Ukrajina po vojne z investičného hľadiska

[iosephus]

Možno ešte predčasná téma, ale moje optimistické ja hovorí, že okyptená Ukrajina by sa mohla o pár mesiacov dočkať mieru, ktorý bude do veľkej miery trvalý. Aj keď za mňa nikdy nebude mať také bezpečnostné záruky aké požaduje, nejaká forma záruky tam byť musí, aby do krajiny začal prúdiť zahraničný kapitál. Nejde mi o ukrajinské firmy ani indexy (ak vôbec budú existovať), skôr európske a americké, ktoré môžu pracovať priamo na mieste.

Za takých podmienok premýšľam aké sú možnosti investične takú situáciu využiť, napadá mi viacero sektorov, doplnené o AI to delím na tieto oblasti:

1) Stavebné firmy
Strabag
Heidelberg Materials
Saint-Gobain
Vinci
Holcim

2) Zbrojársky priemysel
Rheinmetall
Leonardo
Saab
BAE Systems
Thales

3) Energetika
Total
OMV
Orlen

4) Banky
PKO Bank Polski
Erste Group
OTP Bank
Reiffeisen

Celkom novinka je podivuhodé ETF HANetf Ukraine Reconstruction UCITS ETF Acc (UKRN), ktoré má v sebe 50 firiem podieľajúcich sa na rekonštrukcii Ukrajiny. TER vysokých 0,65%, nominované len v marci 2026. Na XTB zatiaľ neexistuje.

[Murosik]

No to je podľa mňa ťažká otázka. Bavíš sa o investovaní do krajiny, ktorá bola pred vojnou najskorumpovanejšia alebo bola v top 3, podľa toho ktorú metriku si pozeral. Vojnou sa to rozhodne ešte zhoršilo.
Na druhú stranu po vojne môžeš čakať, že tam bude putovať množstvo podpory a subvencií a podobne a to takmer bez rozmyslu. Čiže ak budeš ochotný dačo pustiť aj bokom (dať úplatok aj úradníkom a politikom) tak tam budeš vedieť zarobiť. Lenže reálny rozvoj tá korupcia bude ťahať dole.
No a na záver, to je o trpezlivosti. Ak sa za 5 rokov naleje do Ukrajiny desiatky miliárd a rovnako sa im desiatky miliárd dlhu odpustia, ale krajina bude pre rozkrádačky stále v dezolátnom stave, každého prestane baviť liať peniaze do čiernej diery.
No a tam bude záležať, ako budú situáciu zvládať bezpečnostné zložky. Po konci vojny stratia prácu tisícky veľmi dobre platených vojakov, ktorí sa už nikdy nebudú vedieť ani len priblížiť k výplate, ktorú mali na bojisku. Čiže logickým vyústením bude živenie sa zločinom a násilým. A tak sa dá čakať rozkvet mafií čo bude ešte viac podporené korupciou.
Stavebné firmy tam určite krátkodobo zarobia. Toho sa nebojím. Veľké zbrojárske firmy sa možno nejaké dlhodobo ujmú. Ale v celkový dlhodobý (čiže aj po tom, čo sa vypne kohútik peňazí z EÚ) rozvoj podnikania v spoločností a rozvoj ekonomiky ako takej som skeptický

[Trumpeta1978]

Dôležité budu podmienky mieru. A od toho sa bude dat ocakavat dalsia stabilita statu z hladiska Ruska.
Problemom na UA bude dostatok ludí v produktivnom veku, lebo velka cast tych ktori su teraz v Europe, sa nebude chciet trvalo vratit.

[iosephus]

Preto vravím, že ma nazaujímajú ukrajinské firmy. To, že sa tam nakoniec väčšina povojnovej pomoci rozkradne, považujem za veľmi pravdepodobné. A to, že veľkú časť povojnovej spoločnosti budú tvoriť veteráni je len kliniec do rakvy.

Sústrediť sa tu preto chcem práve na firmy, ktoré zvýšia svoje zisky pôsobením na UA a následné odmenia akcionárov. Povedzme horizont 1 - 3 roky po mierovej zmluve.

[kixog47100]

Do lokalnych firiem urcite nie.
Ak tak tak do zahranicnych ktore tam budu pomahat s obnovou.

Napr.
Letecka doprava - ak bola znicena - Airbus, Boeing
Stavebne stroje - ak nie su sebestacny
Atd

Ale to by si musel mat tip ktore zahrancne firmy mozu z toho tazit.

Zahranicne banky v Rusku a v UE - nejake opustili trh.
Tie co zostali, prevzali konkurenciu po vojne z toho budu profitovat ak maju dost kapitalu, maju viac klientov ako pred vojnou. Mozu byt casom vacsie zisky.

[iosephus]

Tak zopakujem ešte tretíkrát, že do lokálnych firiem neplánujem investovať.

Úprimne sa mi veľmi nechce investovať ani do USA, keďže to bude Trump kto na slobodnom americkom trhu vyberie víťazov, ktorí si môžu zarobiť na Ukrajine.
Pri Európe sú tie možnosti ale celkom dobre predvídateľné, sú geograficky blízko, majú potrebný materiál a majú chuť to celé zaplatiť.

