jaroslav80 napísal: ↑So 28 05, 2022 8:35 pm
Joki napísal: ↑So 28 05, 2022 9:41 am
“ Dôvody Vladimira Putina sú úplne iné a poznáme ich, pretože tieto dôvody sám pomenoval vo svojich prejavoch. Putin považuje Ukrajincov za súčasť ruského národa. Ukrajine nepriznáva právo na to, aby mohla o sebe rozhodovať. Nemohol sa preto zmieriť s tým, že sa národ, ktorý považuje za súčasť Ruska, rozhodol ísť vlastnou cestou.
Toto si napisal spravne Joki. Problem je, ze rovnaky pristup k susedom maju aj USA.
https://en.wikipedia.org/wiki/Monroe_Doctrine
USA neuznavaju svojpravnost statov, ktore su na uzemi severnej, strednej a juznej Ameriky. Povazuju ich za vlastnu "zonu vplyvu", kde ine velmoci typu Rusko, Cina, Japonsko, Francuzko, Anglicko, Nemecko - nemaju co hladat. Vojensku zakladnu niektorej z tych velmoci v tej ich "zone vplyvu" by povazovali za "hrozbu narodnej bezpecnosti". Rusko to rovnako vidi s Bieloruskom, Ukrajinou, Kazachstanom, Kaukazskymi republikami.
Joki napísal: ↑So 28 05, 2022 9:41 am
(@jaroslav80 má vždy vyčerpávajúce informácié o dodávkach vojenskej techniky na Ukrajinu, mohol by to tu zavesiť, aké dodávky dostal Stalin od USA).
Z USA pochadzalo asi 10% zbrani pouzitych na vychodnom frone pocas bojov Stalinovych armad s Hitlerovymi armadami.
wladas napísal: ↑So 28 05, 2022 10:57 am
Zdroj?
Zelenskeho stanne pravo, vyhlaska o zakaze muzov Ukrajiny 18-60 rocnych opustit krajinu, ukrajinsky trestny zakonnik v stannom prave ak sa vyhnes povolavaciemu rozkazu, pripadne pocas narukovania ak sa vyhnes velitelovmu rozkazu, ktory ta postavi k delu medzi obytnymi domami, ktore bude onedlho znicene ruskym raketometom alebo lietadlom.
Trumpeta1978 napísal: ↑So 28 05, 2022 9:07 am
Zeby Arabi stali stali za Ruskom, o tom nic neviem, ak si myslel Iran, tak to su Peržania.
USA prosili Arabov, aby zvysili tazbu ropy a znizili tym potrebu Ruskej ropy - a Arabi im povedali ze "nie".
Tiez prosili Venezuelu a Iran o ropu a ti im povedali - OK, ale stalo by vas to poriadnu kopu ustupkov...
Trumpeta1978 napísal: ↑So 28 05, 2022 10:30 am
A teraz si zoberme skutocnost, ze je pravdepodobné, ze Usa/Eu zacne dodavat Ua aj tazke zbrane, tj pokročilé húfnice/francuzske Ceasari uz boli dodane/ či raketomety. To by znamenalo v rukach Ua armady velmi silné tromfy v ich prospech.
Uvidime na vysledkoch o par mesiacov.
Pamatam si, ze Nemci poslali na Ukrajinu v 1944 Panthery, Tigre, Elephanty - spickovu vtedajsiu techniku, a nevratil sa skoro nikto. Onedlho tam poslu Gepardy a pravdepodobne pochodia podobne a Ceasari asi tiez.
Volicov v USA predpokladam ze daleko viac zaujima udrzanie si ich zivotnej urovne, nez eskalovanie vojny na Ukrajine do obludnych rozmerov pre udrzanie si Zelenskeho nadvlady nad castou Ukrajiny o par mesiacov dlhsie. Ani v Afganistane sa im neoplatilo podporovat dlhsie ich bábkového prezidenta Gháního. A tiez v Afganistane prehlasovali, ako po ich odchode kolaborujuci Afganci budu este roky odolavat Talibanu a ako "maju na to" aby sa udrzali pri moci.
Rusko tuto vojnu v pohode prezije, prezili uz ovela problematickejsie veci. Ovela otaznejsia je EU. UA je jasna, ze este vnuci sucasnych Zelenskeho vojakov budu niest tazke nasledky tejto vojny.
JUGGLER napísal: ↑So 28 05, 2022 7:34 pm
Najtrefnejšie vyjadrenie voči vojne na UA je asi také, že američania budú bojovať proti Rusku až do posledného ukrajinca.
To je taký typický americký prístup: spoza oceána zbombardovať Srbsko, financovať prevraty kde bojujú žoldnieri, zhodiť atómovku na mestá zo státisícami obyvateľov, alebo v púštnej krajine zlikvidovať 90% priehrad, aby milióny trpeli bez vody a 200 tisíc detí zomrelo...
