Ako to číta Ivan Mikloš: Kedy praskne AI bublina a čo to bude znamenať?
AI bublina je hybridom dobrej a zlej bubliny. Zlá stránka je daná predovšetkým dlhovým financovaním v čase, keď sú verjné fianancie v zlom stave. Dobrá spočíva v tom, že za sebou zanechá inovačnú infraštruktúru umelej inteligencie.
V tejto rubrike sme už pred rokom písali o AI bubline, a to najmä na základe názorov a argumentov bývalej viceprezidentky Medzinárodného menového fondu a profesorky ekonómie Gity Gopinath (tu) a predsedu Rockefeller International Ruchira Sharmu (tu).
Prvá menovaná upozorňovala najmä na to, že prasknutie AI bubliny bude mať omnoho závažnejšie dôsledky, ako keď pred štvrťstoročím praskla internetová dot-com bublina. Druhý menovaný vysvetlil na základe štyroch „o“ (over-valuation, over-investment, over-leverage a over-ownership), prečo je podľa neho bublina už enormne nafúknutá.
Ubehol rok a žiadna bublina nepraskla, pričom všetky štyri „o“ sú viac over, ako boli pred rokom. Je to dôkaz, že ide o zdravý rast a žiadna bublina neexistuje, ako tvrdí napríklad šéf Nvidie Jensen Huang či Peter Oppenheimer z Goldman Sachs? Alebo platí, že ešte neprišiel ten pravý čas na to, aby bublina praskla?
V októbrovom prieskume Bank of America medzi fondovými manažérmi bolo druhým najväčším rizikom prasknutie AI bubliny (po rastúcich výnosoch štátnych obligácií). Podľa analýzy StockTitan sa mediálny naratív preklopil od roku 2023 z „boomu“ na „bublinu“ a naspäť dovedna 26-krát, naposledy od boomu k bubline 8. a 9. októbra.
V najnovšom čísle Foreign Affairs vyšiel na túto tému nový článok Ruchira Sharmu. Sharma neprognózuje, kedy AI bublina praskne, hoci si je istý, že sa tak skôr alebo neskôr stane. Jeho článok je však hlavne o tom, čo to bude znamenať. Podtitul jeho článku je „Čo prežije po skončení boomu“.
Otázkou nie je či, ale kedy
Prvá dôležitá vec je, že AI je síce bezprecedentne transformačná technológia, ktorá sa šíri doteraz nevídanou rýchlosťou, ale to neznamená, že mení podstatu procesov, ktoré boli v minulosti spojené s inými zásadnými inovačnými technológiami (para, železnica, automobily, internet) a ktoré skôr alebo neskôr nafúkli bublinu, ktorá potom spľasla. Dokonca platí, že čím je táto inovácia zásadnejšia a univerzálnejšia a čím rýchlejšie sa šíri, tým je aj nafukovanie bubliny rýchlejšie a jej prasknutie nezvratnejšie. Otázka potom nestojí tak, či bublina spľasne, ale kedy sa tak stane. Na túto otázku však nevie s istotou odpovedať nikto.
Argument tých, ktorí tento záver spochybňujú (aj keď takých nie je veľa), je, že AI je oproti predchádzajúcim inou technológiou, lebo jej budúci prínos k rastu produktivity bude taký veľký a taký rýchly, že žiadna bublina sa v skutočnosti nenafúkne, a teda ani nepraskne.
Na úkor iných investícií
V súvislosti s AI hovorí každý o USA a Číne, ale medzi technologické veľmoci, ktoré masívne investujú do výskumu a vývoja spojeného s AI, patria aj Japonsko, Južná Kórea a Taiwan.
Potom nasledujú tzv. druhotní poskytovatelia služieb – krajiny ako Singapur či Malajzia, v ktorých americké a čínske AI giganty investujú miliardy do dátových centier, a takisto Mexiko alebo Vietnam s výrobou AI serverov či iného hardvéru.
Okrem toho vedie AI boom k rastúcemu dopytu po energii a po viacerých materiáloch a horninách, ako sú nikel z Indonézie, lítium z Austrálie, meď z Čile, Peru a Demokratickej republiky Kongo.
A potom sú tu ostatné krajiny, ktoré sú mimo hlavného investičného prúdu spojeného s AI, medzi ktoré patrí aj väčšina európskych krajín vrátane Slovenska. Problém je okrem iného v tom, že AI boom pohlcuje čoraz väčší podiel z investícií, takže dochádza k tomu, že miera investícií v ostatných sektoroch mimo AI stagnuje alebo dokonca klesá. Veľmi dobre to ilustruje situácia v USA, kde za ostatný rok súkromné investície do budovania dátových centier vzrástli o 50 percent, ale celkové ostatné investície do výstavby sa o 5 percent znížili. Investície do AI sú (minimálne v USA) aj hlavným dôvodom rastu ceny peňazí, a teda aj rastu výnosov amerických vládnych obligácií.
Východiská dot-com bubliny sme už prekonali
Prvý problém je nadhodnotenie ceny akcií AI technologických firiem. Veľké bubliny praskali počas ostatných 50 rokov vtedy, keď ceny očistené o infláciu vzrástli desaťnásobne v priebehu zhruba 15 rokov. Americký technologický akciový trh dosiahol túto úroveň už vlani.
Najčastejším protiargumentom je, že na rozdiel od dot-com bubliny generujú teraz AI giganty vysoké príjmy. Tie však generovali aj giganty dot-com éry, ako boli firmy Qualcomm, Oracle či Cisco, rast ich príjmov v druhej polovici 90. rokov bol podobný, ako je dnes rast príjmov AI gigantov, okolo 22 percent ročne.
