiny triedneho boja medzi utláčateľmi (buržoáziou) a utláčanými (proletariátom). Keď sa triedy dostanú do ostrého konfliktu, môže podľa marxistov dôjsť k revolúcii.
Marx a Engels tvrdili, že štát je nástroj triedneho útlaku. Preto nemožno jednoducho „prevziať“ existujúci štát a reformovať ho – treba ho rozbiť (ako to píše Marx v „Občianskej vojne vo Francúzsku“) a vybudovať nový, proletársky štát („diktatúra proletariátu“).
Diktatúra proletariátu: Toto je prechodné obdobie po revolúcii, kde pracujúca trieda drží moc, často aj násilím, aby zabránila kontrarevolúcii zo strany bývalých vládnucich tried.
Ty pises, ze hitlerovský nacizmus, ktorý svet považuje za najväčšie zlo na svete bol fašizmus, ktorý na základe rasizmu likvidoval
iných ľudí.
Ale podla mna ma marxizmus na svedomi viac ludi:
- Stalin: 15 – 20 miliónov (Hladomor, Velky teror, Gulagy, deportacie narodov)
- Mao v Cine 45 – 70 miliónov (Velky skok vpred, hladomor, Kulturna revolucia, atd)
- Cerveni khmeri 1,5 až 2 milióny (z cca 8 miliónov populácie) na následky popráv, hladomoru, nútenej práce a chorôb.
Ja neschvalujem jeho zabitie, a ani nalepkovanie hocikoho ci uz za fasistu, neofasitu, alebo marxistu ci neomarxisu, pokial sa on takto neoznaci alebo nevyjadri sympatie k predstavitelom tychto hnuti.JUGGLER napísal: ↑Ut 16 09, 2025 6:40 pm Ja tu nechcem filozofovať, ale z atentátu na Kirka čoraz viac vyplýva, že nebol fašista, len
,,niektoré jeho postoje niesli fašizoidné rysy,,
Tak povedz úprimne, ked hlavným znakom fašizmu je násilie a ochota vraždiť ľudí, či práve atentátnik nebol FAŠISTA?
A či nie sú fašisti práve tí, ktorí schvalujú smrť človeka len zato, že mal iné názory?
Dam jeden priklad biskup Vojtašak
Nebol ideologický fašista, bol predovšetkým slovenský nacionalista a katolícky konzervatívec, jeho cieľom bolo ochrana Cirkvi a slovenského národa, nie šírenie fašizmu.
Ale: Spolupracoval s fašistickým režimom, neodsúdil deportácie Židov, čo historici považujú za morálne zlyhanie, mal negatívne postoje k Židom, čo bolo v tom čase medzi klerikálnymi kruhmi bežné.
Teda je kontroverzna osobnost, ktoru polovica naroda, chce mat vysvatenu a druha polovica ho nema problem nazvat fasistom.
eToro 500$ v akciach: https://etoro.tw/4brWhXi
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Suhlasim s MiBi, ze oznacovanie "neomarxisti" je scestne.MiBi napísal: ↑St 17 09, 2025 10:57 am U mna bohuzial slovo marxizmus vyvolava rovnake emocie ako fasizmus. A nemam pocit, ze by sa (min. na Slovensku) niekto z progresivcov stotoznoval s neomarxizmom. Mne vyslovene pride ako hanlive, pejorativne oznacenie, ktore pouzivaju konzervativci na ich nalepkovanie.
Ja vnimam takuto skupinu ludi:
Clintonova, Obama, Biden, Harrisova, Leyenova, Stoltenberg, Rutte, Kallasova, Mertz, Macron, ... Fiala, Pavel, ... Caputova, Nad, Korcok, Heger, ... davnejsie Miklos, Dzurinda, Radicova...
Z mojho pohladu ich spajala idea, ze NATO bude vydierat zvysok sveta za ucelom vyciciavania ho. A vnutri NATO bude Brusel a Washington vyciciavat periferie. Niektorym periferiam obcas na zaslepenie oci hodi trochu drobnych aby ich neskor mohol vyuzit ako baranidlo pre ich mocenske zaujmy, kedy ta dotycna periferia potom zaplati mnohonasobne vyssiu cenu, nez kolko jej v uvodnej faze poskytli.
