Máš pravdu. Ked dám do googla ,,Banáš - ŠTB,, tak mi vyskočia články denníka N a Sme, že Banáš bol agent .
Média sa ozvali, lebo sa mal stať poradcom prezidenta.
Ale ked dám do googlu ,,Marián Leško - komunista,, ktorý bol poradca Čaputovej a píše pre denník N...tak nič.
Venoval som Banášovej minulosti 1 hodinu a nemôžem ho na základe toho odsúdiť.
Nenašiel sa žiadny človek ktorý by povedal že jeho ,,spolupráca,, niekomu ublížila.
Vyštudoval ekonómiu - zahraničný obchod a vtedy všetkých ľudí, ktorí cestovali za hranice , alebo prichádzali do styku s cudzincami ŠTB nútila k spolupráci.
V zoznamoch ŠTB je prezident Schuster, minister Kukan, minister Budaj , Richard Muller, jaromír Nohavica, Babiš, Bohdalová...
Závisí však či škodili, alebo spolupracovali len formálne. Zoznamy však aj tak boli manipulované a ja Langošovi, ktorý ich dával dokopy neverím.
Na Langoša mám svoje info a nech je mu zem ľahká. Božie mlyny domleli, tak pokoj mrtvym.
Po revolúcii sa chopila moci nielen Černáková mafia, ale aj mafia v bielych golieroch...
Dosadzovali všade svojích ľudí a nezriedka išlo o bývalých komunistov a eštebákov. Výkonných agentov ŠTB, nie ľudí, ktorí s nimi spolupracovali.
To je aj dôvod prečo nikdy nijaký komunista, ani vrah nebol potrestaný.
Mne viac vadia ľudia ktorí napríklad zámerne vyštudovali Marx-leninizmus, teda boli kariérni komunisti a potom aktívne pracovali pre režim: napríklad Marián Leško, Alexander Duleba, Peter Weiss, Rudolf Schuster, Eduard Kukan atd.
Už ked som venoval 1 hodinu preverovaniu Banáša, tak tu aspoň dám info na ktoré som narazil:
Rozhovor s Banášom:
Spomínate starý režim a práve ten vám pred pár rokmi mnohí vyčítali. Podľa údajov Ústavu pamäti národa ste boli agentom ŠtB. Boli ste?
Buď budete veriť ŠtB, alebo mne. Nedá sa dokázať niečo, čo ste nerobili. Zákon 553 o ÚPN je hanebne postavený na prezumpcii viny. Keď som to v pléne NR SR vytkol tým poslancom, ktorí to odhlasovali, prihlúplo sa usmievali. Neutekal som pred obvineniami o údajnej spolupráci. Naopak, postavil som sa k nim čelom. Nikdy som nič eštebákom nepodpísal. Dal som trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, lebo v kópii môjho spisu sa našiel papier s mojim údajným podpisom. Našťastie som mal z tých čias doma rukou písané materiály a tak grafológovia mohli porovnávať. Ibaže k stopercentnému určeniu pravosti podpisu potrebovali originál, ktorý Ján Langoš odmietol vyšetrovateľovi vydať...
Prečo?
Vedel, že inkriminovaný podpis nie je môj, dokonca mi to v slabej chvíli medzi štyrmi očami priznal. Keby sa dokázalo že podpis je falošný, spochybnil by sa celý ÚPN a nemohol by sa používať ako kladivo na čarodejnice. Môj spis dostali novinári o štyri mesiace skôr ako ho ÚPN vydal mne. Považujem za scestné tvrdiť, že ľudia spolupracovali s ŠtB dobrovoľne. Boli k tomu nútení a vydieraní. Presne to popisuje vtedajší vedúci predstaviteľ VPN Vladimír Ondruš vo svojej knihe „Atentát na nežnú revolúciu.“
Boli ste v kontakte s ŠtB?
Áno. V roku 1977 som nastúpil do Prahy na ministerstvo zahraničia. O rok som mal ísť do Viedne na veľvyslanectvo ako tlačový atašé. Žena už balila veci, keď prišli za mnou do Bratislavy dvaja česky hovoriaci eštebáci. Môj výjazd podmienili podpisom spolupráce. Odmietol som a do Viedne som nebol vyslaný. Mám na to aj dôkazy. Kým ostatných diplomatov posielali na veľvyslanectvá, ja som sa sedem a pol roka motal medzi Prahou a Bratislavou. Volali ma „platonický“ diplomat. Až po rokoch ma pustili do vtedajšej NDR.
