Prečo je dnes ťažšie mať vlastné bývanie ako kedysi?
Napísané: Ut 14 02, 2017 4:34 pm
Moja otázka je trošku v širšom kontexte, nehnuteľnosti sú len takou čerešničkou na torte. Skôr je to taká otázka na zamyslenie. Prípadne som sa chcel podeliť o svoje názory.
S postupom doby/času, "napredovaním" ľudstva by si človek myslel, že logicky veci, ktoré boli luxus v minulosti, budú samozrejmosť v budúcnosti. A nie že v budúcnosti bude luxus to, čo bola v minulosti samozrejmosť.
Kedysi 25 ročný chlap mal v takom veku už založenú rodinu, vlastnú nehnuteľnosť a stačilo mu chodiť do roboty a žiť si život. Nemusel tak špekulovať ako dnes. Dnes sa človek v pondelok bojí, či v piatok nedostane výpoveď. Alebo pochybuje, či si vybral správnu "kariérnu" cestu, aby sa mal ako tak. Pracuje, ale stále to akosi nie je dosť. Nad rodinou nejak nerozmýšľa, lebo nevie či sa dokáže postarať vôbec o seba. Výplatu má takú, že len prežíva z mesiaca na mesiac (cca 80 % Slovákov). Nestačí mu len pracovať. Jednoducho stredná vrstva mizne. Poverty trap. Väčšina ľudí sa nemá šancu niekde posunúť, lebo aj keď sa im zvýši mzda, náklady na život vzrastú minimálne rovnako. Čiže ich život nemá nejakú cenu, lebo sú len doslova v tomto systém ľudským zdrojom, nič viac. Vidím to aj na svojich rovesníkoch. Jedine je výnimka pri tých, ktorí mali trochu lepšie šťastie a pochádzali z bohatšej rodiny a teda v ich prípade založiť si rodinu je predsa zodpovednejšie z finančného hľadiska.
Nehovorím, že je problém len v samotných platoch. Aj keby ľudia v priemere zarábali dajme tomu v Bratislave nie 1200€ ale 5000€, problém s bývaním by sa aj tak nevyriešil. Byty by nestáli 120 000€, ale 500 000€.
Sú tú však tieto základné problémy:
A/ nekontrolované vlastníctvo bytov
Byty by mali byť na bývanie, nie na nejaké investovanie či prenájom. Ak chceš investovať, založ si firmu a vytváraj hodnoty. Prípadne ak si postavíš domy či paneláky vo vlastnej réžii, tak si to vlastni. Inak nie.
B/ nekontrolované vlastníctvo prírodných zdrojov (potrebných aj na produkciu nehnuteľností) malou skupinou ľudí - čiže privátne vlastníctvo. Avšak ak štát nemá tieto zdroje vo svojom vlastníctve, bude platiť obrovskú prirážku súkromníkovi. Plus by tam bola (keďže je to náš štát a naši politici) obrovská korupčná prirážka.
Každopádne prírodne zdroje by mali byť vlastníctvom ľudí - teda štátu. Nie je to niečo, že to nejaký súkromník vyrobil a teraz to môže predávať. Prírodné zdroje sú pre nás všetkých a majú slúžiť pre blaho všetkých. Štát má dosť peňazí. Len sú veľmi veľmi zle prerozdelené. S bytovou otázkou by dokázal výrazne pomôcť. Čo z toho, že dávame peniaze napr. do nejakej armády na nejaké tanky, ktoré nemajú tvoriť hodnoty, ale ničiť a i tak niekde zhrdzavejú? Alebo milión zbytočných úradníkov a inštitúcií.
