Európske akcie prekvapili investorov a v tomto roku prekonali výkonnosť amerických trhov. Kým rast indexu S&P 500 sa pohyboval okolo 16 %, nemecký DAX a menšie trhy, ako napríklad český PX a poľský WIG, zaznamenali nárasty o 22 %, respektíve až o vyše 40 %.
Po rokoch dominancie amerických technologických gigantov zažíva globálny trh nečakaný obrat. Európske akcie tento rok prekvapili a svojím rastom predbehli Spojené štáty.
Čo stojí za touto zmenou? Je to len krátkodobé precenenie podhodnotených európskych firiem po ústupe energetickej krízy a inflácie, alebo signalizuje táto dynamika obrat v globálnom ekonomickom cykle a návrat Európy do centra pozornosti investorov?
Oslovili sme viacerých finančných analytikov, aby odpovedali na nasledujúce otázky:
1. Čo je dôvodom toho, že európske akcie rástli v tomto roku rýchlejšie ako americké?
2. Znamená to, že európska ekonomika sa dostala z najhoršieho a jej hospodársky rast by sa mohol začať zrýchľovať v nasledujúcom období?
3. Očakávate, že podobným tempom budú rásť európske akcie aj v nasledujúcom roku a budú výkonnejšie v porovnaní s americkými?
4. Odporúčali by ste investorom, aby presunuli nejakú časť svojich prostriedkov z amerických akcií do európskych?
Nikolaj Matiško, investičný analytik spoločnosti Finax
1. Rast európskych akcií v tomto roku je výsledkom postupného návratu dôvery do regiónu po období podhodnotených valuácií a nízkych očakávaní. Európske indexy vstupovali do roka lacnejšie než americké a boli poznačené pesimizmom spojeným s energetickou krízou, vysokou infláciou či slabým makrom.
Postupná normalizácia inflácie, stabilizácia cien energií a citeľné zlepšenie reálnych miezd vytvorili pocit, že najväčšie riziká ustupujú. Svoju rolu zohrala aj fiškálna podpora v podobe investícií do infraštruktúry, obrany či energetickej transformácie, ktorá v mnohých krajinách pomohla prekonať pasívnu fázu ekonomiky.
Keď sa zároveň znížila riziková prémia, aj relatívne mierne zlepšenie fundamentov, tak to viedlo k tomu, že trh začal európske aktíva rýchlejšie preceňovať smerom nahor.
Významnú úlohu zohrala aj sektorová skladba európskych indexov. Hoci americký trh rástol v tomto roku pomerne široko naprieč odvetviami, medzi technologickými gigantmi výrazne prekonali index najmä Nvidia a Google. Európske akcie však ťažili z odlišnej kombinácie sektorov: banky, energetika, priemysel či základné materiály prirodzene profitovali z očakávaného znižovania sadzieb, z oživujúcej globálnej výroby a z rastúcich cien kovov.
Práve táto cyklická orientácia spravila z Európy pre mnohých investorov atraktívnu protiváhu k drahšiemu americkému techu a prispela k tomu, že v prostredí meniaceho sa trhového cyklu dokázal región rásť dynamickejšie.
Osobitnú dynamiku ukázali menšie trhy, ako napríklad Poľsko a Česko, kde akcie po rokoch nízkej dôvery prešli výrazným re-ratingom (precenením). Domáce banky, energetika či exportéri reagovali citlivejšie na stabilizáciu ekonomiky a nový fiškálny impulz, ktorý v regióne podporil domáci dopyt aj investičnú aktivitu.
Aj preto tamojšie indexy rástli najrýchlejšie v celej Európe. Celkovo však nejde o signál eufórie, skôr o návrat k rovnováhe po období, keď bola Európa v očiach investorov až neprirodzene lacná – a akonáhle sa riziká rozptýlili, trh túto medzeru rýchlo uzatvoril.
2. To, že európske akcie výrazne posilnili, ešte neznamená, že samotná ekonomika prešla do rýchleho rastu. Skôr to odráža ústup najväčších rizík, ktoré región ťažili v predchádzajúcich rokoch – od energetického napätia až po vysokú infláciu. Stabilizácia cien, návrat reálnych miezd k rastu a opatrné zlepšenie dôvery vytvárajú pocit, že najhoršie je naozaj za nami. Aj preto trh začal postupne preceňovať európske aktíva smerom nahor, no jeho reakcia je zatiaľ viac o očakávaniach než o prudkom zlepšení reality.