Poďme najskôr do toho stavebníctva, tam sú benefity jasné od začiatku. Priemerné P/E európskeho sektoru stavebných firiem je okolo 17:

Strabag (STR): P/E 11,05; Market cap 11B; P/B 1,89; Neukončený spor o Deripaska/Rasperia akcie (~24 % podielu, arbitráž čaká na verdikt 2026). Potenciálna udalosť môže byť catalyst aj riziko súčasne. Firma sa špecializuje na cesty, mosty a železničné trate a pôsobila priamo na Ukrajine až do roku 2018, kedy musela odísť, pretože bola klasifikovaná ako ruská spoločnosť kvôli Deripaskovmu 25 % podielu. Teraz, keď sa vlastnícka štruktúra postupne čistí a prebieha arbitráž, Strabag aktívne sleduje príležitosti v rámci povojnovej obnovy a pri rokovaniach v Rijáde vo februári 2026 sa znovu ocitol v pozícii potenciálneho vstupného hráča. Rakúska geografická poloha a dlhodobá prítomnosť v CEE regiónoch vrátane Slovenska a Česka znamená, že logistika, miestne tímy a regulatorná znalosť sú pripravené.

Heidelberg (HEI): P/E 16,45, Market cap 32B, P/B 1,78; prináša to, čo Ukrajina potrebuje v absolútne najväčšom objeme: cement. Firma prevádzkuje v Poľsku cementáreň v Górażdże pri Opole — najväčší a najmodernejší cementový závod Heidelbergu v celej Európe s kapacitou 3,6 milióna ton klinkeru ročne a celkovou cementovou kapacitou 6 miliónov ton v Poľsku. Historicky firma nadobudla majoritné podiely v cementárňach v Rumunsku a priamo na Ukrajine, čo znamená znalosť miestneho prostredia.

Wienerberger (WIE): P/E 16,64, Market cap 2,7B, P/B 0,99 je najpresvedčivejší prípad z hľadiska priamej výrobnej pripravenosti. Firma prevádzkuje viac ako 200 závodov v 28 krajinách, pričom hustá sieť závodov sa nachádza v Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku — všetky susedia s Ukrajinou. V roku 2024 tieto závody pracovali len na 57 % kapacity, čo ponecháva veľký priestor na škálovanie výroby pre Ukraji bez väčších investícií. Kľúčový je aj produktový fit: Porotherm tehly dosahujú tepelnú vodivosť 0,17–0,18 W/m²K, čo prekonáva nové ukrajinské normy energetickej efektívnosti o ~65 % — a obnova musí spĺňať európske NZEB štandardy, nie len jednoducho nahradiť to, čo bolo zničené. Firma sama deklaruje, že s kapacitou v susedných krajinách je pripravená na okamžité dodávky tehál, strešných krytín a plastových rúr.

Z Francúzov:
Saint-Gobain (SGO): P/E 13,7; Market cap 38B; P/B 1,57 je zaujímavý tým, že má priamy operatívny footprint nielen v CEE, ale aj na samotnej Ukrajine. Firma pôsobí na ukrajinskej trhu od roku 1995 cez dcérsku spoločnosť Saint-Gobain Construction Products Ukraine so sídlom v Kyjeve, kde predáva izoláciu Isover, stavebné omietky Weber, sadrokartón Rigips a akustické panely Ecophon. V Poľsku vlastní 25 závodov a zamestnáva 7 300 ľudí. Isover má navyše závod v Gliwiciach, do ktorého Saint-Gobain investoval 800 miliónov PLN — práve tento závod vyváža na Ukrajinu a po vojnovej obnove by mohol výrazne zvýšiť objem.

Vinci (DG.PA): P/E 14,9; Market cap 71B; P/B 2,31 je najväčší generálny dodávateľ v tomto portfóliu a má konkrétnu históriu s veľkými projektmi v bezprostrednej blízkosti. Vinci stál za výstavbou Černobylského ochranného krytu v hodnote 1,5 mld. € — ide o jeden z technicky najnáročnejších projektov v histórii stavebníctva, realizovaný priamo na ukrajinskej pôde. Objednávková kniha Vinci dosiahla bezprecedentné úrovne a firma plánuje voľný cash flow až 6 mld. € v roku 2026. Pre veľké infraštrukturálne tendre — diaľnice, mosty, energetická infraštruktúra — je Vinci prirodzeným uchádzačom vďaka schopnosti financovať a riadiť projekty v hodnote niekoľkých miliárd eur.

Do partie by bol dobrý aj Siemens, ale ten cenovo odišiel a návratnosť ich projektov bude trvať desaťročia, takže späť k stavebným firmám.

Z Poľska, hlavne firma Budimex (BDX.WA). Neviem či len zle pozerám, ale na mojom poľskom Xtb brokerovi nie sú poľské fimy?
Budimex (BDX.WA): P/E 24; Market cap 17,2B; P/B 12 Budimex cez ukrajinskú hranicu buduje priamo teraz — PKP PLK ho vybrala na modernizáciu dvoch úsekov železničnej linky 7 spájajúcej Varšavu s Dorohuskiem pri ukrajinskej hranici. CEO Artur Popko otvorene hovorí o ukrajinskej príležitosti, zdôrazňuje, že poľské firmy sú pripravené byť rovnocennými partnermi pri obnove, a firma má backlog nad 17 mld. PLN s vrcholom zákaziek predpokladaným okolo roku 2030. Navyše firma záámerne neznižuje stav zamestnancov a cielene si udržiava pracovnú silu práve na obdobie rastu zákazkovej knihy.