ukrajina-rusko

[iosephus]

Prvý pokus o rokovania podľa očakávania nepriniesol nič prevratné. Rusi ale znásobili svoje požiadavky:

údajně Rusko bude souhlasit s příměřím, pouze pokud se Ukrajina stáhne ze čtyř „anektovaných“ oblastí. Pokud ne, Moskva pohrozila, že se zmocní dalších dvou: Charkovské a Sumské, napsal na síť X zahraniční korespondent The Economist Oliver Carroll

https://www.echo24.cz/a/HpHjQ/zpravy-sv ... -istnabulu

[JUGGLER]

Ako keby ani tá vojna nebola...

Putin a Trump rokovali viac ako dve hodiny, Moskva chce mierové rozhovory

Telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom trval viac ako dve hodiny.
Putin ho označil za „veľmi informatívny a užitočný“, informovali ruské štátne agentúry RIA a TASS.

Putin uviedol, že Trump podporuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a že Rusko je pripravené spolupracovať s Kyjevom na memorande o budúcich mierových rokovaniach. Prímerie podľa neho prichádza do úvahy, keď sa dosiahnu konkrétne dohody.

„Sme na správnej ceste,“ povedal Putin a vyzval na kompromisy prijateľné pre obe strany.
Zároveň zdôraznil potrebu odstránenia hlavných príčin krízy.

Telefonát potvrdil aj Biely dom a CNN, ale bez podrobností.
Témou rozhovoru bola zjavne aj možnosť oživenia mierového procesu medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý v súčasnosti stagnuje.

Putinova rétorika naznačuje snahu o posun v diplomatickom riešení, no konkrétne kroky zatiaľ nie sú známe.

(reuters, sab)

Trump s Putinom plánujú výmenu väzňov a rokovania o budúcej spolupráci

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump v pondelok telefonovali aj o možnostiach zlepšenia vzťahov medzi Ruskom a USA.
Trump označil vyhliadky na budúcu spoluprácu za „impozantné“ a vyjadril záujem o rýchle uzavretie dohôd vrátane prímeria na Ukrajine, informoval Kremeľ.

Putin uviedol, že Moskva je pripravená pracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej dohode.
Trump podľa ruského poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova zdôraznil potrebu čo najskoršieho začatia rokovaní o prímerí.

Obaja lídri sa venovali aj príprave výmeny väzňov – po deväť osôb z každej strany.
Ušakov priblížil, že sa pripravuje osobné stretnutie prezidentov, no konkrétne miesto zatiaľ dohodnuté nebolo.

Trump sa podľa Ušakova vyslovil proti sankciám a uprednostňuje diplomatické riešenia.
„Viete, Trump spomenul, že Senát má v zásade pripravený návrh zákona o nových sankciách. On sám však nie je zástancom sankcií, ale skôr dosiahnutia nejakých dohôd,“ vysvetlil.

Rozhovor mal podľa Kremľa srdečný tón, pričom Putin Trumpovi zagratuloval k narodeniu vnuka.
Ten podľa šéfa vyjednávačov reagoval rovnako srdečne.
„Trump povedal: Vladimir, môžeš kedykoľvek zdvihnúť telefón, rád ti odpoviem, rád sa s tebou porozprávam,“ uzavrel.

(reuters, sab)

[jaroslav80]

Z mojho pohladu, ten telefonat priniesol 0,5% zmenu v doterajsom stave - prakticky nic. Co aj dost vela ludi ocakavalo.

USA aj zapadna Europa vyckavaju este dalsie mesiace, kym porazka na bojisku bude jasnejsia, lebo zatial ju nedokazu rozoznat a chapat. Podobne ako v 2022-2023 nedokazali rozoznat, ze snivat o zabrati Krymu a Donecka vojenskou silou je prelud.

Najsmutnejsie je, ze tieto omyly zapadnych elit budu stat Ukrajincov dalsie zbytocne desattisice mrtvych. A osobne si myslim, ze zapadne elity ani nie su "v omyle", ale ze toto je ich umyselny plan. A len sa hraju na blbych.

Kazdopadne si EU tymito spekulaciami kope vlastny hrob, ekonomicky - a dobre jej tak.

[nevedzgdo]

Stále to isté... Maďari sa x krát sťažovali na porušovanie práv národnostných menšín na Ukrajine a nič sa nedeje...

Možno sa mýliš a predsa sa deje niečo na pozadí.

Zaregistroval si, že Ukrajina odhalila maďarskú rozviedku, ktorá pôsobila na ich území?

Úlohou tejto bunky bolo zhromažďovať informácie o vojenskom zabezpečení Zakarpatskej oblasti, vyhľadávať slabé miesta v pozemnej a protivzdušnej obrane regiónu a analyzovať spoločensko-politické názory miestnych obyvateľov – najmä možné scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk na ich územie.

Možno si Orbán brúsi zuby na tie územia, ktoré má zobrazené na svojom šáli. Že by prišiel „zachrániť svojich“, podobne ako Putin na Ukrajine? Ak je to tak, potom by sme mali byť v pozore aj my, nie?

[iosephus]

Stále to isté... Maďari sa x krát sťažovali na porušovanie práv národnostných menšín na Ukrajine a nič sa nedeje...

Možno sa mýliš a predsa sa deje niečo na pozadí.

Zaregistroval si, že Ukrajina odhalila maďarskú rozviedku, ktorá pôsobila na ich území?

Úlohou tejto bunky bolo zhromažďovať informácie o vojenskom zabezpečení Zakarpatskej oblasti, vyhľadávať slabé miesta v pozemnej a protivzdušnej obrane regiónu a analyzovať spoločensko-politické názory miestnych obyvateľov – najmä možné scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk na ich územie.

Možno si Orbán brúsi zuby na tie územia, ktoré má zobrazené na svojom šáli. Že by prišiel „zachrániť svojich“, podobne ako Putin na Ukrajine? Ak je to tak, potom by sme mali byť v pozore aj my, nie?

Nebudeš tomu veriť, ale túto správu sme na diskusnom fóre zachytili. Rovnako tak ako správu o tom, že Slovensko a Rumunsko (potenciálne miesta sporu) sú členmi NATO a tiež to, že je reálnejšie, že Maďari si za svojimi obyvateľmi docválajú na "koníkoch s krivými nohami", než na reálnej bojaschopnej armáde.

[nevedzgdo]

Stále to isté... Maďari sa x krát sťažovali na porušovanie práv národnostných menšín na Ukrajine a nič sa nedeje...

Možno sa mýliš a predsa sa deje niečo na pozadí.

Zaregistroval si, že Ukrajina odhalila maďarskú rozviedku, ktorá pôsobila na ich území?

Úlohou tejto bunky bolo zhromažďovať informácie o vojenskom zabezpečení Zakarpatskej oblasti, vyhľadávať slabé miesta v pozemnej a protivzdušnej obrane regiónu a analyzovať spoločensko-politické názory miestnych obyvateľov – najmä možné scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk na ich územie.

Možno si Orbán brúsi zuby na tie územia, ktoré má zobrazené na svojom šáli. Že by prišiel „zachrániť svojich“, podobne ako Putin na Ukrajine? Ak je to tak, potom by sme mali byť v pozore aj my, nie?

Nebudeš tomu veriť, ale túto správu sme na diskusnom fóre zachytili. Rovnako tak ako správu o tom, že Slovensko a Rumunsko (potenciálne miesta sporu) sú členmi NATO a tiež to, že je reálnejšie, že Maďari si za svojimi obyvateľmi docválajú na "koníkoch s krivými nohami", než na reálnej bojaschopnej armáde.

Myslím, že práve tie kone by stačili na to, aby spravili to, čo Orbán zavelí svojim ňilašom. Alebo si ozaj myslíš, že Slovensko má bojaschopnejšiu armádu? Z okolitých štátov máme najmenšiu ochotu brániť svoju vlasť. V prípade vojny (z prieskumu organizácie GLOBSEC) len 49 % Slovákov bolo ochotných brániť svoju krajinu. To je najnižší podiel v regióne strednej a východnej Európy. Napríklad v Česku by svoju vlasť bránilo 81 % obyvateľov, v Poľsku až 84 %. Dokonca 40 000 mužov zaslalo listy vojenským veliteľstvám, v ktorých oficiálne vyhlásili, že v prípade vojnového konfliktu odmietajú bojovať.
https://www.postoj.sk/124370/tlacivo-o- ... rasia-ludi

Len ti pripomeniem jeden fakt - Maďarsko aj Slovensko dlhodobo bojkotujú veľa vecí... Pokojne sa môže stať (ak by k tomu prišlo), že nakoniec do tej "špeciálnej vojenskej operácie" vôbec nezasiahnu.

A ešte niečo - aj Ukrajina má v rukách podpísané Budapeštianske memorandum. A čo jej to je platné? Nikto jej nezaručil to, čo je tam napísané... Všetci ich oklamali. Hlavne ten starší a silnejší brat.

[iosephus]

To je škoda, že si z Globsecu vytiahol len časť vyhovujúcich faktov, ak by si to pozrel celé, tak zistíš, že Maďari majú 91% podporu v zotrvaní v NATO (SR 72%) a 85% podporu v zotrvaní v EÚ (SR 75%). Z toho si neviem úplne predstaviť útočnú vojnu na troch frontoch a na hranici dlhej 1631 km. Ale tak možno máš lepšiu predstavivosť.

[nevedzgdo]

To je škoda, že si z Globsecu vytiahol len časť vyhovujúcich faktov, ak by si to pozrel celé, tak zistíš, že Maďari majú 91% podporu v zotrvaní v NATO (SR 72%) a 85% podporu v zotrvaní v EÚ (SR 75%). Z toho si neviem úplne predstaviť útočnú vojnu na troch frontoch a na hranici dlhej 1631 km. Ale tak možno máš lepšiu predstavivosť.

Vieš, niekto tu vsádza na to, že bude Putin rozdávať karty...

Podpora členstva v NATO a EÚ sama osebe nevylučuje ambície politikov. A že ich Orbán má, o tom niet pochýb. Roky živí v ľuďoch nádej, že sa otvorí Trianon - neustále podnecuje historické resentimenty a udržiava náladu, ktorá nemusí ostať len pri slovách.

A že Maďarsko vedie rozviedku v Zakarpatskej oblasti? Myslíš si, že ide o čisto analytický alebo výskumný záujem? Príprava vždy predchádza činom, a história už ukázala, že nenápadné kroky často vedú k veľkým zmenám. Aj tu na fóre hlásal ten so zdravým rozumom, že Putin len napína svaly a netreba to brať vážne.

Si zober, jeden štát cieľavedome zbiera strategické údaje o vojenskej infraštruktúre, obrannej kapacite, vyhľadáva slabé miesta v pozemnej a protivzdušnej obrane regiónu, analyzuje spoločensko-politické názory miestnych obyvateľov – najmä možné scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk na ich územie.

[Adammd]

ja sa madarskeho utoku nebojim(vlhky sen progresivnych neomarxistov - cim horsie, tym lepsie, liecenie mindrakov a spackaneho osobneho zivota na ukor inych - definicia parazitizmu, ako vo vsetkom), ak nas napadnu, budapest bude zbombardovana koaliciou ochotnych

[jaroslav80]

Myslím, že práve tie kone by stačili na to, aby spravili to, čo Orbán zavelí svojim ňilašom. Alebo si ozaj myslíš, že Slovensko má bojaschopnejšiu armádu? Z okolitých štátov máme najmenšiu ochotu brániť svoju vlasť. V prípade vojny (z prieskumu organizácie GLOBSEC) len 49 % Slovákov bolo ochotných brániť svoju krajinu. To je najnižší podiel v regióne strednej a východnej Európy. Napríklad v Česku by svoju vlasť bránilo 81 % obyvateľov, v Poľsku až 84 %. Dokonca 40 000 mužov zaslalo listy vojenským veliteľstvám, v ktorých oficiálne vyhlásili, že v prípade vojnového konfliktu odmietajú bojovať.

Pani z GLOBSEc normalny Slovak ani odpovedat nebude, oblukom sa jej vyhne. A ak by jej uz odpovedal, tak chape, ze ona mysli jej otazku v zmysle "ci by isiel branit vlast proti potencialnej RUSKEJ agresii", aby ak by nahodou povedal, ze by isiel branit vlast to zneuzila, ze nech ide "branit vlast proti ruskej agresii po boku Zelenskeho armady na Ukrajinu". Cize kazdy normalny jej povie NIC, a menej normalny "NIE". A je este tretia kategoria, ktora odpovie "ANO".