Výhľad hospodárskeho rastu zostáva podľa veľkých inštitúcií skôr umiernený. Projekcie ECB (Európska centrálna banka) či MMF (Medzinárodný menový fond) rátajú v najbližších rokoch s miernym, postupným rastom, nie s rýchlou expanziou.
Európa síce vstupuje do obdobia väčšej makroekonomickej rovnováhy, no tempo jej oživenia bude limitovať slabší exportný cyklus, pretrvávajúce geopolitické napätia a stále neistý vývoj investícií. Inými slovami, z najhoršieho sme vyšli, no zrýchlenie rastu bude pozvoľné a skôr krehké než dynamické.
3. Predpokladať, že európske akcie zopakujú rovnaké tempo rastu aj v budúcom roku, by bolo odvážne. Tohtoročný výkon bol do veľkej miery reakciou na návrat dôvery, normalizáciu valuácií a ústup extrémov, ktoré Európu brzdili v predchádzajúcich rokoch.
Tento re-rating sa nedá opakovať každý rok a na ďalší posun by museli prísť oveľa silnejšie impulzy zo strany ekonomiky či firemných ziskov. Projekcie na rok 2026 skôr naznačujú mierny, udržateľný rast, nie pokračovanie tohtoročného nadpriemerného výkonu. Aj preto je otázne, či Európa dokáže opäť prekonať americké trhy, najmä ak sa rast ziskov v USA udrží na súčasnej úrovni a časť technologického sektora si dokáže zachovať momentum.
Oveľa dôležitejšie než hľadať jednoznačného víťaza medzi regiónmi je však uvedomiť si, že žiadny trh nevíťazí nepretržite. Tento rok ukázal, ako rýchlo sa môže meniť relatívna výkonnosť a ako odlišné faktory dokážu ťahať trhy na oboch stranách Atlantiku.
Preto by investor nemal stavať portfólio na jednostrannej stávke. Diverzifikácia naprieč regiónmi zostáva najspoľahlivejším spôsobom, ako čerpať z globálneho rastu bez toho, aby bol investor závislý od jedného cyklu, jednej meny či jedného sektora. Aj v nasledujúcom roku bude práve táto rovnováha dôležitejšia než snaha identifikovať jednoznačného regionálneho lídra.
4. Nemyslím si, že by bolo vhodné presúvať portfólio smerom „všetko na Európu“ len preto, že európske trhy mali tento rok navrch. Ich výkon bol do veľkej miery dôsledkom návratu dôvery a preceňovania lacných titulov, čo je mechanizmus, ktorý sa nedá opakovať donekonečna. Rovnako ani USA nie sú bez rizík. Valuácie sú vyššie a rast indexu stojí na užšom počte firiem než v minulosti, no dlhodobo ostávajú najstabilnejším zdrojom firemných ziskov. Obe strany Atlantiku teda nesú svoje prednosti aj slabosti a ani jeden z trhov neposkytuje úplnú odpoveď.
Ako som už viackrát zdôraznil, diverzifikácia je kľúčom k úspechu. Každý región prechádza vlastným cyklom a spoliehať sa na to, že práve ten víťazný bude rovnaký aj v ďalšom roku, býva riskantné.
Preto by som odporučil skôr udržiavať vyvážené portfólio a mať investované aj mimo jedného regiónu. Tak môže investor naplno čerpať z globálneho rastu, nech už prichádza z technologických inovácií v USA, z dobiehania valuácií v Európe alebo zo silnej dynamiky rozvíjajúcich sa trhov. Skôr než hľadať presun, má zmysel hľadať rovnováhu.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
1. Európske akcie sú z hľadiska valuácie dlhodobo podhodnotené, preto ich výraznejší nárast neprekvapuje. Za tým, že sa európske akcie dočkali výraznejšieho rastu ako tie americké práve v tomto roku, vidím vplyv znižovania úrokových sadzieb ECB, záväzok k výrazným investíciám do infraštruktúry, osobitne v Nemecku, a do obranných nákupov v rámci celej EÚ.
