kavičkar napísal:A čo sa týka fundamentu, ten ešte neviem dobre určiť. Ak vieš poradiť, čo s čím porovnať, načo sa zamerať, budem rád. Ďakujem za každú radu.
Dám ti tu článok, ktorý som písal pred 10 rokmi. Teraz by som už taký sotva napísal, lebo mám menej vedomostí. Vtedy som bol až ,,premúdrelý,,. Teraz sa nad tým usmievam a fundamentami sa už tak nezaoberám, ale princíp ostáva ten istý. Zkopírujem ti to tu - dúfam, že ti to nebude hyzdiť vlákno.
Mimo toho článku ti poviem len toľko, že ti treba vedieť zhruba dve veci.
1. Ako je akcia ocenená, čiže či je podhodnotená, nadhodnotená.
2. Aký rast ziskov sa čaká do budúcnosti. Čím je firma rastovejšia, tým viac stúpa jej cena.
AAPL mal pred 12 rokmi cenu 20 a bol mierne podhodnotený. Teraz má cenu 550 a je rovnako mierne podhodnotený. 550:20 = 27,5. Takže stavím sa, že zhruba 27x..zaokrúhlene 30x Apple zvýšil zisk. Keď kúpiš dnes akcie firmy, ktorá za 3 roky zvýši zisk dajme tomu o 100%, tak aj cena akcií pôjde hore zhruba o 100%. Keď je tá akcia teraz podhodnotená a ziskovosť jej bude rásť nad očakávania trhu, tak o 3 roky bude jej zisk možno +150% a cena +300%. Vznikne tam disproporcia, ale to by znamenalo, že akcia je už nadhodnotená. To je podobný prípad ako tvoja akcia. Ak by však firma naznačovala, že za dalsie tri roky zisk porastie ešte viac, tak cena môže šplhať dalej a akcia môže byť kludne nadhodnotená i celé roky. A medzitým bude jej cena padať a rásť, ale celkovo v uptrende.
To je len taká moja ,, z brucha,, filozofia...časom sa naučíš, že okolo toho je plno iných faktorov ako stav trhu, odvetvia, odhady análov, že nielen zisk ale aj tržby a marže a cash flow a zásoby a objednávky a goodwill a kopa kadejakých iných vecí sa sleduje...
OK. Tu je ten článok spred 10 rokov:
Často sa stretávam s názorom, že fundamentálna analýza je dôležitá len pre dlhodobejšie investície. Živými príkladmi sú legendárni investori ako Warren Buffet, či Peter Lynch, ktorí svojími dlhodobými rozhodnutiami zhodnotili investovaný kapitál o tisíce až desaťtisíce percent. Ako je teda možné, že ja osobne pripisujem fundamentom taký veľký význam, keď akcie nakupujem len na niekolko hodín prípadne na niekolko dní ? Moja odpoveď má v sebe jednoduchú logiku. Keď mám vsadiť na vzostup, chcem vsadiť na vzostup tých najlepších, najzdravších a najperspektívnejších spoločností. Každou kúpou investujem do budúcnosti firmy, bez ohľadu na to, či budem držať akcie jednu hodinu, jeden týždeň, alebo jeden rok. Alebo aj desať rokov – podstata je rovnaká. Čas nie je dôležitý. Chcem zarobiť na vzostupe ceny a preto vyhľadávam len tých najpravdopodobnejších víťazov.
V prvom rade si musíte uvedomiť, čo od fundamentálnej analýzy očakávate. Závisi to od povahy a od miery rizika, ktoré sme ochotní podstúpiť. Pokúste sa sami teraz zatriediť do jednej z týchto kategórii:
1.) Konzervatívny investor - je ochotný podstúpiť len nízke riziko. Dosahuje len priemerné trhové výnosy, ale potrebuje velkú istotu. Tu patria hlavne long term investori v štýle ,,buy and hold,, (kúp a drž), ktorí vyhladávajú vysoko bezpečné a osvedčené akcie s výplatou stabilných dividend. Dosahujú ročne cca 10%.
