Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Pravidlá fóra
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 21135
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2676 times
- Been thanked: 3024 times
Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Zakladám toto vlákno primárne nie kvoli diskusiám, ale aby sme tu mali prehľad ohľadom veľmi zaujímavých článkov týkajúcih sa finančnej krízy 2008-20XX a prognóz.
Pre diskusie ohladom krízy fungujú dalšie dve vlákna.
Ked narazíte na netradičné materiály, prosím, pridajte to sem.
Peter Schiff - ten, čo predpovedal krízu
Rozhovor s investičným analytikom, ktorý si svojimi víziami vyslúžil prezývku Dr. Záhuba
[12.1.2009, TREND / Martin Jaroš]
Peter Schiff, investičný analytik a majiteľ brokerskej firmy Euro Pacific Capital, sa v titulkoch amerických médií dočkal prezývky Dr. Záhuba, keď začal šíriť temné vízie nadchádzajúcej úverovej krízy. Bolo to v čase, keď Wall Street ešte veril, že americká ekonomika nikdy nebola v lepšej kondícii. No zástanca rakúskej ekonomickej školy sa nenechal odradiť a ďalej prorokoval skazu, ku ktorej si Amerika podľa neho pomohla minimálnou snahou sporiť namiesto bezhlavej spotreby. Teraz, keď sa ukázalo, že Wall Street sa mýlil, si pochvaľuje: jeho menu a povesti jeho firmy to len pomohlo.
Na webe kolujú videá, ktoré ukazujú, ako ste už pred dvoma rokmi presne predpovedali príchod finančnej krízy...
Vlastne som na ňu upozorňoval ešte skôr, to len v tých videách sú vystúpenia spred dvoch rokov.
Všetci sa vám vtedy posmievali tvrdiac, že ekonomika nikdy nebola v lepšej kondícii. Smejete sa teraz vy im?
Ľudia, ktorí sa mi vtedy smiali, sa posmievajú dodnes. Stále nechápu, čo sa to deje. Stále nerozumejú, o čom táto kríza je.
Tak o čom podľa vás je?
Je to predovšetkým dôsledok dlhých rokov nekompetentnej menovej a rozpočtovej politiky. Ktorá nabádala amerických občanov, aby nezodpovedne míňali peniaze na spotrebné tovary za cenu obrovského zadlžovania. Ktorá vycvičila Wall Street, aby sa venoval viac špekulovaniu a hazardu než legitímnemu investičnému bankovníctvu. Hospodárstvo sa obrátilo na frašku založenú len na spotrebe, ktorej chýbala protiváha v produkcii. Bola len otázka času, kedy sa to vypomstí.
Bol problém v spotrebe?
Spotreba neustále zvyšovala svoj podiel na štruktúre amerického HDP a tvárili sme sa, že je to legitímny spôsob tvorby bohatstva. Pozrite sa, ako sa tvorí zisk – v malých a stredných podnikoch polovica príjmov pochádza z finančných operácií. To nie je skutočná tvorba bohatstva, ale dymová clona. Teraz sa celý vzdušný zámok rúca a po veľkej párty prichádza bolestivá opica. A mala prísť už dávno, bola by menej dramatická. Čím dlhšie dovolíte, aby nerovnováha narastala, tým bolestivejší je proces nápravy a návrat do reality. Súčasná kríza nie je skutočný problém, ale liek. Problém bola tá falošná býčia nálada, tie špekulácie a spotreba zamaskované za legitímny zdroj hospodárskeho rastu.
Takže stimulácia spotreby podľa vás asi nie je najlepší recept.
Samozrejme. Vláda tomu nerozumie. Nikto tomu nerozumie. Oni si naozaj myslia, že situáciu vyriešia tým, že opäť naštartujú spotrebu. To sa však nesmie, takto sa dopracujeme až ku krachu. Niektorí ľudia nechápu, že môj súčasný pesimizmus sa netýka aktuálnej krízy ako takej, ale spôsobu, akým sa s ňou vyrovnávajú politici.
Čo sa stane, keď vám budú naďalej dávať dôvody na pesimizmus?
Zmení sa to na naozaj obrovský problém. Uvidíme, koľko ekonomických stimulov a záchranných balíčkov znesieme, kým príde hyperinflácia, dolár ostane bezcenný a Spojené štáty sa zmenia na Zimbabwe. Proces vynárania sa pritom ešte ani nezačal. Neodrážame sa od dna, zatiaľ stále bagrujeme hlbšie a hlbšie.
Aké zlé to teda ešte bude? Spomenuli ste hrozbu hyperinflácie...
Viac ani netreba hovoriť, to je zrejme najhoršie, čo sa dá čakať. Keď máte hyperinfláciu, vyletia do nebies úrokové sadzby, vygumujú sa dolárové aktíva, ľudia, čo si sporia na dôchodok, odrazu nebudú mať nič. Bude to hrozné. Popritom bude vláda problém prehlbovať rozširovaním svojho vplyvu, budú sa obmedzovať občianske práva a slobody. Najhoršie je, že nikto nespochybňuje, čo vláda teraz robí. Len sa prizeráme, ako nám štát narastá. Pritom si treba uvedomiť, že čím väčší vplyv štátu, tým horšie pre ekonomiku. A tým horšie sa bude v tejto krajine žiť.
Trúfate si odhadnúť, ako dlho bude ekonomike trvať, kým sa opäť postaví na nohy?
Pri súčasnej politike nikdy. Musí sa zmeniť prístup vlády. Teraz potrebujeme múdry štát, nie silný štát. Potrebujeme nižšie dane, ale najskôr treba znížiť výdavky, aby nám nenarastal deficit. Potrebujeme masívne zredukovať výdavkovú stranu rozpočtu. Jednoducho – netreba nám nový New Deal, ale novú priemyselnú revolúciu.
To je za danej politickej konštelácie asi trochu naivná predstava. Z vašich slov potom vychádza, že ekonomika USA je asi odsúdená...
Je odsúdená, rúti sa do záhuby. Aspoň nateraz.
Čo z toho vyplýva pre zvyšok sveta?
Záleží na tom, čo zvyšok sveta urobí. Ak bude zvyšok sveta ďalej považovať Ameriku za jediný kľúč ku globálnemu rastu, potom bude zvyšok sveta trpieť. Pozrite sa, počas Obamovej vlády si Spojené štáty mienia požičať desať alebo dvadsať biliónov dolárov. Ak nám ich svet požičia, vyjde ho to draho. Keď celý svet poskytne svoje voľné peniaze americkej vláde a cez ňu americkému spotrebiteľovi, ohrozí to hospodársky rast po celom svete a v konečnom dôsledku vyvolá globálny úverový kolaps.
Prečo?
Problém je v tom, že to nebudú skutočné pôžičky, ale dary. My nikdy nebudeme schopní tie peniaze splatiť. Nikdy. Ak zvyšok sveta len tak daruje americkým občanom desať, dvadsať alebo viac biliónov dolárov, môže ho to priviesť na mizinu. Ak nám svet tieto peniaze odmietne požičať alebo, lepšie povedané, dať, Amerika sa bude musieť zariadiť inak.
Vyššie úrokové sadzby?
Áno, potrebujeme oveľa vyššie úrokové sadzby. Musia sa výrazne znížiť výdavky. Alebo si vykoledujeme hyperinfláciu. No v každom prípade to bude náš problém, nie globálny. Zvyšok sveta by mal zostať bokom a nechať nás, aby sme sa naučili plávať bez pomoci.
Čo potom?
Keď nám svet prestane požičiavať, keď sa úplne odkloní od dolára, zažije najväčší ekonomický rozmach za ostatných veľa, veľa rokov. Možno najväčší od priemyselnej revolúcie. Spojené štáty sú mlynský kameň na krku svetovej ekonomiky. Sme najväčší ničitelia prosperity, sme rozhadzovači peňazí. A ubližujeme tým celému svetu. Nechcem byť na Ameriku zlý a nechcem, aby to vyznelo, že nie som vlastenec. Ale tak to je.
Medzi socialistami je populárne tvrdenie, že kríza je dôkaz zlyhania kapitalizmu.
V žiadnom prípade. Socialisti budú vždy tvrdiť takéto veci. Viete, oni vlastne vždy nakazia kapitalizmus socializmom. Pritom práve socializmus je príčina problémov, hoci socialisti budú hovoriť, že príčina je priveľa kapitalizmu a že riešením je viac socializmu. A čím viac prvkov socializmu vnášajú do ekonomiky, tým horšie – a tým viac tvrdia, že je to chyba kapitalizmu. Takéto krízy by nevznikali, keby sa vláda nemiešala do voľného trhu.
Potom sú tu tézy o chamtivosti.
Ľudia sú vždy chamtiví. Počúvame, že za to môžu chamtivci z Wall Streetu, chamtiví realitní makléri, chamtiví spotrebitelia... No položme si otázku – prečo začali byť chamtiví všetci naraz? Prečo neboli takí chamtiví pred desiatimi, dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi? Čo sa zmenilo? Zmenila sa menová politika. Zmenilo sa to, že sa tu začali rozdávať peniaze za jednopercentný úrok. Spôsobil to štát a ten istý štát sa teraz snaží z krízy vyťažiť a ešte viac si posilniť vplyv. Oni ničia naše hospodárstvo a my ich odmeňujeme tým, že im dávame väčšiu moc, s ktorou môžu narobiť ešte väčšie škody.
Vlády na celom svete idú pomáhať bankám, ozývajú sa automobilky. Ktoré odvetvia sú najviac ohrozené súčasným ekonomickým spomalením?
Samozrejme, že trpieť bude mnoho sektorov. Medzi nimi také, ktoré nikdy nemali tak vyrásť. Veľká kontrakcia čaká finančné služby, otrasie sa rezidenčná výstavba, maloobchod. Myslím si, že ekonomika sa musí preorientovať zo služieb a spotreby späť na produkciu a úspory. Američania budú teraz menej míňať, lebo už nemajú úspory a nemajú ani dobré príjmy, pretože chýba silný kapitál, ktorý by pracujúcich uživil. Takže celý ten nezdravý systém, keď sa len míňalo a zadlžovalo, sa musí nevyhnutne zrútiť. Trebárs ľudia v maloobchode – jednoducho prídu o prácu. Budú veľké problémy, ale musí sa to stať. A vláda tomu musí dať voľný priebeh, nesmie stáť v ceste. Ak sa bude snažiť držať pri živote tú umelú ekonomiku minulosti, nikdy nevybudujeme zdravú ekonomiku budúcnosti.