Navyše, skutočné príjmy nemusia byť až také vysoké, ako sú tie deklarované, pričom hlavnou príčinou je tzv. kruhové financovanie. Veľkí globálni poskytovatelia cloudových služieb (hyperscalers) budujú dátové centrá a zároveň investujú do popredných poskytovateľov AI služieb, ako sú Open AI či Anthropic. Títo potom časť investovaných peňazí používajú na kupovanie služieb od tých istých hyperscalerov. Hyperscaleri s rastom hodnoty akcií AI firiem reportujú zvýšenie príjmov v kategórii „iné príjmy“. Takéto príjmy dosiahli v uplynulom roku štvrtinu ich príjmov.
S cenami akcií súvisí aj návratnosť dnešných investícií do AI, teda otázka, či dnešné astronomické investície do AI môžu v dohľadnej budúcnosti priniesť adekvátnu návratnosť. Za ostatné tri roky narástli tieto investície štvornásobne, čo je bezprecedentný rast. Kým v roku najvyššieho rastu pred prasknutím dot-com bubliny dosiahli investičné náklady 6 percent HDP, v súčasnosti je to 6,3 percenta HDP, ale rast investícií stále prudko stúpa.
Môže to zachrániť rast produktivity generovaný využitím AI? Zatiaľ sa to nezdá. Celkový faktor produktivity (total factor productivity) zatiaľ dokonca rastie omnoho pomalšie ako v ére internetového boomu.
Navyše, ekonóm William Nordhaus vypočítal, že len dve percentá príjmov vytvorených inováciami v minulosti (železnice, letiská, internet) smerovali k firmám, ktoré budovali infraštruktúru týchto inovácií. Zvyšok (teda takmer všetko) smeroval k biznisu a spotrebiteľom, ktorí tieto inovácie a infraštruktúru využívali.
Hrozia výrazne vyššie straty pre domácnosti
Ďalším problémom môže byť vlastníctvo, a to v tom zmysle, že podiel majetku (aktív), ktorý držia americké domácnosti v akciách, dosiahol 30 percent, čím prevýšil podiel z obdobia pred prasknutím dot-com bubliny (27 percent). Výrazne sa zvýšil aj podiel akcií, ktoré vlastnia zahraniční držitelia, pričom nielen inštitucionálni, ale aj zahraničné fyzické osoby. Väčšina všetkých investorov pritom investuje cez pasívne indexové fondy, ktoré rozkladajú investície rovnomerne do indexu S&P 500. Ten je ťahaný predovšetkým americkými technologickými gigantmi.
Za ostatných takmer sto rokov mala každá novšia prasknutá bublina väčšie negatívne dôsledky aj preto, že finančný a akciový trh rástol rýchlejšie ako reálna ekonomika. Kým v roku 1980 sa hodnota globálnych finančných trhov rovnala globálnemu HDP, v roku 2000 (pred dot-com krízou) to už bol trojnásobok svetového HDP a v súčasnosti je to už päťnásobok. To je aj dôvod, prečo by dnešný prepad indexu S&P 500 o 50 percent (teda rovnaký ako v rokoch 2001 a 2008) priniesol pre americké domácnosti dvakrát vyššie straty.
Ďalšia oblasť, ktorá pri porovnaní s dot-com bublinou nevyznieva v súčasnosti optimisticky, sa týka verejných financií a priestoru na znižovanie ceny peňazí. Kým v 90. rokoch držal americký Fed menovú politiku reštriktívnejšiu ako dnes a vláda hospodárila s prebytkami, dnes je situácia opačná. Fed drží úroky na nižšej úrovni, ako by zodpovedalo úrovni inflácie, a deficit verejných financií dosahuje rekordnú úroveň viac než 6 percent HDP. To potom vedie nielen k vysokému stimulovaniu investícií (vrátane tých do AI), ale aj k riziku, že po prasknutí bubliny nebude mať menová a fiškálna politika priestor na stimuláciu dopytu ani na pomoc firmám.
Dobré a zlé bubliny
Pri praskaní bublín je ešte dôležité rozlišovať medzi zlými a dobrými bublinami. Zlé sú tie, ktoré sú financované na dlh a neostávajú po nich inovácie a produktívne aktíva. Takže zlou bublinou bola realitná bublina z nultých rokov, ktorá viedla ku globálnej finančnej a ekonomickej kríze v rokoch 2008 – 2009. Negatívne dôsledky pre dlžníkov aj veriteľov trvali roky a bublina nepriniesla nič hodnotné – ani nové inovácie, ani nové odvetvia, len znehodnotené investície do budov, teda do betónu a tehál.
Dobrou bublinou bola zase dot-com bublina z roku 2001. Financovaná bola viac z privátneho kapitálu do majetku firiem, ale predovšetkým po sebe zanechala vybudovanú infraštruktúru globálnej internetovej siete. Recesia bola krátka a mierna, akcie sa síce nakrátko prepadli, ale potom znovu pomerne rýchlo rástli rovnako ako globálna ekonomika.
AI bublina je v tomto zmysle hybridom dobrej a zlej bubliny. Zlá stránka je daná predovšetkým dlhovým financovaním v situácii zlého stavu verejných financií, ale tá dobrá zase spočíva v tom, že za sebou zanechá inovačnú infraštruktúru umelej inteligencie, ktorá so sebou nesie popri rizikách aj značné možnosti, najmä čo sa týka budúceho rastu produktivity a technologického pokroku.
https://e.dennikn.sk/5640491/ako-to-cit ... /?ref=mwac
