Tak poslancom to neumoznili ale denníku SME ano. Redakcia dostala možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu prípadu podvodu, pri ktorom zamestnanec Miestneho úradu Petržalka dva a pol roka postupne obral svojho zamestnávateľa o 2,7 milióna eur.
Redakcia na ponuku pristúpila s hlavným zámerom zistiť, ako a v čom zlyhal miestny úrad.
https://www.sme.sk/domov/c/mal-admin-uc ... -7-miliona
Neobmedzený prístup
René Herman nastúpil do úradu v Petržalke v roku 2020. Približne v tom čase sa podľa jeho slov začali jeho problémy s hazardom. Chodil do herní, ale stávkoval aj online. Požičiaval si od kamarátov a čerpal aj bankové úvery. Suma, ktorú musel splácať, postupne narástla do rozmerov, ktoré pre neho boli neúnosné. Na miestnom úrade v Petržalke pracoval ako referent na oddelení pracovných činností a miezd. Spolu s ďalšími dvoma referentmi mal na starosti materské školy. Hermana považovali za najskúsenejšieho z nich, a preto sa na neho obracali kolegovia z iných útvarov. Jedno z hlavných systémových zlyhaní, ktoré odhalil forenzný audit, bolo, že Hermanovi ešte v roku 2020 na žiadosť jeho nadriadenej pridelili rozsiahle oprávnenia v personálnom a mzdovom systéme. Bol hlavným mzdovým účtovníkom a zároveň administrátorom. Podobne na tom boli aj ďalší referenti. Herman tak mohol na základe neobmedzeného prístupu do systému napríklad vytvárať nových fiktívnych zamestnancov, meniť čísla bankových účtov alebo spätne meniť údaje bez toho, aby po sebe zanechal digitálnu stopu.
Po zadržaní Herman vypovedal, že ho na podvod naviedla ďalšia osoba, s ktorou sa stretával v kaviarni. Za odmenu údajne tomuto človeku potom nosil v hotovosti provízie. To, či je táto časť príbehu pravdivá, je stále predmetom vyšetrovania. Rovnako sa ďalej vyšetruje aj to, či Hermanovi na úrade niekto pomáhal alebo či niekto ďalší o podvode vedel. Na úrade napríklad pracovala aj jeho priateľka.
Podklady posielal bez kontroly
Neoprávnené platby si začal posielať od januára 2023 a robil pravidelne každý mesiac až do momentu, keď ho chytili, čo bolo v máji 2025. Začal sumou osemtisíc eur, na konci 2023 to už bolo cez 70-tisíc eur a v roku 2025 okolo 200-tisíc eur mesačne. Podľa audítorov v prvých mesiacoch testoval možnosti v systéme a neskôr spätnými úpravami po sebe zahladzoval stopy. Od roku 2024 už zrejme prestal spätne upravovať údaje v systéme. Herman mal ako skúsený pracovník oddelenia za úlohu pripravovať podklady k mzdám aj za svoje kolegyne pre oddelenia účtovníctva a rozpočtu.
Podvod spočíval v tom, že
do podkladov zahrnul aj mzdy a príspevky na stravu pre už bývalých zamestnancov, ktorým pozmenil bankové účty. Tieto podklady po ňom už nikto nekontroloval. Išli referentke na oddelení účtovníctva a tá hneď zrealizovala platby. Audítori uviedli, že účtovníčka posielala mzdy zhruba 15-20 minút po tom, čo jej od Hermana prišli podklady. Herman zrejme úmyselne posielal podklady až v posledný možný deň.
Spočiatku pridával do kópie vedúcich zamestnancov, neskôr už nie. Postupne ubúdal tiež počet sprievodných dokumentov, až účtovníčke posielal iba jeden hromadný platobný príkaz. Nikomu to v tom čase neprekážalo.
Forenzný audit nezistil, že by na úrade existoval akýkoľvek systém kontroly týchto podkladov.
Zákon pritom takúto kontrolu prikazuje. Hlavnú zodpovednosť za kontrolu podľa audítorov niesli vedúci referátov účtovníctva, rozpočtu a pracovných činností a miezd.
Starosta síce nejaké podklady k mzdám parafoval, ale išlo o súhrnné rekapitulácie, z ktorých sa nedala vykonať kontrola.
Forenzný audit vidí systémovú chybu aj v tom, že na úrade
chýbala funkcia finančného kontrolingu. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa tak dlho nepodarilo odhaliť neoprávnené platby.