2.) Prudentný investor - je tiež ochotný podstúpiť len nízke riziko,ale chce dosiahnuť nadpriemerné výnosy. Vyhľadáva spoľahlivé firmy, ale také, ktoré sú podhodnotené, nadpriemerne rastové, či viac ziskové - aby návratnosť jeho investícii bola oveľa väčšia ako inflácia a dlhodobé úrokové miery. Má tiež rád istotu, ale táto nemusí byť taká vysoká akú poskytujú blue chips, či income stocks. Tu patria šikovní investori, ktorí veľmi pozorne sledujú svoje investície a sú ochotní robiť zmeny v svojich portfóliach podla situácie vo firmách,v odvetví,či na trhu.Ich ročná výkonnosť býva priemerne do 20%.
3.) Agresívny investor - je ochotný podstúpiť aj veľké riziko a neistotu pre dosiahnutie mimoriadne nadpriemernéých výnosov. Vyhladáva hlavne extrémne rastové spoločnosti a tituly pútajúce na seba pozornosť (momentum). Tu patria najmä aktívni obchodníci využívajúci rôzne metódy a formy,ktorých cieľom je hlavne rýchly, ale aj špekulatívny zisk. Načasovanie (timing) rozhodnutí hraje podstatnú úlohu. Výkonnosť je rôzna v závislosti od odbornosti a skúsenosti obchodníka, v priemere však ide o desiatky až stovky % ročne.
4.) Gambler (hazardér). Nezaujíma ho riziko, ani istota. Jediný cieľ je dosiahnúť obrovské zisky. Kupuje často impulzívne - na základe fám a tipov, fascinuje ho cenová aktivita a volatilita. Fundamenty a bezpečnosť akcií sú u neho bezpredmetné. Jeho úspech, či neúspech závisí len na správnom načasovaní nákupu, či predaja a často rozhoduje len náhoda. Krátkodobo môže dosiahnúť mimoriadne zisky, ale dlhodobo býva neúspešný.
Aby sme si v dalšom obsahu rozumeli, treba si uvedomiť, že moje vedomosti a skúsenosti aplikujem ako agresívny investor, obchodník a špecialista na klasické akcie, US trhy a krátkodobé dlhé (long) pozície. O mojom know-how píšem podrobnejšie v príspevku v sekcii stratégie a psychológia. Vôbec sa však nepovažujem za odborníka na fundamentálnu analýzu a tvrdím jedno: obchodník má vedieť obchodovať a analytik zase analyzovať! Nesnažte sa byť špičkový analytik, lebo môžte skončiť ako podpriemerný trader. Ak chcete byť dobrý trader, stačí tomu rozumieť, vybrať si vlastné kritéria pre obchodovanie a ostatné ponechať na odborníkov vo svojom fachu. Nech sa oni trápia s informáciami a dátami, zložitými správami, súvahami a výpočtami. My si vychutnajme len plody ich profesionality, cez ktoré zhodnotíme naše peniaze. Ako som už písal v článku o teórii, je extrémne dôležité, aby sme neustále prepájali tri úrovne fundamentálnej analýzy: makroekonomickú, odvetvovú a firemnú. Pri dennom obchodovaní musíme denne sledovať zverejňovania ekonomických ukazovatelov, ktoré hýbu trhom priamo, ale takisto mať prehlad o makroekonomike s dlhodobého hladiska, kde sú najdôležitejšie zisky korporácii (tvorba HDP), inflácia a úrokové miery. Odvetvová analýza je tiež veľmi dôležitá hlavne pre načasovanie v súvislosti s hospodárskym cyklom, ale takisto aj s tých istých dôvodov ako fundamentálny rozbor jednotlivých firiem. Treba si uvedomiť, že každé odvetvie je vždy len súborom mnohých firiem podobného zamerania, presne tak isto ako každý známy index je len súborom dopredu vybraných titulov.
Pri fundamentálnom rozbore jednotlivých firiem sa ja osobne sústredím len na to najlepšie: zisk, rast a podhodnotenosť. Vychádzam z logiky, že každý jeden s týchto parametrov je už sám o sebe určitým garantom budúceho vzostupu ceny akcie, tak prečo ich nepoužívať hneď všetky naraz ? Je len chcem dosiahnúť mimoriadné zisky a tak chcem mať aj mimoriadnu kvalitu. Je to nelogické? Pre mňa nie.Tak si ich rozoberme podrobnejšie:
1.) ZISK (Earnings)
Najpopulárnejší spôsob ako hodnotiť zisky firiem je pozrieť sa na P/E koeficienty. Nájdete ich zverejnené v hocijakých finančných novinách, časopisoch, či na webových stránkach. Ale je to aj to najobjektívnejšie hodnotenie? Ja tvrdím, že nie. Žil som dlhé roky v USA,ale doteraz som nepochopil prečo američania tak tvrdohlavo lipnú na používaní galónov, štvrtiek, palcov, yardov, míl, uncí a ostatných nepraktických mier a jednotiek.Veď skoro všade už dávno zaviedli ovela výhodnejšiu a praktickejšiu metrickú sústavu. To isté sa týka aj ich P/E.