C/ veľmi dôležitý fakt - naša ponuka na realitnom trhu. Ľudí je viac (najmä dnes už dospelé deti z baby boom rokov), ale neprispôsobila sa tomu situácia na realitnom trhu. Všetci sledujeme ceny nehnuteľností alebo úrokových sadzieb, prípadne kúpyschopnosť obyvateľstva, ale na reálny produkt (ktorý majú peniaze reprezentovať) - teda nehnuteľnosti, akosi zabúdame. Dnes hovoríme len o poskytovaní hypoték, ktoré si ešte dovolíme nazvať produktom. O výstavbe bytov nie je ani reč. Keď sa urodí menej obilia, chlieb tiež bude drahší. Čo budeme dávať potom ľuďom jesť? Pôžičky? A tak to je aj s nehnuteľnosťami. Situácia sa vôbec neprispôsobila počtu obyvateľstva, stále naháňame ten istý počet bytov, ktoré boli postavené ešte kedysi za minulého režimu. Za 27 rokov tzv. demokracie som nezbadal, čo sa udialo pozitívne pre občana na realitnom trhu, aby z toho prosperoval bežný človek. Vidím len čo sa udialo v 90.-tych rokoch a na začiatku milénia - privatizácia ekonomicky zaujímavých podnikov v podstate mafiánmi. Privatizácia podnikov, ktoré vybudoval ľud. Za babku. Hriech za ktorý by mali mnohí vysieť.
Ak by realitný trh bola bublina, ktorá by praskla, bežný človek by na nej aj tak nedokázal profitovať. Buy low, sell high - zase by tie byty poskupovali len malé záujmové skupiny, ktoré nemajú záujem v nich bývať, ale len na nich zarobiť. Zarobiť v podstate na nijakej produktívnej činnosti. A bežný človek so svojimi relatívne veľmi nízkymi úsporami sa aj tak nedostane k bývaniu.
Hlavným problémom bývania je proste nedostatok bytov.
Je choré, aby pár kubíkov betónu stálo také obrovské peniaze a zadlžilo ľudí na 30 rokov. Čo z toho, že žijeme v modernejšej dobe, keď zabezpečiť si vlastné bývanie je komplikovanejšie, nedostupnejšie. Prečo minulý režim vedel zabezpečiť bývanie a táto "doba" nie? Ešte aj svojpomocne postaviť si dom pred pár desiatkami rokov bolo jednoduchšie ako teraz. A to, že vraj vo "vyspelom" západe tak ľudia žijú, že hypotéky sú samozrejmosť, ešte neznamená, že je to normálne. Aj milión ľudí sa môže zblázniť. Aj tu ľudia pozerajú farmu a pod. hlúposti, no to ešte neznamená, že tie relácie sú normálne, len preto, že ich sleduje veľké množstvo ľudí.
Normálny, obyčajný pracujúci človek má smolu dneska. Na jednej strane platíme dane a poistné. A za jeden rok sú to dosť veľké peniaze, ktoré by som pre seba lepšie vedel použiť ako náš štát. Na dane máme finančnú správu, na sociálne odvody sociálnu poisťovňu, na zdravotné odvody zdravotné poisťovne. Pýtam sa, načo je potrebné mať toľko inštitúcií? V konečnom dôsledku je to stále len peňažná komunikácia medzi občanom/firmou a štátom. Nestačila by jedna platba jednej inštitúcií jedným odvodom? A potom tie súhrne vyzbierané peniaze nech si štát rozdeľuje už ako potrebuje do jednotlivých kapitol. Všetci poznáme byrokraciu v týchto inštitúciách. Akú majú pridanú hodnotu pre občana? Aká je tam produktivita práce? 90 % pracovníkov by tam nemuselo byť. A bola by stále spravená rovnaká práca. A tie dane sú už téma samá o sebe. Malo by sa to zjednodušiť. Samé výnimky, odvolávky, strašne prešpekulovaný systém, ktorý pomáha len páru špekulantom. Aby veľká firma zaplatila pomaly menej na daniach ako zamestnanec alebo živnostník (pokiaľ ide napr. o daň z príjmov). No a tá 20% DPH je riadny prežitok, ekonomický nezmysel, zlodejina na koncových spotrebiteľoch. Radšej to nahradiť nejakou daňou, nazvali by sme to napr. daň za nákup, vo výške napr. 4 %, bez možnosti kadejakých odpočtov. Peniaze by išli priamo štátu a hotovo. Štát vyberie rovnaké množstvo peňazí, daňovník nemá drahšie nákupy o 20 % ale o 4 %, jedine prerobia špekulanti na vratkách, keďže teraz by štát nič nevrátil.
Zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne, tak to už je téma samá o sebe. Ktorý inteligent vymyslel, aby bola súkromná zdravotná poisťovňa? Aby zákonom povinnú platbu inkasoval súkromník? Veď je to neskutočná hlúposť. Toto mohol vymyslieť len nejaký politik, ktorý mal poslúžil týmto súkromným záujmovým skupinám (myslím, že to bolo za Dzurindu, nepamätám už presne). To jedného dňa si tu nejaký oligarcha povie, že ja založím Finančnú správu II a bude tvrdiť, že je to konkurencia k štátnej finančnej správe, lebo bude "schopný" lepšie použiť naše dane? O čom má byť to zdravotné poistenie? Veď používajme zdravý rozum predsa. Ak si niekto zlomí nohu/ruku a pod., operácia a liečba môže byť pre jednotlivca finančne veľmi náročná. Avšak ak sa takáto liečba rozpočíta medzi nás všetkých, už to nie je také náročné. Čím je viacej ľudí, tým viacej dokážu pomôcť jednotlivcovi s problémom a tým menšia škoda/finančná záťaž sa presúva na ostatných. Preto má zmysel jedna zdravotná poisťovňa a nie viac. Čím je viac zdravotných poisťovní, tým ma každá jedna poisťovňa menej poistených ľudí, tým pádom aj menej peňazí vyberie, menšia schopnosť lepšie diverzifikovať poistnú udalosť na veľké množstvo platiteľov. Keď menej peňazí vyberie, tak aj menej úkonov dokáže preplácať. Niektorí pseudoekonómovia, lobbysti či analytici z kadejakých samozvaných inštitútov, ktoré financuje ani nevieme kto, Vám budú tvrdiť, že čím viac poisťovní, tým lepšia konkurencia. To ako čo má znamenať? Niektorá poisťovňa má preplácať viac úkonov a iná menej? Veď predpoklad je preplácať čo najviac zdravotných úkonov. A to dokáže len jedna silná poisťovňa a nie milión malých. V Slovenských podmienkach však bádame situáciu, kde politici dovolili, že súkromné poisťovne môžu vytvárať zisk. Pýtam sa Vás, chceme poisťovňu, aby vytvárala zisk, alebo poisťovňu, aby fungovala a preplácala zdravotné úkony? Zisk nech si hľadajú v súkromnej sfére. Zo zdravotníctva nerobme ešte väčšiu obeť kapitalizmu. Na Slovensku však fungujú skupiny, ktoré cielene chcú vykonávať deštrukciu štátnej poisťovne (napr. samotní politici aj s tým tzv. krízovým manažérom Tomášom Druckerom, ktorý pracuje v podstate pre Pentu). Tým, že cielene robia úkony, aby štátna poisťovňa vyzerala ako mizerná poisťovňa, nepriamo vytvárajú pseudoargumenty na to, že súkromné poisťovne sú lepšie. Cieľom je, aby Penta úplne ovládla zdravotníctvo a zruinovať štátnu poisťovňu. Chceme za tieto peniaze zdravotnú starostlivosť, alebo aby tieto peniaze išli do poisťovne, ktorá má vytvárať zisk pre akcionárov (viď najmä súkromné poisťovne)? O tom má byť poistenie - o pomoci, nie o okrádaní veľkého množstva ľudí s cieľom vytvárania zisku pre pár ľudí. Čo z toho vyplýva? Mala by byť len jedna poisťovňa, štátna poisťovňa. Jedna poisťovňa, viacej poistníkov, viacej vybraných peňazí, lepší predpoklad na preplácanie väčšieho počtu úkonov. Cieľom poisťovne je pomáhať pacientom, nie dovoliť súkromníkom vytvárať zisk. Veď je to choré.