Varovných signálov totiž bolo dosť, čo priznal aj starosta. „Tie veci boli tak okaté, že som nechápal, ako si to tak dlho nemohol nikto všimnúť. Strašne sa za to hanbím," tvrdil Hrčka po prevalení škandálu. Od januára 2023 do apríla 2025 napríklad
výrazne rástol objem hrubých miezd, no objem zaplatených odvodov a daní sa zvyšoval len veľmi pomaly. Rozchádzal sa aj počet zamestnancov s počtom vyplatených miezd. Nikto si nevšimol ani
rozdiel medzi plánovanými a skutočnými výdavkami v rozpočte na mzdy.
Audítori našli email z polovice roka 2024, ktorým Herman inicioval stretnutie o priebežnom čerpaní rozpočtu. Na tom sa údajne
domáhal, že úradu
bude chýbať na mzdy približne 1,4 milióna eur, čo je čiastka, ktorú v tom roku neoprávnene vytiahol na svoje účty. Viac informácií o tomto stretnutí a jeho záveroch však už audítori nezistili. Audítori upozorňujú aj na to, že rozpočet na miestnom úrade pripravovali na základe neúplných a nie dobre zdôvodnených podkladov. Rozdiely v čerpaní sa potom riešili operatívnymi presunmi medzi položkami rozpočtu.
Každý by urobil to isté
Herman mal vo viacerých bankách dohromady otvorených asi 150 účtov. Obrovské sumy, ktoré mu každý mesiac chodili na účty, alebo aspoň drvivú väčšinu z nich, prehral v hazarde. Vo februári 2025 vyhodnotila jedna banka transakcie na Hermanových účtoch ako podozrivé. Mal okolo 70 účtov iba v jednej banke, kam mu chodili peniaze z miestneho úradu Petržalka. Banka účty zrušila. Hrčka sa na túto banku hneval, čo dal najavo na tlačovej konferencii, keď prvýkrát hovoril o prípade. Ak by vraj banka úrad upozornila hneď, ako zistila problém, mohli ešte zachrániť státisíce eur. Herman si totiž následne založil desiatky účtov v inej banke, ktorá tiež vyhodnotila transakcie ako podozrivé a v máji 2025 o tom informovala miestny úrad Petržalka. Až vtedy na úrade zistili celý rozsah problému a že ho spôsobil Herman. Ten tam v tom čase stále pracoval a ešte v máji si stihol poslať na účty 220-tisíc eur. Hrčka si najskôr myslel, že ide o hackerský útok zvonku. Dostal však nápad. Požiadal zamestnanca, ktorý mal účet v ČSOB, aby poslal jedno euro na každý z asi 60 účtov v tejto banke. Výpis z bankového účtu potom zobrazil Hermanovo meno pri každom účte. Medzitým aj informatik potvrdil, že to bol Herman, kto menil údaje o bankových účtov v systéme. „Nechal som si ho zavolať v prítomnosti kontrolórky a ďalších ľudí. Vyzval som ho, či k tomu nechce niečo povedať. Povedal, že nič nevie," opisoval udalosti Hrčka na tlačovej konferencii. Pod tlakom dôkazov sa nakoniec priznal. „Povedal, že dlžil peniaze vplyvným ľuďom a každý by na jeho mieste urobil to isté," dodal starosta.
Hrčka si buduje imidž komunálneho politika, ktorý k hospodáreniu pristupuje veľmi pedantne. Kritizuje napríklad veľké investičné projekty primátora Matúša Valla, alebo mestské lavičky, ktoré sú podľa starostu drahé.
Aj preto je paradoxné, že sa takýto podvod odohral práve v jeho úrade. „Kontrolujem každú jednu objednávku a faktúru nad 100 eur. Ani vo sne by mi nenapadlo, že mzdy si neskontrolujú zamestnanci," povedal starosta. Forenzná správa však popisuje ako súčasť problému aj takzvaný „tón zhora". Ide o to, že najvyššie vedenie dostatočne nekládlo dôraz na funkčnosť kontrolných mechanizmov a ignorovalo varovné signály.
Napríklad hlavná kontrolórka robila v roku 2024 kontrolu platieb za materské školy (nekontrolovala však mzdy, takže na podvod nemohla prísť). V rámci svojich zistení upozornila, že
na úrade sa porušuje zákon o finančnej kontrole. Úrad však v reakcii na to neprijal žiadne adekvátne opatrenia. Poslanci sa sťažujú na Hrčku Hrčka chcel verejnosti ukázať, že si uvedomuje, že na jeho úrade došlo k výraznému pochybeniu kontrol, a tak zo starostovského postu odstúpil. Zároveň však dostal odstupné vo výške troch mesačných platov, teda 22-tisíc eur v hrubom. Už v septembri opäť kandidoval v doplňujúcich voľbách starostu, v ktorých prakticky nemal konkurenta.
