TRHY AKTUÁLNE - POKEC

[MiBi]

Investiční experti majú takmer nulový význam.
Keďže investovanie je o zarábaní peňazí, najlepšie demonštruje nemohúcnosť investičných teoretikov úspech sedliaka v ETF.

Co dnes pise investicny expert S.Panis:

Rastúca divergencia medzi Wall Street a Main Street

• Prieskum Michiganskej univerzity, najstarší ukazovateľ spotrebiteľského sentimentu medzi americkými domácnosťami, ktorý je uskutočňovaný na mesačnej báze od roku 1952, klesol v máji na historické dno 44,8 bodu, čo je výrazne menej ako počas dna pandémie kovidu, veľkej finančnej krízy na prelome rokov 2008 a 2009 či prasknutia dot-com bubliny na začiatku milénia. Spotrebitelia sú v strese z vyšších inflačných tlakov pri raste cien energií vzhľadom na konflikt na Blízkom východe, týka sa to najmä nízkopríjmových domácností bez univerzitného titulu.

• Napriek tomu Wall Street zaknihovala rast už ôsmy týždeň za sebou a pokračuje v prepisovaní historických maxím, poháňaná najmä rozmachom budovania datacentier umelej inteligencie, z čoho profitujú výrobcovia čipov či pamätí, ktorí zlepšujú odhady svojich ziskov.

• Roztváranie nožníc medzi spotrebiteľským sentimentom v USA, teda obrazne povedané „hlavnou ulicou“ alebo Main Street ekonomiky, a smerovaním akciového trhu, teda Wall Street, často označovaného ako jeden z K-tvarov ekonomiky (a rastúcich majetkových a príjmových nerovností v spoločnosti), nie je ničím novým a pozorovať ho možno už zopár rokov, najmä od obdobia pandémie kovidu. Aktuálne však dosahuje symbolický vrchol.

• Hoci hospodárstvo Spojených štátov solídne rastie a spotreba domácností, ktorá tvorí takmer 70 percent HDP a je jeho najväčšou zložkou, prispieva v podstatnej miere k rastu (spolu s budovaním datacentier umelej inteligencie), spotrebiteľská dôvera klesla v máji už druhý mesiac po sebe na nové rekordné dno. Na prvý pohľad to nedáva zmysel, keď maloobchodné tržby v Spojených štátoch rastú a domácnosti ako celok nemajú hlboko do vrecka a míňajú.

• Vysvetlením je, že lepšie zarábajúce americké domácnosti držia spotrebu v raste, keď 10 percent najlepšie zarábajúcich sa podieľa takmer na 50 percentách všetkej spotreby a top 20 percent tvorí takmer 60 percent výdavkov všetkých domácností.

• Desať percent domácností s najväčším príjmom benefituje z wealth effect, teda z efektu bohatstva, keď držia až 90 percent všetkých akciových investícií domácností na Wall Street, ako aj z rekordných cien nehnuteľností.

• Spodných 80 percent domácností, ktoré sa podieľajú na približne 40 percentách celkovej spotreby domácností, z tohto efektu bohatstva až toľko neprofituje a najviac sa ich dotkne zdražovanie palív či bežných spotrebiteľských statkov, ktoré tvoria väčší podiel na ich spotrebiteľskom koši.

• Aj preto vidno rekordne roztvorené nožnice v spotrebiteľskom sentimente medzi domácnosťami, ktoré majú zainvestované na akciovom trhu, a tými ostatnými.

https://www.jtbanka.sk/spravodajstvo/sp ... in-street/

[JUGGLER]

Co dnes pise investicny expert S.Panis:

Aj keď si Panisa vážim a rád ho čítam/počúvam, tieto informácie neprinášajú žiadny záver.
Je to bez nejakých vývodov. Bežný človek takéto analýzy môže vnímať negatívne , aspoň tak to vyznieva.

AI v tomto ohľade už podľa mňa skryje analytikov do vrecka.
Za 1 minútu to zhrnie a načrtne aspoň nejaké závery.

Podľa konečných výsledkov za máj 2026 klesla hodnota hlavného indexu na úroveň 44,8 bodu.
Týmto výsledkom index mierne podliezol aj dovtedajšie historické dno z júna 2022 (keď dosiahol 50,0 bodov).

Kľúčové faktory stojace za rekordným pesimizmom

Súhra viacerých ekonomických a geopolitických tlakov stiahla náladu amerických spotrebiteľov na najnižšiu úroveň od začiatku merania v roku 1952:

Rastúce ceny palív: narušenie dodávateľských reťazcov v Hormuzskom prielive v dôsledku konfliktu s Iránom prudko vytlačilo ceny benzínu nahor.

Obavy z dlhodobej inflácie: náklady na život zostávajú hlavným problémom.
Až 57 % spotrebiteľov spontánne uviedlo, že vysoké ceny priamo poškodzujú ich osobné financie.
Ročné inflačné očakávania vzrástli na 4,8 % a dlhodobé (v horizonte 5 až 10 rokov) poskočili z aprílových 3,5 % na 3,9 %.

Pokles subindexov: Rekordne nízke hodnoty dosiahli obe zložky indexu.
Subindex očakávaní klesol na 44,1 bodu a subindex hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie spadol na 45,8 bodu.

Zaujímavým paradoxom tohto obdobia zostáva, že kým spotrebiteľská dôvera sa nachádza v hlbokej kríze kvôli reálnym denným nákladom domácností, akciové trhy (vrátane indexov NASDAQ a S&P 500) sa pohybujú v blízkosti svojich historických maxím.