Bude mať kríza nejakých víťazov?
Nuž, potenciálne môže byť množstvo víťazov, viaceré krajiny z toho môžu ťažiť, ak sa ich vlády budú správať rozumne. Samozrejme, víťazmi budú individuálni investori, ktorí urobili správne rozhodnutia.
Motto vašej firmy je „Pretože býčí trh tam niekde je“. Kde ešte vidíte tých dnešných býkov?
Za pozornosť stoja komodity, najmä zlato má dobrú perspektívu. Onedlho, keď cena stúpne niekde na tisíc dolárov za uncu, si to začnú Američania všímať vo väčšom. Zaujímavé budú pre nich aj investície do zahraničných aktív. Ten, kto investoval do dolára, prerába.
Firme sa darí?
Darí sa nám veľmi slušne. Dennodenne sa nám ozývajú potenciálni klienti, ja osobne sa dosť často objavujem v médiách a na prednáškach, napísal som dve knihy. Každý deň mám dve alebo tri rozhlasové vystúpenia, niekedy päť, sem-tam desať. K tomu každý deň dve až tri vystúpenia na nejakom verejnom podujatí. Takže som známejší, populárnejší, čo pomáha prilákať nových zákazníkov. Plánujeme sa rozšíriť, otvoriť nové kancelárie, prijať nových ľudí. Čo je presný opak toho, čo robia všetci ostatní na Wall Streete. Moji väčší konkurenti obmedzujú aktivity, hlásia straty a prepúšťajú.
Peter Schiff (44) vyštudoval financie a účtovníctvo na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Kariéru začínal ako finančný konzultant v Shearson Lehman Brothers a v roku 1996 založil brokerskú firmu Euro Pacific Capital. Mediálne známym sa stal v roku 2006, keď predpovedal, že americký realitný trh je bublina, ktorá čoskoro praskne. Rady investorom, ako prežiť v časoch nadchádzajúcej krízy, zhrnul v knihách Crash Proof (2007) a The Little Book of Bull Moves in Bearish Markets (2008). V nedávnej prezidentskej kampani pôsobil ako ekonomický poradca republikánskeho kandidáta Rona Paula.
linka:
http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova- ... 54415.html
Pre diskusie ohladom krízy fungujú dalšie dve vlákna.
Ked narazíte na netradičné materiály, prosím, pridajte to sem.
Peter Schiff - ten, čo predpovedal krízu
Rozhovor s investičným analytikom, ktorý si svojimi víziami vyslúžil prezývku Dr. Záhuba
[12.1.2009, TREND / Martin Jaroš]
Peter Schiff, investičný analytik a majiteľ brokerskej firmy Euro Pacific Capital, sa v titulkoch amerických médií dočkal prezývky Dr. Záhuba, keď začal šíriť temné vízie nadchádzajúcej úverovej krízy. Bolo to v čase, keď Wall Street ešte veril, že americká ekonomika nikdy nebola v lepšej kondícii. No zástanca rakúskej ekonomickej školy sa nenechal odradiť a ďalej prorokoval skazu, ku ktorej si Amerika podľa neho pomohla minimálnou snahou sporiť namiesto bezhlavej spotreby. Teraz, keď sa ukázalo, že Wall Street sa mýlil, si pochvaľuje: jeho menu a povesti jeho firmy to len pomohlo.
Na webe kolujú videá, ktoré ukazujú, ako ste už pred dvoma rokmi presne predpovedali príchod finančnej krízy...
Vlastne som na ňu upozorňoval ešte skôr, to len v tých videách sú vystúpenia spred dvoch rokov.
Všetci sa vám vtedy posmievali tvrdiac, že ekonomika nikdy nebola v lepšej kondícii. Smejete sa teraz vy im?
Ľudia, ktorí sa mi vtedy smiali, sa posmievajú dodnes. Stále nechápu, čo sa to deje. Stále nerozumejú, o čom táto kríza je.
Tak o čom podľa vás je?
Je to predovšetkým dôsledok dlhých rokov nekompetentnej menovej a rozpočtovej politiky. Ktorá nabádala amerických občanov, aby nezodpovedne míňali peniaze na spotrebné tovary za cenu obrovského zadlžovania. Ktorá vycvičila Wall Street, aby sa venoval viac špekulovaniu a hazardu než legitímnemu investičnému bankovníctvu. Hospodárstvo sa obrátilo na frašku založenú len na spotrebe, ktorej chýbala protiváha v produkcii. Bola len otázka času, kedy sa to vypomstí.
Bol problém v spotrebe?
Spotreba neustále zvyšovala svoj podiel na štruktúre amerického HDP a tvárili sme sa, že je to legitímny spôsob tvorby bohatstva. Pozrite sa, ako sa tvorí zisk – v malých a stredných podnikoch polovica príjmov pochádza z finančných operácií. To nie je skutočná tvorba bohatstva, ale dymová clona. Teraz sa celý vzdušný zámok rúca a po veľkej párty prichádza bolestivá opica. A mala prísť už dávno, bola by menej dramatická. Čím dlhšie dovolíte, aby nerovnováha narastala, tým bolestivejší je proces nápravy a návrat do reality. Súčasná kríza nie je skutočný problém, ale liek. Problém bola tá falošná býčia nálada, tie špekulácie a spotreba zamaskované za legitímny zdroj hospodárskeho rastu.
Takže stimulácia spotreby podľa vás asi nie je najlepší recept.
Samozrejme. Vláda tomu nerozumie. Nikto tomu nerozumie. Oni si naozaj myslia, že situáciu vyriešia tým, že opäť naštartujú spotrebu. To sa však nesmie, takto sa dopracujeme až ku krachu. Niektorí ľudia nechápu, že môj súčasný pesimizmus sa netýka aktuálnej krízy ako takej, ale spôsobu, akým sa s ňou vyrovnávajú politici.
Čo sa stane, keď vám budú naďalej dávať dôvody na pesimizmus?
Zmení sa to na naozaj obrovský problém. Uvidíme, koľko ekonomických stimulov a záchranných balíčkov znesieme, kým príde hyperinflácia, dolár ostane bezcenný a Spojené štáty sa zmenia na Zimbabwe. Proces vynárania sa pritom ešte ani nezačal. Neodrážame sa od dna, zatiaľ stále bagrujeme hlbšie a hlbšie.
Aké zlé to teda ešte bude? Spomenuli ste hrozbu hyperinflácie...
Viac ani netreba hovoriť, to je zrejme najhoršie, čo sa dá čakať. Keď máte hyperinfláciu, vyletia do nebies úrokové sadzby, vygumujú sa dolárové aktíva, ľudia, čo si sporia na dôchodok, odrazu nebudú mať nič. Bude to hrozné. Popritom bude vláda problém prehlbovať rozširovaním svojho vplyvu, budú sa obmedzovať občianske práva a slobody. Najhoršie je, že nikto nespochybňuje, čo vláda teraz robí. Len sa prizeráme, ako nám štát narastá. Pritom si treba uvedomiť, že čím väčší vplyv štátu, tým horšie pre ekonomiku. A tým horšie sa bude v tejto krajine žiť.
Trúfate si odhadnúť, ako dlho bude ekonomike trvať, kým sa opäť postaví na nohy?
Pri súčasnej politike nikdy. Musí sa zmeniť prístup vlády. Teraz potrebujeme múdry štát, nie silný štát. Potrebujeme nižšie dane, ale najskôr treba znížiť výdavky, aby nám nenarastal deficit. Potrebujeme masívne zredukovať výdavkovú stranu rozpočtu. Jednoducho – netreba nám nový New Deal, ale novú priemyselnú revolúciu.
To je za danej politickej konštelácie asi trochu naivná predstava. Z vašich slov potom vychádza, že ekonomika USA je asi odsúdená...
Je odsúdená, rúti sa do záhuby. Aspoň nateraz.
Čo z toho vyplýva pre zvyšok sveta?
Záleží na tom, čo zvyšok sveta urobí. Ak bude zvyšok sveta ďalej považovať Ameriku za jediný kľúč ku globálnemu rastu, potom bude zvyšok sveta trpieť. Pozrite sa, počas Obamovej vlády si Spojené štáty mienia požičať desať alebo dvadsať biliónov dolárov. Ak nám ich svet požičia, vyjde ho to draho. Keď celý svet poskytne svoje voľné peniaze americkej vláde a cez ňu americkému spotrebiteľovi, ohrozí to hospodársky rast po celom svete a v konečnom dôsledku vyvolá globálny úverový kolaps.
Prečo?
Problém je v tom, že to nebudú skutočné pôžičky, ale dary. My nikdy nebudeme schopní tie peniaze splatiť. Nikdy. Ak zvyšok sveta len tak daruje americkým občanom desať, dvadsať alebo viac biliónov dolárov, môže ho to priviesť na mizinu. Ak nám svet tieto peniaze odmietne požičať alebo, lepšie povedané, dať, Amerika sa bude musieť zariadiť inak.
Vyššie úrokové sadzby?
Áno, potrebujeme oveľa vyššie úrokové sadzby. Musia sa výrazne znížiť výdavky. Alebo si vykoledujeme hyperinfláciu. No v každom prípade to bude náš problém, nie globálny. Zvyšok sveta by mal zostať bokom a nechať nás, aby sme sa naučili plávať bez pomoci.
Čo potom?
Keď nám svet prestane požičiavať, keď sa úplne odkloní od dolára, zažije najväčší ekonomický rozmach za ostatných veľa, veľa rokov. Možno najväčší od priemyselnej revolúcie. Spojené štáty sú mlynský kameň na krku svetovej ekonomiky. Sme najväčší ničitelia prosperity, sme rozhadzovači peňazí. A ubližujeme tým celému svetu. Nechcem byť na Ameriku zlý a nechcem, aby to vyznelo, že nie som vlastenec. Ale tak to je.
