Pozri aj:
https://ako-investovat.sk/diskusia/view ... 42#p223142
Peter Thiel patrí k najvplyvnejším architektom súčasného prepájania technológie a politiky v Spojených štátoch, hoci len zriedka vystupuje na verejnosti. Jeho kariéra investora, ideológa a politického spojenca Donalda Trumpa odhaľuje, ako sa dáta, kapitál a moc spojili do jedného uzavretého ekosystému.
Spoluzakladateľ PayPalu, prvý veľký investor do Facebooku a dlhoročný partner investičného fondu Founders Fund stojí v pozadí firiem, ktoré dnes zohrávajú kľúčovú úlohu vo financiách, v digitálnych platformách aj bezpečnostných technológiách. Ako upozorňuje magazín Forbes, Thiel síce nepatrí medzi úplne najbohatších technologických miliardárov, no jeho politický a ideový vplyv ďaleko presahuje výšku jeho osobného majetku.
V posledných rokoch sa stal jednou z hlavných spojok medzi Silicon Valley a administratívou Donalda Trumpa, predovšetkým prostredníctvom viceprezidenta J. D. Vancea. Zároveň sa jeho meno opakovane objavuje v dokumentoch týkajúcich sa zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina, odsúdeného sexuálneho delikventa s rozsiahlymi kontaktmi na politické a podnikateľské elity.
Podľa materiálov zverejnených americkým ministerstvom spravodlivosti bol aj Thiel s Epsteinom v pravidelnom kontakte. Diskutovali spolu o daniach, investíciách aj politike.
Muž za oponou
Na rozdiel od mediálne výraznejších technologických miliardárov, akými sú Elon Musk či Mark Zuckerberg, Peter Thiel dlhodobo pôsobí skôr v zákulisí. Nevedie masové platformy ani sa neprofiluje ako verejná tvár technologického pokroku. Jeho vplyv spočíva v strategických rozhodnutiach, vo financovaní a v ideovom smerovaní projektov, ktoré majú dosah na štáty, armády aj spravodajské služby.
Najvýraznejším príkladom je spoločnosť
Palantir Technologies, ktorú Thiel spoluzakladal v roku 2003. Firma vyvíja analytický softvér na spracovanie veľkých objemov dát a jej klientmi sú americké bezpečnostné zložky, armáda aj spojenci v NATO. Palantir sa podľa Le Monde stal symbolom prepojenia technologického sektora so štátnou mocou. A to najmä v oblasti dohľadu a prediktívnej analýzy správania ľudí.
Tolkien ako inšpirácia pre názvy firiem
Peter Thiel sa dlhodobo netají tým, že je veľkým fanúšikom Pána prsteňov. Podľa magazínu Quartz pomenoval najmenej päť svojich firiem podľa motívov z Tolkienovho sveta. Nejde pritom len o hravé odkazy, ale o názvy, ktoré majú symbolizovať spôsob, akým tieto spoločnosti fungujú – zhromažďujú moc, informácie alebo kapitál a presúvajú ich ďalej.
Najznámejším príkladom je Palantir Technologies, pomenovaný po magických „vidiacich kameňoch“, ktoré v Tolkienovom príbehu umožňujú sledovať vzdialené udalosti. Podobne ako v literárnej predlohe, aj tu ide o nástroj, ktorý poskytuje výnimočný prehľad a zároveň vyvoláva etické otázky o jeho používaní. Palantir dnes dodáva analytický softvér armáde, polícii a spravodajským službám.
Ďalšou firmou je Valar Ventures, venture kapitálový fond pomenovaný po mocných bytostiach, ktoré v Tolkienovej mytológii formovali svet zhora. Mithril Capital zase odkazuje na legendárny ľahký, no takmer nezničiteľný kov, ktorý v príbehu slúži ako ochranné brnenie.
Ide o metaforu pre investičnú stratégiu kombinujúcu rast a kontrolu rizika. Rivendell One a Lembas LLC boli holdingové spoločnosti použité pri obchodovaní s Thielovými akciami Facebooku; ich názvy odkazujú na elfské útočisko a magický chlieb, ktorý poskytuje výživu na dlhých cestách. Thiel nie je v Silicon Valley podľa The New York Times výnimkou.
Tolkienove príbehy si osvojili viacerí technologickí lídri aj pravicoví politickí aktéri, často však v rozpore s pôvodným posolstvom kníh. Kým Tolkien varoval pred túžbou po moci, technokratickým ovládaním sveta a „uctievaním strojov“, moderní čitatelia z radov technologických elít v jeho diele často nachádzajú skôr príbeh o výnimočných jednotlivcoch, ktorí majú právo formovať dejiny.
Thiel v rozhovore pre The Atlantic priznal, že ho fascinujú elfovia – bytosti, ktoré nestarnú a neumierajú. „Prečo by sme nemohli byť elfovia?“ pýta sa.