Nazyvat ich "neomarxistami" je z mojho pohladu scestne. Skor mi pripada vystiznejsie definovat zivotnu filozofiu a postoje "progresivcov" slovom "woke". Istotne vystiznejsie, nez "neomarxista".
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
To by nemal Mibi. Marxistov máme medzi sebou habadej.
Marxizmus- leninizmus študoval aj vyučoval napr. Šimečkov dedo, na ktorého je Šimečka hrdý , zo súčasných žijúcich napr. Peter Weiss (po revolúcii šéf komunistov)... Alexander Duleba, Marián Leško...proste hromada ľudí napomáhala a tvorila ten režim, ktorého základom bola marxisticko-leninská ideológia.
Marxisti sú aj Fico, Blaha, Paška bol vyštudovaný marxista... a radových komunistov z presvedčenia slúžiacich režimu sme mali státisíce...
Tebe to príde ako hanlivé, mne ako dejavu.MiBi napísal: ↑St 17 09, 2025 10:57 am A nemam pocit, ze by sa (min. na Slovensku) niekto z progresivcov stotoznoval s neomarxizmom. Mne vyslovene pride ako hanlive, pejorativne oznacenie, ktore pouzivaju konzervativci na ich nalepkovanie.
Ja mam problem s marxizmom lebo pripúšťa násilie:
Triedny boj: Marxizmus chápe dejiny ako dejiny triedneho boja medzi utláčateľmi (buržoáziou) a utláčanými (proletariátom). Keď sa triedy dostanú do ostrého konfliktu, môže podľa marxistov dôjsť k revolúcii.
Marx a Engels tvrdili, že štát je nástroj triedneho útlaku. Preto nemožno jednoducho „prevziať“ existujúci štát a reformovať ho – treba ho rozbiť (ako to píše Marx v „Občianskej vojne vo Francúzsku“) a vybudovať nový, proletársky štát („diktatúra proletariátu“).
Diktatúra proletariátu: Toto je prechodné obdobie po revolúcii, kde pracujúca trieda drží moc, často aj násilím, aby zabránila kontrarevolúcii zo strany bývalých vládnucich tried.
Však preto som založil o tom vlákno, aby sme diskutovali o podobnostiach. A dávali príklady z praxe.
Ale o tom môžeme až ked si znova prečítaš úvod tohto vlákna, aby bolo jasné o čom je neomarxizmus a progresívna politika.
A nechce sa mi opakovať , kto tu neustále hľadá triedneho nepriateľa a označuje názorových oponentov slovami ako dezoláti, konšpirátori, idioti a pod.
Hľadáme dôkazy ako sa salámovou metódou okliešťujú slobody, ľudské práva a nastoľuje skrytá diktatúra.
Samozrejme nie taká ako kedysi, ale tí čo to zažili to vnímajú a vedia o čo ide.
Sranda, že tu ti nálepkovanie ,,polovice národa,, nevadí. A čo tak Bandera? Bol fašista?MiBi napísal: ↑St 17 09, 2025 10:57 am Ale podla mna ma marxizmus na svedomi viac ludi:
- Stalin: 15 – 20 miliónov (Hladomor, Velky teror, Gulagy, deportacie narodov)
- Mao v Cine 45 – 70 miliónov (Velky skok vpred, hladomor, Kulturna revolucia, atd)
- Cerveni khmeri 1,5 až 2 milióny (z cca 8 miliónov populácie) na následky popráv, hladomoru, nútenej práce a chorôb.
Dam jeden priklad biskup Vojtašak
Nebol ideologický fašista, bol predovšetkým slovenský nacionalista a katolícky konzervatívec, jeho cieľom bolo ochrana Cirkvi a slovenského národa, nie šírenie fašizmu.
Ale: Spolupracoval s fašistickým režimom, neodsúdil deportácie Židov, čo historici považujú za morálne zlyhanie, mal negatívne postoje k Židom, čo bolo v tom čase medzi klerikálnymi kruhmi bežné.
Teda je kontroverzna osobnost, ktoru polovica naroda, chce mat vysvatenu a druha polovica ho nema problem nazvat fasistom.
Čo sa týka tvojej vyššie spomínanej definície, že Vojtašáka možno označiť za fašistu, lebo spolupracoval a neodsúdil deportácie..
Povedz úprimne čo s tými všetkými súčasnými politikmi na čele s Trumpom, čo neodsudzujú genocídu v Gaze, ale naopak spolupracujú z vládou Izraela?