Tento rozpor (tzv. "K-tvar" vnímania ekonomiky) reflektuje citeľný rozdiel medzi výkonnosťou korporátneho sektora a tlakom na peňaženky bežných spotrebiteľov, najmä tých s nižšími príjmami bez vysokoškolského vzdelania, ktorí sú na ceny základných tovarov a palív najcitlivejší.

Aký z toho plynie záver pre akciových investorov?

Pre akciových investorov vyplýva z tohto priepastného rozdielu medzi pesimizmom spotrebiteľov a optimizmom trhu niekoľko kľúčových lekcií.
Ukazuje sa totiž, že Wall Street a Main Street (bežná ekonomika) momentálne hrajú podľa úplne odlišných pravidiel.

Tu sú hlavné závery pre dlhodobé investičné stratégie:

1. Akcie neodrážajú náladu, ale likviditu a zisky

Historické minimum spotrebiteľského sentimentu by teoreticky malo znamenať krach na burze, no index S&P 500 sa drží blízko maxím.
Dôvod je jednoduchý: akciový index nie je reprezentantom priemernej domácej peňaženky.

S&P 500 je vážený trhovou kapitalizáciou, čo znamená, že jeho výkonnosť ťahajú giganti (najmä technologické korporácie a firmy s obrovskou hotovosťou).

Tieto top firmy nie sú závislé od spotrebiteľa s nízkym príjmom.
Majú globálne príjmy, silnú cenotvorbu (pricing power) a dokážu prenášať inflačné náklady na zákazníkov.

2. Sentiment je "kontrariánsky" indikátor

Z historického hľadiska platí, že keď je spotrebiteľský sentiment na extrémnych minimách, pre akciových investorov to bol paradoxne často ideálny čas na nákup, nie na paniku.

Keď University of Michigan v minulosti zaznamenala prudké prepady (napr. v roku 1980, 2008 alebo na predchádzajúcom dne v júni 2022), trh bol už v procese započítavania najhorších scenárov.
Z dlhodobého hľadiska (12 až 24 mesiacov) po dosiahnutí takýchto miním sentimentu zvyčajne nasledovali nadpriemerné trhové výnosy, pretože akýkoľvek závan lepších správ poslal akcie nahor.

3. Hrozba stagflácie vyžaduje selekciu

Keďže dlhodobé inflačné očakávania v prieskume poskočili na 3,9 % a sentiment klesá, do popredia sa dostáva strašiak stagflácie (pomalý rast + vysoká inflácia). Pre investora to znamená prehodnotiť štruktúru portfólia:

Víťazi: Firmy s vysokými maržami, nízkym dlhom a produktmi, bez ktorých sa ľudia nezaobídu (technológie, energetika, vybraný spotrebný tovar).

Porazení: Spoločnosti závislé od cyklických výdavkov spotrebiteľov (automobilky, zbytočný luxus, reštauračné siete) a menšie firmy (Small Caps), ktoré citlivo reagujú na drahé úvery a oslabeného domáceho zákazníka.

4. Psychologická pasca pre retail

Najväčším rizikom pre bežného investora je podľahnúť celospoločenskej nálade.
Keď médiá a okolie denne hovoria o drahote, drahých palivách a zlej situácii, ľudská psychika velí "stiahnuť peniaze z trhu do bezpečia".
História však ukazuje, že opustiť diverzifikované indexové stratégie (napr. široké ETF kopírujúce S&P 500) kvôli zlému makroekonomickému sentimentu znamená minúť najlepšie dni následného oživenia.

Zhrnutie: Rekordne zlý sentiment spotrebiteľov signalizuje, že reálna ekonomika prechádza bolestivým obdobím, no pre akciového investora s dlhým časovým horizontom je to skôr signál k disciplíne, pokračovaniu v pravidelnom investovaní (DCA) a ignorovaniu krátkodobého šumu.

...............................................................................

P.S. Môj sedliacky záver: nedržať cyklické akcie, nedržať small caps ( tie vyrástli najviac ), zrejme najlepšie je byť práve v tých gigantoch, teda v Nasdaqu 100, prípadne SP500 a ETF SVET.

Zoberte si odstrašujúci príklad zo mňa, ked som v simulačnom investičnom vlákne pustil do gatí a 31. marca predal ETF na Russell 2000 a Nasdaq 100. Za 2 mesiace spravili výnos UWM +40% a LQQ +56%.
To nevymyslíš. To je trh !

Našťastie v mojom súkromnom investovaní mám mentálne zakázané ísť do cashu (aj preto idem cez EIC) a tam držím Nasdaq ako hluchý dvere a len hromadím ďalší cash (ktorý dám zase iba do Nasdaqu najbližšie mesiace).
V IB v tradingu nič nedržím, som 100% cash a iba obchodujem.
No Fear - no problem.

[MiBi]

1. Akcie neodrážajú náladu, ale likviditu a zisky

No Fear - no problem.

FEMO tlačí Wall Street na nové rekordy
Podľa známeho amerického ekonóma Eda Yardeniho, zakladateľa známej inštitúcie Yardeni Research, sa Wall Street nenachádza v bubline a jej rast na nové historické maximá nie je poháňaný FOMO faktorom, teda strachom z premeškania rely (Fears of Missing Out), ale FEMO faktorom, teda báječným momentom ziskov (Fabulous Earnings Momentum), kde firmy reportujú dynamický rast ziskov a ich odhady ziskovosti sa v čase ešte zlepšujú.