Medzi socialistami je populárne tvrdenie, že kríza je dôkaz zlyhania kapitalizmu.
V žiadnom prípade. Socialisti budú vždy tvrdiť takéto veci. Viete, oni vlastne vždy nakazia kapitalizmus socializmom. Pritom práve socializmus je príčina problémov, hoci socialisti budú hovoriť, že príčina je priveľa kapitalizmu a že riešením je viac socializmu. A čím viac prvkov socializmu vnášajú do ekonomiky, tým horšie – a tým viac tvrdia, že je to chyba kapitalizmu. Takéto krízy by nevznikali, keby sa vláda nemiešala do voľného trhu.
Potom sú tu tézy o chamtivosti.
Ľudia sú vždy chamtiví. Počúvame, že za to môžu chamtivci z Wall Streetu, chamtiví realitní makléri, chamtiví spotrebitelia... No položme si otázku – prečo začali byť chamtiví všetci naraz? Prečo neboli takí chamtiví pred desiatimi, dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi? Čo sa zmenilo? Zmenila sa menová politika. Zmenilo sa to, že sa tu začali rozdávať peniaze za jednopercentný úrok. Spôsobil to štát a ten istý štát sa teraz snaží z krízy vyťažiť a ešte viac si posilniť vplyv. Oni ničia naše hospodárstvo a my ich odmeňujeme tým, že im dávame väčšiu moc, s ktorou môžu narobiť ešte väčšie škody.
Vlády na celom svete idú pomáhať bankám, ozývajú sa automobilky. Ktoré odvetvia sú najviac ohrozené súčasným ekonomickým spomalením?
Samozrejme, že trpieť bude mnoho sektorov. Medzi nimi také, ktoré nikdy nemali tak vyrásť. Veľká kontrakcia čaká finančné služby, otrasie sa rezidenčná výstavba, maloobchod. Myslím si, že ekonomika sa musí preorientovať zo služieb a spotreby späť na produkciu a úspory. Američania budú teraz menej míňať, lebo už nemajú úspory a nemajú ani dobré príjmy, pretože chýba silný kapitál, ktorý by pracujúcich uživil. Takže celý ten nezdravý systém, keď sa len míňalo a zadlžovalo, sa musí nevyhnutne zrútiť. Trebárs ľudia v maloobchode – jednoducho prídu o prácu. Budú veľké problémy, ale musí sa to stať. A vláda tomu musí dať voľný priebeh, nesmie stáť v ceste. Ak sa bude snažiť držať pri živote tú umelú ekonomiku minulosti, nikdy nevybudujeme zdravú ekonomiku budúcnosti.
Bude mať kríza nejakých víťazov?
Nuž, potenciálne môže byť množstvo víťazov, viaceré krajiny z toho môžu ťažiť, ak sa ich vlády budú správať rozumne. Samozrejme, víťazmi budú individuálni investori, ktorí urobili správne rozhodnutia.
Motto vašej firmy je „Pretože býčí trh tam niekde je“. Kde ešte vidíte tých dnešných býkov?
Za pozornosť stoja komodity, najmä zlato má dobrú perspektívu. Onedlho, keď cena stúpne niekde na tisíc dolárov za uncu, si to začnú Američania všímať vo väčšom. Zaujímavé budú pre nich aj investície do zahraničných aktív. Ten, kto investoval do dolára, prerába.
Firme sa darí?
Darí sa nám veľmi slušne. Dennodenne sa nám ozývajú potenciálni klienti, ja osobne sa dosť často objavujem v médiách a na prednáškach, napísal som dve knihy. Každý deň mám dve alebo tri rozhlasové vystúpenia, niekedy päť, sem-tam desať. K tomu každý deň dve až tri vystúpenia na nejakom verejnom podujatí. Takže som známejší, populárnejší, čo pomáha prilákať nových zákazníkov. Plánujeme sa rozšíriť, otvoriť nové kancelárie, prijať nových ľudí. Čo je presný opak toho, čo robia všetci ostatní na Wall Streete. Moji väčší konkurenti obmedzujú aktivity, hlásia straty a prepúšťajú.
Peter Schiff (44) vyštudoval financie a účtovníctvo na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Kariéru začínal ako finančný konzultant v Shearson Lehman Brothers a v roku 1996 založil brokerskú firmu Euro Pacific Capital. Mediálne známym sa stal v roku 2006, keď predpovedal, že americký realitný trh je bublina, ktorá čoskoro praskne. Rady investorom, ako prežiť v časoch nadchádzajúcej krízy, zhrnul v knihách Crash Proof (2007) a The Little Book of Bull Moves in Bearish Markets (2008). V nedávnej prezidentskej kampani pôsobil ako ekonomický poradca republikánskeho kandidáta Rona Paula.
linka:
http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova- ... 54415.html
Naposledy upravil/-a JUGGLER v St 14 01, 2009 8:58 pm, upravené celkom 1 krát.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 21135
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2676 times
- Been thanked: 3024 times
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Svet upadne do hospodárskej depresie a USA čaká revolúcia
Miroslav Vajs, Pravda | 10. januára 2009 11:40
Gerard Celente už vyše dvadsať rokov poskytuje prognózy do budúcnosti a v amerických médiách si za to vyslúžil prezývku Nostradamus. Jeho predpovede sa však nezriedka spĺňajú. Rok 2009 však Celente nevidí ružovo. Práve naopak, tvrdí, že nás čakajú veľmi zlé časy.
Aký bol rok 2008?
Presne taký, ako sme predpovedali.
To znamená?
V ročenke prognóz na rok 2008, ktorú sme vydali na konci decembra 2007, sme hovorili najmä o prepuknutí paniky na finančných trhoch. A tá aj prišla. Teraz tvrdíme, že nás čakajú ešte oveľa horšie časy.
Finančná kríza však mnohých zaskočila nepripravených. Kedy sa to vlastne všetko začalo?
To je vec, ktorá sa ťahá už desaťročia a siaha až k vláde Richarda Nixona, ktorý presadil zrušenie zlatého štandardu pre americký dolár. Vravel, že dolár nemusí byť krytý zlatom, ale postavený na sile americkej ekonomiky. Vtedy to aj mohol povedať. Veď neexistovala globálna ekonomická konkurencia, Čína a India boli považované za krajiny tretieho sveta a podobne. Krízy sa odvtedy pravidelne opakujú. Ekonomická kríza na konci 70. rokov, potom prudký rast a následný kolaps akciového trhu v 80. rokoch, internetová bublina v 90. rokoch a teraz tu máme finančný kolaps.
Prečo sa tieto situácie opakujú?
Pretože vždy, keď akciový trh stroskotá, vláda nenechá investorov, aby pocítili bolesť z ich finančných strát, no vždy sa znížia úroky a do obehu sa vyšle množstvo nových lacných peňazí. Po internetovej bubline sa úroky dostali na 46–ročné minimum. A o tom to celé je. Peniaze sa stávajú bezcennými.
Rovnako však vlády a centrálne banky reagovali aj teraz. Znížili sadzby a pripravili niekoľkostomiliardové záchranné balíčky.
Presne tak. To je jediné, čo vedia. Znížiť úroky alebo vytlačiť nové peniaze.
Podľa vás to teda nie je východisko z krízy?
A čo som hlúpy?! Samozrejme, že to nie je riešenie. Len to povedie k hyperinflácii a nárastu cien. A robia to stále tí istí ľudia. Počas Clintonovej éry bol zrušený zákon z čias Veľkej hospodárskej krízy, ktorý zakazoval bankám poskytovať poistenie, brokerské služby a podobne. Dôsledok vidíme všetci. A teraz si Obama do svojho tímu zobral tých istých ľudí. Myslíte, že tí istí ľudia, čo tieto problémy spôsobili, ich aj vyriešia? No to ťažko!
Ako sa žije Američanom v súčasnosti?
Mizerne. Situácia nikdy nebola taká deprimujúca. Vymizla radosť zo života a z ľudí sa stali pracujúce a v mnohých prípadoch už aj nepracujúce mŕtvoly.
Myslíte, že by sa táto mizéria mohla preniesť aj do ďalších krajín?
Celý svet má túto zvláštnu schopnosť preberať od Američanov tie najhoršie návyky, čo máme. Najviac svetu chutí naša popkultúra a rýchle občerstvenie.
Ako myslíte, že sa bude finančná kríza vyvíjať? Niektorí analytici napríklad hovoria, že dokonca aj rast čínskej ekonomiky môže padnúť na nulu.
Neviem či to bude naozaj až nulový rast, no rast Číny sa určite spomalí. Kríza sa rozšíri do celého sveta. Ekonomiky upadnú do recesie a niektoré do hospodárskej depresie.
Čo by mali v tejto situácii robiť bežní ľudia?
V prvom rade by nemali minúť peniaze, ktoré nemajú. Nemali by nakupovať na dlh a nemali by kupovať zbytočnosti. My nerobíme finančné poradenstvo a neradíme ľuďom, čo by mali so svojimi peniazmi robiť. No čítame, že napríklad Rusi nakupujú šperky a americké doláre. Ja nechápem, prečo by mal niekto kupovať doláre. To sú takí hlúpi? Vidíme však, že mnoho ľudí kupuje zlato. Ešte raz, my poradenstvo neposkytujeme, no zlato nakupujem aj ja.
Ako sa svet z tejto hospodárskej krízy dostane?
Určite nie tým, že sa budú tlačiť nové peniaze. Pozrite sa však napríklad na 90. roky, keď prišli nové informačné technológie a internet, ktorý úplne zmenil spôsob, akým funguje biznis. Sú to práve nové postupy, nové produkty a služby a výrobné kapacity, ktoré by mohli pomôcť.
Takže cesta von vedie cez inovácie, nove technologické postupy a podobne?
Áno, to je jediný možný postup. Nové výrobné kapacity, produkty a nie rôzne finančné operácie, ktoré sú postavené na neexistujúcich hodnotách.
Hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard predpovedá, že kríza sa neskončí skôr ako v polovici roka 2010. Aký je váš názor?