Každopádne samotný koncept poisťovne ako inštitúcie je zlý. Zamestnáva kopec zamestnancov, ktorí robia vo väčšine prípadov zbytočnú a neproduktívnu prácu; čiže zbytočné náklady na mzdy, prevádzkové náklady a pod. Zbytočné náklady, ktoré mohli byť radšej použité na preplácanie zdravotných úkonov. Je to len inštitúcia, ktorá má reálne iba presúvať peňažné prostriedky. Fakt na toto treba inštitúciu? Zdravotnú poisťovňu úplne zrušiť. Všetko toto môže robiť štát bez potreby nejakej inštitúcie, v podobe spravovania účtu. A každému bez výhrady preplácať zdravotnú starostlivosť. V ústave sa píše, že každý ma nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tak nech to tak aj je. Avšak v praxi je to tak, že tézy hlásané v ústave sú len fikcia s cieľom hrať sa na demokraciu a oblbovať ľudí. Proste každý, kto je plnohodnotným občanom Slovenskej republiky tak by mal nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a hotovo. Štát by to preplácal z vyzbieraných peňazí. A nie vymysleli sme tu nejaké zdravotné poistenie, inštitúcie a pod., ktoré len pohlcujú peniaze na rôzne hlúpe náklady, neproduktívne činnosti, ktoré by mohli byť použité naozaj na zdravotnú starostlivosť. A samozrejme vytvárajú priestor na rozkrádanie. Dnes sa vie každý (najmä v politike) obhajovať zákonnosťou. Ako keby zákon bola nejaká najvyššia morálna hodnota. Aj Norimberské zákony boli zákony, no neviem či ich bolo treba brať ako nejakú najvyššiu morálnu inštanciu, všetci vieme ako to dopadlo.
Takže kde ja dostávam pridanú hodnotu za tie dane a poistné? To, že vonku v noci ešte svieti svetlo, aby som videl že na chodníku je výtlk? Alebo že jedného dňa budem mať vraj starobný dôchodok? Tak sú rozflákané tie peniaze, že ľudia by dnes nemuseli mať problémy s bývaním, lebo tie peniaze by mohli byť použité na vytváranie skutočných hodnôt - napr. výstavba bytov. No a o nejakej korupcii vo verejnom obstarávaní netreba hovoriť.
Samozrejme, že nie je to problém ako len samotných politikov, štátu. Z tej ekonomiky sa nestal prostriedok, ale cieľ. Cieľom je len stále vyrábať viac, viac, a viac. GDP growth, that's all we care about. Či sa tie produkty kazia alebo nie, dôležité je, že sa vyrába. Ale či bohatneme všetci, alebo sme väčšina na tom stále rovnako, a bohatne len menšina, tak to už nás nejak nezaujíma. To, že je to neudržateľné a má to veľké environmentálne dopady, to nás nezaujíma. Dôležitý je krátkodobý cieľ - maximalizácia zisku. Ale je to zisk pre celú spoločnosť? Alebo len pre pár ľudí na úkor väčšiny?
Tým som chcel povedať, že dnes je určite ekonomická situácia horšia ako kedysi, je v mnohých oblastiach obrovský bordel. Doslova bordel. Školstvo, zdravotníctvo, bytová situácia. K tomu sa tu šíria absolútne morálne hlúposti zo západu. Ide do záhuby ten svet a táto spoločnosť. Veľké množstvo problémov v mnohých oblastiach. Stačí si prečítať Úpadok a zánik Rímskej ríše (Edward Gibbon). Analogicky to môžeme aplikovať na ktorúkoľvek dobu, ktorá zažíva úpadok.
Človek by si povedal, že s rozvojom vedy a techniky, rastom produktivity práce, znižovaním nákladov a rastom efektívnosti sa budú veci posúvať k lepšiemu a jednoduchšiemu životu. Že budeme mať toho viac, a za menej, viacej času strávime pri rodine. Dnes aká je pravda? Veľa ľudí ma jednak rodinu na Slovensku jednak musí ísť pracovať do zahraničia, lebo buď bude tu otročiť a žobráčiť, ale pôjde vonku. Nie s vidinou lepšieho života - pretože v danej krajine sú na tom podobne ako doma, akurát, že majú prácu, len aká-taká výhra je v tom, keď sa vrátia so zárobkom na Slovensko. No a Rumuni či Ukrajinci idú tu, my ideme ďalej na západ... Bývame v rodnej krajine v ktorej nežijeme. Neviem, čo sú to dnes za životy.
Tak sme sa naháňali za tým výdobytkom západu, ale neviem, či k nám prišli výdobytky. Či je toto fakt demokracia a kapitalizmus aký sme chceli. Človek, ktorý dnes nemôže mať normálne vlastné bývanie, je chudák. Je smutné, ak človek nemá miesto, ktoré môže nazvať domov. Ja by som mal radšej vlastné bývanie ako tie banány v obchode. Aj tak sme len potravinový odpad Európy, pričom naše vlastné poľnohospodárstvo je zdevastované.