[MiBi]

este obr. k predch. postu.

[JUGGLER]

Dnes vidíme nárast cien ropy po správach, že Irán prerušil komunikáciu so Spojenými štátmi na protest proti izraelským útokom v Libanone.
Axios informoval, že Hizballáh naznačil ochotu uzavrieť s Izraelom úplné prímerie, cena ropy však aj naďalej zostáva o 6% vyššia, na úrovni 92,5 USD za barel.

Prezident Trump poskytol telefonický rozhovor reportérovi CNBC Eamonovi Javersovi; hovorí, že sa spýta izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, čo sa deje v Libanone; hovorí, že verí, že Irán nás „ťahá za nos“ s rokovaniami, takže mu je „jedno“, či sa rokovania skončia

Reportér CNBC Eamon Javers tiež uviedol, že prezident Trump je nahnevaný, že Iránci informujú médiá o tom, že nechcú rokovať, skôr ako o tom informujú Biely dom; tvrdí, že Irán „nemá v rukách trumfy“ (757,23 +0,75)

neskôr: Prezident Trump vyhlásil: „Mal som veľmi produktívny telefonát s izraelským premiérom Bibi Netanjahuom a do Bejrútu nebudú vyslané žiadne vojenské jednotky; všetky jednotky, ktoré sú na ceste, už boli otočené späť. Rovnako som prostredníctvom vysokopostavených zástupcov mal veľmi dobrý telefonát s Hizballáhom a oni súhlasili, že všetky streľby ustanú – že Izrael na nich nezaútočí a oni nezaútočia na Izrael.“

neskôr: „Rokovania s Iránskou islamskou republikou pokračujú rýchlym tempom“

[JUGGLER]

Starecká demencia v praxi:

Trump pred 4 hodinami postoval:

Mal som veľmi plodný telefonát s izraelským premiérom Bibi Netanjahuom a do Bejrútu nebudú vyslané žiadne vojenské jednotky;
všetky jednotky, ktoré sú na ceste, už boli otočené späť.
Rovnako som prostredníctvom vysoko postavených predstaviteľov viedol veľmi konštruktívny telefonát s Hizballáhom,
ktorý súhlasil, že všetky streľby ustanú – že Izrael na nich nezaútočí a oni nezaútočia na Izrael.
Prezident DONALD J. TRUMP

Trump po 4 hodinách postuje:

Dnes som mal rozhovor s Bibi Netanjahuom a požiadal som ho, aby nepodnikol rozsiahly útok na libanonský Bejrút.
On nariadil svojim jednotkám, aby sa stiahli. Ďakujem, Bibi!
Rozprával som sa aj s predstaviteľmi vodcov Hizballáhu a oni súhlasili, že prestanú strieľať na Izrael a jeho vojakov.
Izrael rovnako súhlasil, že prestane strieľať na nich. Uvidíme, ako dlho to vydrží – dúfajme, že to bude navždy!
Prezident DONALD J. TRUMP

[JUGGLER]

Trump je hotový ked otvorene klame, že „Rokovania s Iránskou islamskou republikou pokračujú rýchlym tempom“

Irán prestal s nimi komunikovať, pritvrdil v kontrole Hormuzu a žiada to, či Izraelci nesplnia.
Patová situácia v ktorej ,,víťaz,, Trump nemá na výber.
Je možné, že nakoniec v zúfalosti jednoducho stiahne vojská, aj blokádu Hormuzu a vráti sa domov.
Jeho vyjadrenia sú čistá apatia...chce už mať pokoj od Iránu.

Info z druhej strany je úplne opačné.

Izrael: Izraelská armáda v nedeľu oznámila rozšírenie pozemných operácií v Libanone a obsadenie strategického hradu Beaufort.
Netanjahu vyzdvihol obsadenie tohto hradu a v pondelok spoločne s ministrom obrany Jisraelom Kacom uviedol, že armáde nariadili, aby zaútočila na ciele Hizballáhu v bašte hnutia na bejrútskom predmestí Dahíja.

Irán: Teherán prerušuje nepriame kontakty s USA

Iránsky tím vyjednávačov podľa agentúry Tasním zastavuje výmenu odkazov so Spojenými štátmi prostredníctvom sprostredkovateľov. Dôvodom údajne sú pokračujúce útoky v Libanone napriek diplomatickému úsiliu o ukončenie vojny.

Podľa agentúry si Teherán a takzvaný Front odporu, združujúci jeho šíitských spojencov v Jemene, Libanone a Iraku, stanovili cieľ úplne zablokovať Hormuzský prieliv a aktivovať ďalšie fronty vrátane prielivu Báb al-Mandab, aby „potrestali“ Izrael a jeho podporovateľov.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že porušenie prímeria na jednom fronte znamená jeho porušenie na všetkých frontoch. Za dôsledky podľa neho nesú zodpovednosť Spojené štáty a Izrael.

Tasním zároveň uvádza, že iránski predstavitelia trvajú na okamžitom zastavení izraelských operácií v Gaze a Libanone a na úplnom stiahnutí Izraela z obsadených oblastí v Libanone. Kým tieto požiadavky nebudú splnené, rozhovory podľa agentúry neobnovia.

(reuters, bak)

[JUGGLER]

"You're fucking crazy": Trump fumes at Netanyahu in call on Lebanon

„Si úplne šialený“: Trump sa v telefonáte s Netanjahuom o Libanone rozzúril

https://www.axios.com/2026/06/01/trump- ... banon-call


Prezident Trump v pondelok v telefonáte plnom nadávok ostro kritizoval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za eskaláciu Izraela v Libanone, povedali Axiosu dvaja americkí úradníci a tretí zdroj oboznámený s obsahom hovoru.