Mne je jedno, čo hovorí Blanchard. Prečo by som mal a vôbec ktokoľvek počúvať, čo si myslia ľudia, ktorí ani nevideli, že nejaká kríza môže prepuknúť a ani netušili, kedy sa to stane. A títo ľudia teraz vravia, čo sa stane alebo nestane najbližšie? Prečo by im mal niekto veriť? Hovoriť kedy sa skončí kríza, je úplný nezmysel. To sú typické byrokratické vyhlásenia. Neexistuje nič, čím by mohol niekto podporiť svoje tvrdenia o tom, kedy sa kríza skončí. Ani ja neviem, kedy sa skončí, ale som si istý, že bude trvať prinajmenšom desať rokov. Prinajmenšom.
Ak teda prijaté opatrenia nepomôžu, čo mohli vlády spraviť, aby situáciu zlepšili?
Nemali robiť nič. To, čo je zlé pre Wall Street, je dobré pre podnikateľov a malé podniky. Súkať peniaze do obrovských finančných korporácií a výrobných podnikov je mrhanie peniazmi. Mali ich nechať padnúť, však si za situáciu, do ktorej sa dostali, môžu sami. Na ich mieste mohlo vyrásť niečo nové a zdravšie. Peniaze sa takto opäť dostali len k privilegovaným, ktorí podľa vlády sú príliš veľkí na to, aby padli. Keď sa podnikateľ dostane do problémov, kto mu pomôže? Nikto. V tejto krajine bude revolúcia.
Revolúcia? Aká revolúcia?
Taká ako bola v USA v roku 1776. Ľudia nebudú donekonečna platiť dane ľuďom, ktorí nezastupujú ich záujmy. Revolúcie predsa nie sú žiadnym výnimočným javom. To len tu si myslíme, že sme proti nim imúnni. Pozrite sa, koľkí ľudia prišli o domovy, koľko pribúda nezamestnaných. A keď sú ľudia hladní, vonku v chlade a nemajú prácu, tak sa jednoducho budú búriť. Budú sa chcieť pomstiť. Veď nemajú už viac čo stratiť.
Ste naozaj presvedčený, že k tomu dôjde?
Absolútne.
Američania si za prezidenta zvolili Baracka Obamu a ten im sľúbil zmenu, ponúkal im nádej...
Zmenu? Akú zmenu? Jeho voliči, tzv. liberálni demokrati, nenávidia politikov, ako je napríklad Dick Cheney. A Dick Cheney pogratuloval Obamovi k výberu ľudí do bezpečnostnej rady. Tak aká zmena? Obama si k sebe zobral ľudí z Clintonovej éry a aj Bushových ľudí. Odkiaľ a od koho má teda tá zmena vyjsť?
Čo iné okrem hospodárskej krízy rok 2009 prinesie? Napríklad klimatické zmeny. Dosiahne sa nejaké riešenie ako sa im postaviť?
V zlých ekonomických časoch ustupujú všetky ostatné témy do úzadia. Klimatické zmeny už nebudú takou horúcou témou ako doteraz. To by sa muselo stať niečo výnimočné, dôjsť ku klimatickej katastrofe alebo podobne. Ale keď už k nej dôjde, bude aj tak príliš neskoro, aby sa s tým niečo spravilo.
A čo napríklad na poli vedy? Dajú sa čakať nejaké nové, prevratné objavy?
V žurnále prognóz na rok 2009 sa venujeme najmä kmeňovým bunkám. V tejto vedeckej oblasti by naozaj mohlo dôjsť k prelomovému objavu, ktorý by svetu dal nádej na vyvinutie liekov na dosiaľ neliečiteľné choroby. Na poli vedy a výskumu sa však môže prihodiť čokoľvek. No verím, že náš tip na kmeňové bunky vyjde.
Gerard Celente (62) žije v New Yorku. Je zakladateľom a riaditeľom inštitútu Trend Research, ktorý vydáva ročenku predpovedí na ďalšie roky s názvom Trend Journal. Celente sa považuje za politického ateistu s dôrazom na svoje motto Mysli za seba. Dokázal sa presadiť správnym predpovedaním rozpadu Sovietskeho zväzu, posledných dvoch recesií, prasknutím internetovej bubliny, ázijskej menovej krízy z roku 1997 či rozšírením americkej invázie z Afganistanu do Iraku. Nostradamus, ako ho občas prezývajú, je preto často oslovovaný médiami od CNN, New York Times či Washington Post až po The Economist či Financial Times.
linka:
http://spravy.pravda.sk/svet-upadne-do- ... k_svet_p23
Miroslav Vajs, Pravda | 10. januára 2009 11:40
Gerard Celente už vyše dvadsať rokov poskytuje prognózy do budúcnosti a v amerických médiách si za to vyslúžil prezývku Nostradamus. Jeho predpovede sa však nezriedka spĺňajú. Rok 2009 však Celente nevidí ružovo. Práve naopak, tvrdí, že nás čakajú veľmi zlé časy.
Aký bol rok 2008?
Presne taký, ako sme predpovedali.
To znamená?
V ročenke prognóz na rok 2008, ktorú sme vydali na konci decembra 2007, sme hovorili najmä o prepuknutí paniky na finančných trhoch. A tá aj prišla. Teraz tvrdíme, že nás čakajú ešte oveľa horšie časy.
Finančná kríza však mnohých zaskočila nepripravených. Kedy sa to vlastne všetko začalo?
To je vec, ktorá sa ťahá už desaťročia a siaha až k vláde Richarda Nixona, ktorý presadil zrušenie zlatého štandardu pre americký dolár. Vravel, že dolár nemusí byť krytý zlatom, ale postavený na sile americkej ekonomiky. Vtedy to aj mohol povedať. Veď neexistovala globálna ekonomická konkurencia, Čína a India boli považované za krajiny tretieho sveta a podobne. Krízy sa odvtedy pravidelne opakujú. Ekonomická kríza na konci 70. rokov, potom prudký rast a následný kolaps akciového trhu v 80. rokoch, internetová bublina v 90. rokoch a teraz tu máme finančný kolaps.
Prečo sa tieto situácie opakujú?
Pretože vždy, keď akciový trh stroskotá, vláda nenechá investorov, aby pocítili bolesť z ich finančných strát, no vždy sa znížia úroky a do obehu sa vyšle množstvo nových lacných peňazí. Po internetovej bubline sa úroky dostali na 46–ročné minimum. A o tom to celé je. Peniaze sa stávajú bezcennými.
Rovnako však vlády a centrálne banky reagovali aj teraz. Znížili sadzby a pripravili niekoľkostomiliardové záchranné balíčky.
Presne tak. To je jediné, čo vedia. Znížiť úroky alebo vytlačiť nové peniaze.
Podľa vás to teda nie je východisko z krízy?
A čo som hlúpy?! Samozrejme, že to nie je riešenie. Len to povedie k hyperinflácii a nárastu cien. A robia to stále tí istí ľudia. Počas Clintonovej éry bol zrušený zákon z čias Veľkej hospodárskej krízy, ktorý zakazoval bankám poskytovať poistenie, brokerské služby a podobne. Dôsledok vidíme všetci. A teraz si Obama do svojho tímu zobral tých istých ľudí. Myslíte, že tí istí ľudia, čo tieto problémy spôsobili, ich aj vyriešia? No to ťažko!
Ako sa žije Američanom v súčasnosti?
Mizerne. Situácia nikdy nebola taká deprimujúca. Vymizla radosť zo života a z ľudí sa stali pracujúce a v mnohých prípadoch už aj nepracujúce mŕtvoly.
Myslíte, že by sa táto mizéria mohla preniesť aj do ďalších krajín?
Celý svet má túto zvláštnu schopnosť preberať od Američanov tie najhoršie návyky, čo máme. Najviac svetu chutí naša popkultúra a rýchle občerstvenie.
Ako myslíte, že sa bude finančná kríza vyvíjať? Niektorí analytici napríklad hovoria, že dokonca aj rast čínskej ekonomiky môže padnúť na nulu.
Neviem či to bude naozaj až nulový rast, no rast Číny sa určite spomalí. Kríza sa rozšíri do celého sveta. Ekonomiky upadnú do recesie a niektoré do hospodárskej depresie.
Čo by mali v tejto situácii robiť bežní ľudia?
V prvom rade by nemali minúť peniaze, ktoré nemajú. Nemali by nakupovať na dlh a nemali by kupovať zbytočnosti. My nerobíme finančné poradenstvo a neradíme ľuďom, čo by mali so svojimi peniazmi robiť. No čítame, že napríklad Rusi nakupujú šperky a americké doláre. Ja nechápem, prečo by mal niekto kupovať doláre. To sú takí hlúpi? Vidíme však, že mnoho ľudí kupuje zlato. Ešte raz, my poradenstvo neposkytujeme, no zlato nakupujem aj ja.
Ako sa svet z tejto hospodárskej krízy dostane?
Určite nie tým, že sa budú tlačiť nové peniaze. Pozrite sa však napríklad na 90. roky, keď prišli nové informačné technológie a internet, ktorý úplne zmenil spôsob, akým funguje biznis. Sú to práve nové postupy, nové produkty a služby a výrobné kapacity, ktoré by mohli pomôcť.
Takže cesta von vedie cez inovácie, nove technologické postupy a podobne?
Áno, to je jediný možný postup. Nové výrobné kapacity, produkty a nie rôzne finančné operácie, ktoré sú postavené na neexistujúcich hodnotách.
Hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard predpovedá, že kríza sa neskončí skôr ako v polovici roka 2010. Aký je váš názor?
Mne je jedno, čo hovorí Blanchard. Prečo by som mal a vôbec ktokoľvek počúvať, čo si myslia ľudia, ktorí ani nevideli, že nejaká kríza môže prepuknúť a ani netušili, kedy sa to stane. A títo ľudia teraz vravia, čo sa stane alebo nestane najbližšie? Prečo by im mal niekto veriť? Hovoriť kedy sa skončí kríza, je úplný nezmysel. To sú typické byrokratické vyhlásenia. Neexistuje nič, čím by mohol niekto podporiť svoje tvrdenia o tom, kedy sa kríza skončí. Ani ja neviem, kedy sa skončí, ale som si istý, že bude trvať prinajmenšom desať rokov. Prinajmenšom.