Na záver názor odborníka na fašizmus, podľa ktorého Tiso nebol fašista, ale Kotleba je:
( explicitne z toho vyplýva, že ani Vojtašák nebol )
https://www.aktuality.sk/clanok/737020/ ... -rozhovor/
-
Adammd
- Guru Member ****
- Príspevky: 2162
- Dátum registrácie: Ut 11 10, 2016 2:47 pm
- Has thanked: 446 times
- Been thanked: 257 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
diky za odkaz, v rozhovore z r. 2019 je zaujimava myslienka
Progresivci su vlastne skryti fasisti (oni zacali nalepkovat triednych nepriatelov pojmom dezolat)
ak by sa rozhovor robil dnes, urcite by tam pribudlo slovo "dezolat"Fašistom sa v posledných rokoch darí robiť to, že to preniká do slovníka bežnej populácie aj mainstreamových štandardných politikov. Zase počúvame už nielen z tej najradikálnejšie pravice, ale z takmer celého politického spektra o tom, že existujú nejakí asociáli a paraziti.
Progresivci su vlastne skryti fasisti (oni zacali nalepkovat triednych nepriatelov pojmom dezolat)
f.i.r.e.
₿ has no top because fiat has no bottom
“There are three classes of people: those who see, those who see when they are shown, and those who do not see.” - Leonardo da Vinci
₿ has no top because fiat has no bottom
“There are three classes of people: those who see, those who see when they are shown, and those who do not see.” - Leonardo da Vinci
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Tak ďalší malý príklad skrytej ,,neomarxistickej diktatúry,,.
PS organizovala protesty, ale Hlinovi (SaS) nedovolili vystúpiť na tribúne:
Alojz Hlina :
Viacerí sa ma pýtate, tak odpovedám: vidíme sa na proteste.
Ak ste blízko Bratislavy, v utorok treba byť na Námestí slobody, ja tam budem tiež.
Mal som na utorkovom proteste v Bratislave ľudí aj krátko pozdraviť z pódia, no jedna politická strana s tým nesúhlasila.
Aj taký vie byť život. Nevadí, treba ísť ďalej.
P.S. Teším sa na PS ked bude pri moci.
Už teraz má ,,veľkopanské,, maniere ako mala kedysi Komunistická strana.
A snahu prebrať ,,vedúcu úlohu,, v spoločnosti
....ale to mladí, čo nepoznajú marxizmus nechápu.
PS organizovala protesty, ale Hlinovi (SaS) nedovolili vystúpiť na tribúne:
Alojz Hlina :
Ak ste blízko Bratislavy, v utorok treba byť na Námestí slobody, ja tam budem tiež.
Aj taký vie byť život. Nevadí, treba ísť ďalej.
P.S. Teším sa na PS ked bude pri moci.
Už teraz má ,,veľkopanské,, maniere ako mala kedysi Komunistická strana.
A snahu prebrať ,,vedúcu úlohu,, v spoločnosti
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3071
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 26 times
- Been thanked: 1454 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Juggler tu si asi netrafil, z akeho zdroja si prisiel na to, ze to bolo PS ? Ja si skor myslim, ze to bude skyta krestansko-konzervativna diktatura
Majersky sa s Hlinom moc nemusia, vyberam z rozhovoru https://dennikn.sk/4521593/alojz-hlina- ... a-skrotit/
Asi vás zaskočilo, že nový predseda KDH Majerský, ktorému ste výrazne pomáhali, aby sa stal županom, sa vás zrazu chcel zbaviť, nie? Čo presne sa medzi vami stalo?
Najskôr poviem disclaimer, že moje nasledujúce slová nemenia nič na tom, že musíme s KDH spolupracovať. Nemám s tým problém, viem sa odosobniť, čas je dobrý lekár. V KDH je veľa dobrých a čestných ľudí.
Patrí medzi nich aj Majerský?
Diplomaticky poviem, že som neskonale prekvapený z konania manželov Milan Majerský – Miriam Lexmann. A hoci som dosť tvrdá povaha, zarazilo ma to a ľudsky zranilo. Dodnes ich konanie nechápem a nedáva mi zmysel. Istý čas mi aj trvalo, kým som sa z toho dostal.
V čom spočívalo to zranenie?