Prečo je to dôležité: Skôr v pondelok Irán pohrozil, že opustí rokovania s USA kvôli izraelským akciám v Libanone.
Podľa dvoch zdrojov Trump počas telefonátu nazval Netanjahua „bláznom“ a obvinil ho z nevďačnosti.
Zároveň zabrzdil izraelský plán na útok na Bejrút.

V zákulisí: Jeden z amerických úradníkov uviedol, že Trump povedal Netanjahuovi, že uskutočnenie jeho vyhrážok o bombardovaní libanonského hlavného mesta by Izrael ešte viac izolovalo vo svete.

Dva zo zdrojov uviedli, že Trump tvrdil, že pomohol Netanjahuovi vyhnúť sa väzeniu – narážka na jeho podporu počas Netanjahuovho korupčného procesu.

Zhrnujúc Trumpove poznámky adresované Netanjahuovi, americký úradník povedal:
„Si kurva blázon.
Keby nebolo mňa, bol by si vo väzení. Zachraňujem ti zadok.
Teraz ťa všetci nenávidia. Všetci nenávidia Izrael kvôli tomuto.“

Druhý zdroj, ktorý bol informovaný o telefonáte, uviedol, že Trump bol „naštvaný“ a v jednom momente na Netanjahua zakričal: „Čo to, do čerta, robíš?“

Pozadie správy: Americký úradník uviedol, že Trump vedel, že Hizballáh strieľal na Izrael a že Izrael sa musel brániť, ale v posledných dňoch mal pocit, že Netanjahu eskaluje situáciu neprimeraným spôsobom.

Okrem hrozieb voči Bejrútu Izrael rozširoval svoju pozemnú operáciu v južnom Libanone.
Ďalší americký úradník uviedol, že Trumpa znepokojovala skutočnosť, že Izrael zabil v Libanone toľko civilistov, a namietal proti tomu, aby Izraelčania zbúrali budovy len kvôli likvidácii jedného veliteľa Hizballáhu.

Súčasný stav: Izrael už neplánuje útočiť na ciele Hizballáhu v Bejrúte, povedal izraelský úradník pre Axios.

Medzi riadkami: Trump a Netanjahu mali v minulosti niekoľko napätých telefonátov, ale naďalej úzko spolupracovali v otázkach Iránu a iných záležitostiach.
Jeden predstaviteľ uviedol, že to bol jeden z najhorších telefonátov Trumpa s Netanjahuom od jeho návratu do úradu.

Trumpov hnev zrejme vyvolala skutočnosť, že Netanjahuovo rozhodnutie eskalovať situáciu v Libanone hrozilo zrútiť jeho rokovania s Iránom.
Po telefonáte Trump na Truth Social napísal, že rokovania s Iránom „pokračujú rýchlym tempom“.

Druhá strana: Netanjahu po telefonáte vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Trumpovi povedal, že Izrael zaútočí na ciele v Bejrúte, ak Hizballáh neprestane útočiť na Izrael, a že Izrael medzitým bude pokračovať vo svojich operáciách v južnom Libanone.

„Naše stanovisko zostáva nezmenené,“ napísal Netanjahu.

Druhý americký úradník tvrdil, že Trump v skutočnosti Netanjahua počas telefonátu „prevalcoval“.
„Bibi povedal: ‚OK, OK, len sa postarajte, aby bolo o všetko postarané,‘“ uviedol tento predstaviteľ.
Netanjahuova kancelária na žiadosť o komentár nereagovala.
Čo sledovať: Memorandum, o ktorom USA a Irán rokujú, vyzýva na ukončenie bojov v Libanone, uvádzajú zdroje pre Axios. To bolo zdrojom predchádzajúceho napätého telefonátu medzi Trumpom a Netanjahuom.

[JUGGLER]

Irán uskutočnil v Perzskom zálive viacero raketových útokov a útokov pomocou dronov a USA vykonali údery v sebaobrane na iránskom ostrove Qeshm. Tieto útoky vyvolali ďalší tlak na krehké prímerie (pozri 6:01 – USO, XLE). NBC News

Prezident Trump v rozhovore potvrdil, že izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi povedal, že je "f----g crazy."
Tiež uviedol, že blokáda USA by mohla trvať až do Sviatku práce (Labor Day = 7 Septembra) (EIS).

[Glogol]

Na fórach sa objavuje za včerajšok - 2500 mld tak som to overoval s chgpt …
Je to pravda že v piatok sa len z amerických akciových trhov vyparilo 2.5 bilióna teba 2500 miliárd USD teda viac ako predpokaldany market cap spacex ?
Nie, podľa dostupných údajov sa v piatok 5. júna 2026 z amerických akciových trhov nevyparilo 2,5 bilióna USD za jediný deň.
Najčastejšie uvádzané odhady boli:
približne 1,8 bilióna USD stratených na spoločnostiach v indexe S&P 500 za jeden deň.
približne 1,3 bilióna USD vymazaných len zo sektora polovodičov (Nvidia, Broadcom, AMD, Micron a ďalší).
približne 1,1 bilióna USD straty u najväčších technologických gigantov s trhovou hodnotou nad 1 bilión USD.
Takže číslo 2,5 bilióna USD môže vzniknúť:
sčítaním viacerých segmentov trhu (čo by bolo dvojité započítanie),
zahrnutím aj zahraničných akcií, krypta a ďalších aktív,
alebo ako nepresný údaj šíriaci sa na sociálnych sieťach.
K porovnaniu so SpaceX:
plánovaná IPO valuácia spoločnosti SpaceX sa uvádza okolo 1,75 – 1,8 bilióna USD.
To znamená, že aj konzervatívny odhad 1,8 bilióna USD vymazaných zo S&P 500 za jediný deň je približne na úrovni celej predpokladanej hodnoty SpaceX.
Inými slovami: tvrdenie o 2,5 bilióna USD za piatok samotný sa mi nezdá podložené, ale strata okolo 1,8 bilióna USD za jeden deň je reálna a aj tak ide o sumu porovnateľnú s celou hodnotou SpaceX po IPO.