Vraj ste udávali zahraničných novinárov. Keď tieto informácie vyšli, skontaktovali ste sa s tými novinármi a debatovali o obvineniach?
Keď vyšli v novinách informácie, že som ich údajne udával, stáli na mojej strane. Napríklad rakúsky novinár Franz Eder. Ten sa ma verejne zastal vo vysielaní TA3. Peter Pragal, za čias môjho pôsobenia v NDR korenšpondent Sternu a jeden z najznámejších nemeckých novinárov bol ďalší, na ktorého som vraj donášal. Keď som v nemčine vydal knihu Zóna nadšenia, on mi do nej napísal predslov. Urobil by to človek, na ktorého som donášal? Zónu nadšenia – Jubelzone, mi v Berlíne vlani krstil Markus Meckel, bývalý východonemecký evanjelický pastor, disident, posledný minister zahraničia NDR a dlhoročný poslanec Spolkového snemu. No akurát taký človek by krstil knihu agentovi ŠtB.
Zastali sa vás kamaráti na Slovensku?
Verejne to urobil napríklad Ľubomír Feldek, jeden z lídrov novembra 1989 v Bratislave.
ŠtB vás nikdy ani nepredvolávala na výsluchy?
Predvolávala, pretože som sa stretával so západnými novinármi. Museli ste tam ísť, pretože na to bol zákon. Chodil som na Februárku so scvrknutým žalúdkom. Všetko to popisujem v Zóne nadšenia. Predvolával si ma dôstojník, ktorého meno v zoznamoch ÚPN nie je. Presne ako ten vtip, kde dôstojník ŠtB hovorí: Ja sa lustrácií nebojím, ja som spolupracovníkom nebol, ja som ich len riadil. Dodnes sa nenašiel jediný človek, ktorý by dokázal, že som bol agent ŠtB. Ani netuším čo taký agent mal robiť.
Jozef Banáš
Jozef Banáš (1948) patrí medzi najpredávanejších a najprekladanejších slovenských spisovateľov.
Je nositeľom ocenení Zlatá kniha, Platinová kniha, Cena SC PEN, Cena Slovenských pohľadov, Panta Rhei Awards, Čitateľský top titul, Kniha roka, Kniha Kysúc, Zlaté pero Ladislava Ťažkého, Prémia Vladimíra Ferka, Hlavná cena Literárneho fondu za román Prebijem sa! Štefánik, ktorý sa v roku 2020 stal odporúčanou literatúrou. V roku 2011 sa s románom Zóna nadšenia (Jubelzone) stal finalistom nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho, v roku 2020 získal Národnú cenu Ruska za román Prebijem sa! Štefánik a českú cenu Václava Matěja Krameriusa.
Jeho diela vyšli v Českej republike, Poľsku, Nemecku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Indii, Turecku, Sýrii, Egypte, Španielsku, USA, Chorvátsku a Srbsku. Román Kód 1 vyšiel v najväčšom indickom vydavateľstve Rajpal & Sons, magazín španielskej kráľovskej futbalovej federácie Fútbol priniesol jeho poviedku Messiho zázrak. V roku 2019 vyšiel v Odeone jeho preklad eseje Stefana Zweiga Pred búrkou (Vor dem Sturm). Jozef Banáš vydal štyridsaťštyri kníh, z toho dvadsaťpäť v zahraničí. Mnohé dosahujú desaťtisícové náklady – román Kód 9, z ktorého sa predalo vyše 55-tisíc výtlačkov, je jedným z najúspešnejších v histórii slovenskej literatúry.
Ročne absolvuje okolo osemdesiat besied a autogramiád. O svojich knihách prednášal a besedoval v dvadsiatich krajinách. Dan Brown ho označil za hľadača pravdy a 14. dalajláma počas stretnutia v Kašmíre požehnal jeho úsilie zbližovať ľudí. Celkový počet jeho predaných kníh sa blíži k 350-tisíc. Je členom Spolku slovenských spisovateľov. Manželka Mária je keramička, dcéra Adela moderátorka a dcéra Mária prekladateľka z nemeckej a anglickej literatúry.