S postupom doby/času, "napredovaním" ľudstva by si človek myslel, že logicky veci, ktoré boli luxus v minulosti, budú samozrejmosť v budúcnosti. A nie že v budúcnosti bude luxus to, čo bola v minulosti samozrejmosť.
Kedysi 25 ročný chlap mal v takom veku už založenú rodinu, vlastnú nehnuteľnosť a stačilo mu chodiť do roboty a žiť si život. Nemusel tak špekulovať ako dnes. Dnes sa človek v pondelok bojí, či v piatok nedostane výpoveď. Alebo pochybuje, či si vybral správnu "kariérnu" cestu, aby sa mal ako tak. Pracuje, ale stále to akosi nie je dosť. Nad rodinou nejak nerozmýšľa, lebo nevie či sa dokáže postarať vôbec o seba. Výplatu má takú, že len prežíva z mesiaca na mesiac (cca 80 % Slovákov). Nestačí mu len pracovať. Jednoducho stredná vrstva mizne. Poverty trap. Väčšina ľudí sa nemá šancu niekde posunúť, lebo aj keď sa im zvýši mzda, náklady na život vzrastú minimálne rovnako. Čiže ich život nemá nejakú cenu, lebo sú len doslova v tomto systém ľudským zdrojom, nič viac. Vidím to aj na svojich rovesníkoch. Jedine je výnimka pri tých, ktorí mali trochu lepšie šťastie a pochádzali z bohatšej rodiny a teda v ich prípade založiť si rodinu je predsa zodpovednejšie z finančného hľadiska.
Nehovorím, že je problém len v samotných platoch. Aj keby ľudia v priemere zarábali dajme tomu v Bratislave nie 1200€ ale 5000€, problém s bývaním by sa aj tak nevyriešil. Byty by nestáli 120 000€, ale 500 000€.
Sú tú však tieto základné problémy:
A/ nekontrolované vlastníctvo bytov
Byty by mali byť na bývanie, nie na nejaké investovanie či prenájom. Ak chceš investovať, založ si firmu a vytváraj hodnoty. Prípadne ak si postavíš domy či paneláky vo vlastnej réžii, tak si to vlastni. Inak nie.
B/ nekontrolované vlastníctvo prírodných zdrojov (potrebných aj na produkciu nehnuteľností) malou skupinou ľudí - čiže privátne vlastníctvo. Avšak ak štát nemá tieto zdroje vo svojom vlastníctve, bude platiť obrovskú prirážku súkromníkovi. Plus by tam bola (keďže je to náš štát a naši politici) obrovská korupčná prirážka.
Každopádne prírodne zdroje by mali byť vlastníctvom ľudí - teda štátu. Nie je to niečo, že to nejaký súkromník vyrobil a teraz to môže predávať. Prírodné zdroje sú pre nás všetkých a majú slúžiť pre blaho všetkých. Štát má dosť peňazí. Len sú veľmi veľmi zle prerozdelené. S bytovou otázkou by dokázal výrazne pomôcť. Čo z toho, že dávame peniaze napr. do nejakej armády na nejaké tanky, ktoré nemajú tvoriť hodnoty, ale ničiť a i tak niekde zhrdzavejú? Alebo milión zbytočných úradníkov a inštitúcií.
C/ veľmi dôležitý fakt - naša ponuka na realitnom trhu. Ľudí je viac (najmä dnes už dospelé deti z baby boom rokov), ale neprispôsobila sa tomu situácia na realitnom trhu. Všetci sledujeme ceny nehnuteľností alebo úrokových sadzieb, prípadne kúpyschopnosť obyvateľstva, ale na reálny produkt (ktorý majú peniaze reprezentovať) - teda nehnuteľnosti, akosi zabúdame. Dnes hovoríme len o poskytovaní hypoték, ktoré si ešte dovolíme nazvať produktom. O výstavbe bytov nie je ani reč. Keď sa urodí menej obilia, chlieb tiež bude drahší. Čo budeme dávať potom ľuďom jesť? Pôžičky? A tak to je aj s nehnuteľnosťami. Situácia sa vôbec neprispôsobila počtu obyvateľstva, stále naháňame ten istý počet bytov, ktoré boli postavené ešte kedysi za minulého režimu. Za 27 rokov tzv. demokracie som nezbadal, čo sa udialo pozitívne pre občana na realitnom trhu, aby z toho prosperoval bežný človek. Vidím len čo sa udialo v 90.-tych rokoch a na začiatku milénia - privatizácia ekonomicky zaujímavých podnikov v podstate mafiánmi. Privatizácia podnikov, ktoré vybudoval ľud. Za babku. Hriech za ktorý by mali mnohí vysieť.