Plusom európskych trhov je aj ich diverzifikácia, čo v dnešných neistých časoch ocenili investori intenzívnejším nákupom akcií. Kým v Spojených štátoch rast trhu poháňajú prakticky výlučne technologickí giganti, v Európe nájdeme úspešné firmy naprieč mnohými sektormi.
Zabúdať netreba ani na sťahovanie časti kapitálu z USA do Európy v dôsledku nových ciel zavedených USA, keď sa investori presúvali od predražených technologických akcií v USA k hodnotovým akciám v Európe.
2. Európsku ekonomiku naďalej budú ťažiť štrukturálne problémy ako slabá pozícia v technologických inováciách, strácanie pozícií na svetovom trhu v autách a strojárenských výrobkoch, ako aj nadmerná byrokracia a vysoká cena energií v porovnaní s konkurenciou.
Na druhej strane platí, že Európa ako bohatý trh dokáže generovať výrazný domáci dopyt podporený zvýšenými výdavkami do infraštruktúry. V tomto smere som mierne optimistický a predpokladám, že postupne by sa rast európskej ekonomiky mohol posunúť k hranici 2 %.
3. Podhodnotenosť európskych firiem z hľadiska trhovej kapitalizácie je v porovnaní s USA výrazná a dlhodobá. Kým priemerný pomer ceny akcií voči zisku firiem v USA je vyše 20, v Európe toto číslo predstavuje niečo cez 13. Rozdiel je až tretinový, čiže investor obrazne zaplatí za rovnaký zisk v Európe iba 67 percent toho, čo by zaplatil v USA.
Je zrejmé, že stále existuje priestor na zvyšovanie hodnoty európskych firiem. Ak neuvidíme žiadnu „čiernu labuť“ a situácia na americkom akciovom trhu sa nestane zásadne atraktívnejšou pre nové investície v porovnaní s dneškom, mohli by európske akcie celkovým výkonom prekonať tie americké aj v budúcom roku.
4. Investorom neodporúčame presúvať zainvestované prostriedky na základe špekulácií ohľadom budúcich očakávaní. V každej situácii na trhu prednostne odporúčame globálne investovanie, pretože najlepšie rozkladá riziko a eliminuje potrebu špekulovania nad tým, ktorý región „bude mať navrch“.
Diverzifikácia je jednoducho kľúčovým princípom pri investovaní a zahŕňa nielen rôzne nástroje a sektory, ale aj trhy. Pre drobného investora je jednoznačnou výhodou, ak má v každom okamihu v portfóliu zastúpené americké, európske aj rozvíjajúce sa trhy – a to s primeranou váhou v tomto poradí.
Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.
1. Treba si uvedomiť, že porovnania výnosu závisia od toho, či sa ráta aj s dividendami a v akej mene investor meria výnos (EUR vs. USD). Európske akcie vstupovali do roka lacnejšie ocenené (nižšie P/E = pomer ceny akcie k zisku), takže keď prišli pozitívne správy, ceny sa vedeli preceňovať rýchlejšie.
Pomohlo aj sektorové zloženie Európy (viac bánk, priemyslu a obrany), kým v USA boli už veľké technologické firmy drahé a citlivejšie na pohyby v oblasti AI. Navyše slabší dolár v roku 2025 znižuje eurový výnos z amerických akcií a zároveň pomáha európskym exportérom.
2. Nie nutne, keďže akcie sú len predstihovým ukazovateľom a často rastú ešte skôr, než sa zlepší ekonomika v tvrdých dátach (HDP, nezamestnanosť). Veľká časť rastu môže byť jednoducho zmena očakávaní o sadzbách a inflácii. ECB v roku 2025 sadzby znížila a zároveň komunikovala, že ekonomika napriek výzvam pokračuje v raste, čo trhom dodáva dôveru. Zrýchlenie rastu je možné, ale stále závisí od ziskov firiem, cien energií a geopolitiky. Teda nejde o žiadnu garanciu, len o zlepšené očakávania.
3. Po silnom roku je ťažké zopakovať podobné tempo, lebo časť dobrých správ už môže byť súčasťou aktuálnej valuácie a ďalší rast musí viac stáť na reálnom raste ziskov. Niektoré prognózy pre Európu sú optimistické (napr. očakávanie ďalšieho rastu v roku 2026 pri stále nízkych valuáciách), ale skôr rátajú s miernejším tempom než v tomto roku.
