Nemecká ekonomika podľa AfD – menej migrantov, vyššie penzie a lacný ruský plyn
Strana stavia na spomienkovom optimizme, navzájom si odporujúcich sľuboch a podpore priemyslu. „Je zrejmé, že nie je možné zároveň škrtať dane a zvyšovať penzie. Ale dobre sa to počúva.“
Európu vystrašilo víťazstvo krajne pravicovej strany AfD v Sasku-Anhaltsku. Všade sa píše o jej postojoch k moslimom a migrácii. Aký však má ekonomický program? Boli to ekonomické otázky, ktoré ju doviedli k moci?
Faktom je, že nemecký hospodársky zázrak už dávno vybledol. Za posledné štyri roky nemecká ekonomika takmer nerástla. Za týmto nepriaznivým vývojom sú aj mnohé objektívne faktory. Nemecký exportný model bol založený na vývoze priemyselných výrobkov, najmä áut. Nemecký priemysel profitoval z dovozu lacných ruských energií, vysokej kvality a zo značky „Made in Germany“.
Nemecký automobilový priemysel však zaspal dobu. Na rozdiel od Číny nezvládol prechod na výrobu cenovo prístupných elektrických áut. Znižovať náklady a ceny by bolo možné len za cenu optimalizácie existujúcej výroby. Napríklad plošného prepúšťania pracovníkov. To sa robí veľmi ťažko, keď k významným akcionárom Volkswagenu patrí vláda Dolného Saska. Ďalším úderom pre nemeckú ekonomiku boli Trumpove clá a stagnácia odbytu v eurozóne.
O škrtaní daní a raste penzií sa dobre počúva
Na tieto trendy reaguje aj ekonomický program AfD. Mnohé položky volebného manifestu sú štandardným populizmom, ktorý nájdeme v programe takmer každej strany. Na jednej strane AfD sľubuje veľké daňové škrty (vo výške pätiny celkových daňových príjmov) a značné
zvýšenie starobných dôchodkov (dôchodcovia sú verní a spoľahliví voliči). Na druhej strane však sľubuje zastavenie zadlžovania a zachovanie dlhovej brzdy. Taktiež chce zvýšiť dôchodky a zastaviť zvyšovanie veku odchodu do dôchodku (čo je mimoriadne drahá kombinácia). Je zrejmé, že nie je možné zároveň škrtať dane a zvyšovať penzie. Ale dobre sa to počúva.
AfD, samozrejme, vie, že výpadok daní sa musí nejako kompenzovať. Na to má veľmi jednoduchý
recept: zníženie pomoci migrantom.
Michailo Mazur z analytického centra Resurgam uvádza, že cudzinci tvoria takmer polovicu z 5,2 milióna príjemcov základných sociálnych dávok pre nezamestnaných. Ak by sa dávka pre cudzincov úplne zrušila, ušetrilo by sa 51 miliárd eur, teda takmer suma potrebná na zvýšenie penzií.
AfD ponúka program Trumpovho typu „vráť mi späť moju krajinu“. Stavia na spomienkovom optimizme, keď ruská ropa bola lacná, dobre platených pracovných miest bolo veľa a imigrantov relatívne málo. AfD žiada zrušenie sankcií proti Rusku a obnovenie dodávok lacnej ropy a plynu. To má obnoviť konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu.
AfD je, samozrejme, aj proti zelenej energii a žiada zákaz veterných turbín. Na programe je aj zrušenie akýchkoľvek obmedzení v obchode s Čínou. Tvrdí, že Nemecku sa znova otvorí cesta na obrovský čínsky trh. To je ilúzia. Mnohé čínske produkty svojou technologickou vyspelosťou a nižšou cenou už dávno prekonali tie nemecké. Ilúzie sa však vždy dobre predávali.
AfD chce zvýšiť aj výdavky na obranu a nebráni sa obnoveniu povinnej vojenskej služby. Je však proti tomu, aby nemeckí vojaci išli slúžiť do zahraničia (najmä na Ukrajine).