Ak by realitný trh bola bublina, ktorá by praskla, bežný človek by na nej aj tak nedokázal profitovať. Buy low, sell high - zase by tie byty poskupovali len malé záujmové skupiny, ktoré nemajú záujem v nich bývať, ale len na nich zarobiť. Zarobiť v podstate na nijakej produktívnej činnosti. A bežný človek so svojimi relatívne veľmi nízkymi úsporami sa aj tak nedostane k bývaniu.
Hlavným problémom bývania je proste nedostatok bytov.
Je choré, aby pár kubíkov betónu stálo také obrovské peniaze a zadlžilo ľudí na 30 rokov. Čo z toho, že žijeme v modernejšej dobe, keď zabezpečiť si vlastné bývanie je komplikovanejšie, nedostupnejšie. Prečo minulý režim vedel zabezpečiť bývanie a táto "doba" nie? Ešte aj svojpomocne postaviť si dom pred pár desiatkami rokov bolo jednoduchšie ako teraz. A to, že vraj vo "vyspelom" západe tak ľudia žijú, že hypotéky sú samozrejmosť, ešte neznamená, že je to normálne. Aj milión ľudí sa môže zblázniť. Aj tu ľudia pozerajú farmu a pod. hlúposti, no to ešte neznamená, že tie relácie sú normálne, len preto, že ich sleduje veľké množstvo ľudí.
Normálny, obyčajný pracujúci človek má smolu dneska. Na jednej strane platíme dane a poistné. A za jeden rok sú to dosť veľké peniaze, ktoré by som pre seba lepšie vedel použiť ako náš štát. Na dane máme finančnú správu, na sociálne odvody sociálnu poisťovňu, na zdravotné odvody zdravotné poisťovne. Pýtam sa, načo je potrebné mať toľko inštitúcií? V konečnom dôsledku je to stále len peňažná komunikácia medzi občanom/firmou a štátom. Nestačila by jedna platba jednej inštitúcií jedným odvodom? A potom tie súhrne vyzbierané peniaze nech si štát rozdeľuje už ako potrebuje do jednotlivých kapitol. Všetci poznáme byrokraciu v týchto inštitúciách. Akú majú pridanú hodnotu pre občana? Aká je tam produktivita práce? 90 % pracovníkov by tam nemuselo byť. A bola by stále spravená rovnaká práca. A tie dane sú už téma samá o sebe. Malo by sa to zjednodušiť. Samé výnimky, odvolávky, strašne prešpekulovaný systém, ktorý pomáha len páru špekulantom. Aby veľká firma zaplatila pomaly menej na daniach ako zamestnanec alebo živnostník (pokiaľ ide napr. o daň z príjmov). No a tá 20% DPH je riadny prežitok, ekonomický nezmysel, zlodejina na koncových spotrebiteľoch. Radšej to nahradiť nejakou daňou, nazvali by sme to napr. daň za nákup, vo výške napr. 4 %, bez možnosti kadejakých odpočtov. Peniaze by išli priamo štátu a hotovo. Štát vyberie rovnaké množstvo peňazí, daňovník nemá drahšie nákupy o 20 % ale o 4 %, jedine prerobia špekulanti na vratkách, keďže teraz by štát nič nevrátil.
Zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne, tak to už je téma samá o sebe. Ktorý inteligent vymyslel, aby bola súkromná zdravotná poisťovňa? Aby zákonom povinnú platbu inkasoval súkromník? Veď je to neskutočná hlúposť. Toto mohol vymyslieť len nejaký politik, ktorý mal poslúžil týmto súkromným záujmovým skupinám (myslím, že to bolo za Dzurindu, nepamätám už presne). To jedného dňa si tu nejaký oligarcha povie, že ja založím Finančnú správu II a bude tvrdiť, že je to konkurencia k štátnej finančnej správe, lebo bude "schopný" lepšie použiť naše dane? O čom má byť to zdravotné poistenie? Veď používajme zdravý rozum predsa. Ak si niekto zlomí nohu/ruku a pod., operácia a liečba môže byť pre jednotlivca finančne veľmi náročná. Avšak ak sa takáto liečba rozpočíta medzi nás všetkých, už to nie je také náročné. Čím je viacej ľudí, tým viacej dokážu pomôcť jednotlivcovi s problémom a tým menšia škoda/finančná záťaž sa presúva na ostatných. Preto má zmysel jedna zdravotná poisťovňa a nie viac. Čím je viac zdravotných poisťovní, tým ma každá jedna poisťovňa menej poistených ľudí, tým pádom aj menej peňazí vyberie, menšia schopnosť lepšie diverzifikovať poistnú udalosť na veľké množstvo platiteľov. Keď menej peňazí vyberie, tak aj menej úkonov dokáže preplácať. Niektorí pseudoekonómovia, lobbysti či analytici z kadejakých samozvaných inštitútov, ktoré financuje ani nevieme kto, Vám budú tvrdiť, že čím viac poisťovní, tým lepšia konkurencia. To ako čo má znamenať? Niektorá poisťovňa má preplácať viac úkonov a iná menej? Veď predpoklad je preplácať čo najviac zdravotných úkonov. A to dokáže len jedna silná poisťovňa a nie milión malých. V Slovenských podmienkach však bádame situáciu, kde politici dovolili, že súkromné poisťovne môžu vytvárať zisk. Pýtam sa Vás, chceme poisťovňu, aby vytvárala zisk, alebo poisťovňu, aby fungovala a preplácala zdravotné úkony? Zisk nech si hľadajú v súkromnej sfére. Zo zdravotníctva nerobme ešte väčšiu obeť kapitalizmu. Na Slovensku však fungujú skupiny, ktoré cielene chcú vykonávať deštrukciu štátnej poisťovne (napr. samotní politici aj s tým tzv. krízovým manažérom Tomášom Druckerom, ktorý pracuje v podstate pre Pentu). Tým, že cielene robia úkony, aby štátna poisťovňa vyzerala ako mizerná poisťovňa, nepriamo vytvárajú pseudoargumenty na to, že súkromné poisťovne sú lepšie. Cieľom je, aby Penta úplne ovládla zdravotníctvo a zruinovať štátnu poisťovňu. Chceme za tieto peniaze zdravotnú starostlivosť, alebo aby tieto peniaze išli do poisťovne, ktorá má vytvárať zisk pre akcionárov (viď najmä súkromné poisťovne)? O tom má byť poistenie - o pomoci, nie o okrádaní veľkého množstva ľudí s cieľom vytvárania zisku pre pár ľudí. Čo z toho vyplýva? Mala by byť len jedna poisťovňa, štátna poisťovňa. Jedna poisťovňa, viacej poistníkov, viacej vybraných peňazí, lepší predpoklad na preplácanie väčšieho počtu úkonov. Cieľom poisťovne je pomáhať pacientom, nie dovoliť súkromníkom vytvárať zisk. Veď je to choré.