Ak teda prijaté opatrenia nepomôžu, čo mohli vlády spraviť, aby situáciu zlepšili?
Nemali robiť nič. To, čo je zlé pre Wall Street, je dobré pre podnikateľov a malé podniky. Súkať peniaze do obrovských finančných korporácií a výrobných podnikov je mrhanie peniazmi. Mali ich nechať padnúť, však si za situáciu, do ktorej sa dostali, môžu sami. Na ich mieste mohlo vyrásť niečo nové a zdravšie. Peniaze sa takto opäť dostali len k privilegovaným, ktorí podľa vlády sú príliš veľkí na to, aby padli. Keď sa podnikateľ dostane do problémov, kto mu pomôže? Nikto. V tejto krajine bude revolúcia.
Revolúcia? Aká revolúcia?
Taká ako bola v USA v roku 1776. Ľudia nebudú donekonečna platiť dane ľuďom, ktorí nezastupujú ich záujmy. Revolúcie predsa nie sú žiadnym výnimočným javom. To len tu si myslíme, že sme proti nim imúnni. Pozrite sa, koľkí ľudia prišli o domovy, koľko pribúda nezamestnaných. A keď sú ľudia hladní, vonku v chlade a nemajú prácu, tak sa jednoducho budú búriť. Budú sa chcieť pomstiť. Veď nemajú už viac čo stratiť.
Ste naozaj presvedčený, že k tomu dôjde?
Absolútne.
Američania si za prezidenta zvolili Baracka Obamu a ten im sľúbil zmenu, ponúkal im nádej...
Zmenu? Akú zmenu? Jeho voliči, tzv. liberálni demokrati, nenávidia politikov, ako je napríklad Dick Cheney. A Dick Cheney pogratuloval Obamovi k výberu ľudí do bezpečnostnej rady. Tak aká zmena? Obama si k sebe zobral ľudí z Clintonovej éry a aj Bushových ľudí. Odkiaľ a od koho má teda tá zmena vyjsť?
Čo iné okrem hospodárskej krízy rok 2009 prinesie? Napríklad klimatické zmeny. Dosiahne sa nejaké riešenie ako sa im postaviť?
V zlých ekonomických časoch ustupujú všetky ostatné témy do úzadia. Klimatické zmeny už nebudú takou horúcou témou ako doteraz. To by sa muselo stať niečo výnimočné, dôjsť ku klimatickej katastrofe alebo podobne. Ale keď už k nej dôjde, bude aj tak príliš neskoro, aby sa s tým niečo spravilo.
A čo napríklad na poli vedy? Dajú sa čakať nejaké nové, prevratné objavy?
V žurnále prognóz na rok 2009 sa venujeme najmä kmeňovým bunkám. V tejto vedeckej oblasti by naozaj mohlo dôjsť k prelomovému objavu, ktorý by svetu dal nádej na vyvinutie liekov na dosiaľ neliečiteľné choroby. Na poli vedy a výskumu sa však môže prihodiť čokoľvek. No verím, že náš tip na kmeňové bunky vyjde.
Gerard Celente (62) žije v New Yorku. Je zakladateľom a riaditeľom inštitútu Trend Research, ktorý vydáva ročenku predpovedí na ďalšie roky s názvom Trend Journal. Celente sa považuje za politického ateistu s dôrazom na svoje motto Mysli za seba. Dokázal sa presadiť správnym predpovedaním rozpadu Sovietskeho zväzu, posledných dvoch recesií, prasknutím internetovej bubliny, ázijskej menovej krízy z roku 1997 či rozšírením americkej invázie z Afganistanu do Iraku. Nostradamus, ako ho občas prezývajú, je preto často oslovovaný médiami od CNN, New York Times či Washington Post až po The Economist či Financial Times.
linka:
http://spravy.pravda.sk/svet-upadne-do- ... k_svet_p23
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 21135
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2676 times
- Been thanked: 3024 times
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Interview - Celente - dec. 2008 (preklad)
linka:
http://project-respublica.blogspot.com/ ... -krzu.html
Freeman: Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?
Celente: Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčších množstiev peňazí alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, lebo existujú iba dva kroky, ktoré môže šéf FED (Federálna banka) urobiť. Ani jedno z týchto opatrení nekokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva.
Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napr. keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet. To bolo niečo reálne. Existovala pravdepodobne špekulácia na trhoch, ale to nesúviselo s existenciou samotného produktu. Bola to produktívna kapacita. Také niečo sa nedá vyriešiť monetárnym alebo fiškálnym impulzom.
Napríklad, máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastným slov vytvoriť 2.5 milióna pracovných miesť. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť. Sme tu konfrontovaní s hyperinfláciou, ako vtedy vo Weimarskej republike, to sa môže stať aj doláru. Som inak politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.
Freeman: Ak sa pozrieme na tím, ktorý si Obama doteraz zostavil, tak nehrozí zmena.
Celente: Správne, ale nielen to. Ako môže nastať zmena, keď si vybral tých istých, ktorí krízu spôsobili? Ako napríklad Larry Summers, ktorý bude jeho hospodárskym poradcom, alebo ten Timothy Geithner, šéf FED v New Yorku. To sú všetko odchovanci Roberta Rubina. Summers bol v kabinete Clintona po Rubinovi Minister financií. To sú tí ľudia, ktorí zničili zákon Glass-Steagall.
Freeman: Veď Clintonove zrušenie zákonu Glass-Steagal v roku 1999 je hlavným dôvodom pre našu krízu, pretože vďaka nemu sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a bola zavedená totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie.
Celente: Presne tak. Zjavne sa vyznáte. To sú ľudia, ktorí umožnili vytvorením toho správneho prostredia vznik všetkych tých derivátov, ako Credit Default Swaps SIV-čka, CDO-čka, tieto takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.
Freeman: Myslíte, že finančná kríza bola spôsobená úmyselne, alebo že je iba zlyhanie?
Celente: Je to zlyhanie. Stále sú reči o nejakých iluminátoch. Keď to spôsobili ilumináti, tak sú to aj ilumináti, ktorí to musia znovu napraviť. Neexistuje ani jediná vec, ktorú niekto z týchto ľudí (pozn.: politici) niekedy urobil správne. Ani jedna jediná v ich celej kariére. Nikdy nič úspešne neurobili. Dostali sa hore iba vďaka svojej nekompetencii a strkaní sa iným ľudom do zadku. Tak to beží vo verejnej správe.
Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asisent sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľudmi vo vysokých pozíciach.
Občania žijú v ilúzii, že títo ľudia sú múdrejší ako všetci ostatní. V skutočnosti je to tak, že keď človek pracuje pre štát, je zväčša sprostejší ako všetci ostatní. Druhá realita, ktorú som videl počas mojej práce v Albany je, že politici sa plazili po zemi, aby sa dostali na vyššie pozície. Podlizovali sa. Myslieť si preto, že títo politici by boli schopní riešiť problém, je sebaklam. Okrem toho sú všetky politické organizácie v skutočnosti zločinecké organizácie, a to nehovorím len tak ľahkovážne.
Freeman: A to nevedeli, že keď Greenspan tak zlacní peniaze, následne imploduje celý finančný systém?
Celente: Nechceli, aby ľudia stratili svoje peniaze kvôli veľkej internetovej bubline, a ľuďmi mám na mysli tých skutočne veľkých hráčov, aby tí nič nestratili, a preto si mysleli, že môžu jednoducho znížiť úroky, čo aj robili od marca 2000. Odvtedy sme v našom inštitúte varovali čo sa stane, je to napísané v našich dokumentoch, ale nikto nechcel veriť. Keď sme napísali, že nastane kolaps, dostali sme veľa odpovedí s výzvou, že či nemôžeme napísať niečo pozitívnejšie a či nemôžeme byť trochu milší.
To je to isté ako s vojnou. Pred začiatkom vojny v Iraku sme povedali, že Amerika prehrá. Pravdepodobne vojdeme rýchlo a odstránime Saddama, ale potom to bude celé pokračovať ako guerillská vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Ale nikto o tom nechcel nič počuť, bolo by to nepatriotické. A ako to dopadlo? Po takmer ôsmych rokoch vojny sme ešte stále neurobili krok vpred.
Keď teda hovorím o zločineckých organizáciach, tak ich nechcem len ohovárať, je to fakt. Amerika vedie vojnu, ktorá je postavená na falošných dôvodoch. Či to vedeli, alebo nie, to je akademická otázka. Boli to falošné dôvody a zabíjajú nevinných ľudí, ženy a deti - a to vôbec nie je v súlade s mojimi morálnymi zásadami. Okrádajú ľudí až do nemoty, za svetlého dňa, so svojimi záchrannými balíčkami. Existuje taká určitá mentalita, ktorá hovorí "sú príliš veľkí, aby padli". To však znamená, že my všetci sme príliš malí na to, aby nás zachránili. Je to to typické anglické rozmýšľanie, ako na Titanicu. Bohatí smú nastúpiť do záchranných člnov a chudobného zamknú pod palubou a môže sa utopiť spolu loďou.
Freeman: Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?
Celente: To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto asi nie je normálny, však to je iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors, Devine, povedal v roku 2005, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV-čiek, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozprávajú sračky, už desaťročia. Boli raz časy, keď sa v Amerike stavali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk, koľko peňazí môžu zarobiť tým najlacnejším šrotom.
Freeman: Finančná kríza prešla cez atlantický oceán do Európy a ruinuje celý svet.
Celente: To je pravda. Počas môjho cestovania si žiaľ vždy všímam, že Európania a Ázijci preberajú každú sprostosť z Ameriky a všetko napodobňujú. CS (Crédit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa kládla ešte otázka, či sa nakazí aj zahraničie. Teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite si napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko. Krajina zbankrotovala.
To isté platí pre krajiny bývalého východného bloku. Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovaním som ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako keby odjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, o čom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu. Tieto krajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli na hubu.
Freeman: Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie.