______________________________________________________________
Keď už mi gúgeľ vyhodil kadečo, tak nech sa páči zábavné info o minulosti niektorých známych ľudí, ktorých dnes národ obdivuje.
Samozrejme,
komunistickí smeráci ako Fico, Paška, Trebuľa a spol tam chýbajú, lebo to písal kapusta.
Ale fakty sú fakty a dajú sa všetky preveriť.
Mikuláš Dzurinda - po novembri 1989 prominentný člen KDH, neskôr šéf SDK, SDKÚ a dvojnásobný premiér, známy antikomunistickými názormi, jeden z najservilnejších proamerických politikov na Slovensku za študentských čias napísal báseň Pomník vďaky oslavujúcu Víťazný Február a je autorom aj ďalších angažovaných textov v prospech komunistického režimu, zverejnených v almanachu Mladosť stredoškolákov Strednej priemyselnej školy Spišská Nová Ves v roku 1973
Ľubomír Feldek - angažovaný funkcionár ZO KSS vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v roku 1982 uverejnil v týždenníku Nové slovo neobyčajne servilnú báseň Odkaz Leonida Iľjiča, venovanú zosnulému sovietskemu vodcovi Brežnevovi, o sedem rokov neskôr na revolučnej tribúne žiadal zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej strany, v roku 1992 napísal báseň s názvom Dobrú noc, moja milá, v ktorej označil ministra a spisovateľa Dušana Slobodníka, ktorý ako politický väzeň prežil niekoľko rokov v sovietskom gulagu, za esesáka
Eduard Kukan - kariérny diplomat, absolvent moskovskej diplomatickej školy, prominentný člen komunistickej strany, pred rokom 1989 pôsobiaci na lukratívnych diplomatických postoch (napríklad od roku 1977 vo Washingtone), vo zväzkoch ŠtB vedený ako spolupracovník tajnej služby pod krycím menom Škopec, po revolúcii vyslanec SR pri OSN v New Yorku, trojnásobný minister zahraničných vecí SR, popredný propagátor vstupu SR do NATO, pravicový politik, europoslanec
Miroslav Kusý - v 50. a 60. rokoch jeden z vrcholových členov KSS, plodný autor učebníc a kníh propagujúcich marxizmus-leninizmus, vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS, a to aj po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy - až do jari 1969, kým ho neodvolalo iné krídlo komunistickej strany, dnes politológ vydávajúci sa za exdisidenta, prezentujúci sa v médiách fanatickým antikomunizmom
Marián Leško - pred aj po roku 1989 novinár, komentátor, publicista, vyštudoval marxizmus a vedecký komunizmus, ktorý niekoľko rokov prednášal ako odborný asistent, od roku 1982 redaktor týždenníka Ústredného výboru KSS pre politiku, hospodárstvo a kultúru Nové slovo, po roku 1989 prešiel školením v USA, po ktorom sa z neho stal politický komentátor v službách antikomunizmu - pôsobil v denníku Pravda, kde bol mesiac aj šéfredaktorom, od roku 1996 je redaktorom a komentátorom denníka SME, svoju ponovembrovú pravicovosť pravidelne predvádza aj na televíznej obrazovke
Ján Štrasser - básnik, esejista, autor mnohých prorežimových článkov a textov popmusic, podpredseda ZO KSS vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, signatár anticharty, po roku 1989 pravicovo-konzervatívny a militantne antikomunisticky sa prezentujúci publicista
Magda Vášáryová - v období normalizácie jedna z najčastejšie obsadzovaných herečiek v divadle, filme a televízii, signatárka anticharty, po nežnej revolúcii ostrá kritička porazeného režimu, veľvyslankyňa SR v Rakúsku a Poľsku, viacnásobná poslankyňa za pravicovo-liberálne SDKÚ.
Na záver: Banáš ponúka 100 litrov vína tomu, kto nájde niekoho , komu poškodil: Za 30 rokov od pádu starého režimu mi toto obúchavajú o hlavu a nikoho nenašli, koho som mal udať. Povedzte Mišovi Kubovčíkovi - keď mi nájde prvého človeka, koho som udal, donesiem mu 100 litrov vína,“
https://www1.pluska.sk/soubiznis/domaci ... 100-litrov