Tento koeficient nám ukazuje ako vela platíme za každý dolár zisku. Čím výššie je P/E, tým drahšia je akcia. Prvý problém nastáva pri nulovom zisku. Cena delená nulou zostáva nezmenená a tak je tento koeficient pri neziskovosti bezcenný. Ďalší problém prichádza, keď má firma negatívne zisky. Viem si predstaviť aj negatívne P/E, ale v praxi sa jednoducho P/E akcií stratových firiem neuverejňujú. Znamená to teda, že každá akcia, ktorá nemá zverejnený P/E je v nulovom, alebo negatívnom zisku? Vôbec nie ! P/E koeficient je založený na ziskoch za posledných 12 mesiacov a tak všetky akcie, ktoré sa neobchodujú minimálne 1 rok jednoducho nemajú žiadny P/E. A to je smola, pretože akcie nových firiem často poskytujú velmi dobré investičné príležitosti. S tým súvisí aj posledný problém týkajúci sa P/E. Tento koeficient vypovedá o minulosti firmy. Je to síce lepšie ako žiadna informácia, ale trh sa nehýbe podla minulosti. Hýbe sa podla toho, čo sa očakáva v budúcnosti ! A toto tvrdenie ja osobne považujem za klúč k úspechu.
Ale poďme najprv vyriešiť problém zvaný P/E. Riešenie je práve tak jednoduché ako logické, takže je pre mňa nepochopitelné, prečo sa bežne nepoužíva v praxi. Východiskom je obyčajné percentuálne vyjadrenie zisku na jeden dolár, teda miera zisku (earnings yield). Táto hodnota odráža množstvo peňazí, ktoré firma zarába. Podobná hodnota sa bežne používa pri dividendách - miera dividendy (dividend yield) a odráža množstvo peňazí, ktoré firma vypláca svojím akcionárom. Mieru zisku môžme vypočítať z P/E podla vzorca: miera zisku = 100 x ( 1 / P/E ). Pri používaní miery zisku sa vyhneme všetkým problémom o ktorých som písal pri P/E. Pri nulovom zisku je miera zisku 0% a pri strate má mínusovú hodnotu, takže ju môžme vždy dosadiť aj do matematických vzorcov a takisto uvádzať pri každej firme. Poskytne nám ovela viac informácii ako P/E, umožní nám lahšie odhadnúť očakávaný zisk a rast zisku na 12 mesiacov dopredu, či vypočítať GPE, alebo v porovnani s mierou dividendy posúdiť dividendovú bezpečnosť. Je to veľmi praktický a matematicky stabilný ukazovateľ nielen pri posudzovaní zisku, ale aj pri výpočte vnútornej hodnoty akcie. Posledná vec, ktorú chcem pri tejto téme opätovne zdôrazniť, že to čo potrebujete pre svoj úspech je odhad ziskov do budúcnosti (earnings forecast). Veľa zdrojov poskytuje odhady ziskov do budúcnosti. Tieto informácie môžu byť drahé. Ale nemať ich, môže byť ešte drahšie. Ukazovateľ, ktorý používam ja, je šitý na mieru: je to odhadovaná miera zisku na najbližších 12 mesiacov (nie na kalendárny,ani fiškálny rok) zohladňujúca aj rast ziskov, prípadné vyplácanie dividend a vnútornú hodnotu akcie.