Celente: Akurát sme zverejnili našu prognózu pre rok 2009. Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. 7. Novembra 2007 sme predpovedali finančný krach a paniku na rok 2008, a tak sa aj stalo. Na budúci rok sa staneme svedkami zrútenia celého maloobchodného systému, potom bude nasledovať zrútenie priemyselných realít, atď. ... zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu ako takzvanú "Veľkú hospodársku krízu" 30-tych rokov.
Freeman: Wow!
Celente: A poviem Vám aj prečo. Vtedy ľudia nevlastnili toľko vysoko zadĺžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli so 14 biliónmi v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika s viac ako 700 miliardami dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadĺženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión.
Na začiatku druhej svetovej vojy boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dlho za nami. Sme národ, ktorý je v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.
Freeman: Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledovne vzbury?
Celente: Áno, aj my vidíme trend k vzbure. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stať všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti tej absolútne nekompetentnej, skrz naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, ja poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o to, vybavovať projekty za účelom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžes mne, peniaze pre kamarátov, systém je odhora nadol skorumpovaný.
Freeman: Zažijeme teraz jeden, alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?
Celente: A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?
Freeman: Takže sa bude jednať o dlhodobú krízu?
Celente: Áno!
Freeman: To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?
Celente: Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.
Freeman: Nevidíte teda spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?
Celente: Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.
Freeman: História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Existuje možnosť ďalšej veľkej vojny?
Celente: Vtedy po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na II. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysoko technologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a v Afganistane. Ale politici sú schopní všetkého.
Freeman: Myslíte tým útoky vedené pod falošnou vlajkou? (False flag operations)
Celente: Áno, veď stále nás klamú o všetkom, ako napr. Saddam mal atómové zbrane a bol prepojený na Al-Kaidu. Kto im môže ešte veriť jediné slovo?
Freeman: Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika už po finančnej stránke nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?
Celente: Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.
Freeman: Jediný politik, ktorý to v Amerike hovorí, ktorý žiada rozumnú hospodársku politiku a obnovenie ústavných práv, je Ron Paul. Čo si o ňom myslíte?
Celente: Volil by som ho za prezidenta. Musel som ale hlasovať za Nadera, lebo nebol na hlasovacom lístku. Nebudem podporovať zločinecké organizácie, ktoré si rozdeľujú moc vo Washingtone. O tomto rozprávam veľmi jasne. Každý, kto volil tých zločincov, podporuje pokračovanie vrážd a krádeží. To sa pekným spôsobom nedá ani povedať. Každý deň zabíjajú nevinných ľudí.
Freeman: Akú zásluhu majú na celej situácii média? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy.
Celente: Aj oni na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médii, minsterstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Napríklad, môžeme sa poďakovať novinám New York Times, že nám predali vojnu v Iraku. Alebo, tie isté noviny povedali v roku 2007, že problém s hospodárstvom je len čkanie, ktoré prejde, hoci my sme ten kolaps už videli. Média sú veľmi naklonené na stranu koncernov a vlády, a vôbec neplnia svoju úlohu.
Freeman: Čo môžete poradiť mojim čitateľom, ako sa majú pripraviť na prichádzajúcu krízu?
Celente: My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme musieť zažiť novú skromnosť, počas ktorej sa budú kupovať len veci, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré aj vydržia dlhšie. Tento celý cyklus konzumu sa skončil, a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť štastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Neporozumejte mi zle, aj ja mám rád pekné veci, ale teraz ide o kvalitu, alebo inak povedané, menej je viac.
Potom, ohľadom vzdelania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výuka, ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania.
Všetko to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny. Ako môžeme pomôcť svojim blízkym. Buďte rád, vo Švajčiarsku máte priamu demokraciu a môžete spolurozhodovať. (Pozn.: Freeman žije vo Švajčiarsku) Tu v Amerike už nemáme absolútne čo povedať, robia si čo chcú. Ľudia boli napríklad proti tým záchranným balíkom, a čo urobili politici? Prijali ich aj tak.
Freeman: Ja svojim čitateľom vždy hovorím, aby vo svojich obciach bojovali za zachovanie verejnej infraštruktúry. Zabráňte privatizácii a predaju všetkých hodnôt.
Celente: Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné, ako hrodmadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčína svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne.
Freeman: Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a Euro?
Celente: Áno, myslíme si, že to je možné. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou výstupu z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval, odstúpením od Schengenskej zmluvy, kvôli množstvu prisťahovalcov.
Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo ktorí chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže žiaden altruizmus, kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať bydlisko, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o svojich vlastných obyvateľov?
Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?
Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.
Freeman: Myslíte si, že funcia centrálnych bánk je zastaraná? Koniec koncov oni spôsobili krízu a totálne zlyhali.
Celente: Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme „odťať im hlavu“. To sa určite stane.
Freeman: Teda myslíte, že nastane skutočné povstanie?
Celente: Samozrejme. Pozrite si tú čvargu z Wall Street, alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si vo svojom živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená, byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko, a už nemajú čo stratiť, tak sú schopní čohokoľvek.
Freeman: To, čo predpovedáte, neznie veľmi optimisticky.
Celente: To nemá s optimizmom alebo pesimizmom nič spoločné, je to realita. Je to ako keď idete k doktorovi a diagnostikuje vám rakovinu v konečnom štádiu. Má vás radšej oklamať, alebo povedať vám, ako sa veci majú v skutočnosti? Falošný optimizmus nezmení nič na fakte, že onedhlo zomriete.
Freeman: Myslíte si, že by bol dobrý nápad pre jednotlivcov alebo aj celé spoločenstvá a obce, aby sa stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?
Celente: Absolútne. Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produktovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým, s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom „Trends 2000“, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.
Freeman: Ďakujem veľmi pekne za interview.
linka:
http://project-respublica.blogspot.com/ ... -krzu.html
Freeman: Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?
Celente: Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčších množstiev peňazí alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, lebo existujú iba dva kroky, ktoré môže šéf FED (Federálna banka) urobiť. Ani jedno z týchto opatrení nekokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva.
Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napr. keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet. To bolo niečo reálne. Existovala pravdepodobne špekulácia na trhoch, ale to nesúviselo s existenciou samotného produktu. Bola to produktívna kapacita. Také niečo sa nedá vyriešiť monetárnym alebo fiškálnym impulzom.
Napríklad, máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastným slov vytvoriť 2.5 milióna pracovných miesť. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť. Sme tu konfrontovaní s hyperinfláciou, ako vtedy vo Weimarskej republike, to sa môže stať aj doláru. Som inak politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.
Freeman: Ak sa pozrieme na tím, ktorý si Obama doteraz zostavil, tak nehrozí zmena.
Celente: Správne, ale nielen to. Ako môže nastať zmena, keď si vybral tých istých, ktorí krízu spôsobili? Ako napríklad Larry Summers, ktorý bude jeho hospodárskym poradcom, alebo ten Timothy Geithner, šéf FED v New Yorku. To sú všetko odchovanci Roberta Rubina. Summers bol v kabinete Clintona po Rubinovi Minister financií. To sú tí ľudia, ktorí zničili zákon Glass-Steagall.
Freeman: Veď Clintonove zrušenie zákonu Glass-Steagal v roku 1999 je hlavným dôvodom pre našu krízu, pretože vďaka nemu sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a bola zavedená totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie.
Celente: Presne tak. Zjavne sa vyznáte. To sú ľudia, ktorí umožnili vytvorením toho správneho prostredia vznik všetkych tých derivátov, ako Credit Default Swaps SIV-čka, CDO-čka, tieto takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.
Freeman: Myslíte, že finančná kríza bola spôsobená úmyselne, alebo že je iba zlyhanie?
Celente: Je to zlyhanie. Stále sú reči o nejakých iluminátoch. Keď to spôsobili ilumináti, tak sú to aj ilumináti, ktorí to musia znovu napraviť. Neexistuje ani jediná vec, ktorú niekto z týchto ľudí (pozn.: politici) niekedy urobil správne. Ani jedna jediná v ich celej kariére. Nikdy nič úspešne neurobili. Dostali sa hore iba vďaka svojej nekompetencii a strkaní sa iným ľudom do zadku. Tak to beží vo verejnej správe.
Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asisent sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľudmi vo vysokých pozíciach.
Občania žijú v ilúzii, že títo ľudia sú múdrejší ako všetci ostatní. V skutočnosti je to tak, že keď človek pracuje pre štát, je zväčša sprostejší ako všetci ostatní. Druhá realita, ktorú som videl počas mojej práce v Albany je, že politici sa plazili po zemi, aby sa dostali na vyššie pozície. Podlizovali sa. Myslieť si preto, že títo politici by boli schopní riešiť problém, je sebaklam. Okrem toho sú všetky politické organizácie v skutočnosti zločinecké organizácie, a to nehovorím len tak ľahkovážne.
Freeman: A to nevedeli, že keď Greenspan tak zlacní peniaze, následne imploduje celý finančný systém?
Celente: Nechceli, aby ľudia stratili svoje peniaze kvôli veľkej internetovej bubline, a ľuďmi mám na mysli tých skutočne veľkých hráčov, aby tí nič nestratili, a preto si mysleli, že môžu jednoducho znížiť úroky, čo aj robili od marca 2000. Odvtedy sme v našom inštitúte varovali čo sa stane, je to napísané v našich dokumentoch, ale nikto nechcel veriť. Keď sme napísali, že nastane kolaps, dostali sme veľa odpovedí s výzvou, že či nemôžeme napísať niečo pozitívnejšie a či nemôžeme byť trochu milší.
To je to isté ako s vojnou. Pred začiatkom vojny v Iraku sme povedali, že Amerika prehrá. Pravdepodobne vojdeme rýchlo a odstránime Saddama, ale potom to bude celé pokračovať ako guerillská vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Ale nikto o tom nechcel nič počuť, bolo by to nepatriotické. A ako to dopadlo? Po takmer ôsmych rokoch vojny sme ešte stále neurobili krok vpred.