Potom vysledok takehoto prieskumu pouzivat ako argument k otazke "ako by sa branili Slovaci ohladom invazie Madarov" je nepouzitelny udaj. Z mojho pohladu.

Plus samozrejme demonizovanie Orbana progresivnymi liberalmi do nezmyselnych scenarov - k tomu sa mi ani nechce vyjadrovat.

Mozeme sa bavit o scenari, ako by sa asi branili Slovaci ak by progresivni liberali zavreli zeny a deti do geta a zacali by ich tam znasilnovat - a ci nejaky udaj z GLOBSECu nam nenapovie, nakolko by sa Slovaci takemu nezmyslu v takom pripade branili.

[iosephus]

https://standard.sk/952157/zaluznyj-nav ... ale-zdroje
Bývalý hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a súčasný veľvyslanec v Londýne Valerij Zalužnyj varoval, že Ukrajina by nemala žiť v ilúzii návratu k hraniciam z roku 1991. Upozornil, že Ukrajina čelí vážnym demografickým a ekonomickým problémom, ktoré znemožňujú dlhodobé vedenie vojny tradičnými prostriedkami.

Návrat do reality z radov domácich. Okrem demografických problémov často zabúdame na problémy ekonomické a na to, že Ukrajina je tri roky na hrane platobnej neschopnosti a drží sa za slamku nad vodou prevažne západnými peniazmi.

https://www.echo24.cz/a/H2AGG/svet-zpra ... u-marcenko
Ukrajina požaduje, aby Evropská unie přímo financovala ukrajinské ozbrojené síly od roku 2026.

[jaroslav80]

Návrat do reality z radov domácich. Okrem demografických problémov často zabúdame na problémy ekonomické a na to, že Ukrajina je tri roky na hrane platobnej neschopnosti a drží sa za slamku nad vodou prevažne západnými peniazmi.

https://www.echo24.cz/a/H2AGG/svet-zpra ... u-marcenko
Ukrajina požaduje, aby Evropská unie přímo financovala ukrajinské ozbrojené síly od roku 2026.

To ze cely statny aparat Ukrajiny a ozbrojene zlozky su posledne 3 roky financovane peniazmi USA a EU je jasne snad kazdemu sudnemu cloveku.
Ked ich Rusi na zaklade toho nazyvaju "umelym statom" a "zombie statom", nie je to zase az tak nepochopitelne.

[dusantt]

Myslím, že práve tie kone by stačili na to, aby spravili to, čo Orbán zavelí svojim ňilašom. Alebo si ozaj myslíš, že Slovensko má bojaschopnejšiu armádu? Z okolitých štátov máme najmenšiu ochotu brániť svoju vlasť. V prípade vojny (z prieskumu organizácie GLOBSEC) len 49 % Slovákov bolo ochotných brániť svoju krajinu. To je najnižší podiel v regióne strednej a východnej Európy. Napríklad v Česku by svoju vlasť bránilo 81 % obyvateľov, v Poľsku až 84 %. Dokonca 40 000 mužov zaslalo listy vojenským veliteľstvám, v ktorých oficiálne vyhlásili, že v prípade vojnového konfliktu odmietajú bojovať.
https://www.postoj.sk/124370/tlacivo-o- ... rasia-ludi

Len ti pripomeniem jeden fakt - Maďarsko aj Slovensko dlhodobo bojkotujú veľa vecí... Pokojne sa môže stať (ak by k tomu prišlo), že nakoniec do tej "špeciálnej vojenskej operácie" vôbec nezasiahnu.

A ešte niečo - aj Ukrajina má v rukách podpísané Budapeštianske memorandum. A čo jej to je platné? Nikto jej nezaručil to, čo je tam napísané... Všetci ich oklamali. Hlavne ten starší a silnejší brat.

Skus hadat, co vidis na tejto mape:

[JUGGLER]

Aké sú šance na vyriešenie konfliktu Rusko - UA podľa analýzy najväčšej banky sveta JP Morgan Chase:

Očakávajte nedokonalú dohodu do konca druhého štvrťroka, keďže Európa má málo zbraní, Ukrajina bojovníkov, USA trpezlivosti
a transatlantická jednota sa rozpadá.
Prezident Zelenskyj bude pravdepodobne nútený niekedy v tomto roku prijať dohodu s Ruskom, ktorá zmrazí boje, ale nedosiahne komplexnú mierovú dohodu. Putinove straty tiež nie sú zďaleka udržateľné. Pri súčasnom tempe získavania území bude Rusko kontrolovať celú Ukrajinu približne za... 118 rokov. Putin sa preto bude snažiť uzavrieť dohodu, ktorá bude výhodná pre jeho celkový cieľ, ktorým je nakoniec ovládnutie Kyjeva.
Rok 2025 je rokom rokovaní a finále je tu. Ale vydží?
Trvácnosť akejkoľvek dohody bude závisieť od: (1) toho, ako bude prezident Putin spokojný s ústupkami Ukrajiny a Západu (dostal dosť toho, čo chcel?). Obidve strany potrebujú dohodu, ktorú budú môcť politicky obhájiť.
A (2) sily bezpečnostných sľubov, ktoré ju podopierajú (sú dostatočné na to, aby odradili ďalšiu agresiu a umožnili Ukrajine obnoviť sa s dôverou?).
Tieto faktory sú v priamom napätí; čím slabšie bezpečnostné sľuby, tým viac ústupkov bude musieť Ukrajina prijať – neutralita, demilitarizácia, odzbrojenie, územia atď. – alebo riskovať návrat k bojom.

Vo všeobecnosti vidíme štyri možné výsledky, z ktorých každý má paralely s inými krajinami v súčasnosti:


15%: Najlepší prípad – „Južná Kórea“
Prezident Zelenskyj nezíska ani členstvo v NATO, ani úplné obnovenie územia Ukrajiny. Ak však dokáže zabezpečiť európsku intervenčnú silu v krajine, podporenú americkým bezpečnostným sľubom o pomoci a spravodajskej podpore, potom 80 percent Ukrajiny, ktoré je stále pod kontrolou Kyjeva, sa vydá na oveľa stabilnejšiu, prosperujúcejšiu a demokratickejšiu trajektóriu. Rozhodnutie Západu využiť približne 300 miliárd dolárov, ktoré zmrazil v ruských štátnych aktívach, by tiež pomohlo naštartovať rekonštrukciu Ukrajiny.

20% : Stále v poriadku – „Izrael“
Silná a trvalá vojenská a ekonomická podpora bez výraznej prítomnosti zahraničných vojsk by pravdepodobne stále poskytovala Ukrajine priestor na premenu na pevnosť, pokračovanie vojenskej modernizácie a nakoniec vytvorenie vlastnej odstrašujúcej sily. Vojna by však bola vždy na dosah ruky. Putin by stále potreboval vidieť dostatočné ekonomické výhody (vrátane zmiernenia sankcií) a silnejšie vzťahy s USA.

50%: Nie veľmi dobré – “Gruzínsko“
Bez zahraničných vojsk a silnej vojenskej podpory bude Ukrajina čeliť pokračujúcej nestabilite, spomalenému rastu a oživeniu, postupnému oslabovaniu zahraničnej podpory a efektívnemu zmareniu svojej integrácie so Západom (t. j. členstvu v EÚ a NATO) s postupným návratom do sféry vplyvu Ruska.

15%: Najhorší prípad – „Bielorusko“
Ak Spojené štáty opustia Ukrajinu – alebo budú vnímané ako prebehlíci – a Európa nezakročí, Rusko bude trvať na svojich maximalistických požiadavkách a bude usilovať o úplnú kapituláciu Ukrajiny, čím sa krajina stane vazalským štátom Moskvy.
V tomto scenári Rusko efektívne vyhrá vojnu, rozdelí Západ a nenávratne naruší svetový poriadok po druhej svetovej vojne.

https://www.jpmorganchase.com/content/d ... kraine.pdf

P.S.:

Ukrajina a Rusko hlásia masívne útoky dronov, letiská v Moskve uzavreté

V noci na nedeľu zažila Ukrajina aj Rusko sériu intenzívnych dronových útokov. Nad Kyjevom bolo údajne zaznamenaných vyše 12 ruských dronov, niektoré zasiahli obytné budovy a spôsobili požiar v južnej štvrti Holosijivskyj.

Mesto zostáva v pohotovosti, protivzdušná obrana zasiahla a obyvatelia boli vyzvaní, aby zostali v úkrytoch.

Zatiaľ čo Ukrajina čelila ruským útokom, Moskva hlásila, že zneškodnila približne 100 ukrajinských dronov počas štyroch hodín – vrátane 11 nad hlavným mestom.

Drony boli zostrelené aj v mestách Tula a Tver, pričom útoky dočasne uzavreli tri moskovské letiská. Situácia ukazuje, že vojna sa čoraz viac vedie aj pomocou bezpilotných prostriedkov, ktoré spôsobujú škody na oboch stranách frontu.

(tasr, reuters, mja)

[JUGGLER]

Rusko útočilo rekordným počtom dronov. Ukrajinské letectvo hovorí o najväčšom útoku od začiatku invázie

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 355 dronov a deväť striel, uviedlo dopoludnia ukrajinské letectvo. Podľa jeho hovorcu je to najväčší dronový útok na napadnutú krajinu od začiatku ruskej invázie, píše agentúra Reuters. Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o zostrele viac ako stovky ukrajinských dronov v noci a tiež nad ránom.

[jaroslav80]

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 355 dronov a deväť striel, uviedlo dopoludnia ukrajinské letectvo.

Nie je mozne, ze by ta zaostala feudalna krajina vyprodukovala tolko dronov. Predsa proti spickovym zapadnym gulometom posielaju hufy muzikov s jednoranovymi puskami. A Zelenskeho Ukrajinci neprehravaju, len sa front pohybuje nespravnym smerom.

Coskoro Rusom dojde municia, este treba 2-3 tyzdne pockat.

[JUGGLER]

Operáciu Pavučina plánovali rok a pol. Ako Ukrajinci zničili ruské strategické bombardéry
Drony riadila umelá inteligencia.

KYJEV, BRATISLAVA. Ukrajina už podnikla odvážne útoky na Rusko, ale toto je nová úroveň, komentuje britská stanica BBC čerstvé dianie z rusko-ukrajinského konfliktu.

Roje dronov počas víkendu zasiahli vojenské letiská hlboko v ruskom vnútrozemí, medzi nimi aj základňu Bielaja v Irkutskej oblasti, neďaleko jazera Bajkal, vzdušnou čiarou zhruba 4800 kilometrov od Kyjeva.

Na sociálnych médiách v nedeľu kolovali videozábery z dronov, ktoré ukazovali horiace strategické bombardéry Tupolev Tu-95 na stojiskách letísk. Ukrajinské drony vzlietli z ruského vnútrozemia, kde boli zakamuflované v zaparkovaných kamiónoch a zasiahli pravdepodobne až štyri letecké základne.

Ukrajinské zdroje v nedeľu popoludní hovorili o zhruba štyridsiatich zasiahnutých lietadlách.
Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že zasiahli tretinu ruských strategických bombardérov.

Experti považujú tento útok za jednu z najzásadnejších ukrajinských operácií od začiatku vojny.
Ruskí blogeri zase píšu o "ruskom Pearl Harbor".

K útokom pritom došlo len deň pred plánovanými mierovými rokovaniami v Turecku.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/23498973/ukrajina ... MCRsMCRoMA..

P.S. Chmelár: útok na strategické sily Ruskej federácie je podľa novej jadrovej doktríny dôvodom na použitie nukleárnych zbraní.

[JUGGLER]

Úspechy západných sankcií sú evidentné:

Rusko zvyšuje vývoz aj napriek sankciám, Európa zvažuje nižší cenový strop

Napriek sankciám zo strany Západu zvýšilo Rusko v minulom roku svoj vývoz o takmer 20 percent, čo predstavuje približne 330 miliárd dolárov.

Vyplýva to zo štúdie kolínskeho Inštitútu pre hospodársky výskum (IW), na ktorú sa odvoláva Der Spiegel.
Kremeľ posilnil obchod najmä s krajinami globálneho Juhu, predovšetkým s Indiou a Čínou, ktoré nakupujú ruskú ropu a plyn.