[dobrunoc]

Zajtra 10.6. budú zverejnené májové CPI dáta.
Medianový odhad hlavného CPI je +4,2% y-o-y. Ak sa to potvrdí bude to najväčší CPI nárast od Apríla 2023, kedy CPI vzrástlo o +4,9%.

Vyzerá to asi na zajtrajší pokles trhov.... otázka ale je čo je už zapracované v cene

[Martin7]

otázka ale je čo je už zapracované v cene

V cene je započítaný len optimizmus z AI. Teraz začnú prichádzať dôsledky vysokých cien ropy (ako aj ďalšie dôsledky vojny v Iráne). Firmám začnú stúpať náklady, teda klesnú im zisky. Keď klesnú zisky, budú klesať aj ceny akcií. O inflácii ani nepíšem.

[dobrunoc]

otázka ale je čo je už zapracované v cene

V cene je započítaný len optimizmus z AI. Teraz začnú prichádzať dôsledky vysokých cien ropy (ako aj ďalšie dôsledky vojny v Iráne). Firmám začnú stúpať náklady, teda klesnú im zisky. Keď klesnú zisky, budú klesať aj ceny akcií. O inflácii ani nepíšem.

Toto obdobie (tipujem do konca mesiaca) bude také všelijaké.. Skôr rizikové. Piatkový SpaceX IPO ani nespomínam.

Ale pre mňa podstatné je, že sa blížime do výsledkovej sezóny, ktorá bude výborná.. (aspoň čo sa týka akcií ktoré držím).

Čo sa týka ceny ropy a na ňu naviazanej inflácie, podstatné bude, či to trhy budú vnímať ako niečo čo sa prekoná.. Hlavne aby sa to stabilizovalo. Dôsledky toho čo sa už stalo sa prekonajú, ale výhľad musí byť stabilný.. T.j. Irán a blízky výhod sa musia vyriešiť (snáď Trump niečo vymyslí).

[Ivix]

To je vsetko sum, par tyzdnov dozadu trhy rastli nepretrzite bez ohladu nato ako sa Iran vyvijal. Vcerajsie spravy: trhy dole na obnovene utoky, dnes trhy hore napriek utokom. Malokto berie do uvahy, ze moze ist hlavne o uzatvorenie ziskov. XLK je od aprila +50%. Muselo prist nejake vydychnutie. Dlhodoba inflacia moze byt problem, ale zatial nieje.

[JUGGLER]

Dávam včerajší rozhovor s profesorom Mearsheimerom.
Pretože z dnešných správ mám dojem, že podpíšu len dohodu o uvolnení blokády a Hormuzu, s tým, že o jadrových
zbraniach budú rokovania pokračovať tam kde prestali ( USA s Izraelom zaútočili počas rokovaní v Ženeve 28 februára 2026).
K tomu sa pridá vyjednávanie o kontrole Hormuzu a reparácii vojnových škôd.

Mearsheimer: Trump je zúfalý. Pozrite, ako zaobchádza s Netanjahuom

Trump musí vojnu s Iránom ukončiť. Problém, ktorému čelí, je, že Iránci neustúpia.
Iránci sú pri kormidle. Vedú tvrdú hru. Preto sa čaká na Trumpove ústupky.

Prečo si myslíte, že je Irán ochotný riskovať vojnu so Spojenými štátmi a Izraelom, len aby donútil Izraelčanov prestať útočiť na Libanon?

Iránci si plne uvedomujú, že majú kormidlo vo svojich rukách.
Ako sa situácia stupňuje, vyhrávajú takmer na každom kroku.
Je naozaj pozoruhodné, kde sa dnes nachádzame, pokiaľ ide o rovnováhu síl medzi Iránom na jednej strane a Izraelom a Spojenými štátmi na strane druhej, keď porovnáme súčasnú situáciu s tým, ako to vyzeralo 27. februára.

Toho 27. februára to vyzeralo, že máme všetky donucovacie páky, že sme pri kormidle a že ak budeme múdri, budeme schopní prinútiť Iráncov k dohode, ktorá bude pre nás veľmi výhodná.
Rovnováha síl sa však skutočne posunula v prospech Iráncov. A videli ste, čo sa stalo minulý týždeň.
Iránci zaútočili na Izrael skôr, ako Izrael zaútočil na Irán. To sa nikdy predtým nestalo.
Navyše Iránci dali jasne najavo, že sú ochotní eskalovať konflikt so Spojenými štátmi a Izraelom.