KDH som štyri roky odovzdával všetku svoju energiu. Opakovane som cestoval po celom Slovensku, štyri dni z týždňa som nebýval doma. Nikdy som si z KDH nevzal na výplatu jediné euro, nedal som si zaplatiť jediný bloček na naftu či ubytovanie, na vedľajšiu koľaj som dal aj svoje podnikanie.
Aby boli peniaze na voľby, založil som banke náš rodinný dom. Obetoval som sa, lebo som to tým ľuďom sľúbil, stálo ma to čas, peniaze aj sily. Odovzdal som štyri roky života. Mali sme úspechy, hoci koncovka nevyšla. Potom som sa chlapsky vzdal pozície predsedu a už som zaňho nekandidoval. Majerský tak nemal protikandidáta.
Kandidoval som však na podpredsedu a ľudsky ma zranilo, aké obštrukcie a manévre začali robiť tí dvaja. Bola to priam hystéria až vydieranie, len aby ma ľudia z KDH nevolili. Dodnes to nedokážem pochopiť. Otočil sa mi celý svet. Ľudia, ktorí ma dovtedy obletovali ako vínne mušky, mi zrazu na druhý deň nevedeli prísť na meno. Dokonca zmenili za mňa zavedené tajné hlasovanie o personálnych otázkach za plentou na polotajné krúžkovanie kandidátov pri stole.
Tu sa no to pytali vsetkych predsedov, ale vsetci to taktne popreli:
https://www.youtube.com/shorts/-lw6EXNpMos
A este jeden z rozhovorov s Hlinom, kde je jasny dovod Majerskeho, ze nechce byt s nim na jednom podiu:
https://360tka.sk/videos/GJTU9pULfQzwSVV2nWqk
A. Hlina: “Pri KDH nechcem sypať kilo soli do guláša. Na tom, že M. Majerský je vydierateľný ale trvám”
eToro 500$ v akciach: https://etoro.tw/4brWhXi
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Z mojho pohladu, cirkevne spicky na SK typu biskup Sokol, Zvolensky ... vzdy spolupracovali s progresivistickym politickym kridlom ovela viac, nez bolo zdrave a nutne a viac, nez co hlasalo 90% knazov na Slovensku v kostoloch z kazatelnic. Ak napriklad niekam prisla Caputova, div ze sa od stastia nerozplakali. Pricom vzdy mali moznost celu zalezitost odbavit uplne neutralne a odmerane.
KDH poslednych 10 rokov zdaleka nie je stranou bojujucou za krestanske hodnoty. Naoko akoze niekedy trochu chcu nieco na zredukovanie potratov, ale vzdy ked pride na lamanie chleba tak ucuknu a najdu si nejaku vyhovorku. Vo vsetkych ostatnych oblastiach su ciro progresivistickou stranou - a z mojho pohladu vlk v ovcom ruchu. Na pomatenie starych babiek slovom "krestanska", ktore si nechali v nazve rovnako, ako v KLDR si nechali "demokraticka". Stare babky si pamataju, ako isli v casoch chvilu po 1989 volit KDH opojene zakoktavajucim sa Vaclavom Havlom.
Hlina bol parodiou na cloveka veduceho KRESTANSKU stranu. Uz samotny prestup z KDH do SAS je smiesny - a po pravde on patri do PS, len asi rozoznali, ze je toxicky, tak ho asi ani tam nechcu.
Z mojho pohladu AJ vdaka Hlinovi KDH padla z obdobi, ked mavala skoro 15% vo volbach pod hranicu zvolitelnosti do parlamentu.
KDH poslednych 10 rokov zdaleka nie je stranou bojujucou za krestanske hodnoty. Naoko akoze niekedy trochu chcu nieco na zredukovanie potratov, ale vzdy ked pride na lamanie chleba tak ucuknu a najdu si nejaku vyhovorku. Vo vsetkych ostatnych oblastiach su ciro progresivistickou stranou - a z mojho pohladu vlk v ovcom ruchu. Na pomatenie starych babiek slovom "krestanska", ktore si nechali v nazve rovnako, ako v KLDR si nechali "demokraticka". Stare babky si pamataju, ako isli v casoch chvilu po 1989 volit KDH opojene zakoktavajucim sa Vaclavom Havlom.
Hlina bol parodiou na cloveka veduceho KRESTANSKU stranu. Uz samotny prestup z KDH do SAS je smiesny - a po pravde on patri do PS, len asi rozoznali, ze je toxicky, tak ho asi ani tam nechcu.