Západné štáty zaznamenali prepad obchodnej výmeny s Moskvou až o 92 percent, výnimkou je Maďarsko – člen EÚ, ktorý zvýšil dovoz ruského tovaru. Medzi ďalšími veľkými odberateľmi sú Brazília, Turecko a Izrael.
Štúdia odporúča znížiť cenový strop na ruskú ropu – momentálne 60 dolárov za barel – na 45 dolárov, čo by mohlo obmedziť ruské príjmy z vývozu.

Ukrajina požaduje ešte radikálnejší krok – strop vo výške 30 dolárov. EÚ momentálne diskutuje o 18. balíčku sankcií.

https://standard.sk/972499/rusko-zvysuj ... novy-strop

[hifron]

https://www.defencenews.sk/ ak to niekoho zaujíma, od Pravda.sk

ak Ukrajina má ekonomické problémy, môže vyvážať suroviny rôzneho typu ako Rusko, alebo sa aj zamerať na to, čo Rusku nikdy nešlo a rozmýšľať ako riešiť to, že na dovoz všeličoho do EHS Ukrajina záležitosti nespĺňa, ale firmy tam na tom západe predsa nejaké pôsobia... Inak Rusko je vo veľa vecí vyspelé, dokonca malo aj firmy na amerických burzách, a veľa podnikateľov čo dnes pôsobia na západe, tak mali firmy v tom Rusku a boli to dosť úspešné firmy...

Čiže ak Rusko má pomerne vyspelé hospodárstvo, ale niektoré veci mu nejako z nejakých neznámych dôvodov nejdú a západné krajiny toho ešte pred zákazom importu potravín dosť zneužívali(čiže tak 15 rokov dozadu), odvtedy Ukrajina dosť schudobnela, ale neprešlo nejakých pár desaťročí aby sa presadzovala v EHS, ale prirodzene...

Čiže môže dnes Ukrajina vyvážať suroviny ako chce možno Trump, alebo môže vyvážať suroviny ako obilie a podobne. Môže vyvážať nejaké záležitosti pre potreby trhu. Lenže dnes na západe nie je veľa firiem, ktoré sú úspešné na americkej burze, teda európskych firiem. Sú ale firmy, ktoré vznikli zlúčením s európskymi a presunuli svoje sídlo do USA, ale stále významne pôsobia aj v Európe. Ale neviem, či to je šťastný príbeh, veľa sa toho dialo v pozadí...

No lenže môžu byť hitech produkty, môžu byť suroviny rôzneho typu, ale môže byť aj veľmi rôznorodá vyspelosť firiem v Európe prirodzene pôsobiaca vo svojom prostredí, ale im to až tak nejde ako tým americkým na tej burze. Ukrajina má ale možno odborníkov, ale nemá prostredie na niektoré veci. A vidno to aj na emigrantoch. Takže môžu sa platiť nejaké dobrovoľno-povinné dane alebo príspevky v rôznych úrovniach, ale v podstate to môže vyjadrovať, že niečo na trhu chýba a dominantné ukrajinské firmy v EHS to asi nie sú...

no a do toho sa vtiera green deal a politiky... žiadne slobodné vyjadrovanie, ale tvrdý diktát, nielen automobilky to cítia... možno to už pocíti aj tá high tec Europe...

[jaroslav80]

Úspechy západných sankcií sú evidentné:

Štúdia odporúča znížiť cenový strop na ruskú ropu – momentálne 60 dolárov za barel – na 45 dolárov, čo by mohlo obmedziť ruské príjmy z vývozu.

Ukrajina požaduje ešte radikálnejší krok – strop vo výške 30 dolárov. EÚ momentálne diskutuje o 18. balíčku sankcií.

https://standard.sk/972499/rusko-zvysuj ... novy-strop

To akoby som ja v bezvyznamnej dedinke sam pre seba stanovil cenovy strop na Ekvadorske banany na 1 EUR za kg. A nikoho by moj cenovy strop nezaujimal .

To ze EU si na nakup ruskych surovin pridala medzisprostredkovatelov typu Turecko, Azerbajdzan - to jej velmi nepomaha.

Idealny stav bude, ked zvysok sveta prestane obchodovat s NATO. Len to by sa museli vzchopit a organizovane ignorovat NATO staty, nech si ziju a upadaju vo vlastnej bubline s nedostatkom dolezitych surovin a energii.

Este ocakavam natolko dementny stave, kedy krajina ako Japonsko - totalne zavisla na dovoze zvonku, ktori doma nemaju ziadne nerastne bohatstvo - sa zacnu vyhrazat, ze zavedu obchodne embargo.
NATO sa postupne dostava do takej situacie; len to este nie je az tak vyrazne.

[Adammd]

Ak to tak dopadne, kto by povedal, ze to tak nakoniec nedopadne, business as usual, to len zaslepenci bluznili o porazke a reparaciach

Návrh, který Witkoff Moskvě přeložil, byl zřejmě dohodnutý s evropskými mocnostmi, píše Onet. Obsahuje následující body:

1) Na Ukrajině bude uzavřeno příměří, nikoliv mír.

2) De facto uznání ruských územních zisků (řešení této otázky se odloží o 49 nebo 99 let)

3) Většina sankcí uvalených na Rusko se zruší a v dlouhodobém horizontu nastane návrat k energetické spolupráci, tj. dovozu ruského plynu a ropy.

Trumpova nabídka: Putin toho má dostat hodně, včetně zabraných území

[MiBi]

V Ríme 2002 Putin povedal o Ukrajine a NATO, že je jej právom rozhodnúť sa a pre Rusko nejde o nič, čo by malo negatívne ovplyvniť vzťahy medzi oboma krajinami.
Snad to neni video urobene AI
https://x.com/United24media/status/1951241525381239170

[JUGGLER]

Je to pravda. Vtedy Putin ešte veril Západu. Veril tomu, že aj Rusko by sa mohlo integrovať do Západu.
Hneď na začiatku svojho prvého prezidentského obdobia (2000–2001) Putin viackrát naznačil, že aj členstvo Ruska v NATO je teoreticky možné.
Všetko zmenilo Kosovo. Tam treba hľadať začiatok konfliktu ktorý vyústil do separatizmu Donecka-Luhanska a nakoniec do vojny.

Ale vráťme sa k tomu, čo píšeš.

Chat GPT to zhrnul za mňa:

Kontext pred rokom 2008
2002 – Putin bol k myšlienke vstupu Ukrajiny do NATO relatívne neutrálne naladený, zdôrazňoval jej suverenitu.

2007 (Mníchovská bezpečnostná konferencia) – Putin ostro kritizoval expanziu NATO na východ a „porušovanie“ bezpečnostnej rovnováhy.
(to bol prvý veľký rečnícky obrat)

Február 2008 – Kosovo vyhlasuje nezávislosť
17. februára 2008 Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska.

USA a väčšina krajín EÚ rýchlo uznali Kosovo, čo Moskva označila za porušenie medzinárodného práva a rezolúcie OSN 1244.

Putin a ruskí diplomati tvrdili, že tým Západ „otvoril Pandorinu skrinku“ a vytvoril precedens pre jednostranné zmeny hraníc.

Prepojenie na Ukrajinu a NATO
Apríl 2008 (Bucharest summit NATO) – len dva mesiace po Kosove NATO oznámilo, že Ukrajina a Gruzínsko sa v budúcnosti stanú členmi aliancie.

Putin reagoval tvrdo: varoval, že rozšírenie NATO až k hraniciam Ruska je neprijateľné a že Rusko má „zvláštny vzťah“ k Ukrajine, najmä k východným oblastiam a Krymu.

V ruských médiách a prejavoch sa argument Kosova často spájal s tým, že ak Západ mohol uznať odtrhnutie Kosova, tak Rusko má právo podporiť separatistické regióny v postsovietskom priestore (Abcházia, Južné Osetsko, neskôr Krym a Donbas).

Dlhodobý dopad
August 2008 – vojna v Gruzínsku: Rusko po piatich dňoch bojov uznalo nezávislosť Abcházia a Južného Osetska, pričom priamo odkazovalo na precedens Kosova.

2014 – anexia Krymu a podpora separatistov na Donbase: v ruských oficiálnych vyhláseniach sa opäť spomínalo, že Západ si „nemá právo sťažovať“, keďže uznal Kosovo.

2022+ – pri plnej invázii na Ukrajinu Moskva opäť spomínala Kosovo ako argument, že „jednostranné rozhodnutia o štátnosti“ sú legitímne, ak ich podporuje „vôľa ľudu“.

Kľúčový bod:
Kosovo 2008 slúžilo Moskve ako právny a rétorický nástroj na spochybnenie medzinárodného systému založeného na pravidlách, ktorý podporuje Západ. Od toho momentu sa postoj k Ukrajine a NATO stal oveľa tvrdším, a práve v roku 2008 sa začalo hovoriť o „červenej čiare“ pre členstvo Ukrajiny v NATO.

[JUGGLER]

Som si pozrel rôzne média ohľadom news UA-Rusko a som prekvapený ako aktivisticky Denník N
o všetkom informuje ,,po svojom,,.
4 média prinášajú news a stretnutí Trump-Putin v zmysle ,,reportujeme, čo sa deje a kto čo povie,,
Ale denník N má vlastnú interpetáciu: USA ide opakovať Mníchov 1938 , Trump s Putinom idú rozparcelovať UA
Zelensky s ničím nesúhlasí a Európa je totálne zdesená a dala vlastný návrh.
A samozrejme vôbec im nevadí, že reportéri po rozhovoroch v Británii citovali amerického predstaviteľa, že stretnutie trvajúce niekoľko hodín „prinieslo významný pokrok k cieľu prezidenta Trumpa ukončiť vojnu na Ukrajine“.

Mediálny cirkus

[JUGGLER]

Ukrajinci chcú mierové rokovania. Podpora verejnosti pre pokračovanie vojny sa prepadla.

Väčšina Ukrajincov už celkom jasne uprednostňuje mierové rokovania s Moskvou a ukončenie vojny.
Nálady, aj keď menej výrazne, sa zmenili aj v Rusku.

Peter Števkov
Zástupca šéfredaktora

https://marker.sk/clanky/215/ukrajinci- ... a-prepadla

Po viac ako troch rokoch od začiatku invázie sa podpora Ukrajincov pre pokračovanie vo vojne s Ruskom prepadla na nové minimum.
V prieskume analytickej spoločnosti Gallup, ktorý sa na Ukrajine uskutočnil začiatkom júla, 69 percent respondentov uviedlo, že uprednostňuje čo najskoršie ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní.
Na druhej strane sa iba 24 percent opýtaných vyslovilo za pokračovanie boja až do víťazstva Kyjeva.

Prakticky to znamená úplný obrat ukrajinskej verejnej mienky oproti stavu zo začiatku ruskej invázie.
V roku 2022 totiž podporovalo boj Ukrajiny až do víťazstva 73 percent respondentov, pričom iba 22 percent uprednostňovalo rokovania a čo najskoršie ukončenie vojny.
Ako si všimli v Gallup, podpora vojnového úsilia klesá vo všetkých segmentoch ukrajinskej populácie, bez ohľadu na región alebo demografickú skupinu.

Neznamená to však, že by Ukrajinci ohľadom konca vojny prekypovali optimizmom, naopak.
Viac ako dve tretiny Ukrajincov (68 percent) si myslia, že je nepravdepodobné, že aktívne boje skončia v priebehu budúceho roka.

Pred rokovaniami na Aljaške

Zdôraznime, že prieskum sa uskutočnil ešte pred zverejnením informácie o plánovaných rokovaniach amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom na Aljaške.
Trump deklaroval, že Ukrajina sa bude musieť vzdať niektorých území, zatiaľ čo ruskí predstavitelia konštatovali, že od Američanov zaznela prijateľná ponuka.

