Ako-investovať - fórum

Ahojte,

nedávno ma napadlo sa pozrieť, že koľko má Slovensko v rozpočte vyčlenených prostriedkov na splácanie úrokov - teda koľko Slovensko platí na úrokoch. Napr. v roku 2011 bolo na úroky schválených 1 163 188 351€, ale stav k 31.12.2011 bol 1 043 505 960 €. No a pri roku 2012 som natrafil na niečo, čomu nerozumiem a bol by som rád, ak by mi to tu niekto ozrejmil.

Takže v roku 2012 sa na úroky vyčlenilo 1 386 678 600 €, avšak upravený (asi zároveň aj skutočný) stav k 31.12.2013 bol 366 000 €. Prečo ten markantný rozdiel ? Čo za opatrenie nastalo ?

...tak isto v 2013, aj v 2014 je schválených iba 355 000 €.

Ďakujem.

rok 2012
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom
Celkové výdavky boli pôvodne rozpočtované v celkovej sume 1 386 679 tis. eur, rozpočtovými opatreniami boli upravené na 366 tis. eur, skutočné čerpanie dosiahlo 353 tis. eur a zahŕňa iba výdavky na manipulačné poplatky. Úprava schváleného rozpočtu súvisela s presunutím salda príjmových a výdavkových transakcií vzťahujúcich sa k finančným operáciám ARDALu do výdavkovej kategórie transfer rozpočtovej organizácii a zároveň došlo k zúženiu programovej klasifikácie z dvoch programov na jeden sumárny program Dlhová služba. Tak ako je uvedené už v komentári k rozpočtovej položke transfery rozpočtovej organizácii, v roku 2012 bol pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadený samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu), ktorý slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav tohto mimorozpočtového účtu sa mesačne vyrovnáva transferom z výdavkového rozpočtového účtu a ku koncu roka má nulový zostatok.

platby urokov je vidiet na saldo účte Štátneho dlhu
Výdavky spolu 1 440 494
v tom: Úroky zo štátnych dlhopisov + obchody +úvery 1 075 549
Úroky z refinančného systému - ŠP 40 971
Disážio (diskont CP) 312 229
Poplatky 11 745

Inak zalezi aj od toho, ci to pozeras na hotovostnom principe alebo podla ESA 95. Odporucam pozerat podla ESA 95, pretoze v hotovostnych cislach sa napriklad cely diskont pri zero-coupon bonde uctuje jednorazovo do daneho roka -- pricom ESA 95 ho rozlozi akrualne rovnomerne na jednotlive roky pocas ktorych bol vydany.

Inak vyzera to tak, ze vydavky na obsluhu dlhu budu tento rok o dost nizsie nez boli rozpoctovane, pretoze ARDAL emitoval hlavne zaciatkom roka ked boli uroky na trhu na historickych minimach.

Petok - vďaka, ale nevieš mi to preložiť (alebo niekto iný) ? Stále mi to nie je jasné, že čo sa to vlastne udialo. Výdavky na úroky od teraz nebudú súčasťou rozpočtu alebo ako ?

Martin - určite budú nižšie ? Pochopil by som, ak by štát tými lacnými tohtoročnými pôžičkami predčasne splatil staršie a drahšie dlhopisy. Jednoducho by sa ihneď refinancoval - ale to sa ale asi nemôže, či áno ?

Neviem síce ako funguje to naše riadenie štátneho dlhu (až teraz som sa o to začal zaujímať). Som v tom, že štát si tento rok trikrát požičal, aby mohol splácať alikvotné časti istín. To znamená, že stále musí splácať aj staré drahšie pôžičky, ale aj nové lacnejšie pôžičky. Takže mne z toho vychádza, že výdavky na úroky nebudú nižšie ako schválené, ale budú o niečo vyššie (ibaže by sa tento rok splatili nejaké dlhopisy - neviem to nájsť, či sa nejaké splatili ).

Petok - vďaka, ale nevieš mi to preložiť (alebo niekto iný) ? Stále mi to nie je jasné, že čo sa to vlastne udialo. Výdavky na úroky od teraz nebudú súčasťou rozpočtu alebo ako ?

Znamena to, ze v tom materialy tych 360 tisic predstavuje len emisne poplatky -- napr. feecko aranzerovi co robi syndikovanu emisiu. Uctovanie urokovych nakladov dlhu sa zmenilo -- uz nepojde priamo z rozpoctu, ale bude vedene ako prispevok pre ARDAL... proste uctovna zmena, preto ten pokles.

Martin - určite budú nižšie ? Pochopil by som, ak by štát tými lacnými tohtoročnými pôžičkami predčasne splatil staršie a drahšie dlhopisy. Jednoducho by sa ihneď refinancoval - ale to sa ale asi nemôže, či áno ?

Medzirocne budu v absolutnych cislach o nieco vyssie, ale iba minimalne. Priemerna urokova sadzba na dlhu urcite klesne. Samozrejme, ze stat moze predcasne splatit svoj dlh -- robi sa to formou buybackov na sekundarnom trhu. Podobne ako sa vypise aukcia na predaj bondov tak sa da vypisat aj aukcia na nakup bondov /zo strany ARDAL-u/...

Neviem síce ako funguje to naše riadenie štátneho dlhu (až teraz som sa o to začal zaujímať). Som v tom, že štát si tento rok trikrát požičal, aby mohol splácať alikvotné časti istín. To znamená, že stále musí splácať aj staré drahšie pôžičky, ale aj nové lacnejšie pôžičky. Takže mne z toho vychádza, že výdavky na úroky nebudú nižšie ako schválené, ale budú o niečo vyššie (ibaže by sa tento rok splatili nejaké dlhopisy - neviem to nájsť, či sa nejaké splatili ).

Ohladom riadenia dlhu odporucam precitat si napr. toto:

http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20 ... 1_2014.pdf" onclick="window.open(this.href);return false;

Stat si v principe poziciava jednak na to, aby vykryl aktualny deficit plus aby roloval maturujuce bondy. Plus niektore dalsie veci ako napr. cashovy contribution do ESM a podobne. Naopak, veci ako privatizacia ci superdividenda znizuju potrebu financovania, kedze prinasaju cash. Okrem toho dost zalezi od toho, aku si chce stat udrziavat likviditnu rezervu /cash, ktory si pozicia navyse oproti tomu, co realne potrebuje, a ktory sluzi ako urcita poistka keby sa situacia na trhoch zhorsila/-- ta v poslednych rokoch dost kolisala.

Super. Díky Martin za vysvetlenie.