Ukrajina po vojne z investičného hľadiska

[iosephus]

Možno ešte predčasná téma, ale moje optimistické ja hovorí, že okyptená Ukrajina by sa mohla o pár mesiacov dočkať mieru, ktorý bude do veľkej miery trvalý. Aj keď za mňa nikdy nebude mať také bezpečnostné záruky aké požaduje, nejaká forma záruky tam byť musí, aby do krajiny začal prúdiť zahraničný kapitál. Nejde mi o ukrajinské firmy ani indexy (ak vôbec budú existovať), skôr európske a americké, ktoré môžu pracovať priamo na mieste.

Za takých podmienok premýšľam aké sú možnosti investične takú situáciu využiť, napadá mi viacero sektorov, doplnené o AI to delím na tieto oblasti:

1) Stavebné firmy
Strabag
Heidelberg Materials
Saint-Gobain
Vinci
Holcim

2) Zbrojársky priemysel
Rheinmetall
Leonardo
Saab
BAE Systems
Thales

3) Energetika
Total
OMV
Orlen

4) Banky
PKO Bank Polski
Erste Group
OTP Bank
Reiffeisen

Celkom novinka je podivuhodé ETF HANetf Ukraine Reconstruction UCITS ETF Acc (UKRN), ktoré má v sebe 50 firiem podieľajúcich sa na rekonštrukcii Ukrajiny. TER vysokých 0,65%, nominované len v marci 2026. Na XTB zatiaľ neexistuje.

[Murosik]

No to je podľa mňa ťažká otázka. Bavíš sa o investovaní do krajiny, ktorá bola pred vojnou najskorumpovanejšia alebo bola v top 3, podľa toho ktorú metriku si pozeral. Vojnou sa to rozhodne ešte zhoršilo.
Na druhú stranu po vojne môžeš čakať, že tam bude putovať množstvo podpory a subvencií a podobne a to takmer bez rozmyslu. Čiže ak budeš ochotný dačo pustiť aj bokom (dať úplatok aj úradníkom a politikom) tak tam budeš vedieť zarobiť. Lenže reálny rozvoj tá korupcia bude ťahať dole.
No a na záver, to je o trpezlivosti. Ak sa za 5 rokov naleje do Ukrajiny desiatky miliárd a rovnako sa im desiatky miliárd dlhu odpustia, ale krajina bude pre rozkrádačky stále v dezolátnom stave, každého prestane baviť liať peniaze do čiernej diery.
No a tam bude záležať, ako budú situáciu zvládať bezpečnostné zložky. Po konci vojny stratia prácu tisícky veľmi dobre platených vojakov, ktorí sa už nikdy nebudú vedieť ani len priblížiť k výplate, ktorú mali na bojisku. Čiže logickým vyústením bude živenie sa zločinom a násilým. A tak sa dá čakať rozkvet mafií čo bude ešte viac podporené korupciou.
Stavebné firmy tam určite krátkodobo zarobia. Toho sa nebojím. Veľké zbrojárske firmy sa možno nejaké dlhodobo ujmú. Ale v celkový dlhodobý (čiže aj po tom, čo sa vypne kohútik peňazí z EÚ) rozvoj podnikania v spoločností a rozvoj ekonomiky ako takej som skeptický

[Trumpeta1978]

Dôležité budu podmienky mieru. A od toho sa bude dat ocakavat dalsia stabilita statu z hladiska Ruska.
Problemom na UA bude dostatok ludí v produktivnom veku, lebo velka cast tych ktori su teraz v Europe, sa nebude chciet trvalo vratit.

[iosephus]

Preto vravím, že ma nazaujímajú ukrajinské firmy. To, že sa tam nakoniec väčšina povojnovej pomoci rozkradne, považujem za veľmi pravdepodobné. A to, že veľkú časť povojnovej spoločnosti budú tvoriť veteráni je len kliniec do rakvy.

Sústrediť sa tu preto chcem práve na firmy, ktoré zvýšia svoje zisky pôsobením na UA a následné odmenia akcionárov. Povedzme horizont 1 - 3 roky po mierovej zmluve.

[kixog47100]

Do lokalnych firiem urcite nie.
Ak tak tak do zahranicnych ktore tam budu pomahat s obnovou.