Najväčší odpor k týmto plánom prichádza z Kyjeva.
Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Putin sa nechystá ukončiť vojnu a zdôrazňuje, že pre akékoľvek územné ústupky potrebuje ústavné povolenie. Trump nad týmto postojom vyjadril nevôľu, keď konštatoval:
„Má predsa povolenie na to, aby išiel do vojny a zabíjal, no potrebuje schválenie pri výmene územia?“

Zelenského pozíciu zastáva aj väčšina krajín EÚ.
Šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová síce v pondelok vyhlásila, že ministri zahraničných vecí členských štátov iniciatívu USA podporili, v skutočnosti sa však opak zdá byť pravdou.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani de facto Trumpov prístup odmietol s tým, že každé diplomatické riešenie musí chrániť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

Skepticizmus ohľadom USA aj vstupu do NATO

V súlade so zmenou rétoriky Američanov za Trumpovej administratívy sa otočili aj postoje Ukrajincov voči USA.
Zatiaľ čo v roku 2022 prístup amerického vedenia schvaľovalo až 66 percent z nich, teraz je to už iba 16 percent.
Naopak, až 73 percent respondentov podľa prieskumu Gallup prístup amerického vedenia neschvaľuje.

Zaujímavý údaj Gallup priniesol ešte ohľadom očakávaní Ukrajincov o vstupe do EÚ a NATO.
Tieto nádeje boli v rámci ukrajinskej verejnosti vysoké najmä v prvých dvoch rokoch vojny, keď až 69 percent respondentov očakávalo, že Kyjev bude do Severoatlantickej aliancie prijatý v priebehu nasledujúceho desaťročia.
Pri EÚ to bolo ešte viac, až 73 percent Ukrajincov očakávalo vstup do Únie v priebehu desaťročia.

Obe tieto nádeje zaznamenali výrazný prepad.
Síce tesná väčšina Ukrajincov (52 percent) ešte očakáva vstup do EÚ v priebehu desaťročia, pri NATO je to už iba 32 percent, čo je o polovicu menej ako v roku 2022.
Medzitým percentuálny podiel tých, ktorí veria, že Ukrajina nikdy nebude prijatá do NATO, poskočil na 33 percent.

Nechcú mier za každú cenu, ale ochota k ústupkom sa zvyšuje

Neznamená to, že Ukrajinci si želajú koniec vojny za každú cenu.
Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie z minulého týždňa ukázal, že mierový plán v kontúrach navrhovaných Kremľom odmieta približne 76 percent Ukrajincov. Ten by zahŕňal trvalé vzdanie sa ambícií vstupu do NATO ako aj plnú ruskú kontrolu nad štyrmi oblasťami, ktoré Rusi okupujú iba čiastočne a ich oficiálne uznanie za súčasť Ruska.

S prijatím plánu Kremľa naopak súhlasí 17 percent opýtaných.
V oboch údajoch však vidieť posun, keďže v máji sa proti ruskému plánu vyslovilo až 82 percent respondentov, pričom iba 10 percent z nich si vedelo predstaviť jeho prijatie.

Najväčšiu podporu, 54 percent, si naopak drží spoločný mierový plán Ukrajiny a EÚ, ktorý ponúka Ukrajine bezpečnostné záruky a cestu k členstvu v EÚ.
Rusko by si v rámci neho ponechalo kontrolu nad okupovanými územiami, no bez oficiálneho uznania.
Sankcie USA by sa po nastolení mieru mali postupne zmierňovať.

Niekde uprostred sa v rámci nálad Ukrajincov nachádza podpora k teoretickému americkému návrhu, podľa ktorého si Rusko zachová kontrolu nad okupovanými územiami, Krym bude oficiálne uznaný za ruský a všetky sankcie budú zrušené.
Podpora voči tomuto plánu sa od mája zvýšila z 29 na 39 percent.

Podpora pokračovania vojny klesá aj u Rusov

Posun nálad ohľadom vojny pozorujeme aj v Rusku, kde ich od začiatku konfliktu mapuje sociologické centrum Levada, ktoré je v krajine označené za zahraničného agenta.
Tu treba zdôrazniť, že postoje Rusov k pokračovaniu vojny a mierovým rokovaniam boli od invázie oveľa viac vyrovnané, než tomu bolo u Ukrajincov.

Prieskumy Levady ukazujú, že počas väčšiny mesiacov vojny Rusi skôr podporovali mierové rokovania než pokračovanie bojov.
V septembri 2022 to napríklad bolo 48 percent oproti 44 percentám v prospech mierových rokovaní, v januári 2024 zase 52 percent oproti 40 percentám, pričom podiel respondentov podporujúcich ukončenie vojny ďalej postupne narastal.
V poslednom júlovom prieskume sa za mierové rokovania vyslovilo až 63 percent Rusov, zatiaľ čo pokračovanie vojny podporilo už iba 30 percent opýtaných. Je to však viac ako v prípade Ukrajincov, kde, ako sme spomínali, sa verejná mienka za rovnakú dobu otočila.

Dodajme, že rovnako ako pri Ukrajincoch, ani v prípade Rusov sa nerovná podpora mierovým rokovaniam ochote ukončiť vojnu za každú cenu.
Prieskumy Levady totiž ukazujú aj to, že Rusi podporujú svoje ozbrojené sily na Ukrajine takpovediac bez ohľadu na zmenu ich nálad ohľadom rokovaní.
Tá sa od začiatku vojny pohybuje na úrovni 70 až 80 percent, pričom podľa posledného prieskumu konanie ruskej armády na Ukrajine podporuje až 78 percent Rusov.

Záverom môžeme konštatovať, že podobne veľké väčšiny Ukrajincov a Rusov si prajú ukončenie vojny prostredníctvom mierových rokovaní.
Výraznejší obrat v tomto smere však vidíme u ukrajinskej verejnosti.
Tá bola po spustení ruskej invázie nastavená oveľa viac bojovne ako tá ruská, no dnes si už mierové rokovanie želá vo vyššej miere.
Pri Ukrajincoch tiež pozorujeme vzrast skepticizmu ohľadom USA, vyhliadok na vstup do NATO a EÚ a s tým vzrastajúcu ochotu pristúpiť na bolestivé mierové riešenia.

[Adammd]

Ukrajinci chcú mierové rokovania. Podpora verejnosti pre pokračovanie vojny sa prepadla.


Na druhej strane sa iba 24 percent opýtaných vyslovilo za pokračovanie boja až do víťazstva Kyjeva.

Aby to bolo relevantne, na tuto otazku s odpovedou ma pravo len muz v mobilizacnom veku. A ak odpovie ano, dalsia otazka by mala nasledovat, ze preco stale nie je na fronte a kedy pripadne bude.
Myslim, ze by sme sa dostali s podporou tak na 1%.

Najvtipnejsie su ankety medzi Ukrajincami niekde v teple Nemecka, ktori moralizuju o menej stastnych UA, co by mali a nemali robit, ktori nestacili zduchnut z motherlandu.

[jaroslav80]

Ukrajinské drony zasiahli Družbu. Dodávky ruskej ropy do EÚ sa zastavili

Preprava ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko sa zastavila po tom, ako ukrajinské drony zasiahli strategickú čerpaciu stanicu v ruskom meste Uneča, uvádza na sociálnej sieti Karel Hirman (Demokrati).

Táto stanica zabezpečuje tok ropy cez južnú vetvu Družby, čo je momentálne jediná významná trasa ruského exportu do EÚ.

Ukrajinská armáda informovala, že útok v noci na 13. augusta vyvolala masívne výbuchy a požiar, ktoré zasiahli aj priľahlé ropné rezervoáre.
Výbuchy zdokumentovali aj miestni obyvatelia na sociálnych sieťach.

Stanica sa nachádza blízko ukrajinských hraníc v Brianskej oblasti a zohráva kľúčovú úlohu v zásobovaní rafinérií MOL a Slovnaft.
Detaily o škodách zatiaľ neboli zverejnené.

Situácia môže mať vplyv na dodávky ruskej ropy do EÚ, ktoré už teraz tvoria len zlomok pôvodného objemu – približne šesť percent z celkového exportu.

No ved uz tam dlho saskovat nebude, tak este dostal z Berlina, Pariza a Londyna pokyn, aby narobil este nejake skody.

[Adammd]

K vcerajsej schodzke asi nie je potrebne viacej co dodat.

Šéf Bílého domu po americko-ruském summitu dále prohlásil, že by prezidentovi Zelenskému poradil, aby se s Ruskem dohodl. „Podívejte, Rusko je velmoc a oni ne,“ řekl.

Trump: Ukrajina není velmoc, s Rusy se musí domluvit. Prozradil, co mu řekl Putin

[JUGGLER]

Som si všetko pozrel v noci naživo v priamom prenose, aby som si urobil vlastný názor na rozdiel od rôznych výstupov politikov
a médii.

K tomu, čo som dnes pozrel vyberám niektoré reakcie :

1. spoločné vyjadrenie predstaviteľov EU ( dávajú si pozor, aby bola jednota názorov ),
2. vyjadrenie Korčoka, ktorý zaspal v minulosti a ostáva vojnovým štváčom
3. vyjadrenie Pellegriniho, aby bolo vidno rozdiel.

1. Vyhlásenie prezidenta Macrona, premiérky Meloniovej, kancelára Merza, premiéra Starmera, prezidenta Stubba, premiéra Tuska, prezidenta Costu a prezidentky von der Leyenovej.

https://www.consilium.europa.eu/en/pres ... der-leyen/

Dnes ráno nás prezident Trump informoval o výsledkoch svojho stretnutia s ruským prezidentom, ktoré sa konalo 15. augusta 2025 na Aljaške, a následne informoval prezidenta Zelenského.
Lídri privítali úsilie prezidenta Trumpa o zastavenie zabíjania na Ukrajine, ukončenie ruskej agresívnej vojny a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.
Ako povedal prezident Trump, „dohoda nie je dohoda, kým nedôjde k dohode“.
Podľa predstáv prezidenta Trumpa musí byť ďalším krokom pokračovanie rokovaní, vrátane rokovaní s prezidentom Zelenským, s ktorým sa čoskoro stretne.
Sme tiež pripravení spolupracovať s prezidentom Trumpom a prezidentom Zelenským na trojstrannom samite s európskou podporou.
Je nám jasné, že Ukrajina musí mať pevné bezpečnostné záruky, aby mohla účinne brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť.
Vítame vyhlásenie prezidenta Trumpa, že USA sú pripravené poskytnúť bezpečnostné záruky.
Koalícia ochotných je pripravená zohrávať aktívnu úlohu.
Ukrajinským ozbrojeným silám ani ich spolupráci s tretími krajinami by nemali byť kladené žiadne obmedzenia.
Rusko nemôže mať právo veta proti vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO.
Rozhodnutia o svojom území bude prijímať Ukrajina. Medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou.
Naša podpora Ukrajine bude pokračovať.
Sme odhodlaní urobiť viac pre to, aby Ukrajina zostala silná, aby sa ukončili boje a dosiahol spravodlivý a trvalý mier.
Pokiaľ bude na Ukrajine pokračovať zabíjanie, sme pripravení udržať tlak na Rusko.
Budeme naďalej posilňovať sankcie a širšie hospodárske opatrenia s cieľom vyvíjať tlak na vojnové hospodárstvo Ruska, kým nebude dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier.
Ukrajina môže počítať s našou neochvejnou solidaritou, keďže pracujeme na dosiahnutí mieru, ktorý zabezpečí životné bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy.

2. Korčok (FB): Podľa nateraz známych výstupov rokovanie prezidentov USA a Ruska neprinieslo žiadne konkrétne kroky k skorému ukončeniu ruskej agresie. Nepodarilo sa dosiahnuť ani len prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Vladimira Putina o mier.
Ani po tak ústretovom kroku, akým bolo jeho prijatie prezidentom Trumpom na pôde USA, Vladimir Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne. Z tohto dôvodu by svoj ústretový prístup k Rusku mali zmeniť USA.
V opačnom prípade sa ich úsilie dostáva do slepej uličky.
Putin chce naďalej vojnu a chce aj zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe.
Jediné, čo na neho môže platiť, je jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny.

3. Pellegrini : Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vnímam ako významný medzinárodný krok na ceste k hľadaniu trvalého a udržateľného mieru na Ukrajine.
„Hoci neprinieslo konkrétne výsledky, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo a otvorilo dvere k ďalším rokovaniam, a to aj s priamou účasťou Ukrajiny. Atmosféra vzájomného rešpektu, v ktorej sa stretnutie prezidentov nieslo, je dobrým predpokladom na to, aby rozhovory pokračovali a viedli k najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je ukončenie vojny na Ukrajine, zastavenie zabíjania a utrpenia nevinných obetí,“

[JUGGLER]

Zhrnutie summitu na Aljaške.