V zastupiteľstve však máva búrlivé diskusie s poslancami, kde majú väčšinu kluby Team Bratislava a PS. Podľa poslancov z týchto klubov mohol úrad na spreneveru prísť skôr. Starostovi vyčítali, že v roku 2023 ignoroval ich uznesenie k vykonaniu kontroly miezd a dochádzky všetkých zamestnancov úradu. Žiadali aj navýšenie zamestnancov na útvare hlavnej kontrolórky mestskej časti. „Nemali by tu byť žiadne čierne duše, nemal by sa tu nikto zamestnávať načierno," oponoval im v tom čase na zastupiteľstve Hrčka. Po prevalení škandálu prijalo koncom mája 2025 petržalské zastupiteľstvo uznesenie, ktorým miestnemu úradu nariadilo objednať externý hĺbkový forenzný audit.
Predseda klubu Team Bratislava-PS Pavol Škápik sa sťažuje, že o vyšetrovaní a prijatých opatreniach na úrade majú len kusé informácie a väčšinu z nich sa dozvedajú iba z médií. Hrčkovi vyčíta, že sa s nimi k tejto téme nestretáva. Síce dostali informácie o výsledkoch forenzného auditu, no nemohli o nich hovoriť, aby nenarušili vyšetrovanie. V januári si na zastupiteľstve odhlasovali, že chcú nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Splnomocnenie mali dostať dvaja poslanci, ktorí by potom v spolupráci s políciou vyhotovili krátku správu pre ostatných tak, aby neohrozila vyšetrovanie. Hrčka však toto uznesenie odignoroval. Namiesto toho ponúkol nahliadnuť do spisu vybraným redakciám, vrátane denníka SME.
Poradca Hrčku Rybár to vysvetlil tým, že starosta sa obáva, aby poslanci informácie zo spisu neprekrútili alebo nezneužili na politický boj pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami. „Sme poslanci a sme zodpovední za to, aby mestská časť zodpovedne hospodárila s finančnými prostriedkami," hovorí poslanec Škápik. Starostovi navrhoval aj zriadenie pracovnej skupiny zloženej aj z poslancov, ktorí ho na zastupiteľstve podporujú (klub SaSka pre Petržalku). Ani tento návrh neprešiel. Škápik teraz plánuje s ďalšími poslancami zvolať mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom sa budú starostu pýtať, prečo im nechce dať splnomocnenie. Hovorkyňa mestskej časti Petržalka Mária Halašková oponuje, že vedenie úradu poslancov informuje a vždy im zodpovie aj dodatočné otázky. „Mrzí nás však, že vo verejnom priestore niektorí z nich vytvorili dojem, že im ako voleným zástupcom, či priamo širokej verejnosti čokoľvek tajíme, zahmlievame, alebo dokonca údajne prekrúcame veci, ktoré máme opisovať úplne inak, ako sa stali v skutočnosti," hovorí Halašková.
Zmeny na miestnom úrade
Po odhalení podvodu miestny úrad okamžite prepustil Hermana a ďalších vedúcich či radových zamestnancov, vrátane zástupkyne prednostu pre danú agendu. Celkovo išlo do konca minulého roka o deväť zamestnancov, z toho traja skončili ešte v máji 2025. Niektorí odišli na dohodu, iní dostali výpoveď, alebo im mestská časť iba nepredĺžila zmluvy. Starosta vytvoril novú pracovnú pozíciu zástupcu prednostu pre finančné a právne veci. Toto miesto dostal župný poslanec Peter Cmorej (SaS). Cmorejovou úlohou bolo od začiatku tohto roka obsadiť uvoľnené vedúce pozície na finančnom oddelení, čo sa mu podarilo. Okrem forenzného auditu urobili na úrade aj interný audit prístupov do IT systémov či audit kybernetickej bezpečnosti. Zamestnancom sprísnili prideľovanie oprávnení do informačných systémov, ktoré podmienili písomným súhlasom priameho nadriadeného. Po výsledkoch forenzného auditu prijal starosta ďalšiu sériu opatrení. Miestny úrad tvrdí, že im audit ukázal dva hlavné nedostatky. Prvým bola chýbajúca deľba rolí a kontrola v rámci oddelenia personálnych činností a miezd. Hrčka to vyriešil obmenou zamestnancov, zmenou v IT oprávneniach a dočasným outsourcovaním časti prác pri spracovaní miezd na externého dodávateľa. Druhým nedostatkom bola nedostatočná základná finančná kontrola. To sa vyriešilo tak, že sa posilnila krížová kontrola pri mzdách, začali sa robiť podrobnejšie prehľady rozpočtovania a čerpania miezd na mesačnej báze a tiež sa začali viac sledovať neštandardné odklony vo finančných ukazovateľoch. Zároveň pred niekoľkými mesiacmi vzniklo nové oddelenie – referát kontroly a auditu.