Z mojho pohladu AJ vdaka Hlinovi KDH padla z obdobi, ked mavala skoro 15% vo volbach pod hranicu zvolitelnosti do parlamentu.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Dík Mibi.MiBi napísal: ↑Št 18 09, 2025 7:57 am
Diplomaticky poviem, že som neskonale prekvapený z konania manželov Milan Majerský – Miriam Lexmann.
Dodnes ich konanie nechápem a nedáva mi zmysel. Istý čas mi aj trvalo, kým som sa z toho dostal.
Kandidoval som však na podpredsedu a ľudsky ma zranilo, aké obštrukcie a manévre začali robiť tí dvaja.
Bola to priam hystéria až vydieranie, len aby ma ľudia z KDH nevolili...
[/i]
Tu sa no to pytali vsetkych predsedov, ale vsetci to taktne popreli:
https://www.youtube.com/shorts/-lw6EXNpMos
A este jeden z rozhovorov s Hlinom, kde je jasny dovod Majerskeho, ze nechce byt s nim na jednom podiu:
https://360tka.sk/videos/GJTU9pULfQzwSVV2nWqk
A. Hlina: “Pri KDH nechcem sypať kilo soli do guláša. Na tom, že M. Majerský je vydierateľný ale trvám”
Takže to vyzerá tak, že majerský v tom videu klamal. Do očí.
Nuž aké kresťanské hodnoty by mal reprezentovať... u mňa poriadne upadá.
Minule ma šokoval, ked o Gaze povedal, že sa tam s obeťami hraje divadlo...
Nuž asi má na neho riadny vplyv tá jeho kresťanská manželka Miriam...
Ked sa Sulíka pýtali s kým si najlepšie rozumie z SaS, hneď spomenul Lojza Hlinu.
Tým chcem povedať, že mne je ťažko spraviť si obraz kto je aký v skutočnosti...treba skladať puzzle
Spýtame sa Petra na stretávke.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: politika USA
Štatistiky tohto britského média beriem z rezervou ( pre mňa britský denník N ).MiBi napísal: ↑Pi 19 09, 2025 12:14 pm Zopar obrazkov z clanku z https://www.economist.com/graphic-detai ... l-violence
548734724_17921734758118636_732524312755329959_n.jpg
Som si znova poštudoval slovo fašizmus a sranda je, že vznik fašizmu sa pripisuje Mussolinimu,
ktorý bol v podstate socialista a antiklerikál.
Fašizmus teda začínal ako ľavicový, až pozdejšie sa čoraz častejšie začal definovať ako pravicový.
V tomto 5 minútovom videu je to pekne vysvetlené od roku 1875: https://youtu.be/k0rZ81yzPsw
Od filozofa Giovanni Gentileho, ktorý bol tiež podobný ľavicový týpek ako Karol Marx.
Kto si chce narýchlo prečítať obsah : https://www.lifenews.sk/31787/je-fasizm ... o-lavicovy
Podstatou je ( a článku od markeru), že práve ľavičiari a progresivci označujú tú druhú stranu za fašistov,
pričom podstata fašizmu nie je o tom, či ide o pravicový nacionalistický fašizmus, alebo ľavicový fašizmus,
ľavicovo-liberálny fašizmus, klérofašizmus, islamofašizmus atď....
ale o tom, že chce prostredníctvom moci (štátu) a cez potlačovanie slobôd zaviesť diktatúru, a nemá problém s násilím.
Krátky slovník slovenského jazyka 2020: fašizmus je polit[ický] režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie a pod.
K tomu len dodám, že v Taliansku vznikol fašizmus na moci v štáte
podstatou nemeckého fašizmu sa stal nacionalizmus a rasizmus = nacizmus.
Existuje x podôb fašizmu, ktoré sa najčastejšie nazývali podľa krajiny, alebo vodcu, ale podstata je vždy tá istá.
PS. Ja osobne mám väčší problém s definíciou liberalizmu, ktorý kladie dôraz na skutočnú slobodu jednotlivca
a progresivizmom, ktorý pod pláštikom spoločenského pokroku, zmien a reforiem chce vychovávať jednotlivca, čím mu berie slobody.
Mladý človek ktorý to nezažil nikdy nepochopí, že toto chceli aj komunisti, teda je to len také dejavu v inej podobe.