Zelenskyj musí súhlasiť s dohodou, odkázal Trump po samite.
Putin: Nabudúce v Moskve
Donald Trump samitom s Vladimirom Putinom odkázal, že si praje stiahnutie USA z vojny na Ukrajine a napravenie vzťahov s Ruskom.

Peter Števkov

https://marker.sk/clanky/235/zelenskyj- ... e-v-moskve

Americký prezident Donald Trump pokračuje v snahách o stiahnutie USA z vojny na Ukrajine.
Ukázali to jeho slová po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ako aj jeho odporúčanie ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Trump na krátkej tlačovej konferencii s Putinom v Anchorage na Aljaške uviedol, že vo väčšine bodoch sa zhodli, dohoda však podľa neho ešte nepadla.
„Bolo veľa, veľa bodov, na ktorých sme sa zhodli – povedal by som, že na väčšine z nich,“ vyhlásil Trump.

„Niektoré nie sú až také významné, jeden je pravdepodobne najvýznamnejší, ale máme veľmi dobrú šancu sa tam dostať,“ dodal americký prezident.
O ktorú otázku ide, Trump nešpecifikoval.

Putin: Nabudúce v Moskve

„Nabudúce v Moskve,“ odpovedal mu Putin, na čo Trump odvetil, že si cestu do Ruska vie predstaviť.
„Za to si asi vyslúžim kritiku, ale myslím si, že je to možné,“ reagoval.

Putin na konferencii hovoril ako prvý.
Ruský prezident diskusiu označil za užitočnú a Trumpovi poďakoval za zorganizovanie rokovania.

Vyjadril tiež potešenie nad tým, že samit sa uskutočnil práve na Aljaške, ktorá sa vyznačuje spoločným rusko-americkým historickým dedičstvom. Pripomenul, že v štáte stále stoja pravoslávne kostoly z čias ruskej Ameriky, 700 tamojších geografických názvov má ruský pôvod a bola to práve Aljaška, odkiaľ USA začali počas druhej svetovej vojny zásobovať Sovietsky zväz.

„Buďme úprimní, naše vzťahy sú najhoršie od studenej vojny,“ konštatoval Putin s tým, že situáciu treba čo najskôr vyriešiť a na stretnutie hláv štátov USA a Ruska bol najvyšší čas.

Zdôraznil, že dosiahnutie dohody si vyžaduje vyriešiť základné príčiny konfliktu.

„Je potrebné zvážiť všetky oprávnené obavy Ruska a obnoviť spravodlivú bezpečnostnú rovnováhu v Európe a celkovo vo svete,“ konštatoval ruský prezident. Doplnil, že súhlasí so šéfom Bieleho domu, že treba zaistiť aj bezpečnosť Ukrajiny, pričom Moskva je v tejto otázke ochotná spolupracovať.

Dohoda s Trumpom podľa neho „vydláždi cestu k mieru na Ukrajine“.

„Dúfame, že Kyjev a európske hlavné mestá k tomu pristúpia konštruktívne a nebudú prácu sabotovať,“ podotkol Putin.

Vyhlásil, že s americkým prezidentom si vytvorili dôveryhodný kontakt.
Ocenil tiež, že obchod medzi Ruskom a USA sa za Trumpovej administratívy zvýšil o 20 percent.

„Dnes Donald Trump hovorí, že keby bol vtedy prezidentom, nebola by vojna. Som presvedčený, že je to tak,“ uzavrel.

Americký prezident potvrdil, že s Putinom mal vždy „fantastický vzťah“.

Vzájomné vzťahy však podľa Trumpa narúšal hoax o jeho predvolebnej spolupráci s Ruskom, ktorý mienkotvorné média razili počas jeho prvej vlády.

„On vedel, že je to hoax, ja som vedel, že je to hoax, ale čo spravili, bolo veľmi zločinné,“ povedal s tým, že teraz majú americko-ruské vzťahy novú šancu.

Tlačová konferencia trvala 12 minút.
Putin hovoril 8 minút, pričom čítal z papiera, zatiaľ čo Trump rozprával 4 minúty z hlavy.
Na otázky novinárov ani jeden z prezidentov neodpovedal.

Trump: Teraz je to na Zelenskom

Rokovania sa uskutočnili v úzkom formáte.
Okrem Trumpa a Putina sa zúčastnili aj šéfovia diplomacie USA a Ruska Marco Rubio a Sergej Lavrov, ako aj osobitný vyslanec USA Steve Witkoff a Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov.

Plánovaný pracovný obed oboch delegácií sa nakoniec neuskutočnil, čo by napriek vrúcnym slovám oboch prezidentov mohlo naznačovať, že stretnutie sa konalo v napätej atmosfére.
Trump však povedal, že stretnutie s Putinom hodnotí „desiatimi z desiatich“.

Oznámil, že o rokovaniach bude hovoriť s partnermi z NATO a EÚ ako aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Pre televíziu Fox News následne vyhlásil, že teraz je na ukrajinskom prezidentovi Zelenskom, aby s Ruskom uzavrel mier.

„Teraz je naozaj na prezidentovi Zelenskom, aby to dotiahol do konca.
A povedal by som, že aj európske krajiny sa musia trochu zapojiť, ale je to na prezidentovi Zelenskom,“ uviedol americký prezident.

Sean Hannity z Fox News sa Trumpa opýtal, aká je jeho rada Zelenskému.
Odpovedal: „Uzavrite dohodu, musíte uzavrieť dohodu.“

„Rusko je veľmi veľká mocnosť a oni nie sú,“ podotkol Trump.

Počas rozhovoru pre Fox News sa tiež spomenula možnosť, že Ukrajina postúpi územia Rusku, ako aj potenciálne bezpečnostné záruky USA pre Ukrajinu. „Myslím si, že to sú body, o ktorých sme rokovali, a sú to body, na ktorých sme sa do značnej miery zhodli,“ dodal Trump.

Dodal, že sú „dosť blízko konca“, no musí s tým súhlasiť aj Ukrajina.

Sťahovanie Ameriky z vojny a obavy z Európanov

Dosiahnutie konečnej dohody USA a Ruska na samite v Anchorage sa neočakávalo.
Postoje Moskvy a Kyjeva zostávajú nezmieriteľné.

Zelenskyj trvá na tom, že Ukrajina oficiálne neuzná okupáciu ruských území, pričom sa nevzdáva ani ambícií na vstup do NATO.
Rusi požadujú nielen časti Ukrajiny a jej neutralitu, ale aj demilitarizáciu a uznanie ruštiny ako úradného jazyka spoločne s ukrajinčinou.

Prezident USA pritom pred stretnutím s Putinom vyhlásil, že uzavretie dohody je záležitosťou Rusov a Ukrajincov.
„Nebudem uzatvárať dohodu. Nie je na mne, aby som uzatvoril dohodu,“ konštatoval Trump, ktorý sa staval do pozície mediátora.

Usporiadaním samitu ako aj svojimi následnými vyhláseniami však vyslal jasný signál, že mu ide o stiahnutie Ameriky z vojny na Ukrajine.

K ukončeniu vojny to však nevedie.
Zelenskyj nateraz má podporu väčšiny európskych štátov a pokiaľ Kyjev s ich podporou prípadné spoločné závery Moskvy a Washingtonu odmietne, vojna bude pokračovať. To sú koniec koncov aj obavy, ktoré inými slovami po samite vyjadrili tak Putin, ako aj Trump.

[JUGGLER]

Dnes vo Washingtone európania rozhodnú, či chcú ďalej vojnu s Ruskom, alebo nie.
Tipujem, že sa rozhodnú pre vojnu ( tak ako doteraz ).

Posledná šanca Ukrajiny: Po propagande prichádza vytriezvenie a opica

Už aj tí najväčší jastrabi na Západe priznávajú, že Ukrajina prehrala.

Peter Števkov, marker.sk
https://marker.sk/clanky/238/posledna-s ... ie-a-opica

Aj keď o žiadnom výsledku nateraz hovoriť nemôžeme, na rokovaní Trumpa s Putinom na Aljaške sa zrejme podaril ozajstný pokrok.
Ukazujú to slová Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa o tom, že lídri USA a Ruska sa dohodli na „silných bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu.

Witkoff tvrdí, že Washington a Moskva by mohli Kyjevu ponúknuť ochranu podobnú článku 5, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo chce Ukrajina vstúpiť do NATO.
Dodal, že to bolo vôbec prvýkrát, čo počul Putina súhlasiť s takýmto návrhom.

Že si Witkoff nevymýšľa, napovedajú aj slová Vladimira Putina po skončení samitu.
Ruský prezident na tlačovom brífingu vyhlásil, že „súhlasí s prezidentom Trumpom, že, prirodzene, treba zaistiť aj bezpečnosť Ukrajiny“.

Povedal to však v tej istej časti, kde hovoril o potrebe obnovenia spravodlivej bezpečnostnej rovnováhy v Európe a vo svete. Putinov súhlas s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu je podľa všetkého podmienený širšou strategickou dohodou, ktorá môže zahrňovať zmenu v rozmiestnení síl NATO či zrušenie sankcií.

Stretnutie s Európanmi

Trump sa v pondelok v Bielom dome stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Pozvaní sú aj európski lídri, Emmanuel Macron, Friedrich Merz, Keir Starmer či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zelenskyj a Leyenová sa už nechali počuť, že Trumpov návrh ponúknuť Ukrajine bezpečnostné záruky vítajú.
Otáznejšie je, či akceptujú aj predpokladané ústupky Rusku.

Putin ešte na tlačovke s Trumpom vyjadril obavu, že Európania sa pokúsia rodiaci sa mierový proces torpédovať. Americký prezident to povedal miernejšie, keď poznamenal, že európske krajiny sa musia „trochu zapojiť“.

Na zapojenie sa alebo torpédovanie budú mať dnes Európania priestor.
Takmer istá je však druhá možnosť. Rétorika Leyenovej je naďalej vojnová.
V nedeľu vyhlásila, že „Ukrajina sa musí stať oceľovým dikobrazom, ktorý bude pre potenciálnych votrelcov nestráviteľný“.

Trump chce oddeliť Rusko od Číny

Vráťme sa však k Trumpovi. Že si prezident USA praje ukončenie vojny na Ukrajine a skutočný reštart vzťahov s Ruskom, sa už nedalo povedať jasnejšie, ako to urobil v rozhovore pre Fox News.

Trump v ňom vyjadril frustráciu nad tým, že Rusko bolo dohnané do spojenectva s Čínou.
„To nie je dobré. Ak ste len začínajúci študent histórie, je to jediná vec, ktorú by ste nechceli robiť,“ povedal prezident. Doplnil, že Rusko a Čínu považuje za vzájomných prirodzených nepriateľov a ich zblížením sa Bidenovi podarilo „niečo nemysliteľné“.

Poznamenal tiež, že za jeho prvej vlády mohli Washington a Moskva spolu uskutočniť „skvelé veci“, ale prekazil im to hoax o predvolebnej spolupráci s Ruskom, ktorý razili mienkotvorné médiá.

Jasný bol aj jeho odkaz Zelenskému. „Uzavrite dohodu, musíte uzavrieť dohodu,“ povedal Trump s tým, že „Rusko je veľmi veľká mocnosť a oni nie sú“.

Vytriezvenie z propagandy

Samozrejme, treba v očakávaniach zostať opatrný alebo aj skeptický.
Trump už niekoľko otočiek pri Ukrajine spravil.

Lenže v niečom má teraz lepšiu pozíciu.
Jeho mierová iniciatíva prichádza v čase, keď dochádza k ďalšiemu výraznému posunu naratívu.
Už aj tí najväčší jastrabi na Západe priznávajú, že Ukrajina prehrala.

V USA je to napríklad neokonzervatívny senátor Lindsey Graham, známy výrokom, že ak ich bude podporovať Západ, Ukrajinci budú bojovať do posledného človeka.
Dnes Graham hovorí, že Ukrajinci Rusov vyhnať nedokážu a vojnu treba ukončiť so cťou.

V Británii tento obrat pozorujeme na pokrytí ukrajinskej vojny v denníku The Telegraph.
Táto neokonzervatívna publikácia napríklad vo februári tvrdila, že Rusov padne za deň toľko ako Ukrajincov za týždeň a v júni písala, že „Rusko jednoducho nie je veľmi dobré vo vedení vojen“.