Zároveň existujú aj názory, ktoré na rok 2026 preferujú USA (najmä kvôli investíciám do AI a dynamike ziskov), takže rozdiel nemusí byť jednoznačný. Najrozumnejšie je čakať tesnejší súboj a pripraviť sa na to, že líder sa môže meniť podľa toho, ako sa vyvinú sadzby a zisky. Treba však dodať, že väčšina analytikov ráta s relatívnym spomalením oboch trhov v porovnaní s Áziou, ktorá bude stredobodom pozornosti nasledujúci rok.
4. Rozhodnutie medzi USA a Európu sa odvíja od viacerých faktorov než len samotný výkon indexov. Tento rok sme zaznamenali veľmi slabý dolár, čo v praxi znamenalo, že európsky investor síce videl na americkom trhu zhodnotenie okolo 16 % v dolároch, no po prepočte do EUR sa mu významná časť zisku odparila (zo 16 % iba cca 6 % v EUR výnose). Jednoznačne najrozumnejšie riešenie je mať diverzifikované portfólio, ktoré zahŕňa aj Európu, aj USA (medzi ostatnými). Avšak ak chce investor svoje investície naplno zhodnotiť, expozície odporúčame menovo zabezpečiť.
Marek Malina, analytik Portu
1. Európske akcie sú výrazne lacnejšie ako americké z hľadiska ocenenia, najmä po tom, čo index S&P 500 v predchádzajúcich dvoch rokoch rástol viac ako o 20 %, na čo investori reflektovali. Zároveň došlo v roku 2025 k rotácii trhu. Začalo to v apríli, keď Trump vystrašil finančné trhy obchodnými clami a investori začali zvyšovať svoj podiel v európskych akciách.
Rolu ale zohrali aj rýchlejšie znižovanie úrokových sadzieb na starom kontinente a plánované veľké fiškálne stimuly, najmä zo strany najväčšej európskej ekonomiky – Nemecka. Poľská a česká burza ťažili z vyššieho lokálneho záujmu, nižšieho ocenenia, ale aj silného rastu ekonomiky.
K dobrému výkonu európskych akcií výnimočne prispel aj európsky bankový sektor a zbrojárske odvetvie. Banky ťažili z konsolidácie odvetvia, vyšších úrokových sadzieb a nízkej miery nesplácania úverov. ETF zameraný na banky z regiónu EÚ Amundi Euro Stoxx Banks UCITS ETF si od začiatku roka pripísal 97 %. Zbrojovky zas ťažili z rastúcich výdavkov na obranu a napríklad akcie Rheinmetallu vzrástli až o 170 %, Saab o 118 % a Leonardo o 85 %.
2. Vyhliadky sú o niečo lepšie, čo potvrdzuje aj lepšia aktivita v indexe nákupných manažérov (PMI), ktorý dosiahol v novembri 3,5-ročné maximum. V budúcom roku navyše hospodárstvu pomôže voľnejšia menová politika eurozóny, nižšia inflácia, silný trh práce a obrovské fiškálne stimuly v Nemecku.
Na druhej strane, rastové vyhliadky tlmia konsolidačné úsilia s cieľom znížiť vysoké deficity verejných financií, najmä vo Francúzsku, vysoké energetické náklady a neistá situácia v medzinárodnom obchode. Otáznik visí nad rastom produktivity práce. Európa síce robí pokroky, ale stále nedokáže materializovať potenciál, ktorý ponúka umelá inteligencia, v takej miere, ako napríklad Spojené štáty. Tie by vďaka investíciám do AI mali opäť dosiahnuť vyššie tempo hospodárskeho rastu. Pravdepodobný scenár je, že HDP bude rásť stabilne, v prípade eurozóny o 1,2 % a v rámci celej EÚ o 1,4 %, hoci vidím priestor aj na pozitívne prekvapenie.
3. Ak dokážu americké akcie materializovať masívne investície do AI v podobe udržania vysokého rastu ziskov, môže ich čakať ďalší dobrý rok. Pokračovanie silnej dynamiky rastu by totiž kompenzovalo tradične vyššie ocenenie amerických akcií. Ak firmy - najmä technologický sektor - sklamú, americké akcie môže čakať aj výraznejšia korekcia.