Práve tento posun od hobitov k nesmrteľným elitám vystihuje, ako sa Tolkienov svet stal v Silicon Valley skôr zdrojom symbolov moci, než varovaním pred ňou.
Palantir vyvoláva obavy medzi ľudskoprávnymi aktivistami. Technológie firmy podľa nich môžu prispievať k masovému sledovaniu obyvateľstva, diskriminácii menšín či automatizovanému rozhodovaniu bez dostatočnej transparentnosti.
Thiel tieto výhrady odmieta a argumentuje, že ide o nástroje nevyhnutné pre bezpečnosť štátov v čase terorizmu a geopolitickej rivality.
Ideológ, nie technokrat
Kariéra Petera Thiela sa začala na prelome tisícročí v prostredí internetových startupov, ktoré rástli rýchlejšie než regulácie, ktoré ich mali kontrolovať.
Koncom 90. rokov spoluzaložil spoločnosť PayPal, pôvodne zamýšľanú ako alternatívny digitálny menový systém. Projekt sa síce postupne zmenil na klasickú online platobnú platformu, no podľa časopisu Fleximize práve PayPal vytvoril základ pre sieť podnikateľov a investorov známych ako „PayPal Mafia“. Má ísť o neformálnu skupinu ľudí, ktorí neskôr stáli pri vzniku alebo financovaní úspešných firiem ako Tesla, LinkedIn, YouTube či Yelp.
Po predaji PayPalu spoločnosti eBay v roku 2002 Thiel presunul ťažisko svojej činnosti do investovania. Spolu s partnermi založil fond Founders Fund, ktorý sa profiluje ako podpora „nekonvenčných“ a vysoko rizikových projektov. Fond patril medzi prvých investorov Facebooku, neskôr vstúpil do firiem ako SpaceX, Stripe či Airbnb.
Thiel tento prístup obhajuje aj teoreticky. V knihe Od nuly k jednotke tvrdí, že skutočný technologický pokrok nevzniká v konkurenčnom boji, ale vytváraním monopolov. Aj preto sa jeho meno opakovane objavuje pri firmách, ktoré pracujú s dátami, infraštruktúrou a technológiami s vysokým politickým významom.
V prostredí Silicon Valley sa vymyká tým, že svoje politické a filozofické presvedčenia dlhodobo formuluje otvorene. Už počas štúdia na Stanforde sa profiloval ako provokatívny mysliteľ s hlbokou nedôverou k liberálnej demokracii. Podľa ľudí z jeho okolia ho formovalo aj detstvo strávené v prostredí apartheidu v Južnej Afrike, kde si osvojil presvedčenie, že nie všetci ľudia sú predurčení vládnuť rovnako.
Ako pripomína Le Monde, Thielov svetonázor je ovplyvnený filozofiou Ayn Randovej a americkým libertarianizmom. V pretekoch medzi politikou a technológiou by podľa neho mala mať navrch technológia.
V eseji Vzdelanie libertariána z roku 2009 Thiel napísal, že „už viac neverí, že sloboda a demokracia sú kompatibilné“. Tvrdil, že rozširovanie volebného práva postupne podkopalo kapitalizmus aj individuálnu slobodu. Ústavné mechanizmy vníma ako prekážku, ktorá bráni ambicióznym jednotlivcom pretvárať spoločnosť.
Rozporuplnosť jeho chápania slobody sa prejavila aj v konflikte s médiami. V roku 2016 vyšlo najavo, že v utajení financoval sériu žalôb proti webu Gawker, ktorý ho v minulosti verejne označil za homosexuála. Spor viedol k bankrotu redakcie a Reportéri bez hraníc vtedy Thiela označili za „vážnu hrozbu pre slobodu médií“.
Priateľ Trumpa i J. D. Vancea
Zlom v Thielovom politickom vplyve nastal v roku 2016, keď ako jeden z prvých významných predstaviteľov Silicon Valley otvorene podporil Donalda Trumpa. V prostredí technologických elít, tradične naklonených Demokratickej strane, išlo o výnimočný a riskantný krok, ktorý Thiela posunul z ideologického okraja priamo do centra moci.
Po Trumpovom víťazstve sa Thiel stal členom prechodného tímu a pomáhal prepájať technologický sektor s novou administratívou. Podľa Le Monde krátko po voľbách predložil zoznam približne 150 kandidátov na vysoké vládne pozície, prevažne s výrazne konzervatívnymi názormi.
Išlo najmä o ľudí s výrazne konzervatívnymi a proti-liberálnymi názormi. Ako uvádza autor Thielovej biografie Max Chafkin, len zlomok z nich sa napokon dostal do štátnej správy, no samotný pokus vyvolal obavy aj v Trumpovom najbližšom okolí.
Thielov politický vplyv sa však nevyčerpal prvým Trumpovým mandátom. Naopak, postupne sa presunul do menej viditeľnej, no strategickejšej roviny. Hoci Peter Thiel nezastáva žiadnu formálnu funkciu v administratíve, jeho vplyv je podľa viacerých zdrojov porovnateľný s najbližšími poradcami prezidenta.