Izrael je možno ochotný eskalovať konflikt, ale prezident Trump určite nie je. Chce to ukončiť.
Takže sa teraz nachádzame v situácii, keď majú Iránci navrch, pokiaľ ide o vojenskú rovnováhu.
A navyše, ako už dlho tvrdím, z pohľadu Iránu platí, že čím dlhšie táto vojna trvá, tým lepšie.
A ja by som tvrdil, že aj keby sa vojna eskalovala, je to v prospech Iránu, pretože sa zastaví väčšia časť toku ropy a iných surovín z Perzského zálivu a možno aj z Červeného mora, čo poškodí medzinárodnú ekonomiku, a to zase poskytne Iránu väčšiu páku.

Zničili Spojené štáty iránske vojenské a útočné a obranné zbrane, ako to prezident už týždne tvrdí?

Tu treba spomenúť dve veci. Odpoveď je, že určite áno, ale len v obmedzenej miere.
Väčšina odhadov hovorí, že Iránci majú asi 80 percent rakiet, ktoré mali na začiatku vojny.
Stále teda majú veľa rakiet, ktoré sú veľmi presné a ktoré môžu vystreliť na Izrael, na americké vojenské zariadenia v Perzskom zálive a na štáty Perzského zálivu.
A tieto rakety sú, opakujem, veľmi presné.

Druhá vec je, že sme naše zásoby zbraní výrazne vyčerpali, a prezident Trump si preto nemôže dovoliť obnoviť vzdušnú vojnu, pretože nemáme muníciu, ktorú by sme mohli použiť v takejto vojne, keďže si ju musíme šetriť pre iné nepredvídané situácie, ako je Čína. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo majú Iránci navrch.

Tu je úryvok z jedného z najhorších rozhovorov, aké Trump kedy poskytol – toho, z ktorého nahnevaný odišiel. Samozrejme, podľa neho nemajú 80 percent rakiet. Tvrdí, že majú 22 percent. Rád by som vedel, čo si o tom myslíte, citujem rozhovor:

Moderátorka Kristen Welkerová: „Keď ste viedli kampaň, povedali ste, že zrušíte jadrovú dohodu s Iránom, ale vyjednáte lepšiu dohodu.
Prečo ste vtedy nevyjednali lepšiu dohodu?
Lebo po jej zrušení neexistovali žiadne bezpečnostné opatrenia a oni zvýšili svoju produkciu obohateného uránu.“
Trump: „Prepáčte. Trvá roky, kým sa takéto veci dajú zrealizovať. Títo ľudia bojujú už 47 rokov. Zabíjajú Američanov. Odrezávajú im nohy a ruky a ich tváre sú tak strašne a hrozne znetvorené. Ja konám veľmi rýchlo. Som v treťom mesiaci. Viete, Vietnam trval 19 rokov. Som v treťom mesiaci a všetko, čo robím, je, že hovorím: ‚Kedy skončíte?‘
Keby som bol demokrat, nikto by tak nehovoril, ale mne to nevadí. Už som si na to zvykol.
Pozrite, úplne sme zničili ich armádu. Zostalo im pár rakiet. Zostalo im pár dronov.“
Moderátorka Kristen Welkerová: „Viete, koľko rakiet?“
Trump: „Majú – áno, presne tak.“
Moderátorka Kristen Welkerová: „Koľko?“
Trump: „Nechcem vám to povedať.“
Moderátorka Kristen Welkerová: „Mohli by ste mi dať aspoň približný odhad?“
Trump: „Ešte im niektoré zostali. Nie. Ale majú – viem to takmer presne. A vieme aj, kde sú.
A vieme, kde sú ich drony. A vieme, kde sú ich továrne na drony.
Väčšina tovární na drony bola zničená, väčšina štartovacích plošín bola zničená a väčšina oblastí na výrobu rakiet bola zničená.
Ale stále majú kapacity. Majú nejaké rakety. Majú nejaké drony.
Povedal by som, že percentuálne majú asi 21, 22 percent svojich rakiet.
Je to veľa rakiet, ale nie je to to, čo bolo, keď sme prvýkrát zaútočili.“
Moderátorka Kristen Welkerová: „Takže tvrdíte, že im zostalo 21, 22 percent ich rakiet?“
Trump: „Správne. Áno.“

Nie je to podľa vás propaganda?

Neviem, či je propaganda to správne slovo. Ako viete, on si veci jednoducho vymýšľa.
Faktom je, že spravodajská komunita, nie John Mearsheimer, ale americká spravodajská komunita odhaduje, že majú vo svojom inventári asi 80 percent z rakiet, ktoré mali na začiatku vojny 28. februára.
Takže sa jednoducho mýli. Mýli sa aj v mnohých iných otázkach.

Nezabúdajte, že v lete 2018 odstúpil od Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) a z úradu odišiel až v januári 2021.
A počas toho obdobia, ktoré trvalo dva a pol roka, čo je dosť dlhá doba, neurobil pre uzavretie novej dohody s Iráncami, ktorá by nahradila JCPOA, prakticky nič, a to najmä preto, že o to nemal záujem.
Myslel si, že môže Iráncov prinútiť k poslušnosti, ale mýlil sa.

Potom nastúpil do úradu minulý január, v januári 2025, a neurobil takmer nič pre dosiahnutie novej dohody.
Hovorí, že to bude trvať dlho.
Chcel by som len povedať, že ak to bude trvať dlho, prečo teraz hovorí o rýchlom uzavretí jadrovej dohody s Iránom?
Ak ho počúvate, ako hovorí o dohode s Iránom, ktorej uzavretie je už na dosah, má to dôležitý jadrový rozmer.
Ako je možné, že to dokázal tak rýchlo, keď nám práve povedal, že uzavretie týchto dohôd trvá dlho?