Napr.
Letecka doprava - ak bola znicena - Airbus, Boeing
Stavebne stroje - ak nie su sebestacny
Atd

Ale to by si musel mat tip ktore zahrancne firmy mozu z toho tazit.

Zahranicne banky v Rusku a v UE - nejake opustili trh.
Tie co zostali, prevzali konkurenciu po vojne z toho budu profitovat ak maju dost kapitalu, maju viac klientov ako pred vojnou. Mozu byt casom vacsie zisky.

[iosephus]

Tak zopakujem ešte tretíkrát, že do lokálnych firiem neplánujem investovať.

Úprimne sa mi veľmi nechce investovať ani do USA, keďže to bude Trump kto na slobodnom americkom trhu vyberie víťazov, ktorí si môžu zarobiť na Ukrajine.
Pri Európe sú tie možnosti ale celkom dobre predvídateľné, sú geograficky blízko, majú potrebný materiál a majú chuť to celé zaplatiť.

Poďme najskôr do toho stavebníctva, tam sú benefity jasné od začiatku. Priemerné P/E európskeho sektoru stavebných firiem je okolo 17:

Strabag (STR): P/E 11,05; Market cap 11B; P/B 1,89; Neukončený spor o Deripaska/Rasperia akcie (~24 % podielu, arbitráž čaká na verdikt 2026). Potenciálna udalosť môže byť catalyst aj riziko súčasne. Firma sa špecializuje na cesty, mosty a železničné trate a pôsobila priamo na Ukrajine až do roku 2018, kedy musela odísť, pretože bola klasifikovaná ako ruská spoločnosť kvôli Deripaskovmu 25 % podielu. Teraz, keď sa vlastnícka štruktúra postupne čistí a prebieha arbitráž, Strabag aktívne sleduje príležitosti v rámci povojnovej obnovy a pri rokovaniach v Rijáde vo februári 2026 sa znovu ocitol v pozícii potenciálneho vstupného hráča. Rakúska geografická poloha a dlhodobá prítomnosť v CEE regiónoch vrátane Slovenska a Česka znamená, že logistika, miestne tímy a regulatorná znalosť sú pripravené.

Heidelberg (HEI): P/E 16,45, Market cap 32B, P/B 1,78; prináša to, čo Ukrajina potrebuje v absolútne najväčšom objeme: cement. Firma prevádzkuje v Poľsku cementáreň v Górażdże pri Opole — najväčší a najmodernejší cementový závod Heidelbergu v celej Európe s kapacitou 3,6 milióna ton klinkeru ročne a celkovou cementovou kapacitou 6 miliónov ton v Poľsku. Historicky firma nadobudla majoritné podiely v cementárňach v Rumunsku a priamo na Ukrajine, čo znamená znalosť miestneho prostredia.

Wienerberger (WIE): P/E 16,64, Market cap 2,7B, P/B 0,99 je najpresvedčivejší prípad z hľadiska priamej výrobnej pripravenosti. Firma prevádzkuje viac ako 200 závodov v 28 krajinách, pričom hustá sieť závodov sa nachádza v Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku — všetky susedia s Ukrajinou. V roku 2024 tieto závody pracovali len na 57 % kapacity, čo ponecháva veľký priestor na škálovanie výroby pre Ukraji bez väčších investícií. Kľúčový je aj produktový fit: Porotherm tehly dosahujú tepelnú vodivosť 0,17–0,18 W/m²K, čo prekonáva nové ukrajinské normy energetickej efektívnosti o ~65 % — a obnova musí spĺňať európske NZEB štandardy, nie len jednoducho nahradiť to, čo bolo zničené. Firma sama deklaruje, že s kapacitou v susedných krajinách je pripravená na okamžité dodávky tehál, strešných krytín a plastových rúr.

Z Francúzov:
Saint-Gobain (SGO): P/E 13,7; Market cap 38B; P/B 1,57 je zaujímavý tým, že má priamy operatívny footprint nielen v CEE, ale aj na samotnej Ukrajine. Firma pôsobí na ukrajinskej trhu od roku 1995 cez dcérsku spoločnosť Saint-Gobain Construction Products Ukraine so sídlom v Kyjeve, kde predáva izoláciu Isover, stavebné omietky Weber, sadrokartón Rigips a akustické panely Ecophon. V Poľsku vlastní 25 závodov a zamestnáva 7 300 ľudí. Isover má navyše závod v Gliwiciach, do ktorého Saint-Gobain investoval 800 miliónov PLN — práve tento závod vyváža na Ukrajinu a po vojnovej obnove by mohol výrazne zvýšiť objem.