2.) RAST (Growth)
Keď hovorím o raste, mám na mysli medziročný rast ziskov vyjadrený v percentách. Každá firma musí rásť, aby zostala nažive. Spotreba, dane a inflácia ničí bohatstvo firmy, presne tak isto ako naše vlastné. Ak by firma nerástla dosť intenzívne a nebránila sa voči týmto nepriateľom, skôr, či neskôr by zanikla. Keď historicky porovnáme priemernú medziročnú výkonnosť akciových trhov a priemerný medziročný rast ziskov korporácií - dostaneme skoro rovnaké číslo ( cca 10% ). To nie je náhoda. Rast ziskov je motorom, ktorý ťahá ceny akcií stále vyššie a vyššie. Ak chcete byť dobrý investor, mali by ste stále kupovať len akcie, ktorých rast ziskov bude minimálne rovnaký, alebo väčší ako predpokladaná suma úrokovej miery a inflácie.
Do rastu ziskov, samozrejme treba zakomponovať aj prípadné dividendové príjmy. Konzervatívni investori, ktorí radi kombinujú rast ziskov a výplatu dividend by si mali dávať pozor na vzájomný pomer medzi rastom ziskov a výplatou dividend. Vysoké dividendy a nízky rast ziskov je dopredu prehratá hra ! Typickým príkladom z praxe je firma Dynegy, ktorá v úvode r. 2002 vyplácala najvyššie dividendy v USA a ešte v tom istom roku vďaka negatívnym ziskom a vysokým dlhom stála pred vyhlásením bankrotu. (To je aj živý príklad pre oponentov, ktorí radi tvrdia, že dobré fundamenty už nemusíme sledovať a sú zárukou dlhodobej výkonnosti.)
Pre agresívnych investorov veľmi odporúčam vysokorastové firmy. Rast ziskov je kľúčový faktor pri posudzovaní budúcich očakávaní. Správne odhadnúť rast ziskov je však velké umenie. Nedajte sa oklamať číslami, ktoré sú založené na matematickom porovnaní dát minulosti a prítomnosti ako to často robia populárne finančné časopisy a webové stránky. Ak kvartálne zisky nejakej firmy vzrastú z 1centu na 3 centy, berú to ako 200% rast a firmu prezentujú ako jednu z najrýchlejšie rastúcich hviezd. Pozor na to! Historické dáta odrážajú len minulosť. My investujeme do budúcnosti ! Ja preto nikdy neposudzujem stanovený, ale odhadovaný rast ziskov na najbližších 12 mesiacov (growth forecast). Pritom si treba všímať nielen zisky, ale i tržby (sales). Tie sú dlhodobo prepojené a mali by tu platiť priamoúmerné vzťahy. Ak rastú zisky a nerastú tržby, znamená to zníženie nákladov, zvýšenie produktivity a pod. Ak rastú tržby, ale nerastú zisky znamená to stratu ziskového rozpätia a to je zlé znamenie. A mimochodom - pozor ! Ak firma pri zverejnení nesplní predpovede analytikov ohľadom výšky ziskov čo i len o jediný centík, môže sa cena akcie veľmi ľahko prepadnúť aj do dvojciferných mínusov ! A ako sa dá odhadnúť rast ziskov do budúcnosti?
Celkom dobrý odhad dostaneme ak porovnáme odhad miery zisku na najbližších 12 mesiacov (forecasted earnings yield) s P/E koeficientom, ktorý v sebe zahŕňa zisky za posledných 12 mesiacov a rozdiel vyjadríme v percentách. Nezabudnime, že nepraktické P/E sa dá ľahko nahradiť mierou zisku v %. Zisk a rast zisku, ako uvidíte ďalej, sú podstatné faktory pre určenie vnútornej hodnoty akcie. Legendárny finančník Peter Lynch a mnoho ďalších hviezd používa GPE (Growth to P/E ratio) aj na vyjadrenie hodnoty akcie. Keď GPE má hodnotu nad 1,00 - akcia je považovaná za podhodnotenú a naopak. Ja používam trochu komplexnejší pohlad, tak ako ho opíšem ďalej.
3.) PODHODNOTENOSŤ (undervaluation)
Tento parameter môžeme definovať ako stav, kedy je trhová cena akcie (price) menšia ako jej vnútorná hodnota (value). Čím väčší je tento rozdiel, tým väčšie je moje presvedčenie, že skôr, či neskôr bude cena akcie stúpať smerom k objektívnej hodnote. Často sa také akcie považujú aj za bezpečnejšie.