Keď teda hovorím o zločineckých organizáciach, tak ich nechcem len ohovárať, je to fakt. Amerika vedie vojnu, ktorá je postavená na falošných dôvodoch. Či to vedeli, alebo nie, to je akademická otázka. Boli to falošné dôvody a zabíjajú nevinných ľudí, ženy a deti - a to vôbec nie je v súlade s mojimi morálnymi zásadami. Okrádajú ľudí až do nemoty, za svetlého dňa, so svojimi záchrannými balíčkami. Existuje taká určitá mentalita, ktorá hovorí "sú príliš veľkí, aby padli". To však znamená, že my všetci sme príliš malí na to, aby nás zachránili. Je to to typické anglické rozmýšľanie, ako na Titanicu. Bohatí smú nastúpiť do záchranných člnov a chudobného zamknú pod palubou a môže sa utopiť spolu loďou.
Freeman: Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?
Celente: To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto asi nie je normálny, však to je iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors, Devine, povedal v roku 2005, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV-čiek, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozprávajú sračky, už desaťročia. Boli raz časy, keď sa v Amerike stavali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk, koľko peňazí môžu zarobiť tým najlacnejším šrotom.
Freeman: Finančná kríza prešla cez atlantický oceán do Európy a ruinuje celý svet.
Celente: To je pravda. Počas môjho cestovania si žiaľ vždy všímam, že Európania a Ázijci preberajú každú sprostosť z Ameriky a všetko napodobňujú. CS (Crédit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa kládla ešte otázka, či sa nakazí aj zahraničie. Teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite si napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko. Krajina zbankrotovala.
To isté platí pre krajiny bývalého východného bloku. Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovaním som ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako keby odjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, o čom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu. Tieto krajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli na hubu.
Freeman: Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie.
Celente: Akurát sme zverejnili našu prognózu pre rok 2009. Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. 7. Novembra 2007 sme predpovedali finančný krach a paniku na rok 2008, a tak sa aj stalo. Na budúci rok sa staneme svedkami zrútenia celého maloobchodného systému, potom bude nasledovať zrútenie priemyselných realít, atď. ... zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu ako takzvanú "Veľkú hospodársku krízu" 30-tych rokov.
Freeman: Wow!
Celente: A poviem Vám aj prečo. Vtedy ľudia nevlastnili toľko vysoko zadĺžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli so 14 biliónmi v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika s viac ako 700 miliardami dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadĺženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión.
Na začiatku druhej svetovej vojy boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dlho za nami. Sme národ, ktorý je v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.
Freeman: Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledovne vzbury?
Celente: Áno, aj my vidíme trend k vzbure. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stať všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti tej absolútne nekompetentnej, skrz naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, ja poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o to, vybavovať projekty za účelom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžes mne, peniaze pre kamarátov, systém je odhora nadol skorumpovaný.
Freeman: Zažijeme teraz jeden, alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?
Celente: A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?
Freeman: Takže sa bude jednať o dlhodobú krízu?
Celente: Áno!
Freeman: To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?
Celente: Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.
Freeman: Nevidíte teda spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?
Celente: Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.
Freeman: História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Existuje možnosť ďalšej veľkej vojny?
Celente: Vtedy po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na II. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysoko technologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a v Afganistane. Ale politici sú schopní všetkého.
Freeman: Myslíte tým útoky vedené pod falošnou vlajkou? (False flag operations)
Celente: Áno, veď stále nás klamú o všetkom, ako napr. Saddam mal atómové zbrane a bol prepojený na Al-Kaidu. Kto im môže ešte veriť jediné slovo?
Freeman: Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika už po finančnej stránke nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?
Celente: Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.
Freeman: Jediný politik, ktorý to v Amerike hovorí, ktorý žiada rozumnú hospodársku politiku a obnovenie ústavných práv, je Ron Paul. Čo si o ňom myslíte?
Celente: Volil by som ho za prezidenta. Musel som ale hlasovať za Nadera, lebo nebol na hlasovacom lístku. Nebudem podporovať zločinecké organizácie, ktoré si rozdeľujú moc vo Washingtone. O tomto rozprávam veľmi jasne. Každý, kto volil tých zločincov, podporuje pokračovanie vrážd a krádeží. To sa pekným spôsobom nedá ani povedať. Každý deň zabíjajú nevinných ľudí.
Freeman: Akú zásluhu majú na celej situácii média? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy.
Celente: Aj oni na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médii, minsterstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Napríklad, môžeme sa poďakovať novinám New York Times, že nám predali vojnu v Iraku. Alebo, tie isté noviny povedali v roku 2007, že problém s hospodárstvom je len čkanie, ktoré prejde, hoci my sme ten kolaps už videli. Média sú veľmi naklonené na stranu koncernov a vlády, a vôbec neplnia svoju úlohu.
Freeman: Čo môžete poradiť mojim čitateľom, ako sa majú pripraviť na prichádzajúcu krízu?
Celente: My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme musieť zažiť novú skromnosť, počas ktorej sa budú kupovať len veci, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré aj vydržia dlhšie. Tento celý cyklus konzumu sa skončil, a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť štastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Neporozumejte mi zle, aj ja mám rád pekné veci, ale teraz ide o kvalitu, alebo inak povedané, menej je viac.
Potom, ohľadom vzdelania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výuka, ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania.
Všetko to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny. Ako môžeme pomôcť svojim blízkym. Buďte rád, vo Švajčiarsku máte priamu demokraciu a môžete spolurozhodovať. (Pozn.: Freeman žije vo Švajčiarsku) Tu v Amerike už nemáme absolútne čo povedať, robia si čo chcú. Ľudia boli napríklad proti tým záchranným balíkom, a čo urobili politici? Prijali ich aj tak.
Freeman: Ja svojim čitateľom vždy hovorím, aby vo svojich obciach bojovali za zachovanie verejnej infraštruktúry. Zabráňte privatizácii a predaju všetkých hodnôt.
Celente: Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné, ako hrodmadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčína svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne.
Freeman: Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a Euro?
Celente: Áno, myslíme si, že to je možné. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou výstupu z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval, odstúpením od Schengenskej zmluvy, kvôli množstvu prisťahovalcov.
Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo ktorí chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže žiaden altruizmus, kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať bydlisko, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o svojich vlastných obyvateľov?
Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?
Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.
Freeman: Myslíte si, že funcia centrálnych bánk je zastaraná? Koniec koncov oni spôsobili krízu a totálne zlyhali.
Celente: Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme „odťať im hlavu“. To sa určite stane.
Freeman: Teda myslíte, že nastane skutočné povstanie?
Celente: Samozrejme. Pozrite si tú čvargu z Wall Street, alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si vo svojom živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená, byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko, a už nemajú čo stratiť, tak sú schopní čohokoľvek.
Freeman: To, čo predpovedáte, neznie veľmi optimisticky.
Celente: To nemá s optimizmom alebo pesimizmom nič spoločné, je to realita. Je to ako keď idete k doktorovi a diagnostikuje vám rakovinu v konečnom štádiu. Má vás radšej oklamať, alebo povedať vám, ako sa veci majú v skutočnosti? Falošný optimizmus nezmení nič na fakte, že onedhlo zomriete.
Freeman: Myslíte si, že by bol dobrý nápad pre jednotlivcov alebo aj celé spoločenstvá a obce, aby sa stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?
Celente: Absolútne. Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produktovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým, s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom „Trends 2000“, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.
Freeman: Ďakujem veľmi pekne za interview.
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
trochu starsi clanok ku krize z.5.11 2008. Vynatok, dole link:
Čo robiť? Existujú dva varianty. Prvý – prestať s emisiou, teda vypnúť tlačiarenský stroj. A ozdraviť ekonomiku. Ale v takom prípade všetky finančné aktíva – bilióny a bilióny dolárov - okamžite stratia hodnotu. Spadne celý finančný systém. To je variant z roku 1929, Veľká americká depresia. Len tentokrát v planetárnom merítku. Lebo dolár je zatiaľ hlavná svetová valuta.
Druhý variant je – usporiadať hyperinfláciu. Aby dlhy zhoreli. Je to vynikajúci nápad. V podstate, to teraz aj robia. Ak to povieme zjednodušene – dlžíte niekomu 100 rubľov, a inflácia v krajine tvorí 100 percent. O rok sa váš dlh premení na 50 rubľov za podmienky fixných cien, o dva roky – na 25. А ešte o niekoľko rokov môžete na tento dlh vôbec zabudnúť
Problém Ameriky je však v tom, že od roku 1981 vďaka umelo vyvolanému nárastu dopytu boli vybudované veľké výrobné kapacity, produkujúce ako tovary, tak služby. A nech si Wall Street teraz vyberie ktorýkoľvek variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského stroja, dopyt nevyhnutne klesne. Čo teraz robiť s týmito kapacitami?
V roku 2000 sme zrátali, aká časť americkej ekonomiky musí zmiznúť. Vtedy to bola štvrtina. Dnes – tretina. Ak nie viac.
http://www.blisty.cz/art/43659.html
Čo robiť? Existujú dva varianty. Prvý – prestať s emisiou, teda vypnúť tlačiarenský stroj. A ozdraviť ekonomiku. Ale v takom prípade všetky finančné aktíva – bilióny a bilióny dolárov - okamžite stratia hodnotu. Spadne celý finančný systém. To je variant z roku 1929, Veľká americká depresia. Len tentokrát v planetárnom merítku. Lebo dolár je zatiaľ hlavná svetová valuta.
Druhý variant je – usporiadať hyperinfláciu. Aby dlhy zhoreli. Je to vynikajúci nápad. V podstate, to teraz aj robia. Ak to povieme zjednodušene – dlžíte niekomu 100 rubľov, a inflácia v krajine tvorí 100 percent. O rok sa váš dlh premení na 50 rubľov za podmienky fixných cien, o dva roky – na 25. А ešte o niekoľko rokov môžete na tento dlh vôbec zabudnúť
Problém Ameriky je však v tom, že od roku 1981 vďaka umelo vyvolanému nárastu dopytu boli vybudované veľké výrobné kapacity, produkujúce ako tovary, tak služby. A nech si Wall Street teraz vyberie ktorýkoľvek variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského stroja, dopyt nevyhnutne klesne. Čo teraz robiť s týmito kapacitami?
