Ako-investovať - fórum

Zdravim,

i kdyz mozna se protahne mozna bublina dele i v radu mesicu,tak prece jenom pro ty, kteri zapomneli, ze nakup a drz akcii je spojeno s 50+% propady a mozna ted i dluhopisy budou na tom podobne...http://public.media.foxnews.com/2015/08 ... _WMPG4.mp4

Enjoy,

Martin, ekonom, Chicago, USA

18 grafov, ktoré vysvetľujú, že umelá inteligencia nie je nadhodnotená
https://www.thevccorner.com/p/coatue-ai ... s?r=1krivi

Spoločnosť Coatue práve publikovala jednu z najdiskutovanejších správ v oblasti technológií a financií tohto roka.
Po štúdiu 30 bublín za 400 rokov dospel hedžový fond Philippa Laffonta s hodnotou 54 miliárd dolárov k záveru, že umelá inteligencia nie je bublina, ale skorá priemyselná revolúcia .

MiBi napísal: ↑St 05 11, 2025 9:05 am 18 grafov, ktoré vysvetľujú, že umelá inteligencia nie je nadhodnotená
https://www.thevccorner.com/p/coatue-ai ... s?r=1krivi

Spoločnosť Coatue práve publikovala jednu z najdiskutovanejších správ v oblasti technológií a financií tohto roka.
Po štúdiu 30 bublín za 400 rokov dospel hedžový fond Philippa Laffonta s hodnotou 54 miliárd dolárov k záveru, že umelá inteligencia nie je bublina, ale skorá priemyselná revolúcia .

No ten graf 8 celkom príjemný nie je. Konštatovanie že to pôjde znova hore nie je ničím podložené.

Keď bublina začne praskať, nie je rozumné všetko predať? Alebo je lepšie čakať, kým úplne praskne – a dúfať, že sa trh časom opäť uráči rásť?

Odkial zistis ze uz praska a nie je to len korekcia? Rad by som si pozical tu vestecku gulu

Veštenie nie je potrebné – stačí sledovať trh v reálnom čase. Ak sa pomýliš pri predaji, máš možnosť znovu nakúpiť a tým obmedzíš veľkosť straty, ktorú si sám určíš – a ktorá je tvojou stratou. Takto rozhoduješ sám o osude vlastných investícií. Ak nereaguješ, spoliehaš sa na trh – a ten sa nezaujíma ani o teba, ani o mňa.

Akciový index S&P 500 v zóně smrti?

Něco pro fanoušky monetarismu – když akciový trh očistíme o měnovou inflaci za posledních 100 let, zjistíme, že od 30. let 20. století byl problém se udržet nad 6 000 body.
Vlastně tu můžeme sledovat zase onen „návrat k normálu“, který nekompromisně probíhá v průběhu času na trzích.
Jinak 20. léta vypadají zajímavě tím, jak pohledem peněžní zásoby byl akciový trh v USA nesmírně nafouknutý.

https://www.linkedin.com/posts/jaroslav ... 20864-wuIj

Inými slovami, S&P 500 prekonal infláciu. Čo by sa stalo, keby ste vôbec neinvestovali?

Výpočet inflácie nezahŕňa aktíva ako akcie, zlato či nehnuteľnosti. Keby sa do výpočtu inflácie zahrnuli, inflácia by zrejme ani „neexistovala“ – najmä pre tých, ktorí dokážu aj investovať.

Predpovedat vrchol cenovej urovne bubliny akehokolvek aktiva (SP500, zlato, ropa, EURUSD, TESLA, BTC ...) beziaceho na steroidoch ludskej stadovitosti, alebo hlbku padu akehokolvek aktiva, je mne osobne absolutne nemozne.
Je mi vzdy uplne neuveritelne, ze ludia sa vedia vyhecovat az k takym cenovym urovniam, kam to pri hysteriach zachadza.