Pre stanovenie vnútornej hodnoty sa používajú rôzne metódy. Je na každom investorovi, aby sa sám rozhodol, ktoré považuje za správne a objektívne. Iste pochopíte, že ja ako agresívny typ obchodníka, ktorý rád investuje do vysokorastových a ziskových akcií nebudem používať dividendový diskontný model. Je to jednak preto, že väčšina firiem vďaka silnému rastu jednoducho dividendy nevypláca a takisto aj preto, že tento model považujem za nepraktický, neobjektívny a matematicky nestabilný.
Pri skúmaní vnútornej hodnoty si musíme uvedomiť skutočnosť, že o peniaze investorov súťaži trh akciový proti trhu dlhopisovému. ,,Money goes where money grows,, Peniaze idú tam, kde rastú. Peniaze idú do akciového trhu a ceny akcií rastú vtedy, keď rastú zisky korporácii , je nizka inflácia a nízke úrokové sadzby. Pri nízkých ziskoch firiem sa ceny produktov a služieb zvyšujú a tým rastie inflácia a centrálna banka zvyšuje úroky.Tie lákajú investorov do oveľa bezpečnejších investícií do dlhopisov, čím sa odčerpávajú peniaze z akciového trhu a ceny akcií klesajú.
Pri stanovení vnútornej hodnoty sú teda klúčovým faktorom zisky korporácií, ale stále v porovnaní s výnosnosťou dlhodobých AAA podnikových dlhopisov (corporate bonds ). Ako som už písal, v praxi sa zisky vyjadrujú pomocou EPS, alebo P/E koeficientom, pričom odporúčam ovela prehľadnejšiu konverziu na mieru zisku v %. A keďže sú akcie oveľa riskantnejšie ako dlhopisy, je veľmi rozumné, aby bola miera zisku aspoň rovnaká,alebo vyššia ako úroková miera týchto dlhopisov. Ak vypočítame odhad hodnoty v takomto vzťahu, môžeme pridávať ďalšie kritické faktory. Pri výpočtoch, ktoré sú pre mňa logické a ktorým vždy dôverujem sa pridáva faktor rentability ROTC ( Return on Total Capital ), pričom Total capital = majetok + dlhodobý dlh. K tomu sa pridáva odhadovaný 12 mesačný rast ziskov (Earnigs Growth) a očakávaná miera inflácia (CPI inflation rate). Upozorňujem na fakt, že rast ziskov a inflácia sú pritom v takom istom vzťahu ako zisky a úrokové sadzby. Taký výpočet vnútornej hodnoty je možno trochu komplikovaný, ale jasne ukazuje, že hodnota akcie rastie, keď rastie zisk na akciu, rentabilita a koeficient rastu. A naopak, hodnota akcie klesá, keď rastie inflácia a úrokové sadzby. Matematický vzorec pre takýto výpočet obsahuje dosť veličín a je dosť zložitý, ale verím, že je pre moje potreby správny , dôveryhodný a maximálne objektívny.
A keďže sa všetky faktory a okolnosti podielajúce na vnútornej hodnote akcie neustále menia, chcem mať tento parameter neustále updatovaný a čerstvý. A na to upozorňujem osobitne. Neuspokojte sa s dobrými parametrami na príliš dlhú dobu. Fundamenty sa neustále menia na všetkých troch úrovniach: podnikovej, odvetvovej i makroekonomickej. Preto neustále držte vybrané firmy pod kontrolou. Mne sa osvedčila zbežná denná kontrola podla správ a selektívna fundamentálna analýza asi 200 vybraných firiem dvakrát za mesiac. A s ktorýkolvek titulom idem práve obchodovať,chcem mať o ňom aj ihneď informácie – a to jeho aktuálne fundamentálne parametre v podobe v akej som ich opísal.
Ako vidíte, zisk a rast sú už samé osebe dva velmi mocné faktory zvyšujúce hodnotu akcie. Ak sú teda predpoklady ohľadom nich nadpriemerné, mal by byť o akciu väčší záujem , čo by mala logicky vyjadrovať aj vyššia cena. Ak v tomto bode pridáme aj fakt podhodnotenosti, teda skutočnosť, že cena je nižšia ako vnútorná hodnota, máme podla môjho názoru to najlepšie, čo môžme s fundamentálnej analýzy vyťažiť.Máme zdravú a úspešnú firmu ktorú trh ešte neobjavil a je tu vysoká pravdepodobnosť nárastu ceny. A to je pre mňa ten pravý zdroj pozitívneho očakávania, istoty a určitej bezpečnosti.