Pravda je taká, že uzatváranie týchto dohôd naozaj trvá dlho, čo vedie k otázke, či s Iráncami vôbec niekedy uzavrieme jadrovú dohodu. A medzitým by ma neprekvapilo, keby začali vyvíjať jadrovú bombu.

V čase, keď obrazne povedané roztrhal JCPOA, bola miera obohacovania uránu v Iráne na úrovni 3,67 percenta a podliehala medzinárodnej inšpekcii, a Hormuzský prieliv bol otvorený.
Teraz je miera obohacovania uránu asi 67 percent, nepodlieha medzinárodnej inšpekcii, je utajovaná a Hormuzský prieliv nie je otvorený tak, ako by si to želal.
Môže Netanjahu vzdorovať Trumpovi? Môže Trump vzdorovať Netanjahuovi?

Nachádzame sa tu vo veľmi špeciálnej situácii. Je to niečo, čo som doteraz nezažil.
Prezident Trump je pod obrovským tlakom, aby ukončil túto vojnu, a to z ekonomických aj politických dôvodov.

Čelí potenciálne katastrofickej situácii. Vidieť to na jeho správaní. Vidieť to na tom, ako zaobchádza s Netanjahuom.
Je zúfalý. Myslím, že o tom niet pochýb.
A jeho zúfalstvo sa bude s pribúdajúcim časom zvyšovať vzhľadom na ekonomické dôsledky uzavretého Hormuzského prielivu.
To znamená, že prezident Trump musí túto vojnu ukončiť. A problém, ktorému čelí, je, že Iránci neustúpia.

Opäť, Iránci sú pri kormidle. Vedú tvrdú hru.
A preto, ak to chce Trump ukončiť, musí v podstate urobiť Iráncom veľké ústupky.
Problémom však je, že Izraelčania mu to nedovolia a loby v USA mu to, samozrejme, tiež nedovolí.
Čo teda prezident Trump urobí? Proste to musí nejako vyriešiť.

Takže v tejto chvíli zúfalstva vyvíja na Izrael čoraz väčší tlak a verejne hovorí o Netanjahuovi veci, o ktorých by sa mu pred mesiacom alebo dvoma ani nesnívalo hovoriť verejne.
Robí to však preto, lebo je zúfalý.
A myslím si, že v budúcnosti uvidíte, že čím viac bude zúfalstvo prezidenta Trumpa narastať, tým viac bude tlačiť na Netanjahua, aby urobil to, čo chce.
Neprekvapilo by ma, keby sme videli prezidenta Trumpa konať voči Izraelu spôsobom, aký sme v minulosti nikdy nevideli. Ak sa to však nestane, alebo ak Izraelčania úspešne odolajú Trumpovi, ekonomické a politické dôsledky pre Trumpa, Spojené štáty a zvyšok sveta budú katastrofálne.

Takto sa Netanjahu vyjadril v nedeľu večer v Knesete, citujem:

„Premiér v Izraeli musí mať jednu konkrétnu, zásadnú schopnosť, len jednu jedinú schopnosť.
A ak mu chýba táto základná vlastnosť, potom jednoducho nemôže byť na tejto pozícii.
Musí byť schopný povedať prezidentovi Spojených štátov jedno slovo, a tým slovom je nie. Nie.“

Naozaj cíti tlak?

Určite. Je v podobnej situácii ako Trump.
V Izraeli ho jeho hlavní oponenti kritizujú za to, že je slaboch a nevie sa postaviť Trumpovi.
Takže akékoľvek ústupky, ktoré urobí, mu spôsobia obrovské problémy, pretože opozícia ho bude tvrdo kritizovať.
Zároveň však chápe, že v tomto momente sa môže prezidentovi Trumpovi vzoprieť len do určitej miery, pretože si uvedomuje, že Trump je zúfalý, že na neho vyvíja bezprecedentný tlak a že tento tlak sa bude s pribúdajúcim časom len stupňovať.
Musí teda urobiť Trumpovi také ústupky, o ktorých by sa mu v minulosti ani nesnívalo.
Ale opäť, ak urobí tieto ústupky, bude pod paľbou kritiky z pravice v Izraeli.
Povedzme to inak. Bude pod paľbou kritiky opozície.

Ale táto kritika by mohla mať katastrofálne následky pre jeho premiérsky post a osobnú slobodu, ak by jeho vláda padla.

Áno, o tom niet pochýb. Má veľké problémy.
On aj prezident Trump spáchali 28. februára, keď zaútočili na Irán, obrovskú chybu.
Mysleli si, že im tento útok prejde, ale stal sa presný opak.

Tu je príspevok od Joea Kenta, bývalého riaditeľa protiteroristického oddelenia, ktorý, mimochodom, bude vo štvrtok hosťom v mojej relácii, citujem:

„Na to, aby sme jednoducho odišli, nepotrebujeme žiadnu dohodu. Je zrejmé, že nemôžeme zabrániť ani jednej strane, aby útočila na druhú.
Máme len jednu realistickú voľbu – zostať a nechať sa vtiahnuť hlbšie do vojny, alebo dbať na naše záujmy a jednoducho odísť.“

Toto je typ rady, ktorú Trump od Kenta nechcel počuť, keď bol jeho poradcom.

Áno. Vlastne, keby Trump počúval všetkých svojich hlavných poradcov, s výnimkou Petea Hegsetha, dnes by nebol v tejto kaši, pretože všetci jeho hlavní poradcovia chápali, že útok na Irán 28. februára bol bláznivý plán.
Ale tu sme.

