Hrozi inflace?

[MiBi]

Dobry clanok od V.Balaza:

Inflácia, ktorá sa pravdepodobne dostane na tri percentá, už naozaj nebude vyskakovať v hlavných správach. V tejto situácii asi nemá zmysel uvažovať o ďalšom zvyšovaní úrokov.

Koniec roka prináša aj dobré správy. Tou hlavnou je, že spotrebiteľské ceny síce ešte rastú, ale už zďaleka nie tak prudko ako pred rokom. V USA aj v eurozóne už inflácia klesla na tri percentá. Čo je veľmi blízko magickému inflačnému cieľu centrálnych bánk na úrovni dvoch percent. Znamená to, že inflácia je minulosťou a prestanú sa zvyšovať úrokové sadzby? Alebo sa dokonca už čoskoro začnú znižovať? Šéfovia americkej aj európskej centrálnej banky sú v súvislosti s inflačnými trendmi a úrokovými mierami veľmi opatrní. Nástup inflácie očividne prepásli. Teraz zas nechcú urobiť opačnú chybu a unáhliť sa so znižovaním úrokov.

Dva smery
Na ďalší postup voči inflácii majú ekonómovia rôzne názory. Centrálne banky a mnohí emeritní (prevažne pravicoví) ekonómovia (napríklad Lawrence Summers) patria do tímu „inflačných pesimistov“. Tvrdia, že vysokú infláciu odštartovala príliš štedrá štátna pomoc pre podniky a obyvateľov v USA. Uznávajú vplyv vojny na Ukrajine na rast cien energií a potravín. Zdôrazňujú však význam inflačných očakávaní a rastu miezd pre dlhodobo zvýšený rast cien. Tvrdia, že proti inflácii hnanej rastom miezd a inflačnými očakávaniami sa dá bojovať len dlhodobo vysokými úrokmi. Aj za cenu zastavenia ekonomického rastu a vysokej miery nezamestnanosti. Inflační pesimisti patria do školy tradičnej matematickej ekonómie. Odvolávajú sa na učebnicové ikony a nositeľov Nobelovej ceny typu Miltona Friedmana a Paula Samuelsona. Veria, že matematické modely dokážu vypočítať rovnovážny stav medzi peňažnou zásobou, rastom ekonomiky, výškou nezamestnanosti a rastom cien. Modely odporúčajú vysoké úrokové miery.

Druhá skupina (prevažne ľavicových) ekonómov má, samozrejme, takisto svojich nositeľov Nobelovej ceny (Josepha Stiglitza a Paula Krugmana). Hlási sa do tzv. „tímu dočasnej inflácie“. Jej členovia argumentujú, že inflácia bola spôsobená najmä výpadkami na strane ponuky. Pandémia narušila globálne dodávateľské siete. Napríklad pre chýbajúce čipy vyrábané v Ázii sa zastavili montážne linky v automobilkách. Kto chcel auto, musel si priplatiť. Ešte väčším úderom bol rusko-ukrajinský konflikt. Najprv sa premietol do vysokých cien ropy a plynu a neskôr aj potravín. Energie a potraviny tvoria podstatnú časť spotrebného koša domácností. Zdraženie týchto položiek zákonite vytlačilo celkovú cenovú hladinu smerom nahor. Veľmi podobný mechanizmus vojenských konfliktov a ropných šokov odštartoval obdobie vysokej inflácie v 70. rokoch.

„Tím dočasnej inflácie“ tvrdí, že poruchy v dodávkach ropy či automobilov sú len prechodné a žiadne dvíhanie úrokových sadzieb ich nevyrieši. Len čo sa obnoví ponuka tovarov, inflácia klesne aj sama. Nie vďaka, ale napriek snahe centrálnych bánk, ktoré dvíhaním úrokov len zbytočne priškrcujú ekonomiku. Členovia tímu škodoradostne poukazujú na konflikt záujmov u inflačných pesimistov. Mnohí z nich sedia v správnych a dozorných radách veľkých bánk. Bankám sa, prirodzene, darí lepšie v prostredí vyšších úrokov. „Tím dočasnej inflácie“ sa takisto pýta, prečo všetky tie úžasné matematické modely nedokázali predpovedať ani veľkú krízu v roku 2007, ani inflačný výbuch v rokoch 2021 a 2022? Na to sa ťažko odpovedá, lebo reálny ekonomický život je omnoho bohatší než ten najlepší matematický model.