Preto ja sa definujem aj ako liberál, aj ako konzervatívec, ale zásadný rozdiel medzi mnou a progresívcom je v tom,
že na prvom mieste je u mňa sloboda a ľudské práva občanov a štát má slúžiť ľuďom cez politikov ktorých si zvolia.
Kdežo progresívcov vnímam tak, že chcú mať moc, aby cez štát mohli napĺňať svoje cieľe ( vychovávať a regulovať slobody ľudí).
Samozrejme, pod peknými myšlienkami rovnosti, spravodlivosti a právami pre menšiny...ale môžem opakovať donemoty príklady z praxe ako
sa začali potlačovať slobody, meniť média na ,,korektné,, a aktivistické, zatvárať alternatívne média, vypudzovať iné názory z médii ( istí ľudia
nemohli vystupovať v TV...zariadilo sa, že ich nepozvali...iných vyhodili )... a to ešte neboli pri moci, len majú svojích ľudí na pravých miestach.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5531
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 260 times
- Been thanked: 192 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Fasizmus je demokracia, v ktorej nadpolovicna vacsina svoju ziskanu vacsinu vyuziva extremnym sposobom. Mensinu vyuziva extremne a extremne jej brani stat sa vacsinou. Fasisticka mensina sa obycajne do pozicie vacsiny dostala cez nasilie a zastrasovanie a skalni fasisti budia pocit, ze ich je vacsina, cez rozlicne manipulacie a branenie slobode prejavu. Kde si takmer cely informacny priestor uzurpuju pre seba.
Dalo by sa povedat, ze aj psychoticka mladez v komunistickej Cine pocas tzv. "kulturnej revolucie" sa spravala fasistickym sposobom. Boli hlasnou mensinou, ktora sa nominovala do pozicie vacsiny (a vdaka ich zastrasovaniu sa im to nikto neodvazoval vyvracat) a nasledne terorizovali a vyuzivali ostatnych.
V Taliansku v 30-tych rokoch nastup fasistov prebiehal rovnakym sposobom.
Slabost voci tomu maju vsetky narody a vsetky statne zriadenia - lebo vsade sa najdu chamtivci, ktori by zili radi na ukor inych. A pre dosiahnutie toho su ochotni ist aj cez mrtvoly, podvody a vydierania.
Dalo by sa povedat, ze aj psychoticka mladez v komunistickej Cine pocas tzv. "kulturnej revolucie" sa spravala fasistickym sposobom. Boli hlasnou mensinou, ktora sa nominovala do pozicie vacsiny (a vdaka ich zastrasovaniu sa im to nikto neodvazoval vyvracat) a nasledne terorizovali a vyuzivali ostatnych.
V Taliansku v 30-tych rokoch nastup fasistov prebiehal rovnakym sposobom.
Slabost voci tomu maju vsetky narody a vsetky statne zriadenia - lebo vsade sa najdu chamtivci, ktori by zili radi na ukor inych. A pre dosiahnutie toho su ochotni ist aj cez mrtvoly, podvody a vydierania.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 19954
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2268 times
- Been thanked: 2670 times
Re: Progresívny neomarxizmus v praxi
Ďalší ľavicový strelec zaútočil na svadbu v country klube v New Hampshire
Tyler Durden
Nedeľa, 21. septembra 2025 – 20:35
Amerika trpí únavou z ľavice.
Za týždeň došlo k trom streleckým útokom ľavicových extrémistov, od vraždy Charlieho Kirka cez útok na pobočku televízie ABC v Sacramente až po najnovšiu udalosť – streľbu na svadbe v country klube v Nashua v New Hampshire.
To samozrejme nezahŕňa transrodového vraha, ktorý týždeň pred vraždou Charlieho Kirka zavraždil 2 deti a 18 ďalších zranil v katolíckej škole v Minneapolise.
V každom prípade išlo o jasný úmysel politicky motivovaného násilia.
Demokrati a aktivisti naďalej popierajú akúkoľvek vinu, ale po desiatich rokoch démonizovania všetkých, ktorí s nimi nesúhlasia, ako „fašistov a nacistov“, nie je toto konečný výsledok, ktorý vždy chceli?
Podozrivý, identifikovaný ako 23-ročný Hunter Nadeau, bol zatknutý a obvinený z vraždy druhého stupňa.