Pred samitom Trumpa s Putinom však Telegraph zverejnil článok, v ktorom priznal, že „Ukrajina prehrá“.
A v komentároch sa rozlialo rozhorčenie čitateľov, ktorí boli tri a pol roka kŕmení propagandou zhrnutou napríklad v nasledovnom videu.

Netreba dodávať, že vytriezvenie bude pre mnohých bolestivé. Skôr či neskôr však príde.

Zabití, dezertéri a odpor k vojne

Istý optimizmus na strane Kyjeva a jeho podporovateľov bol na mieste v roku 2022, keď po mobilizácii a príchode dobrovoľníkov ukrajinská armáda narástla z 260- na 700-tisíc vojakov.
Početne tak Rusov prevýšila a do konca roka získala späť veľké územia v Charkovskej a Chersonskej oblasti.

Potom však prišla ruská reakcia.
Kremeľ mobilizoval 300-tisíc záložníkov, no najmä rozbehol efektívnu náborovú kampaň, vďaka ktorej do konca roka 2023 opäť získal početnú prevahu.
Každým dňom je na tom ruská armáda na Ukrajine lepšie.
Podľa západných zdrojov do nej vstupuje 30- až 40-tisíc dobrovoľníkov mesačne, podľa Rusov je to ešte viac.

Problémy Ukrajiny sú dnes naopak viditeľnejšie – viac než kedykoľvek predtým.
Straty na bojisku sú zrejme výrazne vyššie na strane Ukrajincov, čomu nasvedčujú viaceré indície, ako sú výmeny tiel padlých vojakov či neochota bojovať.

Neoficiálne odhady zároveň naznačujú, že každý deň z ukrajinského vojska zuteká 400 až 500 mužov.
Počet obetí a dezertérov tak presahuje 200-tisíc mobilizovaných za minulý rok.
Znamená to, že zatiaľ čo ruská armáda sa zväčšuje, tá ukrajinská sa postupne scvrkáva.

Jednoznačnú prevahu Rusov v letectve, delostrelectve a ťažkej technike dokázal Kyjev čiastočne kompenzovať inováciami a prevahou v dronoch. Moskva však postupne aj v tomto smere Kyjev dohnala a podľa viacerých odhadov predstihla.

Všetko toto vidia aj Ukrajinci. Preto sa podpora pre pokračovanie vojny vyparila.
Zatiaľ čo v roku 2022 podporovalo boj až do víťazstva 73 percent Ukrajincov a mierové rokovania uprednostňovalo iba 22 percent z nich, dnes je situácia zrkadlovo opačná.
V poslednom prieskume spoločnosti Gallup až 69 percent respondentov uviedlo, že uprednostňuje čo najskoršie ukončenie vojny prostredníctvom rokovaní, pričom len 24 percent z nich sa vyslovilo za ďalšie pokračovanie boja až do víťazstva Kyjeva.

Ukrajinci očividne s tézou Lindseyho Grahama o boji do posledného muža nesúhlasia.

Zelenskyj a európski lídri Trumpovu mierovú iniciatívu môžu a pravdepodobne budú torpédovať.
Otázkou však je, na čo čakajú. Aby ukrajinskú armádu opúšťalo 1 000 dezertérov denne a mierové rokovania podporovalo 90 percent Ukrajincov?

Pokiaľ sú na stole bezpečnostné záruky Ukrajine výmenou za deeskaláciu a začlenenie Ruska do západného bezpečnostného systému, ťažko si pre Kyjev predstaviť lepšiu alternatívu.

Pre Ukrajinu môže byť Trumpova iniciatíva posledná šanca.
V opačnom prípade môže dôjsť k tomu, čo predpovedá napríklad bývalý Zelenského poradca Oleksij Arestovič.
Že ak návrh na neutralitu a vzdanie sa štyroch čiastočne okupovaných oblastí odmietne, v konečnom dôsledku počet odtrhnutých oblastí môže narásť na šesť alebo osem.

https://marker.sk/clanky/238/posledna-s ... ie-a-opica

[JUGGLER]

V TEJTO VOJNE NIET DOBRÝCH A ZLÝCH. IBA VÍŤAZOV A PORAZENÝCH.
komentuje Eduard Chmelár

Je vskutku odpudzujúce, ako Európa odmieta zodpovednosť za to, do čoho vyústil konflikt o Ukrajinu.
V prvom rade, Ukrajina nikdy nebola hráčom. Bola len bojiskom.
Podstatu tejto geopolitickej hry načrtol bývalý poradca prezidenta Cartera, americký politológ Zbigniew Brzezinski vo svojej slávnej knihe Veľká šachovnica z roku 1997.
V nej upozornil, že Rusko bez Ukrajiny by bolo treťotriednou mocnosťou, a preto sa treba usilovať vtiahnuť Kyjev do NATO.

Rozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ má vlastne podľa neho zmysel iba alebo hlavne kvôli Ukrajine, ktorú v celom tomto procese označil za najdôležitejšiu krajinu.
Brzezinski však z tohto cieľa vytvoril úplne chybný záver, keď predpokladal, že Rusko bude musieť zámery Západu akceptovať a nedokáže ich zvrátiť.

A tak sa stalo rozširovanie NATO ruskou ruletou, hlúpym rizikom, ktoré v skutočnosti bezpečnosť Európy v konečnom dôsledku znížilo.
Chvastavé reči, že Rusko nebude hovoriť do toho, kto sa má stať členom Severoatlantickej aliancie, sú jednak arogantné a jednak či už zámerne alebo z nevedomosti odporujú Parížskej Charte pre novú Európu, ktorú na summite Konferencie o bezpečnosti v Európe 21. novembra 1990 podpísali najvyšší predstavitelia všetkých európskych štátov, USA a Kanady.
V nej sa zaviazali, že bezpečnosť je nedeliteľná a že nie je možné posilňovať bezpečnosť jedných na úkor druhých.
Existencia exkluzívnych vojenských blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontáciu, sa označila za prekonanú.
Následná expanzia NATO je porušením týchto záverov.

Silácke reči európskych lídrov, že odmietajú zmenu hraníc silou, sú pokrytecké a nemajú žiadnu hodnotu.
Veď to bol práve Západ, ktorý začal uplatňovať a legitimizovať tieto praktiky.
Čo bolo ulúpenie Kosova? Kto sa vtedy pýtal na názor Belehradu?
Prečo sa vtedy európski politici nezaprisahávali, že o vzdaní sa svojho územia môže rozhodnúť iba Srbsko?
"Každý Slovák, čo nabáda iných, aby násilníkovi a vrahovi odovzdali svoje územie, si nezaslúži iné, ako úplné opovrhnutie.
Je to zradca slovenského záujmu," napísal so zväzáckym odhodlaním americký agent Rastislav Káčer, ktorý podobne ako jeho druh v konšpiračnom boji Ivan Korčok podporoval všetky americké nezákonné vojny.
Tu ich všetkých máte - skutočných zradcov slovenských záujmov. Volajú sa Dzurinda, Šebej, Korčok, Káčer atď.

Medzinárodné vzťahy nie sú plážovým klubom pre vyvolených.
Ak naša domáca piata kolóna na čele s Korčokom, Valáškom a Káčerom splieta piate cez deviate, že Putin dostal rozhovory s Trumpom za odmenu, tak nevie o diplomacii vôbec nič.
Diplomatické vyjednávania predsa neslúžia a nikdy neslúžili na vzájomné kurizovanie, viedli sa práve medzi tými, ktorí si nerozumejú s cieľom zabrániť konfliktu. Nemôžete rešpektovať len toho, kto je na vašej strane, inak mu fakticky vyhlasujete vojnu.

Je do popuku, ak dnes progresívna europoslankyňa Lucia Yar sebavedomo vyhlasuje, že veď ona "ako expertka absolvovala množstvo seminárov a prednášala a písala o tom, ako sa riešia vojny a ako sa dosahuje mier".
Neviem, či sa táto dáma, ktorá má o sebe prehnane vysokú mienku, pokúša oklamať seba alebo jednoduchších voličov PS, ale ešte donedávna opakovala hlúpu mantru, že s agresorom sa nerokuje, ale bojuje.
A títo zbabelí pokrytci, ktorí sa boja rokovať a bojovať za seba posielajú iných, nám tu kážu o morálke a hodnotách...

Koalícia ochotných presviedča Zelenského, aby odmietol vzdanie sa území, ktoré jednak nepatria im a jednak doteraz neponúkli žiadnu alternatívu.
Ich alternatívou je vlastne pokračovať v nezmyselnom krviprelievaní. Je to šialené.
Vždy, keď v moderných dejinách armáda čelila kolabujúcemu frontu a nepriateľ postupoval takmer bez odporu, velitelia boli ochotní akceptovať aj nevýhodné podmienky prímeria, len aby sa vyhli tomu najhoršiemu.
Iba fanatici typu Hitlera, ktorým nezáležalo na ľudských životoch, odmietali akceptovať realitu.
Koalícia ochotných však požaduje, aby Ukrajinci naďalej masovo umierali za ich záujmy, hoci nevidia žiadnu perspektívu tejto vojny a nedokážu zmeniť výsledok konfliktu, ktorý prehrali.

Francúzsky prezident Macron sa vyhovára, že Putin je na dohodu nedôveryhodný človek.
Putin je však v požiadavkách dlhodobo názorovo konzistentný.
A čím je dôveryhodný Zelenskyj, ktorý mení názory dvakrát denne?
V októbri 2022 podpísal Zelenskyj nariadenie, ktoré nedovoľuje diplomatické rokovania ukrajinských predstaviteľov s Vladimírom Putinom.
Dnes sa Zelenskyj takéhoto stretnutia dožaduje, hoci nariadenie je stále v platnosti.
13. mája 2023 Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre taliansku televíziu RAI povedal, že nie je ochotný rokovať s Putinom a jediným riešením je protiofenzíva.
"Až budeme na hranici s Krymom, tak podpora Putinovi v Rusku ochabne a on bude musieť hľadať nejaké východisko.
Chýba len málo," blúznil ukrajinský prezident.
Po zmene kurzu v Bielom dome Zelenskyj už 5. februára 2025 otočil a tvrdil, že by súhlasil s priamymi rozhovormi s Putinom o ukončení vojny.

Podobne je to aj s prímerím. Tri roky si ho európski spojenci zakazovali a každého, kto sa prihováral za zastavenie krviprelievania, nazývali vlastizradcom.
A dnes plačú, že pre Putina, ale aj Spojené štáty, už v tejto fáze nie je zaujímavé prímerie, ale dosiahnutie skutočného mieru.
Týchto vojnových štváčov by už nemal nikto ani len počúvať.

Nesmieme im prestať pripomínať zodpovednosť za to, že do tohto bodu by sme sa nedostali, keby boli ochotní zohľadňovať ruské bezpečnostné záujmy.
Len primitív môže tvrdiť, že ich máme ignorovať. Každá veľmoc ich má.
Američania boli ochotní rozpútať tretiu svetovú vojnu pre niekoľko sovietskych rakiet na Kube.
Keď Rusi dlhodobo varovali, že členstvo Ukrajiny v NATO je pre nich červenou čiarou, mali sme ich brať vážne.
Keď sa Putin márne pokúšal dovolať Bidenovi a žiadal ho, aby okamžite prestal s rozmiestňovaním americkej vojenskej infraštruktúry na Ukrajine v blízkosti ruských hraníc, Biely dom ho ignoroval. A Rusko zaútočilo.

Už štyri dni od začiatku invázie - 28. februára 2022 v Bielorusku - sa zišla ukrajinská a ruská delegácia s cieľom zastaviť to, kým nie je neskoro.
Do 15. apríla 2022 potom v Istanbule vypracovali návrh "Dohody o trvalej neutralite a garanciách bezpečnosti Ukrajiny".
Ukrajina by sa zaviazala nevstupovať do žiadnych vojenských organizácií a nerozmiestňovať na svojom území zahraničné základne a kontingenty.
Všetky sankcie voči Rusku by boli zrušené. Moskva na oplátku súhlasila s členstvom Ukrajiny v Európskej únii.
Garantmi bezpečnosti Ukrajiny mali byť podľa dohody Spojené štáty, Francúzsko, Čína, Turecko, Bielorusko i samotné Rusko.
Tieto garancie však spojenci odmietli. Teda to, o čom sa teraz intenzívne rokuje.
Dnes sme v tom istom bode. Ibaže s mnohonásobne horšími podmienkami.