Európsky akciový trh je v porovnaní s americkým menej koncentrovaný v technológiách a zároveň je lacnejšie ocenený, čiže riziko poklesu je nižšie. Ak bude Európa vykazovať známky oživenia, najmä v spotrebiteľskom sektore, je pravdepodobné, že európske akcie prekonajú americké náprotivky.
4. Skôr áno, európske akcie majú v portfóliách investorov svoje miesto a s vysokým ocenením amerického trhu o to väčšie. Záleží od investičného horizontu, ale aj vzťahu k riziku každého investora. Kvôli defenzívnejšiemu zloženiu európskeho akciového trhu, nižšiemu oceneniu a oživeniu hospodárskeho rastu vnímam európske akcie v krátkom období ako bezpečnejšie.
Pre dlhodobejších investorov, ktorí investujú aspoň na 6 až 7 rokov, by som stále odporúčal držať väčšinu kapitálu v amerických indexoch. Americký trh je inovatívnejší, konkurencieschopnejší a spoločnosti pracujú s investičným kapitálom efektívnejšie. Tento mix vytvára potenciál na to, aby v dlhodobom horizonte nadpriemerný výkon USA pokračoval. V Európe sú iniciatívy na zlepšenie, ktoré by mohli situáciu zmeniť, ale stále zostáva viac pri slovách ako činoch.
Matej Bajzík, finančný analytik spoločnosti XTB
1. Európske akcie tento rok rástli rýchlejšie najmä preto, že vyštartovali z oveľa slabšej pozície ako americké. Roky výrazne zaostávali za USA, takže keď sa začali zlepšovať v eurozóne správy o inflácii, prudšie klesali úrokové sadzby a prišla skôr „doháňacia“ rally. Európa nerástla rýchlejšie preto, že by zrazu bola silnejšia než USA, ale preto, že bola lacnejšia, menej obľúbená a investori prestali rátať s najhoršími scenármi.
2. Európska ekonomika má dobré základy pre potenciálny rast. Všetko to bude o tom, ako sa to uchopí aj v spojitosti s externými faktormi ako napríklad regulácie. V eurozóne máme infláciu okolo 2 %, čo je inflačný cieľ ECB, skončili sme so znižovaním úrokových sadzieb a sme na 2 % depozitnej úrokovej sadzby a trh práce je taktiež silný.
To všetko je ozaj pevný základ, na ktorom sa dá solídne stavať. Kľúčové bolo, že ECB si mohla dovoliť rýchlejšie uvoľňovať menovú politiku než Fed, čo pomáha v princípe všetkým odvetviam aj akciovým trhom.
3. Neočakával by som, že európske akcie budú aj v ďalšom roku alebo rokoch stabilne prekonávať tie americké. Karty môže veľmi ľahko zamiešať menová politika v USA. Ak by Fed v budúcom roku pokračoval v znižovaní sadzieb a po zmene vedenia guvernéra, ktoré budúci rok Fed čaká, by prišiel s agresívnejším prístupom, mohlo by to americký trh opäť výrazne podporiť.
Pre Európu nevidím na rok 2025 žiadny špeciálny nový katalyzátor, skôr normálny priebeh. Ekonomika je v relatívne dobrom stave a priestor pre expanziu tu je, ale nejde o žiadny zásadný game-changer. Preto by som skôr čakal, že rozdiel vo výkonnosti medzi USA a Európou sa môže opäť zúžiť a že z dlhodobého hľadiska bude jadrom globálneho akciového trhu naďalej ten americký.
4. Nepozeral by som sa na to tak, že teraz odídem z Ameriky a presuniem všetko do Európy len preto, že sa jej v jednom období darí lepšie. Dôležitejšie než časovanie a pinkanie medzi USA a Európou je rozumná diverzifikácia medzi oboma regiónmi. Je prirodzené, že v rôznych fázach trhu sa lepšie darí raz americkým, inokedy európskym akciám alebo obom trhom a tieto vlny sa striedajú.
Dobre nastavené, globálne diverzifikované portfólio tieto výkyvy skôr vyhladzuje, než aby sa snažilo každú chvíľu preskakovať z jedného trhu na druhý. Zmysel teda dáva mať expozíciu na oba trhy a prípadné presuny riešiť skôr formou postupného rebalansovania, nie dramatickými presunmi podľa krátkodobého výkonu trhu.
https://www.aktuality.sk/clanok/3OEBfWk ... -expertov/