Je to akoby sa v ustave choromyselnych hrali na burzu a sustavne a opakovane by prekvapovali osetrovatelov stale sialenejsimi cenami, ku ktorym pocas tej ich hry dokazali zajst. Ziaden z osetrovatelov by nemal sancu vyhrat v hre idiotov, lebo by v nej nenachadzal pravidla. I ked idiotom by sa zdalo, ze to pravidla ma - take ich svojske pravidla.

Netreba odhadovať vrchol bubliny, stačí sledovať trend od kúpy. Pokiaľ dokážeš predať so ziskom, nemusíš sa trápiť ničím – nie je to ako rozvod.

Výstraha od Raya Dalia
Zakladateľ hedžového fondu Bridgewater Associates Ray Dalio upozorňuje, že americké akcie nesú čoraz viditeľnejšie znaky bubliny, živené veľkým príbehom umelej inteligencie a ochotou platiť za budúci rast čoraz viac. Zároveň však dodáva, že samotná diagnóza „bublina“ nie je dôvod na okamžitý útek z trhu, kľúčový je však spúšťač, ktorý by prehnané očakávania „prepichol“. Takým spúšťačom môže byť sprísnenie finančných podmienok, slabšie než očakávané firemné zisky, prípadne regulačné prekážky, ktoré zbrzdia monetizáciu investícií do umelej inteligencie. Riziko podľa neho nespočíva v krátkodobej volatilite, ale v tom, že dnešné vysoké valuácie môžu viesť k nízkym dlhodobým výnosom, ak sa príbehy nenaplnia číslami. Preto odporúča skôr trpezlivosť a riadenie rizika než časovanie trhu a dôležitá je diverzifikácia, menšia páka a sústredenie na kvalitu cashflow. Inými slovami, bublina sama osebe nevelí „predaj“, ale vyžaduje väčšiu pokoru, lepšiu disciplínu a pripravenosť na možné prekvapenia

ake vselijake ciary sa daju nakreslit cez S&P 500:

Mikloš chystá nejaký politický comeback? V posledných pár mesiacoch je úplne všade.

Po prasknutí internetovej bubliny došlo k jasnému presunu kapitálu do bezpečnejších sektorov, ako je zdravotníctvo (PE ~23,8 počas bubliny), doprava (~12,8), poistenie (~9,9) alebo distribúcia spotrebného tovaru (~18,9). V čase, keď boli v centre pozornosti špekulatívne internetové spoločnosti, tieto segmenty zostali relatívne podhodnotené.
Dnes možno podobne nízke ocenenia v rozmedzí 10–14-násobku zisku nájsť v sektoroch poistenia, telekomunikácií a spotrebného tovaru a odevov. Zdroj: https://sk.xtb.com/hubfs/%5BSK%5D%20Outlook%202026.pdf
Počas internetovej bubliny najviac rástli sektory spojené s internetom a komunikáciami. Podiel hardvérových spoločností na trhovej kapitalizácii S&P 500 vtedy dosiahol viac ako 26 % (v súčasnosti je to len 9 %). Dnes sa do popredia dostávajú polovodiče, ktorých podiel v indexe S&P 500 vzrástol z marginálneho na viac ako 13 %.

Vážený priemerný PE lídrov dot-comov na vrchole býčieho trhu bol takmer 150 a v prípade špekulatívnejších spoločností presiahol 300. Dnes je priemerný PE pre koše hyperscalerov AI a dodávateľov AI približne 62, resp. 51. Je to vysoká hodnota, ale jasne nižšia ako úrovne zaznamenané na konci internetovej bubliny. Navyše, po vylúčení extrémne vysoko hodnotených spoločností Tesla a Palantir klesá PE hyperscalerov na ~27.
Naopak, spoločnosti poskytujúce infraštruktúru umelej inteligencie sa obchodujú v priemere vyššie, v rozmedzí 40–50-násobku zisku, bez jediných extrémnych výnimiek. Stojí za to pripomenúť, že ocenenia sú podložené aj finančnými výsledkami. Dobrým príkladom je spoločnosť Nvidia, ktorej cena akcií vzrástla viac
ako desaťnásobne, rovnako ako jej zisky, čo ponechalo ocenenie na približne rovnakej úrovni. V ére
dot-comov takáto synchronizácia ziskov s cenou vo väčšine prípadov jednoducho chýbala.