V súvislosti s fundamentálnou analýzou by som rád ešte spomenul dva pojmy:
BEZPEČNOSŤ ( Safety )
Pri agresívnom obchodovaní sa faktor rizika berie do úvahy len okrajovo, ale to neznamerná, že nie je dôležitý. Je dôležitý do tej miery, do akej sú pre nás dôležité aj straty. A práve kvôli predchádzaniu stratám si musíme uvedomiť, čo bezpečnosť akcie znamená a s čím súvisí. A preto len pár poznámok. Pojmy ako volatilita (kolísanie ceny) a beta faktor som už spomínal v teórii. Bezpečnosť súvisi hlavne s veľkosťou, ziskovosťou a historickou stabilitou firmy. Všeobecne platí, že väčšie firmy sú aj oveľa bezpečnejšie. Ale pozor, neznamená to, že najväčší = najbezpečnejší. Platí to zvlášť v tejto hektickej ,,postEnronovej,, dobe, kedy padajú mýty o neotrasitelnej stabilite gigantov. Veľmi veľké firmy často strácajú flexibilitu a agresivitu, čo sa môže prejaviť hlavne v horších časoch. Pri ziskovosti odporúčam posudzovať stálosťa predpovedateľnosť výkonnosti. Najväčšie riziko, ktoré investori podstupujú je cenový pokles ak firma pri zverejnení ziskov nesplní očakávania analytikov. Čím dlhšia je história k posúdeniu - tým lepšie. Firma nemusí vyplácať dividendy, aby bola považovaná za bezpečnú. Ak ich však vypláca, treba posúdiť i dividendovú históriu. Ďalším rizikom sú neúmerne veľké dlhy. Všímajte si pomer dlh/majetok (debt/equity) a balance sheet (firmy v USA si dávajú úroky z pôžičiek do nákladov). A nakoniec - mnoho investičných profesionálov vraví, čím vyššia je podhodnotenosť, tým vyššia je i bezpečnosť a naopak.
NAČASOVANIE ( Timing )
Fundamentálna analýza nám pomáha rozhodnúť, čo máme kúpiť a čo predať. Do určitej miery ukazuje aj najvhodnejší čas pre naše rozhodnutia. Ide hlavne o načasovanie v súlade s hospodárskym cyklom a postavením odvetvia, ale aj o načasovanie pri krátkodobých investíciach. Nekupujte akcie, ktorých cena klesá ! Akokolvek lukratívne sú fundamenty, naším poslaním je produkovať zisky a eliminovať straty. A klesajúca akcia, to sú straty ! Aj keď investujete na dlhšiu dobu, radšej počkajte, kým začne cena akcie stúpať a potvrdí sa rastový trend a až potom kúpte. Nenahováram vás na technickú analýzu, len radím, rešpektujte ju aspoň do tej miery, že sa pozriete na graf vývoja ceny, prípadne objemov. To sa týka aj vývoja na trhu a v danom odvetví. Správne načasovanie je podľa mňa predpokladom až kritickým bodom nášho úspechu. Keby sme ovládali umenie, kedy kúpiť a kedy predať nepotrebovali by sme už žiadne iné analýzy ani know-how. Zarábali by sme na všetkom a nepoznali by sme straty.
Záver. Fundamentálna analýza je mocná zbraň. Umožní Vám vyhrať mnoho súbojov, keď jej budete rozumieť a správne ju používať. Pomôže Vám vybrať tie pravé akcie a urobiť správne rozhodnutia v tom správnom čase. Všetko, čo Vám treba sú vierohodné dáta, informácie a výpočty. A tie správne odpovede na správne položené otázky. Skôr než kúpíte nejaké akcie, mali by ste vedieť odpovedať aspoň na tieto: Je firma zisková? Akú skutočnú hodnotu majú akcie? Sú akcie podhotené, alebo sú nadhodnotené? Ako sú bezpečné? Ich cena stúpa, či klesá? Aká je predpoveď zisku na akciu? Aký je odhad rastu ? Aký majú PEG koeficient ? Ak sa vyplácajú dividendy - aké sú velké, ako rastú a aké sú bezpečné ? Vyhovujú tieto akcie môjmu štýlu investovania? Kedy by som ich mal kúpiť a kedy by som ich mal predať? Veľa šťastia.
<< Späť na články
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: https://smartinvestor.sk