Plne suhlasim.
____________________________
Po desatrociach budu mat ludia sancu s chladnou hlavou zvazit, ci lepsie zivotne podmienky zabezpecil svojej krajine svojou zahranicnou aj vnutornou politikou Zelensky alebo Lukasenko.
Toto nevyzerá ako 10%.
Hlavné zdroje:
Boris Sokolov: Lend-Lease ako zbrane víťazstva. Úloha západnej pomoci na východnom fronte, Rádio Svoboda
Lend-Lease Act, History.com
Historians.com
FDR presidential library
História ukazuje, aký veľký to môže mať vplyv. Zo zákona o pôžičke a prenájme sa stal jeden z najvýznamnejších faktorov v druhej svetovej vojne, ktorý Spojencom pomohol poraziť Hitlera. Celkovo z neho čerpalo 30 krajín, poskytla sa pomoc za vyše 50 miliárd dolárov, čo tvorilo 17 percent vojnových výdavkov USA.
Ak by sme to prerátali na súčasné doláre, bolo by to skoro 700 miliárd. Zároveň iné krajiny (najmä Briti) poskytli pomoc Američanom – napríklad v podobe prenájmu základní za osem miliárd vtedajších dolárov.
Rozbeh bol pomalší. V decembri 1942 však už poslali Američania pomoc za 600 miliónov, čo bolo toľko ako za celý rok 1941. V roku 1943 už bola priemerná mesačná dodávka za miliardu dolárov a v prvom polroku 1944 mesačne za miliardu a pol. Zo sto kusov, ktoré Američania vyrobili medzi marcom 1941 až júnom 1944, „požičali“ Spojencom 41 tankov a 15 lietadiel.
Zo zákona najviac profitovali dve kľúčové krajiny, ktoré bojovali proti nacistom: Británia a Sovietsky zväz. Británia z neho dostala 31 miliárd, Sovietsky zväz 11 miliárd dolárov.
Krajina strojov
Práve americká pomoc Sovietom sa v Rusku často bagatelizuje. Keď sa začala studená vojna, Sovieti tvrdili, že americká pomoc nebola významná. Hovorili, že americké tanky či lietadlá neboli kvalitné. Išlo však len o propagandu. Sovietom výrazne pomáhali aj Briti, poslali im napríklad vyše sedemtisíc lietadiel a päťtisíc tankov.
V roku 1943 na Teheránskej mierovej konferencii aj samotný Stalin predniesol prípitok na americké dodávky. „Spojené štáty sú krajinou strojov. Bez strojov, ktoré sme dostali cez Lend-Lease, by sme prehrali vojnu,“ povedal.
Neskôr už verejne americkú pomoc nechválil, no ako napísal jeho nasledovník Nikita Chruščov v pamätiach, v súkromí názor nezmenil.
„Stalin to viackrát zopakoval v našich súkromných rozhovoroch. Priamo povedal, že ak by nám USA nepomohli, nevyhrali by sme vojnu: tvárou v tvár voči nacistickému Nemecku by sme neustáli zabíjanie a prehrali vojnu. Nikto sa oficiálne tejto témy nedotkol a myslím, že Stalin o tom nikde nepísal, ale ja tu poznamenávam, že niekoľkokrát to spomenul v rozhovoroch so mnou“ napísal Chruščov, ktorý ho nahradil na poste lídra Sovietskeho zväzu po jeho smrti.
Ako pomohol Sovietom
Hitler napadol Sovietsky zväz, dovtedajšieho spojenca, ktorý si od roku 1939 vzal polovicu Poľska, Pobaltie a snažil sa získať aj Fínsko, 22. júna 1941. Američania s pomocou pre ZSSR chvíľu váhali, ako píše Britannica, bola za tým obava z pomoci komunistickému štátu. Sovietsky zväz zaradili do programu Lend-Lease v novembri toho roku.
Aj preto americký vojenský historik David Glantz tvrdí, že americká pomoc v rokoch 1941 až 1942 nebola taká veľká, aby urobila rozdiel medzi víťazstvom a porážkou. Sovieti sa do veľkej miery ubránili sami (a s pomocou dodávok od Britov), aj keď Američania im zo začiatku posielali najmä lietadlá a tanky, ktoré im pomáhali nahradiť straty.
Vplyv amerického zákona Lend-Lease na východný front bolo vidieť najmä v nasledujúcich rokoch a pomohol Sovietom rýchlejšie vytlačiť nemeckú armádu späť na západ.
Neskôr Američania Sovietom pomáhali nie priamo zbraňami, ale materiálmi, ktoré Sovieti potrebovali na ich výrobu.