Nie extrém, ale normál
USA aj Európa naposledy zažili vysokú infláciu pred 40 rokmi. Väčšina dnešnej populácie si ju nemôže pamätať. Niet divu, že hlas „inflačných pesimistov“ o inflačnej hrozbe a potrebe vysokých úrokov zarezonoval nielen v odborných kruhoch, ale aj v širšej verejnosti. Prvotný šok z vysokej inflácie už pominul. O inflácii a úrokoch môžeme rozmýšľať s chladnou hlavou. Je naozaj potrebné úroky ešte zvyšovať? Nie sú vedľajšie účinky vysokých úrokov horšie ako samotná inflácia? A nie je už čas úroky zas znížiť?

Každý príbeh má svoj čas a miesto. Ekonomika USA prestála pandémiu i infláciu pozoruhodne dobre. Ekonomický rast je slušný a miera nezamestnanosti sa blíži k historickým minimám. Trh práce je veľmi tesný a zamestnávatelia neváhajú dvíhať mzdy. Tie už rastú rýchlejšie ako inflácia. Ďalej dvíhať úrokovú mieru už nemá zmysel. No na argumentoch o inflácii hnanej rastom miezd niečo je. Asi bude múdre ponechať úrokovú mieru na súčasnej úrovni a postupne ju o jedno percento znížiť. Treba si uvedomiť, že úroková miera na úrovni 4 až 5 percent nie je extrém, ale normál zodpovedajúci dlhodobému priemeru. Nulové úroky v minulosti mimochodom nevyvolali inflačné tlaky v spotrebiteľských cenách, no zato deformovali ceny akcií a nehnuteľností. Návrat k úrokovému normálu sa javí ako správny krok aj pre investorov do akcií a dlhopisov.

Liek by nemal byť horší než choroba
Ekonomika eurozóny pripomína chronického pacienta. Podľa jesennej prognózy Európskej komisie narastie ekonomika tento rok o 0,6 percenta, a ak všetko dobre pôjde, o 1,2 percenta v budúcom roku. Nezamestnanosť by sa mala držať medzi šiestimi a siedmimi percentami. Čo je však horšie, na rozdiel od USA sa Európa nachádza v omnoho komplikovanejšom a neistejšom ekonomickom a politickom prostredí. Nik nevie, ako sa vyvinú konflikty na Ukrajine a Blízkom východe a aké nové výzvy prinesie rastúca migrácia a klimatická kríza. Inflácia, ktorá sa pravdepodobne dostane na tri percentá, už naozaj nebude vyskakovať v hlavných správach. V tejto situácii asi nemá zmysel uvažovať o ďalšom zvyšovaní úrokov. Liek by nemal byť horší než choroba. Možno si treba vypočuť aj argumenty „tímu dočasnej inflácie“ a pouvažovať o miernom znížení úrokov na povzbudenie chudorľavej európskej ekonomiky.

[xy11]

Hmmm. Je mozne, ze sa nam inflacia vracia?

Ako 2021/2022 zacina to z Americkými akciami.
Je vytrvalejšía: v USA:[3.1 - 3.4 - 3.1 - 3.2] [Nov - Dec - Jan - Feb].
Vynos na 10 rocnych dlhopisoch rastie. Je na 4.3% (z povodnych 3.8%)
Neviem ci si FED moze dovolit znizovat urokove sazby. Akurat by rozbehli dalsiu vlnu mozno este rychlejsej inflacie.

Riesim len USA, lebo je to take okienko do buducnosti pre zvysok sveta.

