andre napísal: ↑So 25 03, 2023 7:17 am
Na krytie starsich hypo si banky nemusia pozicat peniaze za aktualnu cenu, kryte su v podstate vkladmi jej zakaznikov.
To nie je pravda.
Keď dá banka hypo tak vytvorí peniaze tak, že naraz zvýši bilanciu o aktíva (úver klientovi) aj pasíva (pripísaný vklad z úveru na klientovom účte). Banka teda vytvára aj vklady. Klient však úver asi na niečo použije a nenechá ho ležať na účte celý čas a platiť za to úrok banke. Pravdepodobne urobí platbu a pošle ten vklad do inej banke niekomu inému ako platbu za nehnuteľnosť v tomto prípade.
Ak v druhej banke nie je opačný prípad, tak banka musí ísť na medzibankový trh a požičať si peniaze od iných bánk (stačí na jeden deň a po dni sa opäť môže zmeniť potreba). Takže vtedy si banka skutočne požičiava za aktuálnu trhovú sazdbu.
Ak chcú banky pritahnuť viac vkladov od klientov tak zvýšia úrokové sadzby na účtoch. Ak ich nezvýšia a iné banky to urobia, alebo klienti bánk majú možnosti ukladať za trhové sadzby inde (Money market fondy) tak peniaze z bánk odchádzajú a banky sú potom čím ďalej tým viac závislé na zdrojoch z medzibankového trhu, resp. môžu ísť si požičiavať do centrálnej banky oproti štítnym dlhopisom (repo). To všetko je však za trhové sadzby.
Čo sa stane je, že úroková marža bánk s rastúcimi sadzbami tak či tak klesá pre staré hypo, ktoré dala banka za nízke sadzby. To má rovnaký efekt ako keby klienti bánk tie úvery nesplácali, čiže čo sa stane je, že postupne bude klesať likvidita bánk (keďže zaplatený úrok na vklady bude vyšší ako prijatý úrok za hypo - stále sa bavíme o starých hypo za nízke sazdby, ktorých je však väčšina) a možno sa bude i zhoršovať hospodársky výsledok bánk, čo môže ovplyvňovať i vlastný kapitál (straty ho budú znižovať) a tým pádom i kapitálovú primeranosť bánk.
Počkajme si a uvidíme.