V roku 2000 sme zrátali, aká časť americkej ekonomiky musí zmiznúť. Vtedy to bola štvrtina. Dnes – tretina. Ak nie viac.
http://www.blisty.cz/art/43659.html
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Tkac o klientoch J&T banky, ktori obchodovali na financnych trhoch:
"Zažili jsme skutečně lidské katastrofy. Byli to lidé, kteří se pohybovali s majetkem řádově miliarda, pět set milionů, čtyři sta milionů, a po šesti letech s námi se se mnou tady loučili a říkali:
"Bylo to krásných šest roků, ale vracíme se k práci.“ Celý segment těchto transakcí s cennými papíry je kvůli krizi úplně zničený, ti lidé se ani zpátky na trh nevracejí. Celých deset let růstu, zejména díky (akciím) ČEZ a Telefónice, který vytvořil lidi podnikající v této oblasti, zanikl. Ale na rozdíl od 30. let nikdo z nich neskočil z okna, někteří prodali auto a začali chodit do práce. Samozřejmě, v bance cítíme, že poplatky z těchto obchodů se snížily."
http://ekonomika.idnes.cz/tkac-chce-s-k ... rofily_vem
"Zažili jsme skutečně lidské katastrofy. Byli to lidé, kteří se pohybovali s majetkem řádově miliarda, pět set milionů, čtyři sta milionů, a po šesti letech s námi se se mnou tady loučili a říkali:
"Bylo to krásných šest roků, ale vracíme se k práci.“ Celý segment těchto transakcí s cennými papíry je kvůli krizi úplně zničený, ti lidé se ani zpátky na trh nevracejí. Celých deset let růstu, zejména díky (akciím) ČEZ a Telefónice, který vytvořil lidi podnikající v této oblasti, zanikl. Ale na rozdíl od 30. let nikdo z nich neskočil z okna, někteří prodali auto a začali chodit do práce. Samozřejmě, v bance cítíme, že poplatky z těchto obchodů se snížily."
http://ekonomika.idnes.cz/tkac-chce-s-k ... rofily_vem
- filip glasa
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 11206
- Dátum registrácie: Št 30 11, 2006 8:31 pm
- Bydlisko: Bratislava
- Been thanked: 1 time
- Kontaktovať používateľa:
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
recenzia Krugmanovej knihy, ale zároveň aj dobrý článok o krízach minulých aj tej dnešnej:
http://blogy.etrend.sk/knihozrut/od-pan ... 58155.html
http://blogy.etrend.sk/knihozrut/od-pan ... 58155.html
- Honzajs
- Guru Member ****
- Príspevky: 2255
- Dátum registrácie: So 13 01, 2007 9:58 am
- Been thanked: 1 time
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Na titulní stranu svého webu jsem hodil krátkou noticku
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Uz aj na SME odporucaju poradcovia nakup zlata ...
http://ekonomika.sme.sk/c/4310235/ako-a ... krizy.html
http://ekonomika.sme.sk/c/4310209/preda ... kordy.html
Ze by sme sa uz dostavali do finalnej fazy ked zacne zlato bublinovo rast, lebo ho 'objavia' bezni ludia ?
Aj ked ktovie ci nasinec po prepadoch fondov vobec poradcom veri.
http://ekonomika.sme.sk/c/4310235/ako-a ... krizy.html
http://ekonomika.sme.sk/c/4310209/preda ... kordy.html
Ze by sme sa uz dostavali do finalnej fazy ked zacne zlato bublinovo rast, lebo ho 'objavia' bezni ludia ?
Aj ked ktovie ci nasinec po prepadoch fondov vobec poradcom veri.
- filip glasa
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 11206
- Dátum registrácie: Št 30 11, 2006 8:31 pm
- Bydlisko: Bratislava
- Been thanked: 1 time
- Kontaktovať používateľa:
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
no na nejaké masové nakupovanie zlata to zatiaľ nevyzerá. Nevznikajú zatiaľ húfne zlaté fondy a finančný poradcovia ich neponúkajú a nepredávajú ako tutovku. V článku bolo akurát tak vyjadrenie chlapíka z Atlantiku, teda brokera, čo je celkom iná parketa a zameranie ako masové investovanie cez banky a sprostredkovateľov.
Škoda len že v takých článkoch zabúdajú dodať aké drahé je vzhľadom na trhovú cenu zlato vo forme mincí a podobne. A menové riziko, keďže sa zlato obchoduje v USD ani nespomenú. Nakoniec by pri nešikovnej kúpe zlata mohli bežní ľudia dopadnúť horšie ako na sporiacom účte.
Škoda len že v takých článkoch zabúdajú dodať aké drahé je vzhľadom na trhovú cenu zlato vo forme mincí a podobne. A menové riziko, keďže sa zlato obchoduje v USD ani nespomenú. Nakoniec by pri nešikovnej kúpe zlata mohli bežní ľudia dopadnúť horšie ako na sporiacom účte.
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Russia Billionaires League Halves In Year
http://www.javno.com/en/economy/clanak.php?id=233951
A tu je najnovsi rebricek:
http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/7892356.stm
Ten Prokhorov mal vlastne velmi uspesny rok, ked stratil iba nieco vyse 25% majetku.
Ostatni su na tom ovela horsie.
Napr Mordashov klesol z 22 Mld na menej ako 4,5Mld, neuveritelne:
2007
28 Mld - Oleg Deripaska
23 Mld - Roman Abramovich
22.2 Mld - Mikhail Fridman
22.2 Mld - Vladimir Lisin
22.1 Mld - Alexei Mordashov
21,5 Mld - Mikhail Prokhorov
21,5 Mld - Vladimir Potanin
2008
Mikhail Prokhorov - $14.1bn
Roman Abramovich - $13.9bn
Vladimir Lisin - $7.7bn
Vagit Alekperov - $7.6bn
Suleiman Kerimov - $7.5bn
Mikhail Fridman - $6.1bn
Vladimir Potanin - $5bn
Oleg Deripaska - $4.9bn
Dmitry Rybolovlev - $4.6bn
Alisher Usmanov - $4.5bn
http://www.javno.com/en/economy/clanak.php?id=233951
A tu je najnovsi rebricek:
http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/7892356.stm
Ten Prokhorov mal vlastne velmi uspesny rok, ked stratil iba nieco vyse 25% majetku.
Ostatni su na tom ovela horsie.
Napr Mordashov klesol z 22 Mld na menej ako 4,5Mld, neuveritelne:
2007
28 Mld - Oleg Deripaska
23 Mld - Roman Abramovich
22.2 Mld - Mikhail Fridman
22.2 Mld - Vladimir Lisin
22.1 Mld - Alexei Mordashov
21,5 Mld - Mikhail Prokhorov
21,5 Mld - Vladimir Potanin
2008
Mikhail Prokhorov - $14.1bn
Roman Abramovich - $13.9bn
Vladimir Lisin - $7.7bn
Vagit Alekperov - $7.6bn
Suleiman Kerimov - $7.5bn
Mikhail Fridman - $6.1bn
Vladimir Potanin - $5bn
Oleg Deripaska - $4.9bn
Dmitry Rybolovlev - $4.6bn
Alisher Usmanov - $4.5bn
- filip glasa
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 11206
- Dátum registrácie: Št 30 11, 2006 8:31 pm
- Bydlisko: Bratislava
- Been thanked: 1 time
- Kontaktovať používateľa:
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Mne nikdy nedošlo pred krízou, že majetok práve takýchto ľudí z východu je postavený na vode. Vždy som si myslel, že po prevratoch v bývalom soc. bloku poctivo nakradli a teraz za to už len nakupujú podniky a udržujú majetok. Nikdy by ma nenapadlo, že si ešte požičiavajú ďalšie peniaze a robia s takou pákou ako im stačia banky požičiavať.
Pripadá mi to dosť zbytočné. Asi mali pocit majstrov sveta a mysleli si že im všetko vždy vyjde a prejde. Keby robili iba s vlastným kapitálom, tak by práve dnes boli na koni.
Pripadá mi to dosť zbytočné. Asi mali pocit majstrov sveta a mysleli si že im všetko vždy vyjde a prejde. Keby robili iba s vlastným kapitálom, tak by práve dnes boli na koni.
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
Prisli o velke majetky nielen kvoli velkemu poklesu ceny komodit.
Ale asi aj preto, ze majetok bol nakradnuty a majitelia neschopni.
Zatial je to ale tazko hodnotit.
Podobne prepady asi budu aj inde na svete. Rovnako zrejme dopadnu aj stare bohate rodiny.
Najvacsi miliardari totiz prichadzaju v tychto krizach o najvacsie majetky aj v percentualnom vyjadreni, nie iba v absolutnych hodnotach. Je to hlavne preto, ze ich majetky nelezia na terminovanych vkladoch alebo doma v ponozke ako majetky vacsiny obyvatelov sveta.
Ale asi aj preto, ze majetok bol nakradnuty a majitelia neschopni.
Zatial je to ale tazko hodnotit.
Podobne prepady asi budu aj inde na svete. Rovnako zrejme dopadnu aj stare bohate rodiny.
Najvacsi miliardari totiz prichadzaju v tychto krizach o najvacsie majetky aj v percentualnom vyjadreni, nie iba v absolutnych hodnotach. Je to hlavne preto, ze ich majetky nelezia na terminovanych vkladoch alebo doma v ponozke ako majetky vacsiny obyvatelov sveta.
- filip glasa
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 11206
- Dátum registrácie: Št 30 11, 2006 8:31 pm
- Bydlisko: Bratislava
- Been thanked: 1 time
- Kontaktovať používateľa:
Re: Finančná kríza - články, rozhovory, komentáre
práveže tí rusi mali problém rovnako ako naši žraloci s úvermi. Neviem teraz presne zdroj, ale videl som tabuľku kde bol pomer vlastného kapitálu a dlhu týchto oligarchov a dosť ma prekvapilo ako sú preúverovaní. Naši žraloci sú na tom podobne.
Ak by mali iba vlastný kapitál a nech je to aj v akciách ktoré klesli, tak by to nebol taký prepad ako pri tej páke čo využívajú.
Ak by mali iba vlastný kapitál a nech je to aj v akciách ktoré klesli, tak by to nebol taký prepad ako pri tej páke čo využívajú.