Vinci (DG.PA): P/E 14,9; Market cap 71B; P/B 2,31 je najväčší generálny dodávateľ v tomto portfóliu a má konkrétnu históriu s veľkými projektmi v bezprostrednej blízkosti. Vinci stál za výstavbou Černobylského ochranného krytu v hodnote 1,5 mld. € — ide o jeden z technicky najnáročnejších projektov v histórii stavebníctva, realizovaný priamo na ukrajinskej pôde. Objednávková kniha Vinci dosiahla bezprecedentné úrovne a firma plánuje voľný cash flow až 6 mld. € v roku 2026. Pre veľké infraštrukturálne tendre — diaľnice, mosty, energetická infraštruktúra — je Vinci prirodzeným uchádzačom vďaka schopnosti financovať a riadiť projekty v hodnote niekoľkých miliárd eur.

Do partie by bol dobrý aj Siemens, ale ten cenovo odišiel a návratnosť ich projektov bude trvať desaťročia, takže späť k stavebným firmám.

Z Poľska, hlavne firma Budimex (BDX.WA). Neviem či len zle pozerám, ale na mojom poľskom Xtb brokerovi nie sú poľské fimy?
Budimex (BDX.WA): P/E 24; Market cap 17,2B; P/B 12 Budimex cez ukrajinskú hranicu buduje priamo teraz — PKP PLK ho vybrala na modernizáciu dvoch úsekov železničnej linky 7 spájajúcej Varšavu s Dorohuskiem pri ukrajinskej hranici. CEO Artur Popko otvorene hovorí o ukrajinskej príležitosti, zdôrazňuje, že poľské firmy sú pripravené byť rovnocennými partnermi pri obnove, a firma má backlog nad 17 mld. PLN s vrcholom zákaziek predpokladaným okolo roku 2030. Navyše firma záámerne neznižuje stav zamestnancov a cielene si udržiava pracovnú silu práve na obdobie rastu zákazkovej knihy.

[iosephus]

Rozhodol som sa ostatné sektory (zbrojárstvo, energetika a banky) nateraz vypustiť. Pri zbrojárstve je budúcnosť výrazne zahrnutá v súčasnej cene, energetika a banky sú hudba budúcnosti, kde bude návratnosť trvať desiatky rokov a bude plne ohrozená korupciou.
Takisto vypúšťam poľskú firmu Budimex, jednak ju nemám kde nakúpiť, zároveň je valuačne mimo a ostatné firmy pokrývajú svojou činnosťou aj poľský trh.

Môj horizont je teda 1 - 3 roky od podpisu mierovej zmluvy, zameraný na najnutnejšiu a európskymi peniazmi zaplatenú rekonštrukciu.

Zostávajúcich päť firiem ďalej môžem rozdeliť na dve skupiny:
1) Stavebné firmy (Strabag, Vinci)
2) Výroba materiálov (Wienerberger, Heidelberg, Saint-Gobain)

Pri stavebných firmách hrozia komplikácie so štátnymi zákazkami, vysoké riziko korupcie, potenciálne oddiaľovanie kontraktov o mesiace a roky.
Naopak firmy na výrobu materiálov majú korupčné riziko oveľa nižšie, predajú materiál konečnému spotrebiteľovi bez nutnosti vyhrávať štátne tendre. Dopyt bude okamžitý.

Keď si chcem vytvoriť svoje "súkromné ETF", podiel firiem upravím podľa toho, aby materiálové firmy mali väčšie zastúpenie, aj keď Strabag je valuačne zaujímavejší, zvolil som nateraz rozdelenie viď príloha.

Načasovanie:
Ak berieme do úvahy, že ceny na trhoch predbiehajú realitu tak o pol roka, potom je asi najvyšší čas začať skladať portfólio. Po podpise mierovej zmluvy už bude neskoro. Rozdelím teda vstup na tri tranže:

1) Súčasnosť: keď prebiehajú len formálne rokovania, ale bez konkrétnych výsledkov.
2) Pri konkrétnom signále: prímerie, seriózne rokovanie, odsúhlasené garancie etc.
3) po podpise mierovej zmluvy: cenovo už budeme pravdepodobne úplne inde, ale to je OK.