Dalsia analogia, podla nej mame este 2 roky https://x.com/Solix_Trade/status/2001899492728279061

Wolf napísal: ↑Št 08 01, 2026 8:52 am Screenshot 2026-01-08 at 8.51.47.png

len ci ozaj tie peniaze zarabaju - ci len neobjavili kreativne uctovnictvo, ci nie su poprepajani pomaly ako banky - pad jednej entity sposobi domino efekt celeho segmentu a mozno aj trhu ( nedavno len Oracle sa trocha zatriasol a uz skoro panika). Na druhej strane to vzajomne pochytanie sa za ruky znamena ze vlada musi v pripade potreby zachranit cely segment AI - inac pojde dole z utesu vsetko.

Dalsia uvaha o AI Bubline: https://danielkojnok.substack.com/p/bub ... -sa-pozera

MAINSTREAMOVÁ EKONÓMIA ROZUMIE, ŽE CAPEX UMELEJ INTELIGENCIE JE BUBLINA.
NEROZUMIE PREČO.
RAKÚSKA ŠKOLA ODPOVEĎ MÁ — A MÁ JU OD ROKU 1912.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
"Boom nemôže pokračovať donekonečna. Skončí sa dvomi spôsobmi: buď dobrovoľným zastavením ďalšej úverovej expanzie, alebo katastrofou meny, ktorú expanzia poháňa."
— Ludwig von Mises, Human Action (1949)
Mises napísal túto vetu pred sedemdesiatimi siedmimi rokmi. V apríli 2026 OpenAI uzavrelo financovanie pri valuácii 852 miliárd dolárov. V tom istom čase Oracle vykázalo voľný cash flow mínus 24,7 miliardy dolárov. Bloomberg zdokumentoval viac než 800 miliárd dolárov v kruhovom financovaní medzi Nvidia, OpenAI, Oracle, CoreWeave a niekoľkými ďalšími hráčmi, ktorí si navzájom kupujú produkty za peniaze, ktoré si navzájom požičali.
Je to bublina. Ale to vie každý, kto v posledných šiestich mesiacoch otvoril ekonomické noviny. Zaujímavá otázka nie je či, ale prečo.
KRUH, Z KTORÉHO VYSTUPUJÚ PENIAZE
V prvej časti tejto série (link v komentároch) som popísal, ako Nvidia investovala miliardy do CoreWeave, ktorá za tieto peniaze nakupuje čipy od Nvidia. V druhej časti (link v komentároch) sme videli, že tento vzorec nie je výnimka — je to štruktúra.
OpenAI dostane peniaze od Nvidia, sľúbi nakúpiť čipy v hodnote 100 miliárd dolárov. Microsoft investuje do Nebius, ktorá nakupuje GPU od Nvidia. Oracle si požičiava na výstavbu dátacentier, ktoré prenajme OpenAI.
Každý jeden z týchto obchodov má vlastnú internú logiku. Sčítané dohromady tvoria niečo, čo Bloomberg pomenoval Infinite Money Glitch — nekonečnú slučku peňazí, ktoré sa vracajú samé sebe.
Nejde o to, či AI je užitočná technológia. Je. Ani o to, či Nvidia robí dobré čipy. Robí. Otázka je úplne iná — kde sa vzali peniaze, ktoré tento celý kruh financujú?
HAYEKOV TROJUHOLNÍK: AKO SA KAPITÁL ROZHODUJE, KAM TEČIE
Hayek bol Misesov žiak. Tam, kde Mises v 1912 popísal, ako úverová expanzia kazí ekonomické signály, Hayek o dvadsať rokov neskôr nakreslil schému, ktorá sa dá vysvetliť na chlebe.