Vystúpenie z EÚ – dlhodobý plán
Asi najkontroverznejším bodom programu je však vystúpenie z Európskej únie. Treba povedať, že Nemecko bolo krajinou, ktorá najviac profitovala z vytvorenia voľného trhu tovarov a služieb a špecificky zo zavedenia eura. Euro nie je nič iné ako rozšírená nemecká marka. Na „dexit“ by síce najviac doplatilo Nemecko, ktoré by stratilo svoj najväčší trh, ale obrovský úder by dostala aj celá Európa. A najmä satelitné ekonomiky Nemecka, akou je napríklad Slovensko.
Okrem povinných populistických jázd typu „zníženie daní a byrokracie“, „zastavenie migrácie“ a, samozrejme, aj „zvýšenie penzií“ však v programe nenájdeme nič nezvyčajné. Aj vystúpenie z EÚ je prezentované ako dlhodobý cieľ. V samotnej AfD sú dva hlavné prúdy.
Tino Chrupalla reprezentuje prúd zameraný najmä na sociálne otázky, špecificky v bývalom východnom Nemecku. Alice Weidelová je tvárou prúdu v strane orientovaného na biznis. V prípade, že sa AfD dostane k moci v celom Nemecku, pravdepodobne prevládne Weidelovej platforma.
Aj Giorgia Meloni kedysi tvrdila, že Taliansko by malo opustiť eurozónu. Po nástupe k moci sa profilovala ako pragmatická (a veľmi úspešná) politička, ktorej nemožno uprieť zásluhy v oblasti rozpočtovej zodpovednosti.
Prieskumy medzi voličmi AfD však ukázali zaujímavý jav: úplne
najdôležitejšou témou pre nich nie sú ekonomické otázky, ale (nezvládnutá) migrácia. Táto téma rezonovala naprieč všetkými sociálnymi skupinami. Len v roku 2016 požiadalo o azyl v Nemecku trištvrte milióna Sýrčanov. Na rozdiel od iných skupín, najmä ľudí z východnej Európy, sa integrovali omnoho ťažšie a takisto omnoho ťažšie si nachádzali prácu.
V Beethovenovej Óde na radosť (a európskej hymne) sa síce spieva, že „všetci ľudia budú bratia“ – ale s niektorými bratmi sa vychádza ťažšie ako s inými. Problémy s integráciou spôsobili, že nemecká populácia bola sprvu ochotná imigrantov akceptovať, no potom sa začala obracať proti nim. Najmä keď išlo o imigrantov s moslimským pozadím.
Pojem „integračné náklady“ hovorí o tom, že najľahšie sa do novej spoločnosti integrujú tie skupiny, ktoré majú podobný jazyk, farbu pleti a náboženstvo ako domáca populácia. Možno to nie je politicky korektné, ale je to pravda. AfD načúvala voličom a pragmaticky zdôrazňovala vo svojej kampani tie témy, ktoré boli pre nich dôležité.
Víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku sa v niektorých médiách prezentuje ako
nástup fašistov. Aj Meloni jej politickí oponenti nálepkovali ako „neofašistku“. Spôsob komunikácie, keď každý, kto sa mi nepáči, je fašista, je veľmi nešťastný. Kultúrny bojkot („cancel culture“) je jeden zo spôsobov, ako si samoľúbe (a často neschopné) elity chcú upevniť svoju pozíciu.
Tradičné nemecké politické strany (konzervatívci či sociálni a slobodní demokrati) sa dovtedy snažili ohradiť AfD „sanitárnym kordónom“, až sa samy dostali na okraj záujmu voličov. K voľbám v Sasku-Anhaltsku prišlo 78 percent voličov. To samo osebe hovorí, že demokracia funguje, ako má. Výsledok, keď 44 percent z nich volilo AfD a kresťanských demokratov len 17 percent, možno interpretovať dvojako:
- voliči v bývalom východnom Nemecku sú zadubení bývalí komunisti, ktorí konvertovali na fašizmus;
- súčasné politické elity nenačúvali voličom a tí ich právom poslali do zabudnutia.
AfD vyhrala voľby v malej a relatívne chudobnej spolkovej krajine Nemecka. V žiadnom prípade teda nebude zostavovať spolkovú vládu ani rozhodovať o výdavkoch na obranu či meniť orientáciu zahraničnej politiky. To (možno) bude o pár rokov, ak sa súčasné vládne elity nespamätajú. Potom k moci môžu prísť naozajstní fašisti.
https://e.dennikn.sk/5547254/nemecka-ek ... /?ref=mwat