Svedkovia počuli muža kričať „Deti sú v bezpečí, slobodná Palestína!“, keď začal strieľať, zabil jednu osobu a zranil ďalšie dve, než ho udrela do hlavy stoličkou členka strany a on utiekol s krvácajúcou hlavou.
Tom Bartelson z Pepperellu v Massachusetts povedal novinárom, že bol v Sky Meadow Country Club na svadbe svojho synovca, keď počul, ako ten človek hovorí: „Deti sú v bezpečí“ a „Slobodná Palestína“.
Tento slogan sa bežne skanduje na ľavicových zhromaždeniach a protestoch v snahe absorbovať islamské fundamentalistické hnutia pod zastrešením woke intersekcionality.
„Zišli sme sa na tanec pre nevestu a ženícha a potom vypukol chaos,“ povedal.
„Počuli sme asi šesť výstrelov a všetci sa skryli a zrazu sme sa ocitli na bezpečných miestach a podobne.“
Úrady uviedli, že medzi Nadaeuom a obeťami nie je známa žiadna spojitosť.
Zaujímavé je, že viaceré ľavicovo orientované médiá vo svojich prvých správach nespomenuli, že strelec zaútočil na svadbu, ani to, že kričal „slobodná Palestína“.
Je to ďalší príklad toho, ako sa médiá snažia manipulovať s optikou ľavicového teroristického činu?
Politická ľavica jasne cíti krv vo vode a vidí v tejto situácii príležitosť spáchať násilie, ktoré už roky otvorene obhajuje.
Je pravdepodobné, že tieto útoky budú v dohľadnej budúcnosti pokračovať pravidelne.
https://www.zerohedge.com/political/ano ... -hampshire
Tyler Durden
Nedeľa, 21. septembra 2025 – 20:35
Amerika trpí únavou z ľavice.
Za týždeň došlo k trom streleckým útokom ľavicových extrémistov, od vraždy Charlieho Kirka cez útok na pobočku televízie ABC v Sacramente až po najnovšiu udalosť – streľbu na svadbe v country klube v Nashua v New Hampshire.
To samozrejme nezahŕňa transrodového vraha, ktorý týždeň pred vraždou Charlieho Kirka zavraždil 2 deti a 18 ďalších zranil v katolíckej škole v Minneapolise.
V každom prípade išlo o jasný úmysel politicky motivovaného násilia.
Demokrati a aktivisti naďalej popierajú akúkoľvek vinu, ale po desiatich rokoch démonizovania všetkých, ktorí s nimi nesúhlasia, ako „fašistov a nacistov“, nie je toto konečný výsledok, ktorý vždy chceli?
Podozrivý, identifikovaný ako 23-ročný Hunter Nadeau, bol zatknutý a obvinený z vraždy druhého stupňa.
Svedkovia počuli muža kričať „Deti sú v bezpečí, slobodná Palestína!“, keď začal strieľať, zabil jednu osobu a zranil ďalšie dve, než ho udrela do hlavy stoličkou členka strany a on utiekol s krvácajúcou hlavou.
Tom Bartelson z Pepperellu v Massachusetts povedal novinárom, že bol v Sky Meadow Country Club na svadbe svojho synovca, keď počul, ako ten človek hovorí: „Deti sú v bezpečí“ a „Slobodná Palestína“.
Tento slogan sa bežne skanduje na ľavicových zhromaždeniach a protestoch v snahe absorbovať islamské fundamentalistické hnutia pod zastrešením woke intersekcionality.
„Zišli sme sa na tanec pre nevestu a ženícha a potom vypukol chaos,“ povedal.
„Počuli sme asi šesť výstrelov a všetci sa skryli a zrazu sme sa ocitli na bezpečných miestach a podobne.“
Úrady uviedli, že medzi Nadaeuom a obeťami nie je známa žiadna spojitosť.
Zaujímavé je, že viaceré ľavicovo orientované médiá vo svojich prvých správach nespomenuli, že strelec zaútočil na svadbu, ani to, že kričal „slobodná Palestína“.
Je to ďalší príklad toho, ako sa médiá snažia manipulovať s optikou ľavicového teroristického činu?
Politická ľavica jasne cíti krv vo vode a vidí v tejto situácii príležitosť spáchať násilie, ktoré už roky otvorene obhajuje.
Je pravdepodobné, že tieto útoky budú v dohľadnej budúcnosti pokračovať pravidelne.
https://www.zerohedge.com/political/ano ... -hampshire