Chcel by som len povedať, pokiaľ ide o Kentov názor, že v prvom rade existuje alternatíva, a tou je uzavrieť dohodu.
A tá bude pre Irán veľmi výhodná.
A to je, samozrejme, dôvod, prečo Izraelčania a dokonca ani Trumpova administratíva túto dohodu nechcú uzavrieť.
Ale to je alternatíva. Pokiaľ ide o odchod, pre Spojené štáty je veľmi ťažké z toho vycúvať.
Myslíte si, že loby nás nechá odísť? Myslíte si, že národné bezpečnostné zložky, ktoré sú odhodlané dohliadať na každú oblasť planéty a najmä na širší Blízky východ, budú ochotné odísť?
Nemyslím si to. Neodídeme. Zostaneme. A preto si myslím, že tlak na uzavretie dohody bude obrovský.
Ako som už povedal, ak Trump nebude schopný uzavrieť dohodu, ak nedokáže presvedčiť Izraelčanov a loby v USA, aby s ním spolupracovali, ak nedokáže presvedčiť ľudí ako Lindseyho Grahama, aby spolupracovali, a bude nútený pokračovať vo vojne ako doteraz, bude mať veľké problémy a my taktiež.

Ešte jedna otázka k stavu vojny na Ukrajine.
Akému tlaku je podľa vás prezident Putin vystavený, aby ukončil špeciálnu vojenskú operáciu po takmer štyri a pol rokoch?

Niet pochýb o tom, že na prezidenta Putina je vyvíjaný určitý tlak, aby túto vojnu ukončil.
V Rusku panuje určitá nespokojnosť s tým, že vojna ešte neskončila.
Myslím si však, že správy, ktoré počujete na Západe o tlaku na Putina a nespokojnosti s Putinom, sú značne prehnané.

Ukrajina podľa mňa na bojisku v skutočnosti prehráva a ľudia, ktorí majú vnútorné informácie, si to uvedomujú.
A to posledné, čo chcú urobiť, je povedať to nahlas.
Namiesto toho vedú túto masívnu propagandistickú kampaň, ktorá v podstate hovorí:
po prvé, Ukrajina obrátila vývoj na bojisku. Rusi majú veľké problémy. Trpia obrovskými stratami.
Ukrajinská armáda si vedie prekvapivo dobre.
Po druhé, útoky dronov hlboko v Rusku začínajú mať významné ekonomické a politické dôsledky pre Putina a pre Rusko vo všeobecnosti.
A to neveští nič dobré pre budúcnosť Ruska.
Takže všetko, čo musíme urobiť, je pokračovať v tejto dronovej vojne.
A to, v kombinácii s tým, čo sa deje na bojisku, je naozaj dobrá správa.

A potom, samozrejme, sa hovorí, že Putin je slabý, je zraniteľný a nakoniec bude zvrhnutý a Rusko bude mať nového vodcu, a tento nový vodca bude ochotný vyjsť v ústrety Ukrajine a Západu.
A ak nedôjde k zmene vlády, ak Putin zostane pri moci, bude výrazne oslabený a donútený ustúpiť nám.
Toto je súbor podľa mňa zavádzajúcich argumentov.

Myslím si, že Rusi na bojisku jasne víťazia.
Nevíťazia rýchlo, ale víťazia – nie tak rýchlo, ako by si to určite želali ruský ľud a ruskí vodcovia.
Ale neúprosne postupujú vpred. A naopak ukrajinská armáda má veľké problémy.
Nie je schopná zmobilizovať veľký počet vojakov, ktorí by nahradili tých, čo padli v boji.
A navyše má obrovský problém s dezertérmi.

Odhadujem, že Rusi prevyšujú Ukrajincov počtom bojových síl na fronte pravdepodobne v pomere dva ku jednej.
Rusi majú k dispozícii množstvo výstroja a zbraní, ktoré môžu použiť proti Ukrajine vďaka svojej rozsiahlej priemyselnej základni.
A keďže Spojené štáty a viaceré európske krajiny už nie sú schopné dodávať Ukrajine toľko zbraní ako v minulosti, Ukrajinci sa naozaj nedokážu vyrovnať Rusom, pokiaľ ide o zbrane dostupné na bojisku.

Áno, drony pomáhajú Ukrajincom do určitej miery udržať frontové línie, ale len v obmedzenom rozsahu.
A myslím si, že ako budeme postupovať ďalej, uvidíte, že Rusi nakoniec obsadia celé územie v tých štyroch oblastiach, ktoré formálne anektovali.

A mimochodom, už sú k tomu blízko. Ovládajú 85 percent Donecka. Ovládajú celý Luhansk.
Povedal by som, že kontrolujú asi 75 percent Záporožia a asi 75 percent Chersonu. Sú teda vo silnejšej pozícii.
A čo je veľmi dôležité – Ukrajina nie je v pozícii, aby sa kedykoľvek pripojila k NATO, čo bol hlavný cieľ Ruska od začiatku tejto kampane.

Rozhovor vyšiel ako podcast sudcu Napolitana Judging Freedom. Vychádza so súhlasom autora. Preložil Timotej Dunaj.


P.S. Takže veci sú ponekud naopak ako to vnímame my ovčania. Tak uvidíme...
Najhorší scénar podľa mňa bude, ked dovolenková sezóna a horúce leto zvýši dopyt po palivách,
ale Hormuz nebude v prevádzke.
Ceny môžu prudko vyskočiť. Už o nich nebude rozhodovať trh, ale skutočný dopyt a panika. Ako v 2022.