Kde sme mohli byť, keby boli európski lídri zodpovednejší a rozumnejší?
Ruské požiadavky boli úplne jasné: prestaňte robiť z Ukrajiny projekt "Antirusko".
Západní spojenci povedali jasné NIE a odmietli sa s Ruskom baviť. Preto sa Rusi rozhodli riešiť to vojensky.

Ja takéto agresívne a nelegálne metódy riešenia sporov odmietam. Ale tvrdiť, že Západ na tom nemá svoj podiel viny, je zbabelá lož.
Zbabelá preto, lebo namiesto uznania svojej zodpovednosti sa všetci tí Šimečkovia, Naďovia, Miklošovia, Mesežnikovovia, Bánovia, Šoltészovia a podobní usilujú prekričať svoje svedomie tým, že všetkých tých z nás, ktorí sme takýto koniec predvídali a požadovali sme mierovú dohodu, označovali za vlastizradcov, kolaborantov a proruských trollov.

Požiadavky Ruska však ostávajú stabilné a nemenné. A čo nás od nich a od rokovaní v Istanbule na jar 2022 dnes delí?
Státisíce mŕtvych, zničená Ukrajina a kolabujúca európska ekonomika.
Podľa toho to aj dopadne: Američania dostanú suroviny, Rusi pôdu a Európania faktúru na zaplatenie.

V tomto geopolitickom zápase o nové rozdelenie vplyvu niet dobrých a zlých. Sú len víťazi a porazení.
Európa utrpela fatálnu porážku, ale vďaka svojim obmedzeným lídrom ju nie je ochotná prijať.
V tejto komiksovej verzii geopolitiky sa ešte stále pokúša diktovať podmienky tým, ktorí vyhrali vojnu.

Úplne najdesivejšie je zistenie, že tí, ktorí dnes ovládajú Európsku úniu, nie sú len mentálni úbožiaci, ale aj zločinci.
To, ako uvažuje šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, sa vymyká zdravému rozumu.
Na nedávnom medzinárodnom fóre v Kyjeve si so zvláštnym začudovane pohŕdavým úsmevom položila otázku, že ak nie sme schopní poraziť Rusko, ako potom chceme poraziť Čínu... Chápete?
Predstavitelia EÚ, ktorú by dnes nikto ani len zo žartu nenazval "mierovým projektom", nedokážu uvažovať o iných krajinách inak ako v rovine kolonialistickej filozofie "poraziť, podrobiť, zničiť".
A túto bláznivú ideu Európanom podsúva až zakomplexovane militaristická politička z krajiny menšej ako je počet obyvateľov provinčného mesta v Číne.

Rusko ochránilo svoje bezpečnostné záujmy, ale cena za to bude privysoká: už nikdy sa nevráti do polohy superveľmoci.
A Spojené štáty sú so svojimi obchodnými vojnami garanciou vzájomne zaručenej globálnej deštrukcie.
Nikdy som nedôveroval Donaldovi Trumpovi.
Človek, ktorý nazve izraelského premiéra Netanjahua "vojnovým hrdinom" a je posadnutý predstavou, že za sériu dohôd ušitých horúcou ihlou získa Nobelovu cenu mieru a "dostane sa do neba", neuvažuje ako mierotvorca, ale ako obchodník, ktorý od svojich medzinárodných partnerov nechce dohodu, ale výhody. No dnes je jedinou, aj keď malou nádejou, že všetky tieto jeho márnomyseľné sny môžeme využiť v prospech mieru.

Nikoho neteší, že Rusko pripravilo Ukrajinu o územie a Spojené štáty o suverenitu.
Ale nestratilo ich na základe nejakej "druhej Mníchovskej zrady" či podobných hlúpostí, ale po prehratej vojne, ktorú jej kompletne platil Západ (čo nemá v dejinách obdoby) a zlými rozhodnutiami ju priviedol až do katastrofy.
Je najvyšší čas prestať sa vyhovárať ako malé deti a začať diskutovať o probléme ako dospelí ľudia.
Inak Európa nemá budúcnosť a stane sa z nej to, čo som predvídal už dávno: nielen kolónia Spojených štátov, ale aj slepé črevo Ázie.

[jaroslav80]

Prečo sa vtedy európski politici nezaprisahávali, že o vzdaní sa svojho územia môže rozhodnúť iba Srbsko?
"Každý Slovák, čo nabáda iných, aby násilníkovi a vrahovi odovzdali svoje územie, si nezaslúži iné, ako úplné opovrhnutie.
Je to zradca slovenského záujmu," napísal so zväzáckym odhodlaním americký agent Rastislav Káčer, ktorý podobne ako jeho druh v konšpiračnom boji Ivan Korčok podporoval všetky americké nezákonné vojny.
Tu ich všetkých máte - skutočných zradcov slovenských záujmov. Volajú sa Dzurinda, Šebej, Korčok, Káčer atď.

(...)

Kde sme mohli byť, keby boli európski lídri zodpovednejší a rozumnejší?
Ruské požiadavky boli úplne jasné: prestaňte robiť z Ukrajiny projekt "Antirusko".
Západní spojenci povedali jasné NIE a odmietli sa s Ruskom baviť. Preto sa Rusi rozhodli riešiť to vojensky.

Ja takéto agresívne a nelegálne metódy riešenia sporov odmietam. Ale tvrdiť, že Západ na tom nemá svoj podiel viny, je zbabelá lož.
Zbabelá preto, lebo namiesto uznania svojej zodpovednosti sa všetci tí Šimečkovia, Naďovia, Miklošovia, Mesežnikovovia, Bánovia, Šoltészovia a podobní usilujú prekričať svoje svedomie tým, že všetkých tých z nás, ktorí sme takýto koniec predvídali a požadovali sme mierovú dohodu, označovali za vlastizradcov, kolaborantov a proruských trollov.

(...)

Úplne najdesivejšie je zistenie, že tí, ktorí dnes ovládajú Európsku úniu, nie sú len mentálni úbožiaci, ale aj zločinci.
To, ako uvažuje šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, sa vymyká zdravému rozumu.
Na nedávnom medzinárodnom fóre v Kyjeve si so zvláštnym začudovane pohŕdavým úsmevom položila otázku, že ak nie sme schopní poraziť Rusko, ako potom chceme poraziť Čínu... Chápete?
Predstavitelia EÚ, ktorú by dnes nikto ani len zo žartu nenazval "mierovým projektom", nedokážu uvažovať o iných krajinách inak ako v rovine kolonialistickej filozofie "poraziť, podrobiť, zničiť".
A túto bláznivú ideu Európanom podsúva až zakomplexovane militaristická politička z krajiny menšej ako je počet obyvateľov provinčného mesta v Číne.

Bohuzial v realite mozeme len snivat o tom, ze by vyssie popisana skupinka ludi, na ktoru ma napadaju len velmi neslusne pomenovania, skoncila na lavici obzalovanych v procese podobnom Norimbergskemu Tribunalu 1946 a nasledne so stratou majetkov skoncili na desatrocia v chladku, kde by mali moznost premyslat co porobili a medzi pracovnymi smenami pisat memoare.

[JUGGLER]

To by sa mi páčilo. Väznice plné politikov.
Akurát by tam boli takmer všetci: Putin, Netanjahu, Trump., Biden, Obama, Macron, Fico, Dzurinda, Matovič atď.
Ukážte mi jedného, ktorý neporušil medzinárodné právo, nespôsobil smrť nevinných ľudí, alebo neukradol zo štátnych...

[JUGGLER]

Vance odmietol obvinenia, že Moskva spomaľuje proces vyjednávania potenciálnej mierovej dohody na Ukrajine.

Rusko podľa neho vďaka americkému prezidentovi Trumpovi spravilo „významné ústupky“ vo svojich požiadavkách.

Vance v rozhovore pre stanicu NBC News trval na tom, že Trump „sa zapája do veľmi agresívnej a veľmi energickej diplomacie“ s Moskvou i Kyjevom s cieľom nájsť kompromis, ktorý by ukončil zabíjanie.

„Myslím si, že Rusi spravili prezidentovi Trumpovi významné ústupky po prvýkrát za tri a pol roka trvania tohto konfliktu,“ uviedol Vance a dodal, že Moskva je dokonca „ochotná prispôsobiť sa v niektorých svojich základných požiadavkách“.

Podľa Vancea Moskva pripustila „uznanie územnej celistvosti Ukrajiny po vojne“, hoci sa nevyjadril, či by mali byť hranice povojnovej Ukrajiny také, ako pred začiatkom vojny. Rusko podľa neho navyše uznalo, že si v Kyjeve „nebude schopné dosadiť bábkovú vládu“.

„Urobili všetky ústupky? Samozrejme, že nie. Ale robíme pokroky,“ zhodnotil Vance, podľa ktorého Washington bude pokračovať v zohrávaní aktívnej úlohy pri zaisťovaní bezpečnostných záruk pre Kyjev, i keď trvá na tom, že Spojené štáty svojich vojakov po konci vojny na Ukrajine nenasadia.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/23534007/ukrajina ... l?ref=menu

[JUGGLER]

Bloomberg: Putin eskaluje tlak na Ukrajinu. Trumpa vníma ako pasívneho.

Ruský prezident Vladimir Putin považuje zvýšenie vojenského tlaku za najlepšiu možnosť, ako prinútiť Ukrajinu k faktickej kapitulácii a prijatiu podmienok Moskvy, tvrdia anonymné zdroje z Kremľa.

Tie v rozhovore pre agentúru Bloomberg potvrdili, že Putin neuvažuje o tom, že by prezident USA Donald Trump plánoval posilniť obranu Kyjeva. Rozhovory v aljašskom meste Anchorage totiž šéfa Kremľa „presvedčili“, že jeho americký náprotivok nemá záujem zasahovať do vojny v Európe.

Ruská armáda v posledných týždňoch zintenzívnila útoky na civilné aj vojenské ciele vrátane energetickej infraštruktúry.
Moskva tým reaguje na odmietnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vzdať sa územia na východe krajiny.
Putin v útokoch na elektrárne a ďalšie objekty hodlá pokračovať, dodali zdroje.

Trump síce hovorí o možnosti prísnejších sankcií voči Rusku, no zdôrazňuje, že iniciatívu musia prevziať najmä európski spojenci.
Navrhuje aj clá voči Číne a Indii, ktoré kupujú ruský plyn a ropu.

EÚ medzitým plánuje zastavenie dovozu ruských fosílnych palív skrze nástroj RePowerEU, ktorý má import znížiť na nulu do 1. januára 2028, proti čomu ostro vystupujú najmä Slovensko a Maďarsko.
Sankcie na importérov ruskej ropy však Trump navrhol aj predstaviteľom krajín G7.

Súčasná taktika Moskvy podčiarkuje, do akej miery známky zdržanlivosti zo strany Washingtonu povzbudzujú Kremeľ,
ktorý pokračuje v opotrebovávacej vojne s cieľom prinútiť Ukrajinu k ústupkom, konštatovala americká agentúra.
Okrem oslabovania protivníka sa ľudia okolo Putina spoliehajú aj na lepšiu vyjednávaciu pozíciu po prípadnom ukončení bojov.

„Pre Putina je dôležité ukázať Trumpovi a Európanom, že si stále môže dovoliť eskalovať situáciu,“
povedala pre Bloomberg analytička pre Rusko z londýnskej poradenskej spoločnosti Gatehouse Advisory Partners Vita Spivaková.
„Putin sa snaží zvýšiť svoj vplyv pre ďalšie kolo rokovaní o Ukrajine, kedykoľvek k nim dôjde,“ dodala.

Bloomberg pripomenul, že Putin na aljašskom samite ponúkol zastavenie bojov výmenou za odstúpenie neobsadeného územia Doneckej a Luhanskej oblasti, čo Kyjev, pochopiteľne, odmietol. Ruský prezident verí, že tento odmietavý prístup ho oprávňuje k eskalácii, doplnili zdroje.