Kľúčovou postavou Thielovho politického vplyvu sa stal senátor z Ohia J. D. Vance, s ktorým ho spája dlhoročný osobný aj obchodný vzťah. Thiel patril medzi jeho finančných podporovateľov a Le Monde ho označuje za „trójskeho koňa“ libertariánov v americkej politike.
Podľa francúzskeho média zohral Thiel významnú úlohu aj pri presviedčaní technologických investorov, aby podporili Trumpov návrat do Bieleho domu. Spolu s ďalšími bývalými partnermi z PayPalu, najmä investorom Davidom Sacksom, pomáhal organizovať uzavreté fundraisingové podujatia pre republikánskeho kandidáta.
Výsledkom tohto úsilia bol nielen Trumpov volebný úspech, ale aj posilnenie vplyvu ľudí z Thielovho okruhu. J. D. Vance sa stal viceprezidentom USA a David Sacks bol poverený vedením Prezidentskej rady pre vedu a technológie, kde získal kľúčovú úlohu pri podpore umelej inteligencie a kryptomien.
Libertariánske krídlo technologických elít tak po prvý raz v histórii získalo priamy a systematický prístup k moci v Bielom dome.
Epstein, Thiel a kto ďalší?
Thielov vplyv sa neobmedzoval len na oficiálne štruktúry moci či verejne známe investície. Dokumenty zverejnené v posledných rokoch ukazujú, že jeho podnikateľský a finančný svet sa pretínal aj s ľuďmi, ktorí sa pohybovali v šedej zóne medzi technologickým kapitálom, politikou a osobnými sieťami moci. Jedným z nich bol aj finančník Jeffrey Epstein.
Ako podrobne opisuje časopis Forbes, Epstein si aj po roku 2008, keď bol odsúdený za sexuálne trestné činy, dokázal udržať aktívnu pozíciu v investičnom prostredí Silicon Valley. Jeho pôsobenie bolo nenápadné a založené na zložitých finančných štruktúrach. Vystupoval ako poradca, sprostredkovateľ alebo menšinový investor, často prostredníctvom siete spoločností a trustov.
Kľúčovou vstupenkou do sveta technologických elít bolo Epsteinovo daňové a finančné poradenstvo pre mimoriadne bohatých jednotlivcov. Zakladateľom startupov aj investorom sa prezentoval ako človek, ktorý rozumie sofistikovaným daňovým stratégiám a dokáže optimalizovať štruktúru majetku aj investícií. Práve tento typ expertízy mu umožnil udržiavať kontakty aj v čase, keď bola jeho trestná minulosť verejne známa.
Dokumenty analyzované Forbesom a The New York Times ukazujú, že Epstein mal po roku 2014 prístup k investičným štruktúram spojeným s Thielom. V niektorých prípadoch vystupoval ako poradca pri daňovom plánovaní a finančných operáciách fondov, do ktorých podnikateľ investoval.
Komunikácia medzi oboma mužmi pokračovala približne päť rokov, až do Epsteinovej smrti v roku 2019.
Špeciálna strava
Osobitnú pozornosť si v dokumentoch vyslúžila e-mailová korešpondencia z februára 2016, ktorú odoslala Thielova vtedajšia šéfka kancelárie a výkonná asistentka Alisa Bekins. Správa s predmetom „Peter Thiel dietary restrictions – CONFIDENTIAL“ bola pôvodne adresovaná neznámej osobe, no neskôr bola preposlaná priamo Epsteinovi. Hoci časť obsahu bola v niektorých verziách dokumentov redigovaná, iné súbory obsahovali podrobné informácie o Thielových stravovacích obmedzeniach.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že Thiel mal presne definovaný zoznam povolených potravín a zároveň rozsiahly zoznam potravín, ktorým sa mal vyhýbať. E-mail obsahoval konkrétne druhy rýb, mäsa, zeleniny a orechov, ako aj výslovný zákaz ovocia, mliečnych výrobkov, lepku a spracovaných potravín. Jediný explicitne odporúčaný pokrm bol jednoduchý raňajkový variant pozostávajúci z vaječných bielkov alebo šalátu so zeleninou a proteínom, napríklad steakom.
WIRED zároveň upozornil na ďalší materiál zverejnený ministerstvom spravodlivosti. Ide o zvukový záznam rozhovoru medzi Epsteinom a bývalým izraelským premiérom Ehudom Barakom. Epstein v ňom hovorí o plánovanom stretnutí s Thielom a naznačuje, že pozná spoločnosť Palantir, hoci jej názov vyslovuje nesprávne. Špekuluje aj o možnom zapojení Baraka do vedenia firmy, pričom neexistujú dôkazy, že by sa takýto plán niekedy realizoval.
https://dennikn.sk/5125191/s-epsteinom- ... -jd-vancea