„Bez amerických a britských dodávok by sovietska ekonomika nedokázala vyrobiť taký počet tankov a lietadiel, aký vyrobila, a mohli ich nasadiť na bojisku. To bol hlavný význam zákona o pôžičke a prenájme,“ napísal pre portál Rádia Svoboda ruský vojenský historik Boris Sokolov.
Čo to presne znamená? Američania podľa Rádia Svoboda dodali Sovietom tretinu výbušnín, ktoré použili vo vojne. Viac ako polovica všetkého hliníka a 80 percent medi, ktoré Sovieti využili, pochádzala z USA a Británie.
Američania im dodávali letecký benzín (53 percent ako objem sovietskej produkcie), ktorý bol navyše kvalitnejší a vhodnejší do moderných lietadiel než ten sovietsky s oktánovým číslom 74.
Kľúčový vplyv pomoci bol v logistike, teda v tom, v čom Rusi zlyhávajú teraz na Ukrajine. Američania posielali Sovietom nákladné autá, ktoré im umožňovali rýchlo presúvať jednotky na fronte. Celkovo im dodali vyše 400-tisíc nákladných vozidiel – pred vojnou mali Sovieti len asi 240-tisíc svojich. Napríklad kaťuše jazdili ku konci vojny takmer výhradne na podvozkoch amerických Studebakerov.
„Normálne fungovanie sovietskej železničnej dopravy by nebolo možné bez zákona Lend-Lease,“ píše Sokolov. Američania im dodali 1900 kusov parných a 66 kusov dieselových lokomotív, čo bolo násobne viac, ako dokázali vyrobiť sami Sovieti.
Významné boli aj dodávky jedla, ktoré smerovali hlavne vojakom, no istá časť išla aj civilistom. Sokolov píše, že ani túto pomoc netreba podceňovať. Sovietsky zväz prišiel pri útoku Nemcov o veľké poľnohospodárske plochy, 19 miliónov sedliakov muselo narukovať a tento počet chýbal na poliach.
„Celkovo dostali z Lend-Lease 610-tisíc ton cukru, čo je 30 percent skonzumovaného cukru v Sovietskom zväze počas vojny,“ napísal historik s tým, že dostali aj podobne veľa mäsa v konzervách.
„Bez Lend-Lease by Červená armáda nemala k dispozícii tretinu munície, polovicu lietadiel a polovicu tankov (vzhľadom na americké dodávky surovín – pozn. red.). Navyše by neustále dochádzalo k narušeniam vozidiel a paliva, pokazené železnice by opakovane viedli k paralýzam,“ dodal Sokolov.
Ruský historik si však na rozdiel od Stalina myslí, že Sovieti by vojnu stále mohli vyhrať. Trvalo by to však dlhšie a aj ich straty by boli vyššie. Počas druhej svetovej vojny zahynulo 27 miliónov sovietskych občanov.
„Myslím, že by ju mohli vyhrať aj tak, ale cenou by bolo výrazne viac obetí ako v skutočnej druhej svetovej vojne. V tomto alternatívnom scenári by na to, aby k víťazstvu došlo na jeseň 1945, boli potrebné masívne jadrové útoky na nemeckom teritóriu s tuctom atómových bômb,“ myslí si Sokolov.
Zároveň dodal, že ak by nebol tento program a zároveň by Briti a Američania nezamestnávali časť nemeckého letectva, pozemných či námorných síl, „Sovieti by ťažko porazili Hitlera“. To však, samozrejme, zrejme platí aj naopak.
Nepožičiavame, kupujeme bezpečnosť
Američania to, samozrejme, nerobili z nejakého altruizmu. „Zákon slúžil americkému záujmu pomôcť poraziť nacistické Nemecko bez toho, aby vstúpili do vojny – aspoň dovtedy, kým na to národ nebude pripravený vojensky aj v otázke verejnej mienky,“ napísal portál History.com.
„Nepožičiavame, ale kupujeme. Kupujeme si vlastnú bezpečnosť kým sa pripravujeme,“ povedal aj minister vojny Henry L. Stimson.
„Platili nám, aby sme mohli naďalej bojovať, platili nás zbraňami a materiálom. Z ich pohľadu to dávalo zmysel. A bolo to zmysluplné a prospešné aj pre nás,“ spomínal v pamätiach neskorší líder Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov.
Už od začiatku sa čakalo, že aj keď ide o pôžičku, väčšina z nej sa nevráti. Američania sa neskôr dohodli s Britániou na splátkach za dodaný materiál aspoň za menšiu časť z ceny. Pôžičky z Lend-Lease napokon Briti splatili až v roku 2006. Návratnosť v prípade Sovietskeho zväzu bola ešte nižšia.