(bloomberg, sab) https://standard.sk/1030582/bloomberg-p ... -pasivneho


Kellogg: Ukrajina musí prijať realitu okupácie Donbasu

Americký osobitný zástupca pre Ukrajinu Keith Kellogg pripustil, že Kyjev sa musí vyrovnať s faktom, že Rusko de facto okupuje väčšinu Donbasu.

V rozhovore, o ktorom píše agentúra Unian, zdôraznil, že to neznamená právne uznanie ruskej suverenity nad týmto územím a že „Trump neobchoduje s ukrajinskou pôdou“.

Kellogg prirovnal situáciu k okupácii pobaltských štátov Sovietskym zväzom v roku 1940 – Washington ich nikdy právne neuznal, hoci de facto boli súčasťou ZSSR.

Dodal, že Trump zdržanlivo pristupuje k tvrdým sankciám voči Rusku, pretože chce dať diplomacii šancu, aj keď Putin je podľa neho v omyle a stále verí vo vojenské víťazstvo.

Kellogg pripustil, že Trump je v zákulisí oveľa nahnevanejší než pôsobí navonok, keďže očakával, že jeho osobný vzťah s Putinom prispeje k rýchlemu mieru.

(mja)

[JUGGLER]

Z rozhovoru kde bývalý americký sudca spovedá amerického profesora Mearsheimera

Než sa budeme zaoberať ekonomickými, politickými a kultúrnymi škodami, ktoré utrpel Izrael po dvoch rokoch genocídy v Gaze, chcem sa vás opýtať na niečo, čo tento týždeň povedal prezident Trump – a to na potenciálne rozhodnutie poskytnúť Ukrajine rakety Tomahawk. Prezident hovorí, že sa rozhodol. Ale nepovedal, ako sa rozhodol. Čo sa stane, ak Trump poskytne Ukrajine Tomahawky?

Ak im poskytne rakety Tomahawk, stále zostáva otázka, či im povolí tieto rakety používať, a nie je jasné, či tak urobí. A ak im povolenie udelí, nie je jasné, koľko rakiet im povolí použiť. Môj názor na Tomahawky je, že Rusi budú veľmi nahnevaní, ak Ukrajinci dostanú Tomahawky a použijú ich, ale kľúčovou otázkou bude, či spôsobia podstatné škody, alebo či Rusi budú schopní ich v podstate neutralizovať tak, ako to urobili s HIMARS a ATACMS. Ak by došlo k tomu, že Ukrajinci dostanú veľké množstvo tých Tomahawkov a mali by voľnú ruku na ich použitie a spôsobili by veľké škody, Rusi by situáciu výrazne eskalovali. Ale nemyslím si, že k tomu dôjde. Podľa mňa im Tomahawky Trump nedá. A ak áno, nedá ich veľa a nedá im povolenie na ich použitie, okrem veľmi výnimočných okolností.

Prezident Putin k téme povedal, že podstata spočíva v dvoch veciach: po prvé, Tomahawky nemožno použiť bez účasti USA a po druhé, ak je účasť USA na takejto úrovni útoku na Rusko integrálna, ide o úplne iný vzťah medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Povedzte mi, čo si o tom myslíte. Citujem ruského prezidenta:

„Je to nebezpečné. Pokiaľ ide o Tomahawky, sú to mocné zbrane. Možno nie je najmodernejšie, ale sú silné. Predstavujú vážnu hrozbu. To však v žiadnom prípade nezmení rovnováhu síl na bojisku, základné otázky ozbrojených síl Ukrajiny. Bez ohľadu na to, koľko bezpilotných lietadiel získajú a koľko línií s nimi vytvoria, bez personálu nebude nikto, kto by tieto boje viedol. Musia zmeniť taktiku. Bude to mať negatívny vplyv na naše vzťahy? Samozrejme. Použitie Tomahawkov bez priameho zapojenia amerických dôstojníkov je nemožné, čo znamená úplne novú fázu eskalácie aj vo vzťahoch medzi Ruskom a USA." Koniec citátu.

Než sa dostaneme k Putinovej poslednej vete, objasnite, prečo by im Trump dal Tomahawky, ale nedal im povolenie ich používať?

Neviem. Možno by chcel ukázať, že Ukrajinu v čase najväčšej núdze úplne neopúšťa, a toto môže byť symbolické gesto. Možno si myslí, že im môže dať zbrane a nedovoliť im ich používať, čím získa to najlepšie z oboch. Kto to môže vedieť s istotou? Putin týmto vysiela Trumpovi veľmi jasný odkaz – neposielaj tie rakety. Predpokladám, že Trump tento odkaz pochopil. Mimochodom, Európania budú musieť tie rakety kúpiť od Ameriky – to oni by ich dali Ukrajincom, len aby som bol technicky korektný.

Ak sa to stane a americkí technici budú tieto rakety sprevádzať a používať, bude mať Kremeľ pocit, že Spojené štáty sú vo vojne s Ruskom?

V Kremli už majú pocit, že sú s nami vo vojne. Kľúčovou otázkou je, že Rusi vyhrávajú na bojisku a Tomahawky, ako povedal Putin, nič nezmenia. Preto je absurdné vôbec o tom hovoriť. Proste to nezmení situáciu na bojisku. Rusi majú kontrolu. Tomahawky situáciu nemôžu vyriešiť. Prečo by sme ich teda mali Ukrajine dávať?

Spomenuli ste, že Európania by ich museli kúpiť. Brusel prišiel s plánom, ako ich kúpiť. Zabaví 165 miliárd dolárov na účtoch centrálnej banky Ruskej federácie v bankách EÚ. Tieto prostriedky budú slúžiť ako záruka za úvery Ukrajine, ktoré budú použité na financovanie vybavenia. Neviem, či to budú Tomahawky, alebo čokoľvek americkí výrobcovia zbraní pošlú, a potom, samozrejme, úvery nebudú splatené a záruka bude zabavená. Ako na to zareagujú Rusi? Ako zareaguje Kremeľ, keď mu EÚ ukradne 165 miliárd dolárov?

V prvom rade chcem znovu zdôrazniť, že to nezmení priebeh vojny. To je prvý a najdôležitejší bod. My na Západe nemáme žiadne karty, s ktorými by sme mohli zahrať, a navyše Trump sa pomaly, ale isto vzďaľuje od tohto konfliktu a prenecháva ho Európanom, ktorí nebudú schopní zachrániť situáciu, či už im pošleme Tomahawky, alebo nie. Druhá vec je, že nie je jasné, či táto parádna ekonomická dohoda o ukradnutí ruských peňazí bude nakoniec schválená. V rámci Európy existuje opozícia. A neviem s istotou, či bude uvedená do praxe. Ale ak áno, Rusi hovoria, že budú reagovať odvetnými opatreniami. Pôjdu po západných aktívach v Rusku. A navyše, mnoho ľudí hovorí, že precedens, pokiaľ ide o budúcnosť medzinárodnej ekonomiky, nie je vôbec dobrý. Niečo také by sa jednoducho nemalo robiť.

Ste dostatočne oboznámený s bankovými predpismi EÚ, aby ste nám mohli povedať, či si to vláda môže dovoliť, ak sa bankári budú brániť? Peniaze tam boli vložené v dobrej viere a prinášajú vysoké úroky. V skutočnosti je to viac ako 165 miliárd, ale to je suma, ktorú si stanovili za cieľ. Môžu Ursula von der Leyenová a jej vojenskí velitelia jednoducho ukradnúť cudzie peniaze z banky?

Predpokladám, že ak dosiahnu jednoznačný konsenzus medzi krajinami EÚ, môžu to urobiť. Otázkou je, či dokážu dosiahnuť konsenzus. Nevšimol som si, že by ľudia verili, že by to banky mohli zastaviť. Banky môžu byť veľmi nespokojné, ale ak sa politické vedenie v Európe rozhodne pokračovať v tomto nezmyselnom pláne, urobia to.

Podľa mňa je to ako fašizmus. Súkromné vlastníctvo, vládna kontrola až po zabavenie majetku.

To by bol strašný precedens. V tom sa zhoduje veľa ľudí. A to len ukazuje, akí sme zúfalí. Aby sme pochopili, čo sa tu deje, pokiaľ ide o peniaze a Tomahawky, musíme si uvedomiť, že Ukrajinci sú na pokraji prehry vo vojne proti Rusku. A to bude devastujúca rana pre NATO, pre Západ a pre politikov v krajinách ako Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko. A robia všetko, čo im príde na um, aby tomuto výsledku zabránili. Ale ako sme už mnohokrát hovorili, neexistuje žiadny zázračný recept, ako sa z tejto kaše dostať.

Prezident Putin povedal, že jeho primárnym cieľom je oslabiť ukrajinskú armádu. Sekundárnym cieľom je oslobodiť tie časti východnej Ukrajiny, ktoré sú preukázateľne ruské. Aj keby uspel v oboch prípadoch, nemieni a nebude čeliť problému banderizmu na území Ukrajiny, ktorý, nech už je pre Putinovu predstavu o mieri akokoľvek nebezpečný, nemôže eliminovať, pretože ide o ideu.

K zoznamu, ktorý ste uviedli, by som pridal ešte jednu vec – a myslím si, že je to jeho hlavný cieľ – a to zabezpečiť, aby Ukrajina bola neutrálna...

…neutrálna a bez NATO. Ale čo s ideológiou banderizmu, ktorá ovládla ukrajinskú vládu, armádu a spravodajské služby?

K tomu mám dve poznámky, obe sú veľmi dôležité. Po prvé, keď táto vojna skončí, keď prestane streľba a dôjde k zmrazeniu konfliktu, vznikne to, čo nazývame rump-state, zvyškový štát, zvyšok po kedysi väčšom štáte. Pravicoví extrémisti, fašisti, nazývajte ich, ako chcete, budú v tomto štáte dominovať. A to sa vždy stáva vo vojne, ako je tá, ktorú Ukrajina vedie proti Rusku. Podľa mňa ukrajinská pravica v dôsledku tohto konfliktu skôr zosilnela. Rusi to prakticky nemôžu nijako zmeniť.

Druhá otázka je, čo sa stane na území Ukrajiny, ktoré Rusko anektuje. Je pravdepodobné, že na území, ktoré Rusko anektuje, bude značný počet ľudí, ktorí sú odhodlaní útočiť na ruské sily a podkopávať ruskú anexiu. To by mohlo viesť k významnému konfliktu a značnému odporu vo vnútri oblastí Ukrajiny, ktoré kontroluje Rusko, a to vytvorí veľmi silný tlak smerujúci k etnickým čistkám. Rusi budú motivovaní vysťahovať ľudí, ktorých identifikujú ako sympatizantov ukrajinského zvyškového štátu. Takže potenciál pre problémy je tu nekonečný.

https://marker.sk/clanky/505/mearsheime ... idy-v-gaze

[iosephus]

https://www.echo24.cz/a/HeL5r/svet-zpra ... usko-znici
Podle zdroje deníku Trump řekl Zelenskému, že válku prohraje, a varoval: „Pokud (Putin) bude chtít, zničí vás.“ Podle jiného zdroje listu americký prezident v jednu chvíli během schůzky odhodil mapu Ukrajiny s bojištěm. Trump údajně také strávil velkou část jednání poučováním Zelenského, opakováním Putinových argumentů o konfliktu a naléháním na něj, aby přijal ruský návrh.

Podle jednoho úředníka byl Zelenskyj po schůzce „velmi negativní“ a dodal, že evropští lídři poté „nebyli optimističtí, ale pragmatičtí při plánování dalších kroků“.

[iosephus]

https://www.echo24.cz/a/Hsy38/svet-zpra ... ni-zalobce

Žeby nakoniec Zelenskému zlomila väz domáca scéna?

Už měsíce se v Kyjevě v kuloárech hovoří o tom, že prezident Volodymyr Zelenskyj figuruje na nahrávkách rozhovorů mezi korupčníky, které odposlouchávaly ukrajinské protikorupční orgány. Nyní to podle deníku Ukrajinská pravda potvrdil žalobce Specializované protikorupční prokuratury (SAP) na zasedání Vysokého protikorupčního soudu.

[JUGGLER]

V septembri do Európskej únie prišlo 79-tisíc ukrajinských utečencov. Je to najvyššie číslo od augusta 2023.
Únia pripisuje nárast rozhodnutiu Ukrajiny z augusta 2025, umožniť mužom vo veku 18 až 22 rokov voľne prekročiť hranice.

(reuters, sie)