Predstavte si všetko, čo musí spoločnosť urobiť, aby vznikol jeden krajec chleba. Niekto musí vypestovať pšenicu. Predtým niekto musel vyrobiť semená a hnojivá. Predtým niekto musel postaviť továreň na hnojivá. Predtým niekto musel vybudovať bane na fosfáty.
Hayek tomu hovorí štruktúra produkcie. Najnižšie rády sú veci blízko spotrebiteľa. Najvyššie rády sú veci vzdialené od spotrebiteľa, dlhodobé, špekulatívne.
A teraz to dôležité. O tom, koľko kapitálu tečie do najvyšších rádov produkcie, rozhoduje úroková sadzba. Keď sú úroky umelo nízke — lebo ich centrálna banka tlačí dole tlačením peňazí — zrazu sa "oplatí" aj projekt, ktorý sa zúročí o desať rokov pri rizikových predpokladoch. Stavajú sa bane, ktoré nikto nepotrebuje. Budujú sa továrne, ktoré nikto neuvedie do prevádzky.
Hayek to publikoval v roku 1931. A presne to popisuje, čo sa deje s AI.
DÔKAZY
Oracle — voľný cash flow desiatky miliárd dolárov v mínuse za posledné štyri kvartály. Špekulatívny projekt vyššieho rádu produkcie financovaný dlhom.
Stargate — január 2025 ohlásený projekt za 500 miliárd dolárov. V marci 2026 zrušená 600-MW expanzia v Texase. V apríli 2026 OpenAI úplne zastavilo britský Stargate. Presne tie projekty, ktoré Mises a Hayek mali na mysli pri malinvestmentoch.
CoreWeave — vlastný kapitál 1,3 miliardy dolárov, celkové záväzky 17,8 miliardy. Pákový efekt 1:14.
NBER štúdia — 90 % firiem, ktoré nasadili generatívnu AI, nevidí merateľný dopad na produktivitu. Bain odhaduje, že na návrat investícií by AI musela do roku 2030 generovať dva bilióny dolárov ročných príjmov. Aktuálne sa príjmy pohybujú v desiatkach miliárd. Rozdiel nie je rastová krivka. Rozdiel je hayekovský malinvestment.
KARPIŠ, ZLATÍ ŤAŽIARI A KOMPAS
Koncom roku 2024, keď bola pozornosť trhu obrátená na technologické akcie a ťažiari zlata sa obchodovali lacnejšie, než by zodpovedalo cene zlata, ktoré ťažia, otvoril som pozíciu v junior gold mineroch. O niekoľko týždňov skôr to isté nezávisle urobil aj Juraj Karpiš, s ktorým sme z tohto zhodou náhod vzniknutého paralelného trade nakrútili spoločný podcast.
Aplikovali sme ten istý rámec, aký v tomto článku používam na AI bublinu — len opačne. Tam, kde úverová expanzia tlačila kapitál do najvyšších rádov produkcie, uberala kapitál zo zlata a všetkého, čo si ľudia kúpia, keď neveria papierovým peniazom. Nie je to vysvetlenie, ktoré si vymyslíme až keď je po všetkom. Je to kompas — a kompas funguje obidvoma smermi.
Otázka teda nie je, či AI bublina praskne. Otázka je, čo sa stane potom — a kam pôjde kapitál, keď opustí Oracle, CoreWeave a ďalšie projekty, ktoré by pri normálnych úrokoch nemali existovať. Na to existujú nástroje. O niektorých z nich som už písal.

Dalsi clanok od autora: Bublina v AI: 1. časť - Oracle a Nvidia padajúce hviezdy umelej inteligencie nachadza tu https://danielkojnok.substack.com/p/inv ... -ai-1-cast