Ladis napísal:
''Podle kontrolního materiálu jste od 2015 do 2017 převáděl peníze z rakouského bankovního konta
na zahraniční bankovní konto. Z daňových prohlášení toto obchodní spojení není vidět.
Prosím vysvětlete původ těchto peněz a dokažte podklady zdanění těchto peněz!
Ich nezaujíma zrušené konto. Ich zaujíma pôvod peňazí a fakt, či to nie je zdaniteľný príjem.
Pôvod peňazí u teba by mal byť OK. Pošli daňovému úradu vysvetlenie , že dlhé roky šetríš z príjmu , ktorý si zdaňoval ako zamestnanec, alebo ako podnikateľ a tieto už zdanené peniaze si posielal na svoj investičný účet.
Zisti za akých podmienok je v Nemecku oslobodené od zdaňovania šetrenie na dôchodok. V každej krajine je. U nás, ked držíš 1 rok a viac...v Čechách máš daňový test..v U.K. môžeš investovať 12 000 ročne bez zdaňovania atd.
Čiže ty by si nemal mať žiadny problém, lebo ty si brokerovi posielal úspory. Takisto ked si mal podľa nemeckých zákonov nejaký výnos oslobodený od daní, tak môžeš mať na účte nekonečný výnos...im ide iba o to, aby vedeli o aké peniaze ide a či si neukrátil Nemecko o dane. Na to, že nič nezistia sa nespoliehaj. Ak zistia, že im klameš, alebo niečo zatajuješ, vyžiadajú si v rámci výmeny informácii podrobné informácie ...či už z Rakúska, kde si zrušil účet, alebo od zahraničnej banky, kde si previedol účet. Ked si investoval cez brokerjet, tak si môžu vyžiadať všetky ročné uzávierky...ale najprv k tomu môžu vyzvať teba. Takéto údaje by mali byť na daňové účely uchovávané spravidla 10 rokov.
ZDANOVANIE V NEMECKU:
Daň z príjmov fyzických osôb
Príjmy dosahované fyzickými osobami sa delia do 7 základných skupín, a to: príjmy z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, príjmy z prevádzkovania živnosti a obchodu, príjmy zo závislej činnosti, príjmy z nezávislej činnosti, príjmy z kapitálového majetku, a napokon to je skupina príjmov z prenájmu nehnuteľného a niektorého hnuteľného majetku. V prípade, že fyzická osoba dosiahne príjem, ktorý sa nedá zaradiť ani do jednej z vyššie spomínaných skupín, potom sa zdaňuje v rámci skupiny ostatných príjmov. Manželské páry majú možnosť vybrať si dobrovoľný splitting, t. j. dobrovoľné spoločné zdanenie ich dosiahnutých príjmov.
Fyzické osoby sú zdaňované progresívne s tým, že zdaniteľný príjem nepresahujúci hranicu 8004 € nie je zdaňovaný vôbec. V prípade, že fyzická osoba dosiahne zdaniteľný príjem vyšší ako spomínaná hranica, ale nižší ako 52 882 €, potom sa jej príjem zdaní 14-percentnou sadzbou dane. Osoby dosahujúce príjem vyšší ako 58 882 €, ale nižší ako 250 000 €, zdania svoj príjem 42-percentnou sadzbou a osoby zarábajúce nad hranicu 250 000 € ročne, zdania svoj príjem 45-perfcentnou sadzbou. Uvedené sadzby dane však nie sú konečné, nakoľko je každá fyzická i právnická osoba, dosahujúca vyšší ako minimálny príjem, povinná zaplatiť navyše aj 5,5-percentný solidárny príspevok, ako daňovú prirážku. Solidárny príspevok slúži na vyrovnávanie ekonomických a sociálnych rozdielov medzi krajinami bývalej NDR, t.j. medzi západným a východným Nemeckom. Príspevok sa prirátava aj k zrážkovým daniam.
Nemecký daňový systém umožňuje aby si fyzické osoby od svojich dosiahnutých zdaniteľných príjmov odrátali aj rôzne nezdaniteľné časti, resp. odpočítateľné položky. Tie sa delia do troch základných skupín, a to: základné odpočítateľné položky, špeciálne výdavky (poskytnuté výživné či zaplatená cirkevná daň) a napokon mimoriadne výdavky (výdavky na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o postihnuté dieťa). Základná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je na úrovni už spomínaných 8 004 € ročne. Nemecko uplatňuje aj nezdaniteľnú časť na dieťa vo výške 2 184€/rok na každé vyživované dieťa. Okrem tejto časti si rodičia môžu v určitých prípadoch odrátať aj výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa (napr. poplatky za školné). V prípade, že sa manželia rozhodnú uplatniť daňový splitting, potom sa všetky vyššie spomínané základné nezdaniteľné časti zdvojnásobia. Okrem nich si fyzické osoby môžu znížiť svoje príjmy aj o rôzne druhy poistenia či o hodnotu poskytnutých darov. Svoje zdaniteľné príjmy si Nemci môžu znížiť aj o náklady spojené s dochádzaním do zamestnania, a to vo výške 0,30 € za každý kilometer cesty, avšak maximálne 4 500 € za rok.
Fyzické osoby, ktoré sú členmi rímsko-katolíckej, nemeckej protestantskej, Lutheránskej alebo židovskej cirkvi sú povinní platiť navyše aj cirkevnú daň vo výške 8 % alebo 9 % zo svojich dosiahnutých príjmov.
Príspevky na sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie dosahujú úroveň 50 % z dosiahnutej mzdy s tým, že polovicu zaplatí zamestnávateľ a polovicu platí sám zamestnanec.
Dôchodcovia v Nemecku... nemajú to ľahké:Priemerný Nemec zarobí približne 2500 eur netto. Dôchodca dostane od štátu zhruba 780 eur. Áno, dobre čítate – iba 780 eur, čo predstavuje 30% náhrady mzdy. Čím to je, že všade sa ako príklad kráľovských dôchodkov uvádzajú tie nemecké? Vysvetlenie je vskutku jednoduché. Priemerný dôchodok Nemcov predstavuje sumu 1200 Eur, čiže ešte o 420 eur viac, než obyvatelia dostávajú od štátu. Tieto peniaze sú navýšené o sumu z druhého piliera (90 eur) a tretieho piliera, teda individuálneho sporenia (to predstavuje 330 eur). Len pre zaujímavosť, nemeckým dôchodcom sa strhávajú z dôchodkov tiež odvody na zdravotné poistenie a starostlivosť vo výške 9% !