[Ivix]

Co sa tyka USA, inflacia sa zatial neznizuje kvoli ubytovaniu (shelter), ktory tvori 42% CPI. Tento indikator je ale opozdeny a meni sa len ked sa ludia stahuju do noveho alebo refinancuju co v USA az tak casto nemusi byt nakolko maju hypoteky fix aj na 30 rokov a nebudu refinancovat do vyssich urokovych sadzieb. Paradoxne znizenie sadzieb by znizilo aj tento index a teda CPI, otazne je do akej miery a ci by inflacia inych poloziek nevybehla. Vyzera to tak ze prinajhorsom FED ponecha uroky nezmenene, idu volby, treba ekonomiku vyblyskat. Pochybujem, ze by si trufol zvysit uroky, to by isli akcie do kytek.

[MiBi]

Screenshot 2024-03-26 084002.png (109.73 KiB) 6000 zobrazení

https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 624602625/

[osamely chodec]

https://www.convexify.sk/msk/inflacia-m ... estovanie/

[Rokosák]

v USA az tak casto nemusi byt nakolko maju hypoteky fix aj na 30 rokov

Priemerna 30 rocna hypoteka v USA sa likviduje za menej ako 10 rokov. Niektore sa splatia a mnohe refinancuju.

[xy11]

Vyzera to tak ze prinajhorsom FED ponecha uroky nezmenene, idu volby, treba ekonomiku vyblyskat. Pochybujem, ze by si trufol zvysit uroky, to by isli akcie do kytek.

Hmm, FED hike?
https://edition.cnn.com/2024/04/11/econ ... index.html

[iceberg8]

Hovorim si, potrebujem dalsi hrniec, pozeram ceny, a WTF ?
Pred 10 rokmi, co som "11 dielnu" kupoval sadu, cca za 120eur, dnes minimalne +100% a aj to kriva kvalita tych novych

[Glogol]

Hovorim si, potrebujem dalsi hrniec, pozeram ceny, a WTF ?
Pred 10 rokmi, co som "11 dielnu" kupoval sadu, cca za 120eur, dnes minimalne +100% a aj to kriva kvalita tych novych

hrnce teda +/- kopiruju priemernu mzdu https://www.financnykompas.sk/grafy/vyv ... ernej-mzdy

[xy11]

10 rocne dlhopisy rastu prudko na "zapade". Akoby trhy nemali dovoru, ze centralne banky maju inflaciu pod kontrolou.

[Glogol]

10 rocne dlhopisy rastu prudko na "zapade". Akoby trhy nemali dovoru, ze centralne banky maju inflaciu pod kontrolou.

Žeby očakávané us cla ? Alebo sa čaká na nejakú tzv trumpovu čiernu labuť čo odštartuje výplach ?

[osamely chodec]

10 rocne dlhopisy rastu prudko na "zapade". Akoby trhy nemali dovoru, ze centralne banky maju inflaciu pod kontrolou.

Žeby očakávané us cla ? Alebo sa čaká na nejakú tzv trumpovu čiernu labuť čo odštartuje výplach ?

mala napoveda , ako sa asi budu riesit historicke dlhy vyspelych ekonomik

[Trumpeta1978]

Usa maju giganticky dlh, ktory sa ako tak drzat na uzde bude dat len inflaciou, zaroven to aj podpori ich export.

[Adammd]

Dlhy sa riesia vojnami a inflaciu. za posledne 4 roky v CR hadam kumulativne 40%. No nie je ten svet uzasny? Hlavne pre dlznikov.

[hifron]

bol taký zvyk, že na vojny sa požičalo a potom sa požičalo aby aj tie dlhy neboli... a potom sa požičalo, aby sa zistilo ako vlastne by to mohlo fungovať aby sa mohlo požičiavať... no a niekde zistili že prvoplánová spoločnosť plná ideálov potrebuje trocha peňažnú formu, takže aj vojna na niečo možno je a makať treba aj počas nej aby bola teda tá ideálna spoločnosť a človek mal svoj ideálny svet...

[Trumpeta1978]

ono sa totiž z toho kruhu nedá len tak lahko vyskočiť, keď sa raz spustí. Generovanie novych penazi z nicoho ekonomiku na nejaku dobu oživí a ked jeho ucinok zascina slabnut, tak je velmi lákave to urobit znovu a znovu a znovu.. Do toho si všetky subjekty urobia kopec dlhov, čo je tiež z hladiska urcitej doby pre ekonomiku super, ale po čase už nie.