Každopádne samotný koncept poisťovne ako inštitúcie je zlý. Zamestnáva kopec zamestnancov, ktorí robia vo väčšine prípadov zbytočnú a neproduktívnu prácu; čiže zbytočné náklady na mzdy, prevádzkové náklady a pod. Zbytočné náklady, ktoré mohli byť radšej použité na preplácanie zdravotných úkonov. Je to len inštitúcia, ktorá má reálne iba presúvať peňažné prostriedky. Fakt na toto treba inštitúciu? Zdravotnú poisťovňu úplne zrušiť. Všetko toto môže robiť štát bez potreby nejakej inštitúcie, v podobe spravovania účtu. A každému bez výhrady preplácať zdravotnú starostlivosť. V ústave sa píše, že každý ma nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tak nech to tak aj je. Avšak v praxi je to tak, že tézy hlásané v ústave sú len fikcia s cieľom hrať sa na demokraciu a oblbovať ľudí. Proste každý, kto je plnohodnotným občanom Slovenskej republiky tak by mal nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a hotovo. Štát by to preplácal z vyzbieraných peňazí. A nie vymysleli sme tu nejaké zdravotné poistenie, inštitúcie a pod., ktoré len pohlcujú peniaze na rôzne hlúpe náklady, neproduktívne činnosti, ktoré by mohli byť použité naozaj na zdravotnú starostlivosť. A samozrejme vytvárajú priestor na rozkrádanie. Dnes sa vie každý (najmä v politike) obhajovať zákonnosťou. Ako keby zákon bola nejaká najvyššia morálna hodnota. Aj Norimberské zákony boli zákony, no neviem či ich bolo treba brať ako nejakú najvyššiu morálnu inštanciu, všetci vieme ako to dopadlo.
Takže kde ja dostávam pridanú hodnotu za tie dane a poistné? To, že vonku v noci ešte svieti svetlo, aby som videl že na chodníku je výtlk? Alebo že jedného dňa budem mať vraj starobný dôchodok? Tak sú rozflákané tie peniaze, že ľudia by dnes nemuseli mať problémy s bývaním, lebo tie peniaze by mohli byť použité na vytváranie skutočných hodnôt - napr. výstavba bytov. No a o nejakej korupcii vo verejnom obstarávaní netreba hovoriť.
Samozrejme, že nie je to problém ako len samotných politikov, štátu. Z tej ekonomiky sa nestal prostriedok, ale cieľ. Cieľom je len stále vyrábať viac, viac, a viac. GDP growth, that's all we care about. Či sa tie produkty kazia alebo nie, dôležité je, že sa vyrába. Ale či bohatneme všetci, alebo sme väčšina na tom stále rovnako, a bohatne len menšina, tak to už nás nejak nezaujíma. To, že je to neudržateľné a má to veľké environmentálne dopady, to nás nezaujíma. Dôležitý je krátkodobý cieľ - maximalizácia zisku. Ale je to zisk pre celú spoločnosť? Alebo len pre pár ľudí na úkor väčšiny?
Tým som chcel povedať, že dnes je určite ekonomická situácia horšia ako kedysi, je v mnohých oblastiach obrovský bordel. Doslova bordel. Školstvo, zdravotníctvo, bytová situácia. K tomu sa tu šíria absolútne morálne hlúposti zo západu. Ide do záhuby ten svet a táto spoločnosť. Veľké množstvo problémov v mnohých oblastiach. Stačí si prečítať Úpadok a zánik Rímskej ríše (Edward Gibbon). Analogicky to môžeme aplikovať na ktorúkoľvek dobu, ktorá zažíva úpadok.
Človek by si povedal, že s rozvojom vedy a techniky, rastom produktivity práce, znižovaním nákladov a rastom efektívnosti sa budú veci posúvať k lepšiemu a jednoduchšiemu životu. Že budeme mať toho viac, a za menej, viacej času strávime pri rodine. Dnes aká je pravda? Veľa ľudí ma jednak rodinu na Slovensku jednak musí ísť pracovať do zahraničia, lebo buď bude tu otročiť a žobráčiť, ale pôjde vonku. Nie s vidinou lepšieho života - pretože v danej krajine sú na tom podobne ako doma, akurát, že majú prácu, len aká-taká výhra je v tom, keď sa vrátia so zárobkom na Slovensko. No a Rumuni či Ukrajinci idú tu, my ideme ďalej na západ... Bývame v rodnej krajine v ktorej nežijeme. Neviem, čo sú to dnes za životy.
Tak sme sa naháňali za tým výdobytkom západu, ale neviem, či k nám prišli výdobytky. Či je toto fakt demokracia a kapitalizmus aký sme chceli. Človek, ktorý dnes nemôže mať normálne vlastné bývanie, je chudák. Je smutné, ak človek nemá miesto, ktoré môže nazvať domov. Ja by som mal radšej vlastné bývanie ako tie banány v obchode. Aj tak sme len potravinový odpad Európy, pričom naše vlastné poľnohospodárstvo je zdevastované.