[JUGGLER]

Pár poznámok prečo treba byť opatrný:

Z 52 už iba 22 miliónov. Ukrajina prechádza demografickou katastrofou

Na Ukrajine v roku 1992 po rozpade Sovietskeho zväzu žilo 52 miliónov ľudí.
Populačne druhá najväčšia republika bývalého ZSSR sa tým približovala takým európskym mocnostiam ako Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko, ktoré v tom čase mali takmer zhodne 57 miliónov obyvateľov

Ukrajinsky minister pre sociálnu politiku Denys Uľjutin odhaduje, že na území kontrolovanom Kyjevom žije už iba 22 až 25 miliónov ľudí.
Uľjutin to nedávno povedal pred novinármi, pričom zdôraznil, že „ide o katastrofu“.

O niečo vyšší odhad na rovnakom stretnutí prezentovala Ella Libanova, riaditeľka Inštitútu demografie a sociálneho výskumu pri Ukrajinskej národnej akadémii vied. Podľa Libanovej sa ukrajinská populácia na územiach pod kontrolou Kyjeva pohybuje na úrovni 29 miliónov.

Libanova konštatovala, že pred rokom to bolo 30 miliónov, odvtedy však zomrelo približne milión ľudí.
„Obyvateľstvo starne, ľudia umierajú, nikto sa nerodí a k tomu všetkému ešte aj vojna,“ doplnila Libanová.

Za posledný čas (podľa Libanovej) veľa ľudí Ukrajinu neopustilo, pričom tiež zdôrazňuje význam prvotnej emigračnej vlny, ktorá sa uskutočnila v prvej polovici roka 2022 po začatí ruskej invázie. Málokto, kto bol súčasťou tejto vlny, sa však vrátil.

Do tretice, k demografii sa v rozhovore s Tuckerom Carlsonom vyjadrila Julia Mendel, bývalá hovorkyňa prezidenta Zelenského.
Podľa nej žije na Ukrajine asi 25 miliónov ľudí, ale až 11 miliónov z nich sú dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodky vo výške 75 – 180, v niektorých prípadoch 200 dolárov mesačne. Iba zhruba desať miliónov Ukrajincov podľa nej tvorí tamojšiu pracovnú silu.

https://marker.sk/clanky/1459/z-52-uz-i ... atastrofou

- väčšina bohatých a vzdelaných ľudí je preč. Ostali starí a chudobní.
- na to, aby zahraničné firmy zarobili, musia mať dostatok lacnej pracovnej sily
- môže to byť o tom, že tržby budú, ale marže (zisky) budú nízke a náklady vysoké ( akcie by potom klesali )
- môže to byť podobný jav ako vidíme pri čínskych firmách - ovládajú trh, ale iba vdaka dotáciám a nízkym cenám.

- na to aby investor zarobil, firma potrebuje manažment, ktorý zabezpečí vysoké zisky a nízke náklady
- politicky na Ukrajine by sa mohli presadiť americké firmy: tie tam pôjdu iba vtedy, ked poriadne zarobia

Napríklad nedávno Trump načrtol, že by radi kúpili a ovládli celý tranzitný systém do EU ( aj Nordstream)
To by nebolo pre nás zle, hoci všetci ustrnuli hrôzou, že amíci budú na EU zarábať
My sme inkasovali za tranzit 500 mil. € ročne...bolo by to pre nás stále lacnejšie než LNG z USA cez transit z Chorvátska

Celé tajomstvo USA, že akciový trh je tam najvýnosnejší je v tom, že firmy nepodnikajú pre štát, ale pre svoje vysoké zisky
Chudobná Ukrajina bude všetko platiť na dlh a sama sa bude chcieť na tom obohatiť, nielen to všetko odovzdať zahraničným firmám
aby tie na tom nadmerne zarábali. Výnimkou je USA - to všetci vieme.

- velká privatizácia už prebehla---tam by som sa zameral....americké firmy už poskupovali kadečo a po vojne na tom začnú zarábať
- najskôr si myslím, že potenciál nie je ani tak v obnove, ale dalšej lacnej privatizácii, dalej v ťažbe ropy a plynu frakovaním a dodávka
do EU (to je v EU zakázané, ale amíci na tom robia obrovské zisky a EU urobí výnimku.
Bol by to pre USA väčší biznis ako vyvážať svoj plyn tisícky km cez LNG.