[dusantt]

Ale kdeze, podla mna staci tlacit a tlacit a tlacit a zachvilku nikto nebude pracovat, vsetci budu milionari /sarkazmus.
Toto je smutna realita zivota, kto sa nezviezol na lacnych peniazoch (nenabral pozicky/hypoteky), teraz bude spolutrpiet a spoluznasat nasledky lacnych penazi, aj ked bol ten zodpovednejsi.
Tj hlavne uspory ludi v hotovosti.

[tomáš virdzek]

Inflácia v službách začína strácať dych

• Inflácia v službách sa v eurozóne „tvrdohlavo“ drží okolo 4 %, môžu za to rastúce
mzdy, ale aj oneskorené zdraženie poistenia či regulovaných cien
• Viaceré signály naznačujú blížiaci sa obrat vo vývoji cien služieb, infláciu v sektore
ďalej stlačí ochladenie ekonomiky a trhu práce
• Rizikom zostávajú obchodné vojny, ktoré môžu predražiť dovozy a spomaliť pokles
inflácie v eurozóne

https://nbs.sk/dokument/0ede9566-803d-4 ... orce=false

[jogo]

Ja sa radšej riadim pri znehodnotení úspor pomerom priemerného platu teraz a pred x-rokmi, lebo s infláciou sa robia všelijaké špekulacie s váhami jednotlivých produktov a navyše v nej nie je zahrnutý rast cien nehnuteľnosti v dostatočnej miere, čo je pre väčšinu domácnosti najvyššia výdajová položka - splátka hypotéky.

GPT odpovedá

Váha nájomného v spotrebnom koši:
Každá položka v koši má svoju váhu (percentuálny podiel), ktorá odzrkadľuje, koľko priemerná domácnosť míňa na daný tovar alebo službu.

Pre rok 2024 (prípadne najnovší dostupný rok podľa ŠÚ SR) bola váha kategórie „Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“ približne 30–35 % celkového koša, z toho nájomné tvorí len časť (orientačne rádovo okolo 2–4 %, v závislosti od metodiky a zdrojov údajov).

Preto sa riadim touto tabuľkou:https://www.socpoist.sk/nastroje-sluzby ... ho-zakladu

ktorá mi ukazuje, že peniaze, ktoré som mal usporené v roku 1989 sa mi znehodnotili 15-násobne a dokážem takto vyhodnotiť "infláciu" a znehodnotenie úspor aj za socializmu, teda okrem zmenky peňazí v 50-rokoch.

[JUGGLER]

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za ten-ktorý kalendárny rok, ktorú zistil Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Súvisí to síce z infláciou, ale rast miezd obyčajne len doháňa infláciu. Čiže ked nebude rast miezd, budeš ignorovať infláciu?
Tak ako som písal, rast dôchodkov bol +21%, kým inflácia +35%. Stavím sa že rast miezd bol tiež slabší.
Ano výpočet inflácie je všelijaký, ale nič lepšie nemáme.

Mňa zaujíma inflácia hlavne od prijatia eura od 2009 a z investičného hľadiska od roku 2000.
V roku 1998 prehral volby Mečiar a Slovensko sa otvorilo Západu.

Až od roku 2000 sa začalo na Slovensku investovať, vznikli prvé podielové fondy, prvý online broker, kreditné karty, hypotéky...
Súvisi to z reformou bankovníctva a príchodom zahraničných bánk a investorov,
ktorí od pádu Mečiara začali mať politickú istotu, že môžu do SR investovať väčšie sumy.

Obdobie socializmu je irelevantné..nebol tu trhový mechanizmus a československá koruna/pozdejšie SKK neboli dôveryhodné meny.
S príchodom trhového hospodárstva vystrelili ceny nehnuteľností, trh zaplavili nové tovary a inflácia bývala dvojciferná.

[MiBi]

https://www.visualcapitalist.com/visual ... -and-2026/