- v médiách sa o tom nepíše, ale ja si dobre pametám, že prv než začala vojna, americké a britské firmy sa chystali na ťažbu.
Dokonca sa hovorilo, že UA by vedela v ťažbe a dodávkach energií vyšachovať Rusov z EU.
Aj to bol jeden z motívov, prečo sa Putin vrhol predovšetkým na Donbas.
Takisto okolo krymu vraj objavili amíci a briti velké podmorské ložiská.
Preberali sme to aj u nás...ale to nebudem hladať.

[iosephus]

Nahodil som do Yahoo Finance a budem priebežne updatovať.

[iosephus]

Tak malý update. Testovacie portfólio +6,86%, najväčší nárast výrobca cementu Heidelberg (+11,29%), za ním podhodnotený Strabag (+9,06%).

Zostáva ale filozofická otázka, čo bude skôr: mier alebo recesia?
Môj názor na relatívne blízky koniec vojny sa nezmenil, ale narástla pravdepodobnosť, že mier bude vynútený globálnym šokom fyzického nedostatku ropy a následnej recesie, ktorá pochová veľkú časť západného financovania Ukrajiny a zlikviduje logistiku na bojisku. A dočasne pochová bez debaty aj stavebné firmy a dopyt po ich službách.

Za normálnych okolností by som to asi všetko predal, ale keďže je to na teraz portfólio na hranie, urobím asi len kozmetickú zmenu. Tu sú scenáre:

1) Predaj celého portfólia, čakanie na lepšie ceny, opätovný nástup po odznení fyzického nedostatku ropy, prípadne po prejavení recesie.

2) Predaj rizikovejšej časti portfólia a to sú stavebné firmy Strabag a Vinci. Ak klesne dopyt po ich službách mimo Ukrajiny, cenovo sa prepadnú aj keby začali rekonštruovať zajtra. Zatiaľčo výrobcovia materiálov budú nejakú úroveň tržieb držať neustále. Strabag sa mi ale páči valuačne a navyše, prípadná mierová zmluva pre Strabag pomôže vyriešiť dva problémy v jednom (súdny spor aj nové zákazky). Tu mi dáva zmysel zbaviť sa firmy Vinci a ostatné nechať tak.

3) Nechať pozície nezmenené. Všetky firmy v tomto portfóliu sú výrazne cyklické, prípadná recesia ich spláchne o desiatky percent.

Na teraz to vidím aspoň na predaj Vinci. Čo myslíte vy?

[jaroslav80]

Tak malý update. Testovacie portfólio +6,86%, najväčší nárast výrobca cementu Heidelberg (+11,29%), za ním podhodnotený Strabag (+9,06%).

Mohol by si vzdy udavat aj to, o kolko za dane obdobie vyrastol/klesol SP500.

Je totiz mozne, ze ten rast mas sposobeny len aktualnou celkovou euforiou na trhu (Wall Street sa sprava aktualne trochu ako v drogovom opojeni...)

[iosephus]

Tak malý update. Testovacie portfólio +6,86%, najväčší nárast výrobca cementu Heidelberg (+11,29%), za ním podhodnotený Strabag (+9,06%).

Mohol by si vzdy udavat aj to, o kolko za dane obdobie vyrastol/klesol SP500.

Je totiz mozne, ze ten rast mas sposobeny len aktualnou celkovou euforiou na trhu (Wall Street sa sprava aktualne trochu ako v drogovom opojeni...)

S&P je v tomto prípade dosť irelevantné, každopádne nákup prebehol 19. 5., odvtedy S&P +3,08%.
Ale ano, opojenie jedného dňa skončí.

https://korzar.sme.sk/zemplin/c/budu-sl ... dali-drony
Budú Slováci chodiť pracovať na Ukrajinu? Mesto zažíva nebývalý boom, aj keď tam padali drony
Zo 14-tisíc obyvateľov na 90-tisíc. Taká je prognóza pribúdania obyvateľov pre najbližšie roky pre Perečín. Ukrajinské mesto leží asi desať kilometrov od slovensko-ukrajinskej hranice.
Od začiatku ruskej agresie výrazne rastie a bohatne. Kým príjmy na jedného obyvateľa boli v roku 2017 vo výške 1 700 hrivien, čoskoro to bude až 25-tisíc hrivien.